Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 28Csp/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324203091
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324203091.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v sporovej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., zast.: WEBER LEGAL, s.r.o., so sídlom
Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 50 680 552, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.
r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.344,43 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.344,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 1.344,43 Eur od 6.8.2024 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.5.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.344,43 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo dňa 15.2.2012
k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100042599, (ďalej ako „zmluva“) predmetom ktorej bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany žalovaného žalobcovi, ako aj k uzavretiu Dohody o

poskytovaní služieb, ktorá bola uzavretá v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere (bod 8.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ktorá bola inkorporovaná priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Listom zo dňa 28.3.2023 žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu – Základná škola E. F. G.,
G. XXXX/X, D., IČO: 37836706, žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov, v ktorej ho
upovedomil, že pri uzatvorení zmluvy malo dôjsť aj k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy podľa
§ 551 a nasl. OZ, v zmysle ktorej je žalovaný údajne oprávnený na výplatu zrážok zo mzdy žalobcu
(ďalej ako „dohoda“), v dôsledku čoho sa žalovaný domáha uspokojenia údajnej neuhradenej splatnej

pohľadávky vo výške 2.991,91 Eur k 15.8.2017, vykonávaním zrážok zo mzdy alebo iných príjmov.
Žalovaný si svoj údajný nárok uplatnil aj návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok. Konanie bolo vedené súdnym exekútorom JUDr. Anetta Demešová pod číslom
H. XXXX/XXXX a následne súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., pod spisovou značkou
H. XXXXX/XX. Žalobca podal návrh na zastavenie exekúcie a Okresný súd Nitra uznesením zo dňa
17.12.2019 č.k. 17Er/585/2014-66 exekučné konanie zastavil. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa
24.6.2020 č.k. 2CoE/18/2020 – 139 potvrdil prvostupňové uznesenie. Ku dňu podania žaloby žalobca

uhradil žalovanému suma vo výške 4.783,68 Eur, pričom ide o úhrady vykonané v dôsledku splácania
úveru, ďalej úhrady v rámci exekučného konania a súm zrazených od terajšieho ako aj predošlých
zamestnávateľov žalobcu. Žalovaný sa naposledy pokúšal domôcť svojho údajného nároku formou
zrážok zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu – ZŠ E. F. G., pričom žalobcovi bola zamestnávateľomku dňu podania žaloby zrazená suma 1.344,43 Eur. Suma vymožená v exekučnom konaní 790,- Eur,
mzdový list-externé zrážky (LIDL) 198,48 Eur, zrážky zo mzdy (ŽIAR s.r.o.) 275,- Eur, zrážky zo Sociálnej
poisťovne 697,18 Eur, zrážky zo mzdy (LIDL) 812,03, zaplatené 666,56 Eur, zrážky zo mzdy (ZŠ E.

F. G.) 1.344,43 Eur, t.j. spolu 4.783,68 Eur. Žalobca podaním zo dňa 18.1.2024 podal na tunajší súd
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému zakázalo vykonávať práva z
dohody o zrážkach zo mzdy a súčasnému zamestnávateľovi žalobcu by sa uložila povinnosť zdržať sa
vykonávaniazrážokzomzdy.OkresnýsúdGalantauznesenímzodňa16.2.2024,sp.zn.22Csp/10/2024
- 56 návrhu vyhovel a okrem iného I. výrokom žalovanému 1/ (v tomto konaní žalovaný) uložil povinnosť

zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere označenou ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 15.2.2012. II. výrokom žalovanému
2/ (zamestnávateľovi žalobcu – ZŠ J. A. Komenského) uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo
mzdy a iných príjmov žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka, uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 15.2.2012.

2. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že zrážky zo mzdy žalobcu boli vykonávané na podklade neplatnej
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá predstavuje pre žalobcu ako spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007
Z.z., ako aj podľa OZ neprimeranú i neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku. Vymedzenie
zabezpečovanej pohľadávky v dohode je neurčité, nepresne určené, a tým pádom neplatné. Dohoda

o zrážkach zo mzdy je neprimeraná požiadavka žalovaného disponovať s majetkom žalobcu, ktorá
nespĺňa kritériá podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), a to označenie pohľadávky (vo vzťahu
ku konkretizácii platiteľa mzdy), o ktorú išlo. Subjektom, ktorý má v konečnom dôsledku právo určovať
výšku mesačných zrážok zo mzdy, bude takmer vždy žalovaný ako veriteľ, nakoľko miera jeho práva
voči žalobcovi v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje jeho takmer úplnú dominanciu v

tomto zmluvnom vzťahu bez existencie akejkoľvek kontroly pri vykonávaní jeho domnelých práv, čo
sa v prípade žalobcu prejavuje požiadavkou žalovaného na sumu 2.991,91 Eur, ktorá vyplýva z listu
žalovaného zo dňa 28.3.2023, ktorý predložil zamestnávateľovi žalobcu ako žiadosť o vykonávanie
zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so žalobcom vopred individuálne dojednaná,
musel ju akceptovať, inak by mu úver poskytnutý nebol. Ide o formulárovú (typovú) zmluvu spôsobujúcu

značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, resp. jedná
sa o neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán. Zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalobca nemohol
meniť, mohol ju len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť. Žalobca nemohol ovplyvniť spôsob
zabezpečenia pohľadávky a uvádzaná podmienka je celkom jednoznačne v hrubom nepomere medzi

právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže to bol výlučne žalovaný, ktorý
bol oprávnený určovať, v akej výške žiada plnenia od zamestnávateľa žalobcu, a navyše všetky plnenia
uspokojoval aj proti samotnej vôli žalobcu. Prejav vôle žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy smeroval
k inému následku než uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca uzavrel zmluvu s cieľom získať
finančné prostriedky. Žalobca bol však okrem zmluvy nútený uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy,

aby mohol získať úver podľa zmluvy. Išlo o vopred predpripravenú formulárovú dohodu, ktorú žalobca
podpísal dňa 25.1.2012, teda v rovnaký deň ako žiadosť o úver, s tým, že vyplnil len bod 2 obsahujúci
jeho osobné údaje. Zo strany žalovaného došlo následne k doplneniu údajov v bodoch I. a II. dohody,
k podpísaniu dohody a odoslaniu žalobcovi. Žalobca teda nikdy neprejavil súhlas s podmienkami
uvedenými v dohode o zrážkach zo mzdy, najmä čo sa týka výšky zabezpečovanej pohľadávky a výšky

zrážok zo mzdy, v dôsledku čoho je dohoda neplatná.

