Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoPs/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723200404
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1723200404.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní o spôsobilosti na právne úkony
osoby o spôsobilosti ktorej sa koná: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - D., zastúpený procesným
opatrovníkom: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX/XX, I., o návrhu Okresnej prokuratúry
Pezinok, so sídlom M. R. Štefánika 40, Pezinok, za účasti Krajskej prokuratúry v Bratislave so sídlom
Vajanského 2, Bratislava a Mestskej časti C. – D., E. XX, C., o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony, o odvolaní Mestskej časti C. - D., E. XX, C. proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa
16.09.2024, č.k. 5Ps/5/2023-232 v spojení s uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.10.2024,

č.k. 5Ps/5/2023-253, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa mení tak, že súd obmedzuje spôsobilosť na právne úkony A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. , D. v rozsahu:

- preberania dôchodkových dávok, štátnej sociálnej dávky alebo inej dávky sociálnej podpory alebo
iného príjmu a disponovania s nimi, okrem sumy 30 eur mesačne,
- uzatvárania akýchkoľvek zmlúv majetkovo-právnej povahy, a to najmä zmlúv o pôžičke, zmlúv o úvere,

darovacích zmlúv, zmlúv o ubytovaní a iných zmlúv zaväzujúcich ho k majetkovým a finančným
plneniam,
- preberania ručiteľských alebo akýchkoľvek iných zabezpečovacích záväzkov,
- rozhodovania o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a o umiestnení svojej osoby do zdravotníckeho
zariadenia a do zariadenia sociálnej starostlivosti,
- samostatného konania a vystupovania pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, orgánmi
územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami, vrátane preberania poštových zásielok od menovaných
orgánov a inštitúcií,

Súd ustanovuje A. B., nar. XX.XX.XXXX opatrovníka Mestskú časť C. – D., E. XX, C., ktorý je povinný
vykonávať za opatrovanca úkony v rozsahu jeho čiastočného obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony.

Opatrovníkovi sa ukladá povinnosť predkladať súdu dvakrát ročne, vždy k 30.06. a 31.12. každého
roka, správu o výkone funkcie opatrovníka a správe majetku opatrovanca za predchádzajúce polročné

obdobie.

Štátu sa nepriznáva náhrada trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie výrokom I. obmedzil spôsobilosť na právne úkony A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. (ďalej aj „osoba o spôsobilosti ktorej sa koná „alebo „posudzovaný“)

v rozsahu:
- v právnych úkonoch, akými sú uzatváranie zmlúv a dohôd,
- v jednostranných právnych úkonoch, vyhlásenia, ktoré by vyšetrovaného zaväzovali k plneniu
materiálnych alebo finančných povinnosti,
- v nakladaní s finančnými prostriedkami nad 30 eur
- pri preberaní doporučených listových zásielok a reagovaní na tieto zásielky, oznámenia, rozhodnutia

alebo výzvy orgánov štátnej správy a samosprávy,
- zabezpečovanie bývania, zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Výrokom II. ustanovil posudzovanému opatrovníka - Miestny úrad C. D., E. XX, C., na zastupovanie
obmedzeného pri právnych úkonoch v rozsahu právnych úkonov, ktoré vyšpecifikoval v rozsudku,

výrokom III. uložil opatrovníkovi povinnosť podávať písomnú správu o výkone funkcie opatrovníka
príslušnému súdu vždy k 31.12 v každom kalendárnom roku, počnúc rokom 2024 a výrokom IV.
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutie právne odôvodnil § 8 ods. 1, § 10 ods. 2, § 27 ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„), § 248 ods. 1, 2, § 251, § 274 ods. 2, § 275 a § 277 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) konštatujúc dôvodnosť návrhu na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovaného. Uviedol, že z výpovedí účastníkov a záverov
znaleckého posudku vyplynulo, že posudzovaný trpí závažnými dušenými poruchami, ktoré nie sú
prechodného charakteru, ochorenie sa prejavuje zúženým kontaktom s realitou, rôznymi psychotickými

