Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200185
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Q. E., narodený XX. M. XXXX, bytom D. XXXX, Z., proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 18. novembra 2021, číslo: XXX XXX XXXX X,
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo dňa 25. marca 2025, č. k.
BA-8Sa/9/2022-108, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 25. marca 2025,
č. k. BA-8Sa/9/2022-108 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“ alebo „zákon č. 162/2015 Z.z.“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 18.

novembra 2021, číslo: XXX XXX XXXX X (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným
rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“ alebo „druhostupňový správny orgán“)
prostredníctvomgenerálnehoriaditeľapostupompodľa§218ods.2zákonač.461/2003Z.z.osociálnom
poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla v celom rozsahu odvolanie
žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z 13. apríla 2021,
číslo: XXX XXX XXXX X (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 73 a § 112 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol neformálnu žiadosť žalobcu z 11. decembra 2020 o prehodnotenie
jeho zdravotného stavu a o zvýšenie invalidného dôchodku od skoršieho dátumu (doručenú Sociálnej
poisťovni, pobočka Bratislava dňa 15. januára 2021). Žalovaná v odôvodnení uviedla, že podľa
odborného posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Bratislava, z 19. februára 2021, je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je od 16. mája 2018 naďalej

75%. Prehodnotenie zmeny dátumu vzniku invalidity nie je možné, nakoľko jednoznačná prítomnosť
diagnostikovaného ochorenia typu SM, stupeň závažnosti a ani liečba neboli dokumentované odbornými
nálezmi skôr ako bola uznaná invalidita, t.j. od 14. júna 2017. Ďalej žalovaná pokračovala, že vzhľadom
na to, že suma invalidného dôchodku žalobcu bola určená podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,ak by aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava stanovil vyššiu
mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť ako 75%, vo výške sumy invalidného
dôchodkubynenastalažiadnazmena.Nazákladeuvedenéhožalovanáuzavrela,žeinvalidnýdôchodok

je žalobcovi vyplácaný v najvyššej možnej miere, a preto jeho žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku
zamieta.

3. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia žalovaná následne uviedla, že zdravotný stav účastníka
konania bol na základe podaného odvolania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho

poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 14. júna 2021, ktorý zotrval na tom, že jeho
zdravotný stav bol vyhodnotený objektívne a komplexne a pretože odvolaniu nevyhovel, predložil
kompletný spisový materiál na posúdenie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne posúdil zdravotný stav účastníka
konania znova, a to dňa 12. novembra 2021. Po opakovanom dôslednom preštudovaní kompletnej
spisovej dokumentácie posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne nezistil dôvod zmeny dátumu

vzniku invalidity účastníka konania zo 14. júna 2017 na ním požadovaný dátum v roku 2000, a preto
nezmenil posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne z 19.
februára 2021, ako aj zo 14. júna 2021.

4. Druhostupňový správny orgán následne v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ozrejmil, že

doloženými lekárskymi správami a odbornými nálezmi bolo spoľahlivo preukázané, že rozhodujúcemu
zdravotnému postihnutiu žalobcu - skleróza multiplex (G35), ktoré je podľa prílohy č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z.z., kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 7 -
roztrúsená mozgomiechová skleróza, písmena b) - ľahké formy obmedzujúce výkonnosť organizmu
(ľahké centrálne hemiparézy, ľahké spastické paraparézy, Kurtzkého škála 3) zodpovedá miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% od 14. júna 2017 a od 16. mája 2018 podľa kapitoly VI
- choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 7 - roztrúsená mozgomiechová
skleróza, písmena d) - ťažké formy s poruchami motoriky (vrátane zvieračov, Kurtzkého škála nad
4) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 75% (ako stredná hodnota z percentuálneho rozpätia 70% - 80%). Žalovaná v preskúmavanom

rozhodnutí uzavrela, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a
jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je aj podľa posudkového lekára ústredia
Sociálnej poisťovne od 16. mája 2018 - 75%, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

5. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70 ods. 1,

§ 71 ods. 1 až ods. 9, § 153 ods. 1, § 153 ods. 3 písm. a), § 195 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 196 ods. 1,
ods. 4, ods. 6, ods. 7, § 209 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym
súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

6. Správny súd po preskúmaní veci aj s odkazom na zhodné závery prijaté príslušnými posudkovými

lekármi sociálneho poistenia mal preukázané, že u žalobcu bolo stanovené rozhodujúce zdravotné
postihnutie - Choroby nervového systému, Postihnutie mozgu, Rotrúsená mozgomiechová skleróza,
podľa Kapitoly VI, Oddiel A, položka č. 7 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. odo dňa vzniku invalidity
14. júna 2017, pričom percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená
pôvodne v rozsahu 50% s odkazom na písm. b) položky č. 7, oddielu A, kapitoly IV, t.j. ľahké formy

obmedzujúce výkonnosť organizmu a od 16. mája 2018 bola percentuálna miera poklesu schopnosti
žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená z 50% na 75% (ako stredná hranica z rozpätia 70-80%) s
odkazomnapísm.d)položkyč.7,oddieluA,kapitolyIV,t.j.ťažkéformysporuchamimotoriky.Posudkoví
lekári sociálneho poistenia zohľadnili všetky žalobcom predložené lekárske správy, ich lekárske správy
vyhodnotil správny súd ako náležite odôvodnené bez obsahových rozporov. Po preskúmaní veci

dospel správny súd aj s odkazom na príslušné lekárske správy posudkových lekárov k záveru, že
v danom čase nebol daný relevantný dôvod pre zmenu posúdenia zdravotného stavu žalobcu, ktorá
by odôvodňovala zmenu ku skoršiemu dátumu priznania invalidného dôchodku a tým zvýšenia sumy
invalidného dôchodku.

7. Správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia v plnej miere stotožnil s rozhodnutím žalovanej,
založenom na posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia.
Skutkovýstavvyplývajúcizadministratívnehospisubolpodľanázorusprávnehosúduobjektívnezistený,
neboli nájdené žiadne diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovýmilekármi sociálneho poistenia. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú
presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z., pričom tak v
posudku zo dňa 19. februára 2021 vyhotovenom posudkovým lekárom, ako aj posudok zo dňa 12.

novembra 2021 sa zhodujú na vzniku invalidity u žalobcu odo dňa 14. júna 2017. Zároveň sa posudkoví
lekári aj presne vyjadrili k otázke prehodnotenia vzniku invalidity s tým, že „jednoznačná prítomnosť
demyelinizačného ochorenia typu SM, stupeň závažnosti a ani liečba SM nebola dokumentovaná
odbornými nálezmi skôr, ako bola uznaná invalidita - od 14. júna 2017“. Zároveň v posudku zo dňa 12.
novembra 2021 posudkový lekár uvádza, že skorší dátum invalidity nie je možný, nakoľko neurologické

nálezy od septembra 2009 dokumentujú negatívny neurotopický nález a až vyšetrenie z 03. júna 2017
dokumentuje slabosť končatín pri negatívnom elektromyografickom vyšetrení, no nejasnej príčiny.

8. Správny súd tak dospel k záveru, že posudkoví lekári v posudkoch presvedčivo a logicky odôvodnili
určenie dátumu vzniku invalidity. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie
žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal
právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi
nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

10. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom dôvod kasačnej sťažnosti
bližšie nešpecifikoval v zmysle ustanovenia § 440 SSP. Žalobca v kasačnej sťažnosti v podstate
zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe, jeho následných podaniach a prednesoch,

zhrnul taktiež obsah preskúmavaného rozhodnutia a priebeh administratívneho konania, ako aj konania
pred správnym súdom.