3. Samotná zmluva je v hrubom rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z., smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS, zákonom č. 250/2007 Z. z a Občianskym zákonníkom, a to z dôvodu neplatnosti

dohody o odplate – RPMN je v rozpore s dobrými mravmi a dohoda o odplate podľa spotrebiteľského
úver je neplatná z dôvodov rozporu s dobrými mravmi a dohoda o odplate podľa dohody o poskytovaní
služieb je neplatná z dôvodu obchádzania zákona. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené
zákonné náležitosti, resp. tieto sú uvedené nesprávne (čo má v zmysle ustálenej súdnej praxe ten istý
účinok, ako keby zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala): 1. zmluva nemá písomnú formu podľa

§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., 2. celková výška spotrebiteľského úveru je v zmluve vyjadrená
nesprávne,3.RPMNjevzmluvevyjadrenánesprávne,4.celkováčiastka,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,
vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmluve
vyjadrená nesprávne, 5. výška, počet a termíny splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky, prípadnéporadie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmluve táto náležitosť absentuje úplne. Ad.
1. Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere – zo strany žalobcu ako dlžníka došlo

dňa 25.1.2012 k podpísaniu návrhu zmluvy a to tak, že boli ručne vyplnené body 1. až 5. návrhu zmluvy.
Bod 6 návrhu zmluvy o úvere bol prázdny a nevyplnený, pričom v hlavičke tohto bodu bolo uvedené,
že ho nemá vypĺňať, keďže išlo o údaje o schválenom úvere. Žalovaný následne dňa 15.2.2012 vyplnil
časť 6 zmluvy a podpísal zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany
veriteľa v prospech žalobcu ako spotrebiteľa. Žalobca dňa 25.1.2012 podal žiadosť o poskytnutie úveru

a vyplnil údaje v časti 1 až 5, pričom v zmysle časti 5 žiadal o poskytnutie úveru vo výške 1200,- Eur,
počet splátok 42, splatnosť k 26.dňu v mesiaci, mesačná splátka 64,29 Eur, celková čiastka 2700,18
Eur, predpokladaná RPMN 70 %, ročná úroková sadzba 70 %, priemerná RPMN 45,66 %. Zo strany
žalovaného následne došlo k vyplneniu bodu 6 a 8 zmluvy – Údaje o schválenom revolvingovom úvere
a Dohoda o poskytnutí služby, a to ku dňu 15.2.2012. Bod 6 zmluvy upravuje okrem iného výšku RPMN
67,23% a splatnosť mesačnej splátky ku 31.dňu. Žalobca rozporuje, že medzi ním a žalovaným došlo k

platnej písomnej dohode o týchto podmienkach a rovnako o dohode o poskytnutí služby. Návrh zmluvy
bolžalobcompodpísanýdňa15.2.2012.Návrhzmluvybolvyhotovenýakoformulár,rozdelenýna8časti.
Po podpise bola táto žiadosť odoslaná na posúdenie žalovanému, ktorý žiadosť schválil a do niekoľkých
dní doručil podpísanú zmluvu žalobcovi. V čase podpisu návrhu na uzatvorenie zmluvy vo formulári
neboli uvedené informácie v bode 6. s názvom Údaje o schválenom revolvingovom úvere a v bode 8

s názvom dohoda o poskytnutí služby. Žalovaný tieto údaje do zmluvy doplnil až po podpise žiadosti a
následne takto doplnenú zmluvu poslal späť žalobcovi. Dlžník teda nikdy písomne neprejavil súhlas s
náležitosťami uvedenými v bode 6. a 8. Zmluvy, kde sú uvedené také podstatné náležitosti ako napr.
podmienky splácania úveru, RPMN. V zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka,, Prijatie návrhu, ktoré
obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový

návrh.“ Žalobca nikdy neprejavil písomný súhlas s týmto novým návrhom. Uvedené má za následok
bezúročnosť spotrebiteľského úveru z dôvodu nezachovania písomnej formy v zmysle § 9 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z., resp. priamo neplatnosť zmluvy o úvere z dôvodu neplatnosti pri kontrahovaní. Ad 2.
Nesprávne uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru – keďže pojem „celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa

spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa
spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré
vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť
nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú
administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.

V zmluve je uvedené, že výška spotrebiteľského úveru je 1.200,- Eur. Žalobcovi však bol skutočne
poskytnutý spotrebiteľský úver len vo výške 1.027,21 Eur, keďže na jeho bankový účet mu bola reálne
pripísaná len táto suma, keďže poplatok vo výške 172,79 Eur mu bol okamžite z tejto sumy zrazený
započítaním vzájomných pohľadávok (bod 8.4 Dohody o poskytnutí služby: „Veriteľ a Dlžník sa dohodli
nazapočítanívzájomnýchpohľadávok,atopohľadávkyDlžníkavočiVeriteľovinaposkytnutieschválenej

výškyúverupodľačl.2.3ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/ZmluvyoprotipohľadávkeVeriteľavočiDlžníkovi
na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služieb (resp. zníženej výšky
odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníka podľa čl. 2.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy “.).
V tomto kontexte je nesprávne uvedená výška úveru a je zjavne podhodnotená aj hodnota RPMN,
nakoľko táto zjavne vychádzala z výšky úveru 1.200,- Eur, ktorá suma ale nebola spotrebiteľovi skutočne