prejavmi, ako sú poruchy vnímania v zmysle halucinácií, poruchy myslenia s paranoidne - perzekučnými
bludmi s dopadom na poruchy konania, často bizarného charakteru, nekritičnosťou, neuvedomovaním si
svojejchoroby,akoajneschopnosťousamostatnejexistenciemimozariadenia.Posudzovanývdôsledku
jeho ochorenia nie je schopný rozhodovať i svojom zdravotnom stave a o svojej liečbe a mieste
pobytu, nie je schopný vystupovať pred štátnymi a správnymi orgánmi, nie je schopný ovládať svoje

konanie a posúdiť jeho následky, samostatne uzatvárať zmluvy zaväzujúce k plneniu materiálnych
alebo finančných záväzkov, predávať nehnuteľnosti, kupovať nehnuteľnosti, brať pôžičky, hospodáriť
s finančnými prostriedkami nad 30 eur mesačne. Na základe takto zistených skutočností súd prvej
inštancie obmedzil posudzovaného v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu špecifikovanom vo výroku
I. rozhodnutia . Posudzovanému podľa § 248 ods. 2 C.m.p. zároveň ustanovil opatrovníka, ktorý ho bude

zastupovať v rozsahu je obmedzenia. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že posudzovaný nie
je v kontakte so svojou rodinou, matku nevyhľadáva, nenavštevuje, dlhodobo neudržiava žiadny kontakt
so svojim otcom a bratom, vzťahy v rodine sú veľmi narušené a kedy posudzovaný a ani Miestny úrad
C. - D. nenavrhli inú osobu, ktorá by túto funkciu mohla vykonávať, súd prvej inštancie posudzovanému
podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovil za opatrovníka orgán miestnej správy. Keďže

posudzovaný žije ako bezdomovec, dlhodobo sa zdržiava v C. a jeho trvalý pobyt je C. - D., za jeho
opatrovníka ustanovil Miestny úrad C. - D., kde má vyšetrovaný trvalé bydlisko a to aj napriek ich
nesúhlasu. Mal za to, že i keď je na ustanovenie opatrovníka potrebný súhlas opatrovníka, podľa § 27
ods. 3 Občianskeho zákonníka v prípade orgánu miestnej správy platí výnimka z tohto pravidla, keď
účelom toho ustanovenia je predísť situácii, kedy by sa osoba mohla ocitnúť bez opatrovníka.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

4.Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie Mestská časť C. - D., E. XX, C. (ďalej ako
„navrhovaný opatrovník“ alebo „odvolateľ“) dôvodiac § 365 ods.1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) namietajúc zmätočnosť rozhodnutia, ktoré ako opatrovníka
ustanovuje„MiestnyúradC.D.“,avšaknejdeosubjektspĺňajúcizákonnépredpoklady,keďnejdeoorgán
miestnej správy ani o jeho zariadenie. Rovnako namietal neurčitosť, zmätočnosť a nedôvodnosť rozsahu
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, keď podľa znaleckého posudku malo obmedzenie na právne
úkony smerovať voči právnym úkonom, ktorých hodnota presahuje 30 eur, avšak výrok I. rozsudku

obmedzuje posudzovaného v právnych úkonoch „akými sú uzatváranie zmlúv a dohôd“, čo znamená, ževyšetrovaný nemôže uzatvárať žiadne zmluvy ani dohody, teda ani zmluvy a dohody, ktorých hodnota
je nižšia ako 30 eur. Dodal, že uzatvorením zmluvy je aj drobný nákup potravín v obchode, a teda ani
deklarovaná spôsobilosť vyšetrovaného na právne úkony v hodnote do 30 eur by nebola realizovateľná.

Zaadekvátnejšiepovažujeobmedzenievspôsobilostinaprávneúkony,ktorýchhodnotajevyššiaako30
eur (jednorazovo alebo v priebehu kalendárneho mesiaca), bez rozlíšenia na jednostranné a viacstranné
úkony - aj obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony vymedzené ako „v jednostranných právnych
úkonoch, vyhlásenia, ktoré by vyšetrovaného zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných
povinnosti“ nekorešponduje so skutočnou spôsobilosťou vyšetrovaného, keďže mu znemožňuje aj

