Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Radoslava Strhárska

Legislation area – Obchodné právoKúpna zmluva

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123426740
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123426740.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.

Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci žalobcu: ROLAND SK s.r.o., so sídlom Kutuzovova 17, 831 03 Bratislava, IČO: 35 809
841, právne zastúpeného: GRMAN & PARTNERS, s.r o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 861 553, proti žalovanému: Sco - VIA spol. s r.o., so sídlom Veľký Diel 3323, 010 08 Žilina, IČO:
48 088 561, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom
Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o zaplatenie 68.236,42 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/105/2024 - 148 zo dňa 10.

apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/105/2024 - 148 zo dňa 10. apríla 2025 p o t v r d z u j e .

II.Žalobcovi priznáva vočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 68.236,42 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy
970,49 Eur od 18.03.2023 do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo sumy 2.634,18 Eur od 31.03.2023
do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo sumy 138,- Eur od 17.04.2023 do zaplatenia, vo výške 12,5 %

ročne zo sumy 153,07 Eur od 13.04.2023 do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo sumy 9.200,53 Eur
od 01.05.2023 do zaplatenia, vo výške 12,75 % ročne zo sumy 244,80 Eur od 28.05.2023 do zaplatenia,
vo výške 12,75 % ročne zo sumy 8.079,66 Eur od 01.06.2023 do zaplatenia, vo výške 12,75 % ročne
zo sumy 172,78 Eur od 17.06.2023 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 12.170,16 Eur od
01.07.2023 do zaplatenia, vo výške 13,25 % ročne zo sumy 10.815,55 Eur od 10.08.2023 do zaplatenia,
vo výške 13,25 % ročne zo sumy 9.576,41 Eur od 31.08.2023 do zaplatenia, vo výške 13,5 % ročne
zo sumy 9.628,79 Eur od 01.10.2023 do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo sumy 1.200,- Eur od

14.04.2023 do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo sumy 672,- Eur od 21.04.2023 do zaplatenia, vo
výške 12,5 % ročne zo sumy 300,- Eur od 29.04.2023 do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo sumy
312,- Eur od 01.05.2023 do zaplatenia, vo výške 12,75 % ročne zo sumy 360,- Eur od 22.05.2023 do
zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 720,- Eur od 22.06.2023 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne
zo sumy 168,- Eur od 08.07.2023 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 720,- Eur od 23.07.2023
do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi nárok

na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 68.236, 42 Eur s príslušenstvom s tým, že na základe objednávky žalovaného prenechal
žalovanému do užívania hnuteľné veci, a to kompletné debnenie pre monolitické konštrukcie na stavbu

bytového domu v Ilave vrátane dopravy. Žalobca zároveň predal žalovanému tovar - hnuteľné veci, tieto
mu odovzdal a žalovaný hnuteľné veci prevzal. Za nájom hnuteľných vecí, dopravu a predaj tovaru
žalobca vystavil žalovanému faktúry v celkovej výške 68.236,42 Eur, ktoré žalovaný nezaplatil a dostal
sa do omeškania. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nezaplatil žalobcovi nájomné, žalobca listom zo dňa
20.09.2023 odstúpil od nájomnej zmluvy a požiadal žalovaného o vrátenie prenajatých hnuteľných vecí,

ktoré žalovaný nevrátil.

3. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia § 663, § 664 a § 679 ods. 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších prepisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky
zákonník“), ako aj § 409 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších prepisov
(ďalej len „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“) a konštatoval, že v zmysle § 261 ods. 1 ObZ a s poukazom

na vyššie uvedené zákonné ustanovenia došlo k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy a zároveň
aj kúpnej zmluvy, kde žalovaný uzavretie predmetných zmlúv nerozporoval, pričom medzi stranami
vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom v spojení s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka.

