Uznesenie – Záložné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725202537
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8725202537.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr.
Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C.
XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená E. F. G. C., so sídlom C. XX, XXX XX D., IČO: XXX XXX XX, proti
žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 65,
zastúpená AK H. I. J., C., so sídlom D. K. J. XXXXX/XXX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, o zdržanie

sa výkonu záložného práva, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 12C/52/2025 - 37 zo dňa 15.7.2025 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa doručila dňa 10.7.2025 Okresnému súdu Poprad žalobu spolu s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, aby bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam v kat. úz. D. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX - byt č.
XX A. A. L. XX nachádzajúci sa v bytovom dome "M." so súpisným číslom XXXX s prísl. (podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel
k pozemku v podiele 1/64). Rovnakú povinnosť navrhovala žalobkyňa uložiť žalovanej neodkladným
opatrením, ktoré by trvalo do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že dňa 27.6.2025 v notárskom centrálnom registri dražieb bolo zapísané
oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 24.6.2025, ktorým bolo oznámené, že dňa 30.7.2025 o 10.30
h prebehne dražba jej bytu, preto účelom žaloby je zamedzenie žalovanej ako záložnému veriteľovi
speňažiť obydlie v jej osobnom vlastníctve, pretože výšku nároku, ktorý voči nej žalovaná eviduje,
nepozná. Posledný údaj o výške nároku má žalovaná z januára 2019, kedy bol tento nárok vo výške
51.267,54 eur. Podľa žalobkyne žalovaná nedokáže splniť svoju povinnosť záložného veriteľa vyhlásiť

písomne výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že so žalovanou dňa 3.10.2011 uzavrela zmluvu o splátkovom úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 42.300,- eur s príslušenstvom so splatnosťou 15 a 1 roka od
prvej splátky, ktorej súčasťou bola zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. V súdnom
konaní sp. zn. 21Csp/5/2019 pred OS Poprad si žalovaná uplatnila voči žalobkyni nárok na zaplatenie

sumy 51.267,54 eur titulom dlžných splátok, pričom žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania. Nárok
žalovanej je od 6.8.2017 premlčaný, no pre mimosúdny výkon záložného práva nie je potrebné súdne
rozhodnutie.

Žalobkyňa poukázala na novšiu judikatúru, podľa ktorej prichádza do úvahy posúdenie oznámenia
o mimoriadnej splatnosti úveru z 20.1.2016 ako neplatného právneho úkonu, pretože má základ

na neprijateľnej zmluvnej podmienke, kde odkázala na rozhodnutie Súdneho Dvora EÚ C-351/23
z 24.6.2025. Podľa žalobkyne žalovaná neosvedčila dodržanie zákona pri zosplatnení úveru, pričomžalovaná úver zosplatnila dňa 20.1.2016 a presne táto neproporcionalita medzi uplynutím času od
poskytnutia úveru 3.10.2011 do jeho zosplatnenia, v kontraste s celkovou dohodnutou dobou splatnosti
27.5.2027 pre žalobkyňu znamená, že pripadá do úvahy posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky

o možnosti úver zosplatniť a teda výkon záložného práva je neprípustné viesť na uspokojenie
pohľadávky, ktorá nie je splatná. V tomto smere žalobkyňa poukázala tiež na rozhodnutie SD ES
C-598/21 zo dňa 9.11.2013.

Žalovaná do dňa podania žaloby nijakým spôsobom nezdokladovala, že ňou určená výška nároku

je správna. Písomným vyhlásením výšky pravosti a splatnosti pohľadávky žalobkyňa nedisponuje,
nevyplýva zo žiadnej doručenej jej písomnosti, a nebola jej doručená ani na jej ústnu žiadosť
pracovníkom dražobnej spoločnosti. Dražobné konanie preto považuje za nezákonné a neobjektívne,
kedy poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 9Cdo/187/2022 zo dňa 27.11.2023 a rozsudok sp.
zn. 6Cdo/159/2020. Porovnanie známej výšky nároku 51.267,54 eur a hodnoty nehnuteľnosti podľa
znaleckého posudku vo výške 117.000,- eur pre žalobkyňu implikuje úmysel žalovanej pripraviť ju

o obydlie v hodnote nepomerne vyššej ako je nárok. Za zásadné žalobkyňa pokladá závery rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/20/2024 zo dňa 24.4.2025 všeobecne zhrňujúce okolnosti nutné
posudzovať pri výkone dražby obydlia.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že v prípade, ak by súd

neodkladné opatrenie v navrhovanom znení nenariadil a dražba by bola úspešná udelením príklepu
vydražiteľovi, bola by oprávnená podať už iba žalobu o neplatnosť dražby. Tento inštitút považuje za
naozaj hraničný z pohľadu záložcu aj vydražiteľa. Po podaní žaloby o neplatnosť dražby je vydražiteľovi
znemožnené užívať predmetnú nehnuteľnosť na dlhší čas napriek tomu, že bol pri účasti na dražbe
dobromyseľný, navyše zaplatí celú sumu podľa udeleného príklepu. Záložca sa naopak dostane do

situácie, kedy je povinný platiť vydražiteľovi nájomné za užívanie vlastnej nehnuteľnosti. Nariadenie
neodkladného opatrenia sleduje dočasnú a bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami tak, aby sa
preventívne predišlo protiprávnemu následku.

