Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Stk/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200269
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200269.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v
právnej veci žalobkyne: Q. G., dátum narodenia: XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu: G. XXX/X, XXX
XX M. A., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom F. Urbánka
797/14, 020 01 Púchov, IČO: 47 254 18, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo: OU-TN-OOP22022/018670-002 z 20. júna 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti
rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/23/2024-18 zo 4. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Považská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj ako
„prvostupňový správny orgán“) vydal dňa 24. februára 2022 rozkaz o uložení pokuty za správny delikt
prevádzkovateľa vozidla číslo: OU-PB-OCDPK-2022/003299-002 (ďalej aj ako len „rozkaz“), ktorým
podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 488/2013 Z. z.“ alebo „zákon o
diaľničnej známke“) uložil žalobkyni ako prevádzkovateľovi vozidla evidenčné číslo: D.XXXK. pokutu
vo výške 150 eur, nakoľko sa dopustila správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č.
488/2013 Z. z. tým, že dňa 9. februára 2022 v čase o 14:59:23 h užívala vymedzený úsek cesty D1,
155,5 km, smer ZA, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Proti rozkazu podala žalobkyňa v zákonnej
lehote odpor, v ktorom uviedla, že bola v dobrej viere, že má zaplatenú diaľničnú známku. Uviedla, že
stará diaľničná známka jej platila do 7. februára 2022 a nasledujúci deň si prostredníctvom portálu e-

znamka zakúpila diaľničnú známku na ďalších 365 dní. Mala za to, že chyba nenastala na jej strane,
ale na strane portálu e-znamka. Včasným podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa § 13 ods.
5 zákona č. 488/2013 Z. z., sa rozkaz zrušil v celom rozsahu a okresný úrad pokračoval v konaní o
správnom delikte žalobkyne (§ 13 ods. 5 citovaného zákona).
2. Následne Okresný úrad Považská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal
rozhodnutie číslo: OU-PB-OCDPK-2022/003299-007 z 8. apríla 2022 (ďalej len ako „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým uložil žalobkyni pokutu podľa ustanovenia § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.

z. vo výške 150 eur na rovnakom skutkovom základe ako je opísaný v bode 1 tohto rozsudku. V
odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán, reagujúc na dôvody podaného odporu
uviedol, že preverením na webovom sídle www.eznamka.sk a na základe informácie z informačného
systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. o evidencii úhrady diaľničnej známky zistil, že s presahomna rok 2022 bola zakúpená diaľničná známka na predmetné vozidlo s platnosťou od 08.02.2021 do
07.02.2022 a následne diaľničná známka s 365-dňovou platnosťou, t. j. od 16.02.2022 do 15.02.2023.
Podľa Záznamu o vykonaní kontroly číslo: 38772989, dátum a čas vytvorenia: 10.02.2022 02:35:51

došlo k spáchaniu správneho deliktu dňa 09.02.2022 v čase 14:59:23 na základe čoho je nesporné, že k
úhrade diaľničnej známky v danom prípade došlo až sedem dní po tom, ako bolo vozidlo zaznamenané
záznamovým zariadením. Teda je jednoznačne preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu
konkrétnych ustanovení zákona č. 488/2013 Z. z. a všeobecných obchodných podmienok.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný

rozhodol rozhodnutím číslo: OU-TN-OOP2-2022/018670-002 z 20. júna 2022 (ďalej len ako „napadnuté
rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.
4. Žalovaný v odôvodnení zopakoval argumentáciu prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že z
evidencie vozidiel mal preukázané, že dňa 09.02.2022, t. j. v čase spáchania správneho deliktu podľa §
10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., bola žalobkyňa evidovaná ako držiteľ osvedčenia / prevádzkovateľ
predmetného vozidla podľa ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z. z. Zákon o diaľničnej známke

sankcionuje, resp. považuje za správny delikt také omisívne konanie, akým je neuhradenie diaľničnej
známky prevádzkovateľom vozidla pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom. Skutková podstata
správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je určená celkom jednoznačne, a to tak,
že pre jej naplnenie je podstatná absencia úhrady diaľničnej známky. Žalobkyňa ako prevádzkovateľ
vozidla úhradu diaľničnej známky nerealizovala a nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by potvrdili

opak zistených skutočností, nepreukázala jej tvrdenia o platnosti a úhrade diaľničnej známky v čase
spáchania správneho deliktu, teda naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle § 10a ods.
1 citovaného zákona.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
5. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu navrhujúc zrušenie

