Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 15, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200870
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224200870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, deti rodičov:
matka D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, E. a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXXX/X, E., t.č. bytom G. XX, E., o zvýšenie a zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava II zo dňa 29.01.2025, č.k. 69P/39/2024-238, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch I., II.,III., IV. a v závislých výrokoch VI. a VII.

potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A.
B., nar. XX.XX.XXXX a maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy po 100 eur
mesačne na sumu po 150 eur mesačne na každú z maloletých , ktoré mu uložil uhrádzať vždy do 15.dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.01.2025 (výroky I., III.), dlžné výživné za obdobie od
01.01.2025 do 31.01.2025 na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX vo

výške po 50 eur uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od doručenia rozsudku (výroky II., IV.), konanie o návrhu
otca o zníženie výživného zastavil (výrok V.), výrokom VI. deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 05.04.2023, č.k. 69P/81/2022-122 v časti výživného na maloleté deti a výrokom VII.
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2,4,5 , § 75 ods. 1,2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1,3 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“), § 121, § 44,

§ 29 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p."), kedy po vykonanom
dokazovaní, ktorého skutkové zistenia podrobne uviedol v bodoch 10 – 12 rozhodnutia, dospel k záveru
o čiastočnej opodstatnenosti návrhu matky na zvýšenie výživného, t.j. o danosti podmienok na zvýšenie
výživného na každé maloleté dieťa, nie však za obdobie a v rozsahu akom navrhovala matka. Vo vzťahu
k skúmaniu zásady zakotvenej v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 C.m.p., podľa ktorej už
stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov konštatoval, že v čase pôvodného
rozhodnutia (t.j. rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.04.2023, č. k. 69P/81/2022-122,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2023) predstavoval priemerný mesačný príjem matky zo
zamestnaneckého pomeru cca 2 760 eur (vrátane daňového bonusu), matka dosahovala ako konateľka
spoločnosti F. H. D.. ďalší príjem vo výške 200 eur netto mesačne, mala dve vyživovacie povinnosti
a bola výlučnou vlastníčkou 4-izbového bytu, kde žila s oboma maloletými dcérami. Na kúpu bytu bolčerpaný hypotekárny úver, ktorého splátka predstavovala sumu 378 eur mesačne, celkové náklady
na bývanie boli približne okolo 250 eur, matka bola ďalej podielovou spoluvlastníčkou pozemkov a
rodinného domu v okrese D.. Mesačný náklad na každé maloleté dieťa bol vo výške cca 750 eur -

maloletá A. navštevovala základnú školu, okrem bežných nákladov (strava, ošatenie, hygiena, bežné
poplatky v škole) matka uhrádzala náklady na záujmovú činnosť (beachvolleyball, vo výške 70 eur,
poplatok v jazykovej škole 120 eur ročne), poplatok za električenku vo výške 120 eur ročne a náklady na
zdravotnú starostlivosť (kontroly zubného strojčeka). Maloletá C. navštevovala osemročné gymnázium,
okrem bežných nákladov (strava, ošatenie, hygiena, bežné poplatky v škole) matka uhrádzala náklady

na záujmovú činnosť (poplatok v ZUŠ vo výške 37,50 eur polročne, poplatok v jazykovej škole 120 eur
ročne), náklad na električenku vo výške 120 eur ročne a náklady na zdravotnú starostlivosť (náklady na
kontroly u očného lekára a kúpu dioptrických okuliarov). Mimoriadne náklady na dovolenky boli matkou
deklarované vo výške cca do 4 000 eur ročne a náklady na tábory detí do cca 1 000 eur ročne. Otec
maloletých detí mal v čase pôvodného rozhodnutia nulový príjem, bol nezamestnaný, nebol evidovaný
na úrade práce. Do novembra 2021 bol zamestnaný v I. E., jeho mesačný príjem zo zamestnania bol

cca 1 200 eur netto, zamestnanecký pomer otec ukončil výpoveďou. Otec bol v čase rozhodovania súdu
nemajetný, býval v podnájme u kamaráta, ktorému uhrádzal za bývanie sumu 250 eur, každej z dcér
uhrádzal náklady na mobilný telefón a hradil náklady na televíziu a internet v domácnosti, kde žila matka
s deťmi.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že od posledného rozhodnutia do podania návrhu matky o zvýšenie
výživného (návrh podaný dňa 20.03.2024) neuplynul ani jeden celý rok. Z vykonaného dokazovania
podľa neho jasne vyplýva, že ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného neboli splnené podmienky
pre zvýšenie výživného, nakoľko k tomuto dátumu nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov na
strane účastníkov konania. Uvedené vyplýva aj zo samotného návrhu matky, ktorá sama uvádza, že

