Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624202659
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624202659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci navrhovateľky: A. B. C., D. E.,
nar. X. X. XXXX, prihlásená k trvalému pobytu A. XXX/XX, F. G., H. F. E., proti manželovi navrhovateľky:
I. J. C., nar. XX. X. XXXX, prihlásený k trvalému pobytu A. K. XXX/X, F. E. - A. a k prechodnému pobytu
L. M. N. XXXX/XX, C. - F., H. C. I., v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manžela navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Pc/28/2024-28 zo dňa 9.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky
uzavreté dňa XX. X. XXXX v F. G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. G., zväzok XX,
ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX rozviedol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania rozhodol výrokom II. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 26.6.2024 navrhovateľkou podaný návrh, ktorým
sa domáhala, aby súd jej manželstvo rozviedol a jeho odôvodnenie.

3.Kprocesnémupostupuokresnýsúduviedol,ževovecivykonalpojednávanievneprítomnostimanžela
navrhovateľky, ktorý nepreberal zásielky určené do vlastných rúk na adrese trvalého, ani prechodného
pobytu. Iné miesto pobytu manžela navrhovateľky nebolo známe. Okresný súd zabezpečil doručenie
návrhu na začatie konania oznámením podľa § 116 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP tak, že
oznámenie o podaní návrhu na rozvod bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a webových stránkach
súdu od 3. 9. 2024 do 10. 10. 2024. Predvolanie na pojednávanie bolo manželovi navrhovateľky

doručené dňa 5.12.2024, keďže za deň doručenia sa považuje deň doručenia, informácie súdu o
výsledku doručovania zásielky, hoci sa o tom adresát nedozvie (§ 31 a/ ods. 10 zákona č. 305/2013 Z.z.
o e-Govermente, § 111 ods. 3 CSP).

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinami v spise, najmä
kópiou sobášneho listu a lustráciami v registri obyvateľov účastníkov konania a za aplikácie § 18, § 22,
§ 23 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

5. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo počas
konania vyšlo najavo, mal okresný súd preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňaXX.X.XXXX. Obaja účastníci konania sú občania Slovenskej republiky a ani u jedného z nich nešlo o
prvé manželstvo v poradí.

6. Z výpovede navrhovateľky mal okresný súd preukázané, že manželia nikdy nežili v spoločnej
domácnosti. Manželstvu predchádzala dlhoročná známosť a vzťah od roku 2012. Po uzavretí
manželstva sa manželia navštevovali, zväčša manžel navrhovateľku. Ich bydliská boli značne vzdialené
(C. - F. G.). Navrhovateľka nebola prijatá rodinou manžela (jeho matkou a deťmi z prvého manželstva).
Navrhovateľke chýbala blízkosť manžela, jeho podpora. Zle znášala, že o ich manželstve neinformoval

svojich príbuzných a o ich vzťahu nehovoril pravdu. Navrhovateľka neprechováva k manželovi city,
ktoré je možné očakávať v manželstve. Postoj manžela navrhovateľky k manželstvu vyplýva aj z jeho
správania, keď neprevzal ani jednu zásielku s predvolaním na pojednávanie. Manželstvo účastníkov je
nefunkčné.

7. Okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol, lebo je vážne a hlboko rozvrátené, a preto nie je reálne

predpokladať, že by došlo k obnoveniu manželského spolužitia.

8.Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolpodľa§52,§57a§58ods.1CMPtak,žežiadenzúčastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie manžel navrhovateľky. Namietal, že mu
nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, čo bolo z dôvodu, že sa nezdržiaval na území Slovenskej
republiky z pracovných dôvodov. Uviedol, že ako občan Európskej únie sa môže pohybovať v členských
štátoch, pričom poukázal na v záhlaví odvolania uvedené mobilné telefónne číslo. Na adrese trvalého
bydliska býva jeho prvá manželka, ktorá ho o žltom lístku - doporučenej zásielke neinformovala.