napadnutéhorozhodnutiažalovanéhoavráteniemuvecinaďalšiekonanie.Konajúcimorgánomverejnej
správy vytkla, že nedostatočne zistili skutkový stav veci [§ 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo
„SSP“)]. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
6. Po opísaní priebehu administratívneho konania žalobkyňa poukázala na to, že kontaktovala svoju

banku v snahe získať listinné dôkazy, pričom pracovníčka kontaktného centra jej potvrdila, že chyba
(nezrealizovanie platobného príkazu - poznámka kasačného súdu) zrejme bola na strane „platobného
partnera“ www.eznamka.sk, nakoľko banka eviduje zadanie platby z 9. februára 2022 o 08:03:02 hod.
Platba sa však zrejme neuskutočnila kvôli vyššie zmienenej chybe na strane www.eznamka.sk. Preto
spísala s pracovníčkou kontaktného centra reklamáciu, avšak do dňa podania správnej žaloby jej banka

neposkytla oficiálne vyjadrenie, ktorým by preukázala, že dňa 8. februára 2022 vykonala platbu za
diaľničnú známku. Navrhla preto súdu, aby si pre urýchlenie procesu získania potvrdenia o vykonaní
platby vyžiadal od H., K. potvrdenie o tom, že dňa 8. februára 2022 zo svojho účtu vykonala platbu za
diaľničnú známku.
7. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 12Sa/15/2022-59 zo 6. februára

2023 správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Z dôvodu nesprávne obsadeného
správneho súdu, keď namiesto senátu konala a rozhodovala sudkyňa správneho súdu, Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Stk/1/2023 z 28. marca 2024 tento rozsudok zrušil a vec
vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý podľa § 3 ods. 1 a 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z.
z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva vo veciach podľa Správneho súdneho poriadku z Krajského
súdu v Trenčíne, na ďalšie konanie.
8. Po vrátení veci na ďalšie konanie Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom
č. k. 2S/23/2024-18 zo 4. decembra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

9. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že vymedzené diaľničné úseky
v rámci celej Slovenskej republiky možno v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. užívať až
po zaplatení diaľničnej známky za ich užívanie, pričom diaľničná známka má elektronickú podobu.
Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov diaľnic bola splnená
povinnosť úhrady diaľničnej známky. Pokiaľ táto povinnosť nie je splnená, dopustí sa prevádzkovateľ

vozidla správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 citovaného zákona.
10. V predmetnej veci Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len „správca výberu“) predložil
prvostupňovému správnemu orgánu Záznam o vykonaní kontroly dodržiavania povinnosti úhrady
diaľničnej známky podľa zákona č. 480/2013 Z. z., vyhotovený dňa 10.02.2022, spolu s plnoformátovouprehľadnou fotografiou vozidla a plnoformátovou fotografiou evidenčného čísla vozidla, obe vyhotovené
dňa 09.02.2022 v čase o 14:59:23 hod., v mieste vyhotovenia fotografie: D1, 155,5 km, smer ZA,
kontrolným zariadením číslo 8, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa sa ako prevádzkovateľ vozidla dopustila

spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 09.02.2022 vo
vyššie uvedenom čase užívala predmetný diaľničný úsek bez úhrady diaľničnej známky.
11. K námietke týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uviedol, vychádzajúc
pritom z pripojeného administratívneho spisu, že konajúce orgány verejnej správy náležite a dostatočne
zistili skutkový stav veci. Správca výberu neevidoval vo svojom systéme uhradenú diaľničnú známku na

vozidlo žalobkyne, pričom túto skutočnosť uviedol v Zázname zo dňa 10.02.2022. Tento záznam spolu s
pripojenými listinami uvedenými v predchádzajúcom bode, boli podľa správneho súdu v zmysle zákona
o diaľničnej známke dostatočným dôkazom o porušení ustanovenia § 10a ods. 1 citovaného zákona. Z
ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o diaľničnej známke jednoznačne vyplýva, že ak okresný úrad zistí na
základe kontroly vykonanej správcom výberu spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je
dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení

pokuty vo výške 150 eur. Podľa správneho súdu tak prvostupňový správny orgán pri vydaní rozkazu o
uložení pokuty postupoval v súlade so zákonom.
12. Správny súd mal ďalej z administratívneho spisu za preukázané, že prvostupňový správny orgán
si pred vydaním prvostupňového rozhodnutia skontroloval na stránke www.eznamka.sk evidované
diaľničné známky pre vozidlo žalobkyne s pozn. značkou D. XXXK., pričom zistil, že pre toto auto je