4. K žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila listiny – čiastočný

list vlastníctva č. XXXX, Oznámenie o dražbe zn. XXX/XXXX zo dňa 24.6.2025 , rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/4/2020 zo dňa 22.7.2020, rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.
21Csp/5/2019 zo dňa 13.9.2019, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 3.10.2011,
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru 20.1.2016, Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa
a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/20/2024.

5. Okresný súd Poprad uznesením č. k. 12C/52/2025-37 zo dňa 15.7.2025 nariadil neodkladné opatrenie
podľa návrhu žalobkyne.

6. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a príloh, ktoré žalobkyňa

pripojila, súd prvej inštancie citoval a na vec aplikoval ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods.
2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 337 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Následne v odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd prvej
inštancie zaoberal všeobecnými a právnou teóriou definovanými znakmi neodkladného opatrenia, ako
aj predpokladmi jeho nariadenia.

7. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobkyňa osvedčila, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa má
týkať výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa oznámenia o dražbe a táto predstavuje jej
obydlie. Ďalej žalobkyňa osvedčila aj to, že k nehnuteľnosti je zapísaná ťarcha v prospech veriteľa
žalovanej titulom Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 3. 10. 2011. Keďže žalobkyňa tvrdí, že

nepozná skutočnú výšku dlhu, ktorý voči nej žalovaná má a vymáha, že dlh žalovanej je premlčaný
a tým že spochybnila platnosť zosplatnenia pohľadávky žalovanou ešte v roku 2016, podľa súdu prvej
inštancie osvedčila dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, keďže je zrejmé, že žalovaná
pristúpila k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Pohľadávka žalovanej súd prvej
inštancie považuje za krytú mimoriadne silným zabezpečovacím prostriedkom, kedy dobrovoľná dražba

predstavujeakésiultimaratio,ktoréhovyužitieveriteľom vpredmetnejveci dopreskúmaniaargumentov
spochybňujúcich oprávnenosť a zákonnosť dobrovoľnej dražby je zatiaľ predčasné. Súd prvej inštancie
potrebu dočasnej úpravy videl aj v tom, aby sa zabránilo tomu, aby nedochádzalo k sťaženiu prípadného
navrátenia do predošlého stavu, keďže každá dispozícia, teda nakladanie s vecou by len skomplikovaloprávne vzťahy medzi stranami a vyvolala ďalšie prípadné spory s treťou osobou / vydražiteľom/. Podľa
súduprvejinštancieneodkladnéopatrenienezasiahneneprimeranedoprávžalovanej,keďže žalobkyňa
neodkladného opatrenia s odkazom na ust. § 340 ods. 1 CSP prijíma následky svojej procesnej

zodpovednosti za neoprávnene podaný návrh a zároveň žalovaná nebude vydaním neodkladného
opatrenia zbavený možnosti vymáhania pohľadávky. Neodkladné opatrenie súd prvej inštancie nariadil
do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. Uznesenie súdu prvej inštancie o vydaní neodkladného opatrenia bolo doručené stranám sporu dňa

22.7.2025.

9. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie, žalovaná podala odvolanie v celom rozsahu a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/,
b/, c/, d/, e/, f/, g/, a h/ CSP.

10. Žalovaná napáda postup a rozhodnutie súdu spočívajúceho aj v nedoručení návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na vyjadrenie žalovanej bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia v takýto
postup, ktoré konanie súdu prvej inštancie žalovaná považuje za takú intenzitu, ktoré popiera jej
základné právo nielen na spravodlivý proces, ale i zákonného, t. j. nestranného sudcu. Žalovaná
poukazuje, že súdu prvej inštancie nič nebránilo umožniť žalovanej sa k návrhu vyjadriť, keďže do konca

lehoty na rozhodnutie súdu prvej inštancie ostávalo minimálne 25 dní, pričom majetkové poškodenie
žalovanej presahuje 50.000,- eur. Táto skutočnosť podľa žalovanej predstavuje zásah do zaručených
základných práv, kedy implicitnou súčasťou práva na spravodlivý proces je aj princíp rovnosti zbraní.

11. Ďalej žalovaná namieta, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu princípu právnej

istoty vrátane predvídateľnosti postupu súdu a taktiež legitímnych očakávaní. Žalovaná poukázala, že
v danom prípade nejde o nijaké mimoriadne okolnosti a povinnosť, ktorá bola žalovanej uložená, pretože
táto tu už bola pred 9 rokmi, takže o neodkladnej potrebe je vylúčené pojmovo uvažovať. Dokonca za
situácie, keď vec sama už skončila, a neodkladné opatrenie je zabezpečovacím opatrením dočasného
charakteru do nastolenia právnej istoty právoplatným rozhodnutím, ktoré už nastalo.