4.Súdprvejinštancieďalejkonštatoval,žežalobcalistomzodňa20.09.2023platneodstúpilodnájomnej
zmluvy z dôvodu, že napriek viacerým upomienkam žalovaný splatné nájomné nezaplatil. Žalovaný
nerozporoval doručenie daného odstúpenia, ani predmetné odstúpenie od nájomnej zmluvy nenamietal.
Vsúvislostisnájomnouzmluvoužalovanýnamietalnárokžalobcuzdôvodu,žežalobcaakoprenajímateľ
mu neprenechal predmet nájmu v stave spôsobilom na užívanie a veci, ktoré boli predmetom nájmu,

mali znateľné nedostatky brániace v ich bežnom užívaní, preto v zmysle zákona by mal mať nárok na
zľavu z nájomného. Žalovaný tvrdil, že na tieto nedostatky žalobcu niekoľkokrát upozorňoval, avšak
žalobca bol pasívny.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že žalovaný svoje tvrdenia

žiadnym spôsobom nepreukázal, tvrdené nedostatky nekonkretizoval a z ničoho ani nevyplýva, že by
žalobcu upozorňoval na nedostatky prenajatých hnuteľných vecí. Súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca správne poukázal na ustanovenie § 675 OZ, v zmysle ktorého žalovaný bol povinný uplatniť
právo na poskytnutie zľavy z nájomného u žalobcu bez zbytočného odkladu. To však žalovaný vôbec
neurobil, preto jeho právo, ak by aj existovalo, zaniklo. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal tiež

na rozpor v tvrdeniach žalovaného, ktorý na jednej strane tvrdil, že nie je povinný platiť žiadne nájomné,
nakoľko nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, ale zároveň dôvodil nárokom na zľavu z nájomného,
pričom ani nekonkretizoval, v akej konkrétnej výške by tá zľava mala byť.

6. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný v tvrdeniach o nedostatkoch a o vadách hnuteľných vecí,

ktoré boli predmetom nájmu, neuniesol dôkazné bremeno, žiadnym spôsobom nepreukázal vady a
ani svoje tvrdenia, že žalobcu na vady upozorňoval. Pokiaľ žalovaný namietal, že predložené výdajky,
resp. dodacie listy nie sú ním podpísané, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný
v podanom odpore potvrdil, že faktúry ohľadom uplatňovaného nároku boli žalovanému doručené a
žalobcomuplatňovanýnárokvedievúčtovníctve,adokoncafaktúryžalobcu,ktorésatýkajúuplatneného

nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Podľa súdu prvej inštancie týmto žalovaný nepriamo
potvrdil vzťah so žalobcom, ako aj plnenie zo strany žalobcu, keďže z ničoho nevyplýva, že by žalovaný
namietal vystavené faktúry, resp. že by sa domáhal dodania hnuteľných vecí, ktoré vraj mali nedostatky
a pod. Považoval preto za nelogické, aby žalovaný zaevidoval faktúry v účtovníctve a uviedol ich v
kontrolnom výkaze a zároveň aby následne pred súdom tvrdil, že mu nebol tovar dodaný, resp. nebol

spôsobilý na užívanie. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovanému nárok
na zľavu z nájomné nevznikol.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný namietal nárok žalobcu aj
ohľadom kúpnej zmluvy, nakoľko tvrdil, že hnuteľné veci, ktoré boli predmetom predaja, mali vady.

Žalobcavšaktietotvrdeniapoprel.Súdprvejinštanciezdôraznil,žežalovanýneuviedolžiadnekonkrétne
vady, teda neuviedol, o aké konkrétne vady malo ísť a nijako tieto ani nepreukázal. Nepreukázal ani to,
že by žalobcovi vady tovaru oznámil a z ničoho nevyplýva, že by sa žalovaný domáhal nejakej zľavy
alebo iného nároku z prípadných vád, existenciu ktorých tvrdí. Doručované faktúry riadne prevzal azaevidoval ich vo svojom účtovníctve. Zároveň ich uviedol aj vo svojom kontrolnom výkaze a až pred
súdom tvrdil, že žalobca riadne neplnil svoje povinnosti, hoci z ničoho nevyplýva, že by sa žalovaný
niekedy voči žalobcovi domáhal riadneho dodania tovaru, resp. plnenia z dôvodov, že nie je poskytované