poskytnutá, keďže spotrebiteľovi bola skutočne poskytnutá výška úveru zjavne znížená o 172,79 Eur.
Použitie vyššej výšky úveru oproti skutočnej výšky úveru má za následok podhodnotenie RPMN. Ad 3.
Nesprávne uvedenie RPMN - hodnota RPMN je v zmluve uvedená vo výške 67,23 %. Táto hodnota
je nesprávna, a to z dôvodu, že žalobca bol povinný uzavrieť tiež zmluva o poskytovaní služieb.
Skutočná RPMN, po zarátaní nákladov požadovaných žalovaným od žalobcu za plnenie podľa dohody

o poskytovaní služby je tak oveľa vyššia a rovnako z dôvodu, že pri výpočte RPMN žalovaný zjavne
vychádzal z nesprávnej celkovej výšky úveru. Ad 4. Nesprávne uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť – celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa zmluvy je v zmluve uvedená
vo výške 2.700,18 Eur. Skutočná celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, po zarátaní nákladov
požadovaných žalovaným od žalobcu za plnenie podľa dohody o poskytovaní služieb vo výške 172,79

Eur, je táto suma 2.872,79 Eur. Ad 5. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok v členení na istiny,
úroky a iné poplatky - splátky spotrebiteľského úveru nie sú v zmluve rozčlenené na splátky istiny,
úrokov a poplatkov, čím sa v zmysle konštantnej judikatúry úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené vyššie, v zmysle § 11 ods. 1 písm.b) zákona, sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko žalobca k dnešnému
dňu uhradil sumu vo výške 4.783,68 Eur, pričom výška poskytnutej istiny bola 1.200,- Eur a sp. úver je
bezúročný a bez poplatkov, je zrejmé, že žalobca zaplatil viac, ako žalovanému prináleží.

4. Žalobca v žalobe ďalej namietal neplatnosť dohody o poskytovaní služieb z dôvodu, že cieľom tejto
dohody bolo obchádzať zákon v časti uvedenia skutočnej RPMN, skutočnej celkovej čiastky, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť a skutočnej odplaty v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a z dôvodu, že
sa jedná sa o neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku. Žalobca bol povinný uzavrieť okrem samotnej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere tiež dohodu o poskytovaní služieb, ak chcel spotrebiteľský úver získať
za daných podmienok. Vyššie uvedené vyplýva zo skutočnosti, že dohoda o poskytovaní služieb
je priamo inkorporovaná vo formulárovej zmluve o spotrebiteľskom úvere bez možnosti spotrebiteľa
zmeniť tento obsah. Zmluvná dokumentácia nebola individuálne dojednaná a nepochybne je zmluvou
formulárovou a vyplýva z nej, že konštrukcia zmluvnej dokumentácie bola veriteľom vopred stanovená
a žalobca spotrebiteľ nemal na výber, či dohodu o poskytovaní služieb uzavrie alebo nie. Uzavretie

dohody o poskytovaní služieb je síce vo formulárovej dokumentácii uvedené ako dobrovoľné a rovnako
je uvedené, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bod 8.6
Zmluvy), teda žalobca údajne mohol vyjadriť svoj nesúhlas s uvedenou dohodou o poskytovaní služieb.
V skutočnosti ale žalobca ako spotrebiteľ nemal absolútne žiadnu možnosť prejaviť dobrovoľnosť a
nemal možnosť vyjadriť nesúhlas v časti dohody o poskytovaní služieb, ale musel predpripravenú

formulárovúzmluvnúdokumentáciu(t.j.zmluvuospotrebiteľskomúvere,rozhodcovskúdoložku,dohodu
o poskytovaní služieb) len akceptovať ako celok, alebo ako celok ju odmietnuť. Zo žiadneho dokumentu
nevyplýva, že by mal žalobca možnosť získať spotrebiteľský úver u veriteľa, ak by žiadal zmeniť dohodu
o poskytovaní služieb alebo ak by o túto nemal záujem. Vyššie uvedené podporuje aj skutočnosť,
že síce v dohode o poskytovaní služieb je uvedené, že dohodnuté služby sú dobrovoľné, avšak túto

dohodu o poskytovaní služieb spotrebiteľ po jej uzavretí nemá možnosť túto údajne dobrovoľnú dohodu
vypovedať. Takáto konštrukcia dohody o poskytovaní služieb celkom jednoznačne preukazuje, že jej
uzavretie nie je dobrovoľné, ale že veriteľ chce od spotrebiteľa získať týmto spôsobom ďalšie finančné
prostriedky. Ak by totižto bolo uzavretie tejto dohody skutočne dobrovoľné a sledovalo by skutočné
záujmy spotrebiteľa, spotrebiteľ by mal byť oprávnený kedykoľvek túto zmluvu jednostranne vypovedať.

Takýmto spôsobom žalovaný obchádza zákon v časti uvedenia skutočnej RPMN, skutočnej celkovej
čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, ako aj v časti uvedenia skutočnej odplaty v zmysle Občianskeho
zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Predmetom dohody o poskytovaní služieb je záväzok
žalovaného poskytnúť žalobcovi nižšie uvedené služby a povinnosť žalobcu platiť žalovanému za tieto
služby, resp. za možnosť ich využitia, odplatu vo výške 172,77 Eur, čo predstavuje 14,40 % z výšky

spotrebiteľského úveru uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Za takéto výrazné finančné
protiplnenie, spotrebiteľ podľa dohody o poskytnutí služieb „získava“ „službu“ odkladu maximálne 3
splátok za podmienok uvedených v dohode o poskytnutí služieb. V zmysle konštantnej súdnej praxe
ide o službu, ktoré v skutočnosti nesleduje záujmy spotrebiteľa, ale navýšenie celkovej odplaty veriteľa.
Žalobcovi je teda automaticky znížená istina, ktorú mu žalovaný poskytne, a spotrebiteľ túto odplatu platí