11. Konkrétne žalobca namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní (i) sa dostatočne
nevysporiadal so všetkými ním predloženými dôkazmi, najmä s lekárskymi správami, (ii) akceptoval

lekársky posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, hoci je tento v konflikte záujmov a nie je
nezávislý, (iii) nedostatočne zistil skutkový stav veci pre rozhodnutie vo veci samotnej (t.j. či a odkedy
boli prítomné chorobné zmeny u žalobcu odôvodňujúce jeho žiadosť o určenie skoršieho dátumu
invalidity) a záverom (iv) sa žalobca opakovane domáhal, aby súd ustanovil nezávislého znalca z
odboru neurológie na posúdenie pravdepodobného dátumu počiatkov vytvárania demyelinizačných lézií

centrálnej nervovej sústavy u žalobcu s ohľadom na signalizujúce počiatočné symptómy zachytené v
predložených lekárskych nálezoch v minulosti.

12.Navrhol,abyNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky„povykonanomdokazovanívovecirozhodol
podľa označeného zákonného petitu.“

13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 03. júna 2025 s tým, že námietky
žalobcu uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Správny súd správne zistil
skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil. Rozsudok správneho súdu
považovala za riadne a dostatočne odôvodnený. Odvolala sa na svoje písomné vyjadrenie z 13.

júna 2022. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako
nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

14. Vyjadrenie žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 24. júna 2025 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

15. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“
alebo „kasačný súd“) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal

prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že
kasačnú sťažnosť podal žalobca/sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a
bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správnehosúdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť nie je dôvodná.

16. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového

materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.

22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona
rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu z 25. marca 2025, č. k.
BA-8Sa/9/2022-108, ktorým správny súd postupom podľa § 190
SSP zamietol správnu žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu
a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 18. novembra 2021, číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým

tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 13. apríla 2021, číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným
rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
žalobcovi zamietol žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku z 11. decembra 2020.

24. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, poistenec je
invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

25. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

26. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a

zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok
na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby ab/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

28. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

29. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí.

30. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %,

ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti,
dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav.

31. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ak § 155
ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za
osobnejúčastipoistencaalebopoškodeného,akposudkovýlekárneurčíinak;podmienkaosobnejúčasti

musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

32.Podľa§196ods.6zákonač.461/2003Z.z.vzneníplatnomvrozhodnomobdobí,účastníkkonaniaje
povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne,
ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy,

ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

33.Podľa§196ods.7zákonač.461/2003Z.z.vzneníplatnomvrozhodnomobdobí,organizačnázložka
Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti.

34. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový a dávkový
spis žalovanej, mal preukázané, že
i/
- žalobca bol uznaný invalidným od 14. júna 2017; príslušný posudkový lekár sociálneho

poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia vo svojom posudkovom závere zo dňa 30. mája 2018 ako
rozhodujúce zdravotné postihnutie určil Choroby nervového systému, Postihnutie mozgu, Roztrúsená
mozgomiechová skleróza, podľa Kapitoly VI, Oddiel A, položka č. 7 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003
Z.z. odo dňa vzniku invalidity 14. júna 2017, pričom percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola určená v rozsahu 50% s odkazom na písm. b) položky č. 7, oddielu A, kapitoly

IV, t.j. ľahké formy obmedzujúce výkonnosť organizmu a od 16. mája 2018 bola percentuálna miera
poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená z 50% na 75% (ako stredná hranica z
rozpätia 70-80%) s odkazom na písm. d) položky č. 7, oddielu A, kapitoly IV, t.j. ťažké formy s poruchami
motoriky,
- na týchto záveroch posudkový lekár zotrval aj v odbornom lekárskom posudku zo 6. decembra 2018,

ako aj lekárskych správ zo dňa 19. februára 2021 a 12. novembra 2021 vyhotovených na základe
kontrolnýchlekárskychprehliadoknažiadosťžalobcuoprehodnoteniedátumuvznikuinvalidityzdôvodu
jeho nesúhlasu,
- žalobca bol v mesiaci február 2019 hospitalizovaný pre pankreatitídu, neskôr vykonaná laparoskopická
cholecystectomia,