12. Žalovaná namietala tiež existujúce neodstrániteľné prekážky postupu konania, a to skutočnosť,
že o predmete konania, o fakticky zhodnom neodkladnom opatrení, respektíve návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, bolo už konané a rozhodované na súde prvej inštancie pod sp. zn.
9C/122/2016, ktorý spis žalovaná navrhla vykonať ako dôkaz. Žalovaná poukázala, že aj v tomto konaní

išlo o subjekty totožné so subjektmi v prebiehajúcom súdnom spore, kde sa taktiež žalobkyňa domáhala
nariadenia predbežného opatrenia s totožným znením, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol uznesením
zo dňa 10. 05. 2016. Preto žalovaná poukazuje, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie zakladá
prekážku veci rozsúdenej, a teda ide o neodstrániteľnú prekážku, ktorá je dôvodom na zastavenie
konania, k čomu žalovaná poukázala na stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR dňa 16. 05. 2011

publikované v Zbierke stanovísk NS SR pod č. R 25/2011.

13. Žalovaná ďalej poukázala, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/122/2016 išlo o také neodkladné
opatrenie, ktoré nemá charakter neodkladného opatrenia spojeného s konaním vo veci samej, keďže po
jeho vydaní nasledovalo konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavaní konania, pretože žalobkyňa

nepodala návrh na pokračovanie v prerušenom konaní. Žalovaná dodáva, že preto nariadenie ďalšieho
neodkladného opatrenia priamo popiera obsah právoplatného rozhodnutia vo veci a je v rozpore s
princípom legality, a taktiež popiera aj význam a zmysel neodkladného opatrenia, ktoré je dočasným len
do nastolenia definitívnej právnej istoty rozhodnutím vo veci samej. Skutočnosti, že o predmete konania,
ako aj o fakticky zhodnom opatrení bolo už konané, sú významné vo vzťahu k skutočnosti, že nariadenie

neodkladného opatrenia musí byť podmienené absolútne výnimočnými a nepredpokladateľnými
okolnosťami a hrozbou okamžitej bezprostrednej veľmi ťažko napraviteľnej ujmy. Podľa žalovanej návrh
žalobkyne cieli nie k ochrane údajných ohrozených práv, ale k znemožneniu realizácie nápravy dlžníkom
vyvolaného protiprávneho stavu s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich riadne dohodnutých záväzkov,
dôsledkom čoho je poškodenie oprávnených práv a záujmov žalovanej. Žalobkyňa neuviedla všetky

rozhodujúce skutočnosti a žalovaná je presvedčená, že úmyselne podsunula skutočnosti nepravdivé,
úmyselne zavádzajúce a klamlivé s cieľom vyhnúť sa dôsledkom neplnenia svojich povinností, čo
zakladá aplikáciu článku 5 Základných princípov CSP.14. Ďalej žalovaná vo svojom odvolaní namieta, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa
venuje výlučne žalobe, a k obsahovým náležitostiam návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie
je uvedené vôbec nič a zároveň nie sú označené ani žiadne prostriedky osvedčenia tvrdení žalobkyňou.

Tak žaloba ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa žalovanej sú neúplné, neurčité
a neobsahujú nevyhnutné procesné náležitosti stanovené zákonom. Pri uvedenom žalovaná zdôraznila,
že žalobkyňa sa nezmienila a nevysporiadala s existenciou obsahom uvedeného konania vedenom
pod sp. zn. 9C/122/2016. Rozsah a obsah podania podľa žalovanej indikujú záver, že sa žalobkyňa
reálne pokúša šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení

právneho poriadku, a to spôsobom popierajúci ich účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich
právnych povinností a žalovanú majetkovo poškodiť bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Podľa
žalovanej výlučným účelom celého konania je oddialenie splnenia povinností vyplývajúcich z postavenia
žalobkyne ako subjektu povinnosti a to opakovane po dobu mnohých rokov. Žalobkyňa ako obligačný
dlžník je dlhodobo v omeškaní s plnením svojich povinností finančného charakteru vyplývajúcich
a súvisiacich s právnym vzťahom založeným úverovou zmluvou a žalovaná ako veriteľ uplatňujúc

náhradné uspokojenie nemohla od roku 2016 dokončiť výkon záložného práva výlučne z dôvodu
existencie neodkladného opatrenia.

15. Ďalej žalovaná poukázala, že súd prvej inštancie neaplikoval príslušné ustanovenia Civilného
sporového poriadku o neodkladnom opatrení, keďže návrh žalobkyne žalovaná považuje za

nezrozumiteľný, neurčitý, neobsahujúci zákonom predpísané náležitosti. Podľa žalovanej tak súd
prvej inštancie ústavnoprávnym neprípustným spôsobom nevyvodil zákonom predpísané následky,
ale postupoval presne opačným spôsobom, rozhodol meritórne v prospech strany porušujúcej svoje
obligatórne povinnosti, a tak zásadným spôsobom porušil princípy a zásady vyplývajúce z práva
na spravodlivé súdne konanie a súdnu ochranu. Žalovanej je tak zrejmé, že keďže o uvedenom

prebiehalo taktiež konanie od roku 2016, v prípade okolností odôvodňujúcich návrh nejde o okolnosti
náhle, nepredvídané, neočakávané, pričom súd prvej inštancie všetko uvedené ako úplne jednoznačne
šikanózne nevyhodnotil, ale postupoval tak, že pôvodcovi na základe jeho nespôsobilého podania
vyhovel, nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby reflektoval zjavnú šikanóznosť podania bez toho,
aby rešpektoval aj základné práva žalovanej. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že svoj zabezpečovaný

dlh riadne a včas splnila. Napriek tomu žalovanej nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie uvedené
nezaujímalo, keďže podstatou inštitútu záložného práva je uspokojenie záložného veriteľa a podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka prislúcha záložnému veriteľovi toto svoje právo za účelom
uspokojenia svojej pohľadávky vykonať.