bez ohľadu na to, či túto hypotetickú možnosť využije, alebo nevyužije. Nepochybne teda odplata za
poskytnutie tejto služby spočívajúcej v možnosti jej využitia predstavuje peňažný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.
Zo strany žalobcu nešlo o zakúpenú službu, ale išlo o službu neprijateľne vymienenú žalovaným bez
možnosti žalobcu rozhodnúť sa, či bude na takejto dohode participovať, alebo nie. Ak by v prípade

tejto dohody o poskytovaní služieb aj nešlo o tzv. hypotetické služby, celkovo je zmluvná odmena pre
tieto služby neprimerane vysoká, vzhľadom na pomer k istine spotrebiteľského úveru, a ako taká v
rozpore s dobrými mravmi. Záverom poukazujeme na skutočnosť, že slovenské súdy judikovali takúto
dohodu ako neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku a ako takú neplatnú (porovnaj rozsudok Krajského
súdu Prešov zo dňa 30.11.2017 sp. zn. 9Co/117/2017, dostupný na URL odkaze: Zmluva bola uzavretá

dňa 15.2.2012, počet splátok 42, teda 3,5 roka, splatnosť bola dohodnutá k 31. dňu v mesiaci, a teda
termín konečnej splatnosti je 31.7.2015. Žalovaný sa v žiadosti zo dňa 28.3.2023 domáhal uspokojenia
údajnej neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 2.991,91 Eur k 15.8.2017. Žalobca vznáša námietku
premlčania z dôvodu, že uplynula všeobecná 3 ročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka,
§ 103 Občianskeho zákonníka).

5.Žalovanývosvojichvyjadreniachžiadalžalobuzamietnuťapriznaťmunároknanáhradutrovkonania.
Žalovaný namieta, že tvrdenia žalobcu, že zmluva o revolvingovom úvere číslo 8100036200 a dohoda o
poskytovaní služby má obchádzať zákon v časti uvedenia RPMN, že spotrebiteľ nemá možnosť dohoduvypovedať a že žalobca bol povinný uzavrieť dohodu, ak chcel získať úver uviedol, nemajú oporu ani
v texte písomne vykonaných právnych úkonov, a ani v jeho reálnom faktickom správaní po uzavretí
dohody. Nie je zrejmé, z akého dôvodu by žalobca nemal byť viazaný vlastným konaním. Žalobca počas

splácania využil odklad splatnosti splátok a teda nie je zrejmé, z akého dôvodu popiera toto ustanovenie,
od ktorého odvodzoval svoje právo na odklad splatnosti splátok a toto právo aj vykonal. Na základe
toho sa predsa nedostal do omeškania, vyhol sa uplatneniu sankcií za omeškanie, resp. uplatneniu
sankcie straty výhody splátok (splátky 5, 6 a 7). Z tvrdení uvádzaných v žalobe nie je zrejmý žiadny
dôvod, na základe ktorého by malo byť legitímne spochybňovanie dohody o poskytnutí služby, ktorú

žalobca dobrovoľne uzavrel, viac ako 8 rokov netvrdil ani opak a na základe ktorej aktívne sám uplatnil
právo vyplývajúce z danej dohody. Nezdá sa zo žiadneho tvrdenia uvádzaného v žalobe, že by terajšie
tvrdenia uvádzané v podanej žalobe zodpovedali skutočnému stavu alebo vôli samotného žalobcu.
Popierame tvrdenie žalobcu o tom, že bol povinný uzavrieť dohodu o poskytnutí služby. Odporuje tomu
nielen vlastné konanie žalobcu pred a pri uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere a dohody o poskytnutí
služby, ale aj následné správanie žalobcu, z ktorého nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by podporovala

tvrdenie žalobcu. V podanej žalobe sa ani neuvádza jediná konkrétna skutočnosť, ktorá by tvrdenia
žalobcu potvrdzovala. Samotná dohoda o poskytovaní služieb nebola podmienkou ani predpokladom
pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ ju uzavrieť nemusel. To, že predmetné dojednanie
bolo vopred pripravené dodávateľom, je bez právneho významu. Za pripustenia relevancie tvrdení
žalobcu by takýmto spôsobom mohli byť vyhlásené za neplatné akékoľvek ustanovenia pripravené

veriteľom. Dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad ani o podmienku
vzniku zmluvy o úvere. Skutočnosť, že je na tej istej listine, ako samotná zmluva o revolvingovom
úvere, resp. že bola vopred formulovaná žalovaným, neznamená automaticky ten záver, že nejde o
individuálne dohodnutý a uzavretý právny úkon. Občiansky zákonník v § 52a ods. 1 určuje, ak sú
uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny,

posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Pojem „individuálny“ znamená nielen reálnu možnosť
spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť,
že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho
postavenie oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Žalovaný poukazuje aj na názor prezentovaný v
odbornej literatúre ohľadne výkladu pojmu individuálne dojednané, kde sa uvádza, že za individuálne

dojednané by mali byť považované nielen klauzuly, ktoré boli skutočne dojednané (na obsah ktorých mal
spotrebiteľ skutočný vplyv), ale aj tie, ktoré mohli byť dojednané, ale spotrebiteľ nevyužil svoj vplyv na
zmenu ich obsahu (teda ktoré sa mohli stať súčasťou vzájomných vzťahov, ale ani nemuseli). Dohoda
o poskytnutí služby je samostatným úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere,
a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania. Z bodu 8., ods. 8.6

Dohody o poskytnutí služby („Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je
podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí
služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas
so všetkými jej ustanoveniami.“). Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen
zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním

tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. To, že
uzavretie dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie dohody
o poskytnutí služby od ostatného obsahu zmluvy. Pritom priemerný spotrebiteľ (v zmysle definície bodu
18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) t.j. osoba, ktorá je v rozumnej miere
dobre informovaná, vnímavá a obozretná si na základe uvedených okolností je vedomý, že dohodu

neuzatvára ani automaticky so zmluvou o úvere, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež
aký je význam takejto dohody. Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedel
o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že
dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Nadväzne na to je po právnej stránke vylúčený záver o neprijateľnosti.