- doporučená a schválená bola vtedy biologická liečba (rituximab), ktorej podávanie zamietol; kontrolné
MR v mesiaci jún 2020 konštatuje progresiu nálezu, preto bola opäť indikovaná biologická liečba
(ocrelizumab), ktorá je podávaná od 7. decembra 2020;
ii/- žalobca následne podaním doručeným Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 15. januára 2021
požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu z dôvodu nesúhlasu s určeným dátumom vzniku invalidity
na 14. jún 2017,

- rozhodnutím z 13. apríla 2021 prvostupňový správny orgán žalobcovi zamietol žiadosť o prehodnotenie
zdravotného stavu a s tým súvisiace zvýšenie invalidného dôchodku
[podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 19. februára 2021 vyhotovená posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorý zistil u žalobcu jeho
pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; za

rozhodujúce zdravotné postihnutie určil: Choroby nervového systému, Postihnutie mozgu, Roztrúsená
mozgomiechová skleróza, podľa Kapitoly VI, Oddiel A, položka č. 7, písm. d) prílohy č. 4 zákona č.
461/2003 Z.z., s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
rozsahu75%(zrozpätia70-80%).Vovýrokuposudkuposudkovýlekárkonštatoval,žežalobcajenaďalej
invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; percentuálna miera bola stanovená

na 75%],
- na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu z 13. apríla 2021 posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zotrval na svojich záveroch (Lekársky posudok z 19. februára
2021) a odstúpil spisovú dokumentáciu žalovanej s tým, že na úrovni druhostupňovej, zdravotný
stav žalobcu posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté

pracovisko v Bratislave na ul. Lazaretská 25, kde bol jeho zdravotný stav posúdený dňa 12. novembra
2021
[posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Bratislave
na ul. Lazaretská 25, dospel k zhodnému záveru, že žalobca je i naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie bolo určené: Choroby nervového systému, Postihnutie mozgu, Roztrúsená mozgomiechová
skleróza, podľa Kapitoly VI, Oddiel A, položka č. 7, písm. d) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., s
určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75% (z
rozpätia 70-80). Vo výroku posudku posudkový lekár konštatoval, že žalobca je naďalej invalidný, lebo

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; percentuálna miera bola stanovená na 75%],
- na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215
ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 18. novembra 2021 zamietol v celom rozsahu
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 13. apríla 2021.

35. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby
a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou,
na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia, zdravotný stav a
pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri

výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.)
s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky
a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom
posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie
je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto

miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný
lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky
skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v

konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť,
určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne
vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k
účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

36. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej
judikatúre najvyššieho správneho súdu; pozri napr. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn.
6Ssk/73/2021 z 21. septembra 2022), potom najvyšší správny súd posudzoval aj lekárske správy ak nej pripojené odborné lekárske posudky relevantné pre tu prejednávanú vec. Najvyšší správny súd
konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého
rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia riadne

vyhodnotili,žeužalobcuniejedanýdôvodnanavýšeniemierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť, tak ako to požaduje žalobca a rovnako ani na zmenu skoršieho dátumu vzniku invalidity, ako
je 14. jún 2017. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky
medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov,

kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na
námietky žiadateľa o prehodnotenie svojho zdravotného stavu z dôvodu nesúhlasu s určeným dátumom
vzniku invalidity na deň 14. júna 2017 a s tým spojenú žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku.
Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd
dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom
postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobcu za tohto stavu nie sú splnené
podmienky pre navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
prípadne pre zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a na to nadväzujúceho možného zvýšenia
percentuálnej miery. Rovnako nie je dôvod na zmenu dátumu vzniku invalidity spätne „povedzme od roku
2000“, ako to navrhol žalobca. Kasačný súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu

vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe
ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

37. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity možno tiež dodať, že je to deň, kedy sa preukážu posudkovo

významné skutočnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti svedčia o dopade na schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) do úrovne invalidity a
tieto skutočnosti sú v súlade s poznatkami lekárskej vedy o dynamike vývoja a priebehu konkrétneho
zdravotného postihnutia a zisteniami odborného lekára. Stanovenie dátumu vzniku invalidity patrí s
ohľadom na jeho význam pre posúdenie podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok k zásadným

posudkovým záverom. Dátum vzniku invalidity by mal lekársky posudok objektívne a presvedčivo
odôvodňovať. Vznik invalidity je základným a východiskovým predpokladom pre stanovenie okamihu
(dátumu), od ktorého sa invalidný dôchodok priznáva. Invalidita vzniká od okamihu, od ktorého možno
zdravotný stav fyzickej osoby považovať za dlhodobo nepriaznivý v dôsledku ochorenia, alebo úrazu a
za predpokladu, že zdravotné postihnutie je trvalé a zlepšenie zdravotného stavu nemožno očakávať (§

71 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.). Dátum vzniku invalidity je objektívne existujúcim stavom a
nemožno ho preto stanoviť na základe náhodných skutočností, akými v tu prejednávanej veci majú podľa
žalobcu byť ním predložené vysvedčenia z gymnázia, potvrdenia o štúdiu na vysokej škole, potvrdenia z
vojenského archívu centrálnej registratúry, následne doplnené na súdnom pojednávaní pred správnym
súdom o lekárske správy z vybraných vyšetrení, na ktoré (i) súhlasne s názorom správneho súdu,

nemožno v zmysle § 119 a § 135 ods. 1 SSP prihliadať, nakoľko nimi žalobca disponoval už v
administratívnom konaní a tieto žalovanej nepredložil a (ii) ktoré zároveň sami o sebe nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia žalovanej. Vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71
ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný
dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie

žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od určitého dňa má význam len pre posúdenie spätného
nároku na výplatu invalidného dôchodku (§ 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), posúdenie nároku na
invalidný dôchodok nie je preto závislé od dátumu, ktorý je v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako
deň,odktoréhopoistenecžiadatakýdôchodokpriznať(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
z 22. júna 2016, sp. zn. 10So/53/2015). Dátum diagnostikovania ochorenia, či dátum hospitalizácie

súvisiacej so zdravotnými ťažkosťami týmto ochorením vyvolanými, prípadne dátum návštevy u lekára
je skutočnosťou náhodnou, ktorá ešte nevypovedá o skutočnom dátume vzniku ochorenia majúceho za
následok vznik invalidity. Takto stanovený dátum je totiž daný tým, kedy došlo k vyhľadaniu lekárskej
pomoci fyzickou osobou. Zároveň platí, že pokiaľ dátum invalidity nie je možné stanoviť aspoň s vysokou
pravdepodobnosťou (ak napríklad vznikala invalidita postupne), je potrebné takúto skutočnosť bližšie

odôvodniť a uviesť deň, kedy už bola jej existencia nepochybná. Na druhej strane stanovenie dátumu
vznikuinvaliditypodľadátumulekárskehovyšetrenianiejevšeobecnevylúčenéazvlášťzapredpokladu,
že posudzovaná osoba navštevuje príslušného odborného lekára pravidelne a dostatočne často, abybolo možné z lekárskych správ vyčítať, kedy sa zdravotný stav posudzovanej osoby zhoršil do takej
miery, že boli splnené podmienky invalidity.