zakúpená 365-dňová diaľničná známka s platnosťou od 16.02.2022 do 15.02.2023. Tento správny orgán
tiež zisťoval u správcu výberu, či bola pre toto vozidlo žalobkyne zakúpená diaľničná známka v roku
2021 s presahom do roku 2022, pričom správca výberu v odpovedi zo dňa 08.04.2022 uviedol, že
eviduje uhradené diaľničné známky s platnosťou od 08.02.2021 do 07.02.2022 a novú diaľničnú známku
zakúpenú od 16.02.2022, z čoho vyplýva, že dňa 09.02.2022 žalobkyňa nemala zakúpenú a platnú

diaľničnú známku na predmetné motorové vozidlo, čím spáchala správny delikt podľa § 10a ods. 1
zákona o diaľničnej známke. Podľa názoru správneho súdu tak prvostupňový správny orgán dostatočne
náležite zistil skutkový stav veci, pričom žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by tieto zistenia
vyvrátila.
13. K tvrdeniu žalobkyne, že dňa 09.02.2022 uhradila sumu 50 eur za 365-dňovú diaľničnú známku

platnú odo dňa úhrady, správny súd uviedol, že toto svoje tvrdenie nepodložila žiadnymi dôkazmi. V
tejto súvislosti zastal názor, že pokiaľ by predmetná diaľničná známka dňa 09.02.2022 bola uhradená,
žalobkyňa by musela disponovať dokladom o zaplatení a existencii tejto diaľničnej známky od správcu
výberu, ako aj dokladom - výpisom z účtu o vykonaní takejto transakcie (odpísaní sumy 50 eur z jej účtu),
ktorý by dokazoval, že túto sumu za diaľničnú známku skutočne uhradila. Žalobkyňa nijaké doklady

o úhrade predmetnej diaľničnej známky platnej odo dňa 09.02.2022 nepredložila, čím nepreukázala
splnenie svojej povinnosti ako prevádzkovateľa vozidla, aby pri užívaní vymedzených úsekov diaľnic
vozidlom mala uhradenú diaľničnú známku. Z vyjadrení banky VÚB a.s., ktoré žalobkyňa predložila,
podľa správneho súdu tiež nevyplýva, že by žalobkyňa predmetnú diaľničnú známku zaplatila. Naopak,
z týchto vyplýva, že banke prišla žiadosť o autentifikáciu držiteľa platobnej karty (žalobkyne), avšak

platobný príkaz na vykonanie platobnej operácie v prospech daného obchodníka v danej výške neprišiel,
a preto takáto platobná operácia nebola vykonaná. Správny súd preto uzavrel, že žalobkyňa v daný
deň predmetnú diaľničnú známku nezaplatila, pričom vyjadrenie, že nastal technický problém v procese
objednávky žalobkyňou požadovanej služby od obchodníka, je irelevantné, nakoľko sa jedná len o ničím
nepodloženú domnienku zamestnanca banky.

14. K tvrdeniu žalobkyne, že dňa 09.02.2022 opustila portál www.eznamka.sk v presvedčení, že
diaľničnú známku zaplatila a môže užívať diaľničné úseky majúc za to, že pokiaľ nastala chyba, táto bola
na strane prevádzkovateľa portálu www.eznamka.sk správny súd poukázal na § 5 zákona č. 488/2013
Z. z., ktorý ustanovuje spôsob a postup pri úhrade diaľničnej známky. V zmysle tohto ustanovenia
jedným zo spôsobov úhrady diaľničnej známky je aj jej uhradenie prostredníctvom internetového portálu

platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu. Z
predmetného ustanovenia tiež vyplýva, že o úhrade diaľničnej známky sa vydá potvrdenie so zákonom
stanovenými náležitosťami. Žalobkyňa však ani netvrdila, že takéto potvrdenie o úhrade diaľničnej
známkymá,aanitakétopotvrdenienepredložila.Pokiaľbytedažalobkyňazaplatilazadiaľničnúznámku
dňa 09.02.2022, ako tvrdí, musela by dostať obratom elektronicky potvrdenie o uhradení diaľničnej

známky od správcu výberu. Keďže žalobkyňa takéto potvrdenie nedostala, predmetná diaľničná známka
nebola uhradená a preto nemala dôvod predpokladať, že by diaľničná známka uhradená bola. Navyše,
pokiaľ žalobkyni neboli ani stiahnuté finančné prostriedky z účtu, z ktorého podľa nej zaplatila predmetnúdiaľničnú známku, je zrejmé, že za ňu nezaplatila, a preto nebola oprávnená viesť motorové vozidlo po
vymedzených diaľničných úsekoch.
15. Na záver správny súd poukázal na protichodnosť tvrdenia (žalobkyňa v podanej replike totiž tvrdila,