6. Žalovaný vo vyjadrení ďalej popiera tvrdenie žalobcu o výške odplaty, nakoľko táto je v súlade s
právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Výška
odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola upravená v zmysle § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovúodplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku – ročnú úrokovú sadzbu úveru.
Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a
nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri

bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami
za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať
celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov – uvedené teda nenachádza oporu v oblasti
komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri
porovnávanísamázobraťnielenhodnotaobvyklejodplaty,aleajspôsobamierazabezpečeniazáväzku,

objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako
fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka
si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže
úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel
dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Obvyklá výška odplaty bola 45,66 %, a táto nebola podstatne

prevýšená. Žalobca tvrdí, že zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu
neuvedenia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. g), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o tom, že náležitosťou zmluvy o revolvingovom úvere má
byť rozčlenenie splátky na časť istina, úroky a iné poplatky. Tvrdenie žalobcu nemá oporu v žiadnom
zákonnom ustanovení. Súdna prax, vrátane NS SR, prijala jednoznačný záver o tom, že ustanovenia

zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné vykladať tak, že žiadne rozpisovanie či rozčleňovanie splátky tak,
ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe, nie je potrebné. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu o nesprávne
vypočítanej celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.,
naúčelytohtozákonasarozumiecelkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ

zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom. Celkovú čiastku tvorí v prípade zmluvy o revolvingovom úvere
8100042599 úver 1.200,- Eur a suma úrokov 1.500,18 Eur. Celková čiastka 2.700,18 Eur je uvedená
správne. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o neuvedení presného údaja o výške úveru, pričom svoje
tvrdenia zakladá na porovnávaní sumy úveru uvedenej v zmluve a vyplatenej čiastky. Žalobca pri svojich

tvrdeniach v prvom rade úplne opomína skutočnosti, ktoré sú spojené s vyplatením „nižšej“ sumy, ako je
suma uvedená v zmluve. Suma úveru bola v prospech žalobcu poskytnutá tak, že časť z tejto sumy bola
súčasťou vzájomného vysporiadania (kompenzácie) pohľadávok a časť bola vyplatená v prospech účtu
žalobcu. Poskytnutie úveru predstavuje z právneho hľadiska splnenie záväzku veriteľa poskytnúť úver.
Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru“ je rovnocenný či dokonca synonymom

„vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Poskytnutím úveru
sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie
nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne), ale každá zákonom uznaná forma
splnenia záväzku – teda aj započítanie. Poskytnutím úveru sa teda rozumie úkon, ktorým sa splní
záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a vo forme, ktorá je medzi stranami

dohodnutá. To, že žalovanému bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie
je spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý a ako vyplýva z uzavretej
zmluvy o revolvingovom úvere, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní odplaty
za možnosť odkladu splátok – táto skutočnosť vyplýva zo samotného obsahu zmluvy. Pretože žalobca
uvádza nesprávne a nepresné tvrdenia o výške úveru, nie je správne ani jeho tvrdenie o RPMN.

Tvrdenia žalobcu neobstoja nakoľko náklady podľa dohody o poskytovaní služieb nie sú súčasťou
celkových nákladov podľa zákona, samotný žalobca tvrdí, že dohoda o poskytovaní služieb je neplatná,
v dôsledku čoho by ani náklady podľa nej nemohli byť zahrnuté do celkových nákladov v zmysle
zákonnej definície podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže súčasťou týchto nákladov sú len
plnenia z platného právneho titulu, RPMN sa nepočíta vzorcom zverejneným na internetovej stránke,

ale spôsobom predpísaným zákonom. Uzavretie dohody o poskytnutí služby bolo dobrovoľné a nikdy
nebolo podmienkou na získanie úveru, preto ani odplata sa nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre
úver. Odkaz žalobcu na výpočet prostredníctvom kalkulačky zverejnenej na portáli www.fininfo.sk je
nesprávny, nakoľko v danom prípade ide len o orientačný, informatívny výpočet, nezohľadňujúci všetkyrelevantné údaje. Výpočet uvádzaný žalobcom prostredníctvom internetovej kalkulačky nepovažuje
žalovaný za hodnoverný dôkaz, pretože výpočet RPMN ovplyvňujú nasledujúce údaje: suma úveru,
celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti jednotlivých

splátok. Predložený vzorec všetky potrebné údaje nezohľadňuje. Z uvedených skutočností vyplýva, že
žalovaný vychádzal pri výpočte RPMN zo správnych vstupných údajov. Ak žalobca tvrdí, že dohoda o
poskytovaní služieb je neplatná, potom a priori a bez ohľadu na zákonnú definíciu celkových nákladov
ich súčasťou nemôžu byť náklady z neplatného úkonu. Zaradeniu nákladov podľa dohody o poskytovaní
služieb do celkových nákladov však bráni jednoznačné znenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. K

výpočtu RPMN žalovaný ďalej uvádza, že a) RPMN sa počíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2
zákona č. 129/210 Z.z., a nie podľa žalobcom odkazovaného internetového informatívneho prepočtu, b)
žalobcom tvrdený prepočet nezohľadňuje všetky údaje vyžadované zákonom (najmä dátum poskytnutia
úveru, skutočný počet dní medzi dátumom poskytnutia úveru a splatnosťou tej – ktorej splátky). Tvrdenie
žalobcu o nesprávnej RPMN nevyplýva ani zo žiadneho dôkazu, ktorý bol spolu so žalobou doručený.
Žalovaný ďalej vo vyjadrení popiera tvrdenie žalobcu o uhradení sumy 4.783,68 Eur, pretože ani na

základe predložených dokladov nie je možné k tomu dospieť. Žalobca o všetkých úhradách tvrdí, že
boli realizované na záväzkový vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8100042599, avšak časť z
ním tvrdených úhrad bola preukázateľne (podľa variabilného symbolu) uhrádzaná na záväzky z iného
zmluvného vzťahu. Žalovaný rovnako popiera tvrdenia žalobcu o neuzavretí zmluvy v písomnej forme;
zmluva vznikla na základe akceptácie podmienok úveru, ktoré uviedol žalobca v žiadosti o úver.

7. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase
uzatvárania zmluvy (zmlúv) platilo, že „celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem

notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok,“. Z uvedeného teda vyplýva, že celkové náklady sú všetky náklady, ktoré vyplývajú
pre spotrebiteľa z doplnkových zmlúv, ak tieto musel uzavrieť, aby: a) získal spotrebiteľský úver,

alebo b) získal spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok. Text dohody o poskytovaní služieb je
predpripravený a jediné, čo je možné v danom texte dopĺňať, je políčko, do ktorého sa vpisuje výška
odplaty. Aj keď bod 8.6 zmluvy obsahuje vyhlásenie žalovaného, že uzavretie tejto dohody o doplnkovej
služby nie je podmienkou pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, toto tvrdenie je nepravdivé,
a to vzhľadom na samotnú konštrukciu zmluvy, v ktorej spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť prejaviť

nesúhlas s touto službou. Navyše, ide o text predformulovaný žalovaným a nezodpovedá skutkovým
okolnostiam uzatvárania zmluvy. Zo zmluvy nevyplýva, že ak by spotrebiteľ odmietol túto službu (hoci
taká možnosť v zmluve ani nie je), tak že by vôbec získal spotrebiteľský úver, alebo že by ho získal za
ponúkaných podmienok. Na vyššie uvedenom nič nemení ani fakt, že žalobca počas splácania využil
odklad splatnosti splátok. Náklad na doplnkovú službu tak mal byť započítaný do celkovej čiastky a do

RPMN, ktoré sú tak v zmluve vyjadrené nesprávne. Vzhľadom na spôsob a mieru zabezpečenia záväzku
(bez zabezpečenia), objem poskytnutých peňažných prostriedkov 1.200,- Eur (mínus poplatky vo výške
172,79 Eur, t.j. vo výške 1027,21 Eur) a lehotu splatnosti (42 mesiacov), priemerná hodnota RPMN
zverejnená Ministerstvom financií SR pre Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 3 vo výške do
1.500,- Eur so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov bola 46,56 %. Hodnota RPMN uvedená v zmluve

bola 67,23 %, pričom skutočná RPMN po zarátaní nákladov požadovaných žalovaným od žalobcu za
plnenie podľa dohody o poskytovaní služieb je vyššia. Okrem toho, zmluvne dohodnutá úroková sadzba
úveru vo výške 70 % p.a. viac ako päť a pol násobne presahuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek podľa údajov zverejnených NBS v čase uzatvárania
zmluvy. Takýto postup dodávateľa spotrebiteľského úveru možno označiť za hraničiaci s úžerou. Okrem

rozporu s dobrými mravmi je tak celková odplata tiež v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzatvárania zmluvy. Žalovaný iba vágne tvrdí, že žalobca neuhradil celkovo 4.783,68
Eur, avšak neuvádza, koľko podľa jeho názoru žalobca uhradil. Takéto popretie tvrdenia žalobcu o
uhradení sumy 4.783,68 Eur je nedostatočné a neúčinné. Žalovaný je pritom správca úveru, ktorý aj z
pohľadu zákona musí mať jasný prehľad o celkových úhradách žalobcu a musí disponovať úverovým

účtom.

8. Žalovaný v konaní ďalej namietal, že by nešpecifikoval jednoznačne a konkrétne uhradenie sumy
4.783,68 Eur, pretože ani na základe predložených dokladov nie je možné k tomu dospieť. Žalobca ovšetkých úhradách tvrdí, že boli realizované na záväzkový vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX, avšak časť z ním tvrdených úhrad bola preukázateľne (podľa variabilného symbolu)
uhrádzaná na záväzky z iného zmluvného vzťahu. Je procesnou zodpovednosťou žalobcu označiť

úhrady, ktoré sa týkajú zmluvného vzťahu zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX.
Žalovaný presne uviedol dôvod námietky - časť z tvrdených úhrad je predsa preukázateľne podľa
variabilného symbolu priradeného k tej – ktorej úhrade uhrádzaná na záväzky z iného zmluvného
vzťahu. Nie je zodpovednosťou žalovaného „triediť“ jednotlivé doklady o platbách, nakoľko dôkazné
bremeno o tom, že všetky označené úhrady sa týkajú zmluvného vzťahu zo zmluvy o revolvingovom

úvere číslo XXXXXXXXXX má žalobca. Žalovaný opakovane popiera tvrdenia žalobcu, podľa ktorých
dohoda o poskytovaní služby bola povinnou pre získanie úveru. Konkrétne správanie žalobcu aj po
uzavretí dohody o poskytnutí služby potvrdzuje vôľu žalobcu prejavenú pri jej uzavretí. Žalobca si uplatnil
požiadavku na odklad splatnosti splátok sám, pretože si bol vedomý svojho skoršieho rozhodnutia
v podobe uzavretia dohody o poskytnutí služby. Na strane žalobcu a v jeho konaní sa ani nedajú
identifikovať konkrétne znaky o nedostatku prejavu vôle, ale ani o vnútornej výhrade k uzavretiu danej