38. V tejto súvislosti sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím žalovanej, založenom
na posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Skutkový stav
vyplývajúci z administratívneho spisu bol objektívne zistený, neboli nájdené žiadne diskrepancie medzi
závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Posudky
posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám

upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z., pričom tak v lekárskej správe a k nej pripojenému odbornému
lekárskemu posudku z 19. februára 2021, ako aj v lekárskej správe a k nej pripojenému odbornému
lekárskemu posudku zo dňa 12. novembra 2021 sa zhodujú na dátume vzniku invalidity u žalobcu odo
dňa 14. júna 2017, ako aj rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. Zároveň sa posudkoví lekári aj presne
vyjadrili k otázke prehodnotenia vzniku invalidity s tým, že „jednoznačná prítomnosť demyelinizačného
ochorenia typu SM (pozn. súdu sklerózy multiplex), stupeň závažnosti a ani liečba SM nebola

dokumentovanáodbornýminálezmiskôr,akobolauznanáinvalidita-od14.06.2017“. Navyševposudku
zo dňa 12. novembra 2021 posudkový lekár uvádza, že skorší dátum invalidity nie je možný, nakoľko
neurologické nálezy od septembra 2009 dokumentujú negatívny neurotopický nález a až vyšetrenie z
03. júna 2017 dokumentuje slabosť končatín pri negatívnom elektromyografickom vyšetrení, nejasnej
príčiny. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo aj naďalej určené ako: Choroby nervového systému,

Postihnutie mozgu, Roztrúsená mozgomiechová skleróza, podľa Kapitoly VI, Oddiel A, položka č. 7,
písm. d) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Takto posúdenému zdravotnému stavu žalobcu tiež
nezmenene zodpovedala určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 75%
(zrozpätia70-80%).Možnosapretostotožniťsozáverom,kuktorémudospelsprávnysúd,žeposudkoví
lekári presvedčivo zdôvodnili určenie dátumu vzniku invalidity na základe žalobcom predložených

nálezov z odborných vyšetrení v súlade s § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca žiadnym
spôsobom nespochybnil správnosť záverov posudkových lekárov, z ktorých vychádzala žalovaná vo
svojom rozhodnutí a súčasne žalobca ani nepredložil na podporu svojich tvrdení žiaden dôkaz, ktorý
by vyvracal správnosť postupu žalovanej, prípadne ktorým by spochybnil prijaté medicínske závery
žalovanej a posudkových lekárov.

39. Vo vzťahu k návrhu žalobcu o nariadenie znaleckého dokazovania najvyšší správny súd uvádza,
že medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi v danej veci neboli zistené rozpory a
o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal súd dôvod pochybovať. V predmetnej veci
teda nebol daný dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania. Týmto však nebola dotknutá procesná

možnosť žalobcu, pokiaľ tento chcel relevantným spôsobom spochybniť správnosť záverov prijatých
posudkovými lekármi, mal možnosť sám zabezpečiť znalecký posudok, s ktorým by sa ako s dôkazom
museli všeobecné súdy vysporiadať (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 701/2016, bod 24).

40. Vzhľadom na tieto skutočnosti aj najvyšší správny súd mal preukázané, že zdravotný stav
žalobcu nepodmieňuje možnú zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a s tým spojené
prípadné navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Kasačný súd
opakovane zdôrazňuje, že príslušný posudkový lekár žalovanej svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom
postihnutí a miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť podľa menovanej kapitoly

logicky a presvedčivo odôvodnil. V dostatočnom rozsahu sa vyrovnal so všetkými relevantnými
skutočnosťami, z obsahu príslušného posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k
vyslovenému záveru.

41. Rozsudok správneho súdu je riadne odôvodnený a vysporiadava sa s podstatnými námietkami, z

rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej
správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Rovnako aj rozhodnutie žalovanej podľa názoru najvyššieho
správneho súdu spĺňa všetky náležitosti vyžadované § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. Rozhodnutie
žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s

uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj
vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím relevantných právnych
predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.42. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom správneho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama o sebe
na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná
rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor,

podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva,
že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania
vrátane ich dôvodov a námietok.

43. Na záver najvyšší správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že rozhodnutím žalovanej a súdu nie

je dotknuté právo žalobcu si podať novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, resp. prehodnotenie
zdravotného stavu, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu,
prípadne znaleckého posudku, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že dátum vzniku invalidity má byť
stanovený inak ako v preskúmavanom rozhodnutí.

44. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za

dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej
ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá

SSP).

46. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.