16. V odvolaní teda žalovaná namieta okrem iného, že súd prvej inštancie
· nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňal jej možnosť konať pred súdom,
· rozhodoval aj keď na to neboli splnené procesné podmienky, a bol nesprávne obsadený,
· konanie zaťažil inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď

podstatné skutkové tvrdenia neboli v úplnosti ani len tvrdené, kľúčové prostriedky osvedčenia neboli
predložené a konal o nespôsobilom návrhu,
· na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tento neobstojí, pretože
sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku,
· vec nesprávne právne posúdil a postupom súdu prvej inštancie došlo k zásahu základných práv

garantovaných ústavou a medzinárodnoprávnymi zmluvami.

17. Podľa žalovanej odôvodnenie súdu prvej inštancie nezodpovedá kritériám, ktoré sa kladú na
rozhodnutie podľa ustálenej judikatúry vyšších súdnych autorít, a ani podľa zákonných ustanovení.
Podľa žalovanej v rozhodnutí absentuje relevantné odôvodnenie, rozhodnutie je v priamom rozpore

s judikatúrou NS SR a je tak arbitrárne. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa žalovanej nie
je možné zistiť, z ktorých konkrétnych relevantných skutočností a listín priložených k návrhu dospel
k skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie tohto opatrenia vo vzťahu k osvedčeniu dôvodnosti
nároku a to osvedčeniu s vysokou mierou pravdepodobnosti, k akým všetkým konkrétnym zisteniam
v súhrne dospel, aký skutkový stav ustálil, ako tento subsumoval pod jednotlivé ustanovenie právnych

noriem, ako a čím mal za osvedčené nárok žalobkyne, a aký je reálny súvis údajného konania vo veci
samej, ako dospel k záveru o existencii ujmy, a či ju mal za osvedčenú, a ako odôvodnil osvedčenie
existencie všetkých nevyhnutných skutočností. Podľa žalovanej teda uvedené rozhodnutie nemôžestrana a ani odvolací súd preskúmať, keďže neobsahuje zásadné vysvetlenie všetkých podstatných
dôvodov.

18. V ďalšom bode odvolania žalovaná namieta nevykonateľnosť napadnutého rozhodnutia v tom
zmysle, že výrok musí byť formulovaný určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne, s tým že jeho obsah musí
byť dovolený a možný, k čomu žalovaná poukazuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je neurčité,
keďže nie je identifikované záložné právo zdržania sa výkonu, ktorého sa žalobkyňa domáha, a to V -
identifikátorom, teda označením záložného práva v súlade s katastrálnym zákonom. Takisto žalovaná

namieta, že nie je ani identifikované konanie vo veci samej, napríklad uvedením spisovej značky,
respektíve uvedením strán sporu, a predmetu takéhoto konania.

19. Ďalej podľa žalovanej súd prvej inštancie neuvádza právne posúdenie, a teda neuvádza ako
považuje dôvodnosť a trvanie nároku žalobkyne za osvedčené. Podľa žalovanej v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia je súd prvej inštancie povinný vykonať právne posúdenie nároku, v opačnom

prípade by to znamenalo negáciu práva na súdnu ochranu žalovanej práva s rovnakým obsahom
a zaručenými možnosťami ochrany. V rovnakom znení žalobkyňa žiada vydať neodkladné opatrenie,
a zároveň žiada rozhodnúť aj vo veci samej, čo znamená, že sa domáha trvalého zákazu výkonu
záložného práva dražbou, čo vôbec nie je dôvodné, a uvedené stanovuje i ustálená rozhodovacia prax
NS SR, k čomu žalovaná poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/147/2017 zo dňa 29. 01. 2019.

Preto žalobkyňa sa nemôže domáhať trvalého zákazu výkonu záložného práva a uvedené preto nemôže
byť nikdy predbežne s vysokou mierou pravdepodobnosti dôvodné, pričom žalovaná tiež poukázala na
znenie ust. § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo
domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

20. Žalovaná tiež poukázala, že treba brať na zreteľ aj spočívanie premlčacej doby, a to aj pri uplatnení
práva mimosúdne, teda aj u dražobníka, pričom poukázala na rozhodnutie publikované v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov R 27/2023, podľa ktorého iným príslušným orgánom v zmysle ust.
§ 112 Občianskeho zákonníka je tiež dražobník dobrovoľnej dražby, kedy počas dražobného konania
neplynie doba, v ktorej sa premlčuje záložné právo. Podľa žalovanej aj v tomto prípade ide o obdobnú

situáciu, keďže neodkladné opatrenie s uložením zdržania sa výkonu záložného práva bolo nariadené
aj v roku 2016.