majetkové pomery sa na jej strane nezmenili a nezmenili sa ani náklady maloletých detí. Argumentáciu
matky, že výška výživného obsiahnutá v schválenej rodičovskej dohode už v čase schválenia dohody
významne nezodpovedala výške odôvodnených potrieb maloletých detí vyplývajúcich zo životnej úrovne
rodiny, posúdil pre konanie o zvýšenie výživného ako absolútne irelevantnú zdôrazňujúc, že v
konaní o zvýšenie výživného je absolútne neprípustné zasahovanie do vykonaného dokazovania z

predchádzajúceho konania a nie je možná ani reparácia už raz určeného výživného na maloleté deti bez
toho, že by z vykonaného dokazovania vyplývala podstatná zmena pomerov ktorá nastala od pôvodného
rozhodnutia do času podania návrhu na zvýšenie výživného.

4. Pri porovnaní príjmu matky z pôvodného konania a príjmu dosahovaného v čase rozhodovania

súdu mal za zrejmé, že príjem matky mierne narástol. V čase pôvodného rozhodnutia bol jej príjem
zo zamestnaneckého pomeru v priemere vo výške 2 760 eur vrátane daňového bonusu a vymeriavací
základ matky ako konateľky v spoločnosti F. D. predstavoval výšku 300 eur mesačne. V čase
rozhodovania súdu predstavoval priemerný mesačný príjem matky v posledných 12 mesiacoch sumu
3 059 eur vrátane daňového bonusu a vymeriavací základ matky ako konateľky v spoločnosti F. D.

bol vo výške 300 eur mesačne. Ostatné majetkové pomery sa na strane matky nezmenili. Na strane
maloletých detí za obdobie 11 mesiacov nenastala žiadna podstatná zmena, ktorá by sa prejavila vo
zvýšení ich mesačných nákladov , keď všetci účastníci v konaní zhodne uviedli, že k zmene mesačných
nákladov na maloleté deti od času pôvodného rozhodnutia nedošlo, a tieto sa pohybujú medzi sumou
700 až 800 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, ani tieto sa

nezmenili, rovnako ako v čase pôvodného konania je otec stále nemajetný. Pokiaľ ide o príjem otca,
tento bol v čase pôvodného rozhodnutia nulový, otec bol nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade
práce, pričom pri schvaľovaní rodičovskej dohody musel súd vychádzať z potencionality dosahovaného
príjmu na strane otca (otec sa dobrovoľne vzdal príjmu, keď ukončil predchádzajúci zamestnanecký
pomer, v ktorom dosahoval mesačný príjem cca 1 200 eur netto) a obdobná situácia je aj v čase

rozhodovania súdu o návrhu na zvýšenie výživného. Mesačné náklady otca sa nezmenili, otec v konaní
deklaroval príjem vo výške 1 000 až 1 300 eur netto mesačne získavaný ako pôžičky z firiem pre
ktoré pracuje, pričom z listinných dôkazov nevyplýva žiadny oficiálny príjem otca. Súd prvej inštancie
mal za zrejmé, že podnikateľské aktivity otca nevedú k dosahovaniu vyššieho príjmu, sú nestále a
bez konkrétneho podnikateľského zámeru. Spoločnosti v ktorých otec pôsobí ako konateľ nevykazujú

žiadnu, resp. minimálnu činnosť (odmena otca ako konateľa je nulová), spoločnosti v ktorých pôsobí
ako spoločník majú výsledok hospodárenia stratu. Uviedol, že aj keby súd nebral do úvahy žiadne
náklady spoločnosti, súčet výnosov z hospodárskej činnosti za celý rok dosahuje v spoločnosti J. K.
D. za rok 2023 len sumu 5 000 eur, z výpisu účtu spoločnosti vyplývajú za obdobie od 01.01.2024do 31.08.2024 celkové príjmy vo výške 7 010 eur brutto, suma výdavkov podľa uvedeného výpisu
bola vo výške 7 006,56 eur, v niektorých spoločnostiach sa otec stal spoločníkom len bezprostredne
pred rozhodnutím súdu (od 08.11.2024 je otec jediným spoločníkom v spoločnosti F. L. D., IČO: 222