dohody. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz a ani neuviedol žiadne konkrétne tvrdenie, že bol povinný
uzavrieť dohodu, ak chcel získať úver. Žalobca nespochybnil, že podpis k dohode o poskytnutí služby
pripojil preto, lebo danú službu chcel a mal o ňu záujem. Žalobca nespochybnil fakt, že si bol vedomý
textu v bode 8.6. odporuje logickému výkladu konkrétnych skutočností – uzavretie dohody, jej „využitie“,
aby následne, s odstupom 8 rokov bolo prijateľné tvrdiť, že danú dohodu žalobca nechcel uzavrieť,

alebo že nevedel že ju nemusí uzavrieť. K výške odplaty v zmluve o revolvingovom úvere uviedol, že
táto bola určená v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu. V relevantnom čase platila konkrétna právna úprava § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať
nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých
prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním

označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Obvyklá výška odplaty bola 45,66 %, a táto nebola podstatne prevýšená.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise, najmä so žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.2.2012, žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 28.3.2023,
dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.2.2012, uznesením
Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Er/585/2014-66 zo dňa 17.12.2019, uznesením Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 2CoE/18/2020-139 zo dňa 24.6.2020, potvrdeniami banky o uskutočnení prevodu, výpismi z účtu
žalobcu, odpoveďou súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zo dňa 3.10.2022, potvrdeniami,

mzdovými listami, rozhodcovským rozsudkom, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový
stav:

10. Dňa 15.2.2012 uzatvoril žalobca so žalovaným formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi revolvingový úver vo výške

1.200,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 splátkach vo výške 64,29 Eur splatných k 26. dňu
v mesiaci. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný zaviazal zaplatiť (úver + úroky za celú dobu
čerpania) bola 2.700,18 Eur. Predpokladaná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 70 %, ročná
úroková sadzba 70 %, priemerná hodnota RPMN 45,66 %. Súčasťou uzatvorenej zmluvy v bode 3. je
dohoda o poskytnutí služby, v zmysle ktorej sa veriteľ zaväzuje na žiadosť dlžníka poskytnúť mu po

splnení podmienok odklad maximálne troch splátok, za čo zaväzuje dlžník zaplatiť odplatu vo výške
172,77 Eur.

11. Dňa 15.2.2021 uzatvoril žalobca so žalovaným formulárovú dohodu o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pohľadávky spoločnosti (žalovaného) voči

dlžníkovi (žalobcovi) zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých
revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými
zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhanímuvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi,
ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov.

12. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 28.3.2023 vyplýva, že
spoločnosť ANACO s.r.o. v mene žalovaného požiadala zamestnávateľa žalobcu (Základná škola Jana
A. Komenského v Seredi), o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky žalovaného ako
veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8100042599. Neuhradená splatná pohľadávka ku dňu

15.8.2017 predstavovala sumu 2.991,91 Eur.

13. Z potvrdenia zamestnávateľa ŽIAR spol. s r.o. zo dňa 12.3.2013 vyplývajú zrážky zo mzdy žalobcu
na predmetný úver vo výške 275,- Eur.

14.ZpotvrdeniaSociálnejpoisťovnezodňa11.9.2020vyplýva,žezaobdobieod6.11.2019do31.8.2020

boli zadržané peňažné prostriedky žalobcu v prospech exekúcie H. XXXXX/XX vo výške 697,18 Eur.

15. Z potvrdenia vystaveného zamestnávateľom žalobcu ZŠ E. F. G. zo dňa 30.5.2020 a zo dňa
20.5.2024 vyplýva, že zo mzdy žalobcu boli v mesiaci január 2024 vykonané zrážky na úver č.
XXXXXXXXXX vo výške 125,33 Eur a za obdobie marec 2023 až December 2023 vykonané zrážky

na úver č. XXXXXXXXXX vo výške 1.219,10 Eur, t.j. spolu v prospech žalovaného v celkovej výške
1.344,43 Eur.

16. Z potvrdení banky a z výpisov účtu predložených žalobcom za roky 2016, 2017, 2018 vyplýva, že
žalobca uhradil žalovanému na predmetný úver sumu 790,- Eur.

17. Rozhodcovským rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline č. k.
I./XX-XX zo dňa 13.8.2013, právoplatný dňa 15.10.2013, vykonateľný dňa 19.10.2013 bola žalobcovi
v postavení žalovaného uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v postavení žalobcu sumu vo výške
2.033,62 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozhodnutia

ďalej vyplýva, že sa jedná o nárok vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na
ktorý žalobca uhradil sumu 666,56 Eur.

18. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Er/585/2014-66, EX 47190/18 zo dňa 17.12.2019
došlo k zastaveniu exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,

nástupcom súdneho exekútora JUDr Anetty Demešovej, pod sp. zn. EX 47190/18 (pôvodne EX
3576/14). Z uznesenia vyplýva, že predmetom exekučného konania bola pohľadávka žalovaného voči
žalobcovi zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100042599 a exekučným titulom bol vyššie uvedený
rozhodcovský rozsudok.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, .....

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva

o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov

22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) ay) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

24. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom
a žalovaným ako veriteľom bola dňa 15.2.2012 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Je
nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľskýchúverochaztohtodôvodusúdpristúpilkuskúmaniuzmluvyoúverezpohľadudodržania
podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

30. Skutočnosť, že zmluva neobsahuje niektoré náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. nespôsobuje jej neplatnosť, ale v prípade, ak absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y) a § 10 ods. 1), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V rámci
prieskumnej činnosti súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9

ods. 2 písm. i) a j) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. správny údaj o úrokovej sadzbe a správny údaj o RPMN.
Podľa údajov zo zmluvy o (revolvingovom) úvere zo dňa 15.2.2012 v bode 6 (Údaje o schválenom
revolvingovom úvere) RPMN za úver predstavuje 67,23 % a ročná úroková sadzba úveru 70 %. V
hodnote RPMN za úver sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom.
Jednou z položiek týchto nákladov je úrok za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je

úroková sadzba. Je zrejmé, že pokiaľ sa v zmluve uvádza hodnota úrokovej sadzby úveru, hodnota
RPMN za úver nemôže byť od nej nižšia; môže byť minimálne rovnaká. Z vyššie uvedených údajov bodu
6. zmluvy však vyplýva, že RPMN za úver (67,23 %) je nižšia než úroková sadzba úveru (70 %), čo pri
správnosti oboch údajov nie je možné. Buď je nesprávna hodnota RPMN za úver alebo ročná úroková
sadzba úveru. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou

a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.