21. Návrhu aj rozhodnutiu súdu prvej inštancie chýba podľa žalovanej odôvodnenie v časti
bezprostredne hroziacej ujmy, a preto nie je daná bezprostrednosť potreby úpravy v tomto čase.

Opätovne žalovaná zdôrazňuje, že možnosť vykonať záložné právo je odrazom zákonnej úpravy,
ktorá bola predmetom prieskumu tak na európskej ako aj na vnútroštátnej úrovni, pričom poukázala
na rozhodnutie SD EÚ zo dňa 10. 09. 2014 vo veci C-34/13. Návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia tak cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní
žalovanej ako obligačného a záložného veriteľa týkajúcich sa splnenia pohľadávky dohodnutým

spôsobom a v dohodnutom čase, čo je zároveň v rozpore s článkom 20 Ústavy SR, ktorá chráni majetok,
a to nielen veci ale aj práva a iné majetkové hodnoty.

22. Čo sa týka nedotknuteľnosti obydlia žalovaná poukazuje, že je potrebné rozlišovať nárok na
obydlie od nároku na nedotknuteľnosť obydlia, pričom z rozhodnutí vyšších súdnych autorít vyplýva,

že právo na obydlie neznamená právo na poskytnutie bývania, a to že záložca užíva založenú vec
nemá na povinnosti záložcu vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva žiaden vplyv, pretože
záložca sa zaviazal, že v prípade ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas,
strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva. Preto žalovaná tvrdenia súdu prvej inštancie
považuje v priamom rozpore s tým, že o skutočnosť obydlia žalobkyne nebola v tomto konaní nijak

preukázaná.

23. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie žalovaná poukazuje, že súd prvej inštancie neuvádza fakticky
nič, ide len o súbor všeobecných konštatovaní bez toho, aby sa akokoľvek vyjadril ku všetkým
nevyhnutným predpokladom, respektíve ich existencii, nevysporiadava sa ani s konaním vedenom pod

sp. zn. 9C/122/2016, neskúmal predpoklady potrebné pre vydanie neodkladného opatrenia, pričom
odôvodnenie fakticky absentuje, čo žalovaná považuje za porušenie princípov spravodlivého súdneho
konania.24. Žalovaná taktiež namietala miestnu príslušnosť súdu prvej inštancie, keďže podľa jej názoru nejde
o žiaden dôvod výlučnej miestnej príslušnosti podľa ust. § 20 písm. a/ CSP, a miestne príslušný má byť
všeobecný súd žalovanej. Preto žalovaná vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu

Poprad a žiadala, aby vec bola postúpená na konanie miestne príslušnému okresnému súdu žalovanej.

25. Vzhľadom na všetky uvádzané argumenty žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil
a podanie žalobkyne odmietol, prípadne konanie zastavil, prípadne rozhodnutie zmenil a návrh zamietol,
a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania, a konal spôsobom, ktorým bude naplnené právo

žalovanej nebyť odňatý zákonnému sudcovi.

26. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34),
preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na ťažiskovú

odvolaciu argumentáciu žalovanej, bolo posúdiť, či ide o vec, o ktorej sa už raz konalo, či v danom
prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, či
odôvodnenie rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti vyžadované zákonom a či je dôvodná
námietka miestnej príslušnosti.

27. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa ust. § 325 ods. 1CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesplnením procesných podmienok, porušením práva na spravodlivý proces, inou
vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením, neobstátím skutkového stavu, nesprávnym právnym
posúdením a nepreskúmateľnosťou, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,

v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

29. Aj keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa môže zdať pre žalovanú veľmi strohé,
podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie výstižne vysvetlil potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia v uložení povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva, nakoľko mal za nielen
osvedčené, ale aj preukázané z Oznámenia o dražbe, že dražba bytu žalobkyne sa má vykonať na návrh
žalovanej dňa 30.7.2025. Keďže odvolací súd s rozhodnutím súdu súhlasí, týmto doplní správnosť jeho

rozhodnutia a výstižne sa vyjadrí k námietkam žalovanej podané v odvolaní (77 strán A4).

30. Podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práva na
spravodlivý proces tým, že návrh žalobkyne nebol doručovaný na vyjadrenie žalovanej. K uvedenémuje odvolací súd poukazuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia všetky
rozhodujúce skutočnosti zisťuje súd z návrhu a jeho príloh, bez procesnej účasti protistrany, ktoré by
vo väčšine prípadov mohlo znemožniť poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany, a to najmä

z časového hľadiska. V tejto súvislosti žalovaná namietala aj to, že konajúci sudca nebol nestranným, a
tým nezákonným. Pokiaľ sa strana sporu nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, má možnosť
podať opravný prostriedok, na základe ktorého bude preskúmaný postup a rozhodnutie súdu prvej
inštancie. Nestrannosť konajúceho sudcu z objektívneho hľadiska bola spochybňovaná iba nesúhlasom
žalovanej s procesným postupom a rozhodovacou činnosťou v tejto veci. Na uvedené však odvolací súd

s poukazom na § 53 ods. 3 CSP prihliadať nemohol.