44 654) a jeho účasť ako spoločníka v spoločnostiach je minoritná (od 02.10.2024 je spoločníkom v
spoločnosti C. D., IČO: 52 283 593 - podiel 15%, výška peňažného vkladu 750 eur, od 29.10.2024 je
spoločníkom v spoločnosti D. M., D., IČO: 56 236 999 - podiel 15%, výška peňažného vkladu 750 eur) a
jeho príjem z týchto spoločností, ktoré ešte nezačali vykonávať podnikateľskú činnosť, nebolo možné v
čase rozhodovania súdu ešte reálne vyhodnotiť. Vzhľadom na uvedené potom ustálil, že ak otec v rámci

výkonu podnikateľskej činnosti nedosahuje dostatočný zisk, je na jeho zvážení aké podnikateľské riziko
podstupuje.Otec vkonanínepreukázalžiadneobmedzeniabrániacemuvtom, abysariadnezamestnal
v zamestnaneckom pomere a zabezpečil si príjem, ktorým zvýši životnú úroveň nielen sebe, ale aj svojim
maloletým deťom. Aj v tomto prípade (rovnako ako v čase pôvodného rozhodnutia) súd v prípade otca,
ktorý má stredoškolské vzdelanie, musel vychádzať z potencionality dosahovaného príjmu, ktorú však
vzhľadomnaveľmikrátkyčasovýodstupodposlednéhorozhodnutiasúdu,nemoholposúdiťdiametrálne

odlišne od toho ako bola posúdená v času pôvodného konania (v čase schválenia rodičovskej dohody
súd vychádzal z možností a schopností otca dosahovať príjem vo výške, ktorú mal pred dobrovoľným
skončením pracovného pomeru, kde dosahoval mesačný príjem vo výške 1 200 eur netto).

5. Súd prvej inštancie na základe uvedeného ustálil jedinú zmenu pomerov, ktorá nastala od času

pôvodného rozhodnutia (počnúc dňom 01.01.2025) v podobe zmeny poskytovaného daňového bonusu
na maloleté deti. Konštatoval, že v čase pôvodného rozhodnutia boli náklady maloletých detí čiastočne
kryté aj prídavkom na dieťa vo výške 60 eur mesačne, ktorým štát prispieva oprávnenej osobe na
výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory
plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa a daňovým bonusom, ktorý si uplatňovala matka

(daňový bonus bol v čase pôvodného rozhodnutia vo výške 140 eur mesačne na každé maloleté dieťa),
pričomod01.01.2025dochádzakpoklesudaňovéhozvýhodneniapredetido15rokovo40eurapredeti
nad 15 rokov o 90 eur. Podľa jeho názoru , po uplynutí veľmi krátkeho časového obdobia (cca 1 rok a 8
mesiacov), počas ktorého nedošlo k zmene nákladov maloletých detí a nedošlo ani k podstatnej zmene
majetkových pomerov rodičov, je zvýšenie výživného o 50% na maximálnej možnej hranici, reflektujúcej

len na jedinú zmenu pomerov, ktorou je zmena daňového zvýhodnenia, z ktorého boli čiastočne kryté
náklady maloletých detí. Na základe uvedeného počnúc dňom 01.01.2025 zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, pričom pri zvýšení výživného o uvedenú
sumu zobral do úvahy okrem poklesu daňového zvýhodnenia aj skutočnosť, že otec poskytuje každej
maloletej dcére aj ďalšie plnenie v podobe uhrádzaných nákladov na mobilný telefón vo výške 20 eur

mesačne pre každú dcéru a uhrádza aj poplatok za internet a televíziu v domácnosti, kde žijú maloleté
deti s matkou vo výške 27 eur mesačne. Keďže k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca na každé
maloleté dieťa došlo počnúc dňom 01.01.2025, otcovi vzniklo dlžné výživné vo výške 50 eur na každé
maloleté dieťa, predstavujúce rozdiel medzi výživným vo výške určenej v ostatnom rozsudku (100
eur mesačne) a zvýšeným výživným (na sumu 150 eur mesačne), a to za obdobie od 01.01.2025

do 31.01.2025 (v čase vyhlásenia rozsudku už nastala splatnosť výživného za mesiac január 2025).
Vychádzajúc z ust. § 44 C.m.p. súd prvej inštancie potom uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlžné výživné
vo výške 50 eur na každé maloleté dieťa do 3 dní od doručenia rozsudku. k rukám matky.