vykonávanie jednostranných právnych úkonov v hodnote do 30 eur, hoci je z dokazovania v konaní
zrejmé, že vyšetrovaný je sám spôsobilý rozhodovať o právnych úkonoch v hodnote do 30 eur. Zároveň
poukázal na vymedzenie rozsahu obmedzenia spočívajúce v nakladaní s finančnými prostriedkami do
30 eur, keď takto formulované obmedzenie znamená, že vyšetrovaný nemôže nakladať s finančnými
prostriedkami ani v hodnote do 30 eur, pričom poukázal na to, že zjavne ide o chybu v písaní.
Konštatoval, že pri určení hodnoty právnych úkonov do výšky 30 eur si posudzovaný nebude schopný

zabezpečiť plnenie základných životných potrieb, keď opatrovník nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o posudzovaného , a nie je jeho úlohou mu zabezpečiť stravu, či základné životné potreby. Zároveň
poukázal na recidivujúce závislosti posudzovaného od psychotropných látok, a v tejto súvislosti na
skutočnosť, že obmedzenie prístupu k finančným prostriedkom môže viesť k páchaniu trestnej činnosti,
aby si posudzovaný zabezpečil financie k nákupu týchto látok. Odvolateľ ďalej namietal obmedzenie

spôsobilosti v rozsahu preberania doporučených listových zásielok a reagovaní na tieto zásielky,
oznámenia, rozhodnutia alebo výzvy orgánov štátnej správy a samosprávy dôvodiac, že nie je možné
znemožniť posudzovanému, aby sám reagoval na jemu doručované doporučené zásielky, keďže to by
znamenalo úplne nedôvodný zásah do jeho základných práv a slobôd. Podľa jeho názoru obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony súvisiace s doručovaním, sa má týkať len zásielok, ktorých obsahom sú

právneúkonyvhodnotenad30 euraobmedzeniemázasahovaťlendosféryhmotnéhopráva.Vprípade
akbybolposudzovanýúčastníkomsúdnehočisprávnehokonania,procesnépredpisyosobitneupravujú
doručovanie, resp. zastupovanie osôb, ktoré nie sú spôsobilé samostatne procesne vystupovať v
daných konaniach.

5.Za nedôvodné označil obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu zabezpečovania bývania,
zdravotnej a sociálnej starostlivosti, keď podstatou tohto konania je obmedzenie v spôsobilosti na
právne úkony, nie obmedzenie v akomkoľvek rozhodovaní. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v
rozsahu zdravotnej starostlivosti nahrádzajú inštitúty upravené v zákone č. 576/2004 Z .z. o zdravotnej
starostlivosti upravujúce situácie, pri ktorých sa informovaný súhlas nevyžaduje. V prípade obmedzenia

spôsobilosti nemá byť osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná vylúčená z rozhodovacieho procesu, pokiaľ
sa nenachádza v ataku duševného stavu. Zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele,
povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných
postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, informovať pacienta , t.j. osobu,
ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. Dodal, že predpokladom výkonu funkcie opatrovníka

nie je zdravotnícke vzdelanie, a preto nemôže bez akéhokoľvek rizika rozhodnúť o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Opatrovník nemá žiaden nástroj donútiť vyšetrovaného užívať lieky a donútiť ho
pravidelne absolvovať predpísané vyšetrenia. Posudzovaný bol dvakrát umiestnený v resocializačných
zariadeniach a dvakrát v domove sociálnych služieb, pričom z týchto zariadení vždy dobrovoľne odišiel
a predpísanú liečbu nedodržiaval. Pokiaľ osoba nie je obmedzená na osobnej slobode rozhodnutím

súdu, napriek tomu, že má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony v rozsahu rozhodovania o
vstupe a výstupe do a zo zariadenia sociálnych služieb, nie je možné zadržiavať ho v takomto
zariadení proti jeho vôli, preto opatrovník v podstate nemôže efektívne plniť zastúpenie v danom
rozsahu. Dodal, že zariadenie sociálnych služieb nie je zdravotnícke zariadenie, a teda nie je možné
donútiť posudzovaného užívať predpísanú medikamentóznu liečbu, ak ju odmietne. Odvolateľ poukázal