zo strany žalobcu riadne, a dokonca ani z ničoho nevyplýva, že by predmetné faktúry vrátil s akoukoľvek
námietkou. Podľa súdu prvej inštancie je z objednávky zrejmé, že žalovaný si objednal aj dopravu.
Táto doprava bola následne žalobcom voči žalovanému vo vystavených faktúrach fakturovaná. Z ničoho
nevyplýva, že by žalovaný túto dopravu namietal. Dopravné náklady žalovaný rozporoval až v podanom
odpore, aj to len všeobecne s tým, že namieta celý uplatnený nárok, avšak je nesporné, že túto

dopravu objednal. Z objednávky síce nevyplýva cena, pričom zmluvy boli ústne, avšak tým, že vystavené
faktúry neboli žiadnym preukázaným spôsobom zo strany žalovaného namietané, ani vrátené, ani
rozporované a fakturácia nebola zo strany žalovaného spochybňovaná, súd prvej inštancie s poukazom
na skutočnosť, že žalovaný dokonca tieto faktúry zaevidoval vo svojom účtovníctve a uviedol ich vo
svojom kontrolnom výkaze, uzavrel, že žalovaný s cenou súhlasil. Teda bola dohodnutá aj cena nájmu,
aj kúpna cena.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v e-mailovej komunikácii zo dňa
01.06.2023 ospravedlňoval žalobcovi nevykonanie úhrad predmetných faktúr a žiadal žalobcu o
možnosťsplácaniadlhustým,žeprvúplatbuuhradí09.06.2023,čosavšaknestalo.Vdanejkomunikácii
žalovaný nijako nenamietal, že by mu neboli hnuteľné veci odovzdané, dodané zo strany žalobcu alebo

bymalinedostatkyanenamietalanidovtedajšiefaktúryzanájomakúpu.Vrámcie-mailovejkomunikácie
zo dňa 21.06.2023 žalovaný žiadal žalobcu o splátkový kalendár, pričom žalovaný rovnako žiadnym
spôsobom nenamietal, že by mu niečo nebolo odovzdané, dodané alebo že by mali hnuteľné veci
nejaké nedostatky, či vady. Uvedené podľa záverov súdu prvej inštancie potvrdzuje a preukazuje, že
žalovanýsibolvedomýsvojhozáväzkuvočižalobcovi,pretožepokiaľbynárokneexistoval,akosasnažil

žalovaný prezentovať pred súdom, tak by nebol dôvod na požiadavku na splátky, ani dôvod vysvetľovať
žalobcovi, že faktúry uhradiť chcel, ale nie je to zatiaľ v jeho možnostiach. Teda žalovaný v e-mailových
komunikáciách prejavil ochotu splácať svoje záväzky, ktoré následne pred súdom začal spochybňovať.
Súd prvej inštancie posúdil takéto tvrdenia pred súdom za zavádzajúce a špekulatívne a procesnú
obranu zo strany žalovaného ako účelovú.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený. Žalovaný namietal
nárok iba pred súdom s tým, že na nariadené pojednávanie sa nedostavil a následne už tvrdenia
žalobcu nerozporoval. Z predložených listín je nesporné, že žalobca riadne plnil svoje povinnosti voči
žalovanému a žalovaný vystavené faktúry neuhradil, hoci si bol vedomý svojho záväzku. Súd prvej

inštancie popri žalovanej sume priznal žalobcovi zároveň aj nárok na uplatnený úrok z omeškania podľa
§ 369 ods. 1, 2 ObZ a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c
ObZ. Nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, v celom rozsahu s
tým, že o výške bude rozhodovať osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia.

10. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol rozhodnutie v celom
rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a poukázal na ustanovenie čl. 6 ods. 1 CSP.
V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniamarozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Zároveňuviedol,

že súd prvej inštancie vydal predčasné arbitrárne rozhodnutie, pričom sa adekvátnym spôsobom
nezaoberal procesnou obranou, ktorú žalovaný od počiatku v konaní uplatňoval. Žalovaný zotrval na
svojej argumentácii, že predmet nájmu mal zásadné nedostatky a v tomto smere nebola naplnená
dikcia ustanovenia § 664 OZ, podľa ktorého je prenajímateľ povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi
v stave spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie. Uviedol, že počas celej realizácie stavby

žalobcu na nezanedbateľné vady upozorňoval. V tomto smere žiadal o priznanie nároku na zľavu
z nájmu, avšak tento nárok zo strany žalobcu mu priznaný nebol a opomenul sa s ním vysporiadať
aj súd prvej inštancie. Žalovaný ďalej namietal, že na množstve výdajok a dodacích listoch absentuje
akýkoľvek podpis žalovaného, ktorý vystupoval v pozícii nájomcu, či kupujúceho, a tieto sú podpísané
iba žalobcom. Mal za to, že je rozporné, či si vôbec objednal predmetný tovar v takom rozsahu a v takom

množstve, ako je fakturovaný zo strany žalobcu. Výdajky nekorešpondujú s realitou a podľa žalovaného
sú nedostatočné. Tieto mali byť podpísané nielen zo strany odovzdávajúceho, ale aj osobou, ktorá
predmet nájmu preberala. Žalovaný považoval predmetný nárok za nedôvodný aj z toho dôvodu, že
podľa e-mailovej komunikácie zo dňa 10.10.2023 žalovaný vykonával činnosť pre spoločnosť MK CAR,s.r.o., ktorá si neplnila záväzky voči žalovanému. V októbri 2023 žalovaný pre neplnenie povinností
a neuhrádzanie faktúr spoločnosťou MK CAR, s.r.o. už na predmetnej stavbe činnosť nevykonával. Je
teda nesporné, že žalovaný nemal prenajaté hnuteľné veci opísané v predmete žaloby, nakoľko práce

na stavbe ukončil omnoho skôr. V závere odvolania žalovaný zhrnul, že predmetné hnuteľné veci neboli
dodané v množstve a v kvalite tak, ako je proklamované zo strany žalobcu vo vystavených faktúrach
a výdajkách a neboli po celý čas v dispozícii žalovaného, ale v zásade po značnú časť boli aj v dispozícii
spoločnosti MK CAR, s.r.o., ktorá ich využívala na svoju činnosť. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného v písomnom podaní zo dňa 30.05.2025, pričom uviedol,
že napadnutý rozsudok je vecne správny, odvolanie žalovaného nie je dôvodné a jeho zámerom je len
oddialenie právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ žalovaný v odvolaní s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b)
CSP namietal porušenie práva na spravodlivý proces tvrdiac, že súd prvej inštancie vydal predčasné

arbitrárne rozhodnutie, keď sa adekvátnym spôsobom nezaoberal procesnou obranou žalovaného,
žalovaný neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by napadnutý rozsudok mal byť arbitrárny. Podľa
žalobcu nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu.
Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný v odvolaní uvádza nové skutkové tvrdenia, pričom vo väzbe
na uplatnené odvolacie dôvody nie je naplnený žiadny z dôvodov podľa § 366 CSP a prípustnosť

novôt v odvolacom konaní žalovaný ani nijako nezdôvodňuje. Novoty sa týkajú obrany žalovaného, kde
považuje za sporné, či si vôbec objednal predmetný tovar v takom rozsahu a v takom množstve, ako
je fakturovaný zo strany žalobcu a obrany súvisiacej s vykonávaním činnosti pre spoločnosť MK CAR,
s.r.o. Žalobca zdôraznil, že v danom prípade nejde o odvolanie proti napadnutému rozsudku, ale o novú
obranu žalovaného, ktorú žalovaný mohol a mal uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Takáto

nová obrana je v odvolacom konaní neprípustná. Navyše žalovaný nové skutkové tvrdenia ani nijako
nepreukázal. Žalobca v súvislosti s tvrdením žalovaného, že v októbri 2023 už nevykonával činnosti
na predmetnej stavbe, poukázal na to, že žalobou si uplatnil nárok na nájomné za obdobie február –
august 2023. Vo februári 2023 vznikol nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Dňa 20.09.2023
žalobca odstúpil od nájomnej zmluvy a žalovaný bol povinný platiť nájomné až do skončenia nájmu,

t. j. do 20.09.2023. Skutočnosť, či žalovaný v platnom nájomnom vzťahu aj reálne užíval prenajaté
hnuteľné veci, je z hľadiska jeho povinnosti platiť nájomné irelevantná. Pokiaľ ide o odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, žalovaný ani len neuviedol, aké právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie je nesprávne a v čom spočíva jeho nesprávnosť. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolanie nie je nijako spôsobilé privodiť zmenu alebo

zrušenie napadnutého rozsudku. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