6.Vzhľadom k tomu, že otec zobral návrh na zníženie výživného v celom rozsahu späť, ostatní účastníci

vyjadrili súhlas so späťvzatím návrhu a súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý je potrebné v konaní
pokračovať, konanie v tejto časti podľa § 29 ods. 1 C.m.p. zastavil.

7. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 52 C.m.p.

8. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré prehodnotí obdobie,
od ktorého je otec povinný prispievať na výživu oboch detí, ako aj výšku výživného smerom hore.
Podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej

inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Súd prvej inštancie ku dňu podania návrhu
na strane otca nezohľadnil nadobudnutie obchodného podielu v dvoch obchodných spoločnostiach,
ako aj vykonávanie funkcie konateľa v štyroch obchodných spoločnostiach. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že otec vykonal v priebehu konania reštrukturalizáciu svojich obchodných podielov a aj keďtrhové hodnoty týchto reštrukturalizovaných podielov pravdepodobne nedosahujú ani výšku splateného
základného imania a činnosť konateľa vykonáva bezodplatne, táto skutočnosť smeruje iba k zisťovaniu
potencionality dosahovaného príjmu na strane otca, nie k stanoveniu termínu, od ktorého je zmena

výživného priznaná. Podľa maky súd prvej inštancie pri uplatnení princípu potencionality dostatočne
nezohľadnil obrat otca na osobnom bankovom účte za mesiac 10/2024, kedy suma prijatých peňazí
dosahuje cca 2 400 eur, a ani finančné ocenenie hodnoty prijímaných nepeňažných benefitov, ktoré
otec reálne užíva, napr. rozdiel medzi komerčným nájomným za 3 izb. byt v E. a výšku príspevku sestre
za užívanie 3 izb. bytu v E., užívanie cudzieho motorového vozidla na osobnú potrebu a ani hodnotu/

cenu práce pri plnení funkcie konateľa. Potencionalita dosahovaných príjmov otca ako podnikateľa je
potom pri konzervatívnom odhade pravdepodobne na úrovni cca 2 000 eur mesačne. Pri zohľadnení
tabuľky z metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom (18% dve deti, stredná škola) by sa malo
výživné na jedno dieťa pohybovať od 250 eur vyššie.

9. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.

10. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods.3 C.s.p. a po vyhodnotení
veci dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky.

11. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných

podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

13. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol o návrhu matky, doručeného súdu dňa 20.03.2024, ktorým
sa počnúc dňom podania návrhu domáhala zvýšiť výživné na maloleté deti A. a C. B. zo sumy po 100
eur mesačne na sumu po 400 eur mesačne. V písomnom vyjadrení sa k návrhu matky otec žiadal návrh

matky zamietnuť a vydať rozhodnutie, ktorým bude určené výživné, ktoré je povinný platiť na maloleté
deti, znížené na nulu. Vychádzajúc z obsahu odvolania podaného matkou, predmetom odvolacieho
prieskumu nie je samostatný výrok V. rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie po dispozitívnom úkone
otca a súhlase ostatných účastníkov konania s použitím § 29 ods.1 C.m.p. zastavil konanie o návrhu
otca na zníženie výživného.

14.Podľa§387ods.2C.s.p.aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu a po odvolacom prieskume matkou napadnutých výrokov I.
a III. o zvýšení výživného na maloleté deti A. a C. B. zo sumy po 100 eur mesačne na sumu po 150
eur mesačne, predstavujúcich právny základ pre výroky II. a IV. o zročnom výživnom za obdobie od
01.01.2025 do 31.01.2025 a k nim sa vzťahujúcemu odôvodneniu, sa odvolací súd v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi rozsudku prvoinštančného súdu vzťahujúcich sa