na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“) zo dňa 13. 10. 2016 vo veci č.
62507/12 - Červenka proti Českej republike a zo dňa 17. 01. 2012 vo veci č. 36760/06 - Stanev proti
Bulharsku, v ktorých konajúci súd konštatoval porušenie čl. 5 ods. 1,4 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Mal za to, že pokiaľ by mal byť posudzovaný umiestnený do zariadenia
sociálnych služieb, v ktorom bude obmedzený na osobnej slobode, mohlo by ísť o porušenie Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže posúdenie správnosti takého umiestnenia v
zariadení sociálnych služieb nie je v našom právnom poriadku preskúmateľné súdom. Pokiaľ by mal
byť menovaný umiestnený v zariadení sociálnych služieb, kde obmedzený na osobnej slobode nebude,
bude na jeho vlastnom rozhodnutí, či v zariadení zotrvá, resp. či bude rešpektovať jeho režim, keďžeopatrovník môže opatrovaného zastúpiť len v právnych úkonoch, ktoré sa týkajú jeho umiestnenia
v zariadení a nemôže ovplyvniť, či opatrovaný bude v skutočnosti v zariadení prítomný a bude
prijímať sociálnu službu. Konštatoval, že zabezpečovanie bývania, zdravotnej a sociálnej starostlivosti

v inej forme ako je zastupovanie v právnych úkonoch v danej oblasti nie je vecou opatrovníka, ale
posudzovaného, a teda nie je dôvod na obmedzenie jeho spôsobilosti v danom rozsahu. Posudzovaný
si svoj stav zapríčinil sám a dobrovoľne a skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou, avšak na
druhej strane je sociálne neprispôsobivá, ešte nie je dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti na právne
úkony. V odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok I. rozsudku zmenil tak, že

obmedzí posudzovaného v spôsobilosti na právne úkony, v rozsahu právnych úkonov, ktorých hodnota
jednorazovo alebo v priebehu kalendárneho mesiaca presahuje hodnotu 30 eur, a v rozsahu preberania
zásielok obsahujúcich právne úkony, ktorých hodnota jednorazovo alebo v priebehu kalendárneho
mesiaca presahuje hodnotu 30 eur.

6. Okresná prokuratúra Pezinok v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedla, že sa plne stotožňuje

s odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Pezinok a námietky odvolateľa považuje za
neopodstatnené a vzhľadom k zistenému skutkovému stavu za irelevantné. Argumentáciu odvolateľa
označenými rozhodnutiami ESPĽ označila za neopodstatnenú, nakoľko tvrdenia, že osoba pozbavená
spôsobilosti na právne úkony a umiestnená v domove sociálnych služieb nemá žiadny priamy
prostriedok ako spochybniť zákonnosť a pokračovanie v umiestnení, je neadekvátna a nepresná.

Osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony je práve z dôvodu jej obmedzenia súdom ustanovený
opatrovník, ktorý je súdom zaviazaný podávať príslušnému súdu každoročne písomnú správu
o výkone opatrovníctva, čo predpokladá minimálne jedno stretnutie ustanoveného opatrovníka s osobou
obmedzenou, a teda opatrovník môže vzhliadnuť zmenu zdravotného stavu a sám podať návrh na
preskúmanie zdravotného stavu, resp. návrh na prepustenie z Domova sociálnych služieb. Navrhla

pretoodvolanienavrhovanéhoopatrovníkazamietnuťaodvolanímnapadnutýrozsudokvcelomrozsahu
potvrdiť.

7. Mestská časť C. - D. v následnom písomnom vyjadrení uviedla, že prokuratúra sa nevyjadrila k
námietkam opatrovníka v odvolaní proti rozsudku, čo znamená, že námietky sú opodstatnené. Dodala

že zo záverov rozsudku ESĽP zo dňa 17. 01. 2012 vo veci č. 36760/06 - Stanev proti Bulharsku vyplýva,
že nie je možné donútiť opatrovanú osobu, aby bývala na určitom mieste, aby jej bola poskytnutá
určitá zdravotná starostlivosť, resp. určitá sociálna služba, ak opatrovaný s umiestnením nesúhlasí.
Ide o porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a umiestnenie opatrovaného
do zariadenia sociálnych služieb, kde je možnosť voľného pohybu znamená, že opatrovaný môže

kedykoľvek zariadenie opustiť a sociálnu službu neprijímať. Mala za to, že zabezpečovanie bývania,
zdravotnej a sociálnej starostlivosti v inej forme ako je len zastupovanie v právnych úkonoch v danej
oblasti, nie je vecou opatrovníka, a bez súhlasu opatrovaného nemožno opatrovníctvo v týchto veciach
vykonávať. Keďže nemožno dosiahnuť realizáciu rozhodnutia opatrovníka proti vôli opatrovaného,
opatrovníctvo nemôže byť vykonávané efektívne, a teda nie je dôvod na obmedzenie spôsobilosti

vyšetrovaného v danom rozsahu.