12. Súd prvej inštancie písomné vyjadrenie žalobcu doručil dňa 04.06.2025 žalovanému a umožnil mu,

aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní od jeho doručenia, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania
a rozhodovania odvolacím súdom nevyužil, k podaniu žalovaného sa nevyjadril.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie
žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 68.236,42 Eur s príslušenstvom
uplatneného z titulu nároku na nájomné za užívanie hnuteľných vecí špecifikovaných vo výdajkách
a faktúrach, vrátane nákladov za dopravu, a to do ukončenia nájomného vzťahu medzi stranami sporu
odstúpením do nájomnej zmluvy zo strany žalobcu, ktoré nadobudlo účinky dňa 20.09.2023, ako aj

z titulu nároku na zaplatenie kúpnej ceny za dodanie objednaného tovaru špecifikovaného v dodacích
listoch a faktúrach, a to z dôvodu, že žalovaný hnuteľné veci tvoriace predmet nájmu, ako aj objednaný
a žalobcom dodaný tovar prevzal a nájomné ani kúpnu cenu na základe vystavených faktúr žalobcovi
neuhradil.15. Žalovaný namietal uplatnený nárok žalobcu jednak z dôvodu, že žalobca si nesplnil povinnosť
prenajímateľa, keď hnuteľné veci tvoriace predmet nájmu neboli v stave spôsobilom na ich riadne

užívanie, z dôvodu ktorého žalovanému mal vzniknúť nárok na zľavu z nájomného a jednak z dôvodu,
že podľa zákonných ustanovení o kúpnej zmluve bol žalobca ako predávajúci povinný dodať tovar bez
vád, v množstve a akosti, ako to určuje zmluva, pričom aj hnuteľné veci, ktoré boli predmetom predaja,
mali vady. Žalovaný rozporoval množstvo dodaného tovaru, ako aj jeho kvalitu s tým, že z listinných
dôkazov predložených žalobcom ním uplatňovaný nárok nevyplýva, keď na niektorých dokumentoch

označených ako výdajka - zápočtový list absentuje podpis žalovaného ako nájomcu, či kupujúceho, a
tieto zápočtové listy sú podpísané iba žalobcom.

16. Vzhľadom na obsah podaného odvolania predmetom odvolacieho prieskumu odvolacieho súdu bol
výrok napadnutého rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, ako aj od tohto výroku
závislý výrok o náhrade trov konania. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že

hnuteľnévecineboližalovanémudodanévmnožstveavkvalitetak,akouvádzalžalobcavovystavených
faktúrach, v predložených dodacích listoch a výdajkách a po celý čas neboli v dispozícii žalovaného, ale
využívala ich aj spoločnosť MK CAR, s.r.o. Zároveň žalovaný namietal i nesprávne právne posúdenie
veci a porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces súdom prvej inštancie, ktorý vydal predčasné
arbitrárne rozhodnutie.

17. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

18. Podľa § 664 OZ, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom

na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju
na svoje náklady udržiavať.

19. Podľa § 675 OZ, právo na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť
u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa,

keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

20. Podľa § 409 ods. 1 ObZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec
(tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci
a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

21.Podľa§150CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

22. Podľa § 151 odsek 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

24. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených
žalovaným v podanom odvolaní. Po zhodnotení všetkých skutočností zistených z predloženého spisu
odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil,keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie
odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho
súdusasúdprvejinštanciedostatočnevysporiadalstvrdeniamistránsporupodstatnýmiprerozhodnutie

voveciouplatnenomnárokužalobcuvrátaneprocesnejobranyžalovanéhoaodôvodnenienapadnutého
rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím ako vecne správnym a v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v súvislosti s námietkou nesprávneho
právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej
súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26.02.2010).