žesaotom,že„nedošlo“kúhradediaľničnejznámkydozvedelaažpotom,akojejbolauloženápokutaza
spáchaniepredmetnéhosprávnehodeliktu)akonaniažalobkyne,keďzadministratívnehospisuvyplýva,
že žalobkyňa sa dopustila predmetného správneho deliktu dňa 09.02.2022 a pokuta za tento delikt jej
bola uložená rozkazom o uložení pokuty zo dňa 24.02.2022, doručeným žalobkyni dňa 03.03.2022.
Žalobkyňa sa teda podľa jej tvrdenia mala dozvedieť o tom, že nemá zaplatenú diaľničnú známku dňa

03.03.2022, pričom obsahom administratívneho spisu je preukázané, že pre vozidlo žalobkyne bola 365
dňová diaľničná známka zakúpená s platnosťou od 16.02.2022 do 15.02.2023. Preto je nepochopiteľné,
prečo by žalobkyňa kupovala znovu 365 dňovú diaľničnú známku na predmetné motorové vozidlo
s platnosťou od 16.02.2022 do 15.02.2023, keď podľa jej vlastného tvrdenia bola až do 03.03.2022
(doručenie rozkazu o uložení pokuty) presvedčená, že má zakúpenú 365 dňovú diaľničnú známku platnú
od 09.02.2022 do 08.02.2023.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
16. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) včas kasačnú
sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§
440 ods. 1 písm. g) SSP]. Sťažnostným návrhom sa sťažovateľka domáhala, aby kasačný súd zrušil

napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
17. Namietala, že § 5 ods. 3 zákona o diaľničnej známke neobsahuje žiadnu povinnosť „vyčkať“
na potvrdenie, ktoré má vydať žalovaný (pravdepodobne mala na mysli správcu výberu - poznámka
kasačného súdu) podľa tohto zákona. Tvrdila, že ak by mal byť smerodajný výklad zákona poskytnutý
správnym súdom, potom by akákoľvek osoba mala mať vedomosť o predmetnom ustanovení zákona o

diaľničnejznámke(nestačíbežnezaužívanépotvrdenieoúhraderesp.odpísanípeňažnýchprostriedkov
z účtu zo strany banky), teda o údajnej „povinnosti“ „vyčkať“ na potvrdenie. Tento prístup označila za
prísne formalistický, ktorý je neprípustný.
18. Vo vzťahu k ochrane zákonom chráneného ekonomického a fiškálneho záujmu sťažovateľka uviedla,
že k porušeniu ani ohrozeniu takéhoto záujmu ani nedošlo a v danom prípade by mal nastúpiť do

popredia záujem sťažovateľky ako spotrebiteľa, a to obzvlášť v tomto prípade, kedy bola zistená „chyba“
na strane žalovaného (pravdepodobne mala na mysli správcu výberu - poznámka kasačného súdu).
Poukázalanato,ževykonalaplatburiadnepodľapokynovamalaajpotvrdenieoúhradezostranybanky.
19. Poukázala na vyjadrenie banky zo dňa 12.10.2022, v ktorom je uvedené, že autentifikácia
bola úspešne vykonaná, a napriek tomu banka neprijala žiadny platobný príkaz. Teda predpoklad

sťažovateľky, že diaľničná známka bola uhradená, je opodstatnený, nakoľko ako uvádza aj banka
vo svojom vyjadrení „nastal technický problém v procese objednávky Vami požadovanej služby od
obchodníka“. Potvrdenie o úhrade tak podľa nej preukazuje samotné vyjadrenie banky, a to, že
autentifikácia prebehla úspešne. Zároveň neprišiel platobný príkaz od obchodníka, čo preukazuje
tvrdenia sťažovateľky a vyvracia tvrdenia žalovaného. Preto nemožno súhlasiť so závermi správneho

súdu o nepreukázaní platby sťažovateľkou. Sťažovateľka je toho názoru, že vierohodnejšie potvrdenie
ako predmetné vyjadrenie z banky už ani nemôže byť.
20. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
21. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší
správny súd“) dňa 21. mája 2025. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu

Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že

kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439
ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie
je dôvodná.
23. Spornou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd vyzvaný, bolo, či sťažovateľka ako

prevádzkovateľ vozidla evidenčné číslo: D.XXXK. užívala dňa 09.02.2022 vymedzený úsek cesty D1
disponujúc pritom platnou diaľničnou známkou. Konkrétne, či sťažovateľka preukázala svoje tvrdenie,
že dňa 09.02.2022 diaľničnú známku uhradila.24. Základnou povinnosťou prevádzkovateľa vozidla (ide o osobu, ktorá je zapísaná v osvedčení o
evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná
v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine) je zabezpečiť, aby pri užívaní

vymedzenýchúsekovdiaľnicvozidlomalebojazdnousúpravoubolasplnenápovinnosťúhradydiaľničnej
známky (§ 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z.) z dôvodu, že vymedzené úseky diaľnic označené
dopravnými značkami možno užívať po zaplatení úhrady diaľničnej známky za ich užívanie (§ 2 ods.
2 zákona č. 488/2013 Z. z.). V prípade, ak prevádzkovateľ vozidla užíva vymedzené úseky diaľnic bez
toho, aby preukázal splnenie povinnosti zaplatenia úhrady diaľničnej známky, dopúšťa sa správneho

deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., za ktorý citovaný zákon ukladá pokutu od 150 eur
do 500 eur.
25. Obsahom administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané skutočnosti opísané v bode 10 tohto
rozsudku, teda, že sťažovateľka dňa 09.02.2022 užívala v konkrétnom čase vymedzený úsek diaľnice
D1. Túto skutočnosť sťažovateľka v rámci administratívneho konania, v rámci správneho súdneho
konania a ani v kasačnej sťažnosti nerozporovala. Z administratívneho spisu je tiež preukázané, že

správca výberu predložil prvostupňovému správnemu orgánu Záznam o vykonaní kontroly dodržiavania
povinnosti úhrady diaľničnej známky zo dňa 10.02.2022, z ktorého vyplýva, že sťažovateľka užívala
predmetný úsek diaľnic v konkrétnom čase bez úhrady diaľničnej známky. Vo vzťahu k tejto skutočnosti
sťažovateľka tvrdila, že dňa 09.02.2022 uhradila sumu 50 eur za 365-dňovú diaľničnú známku
platnú odo dňa úhrady. Svoje tvrdenie sťažovateľka preukazovala výlučne vyjadrením banky zo dňa

12.10.2022, z ktorého vyplýva, že autentifikácia bola úspešne vykonaná, avšak banka platobný príkaz
nedostala a v procese objednávky požadovanej služby od obchodníka mal nastať technický problém.
Podľa sťažovateľky skutočnosť, že dňa 09.02.2022 uhradila diaľničnú známku, má preukazovať práve
vyjadrenie banky, že autentifikácia prebehla úspešne.
26. Kasačný súd sa rovnako ako správny súd nestotožňuje s tvrdením sťažovateľky, že úhrada

diaľničnej známky dňa 09.02.2022 je preukázaná vyjadrením banky zo dňa 12.10.2022. Z obsahu
tohto vyjadrenia vyplýva, že požiadavka z internetovej stránky obchodníka www.eznamka.sk na 3D
Secure autentifikáciu, tzv. overenie oprávnenosti použitia platobného prostriedku bola síce úspešne dňa
09.02.2022 vykonaná, avšak súčasne banka potvrdila, že neprijala žiadny platobný príkaz, na základe
ktorého by mohla vykonať platobnú operáciu v prospech daného obchodníka v danej výške. Z vyjadrenia

je teda preukázané, že k samotnej realizácii platobného príkazu nedošlo, pričom dôvod, pre ktorý nebol
banke doručený platobný príkaz na vykonanie uvedenej transakcie, banke nebol známy a nebolo ani
v jej možnostiach ho zistiť. Za pravdepodobnú príčinu banka označila technický problém v procese
objednávky sťažovateľkou požadovanej služby od obchodníka, čo však nič nemení na skutočnosti, že
platobný príkaz sťažovateľka nezrealizovala.