8.Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa §
65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods.
1 C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., pričom dospel k nasledujúcim

záverom.

9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

11. Podľa § 10 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak fyzická osoba pre
duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví

spôsobilosti na právne úkony.
Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie
alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony,
súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.12. Podľa § 231 písm. a/ C.m.p. v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

13. Podľa § 239 C.m.p. ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu.

14. Podľa § 243 ods. 1 C.m.p. súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

15. Podľa § 27 ods.2,3 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky
pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho

zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojim menom (§ 18 ods.1).

16. V nadväznosti na predmet daného konania , začatého na návrh Okresnej prokuratúry Pezinok zo
dňa 27.02.2023, odvolací súd ako prvoradé zdôrazňuje, že podľa čl. 12 ods. 1,2 a 3 Dohovoru
OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej

republiky č. 311/2010 Z. z.) osoby so zdravotným postihnutím majú kedykoľvek právo na uznanie svojej
osoby ako subjektu práva. Osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo
všetkýchoblastiachživotanarovnakomzákladesostatnými.Zmluvnéstranyprijmúpríslušnéopatrenia,
ktoré majú umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri
uplatňovaní svojej spôsobilosti na právne úkony . Pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti osoby

na právne úkony musí súd dbať na zmysel a podstatu základných práv a slobôd tak, ako vyplývajú
aj z Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb. z 9. januára 1991,ktorým sa
uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky) a takýto krok je potrebné skúmať z pohľadu potenciálnych zásahov
do týchto základných práv posudzovanej osoby. K ich obmedzeniu možno prikročiť iba za účelom

ochrany základných práv iných osôb alebo za účelom ochrany verejného záujmu, t. j. ostatných
ústavne chránených statkov (pozri bližšie Nález ÚS ČR II. ÚS 934/16 zo dňa 13.12.2016). Základným
pojmom pri výklade predmetných práv jednotlivca je pritom ľudská dôstojnosť, pričom garantovanie jej
nedotknuteľnosti umožňuje človeku plne užívať svoju osobnosť (napr. Nález ÚS SR I. ÚS 313/2012 zo
dňa 28.11.2012, Nález ÚS ČR II. ÚS 303/2005 zo dňa 13.09.2007 alebo Nález ÚS ČR I. ÚS 557/2009

zo dňa 18.08.2009).

17.Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je inštitútom, ktorý prešiel v ostatnom období výraznými
zmenami a naďalej sa vyvíja, pričom základným východiskom tohto vývoja je pretavenie zachovania
a rešpektovania ľudskej dôstojnosti aj (najmä) pri posudzovaní potreby či nutnosti obmedziť osobu v

spôsobilosti na právne úkony. Pri tomto rozhodovaní sa upustilo od preferovania ochrany verejného
záujmu alebo ochrany práv iných osôb bez toho, aby sa dôsledne posudzovala proporcionalita
obmedzenia osoby v spôsobilosti na právne úkony. Samotné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
zaujíma v tomto systéme postavenie najkrajnejšej možnosti a ak súd vykonaným dokazovaním dospeje
k záveru, že jeho použitie je v tom ktorom prípade potrebné. Obmedzenie nemôže byť v žiadnom prípade

uskutočnené vo väčšom rozsahu, než je potrebné k ochrane základných práv tejto osoby, tretích osôb
alebo k ochrane verejného záujmu. Preto ani samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou
nie je sama o sebe dôvodom k použitiu inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. V súlade s
princípom proporcionality je totiž nevyhnutné, aby bolo preukázané, že zachovanie plnej spôsobilosti na
právne úkony niekoho alebo niečo ohrozuje a v čom toto ohrozenie spočíva. Vykonaným dokazovaním