27. Z vyššie uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí odvolateľ uplatniť. Ak odvolateľ
tvrdí, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania nezistil správne skutkový stav, z dôvodu

ktorého nesprávne vec právne posúdil, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde o
dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie pre
nedostatočné zistenie skutkového stavu. Nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť
nesprávnym zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy
súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Predložením

vlastnej verzie skutkového stavu, ktorý považoval za dôležitý pre rozhodnutie, odvolateľ nesmeruje proti
právnemu posúdeniu veci, ale proti skutkovým zisteniam. Nakoľko odvolací súd je viazaný obsahovým
vymedzením odvolacieho dôvodu, je potrebné, aby odvolateľ konkrétne uviedol právnu otázku a uviedol,
prečo súd prvej inštancie zaujal nesprávny názor na jej riešenie. Takáto argumentácia ale v odvolaní
žalovaného absentuje.

28. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnený
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a na základe výkladu a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté
v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové
otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (IV.ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.ÚS 46/05, I.ÚS 353/06, II.ÚS
220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08 ).

29. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

30. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny
záver o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojím záveromdospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo súd prvej inštancie dospel k

záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je dôvodný. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú
stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že rozhodnutie je arbitrárne a odôvodnenie nespĺňa parametre
zákonného rozhodnutia.

31. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý
proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
procesnej strany, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi
ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (IV. ÚS 22/04, I. ÚS 50/04,
II. ÚS 197/07, IV.ÚS 251/03, II.ÚS 3/97).

32. Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd nepovažuje námietky týkajúce sa nevysporiadania
sa s procesnou obranou žalovaného adekvátnym spôsobom za opodstatnené a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, teda zo strany súdu prvej inštancie
nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

33. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
dospel i k správnym skutkovým zisteniam a správnym záverom, keď konštatoval, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal existenciu vád, ktoré ani žiadnym spôsobom nekonkretizoval,
nešpecifikoval, teda nie je zrejmé, o aké vady by malo ísť. Rovnako tak žalovaný nepreukázal, že by

upozorňoval žalobcu na vady hnuteľných vecí, ktoré boli prenajaté a ani na vady tých vecí, ktoré mu boli
predané. Žalobca hnuteľné veci riadne dodal jednak za účelom nájmu a ďalšie aj za účelom predaja.
Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou žalovaného, že predložené výdajky a dodacie listy nie sú
ním podpísané, pričom poukázal na to, že žalovanému boli doručené faktúry (čo potvrdil aj v podanom
odpore) s tým, že tieto faktúry bez akýchkoľvek výhrad zaevidoval vo svojom účtovníctve a uviedol ich aj

v kontrolnom výkaze. Žalovaný pred začatím súdneho konania žiadnym spôsobom faktúry nenamietal,
ani ich nevrátil žalobcovi, čím potvrdil súhlas s obsahom faktúr a s množstvom a kvalitou dodaných vecí.

34. Odvolací súd v tejto súvislosti naviac dopĺňa, že pokiaľ žalovaný v priebehu konania začal rozporovať
kvalitu a množstvo dodaných hnuteľných vecí tvrdiac, že na niektorých výdajkách a dodacích listoch sa

nenachádza jeho podpis, resp. podpis osoby preberajúcej hnuteľné veci za žalovaného, potom tvrdenia
žalobcu o prevzatí všetkých na výdajkách a dodacích listoch uvedených vecí účinným spôsobom
nepoprel.

35. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 150 CSP, ktoré zakotvuje jednu zo základných procesných

povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp.
nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť, teda uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné,
podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, a táto ma podobu prehry sporu.
V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa

riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah
tejto jej povinnosti, sa odvíja od hmotného práva. Vzhľadom na charakter procesnej obrany žalovaného,
spočívajúcej v tvrdenom nedodaní hnuteľných vecí v kvalite a v množstve tak, ako uvádzal žalobca,
bolo povinnosťou žalovaného uviesť dostatočne konkrétne tvrdenia v tomto smere. Ak svojou procesnou
obranou mienil žalovaný len poprieť tvrdenie žalobcu o riadnom splnení zmluvných povinností z jeho

strany a dodaní hnuteľných vecí v množstve a v stave spôsobilom na ich riadne užívanie žalovanému,
čo preukazoval aj predloženými listinnými dôkazmi, bol namieste postup podľa § 151 CSP, z ktorého pre
žalovaného vyplývalo procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, pričom aj na popretie
skutkovýchtvrdenísakladúurčitékvalitatívnenároky.Zapodmienokuvedenýchv§151ods.2CSPmusí
totižpopierajúcastranauviesťvlastnétvrdenia,kdeprekvalitupopretiaskutkovýchtvrdeníplatiarovnaké

požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení podľa § 150 CSP. Na účinné popretie žalobcových
tvrdení bolo preto potrebné, aby žalovaný konkretizoval, ktoré z hnuteľných vecí uvedených v listinných
dôkazoch neprevzal, resp. mu zo strany žalobcu neboli dodané a v čom konkrétne vady hnuteľných
vecí spočívali. Žalovaný však svoju povinnosť tvrdenia nesplnil a tvrdenia žalobcu o riadnom dodaníhnuteľných vecí, či už za účelom nájmu alebo za účelom predaja a ich riadnom prevzatí žalovaným
účinne nepoprel.

36. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil,
že žalovanému nárok na zľavu z nájomného nevznikol a správne rozhodol, keď žalobcovi priznal nárok
na zaplatenie nájomného vo fakturovanej výške, nákladov na dopravu, ako aj nárok na zaplatenie
fakturovanej kúpnej ceny za prevzatý tovar.

37. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že predmetné hnuteľné veci neboli po celý čas
v dispozícii žalovaného, pretože v októbri 2023 stavebné práce na stavbe pre spoločnosť MK CAR, s.r.o.
ukončil, odvolací súd konštatuje, že tieto skutkové tvrdenia sú pre rozhodnutie danej veci irelevantné,
pretože predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie nájomného do ukončenia nájomného vzťahu,
t. j. do 20.09.2023, ako aj nárok za dodanie tovaru na základe faktúr vystavených žalobcom za obdobie
február až august 2023.

38. Zároveň odvolací súd konštatuje, že ide o novouplatnené prostriedky procesnej obrany žalovaného,
na ktoré v tomto štádiu konania nie je možné prihliadať, pretože nespĺňajú žiadnu zo zákonných
podmienok upravených v ustanovení § 366 CSP. Osobitne odvolací súd uvádza, že žalovanému nič
nebránilo uvedené skutočnosti namietať v rámci svojej procesnej obrany už v konaní pred súdom

prvej inštancie. Žalovaný tak neučinil a v odvolaní ani neuviedol žiadne také skutočnosti, ktorými by
zdôvodnil, prečo na tieto skutočnosti po prvýkrát poukazuje až v priebehu odvolacieho konania, preto
odvolací súd takto uplatnené prostriedky procesnej obrany žalovaného nepovažoval za také, ktoré by
nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ CSP). Odvolací
súd preto uzavrel, že v prípade žalovaným uplatnených námietok spočívajúcich v tvrdení, že hnuteľné

veci neboli počas celej doby užívania v jeho dispozícii, ale boli v dispozícii tretieho subjektu, nemal
preukázané splnenie podmienok v zmysle § 366 CSP, za splnenia ktorých možno v odvolaní uplatniť
aj prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, z ktorého
dôvodu pri rozhodovaní na uvedené argumenty žalovaného uplatnené až v priebehu odvolacieho
konania neprihliadal.

39. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v
podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP ), odvolací súd v konaní

nezistil.

40. Žalovaný podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, vrátane druhého výroku
o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade so
zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP správne priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi v

rozsahu 100 %.

41. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodol o veci samej (prvá výroková veta), ako aj v závislom výroku o náhrade trov
konania (druhá výroková veta) je vecne správny, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.

1, 2 CSP potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

43. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.