31. Pokiaľ sa jedná o dohodnutú úrokovú sadzbu úveru vo výške 70 % ročne, túto súd vyhodnotil
ako neprimerane vysokú a teda odporujúcu dobrým mravom, nakoľko niekoľkonásobne prevyšuje
úrokovú sadzbu úveru uplatňovanú v čase poskytnutia úveru bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek.

Priemerné úrokové sadzby úverov v bankách boli v čase poskytnutia úveru žalovaným vo výške 11,95
%. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 70 % ročne podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu
a preto je jej dojednanie pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona (53 ods. 6 OZ) podľa §
39 Občianskeho zákonníka neplatné. Absencia výšky úroku v spotrebiteľskej zmluve je sankcionovanábezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z.z.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi považuje za bezúročný
a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo
výške 1.027,21 Eur (1.200,- Eur – 172,77 Eur). Z predložených listinných dôkazov mal sú jednoznačne
preukázané, že na predmetnú úverovú zmluvu č. 8100042599 žalobca uhradil sumu 666,56 Eur (čo
vyplýva z rozhodcovského rozsudku č. l. 122), sumu 275,- Eur (zrážky zo mzdy od zamestnávateľa

ŽIAR spol. s r.o. č. l. 40), sumu 697,18 Eur (zrážky z dávok v nezamestnanosti č. l. 43), sumu 125,33
Eur (zrážky zo mzdy od zamestnávateľa ZŠ J.A. Komenského č. l. 44), sumu 1.219,10 Eur (zrážky
zo mzdy od zamestnávateľa ZŠ J.A. Komenského č. l. 46), sumu 790,- Eur (vymoženú v exekučnom
konaní č. l. 27 až č. l. 38), spolu vo výške 3.773,17 Eur. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané uhradené
sumy 812,03 Eur a 198,48 Eur z predložených dokladov síce vyplýva, že boli žalobcom uhradené ale
jednoznačne nevyplýva, že sa jednalo o úhrady práve na úver č. XXXXXXXXXX. Tieto skutočnosti však

nemajú vplyv na rozhodnutie súdu vo veci, nakoľko je zrejmé, že žalobca aj mimo týchto súm zaplatil na
úver vo výške 1.027,21 Eur viac než mu na spornom úvere bolo poskytnuté. Žalobca si v konaní uplatnil
sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 1.344,43 Eur, ktorá zodpovedá zrážkam zo mzdy vykonaným
na predmetnú zmluvu za obdobie od marca 2023 do januára 2024. Vzhľadom na uvedené súd žalobe
žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

33. Pokiaľ sa jedná o dohodu o poskytovaní služieb, z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o
poskytovanie doplnkových služieb k poskytnutému úver, a teda odmena za služby, mala byť zahrnutá do
celkových nákladov. Súd zmluvu preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. považoval
za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko aj z tohto dôvodu zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje

RPMN v nesprávnej výške.

34. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.2.2012 súd dospel k záveru,
že táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. V §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vymedzená všeobecná zásada, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak
ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah
(§ 53 ods. 2 OZ). Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.2.2012, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným,
vzhľadom na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení,
ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 OZ). Uzatvorením dohody o zrážkach
zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy

na úhradu veriteľom vyčíslenej pohľadávky zamestnávateľom, bez súdnej kontroly, resp. bez možnosti
spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.
Medzineprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvepodľa§53ods.4OZpatriaokreminého
aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ), prípadne, ktoré

oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú
právozmluvuvykladaťibadodávateľovi(§53ods.4písm.o)OZ).Dohodaozrážkachzomzdyumožňuje
žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy a obísť vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba
jej predložením zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia
žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby žalovaným

požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Súčasne dohoda
o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy bez časového obmedzenia a
bez toho, aby mal zamestnávateľ možnosť zistiť, koľko zrážok sa už vykonalo a koľko sa ešte bude
môcť vykonať. V predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy nie je uvedená konkrétna výška pohľadávky
žalovaného a spôsob, akým je v zmysle bodu I. dohody výška pohľadávky naformulovaná (bez jasnej a

presnej špecifikácie), umožňuje žalovanému uplatňovať aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je
takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Sám žalovaný tak môže rozhodnúť o celkovej výške dlhu žalobcu
ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v
súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy tak nepodlieha nijakej kontrole primeranosti, čospôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Z týchto dôvodov má súd za to, že dohoda o
zrážkach zo mzdy tak, ako je formulovaná, umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú
justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými

stranami v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú
podmienku (porov. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/90/2017 zo dňa 23.5.2017).

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

37. Žalovaný si svoje povinnosti uhradiť dlh riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania a preto má
žalobca nárok na zákonné úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 6.8.2024 do zaplatenia, t.j.
odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti dlhu uvedenej vo výzve právneho zástupcu žalobcu

zo dňa 31.7.2024, ktorú právny zástupca žalobu zaslal žalovanému emailom dňa 31.7.2024.

38. S poukazom na vyššie uvedený právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd uvádza,
že ak v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia strán alebo sa tvrdeniami strán v rozsudku výslovne
nezaoberal, potom je to z dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za právne relevantné a podstatné

z hľadiska rozhodnutia v prejednávanej veci. Aj podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú

strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady, v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie
veci podstatný význam.

39. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný. O výške trov konania bude
rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to

v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.