teda musí byť identifikované konkrétne právo alebo záujem, v dôsledku ochrany ktorého musí dôjsť k
obmedzeniu osoby v spôsobilosti na právne úkony. V súvislosti s uvedeným je rozhodujúce nie to, akou
duševnou poruchou osoba trpí, ale ako sa prejavuje v jej živote a spoločnosti, t. j. či ide o tak podstatnú
odchýlku od normálneho psychického vývinu človeka, ktorá mu v určitom rozsahu bráni postarať sa
o svoje záležitosti. To je možné len prostredníctvom dôsledného a podrobného zistenia osobných a

rodinných pomerov posudzovaného, ako sa prejavuje v sociálnych kontaktoch, či a ak áno do akej miery
si vie zabezpečiť svoje potreby a využívať k tomu určené veci a produkty, tiež či a ak áno, do akej miery
je schopný vyvarovať sa nebezpečenstvu a zabezpečiť si pomoc v prípade, že dôjde k ohrozeniu jeho
života alebo zdravia. V neposlednom rade či a ak áno, akým spôsobom ohrozuje práva iných osôb aleboverejný záujem. V žiadnom prípade pritom nepostačuje, aby existencia tohto nebezpečenstva bola len
hypotetická,resp.odvíjalasaodurčitýchskutočností,ktorémôžu,alenemusia,zaistýchokolnostínastať
niekedy v budúcnosti a pravdepodobne môžu, ale nemusia viesť k určitým popisovaným následkom.

Pri rozhodovaní o obmedzení osoby v spôsobilosti na právne úkony musí súd zvažovať, či miera
nebezpečenstva a prípadný predpokladaný následok, vyvážia tak vážny zásah do práv človeka, akým
je obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony (napr. aj vyššie spomenuté nálezy ÚS SR a ÚS ČR).

18. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na skutkové zistenia uvedené v bodoch

1 – 8. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z ktorých jednoznačne vyplýva, že A. B. je aktuálne
bezdomovec, bývajúci a pohybujúci sa na rôznych miestach v C., s evidovaným trvalým pobytom
C., trpiaci závažnými duševnými poruchami nie prechodného charakteru, a to nediferencovanou
schizofréniou s postprocesuálnym defektom osobnosti , poruchou psychiky a správaním zapríčineným
užitím drog, s vysoko nepriaznivou prognózou ďalšieho vývoja ochorenia a je poberateľom invalidného
dôchodku. Zo záverov Znaleckého posudku č. 80/2024 vypracovaného dňa 21.07.2024 znalkyňou

MUDr. Klaudiou Stanislavovou vyplýva, že predmetné ochorenie sa prejavuje zúženým kontaktom
s realitou, rôznymi psychotickými prejavmi, ako sú poruchy vnímania v zmysle halucinácií,
poruchy myslenia s paranoidne- perzekučnými bludmi s dopadom na poruchy konania, často
bizarného charakteru, nekritičnosťou, anosognosziou, ako aj neschopnosťou samostatnej extramurálnej
existencie, v dôsledku ochorenia je neschopný samostatne spravovať svoje záležitosti, a to ani

v obmedzujúcom rozsahu , je plne odkázaný na pomoc inej osoby, nie je spôsobilý vykonávať
samostatne denne bežné úkony na svoju obživu, hygienu, a ani dodržiavať primeraný liečebný režim,
nemá primeraný náhľad na svoje ochorenie , nie je spôsobilý vystupovať pred štátnymi a správnymi
orgánmi, nedokáže bez patologického spôsobu hodnotenia reality vystupovať pred úradmi, inštitúciami,
rozhodovať o majetkových záležitostiach a ani sa zúčastňovať na súdnych konaniach. V zmysle nálezu

znalkyňa navrhla obmedzenie posudzovaného na právne úkony tak, že nie je schopný rozhodovať o
svojom zdravotnom stave a o svojej liečbe a mieste pobytu, nie je schopný vystupovať pred štátnymi a
správnymi orgánmi, nie je schopný ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, samostatne uzatvárať
zmluvy zaväzujúce ho k plneniu materiálnych alebo finančných záväzkov, predávať nehnuteľnosti,
kupovať nehnuteľností, brať pôžičky. Znalkyňa ponechala posudzovanému možnosť hospodárenia s