31. Čo sa týka námietky žalovanej že sa jedná o vec, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá v konaní
vedenom pod sp. zn. 9C/122/2016, odvolací sú poukazuje, že právoplatné uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh len vtedy, ak sa
domáha jeho nariadenia navrhovateľ s totožným obsahom z rovnakých dôvodov a za nezmenenej

skutkovej situácie. Odvolaciemu súdu z vlastnej činnosti je známe, že predmetom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou v konaní pred súdom prvej inštancie vedenom pod sp.
zn. 9C/122/2016 boli skutkové okolnosti týkajúce sa začatia výkonu záložného práva na základe listu
žalovanej zo dňa 15.3.2016 a listu žalovanej zo dňa 21.8.2014, ktorými bolo žalobkyni oznámené, že
žalovaná pristupuje k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Na strane druhej návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní sa žalobkyňa domáha dočasne výkon záložného
práva žalovanej obmedziť, pretože žalovaná opäť pokračuje v jeho výkone podľa Oznámenia o dražbe
zo dňa 24.6.2015.

32. Dôvodná nie je ani námietka miestnej nepríslušnosti, pretože v danom prípade je žalobkyňa

spotrebiteľom v spotrebiteľskom spore, v ktorom prípade je popri všeobecnom súde žalovanej na
konanie príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca spotrebiteľ podľa § 19
písm. d) CSP. Žalobkyňa má trvalý pobyt v okrese D..

33. Názor žalovanej, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia , ako aj žalobný návrh sú neúplné,

je mylný. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj žaloba sú dostatočne odôvodnené, aby
o nich bolo možné vecne rozhodnúť, preto nebol daný dôvod na odmietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

34. Taktiež odvolací súd považuje výrok napadnutého uznesenia za dostatočné určitý a zrozumiteľný.

Záložné právo, ktorého výkonu sa má žalovaná zdržať, je dostatočne identifikované tak, aby nebolo
zameniteľné s iným záložným právom, keďže z listu vlastníctva v časti C: ťarchy je zrejmé, pre ktorý
subjekt sa záložné právo zriaďuje a ktoré záložné právo bolo zriadené pre žalovanú. Záloh je vo
výroku rozhodnutia identifikovaný listom vlastníctva, katastrálnym územím, parcelným číslom, druhom,
výmerou. Absencia čísla vkladu záložného práva, nie je na ujmu zrozumiteľnosti a nezameniteľnosti

napadnutého rozhodnutia, keďže je dostatočne špecifikovaný výrok na základe iných skutočností.
Opomenutie uvedenia pohľadávky vo výroku rozhodnutia, teda ,,výkonu záložného práva na
zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy“, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
keďže výrok je dostatočne určitý a nezameniteľný. Časové obmedzenie nariadenia neodkladného
opatrenia je dostatočne určité, keďže je zrejmé, že vec samá sa začala podaním žaloby a návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia súbežne.

35. Neodkladné opatrenie možno nariadiť v dvoch situáciách, a teda, ak existuje potreba bezodkladnej
úpravy pomerov alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie je potrebné
vnímať ako mimoriadny prostriedok úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktorým môže súd

nariadiť, aby určitá strana v konaní niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Nariadením neodkladného opatrenia tak dochádza k obmedzeniu dispozičných práv, pričom sa sleduje
ochrana pred znevýhodnením postavením tej - ktorej strany sporu. Zároveň, v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebné uviesť popri všeobecných náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP aj
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na

mimoriadny charakter procesného inštitútu neodkladného opatrenia odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že o tomto návrhu nerozhoduje súd na základe postupov dokazovania za účelom rozhodnutia
vo veci samej, ale najmä na základe základných skutočností osvedčujúcich záver o trvaní a dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.36. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v rámci konania o vydanie
neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania (osvedčovanie) podstatne zúžený, a to v dôsledku

účelu a podstaty predbežného opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu a pod. Osvedčovanie teda v
kontexte rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia značí, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné
opatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčovanéskutočnostisasúdusozreteľomnavšetky
okolnosti prípadu javia pravdepodobné. (uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo

105/2010).

37. Potrebné je podotknúť, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje dočasné
rozhodnutie súdu, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie
je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo tej ktorej
strany ohrozené. Treba však zdôrazniť, že neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia

vzťahu medzi stranami a nachádza svoje uplatnenie vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením
by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý
by vytvoril nezvratný právny stav. Taktiež súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie
neodkladného opatrenia potrebné. (uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017).

38. Dočasný charakter neodkladného opatrenia značí, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. To však nepredstavuje tú
skutočnosť, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby

bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným
opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej osoby musí byť primeraný osvedčenému porušeniu
(ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá
vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi
stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté

právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. (uznesenie
Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017/). Rovnako tak, ako bolo vyššie spomenuté, nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, čo značí, že súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje len tie najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, tak ako to je pri dokazovaní. (uznesenie Najvyššieho Súdu SR, sp. zn.

9Cdo/293/2020).

39. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,
ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,

o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade
rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s
istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo
alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň
spravdepodobňovali.

40. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa s K. B. uzatvorili so žalovanou dňa 3.10.2011 zmluvu o
splátkovom úvere. Predmetom tohto úveru bola poskytnutá suma 42.300,- eur, pričom išlo o úver na
bývanie. Na zabezpečenie takto poskytnutého úveru, žalobkyňa a žalovaná uzatvorili aj záložnú zmluvu
dňa 3.10.2011 s tým, že zálohom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne zapísané na LV č. XXXX

kat. úz. D., t. j. byt s príslušenstvom. Skutočnosť, že žalovaná pristúpila k výkonu záložného práva,
je zrejmá z oznámenia o dobrovoľnej dražbe (dňa 24.6.2025), podľa ktorého prvé kolo dražby bolo
naplánované na deň 30.7.2025.

41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že neodkladné opatrenie predstavuje

v danej situácii účinný a efektívny nástroj, ktorým možno zamedziť situácii, kedy dôjde k zbaveniu
žalobkyneajejvlastníckehoprávakpredmetuzálohu.Správnesúdprvejinštancierozhodol,keďvyhovel
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zamedzí, resp. predíde situácii, ktorá bude
mať za následok stratu obydlia žalobkyne. Súd trvanie neodkladného opatrenie obmedzil na čas doprávoplatného skončenia konania vo veci samej, čím zabezpečil dočasnú ochranu jednak vlastníckych
práv žalobkyne, ale taktiež aby neprimerane nezaťažil žalovanú.

42. V prípade okolností odôvodňujúcich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa odvolacieho
potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu vyplývala z náhlej okolnosti a to je naplánovaná
dobrovoľná dražba a nie ako tvrdí žalovaná skutočnosť uzavretia úverovej a záložnej zmluvy pred viac
ako 14 rokmi. Aj keď žalobkyňa netvrdila v návrhu, aby dlh riadne a včas splácala, a pri nariadení
neodkladného opatrenia nie je podmienkou jeho nariadenia riadne splácanie dlhu, keď žalovaná

namietala, že žalobkyňa nepredložila dôkaz o splácaní dlhu riadne a včas. K uvedenému odvolací súd
dodáva, že po vydaní rozsudku, ktorými súdy žalovanej nárok zo zmluvy o úvere nepriznali pre jeho
premlčanie, je zrejmé, že žalobkyňa v splácaní dlhu nepokračovala.

43. Z tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je však zrejmé, že je sporná
samotná výška pohľadávky žalovanej, ktorá má byť uspokojená, hoci aj keď protirečivo žalobkyňa

uvádza, na jednej strane že splatný nárok žalovanej je premlčaný, a na druhej strane poukazuje, že
zosplatenie dlhu nemuselo byť učinené v súlade so zákonom resp. bolo učinené žalovanou na základe
zmluvnej podmienky, ktorá je neprijateľná.

44. Rozhodovacia prax sa pritom ustálila na tom, že v sporoch o učenie neplatnosti dobrovoľnej dražby

je jednou z kľúčových otázok skutková otázka týkajúca sa výšky pohľadávky a jej pomerovanie k
hodnote draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd SR už dávnejšie dospel k záveru, že zistenie skutkových
okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je dôležité (PL. ÚS 23/2014). K následkom
nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj najvyšší súd so záverom, že „... ak záložný veriteľ vo
vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude spočívať

v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ
uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. (o
dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa §
21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka
(resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho

základu...“ (uznesenie najvyššieho súdu č. k. 4Cdo/149/2020 z 23. februára 2022, nález Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023).

45. Uvedené skutočnosti však budú predmetom dokazovania vo veci samej. Povinnosť posudzovať
dôvodnosť nároku žalobkyne v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ako uvádza žalovaný

nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku ani z rozhodovacej praxe najvyšších
súdnych autorít. Postačuje, ak žalobkyňa s vysokou mierou pravdepodobnosti osvedčí svoj nárok, čo
v danom prípade splnené bolo. Vykonaním dražby na nehnuteľnosť žalobkyne hrozí ťažko napraviteľný
stav. Realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby by došlo k neprimeranému zásahu do
práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný život. Konanie o určenie neplatnosti dražby nie je iným

prostriedkom ochrany, alternatívnym k nariadeniu neodkladného opatrenia, ale je prostriedkom ex post,
po tom ako by žalobkyni už bola ťažko napraviteľná ujma spôsobená.

46. Podstatou záložného práva v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa

uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva v prípadoch, ak pohľadávka dlžníka nie je riadne
a včas splnená. Výkonom záložného práva je umožnené veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do
majetkových práv dlžníka bez súdnej ingerencie alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Predstavuje
natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností v žiadnom
prípade nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

47. Predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe upravuje z. č. 527/2002 Z. z.. Tento zákon bol prijatý v rámci
reformy záložného práva, cieľom ktorej bolo vytvorenie takého právneho rámca, pre záložné právo,
ktorý bude smerovať k rozšíreniu možnosti financovania podnikateľských aktivít. Dobrovoľná dražba
je proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok. Otázka, či pohľadávka existuje

a v akej výške je spravidla na posúdení podnikateľov. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej
dražby (ex ante) je akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu
súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa druhej časti CSP. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na závery Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 23/2014, kde okrem iného uviedol, že „nadrámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona
o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva
obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných

dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by
malobyťkompenzovanédostatočnoupreventívnouapriebežnoukontroloudobrovoľnejdražbyorgánom
verejnej moci“. Odsunutie spotrebiteľov len na ex post súdnu ochranu by pri naplňovaní čl. 6 Smernice
Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporovalo úniovému princípu

efektivity. Hoci vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok SD - 34/13), ktorá hovorí o tom, že
ustanoveniam Smernice Rady 93/13/EHS neodporuje vnútroštátna úprava, ktorá pripúšťa vymoženie
pohľadávky založenej na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý poskytol spotrebiteľ na zabezpečenie pohľadávky, avšak
táto právna úprava nemôže znemožňovať, resp. prakticky sťažovať ochranu práv, ktoré sú touto
smernicou spotrebiteľovi priznané.

48. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobkyne. Právo na obydlie je
priznané aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor a to v
zmysle čl. 8), ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má
prednosť pred zákonom. „Strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie

obydlia. Ktokoľvek, komu hrozí zásah takéhoto rozsahu, by v zásade mal mať možnosť nechať posúdiť
primeranosť tohto opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad podľa článku 8 Dohovoru,
a to aj vtedy, ak podľa vnútroštátnej legislatívy právo na držbu nehnuteľnosti zaniklo“ (porovnaj
McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.05.2008 sp. zn. 19009/2004). „Každopádne, garancie,
ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“) požadujú, aby zásah do

sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa
odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne
ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so
záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, § 24,
9. október 2007).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť3572/06).

49. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora z 10. septembra 2014 vo
veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s.. Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia,
„Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu
dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom výkone

záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja.
(61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon
č. 106/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na
všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá uplatniteľné

na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti
podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou
stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v
prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62)

Pokiaľideoprimeranúpovahusankcie,osobitnúpozornosťtrebavenovaťokolnosti,žemajetokdotknutý
konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na
bývanie a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa
(rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej
situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril

García, EU:C:2014:1388, bod 11). (64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že
strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu
takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na
súdnepreskúmanie(pozrirozsudkyESĽPMcCannv.Spojenékráľovstvo,č.19009/04,§50,ESĽP2008,
a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo

zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66)
Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia
predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny
súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávnehokonaniaovýkonerozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnostizaťaženejhypotékouvprípade,keďjeprijatie
takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v
tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného

vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne
predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí
overiť vnútroštátny súd.“

50. Žalovaná ako záložný veriteľ si sama určila výšku pohľadávky, ktorá je žalobkyňou spochbňovaná,

z čoho vyplýva, že pri realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly,
by mohla žalovaná vymôcť napr. aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, či bezdôvodného
obohatenia. Tieto uvedené skutočnosti je potrebné potom považovať za okolnosti opodstatňujúce
dôvodnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré v danom prípade zistené boli, a ktoré môžu byť
podkladom pre prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci. Žalobkyňa
totižto nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej proces realizácie

dobrovoľnej dražby zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu
prvej inštancie vo veci samej je žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť realizácii dobrovoľnej
dražby.

51. Obmedzenie uložené žalovanému neodkladným opatrením, je iba dočasného charakteru, pokiaľ

nebuderozhodnutévovecisamej,kdesúdposúdi,čijemožnéobmedziťžalovanéhonatrvalosvýkonom
záložného práva. Pri kolízii ústavou garantovaných práv a to práva žalobkyne na ochranu obydlia
zaručeného čl. 21 Ústavy SR, či čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na druhej
strane práva žalovanej na ochranu majetku zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy, súd rozhodujúci o žalobe
vo veci samej vykoná test proporcionality ,,stricto sensu" za účelom zistenia, či obmedzenie ustanovené

zákonom resp. na základe zákona, zodpovedá legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti (porov. rozhodnutia ústavného súdu napr. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03).

52. Uložením povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva žalovanej nevznikne závažná ujma, avšak
naproti tomu, ak by odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol, v takom prípade by žalobkyni reálne hrozila strata obydlia, a teda
reálne by mohla ostať bez strechy nad hlavou. V takom prípade by potom napravenie takto vzniknutého
následku a návrat do pôvodného stavu bol možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by
následne spôsobilo na strane žalobkyne len ďalšie trovy a výdavky, nehovoriac o čase, ktorým by sa
dostali k svojmu právu. Na druhej strane, ak bude žalovaná ako veriteľ v konaniach vo veci samej predsa

len úspešná, potom môže záložné právo vykonať a následne sa domáhať od žalobkyne zaplatenia
všetkých dlhov vrátane úrokov z omeškania. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný
spôsob ako sa môže žalobkyňa brániť pred pozbavením vlastníckeho práva k obydliu.

53. Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu žalovanej, zachádzajúcu do nadbytočných podrobností alebo
natoľko všeobecnú, nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

54. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené boli a súd prvej

inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté uznesenie ako vecne správne s použitím ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum

právnej pomoci.