Prechodné bydlisko má na adrese L. M. N. XX, XXX XX C. a poštovú schránku vyberá jeho mama,
no nevyberala. Najväčším problémom je doručovacia pošta číslo XX F.. Uviedol, že sa chce zúčastniť
pojednávania osobne, čo mu nebolo umožnené, a tým boli porušené jeho práva. Potvrdenie, že bol mimo
Slovenskejrepublikypredloží-pracovnáčinnosťvČeskejrepublike.Následoknesprávnehorozhodnutia
videl v tom, že nesúhlasí s názorom okresného súdu, že nepreberal zásielky a nespolupracoval s

okresným súdom, pretože o tom nevedel. Za nesprávne uvedené považoval, že sa s navrhovateľkou
pozná od roku 2012, poznajú sa od roku 2000. Navrhovateľku má stále rád, medzi nimi bola veľká láska,
u neho ešte stále je. Bol B. ASR, slúžil dlhé roky v O. republike na štátnych a veliteľských funkciách. Prvá
manželka ho nenasledovala, rozviedol sa. Po dlhodobej na známosti navrhovateľka dala návrh, aby sa
zobrali, aby ich vzťah bol legálny. Vedela, že má nehnuteľnosť v F. a stará sa o dom, aj o mamu, ktorá má

XX rokov. Viac času trávil pri B. M. F.. Celý dom rekonštruoval. Dohodli sa, že budú spolu na F., ale i v C.,
preto do manželstva vstúpil. Keby navrhovateľku nemal rád, nepodáva odvolanie. Namietal, že prečo
ich okresný súd neposlal do manželskej poradne na záchranu manželstva. Keď boli spolu, bolo im fajn,
žiadne hádky ani spory. Syn navrhovateľky je vážne chorý, avšak chodí do práce, cestuje vlakom. Podľa
odvolateľa je šikovný, múdry, má ho rád, preto s ním komunikuje. Celý problém nastal, keď mal syn

navrhovateľky problém a bol umiestnený na psychiatrii. Došlo medzi nimi k nezhode, ktorá sa ho dotkla,
chcel, aby sa mu navrhovateľka ospravedlnila, čo neurobila, a preto odišiel do Bratislavy. Má k nej stále
krásny vzťah, má ju rád, ale keď bude odvolací súd a tam mu povie do očí, že ho nechce, tak v poriadku.
Čo sa týka vykonaných dôkazov, tak okresný súd vychádzal z dôkazov len jednej strany, pričom manžel
navrhovateľky chce predniesť svoje dôkazy o spoločnej domácnosti a o počte dní v roku, čo boli spolu.

Podľa manžela navrhovateľky ich vzťah nie je úplne rozvrátený. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť
a nariadiť pojednávanie, kde bude prítomný.

10. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že trvá na rozvode
manželstva z dôvodu, že ich vzťahy sú vážne narušené, trvalo rozvrátené a nie je nádej na obnovu

manželstva. Napriek tomu, čo bolo uvedené v odvolaní, poznamenala, že sú jej známe okolnosti, že
manžel vedel, že podala návrh na rozvod, vedome nepreberal poštu z okresného súdu. Bol za matkou
navrhovateľky, ktorej hovoril o rozvode, oslovoval jej známych, ktorým sa sťažoval, že podala návrh na
rozvod. Prostredníctvom jej syna si bol po obrúčky a veci, ktoré mal v F. G.. Bola nútená zablokovať
ho na SMS, aj sociálnych sieťach, nakoľko jej písal skoro až výhražné správy, a to z dôvodu, že si

dovolila podať návrh na rozvod. Voči manželovi nič necíti, nie je si vedomá žiadnej okolnosti, aby sa ich
manželstvo obnovilo. Žiadala odvolanie vyhodnotiť ako neopodstatnené a o rozvod manželstva.11. K doručenému vyjadreniu navrhovateľky sa písomne vyjadril manžel navrhovateľky, ktorý uviedol,
že trvá na svojom odvolaní. Chce byť prítomný aj s navrhovateľkou pri rozhodovaní o rozvode. Osobne
nevie o tom, že ich vzťahy sú úplne rozvrátené a narušené natrvalo. Navrhovateľka chcela, aby prestal