finančnými prostriedkami vo výške 30 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že
posudzovaný sa od roku 2011 opakovane liečil v Psychiatrickej nemocnici Philipa Pinela v Pezinku,
PK Nemocnice Staré mesto Bratislava, DPS Podunajské Biskupice (z ktorých opakovane utekal),
opakovane nedodržoval ambulantnú formu liečby, neužíval lieky, opakovane zrecidivoval v užívaní
psychotropných látok, pohybuje sa po C. (napr. na ubytovni De Paul, na železničnej stanici )

a v priebehu konania bol prepustený do Domova sociálnych služieb v J., kde sa už nenachádza.
V priebehu výsluchu pred súdom vykonaného dňa 11.03.2024 posudzovaný súhlasil s obmedzením
spôsobilosti na právne úkony, momentálne žije na ulici, chcel by sa vrátiť do DSS J. alebo psychiatrickej
nemocnice, uteká z nich pre vidinu, že bude mať peniaze , z posledného dôchodku si hneď kúpil bundu,
mikinu a telefón a nič mu neostalo, chcel by sa liečiť, s rodinou už dlho neudržuje žiaden kontakt,

dôchodok si preberá vždy 6-teho v mesiaci.

19. Odvolací súd sa v nadväznosti na uvedené v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie v tom, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne a bez pochybností odôvodňujú
obmedzenie spôsobilosti A. B., nar. XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony (voči tomuto záveru

ani nesmerovali žiadne odvolacie námietky). Nemôže sa s ním však zhodnúť v spôsobe, akým vo
výroku I. rozhodnutia identifikoval a formulačne upravil konkrétne práva alebo záujmy vyžadujúce si
ochranu posudzovaného jeho obmedzením spôsobilosti na právne úkony. V tejto súvislosti zdôrazňuje,
že výrok každého rozhodnutia súdu je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a
povinnosti účastníkov konania, ktorý musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver súdu

o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia spôsobom, aby ho bolo prípadne možné vynútiť jeho
výkonom. Výrok o obmedzení spôsobilosti na právne úkony musí preto obsahovať riadne, určite
a nezameniteľne identifikovaný rozsah obmedzenia spôsobilosti posudzovaného na právne úkony,
odvodený zo zistených konkrétnych práv a záujmov posudzovaného, vyžadujúcich si jeho ochranu.

20. Odvolací súd pri prihliadnutí na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie vykonaným
dokazovaním čo do zistenia osobných a rodinných pomerov, zdravotného stavu, v ktorom sa
posudzovaný aktuálne nachádza , spôsobu, ako sa prejavuje v sociálnych kontaktoch, skutočnosti,
že posudzovaný si nevie bez pomoci zabezpečiť svoje potreby a nie je ani schopný vyvarovať sanebezpečenstva v iných sociálnych kontaktoch , súčasne zohľadňujúc odporúčania znalca čo do
ním navrhovaného rozsahu obmedzenia spôsobilosti posudzovaného dospel k záveru, že skutočný
stav veci v danom prípade odôvodňuje obmedzenie posudzovaného v spôsobilosti na právne úkony

v rozsahu preberania dôchodkových dávok, štátnej sociálnej dávky alebo inej dávky sociálnej
podpory alebo iného príjmu a samostatného disponovania s nimi, okrem sumy 30 eur mesačne
(posudzovaný si neuvedomuje hodnotu peňazí, nevie s nimi hospodáriť, vie ich minúť takmer okamžite
po prebratí invalidného dôchodku, je nutné ho v tomto smere kontrolovať), uzatvárania akýchkoľvek
zmlúv majetkovo-právnej povahy, a to najmä zmlúv o pôžičke, zmlúv o úvere, darovacích zmlúv,

zmlúv o ubytovaní a pod., preberania ručiteľských alebo akýchkoľvek iných zabezpečovacích
záväzkov (posudzovaný si neuvedomuje druh preberaného záväzku a jeho dôsledkov), rozhodovania
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti svojej osobe a o umiestnení svojej osoby do zdravotníckeho
zariadenia a do zariadenia sociálnej starostlivosti (posudzovaný v minulosti opakovane zo
zdravotníckeho zariadenia, resp. z domova sociálnych služieb, kde bol umiestnený utekal, počas
výsluchu pred súdom sám uviedol, že by sa chcel vrátiť do domova sociálnych služieb alebo do

nemocnice) a samostatného konania a vystupovania pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy,
orgánmi územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami, vrátane preberania poštových zásielok od
menovaných orgánov a inštitúcií (posudzovaný nie je podľa vykonaného dokazovania schopný si tieto
záležitosti obstarať sám).