27. Sťažovateľka svoju obranu založila práve na pravdepodobnej príčine, pre ktorú sa platobný príkaz
nemal zrealizovať, pričom tvrdila, že v danom prípade by mala byť chránená ako spotrebiteľka,
keďže bola zistená chyba na strane žalovaného (správne malo byť uvedené na strane obchodníka -
správcu výberu-poznámka kasačného súdu). Kasačný súd k danému argumentu uvádza, že dôvod,
pre ktorý nedošlo k realizácii platobného príkazu, na účely liberácie zo zodpovednosti za správny

delikt podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., nie je relevantný. Zákon č. 488/2013 Z. z. v
ustanovení § 12 ods. 1 upravuje dôvody, pre ktoré je vec odložená, pričom sťažovateľkou iba tvrdený,
nie však preukázaný dôvod, medzi ne nepatrí. Kasačnému súdu nedá v tejto súvislosti neuviesť, že
sťažovateľka mala viacero možností, ktorými si mohla overiť splnenie si svojej zákonnej povinnosti v
podobe úhrady diaľničnej známky, keď mala záujem dňa 09.02.2022 využívať vymedzený úsek diaľnice,

napríklad prostredníctvom internetového portálu obchodníka www.eznamka.sk alebo overením si, či
jej platba vo výške 50 eur bola odpísaná z osobného účtu, respektíve na overenie si splnenia tejto
zákonnej povinnosti slúži aj potvrdenie o úhrade diaľničnej známky, ktoré sa vydáva podľa § 5 ods.
3 zákona č. 488/2013 Z. z. Tieto možnosti kontroly sťažovateľka však evidentne nevyužila, čím sa
sama vystavila riziku nesplnenia si zákonnej povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. K

tvrdeniu sťažovateľky, že zákon nevyžaduje čakať na toto potvrdenie, kasačný súd uvádza, že je síce
pravdou, že zákon neukladá povinnosť využívať diaľnice až po obdržaní potvrdenia o úhrade, avšak
toto potvrdenie verifikuje skutočnosť, že úhrada diaľničnej známky bola zrealizovaná a tiež odkedy
diaľničná známka platí, t. j. odkedy je prevádzkovateľ oprávnený užívať vymedzené úseky diaľnic.
V tu posudzovanej veci bolo jednoznačne preukázané, že sťažovateľka úhradu diaľničnej známky

nevykonala, čím porušila svoju povinnosť. V súvislosti s tvrdením sťažovateľky, že chyba bola na strane
„žalovaného“ (obchodníka) kasačný súd opakuje, že banka vo svojom vyjadrení uviedla, že dôvod, pre
ktorý nedošlo k doručeniu platobného príkazu na vykonanie uvedenej transakcie, banke nebol známy
a nebolo ani v jej možnostiach ho zistiť.28. V danej veci bola pre kasačný súd relevantná práve tá skutočnosť, že sťažovateľka nepreukázala
svoje tvrdenie (i) výpisom z účtu alebo (ii) iným potvrdením o úhrade diaľničnej známky dňa 09.02.2022,
respektíve (iii) potvrdením vydaným podľa § 5 ods. 3 zákona č. 488/2013 Z. z., že dňa 09.02.2022

zaplatila za 365 dňovú diaľničnú známku 50 eur a teda, že dňa 09.02.2022 užívala konkrétny úsek
diaľnice D1, v konkrétnom čase, za súčasného splnenia si zákonnej povinnosti úhrady diaľničnej známky
podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., a z toho dôvodu boli závery žalovaného ako aj správneho
súdu právne správne.
29. Záverom kasačný súd odkazuje na konštatáciu správneho súdu ohľadom tvrdenia sťažovateľky, že

sa o tom, že nemá uhradenú diaľničnú známku, dozvedela až dňa 03.03.2022, kedy jej bol doručený
rozkaz. Ani kasačnému súdu nie je zrejmý dôvod, prečo sťažovateľka dňa 16.2.2022 zaplatila úhradu
za diaľničnú známku, keď mala mať za to, že diaľničnú známku uhradila ešte dňa 09.02.2022. Na túto
argumentáciu správneho súdu však sťažovateľka v kasačnej sťažnosti vôbec nereagovala a mlčky ju
prehliadla.
V. Záver

30. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje kasačný súd za dostatočne odôvodnený
a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa §
461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,

keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.