pracovať, predal alebo zošrotoval jeho autá a chodil pešo, autobusom, vlakom, a aby bol doma a staral
sa o jej syna. Jej syn mal určitý problém, avšak je úplne normálny, chodí do práce, čo mu on vybavil. Ak
navrhovateľka uvádza, že vedome nepreberal poštu, nie je to pravdou, zariaďovala sa kancelária v A..
Žiadnych známych neoslovoval. Čo sa týka manželských obrúčok, tak na dôkaz lásky, ktorú stále má
k navrhovateľke, si pýtal len svoju, aby ju mohol nosiť, pričom po synovi mu poslala obe. V živote sa

nikomu nevyhrážal, len písal to, že ...,,čo robíš“... - ,,mám Ťa rád“!. Navrhovateľka zakazuje synovi s ním
komunikovať. Nevidí žiadnu prekážku, aby sa ich vzťah obnovil. Navrhol vypočuť svedkov, aby potvrdili,
či vyvrátili, ako sa správal, že bol nápomocný, pozorný a citlivý k manželke a koľko dní v roku bol pri nej.

12. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 20.5.2025, bolo vyjadrenie manžela navrhovateľky
doručené navrhovateľke s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú nevyužila.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
podal účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods.
1 CMP), preskúmal vec na základe podaného odvolania v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP, § 66
CMP a za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP postupom bez

nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219
ods. 1, 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie manžela navrhovateľky (ďalej

len ,,manžel“ alebo ,,odvolateľ“) bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského
súdu v Žiline č.k. 15CoP/79/2025-61 zo dňa 21.10.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.10.2025 a na webovej
stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu

rozsudku krajským súdom.

15. Primárne krajský súd uvádza, že konanie o rozvod manželstva je návrhovým konaním (§ 23 ods. 1
Zákona o rodine), preto bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podanom manželom a z nich len
tými, ktoré sa vzťahovali k napadnutému rozsudku okresného súdu.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
manžela, bolo posúdiť, či v danom prípade boli naplnené všetky zákonné podmienky pre rozvod
manželstva účastníkov.

17. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvej
inštancieobsiahnutouvodôvodnenínapadnutéhorozsudkupodporujúcehosprávnosťzáverov,prektoré
bolo potrebné návrhu navrhovateľky v prejednávanej veci vyhovieť a manželstvo účastníkov konania
rozviesť.

18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu, odvolací
súd nezistil žiadne pochybenia v procesnom postupe okresného súdu, dokazovanie bolo vykonané v
dostatočnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a na základe vykonaných dôkazov okresný
súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.

19. Za aplikácie ustanovenia § 387 ods. 3 CSP k odvolacím argumentom manžela dopĺňa nasledovné.

20. V procesnej rovine k námietke odňatia možnosti manžela konať pred súdom, odvolací súd poukazuje
na právnu úpravu, ktorú považoval za potrebné zacitovať.

21.Podľa§2CMPnakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporovéhoporiadku,
ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako
návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.22. Podľa § 167 ods.1, 2 CSP, ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení
konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Spolu s doručením žaloby súd

žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v
celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na
ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

23. Podľa § 116 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu

podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu
žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní
súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba
sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

24. Podľa § 100 ods. 2, 3 CSP predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla
písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako
písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise. V predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet
procesného úkonu, ďalej sa uvedie, v akom procesnom postavení sa má osoba na procesnom úkone
zúčastniť a ktoré písomnosti alebo veci má predložiť.

25. Podľa § 106 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o
doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie,
doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu

cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom
registri. Strana si môže zvoliť zástupcu na doručovanie. Ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v
registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od
zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

26. Podľa § 107 ods. 1 písm. a) CSP doručujúcim orgánom poštový podnik.

27. Podľa § 111 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení
o doručení písomnosti (ďalej len ,,doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je

dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak
ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu
podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

28. Pokiaľ išlo o odvolacie námietky vo vzťahu k procesnému postupu okresného súdu, tak nemožno dať
za pravdu manželovi v tom, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, teda že by návrhu
navrhovateľky bolo vyhovené na úkor porušenia procesných práv patriacich manželovi navrhovateľky.