21. V nadväznosti na uvedenú úvahu odvolací súd pristúpil ku korekcii súdom prvej inštancie
identifikovaného rozsahu obmedzenia spôsobilosti posudzovaného na právne úkony, pri ktorom
vychádzal z existencie v konaní jednoznačne zistených konkrétnych práv a záujmov, vyžadujúcich
si ochranu posudzovaného. Ustanovený opatrovník je povinný za opatrovanca vykonávať úkony
v určenom rozsahu a predkladať súdu dvakrát ročne, vždy k 30.06. a 31.12. každého roka, správu

o výkone funkcie opatrovníka a správe majetku opatrovanca (§ 93 zákona č. 543/2005 Z.z. v platnom
znení).

22.Pokiaľ ide o osobu opatrovníka, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď v súlade s ust. § 27 ods.2,3 Občianskeho zákonníka, § 248 , § 272 až 277 C.m.p. zohľadnil,

že v čase rozhodovania nebola vykonaným dokazovaním zistená iná osoba z rodinného prostredia
posudzovaného a ani iná osoba spĺňajúca podmienky pre ustanovenie za opatrovníka , ktorá by
bola schopná opatrovníctvo riadne vykonávať a dbať na pokyny súdu (§ 275 C.m.p.). Pokiaľ za
stavu, kedy z vykonaného dokazovania vyplynuli osobné a rodinné pomery posudzovaného, ktorý sa
s rodičmi dlhoročne nekontaktuje, rodina posudzovaného nevykazuje žiadne znaky rodinnej súdržnosti,

posudzovaný ani nevie, kde rodičia bývajú, nestýka sa ani s mladším bratom a dokazovaním sa nezistila
žiadna iná vhodná osoba, schopná vykonávať funkciu opatrovníka, ustanovil za opatrovníka Miestny
úrad C. D., E. XX, C. (ktorý nemá právnu subjektivitu a ktorého postavenie a pôsobnosť je upravená
v § 19 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších
predpisov), ide o zjavnú nesprávnosť, ktorá je zrejme dôsledkom nesústredenosti súdu prvej inštancie.

Súdprvejinštancieopomenul,žeprávnickýmiosobamimajúcimiprávnusubjektivitu,ktorézapodmienok
ustanovených zákonom o Bratislave a štatútom hlavného mesta hospodária so zvareným majetkom
a finančnými prostriedkami a plnia im ďalšie zverené úlohy, sú v podmienkach mesta C. jej jednotlivé
mestské časti. Na základe uvedeného potom odvolací súd pristúpil aj k oprave označenia opatrovníka
ustanoveného osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, ktorým je Mestská časť C. – D., E.

XX, C..

23. Pokiaľ Mestská časť C. – D. s odkazom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva zo
dňa 13. 10. 2016 vo veci č. 62507/12 - Červenka proti Českej republike a zo dňa 17.01.2012 vo veci
č. 36760/06 - Stanev proti Bulharsku namieta obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu

sociálnej starostlivosti treba uviesť, že ak je osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony
bez jej súhlasu (ale so súhlasom opatrovníka) umiestnená v zariadení sociálnych služieb, práve
prostredníctvom ustanoveného opatrovníka a aj kontroly súdu (ktorému sú 2 x ročne predkladané
písomné správy o výkone funkcie opatrovníctva) je realizovaný pozitívny záväzok štátu chrániť osobu
nachádzajúcu sa v jeho jurisdikcii a v rámci takto opakovane vyhodnocovaných pomerov osoby

obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony , je možné pristúpiť aj k prípadnej zmene v právnom
statuse osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony.24. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

25.O trovách dôkazov, ktoré platí štát , rozhodol podľa § 251 ods.2 C.m.p.

26. O trovách konania rozhodol podľa § 2 ods.1 , § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods.2 C.s.p.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).