29. Zo spisu nepochybne vyplývalo, že podaním návrhu navrhovateľkou na Okresnom súde Liptovský

Mikuláš dňa 26.06.2024 začalo konanie na súde o rozvod manželstva vedenom pod sp. zn.
9Pc/28/2024. Navrhovateľka v návrhu označila účastníkov konania v súlade s ust. § 7 ods. 1, § 94 CMP
v spojení s § 133 ods. 1 CSP a uviedla údaje týkajúce sa bydliska manžela navrhovateľky, a to trvalý
pobyt: A. K. XXX/X, XXX XX F. E., ako aj adresu, na ktorej sa zdržiava, a to: L. M. N. XX, XXX XX C..

30. Bolo zrejmé, že okresný súd postupoval tým spôsobom, že podľa pokynu zo dňa 25.7.2024
vytýčil termín pojednávania na deň 28.8.2024, na ktorý predvolal účastníkov konania spolu s
poučením o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania. Manželovi navrhovateľky spolu
s predvolaním a procesným poučením doručoval návrh, a to na adresu trvalého aj prechodného
pobytu. Z obsahu doručeniek adresovaných manželovi navrhovateľky na č.l. 10 spisu vyplynulo,

že ,,Správa nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote“.
Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.8.2024 (č.l. 15 spisu) na nariadené pojednávanie
sa dostavila navrhovateľka, neustanovil sa manžel navrhovateľky. Bolo konštatované, že ,,návrh
na rozvod manželstva mu nebol ( manželovi navrhovateľky) doručený do vlastných rúk, len fikcious predvolaním na pojednávanie. Keďže návrh musí byť doručený do vlastných rúk a náhradné doručenie
jevylúčené,súdbudedoručovaťnávrhnazačatiemanželovinavrhovateľkyoznámenímnaúradnejtabuli
súdu a webových stránkach súdu“. Pojednávanie bolo odročené na neurčito ,,za účelom opätovného

predvolania účastníkov konania, najmä doručenia návrhu na začatie konania manželovi navrhovateľky“.
Na to okresný súd uskutočnil ,,Oznámenie o podanom návrhu podľa § 116 ods.2 Civilného sporového
poriadku v spojení s § 2 ods.1 Civilného mimosporového poriadku“ (č.l. 20 spisu), v rámci ktorého bolo
obsiahnuté poučenie o.i. , že ,,Návrh sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručený,
a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie“. Predmetné oznámenie aj podľa úradného záznamu zo

dňa 3.9.2024 bolo zverejnené úradnej tabuli súdu dňa 3.9.2024 a dátum zvesenia oznámenia z úradnej
tabule súdu bol 10.10.2024. K doručeniu návrhu na rozvod manželstva manželovi navrhovateľky došlo
tak uplynutím 15 dní od zverejnenia oznámenia, t.j. dňa 19.9.2024. Následne okresný súd podľa pokynu
zo dňa 12.11.2024 vytýčil termín pojednávania na deň 9.12.2024, ktoré predvolanie zaslal navrhovateľke
a manželovi navrhovateľky na adresy trvalého pobytu a prechodného bydliska (adresa, kde sa zdržiava).
Z údajov doručeniek adresovaných manželovi navrhovateľky na č.l. 23 spisu, bolo zrejmé, že mu bol

doručovaný termín pojednávania na deň 9.12.2024 s označením právnej veci, ktorej sa týka uvedením
jej spisovej značky, ktoré doručenky boli vrátené okresnému súdu dňa 5.12.2024 s oznámením,
že ,,Správa nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote...“.

31. Z vyššie uvedených zistení neposúdil krajský súd za dôvodné námietky manžela navrhovateľky

ohľadom nedoručenia návrhu a ani predvolania na pojednávanie uskutočnené pred okresným súdom
dňa 9.12.2024, a ak uvádzal, že sa na území SR v čase doručovania nezdržiaval, tak uvedené zostalo
len v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia. Okresný súd postupoval vecne správne, ak s prihliadnutím
na obsah doručeniek založených na č.l. 23 rub uskutočnil dňa 9.12.2024 pojednávanie v neprítomnosti
manžela navrhovateľky. Podľa ust. § 31 CMP s prihliadnutím na Čl. 12 CMP bol okresný súd povinný

pokračovať v konaní, aj keď boli účastníci nečinní a mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka,
pretože sa manžel navrhovateľky ako riadne predvolaný účastník na pojednávanie nedostavil a ani
z dôležitého dôvodu nepožiadal o jeho odročenie. Odvolací súd v postupe okresného súdu nezistil
vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani porušenie práva manžela
navrhovateľky na spravodlivý proces.

32. V hmotnoprávnej rovine odvolací súd zvýrazňuje, že manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zákona o rodine); pričom účelom manželstva je vytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o

rodine).

33. So zreteľom na obsah vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je potom zjavné, že pokiaľ
uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím
utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane

jeho harmonického fungovania, tak potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý
čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto v minulosti
založeného partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa
nenaplnil, resp. vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli,
neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

34. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú
vážneatrvalorozvrátené.Bolozrejmé,amanželtovodvolanífaktickypotvrdil,žemanželiareálnepočas
manželstva nežili a ani nežijú v spoločnej domácnosti - navštevovali sa, spoločne nehospodária, netrávia
spolu voľný čas, intímne nežijú. Navrhovateľka je pevne rozhodnutá ukončiť manželstvo rozvodom, ktorý

postoj vyjadrila v návrhu ( č.l. 1-3 spisu), na pojednávaní (zápisnica na č.l. 26 spisu), a na ktorom zotrvala
aj v podanom vyjadrení. V zhode s prvoinštančným súdom aj odvolací súd dospel k záveru, že tu nie
je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k náprave
narušených vzťahov a zmene formy spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne odmieta tak, ako
to odmieta navrhovateľka. Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre

rozvodmanželstvaanatomtozáverenemôženičzmeniťanitáskutočnosť,žemanželtvrdí,žemanželku
má stále rád a ani to, že si praje zachovanie ich manželstva. Pokiaľ aj argumentoval odvolateľ tým, že
keď boli spolu, tak im bolo fajn, žiadne hádky ani spory, tak uvedené samo osebe neznamená rovnaké
vnímanie manželov, a ani to, že manželstvo svoju spoločenskú funkciu naozaj plní. Ani manželomtvrdený trvajúci citový vzťah k manželke, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ
z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľka ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku
výslovne odmieta.

35. Hoci manžel v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní, žiadal zachovať
manželstvo s navrhovateľkou, teda manželstvo nerozviesť, tak krajský súd poukazuje na to, že
možnosť obnovenia spolužitia medzi manželmi za stavu, kedy navrhovateľka jednoznačne deklaruje
svoj negatívny postoj k spoločnej forme spolužitia, je v konečnom dôsledku nereálna. Navrhovateľka

pritom nielen slovne deklaruje ukončenie manželského spolužitia, ale už aj realizovala konkrétny krok,
ktorým naplnila svoje rozhodnutie definitívne ukončiť manželstvo - t.j. podanie návrhu.

36. Odvolací súd uvádza, že v ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna
podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov
medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť splnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej

perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita
sa musí javiť ako nenapraviteľná. Nie je vylúčené, že práve pretrvávajúce nezhody týkajúce sa aj
nepodstatných vecí, môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Pokiaľ aj zákon v
ustanovení § 96 CMP ukladá súdu povinnosť usilovať o zmiernenie manželov, tak možnosti súdu sú
obmedzené. V danej veci z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 9.12.2024 vyplývalo, že okresný

súd sa pokúsil o zmierenie vo vzťahu k navrhovateľke, ktorá však výslovne uviedla, že trvá na rozvode,
s manželom nikdy ani nežili v spoločnej domácnosti.

37. Aj podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne skonštatoval, že ide o kvalifikovaný rozvrat
vzťahov medzi manželmi, ktorý je takej intenzity, že ich manželstvo neplní a ani do budúcna nemôže plniť

svoje funkcie. Pokiaľ totiž jeden z manželov nadobudne presvedčenie, že jedinou cestou je tu rozvod
manželstva, v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto formálnom zväzku by bolo v rozpore so
zákonnou úpravou.

38. Krajský súd nezistil dôvody na zrušenie a ani na zmenu rozsudku okresného súdu, preto vo

vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie
za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

keďže neboli zistené výnimočné okolnosti pre ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.