k týmto preskúmavaným výrokom. Keďže súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia dostatočne
a podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o zvýšení výživného
a o zročnom výživnom na maloleté deti za obdobie od 01.01.-2025 do 31.01.2025 podstatný význam,
pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami oboch rodičov prezentovaných v konaní
pred súdom prvej inštancie (vrátane dôvodov, pre ktoré rozhodol o zvýšení výživného od 01.01.2025),

nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods.2 C.s.p.). Konštatuje, že súd prvej
inštancie správne a dôsledne zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky
na zvýšenie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb na strane oboch maloletých
detí , riadne vyhodnocoval majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov, a tieto potom v
záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zákona o rodine) porovnal a vyhodnocoval so

stavomexistujúcimvčaserozhodnutiasúdu,ktorýnaposledyrozhodovalvotázkevyživovacejpovinnosti
otca (t.j. rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.04.2023, č.k. 69P/81/2022-122, ktorým
bolo rozvedené manželstvo rodičov a bola schválená rodičovská dohoda o úprave pomerov manželovk maloletým deťom na čas po rozvode). Len v záujme doplnenia tohto rozhodnutia a vyporiadania sa
s odvolacími dôvodmi dodáva nasledovné.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu? rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

21.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

22. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
aopriznaní,obmedzeníalebopozbavenírodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23. Vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou
súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova (§ 230 C.s.p.). Z ust. § 121 C.m.p. vyplýva, že rozsudky o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení

rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena
pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného.
Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou
relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. aj

zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou.
Pri rozhodovaní o zmene výživného preto musí súd komplexne posúdiť všetky zmeny v pomeroch
účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust.
§ 62 ods.2 Zákona o rodine , zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov

či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods.1 Zákona
o rodine a porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového
rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (III. ÚS 319/2015). Pri
posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť
zmenuvýškyvýživného.Dôvodomprezmenuvyživovacejpovinnostirodičovjelentakázmenapomerov,

za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov,
ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Tejto povinnosti sa nemôže súd zbaviť
ani v prípade, ak súdne rozhodnutie, naposledy upravujúce výživné na dieťa neobsahuje dostatočné
odôvodnenie v ňom upravenej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, v ktorom prípade je súd síce
viazaný výrokom rozhodnutia, avšak je povinný si riadne ustáliť skutkový stav, vzťahujúci sa k pomerom

rodičov a dieťaťa, existujúceho v čase vydania ostatného rozhodnutia súdu.

24. Odvolací súd je s prvoinštančným súdom v zhode, že súd v konaní o úpravu výživného nemôže
skúmať správnosť pôvodného rozsudku (ktorého výrokom sú účastníci a aj súd v zmysle § 228,§ 230 C.s.p. viazaní), ale musí sa dôsledne zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie v budúcnosti splatného výživného. Zmenu pomerov
v zmysle ust. § 121 C.m.p., § 78 ods.1 Zákona o rodine je potom treba definovať ako stav odlišný od

stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Je treba uviesť, že súd prvej inštancie
sa tomuto posúdeniu v napadnutom rozhodnutí dôsledne a podrobne venoval a pokiaľ následne
dospel k záveru, že na strane rodičov a ani maloletých detí nezistil ku dňu podania návrhu matkou
(podaného s odstupom necelého jedného roka od posledného rozhodnutia o výživnom) podstatnú
zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, s týmto záverom sa odvolací súd

sodkazomnapodrobné avyčerpávajúceodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancieplnestotožňuje.
Za podstatnú zmenu pomerov súd prvej inštancie správne nezadefinoval ani zistenia týkajúce sa
podnikateľských aktivít otca , ktoré však neviedli k dosahovaniu vyššieho príjmu, sú nestálymi a v čase
rozhodovania súdu ich vzhľadom na dĺžku trvania tejto činnosti otca (vrátane bezodplatného výkonu
činnosti otca v orgánoch obchodných spoločností) nebolo ani možné reálne vyhodnotiť. V kontexte
uvedeného potom nemohol ani odvolací súd prihliadať na argumentáciu matky o tom, že otec

nadobudol obchodnépodielyvdvochobchodnýchspoločnostiachavykonávafunkciukonateľavštyroch
obchodných spoločnostiach. Súdu prvej inštancie je treba prisvedčiť aj v tom, že pri zisťovaní príjmových
pomerov otca vychádzal (rovnako ako Okresný súd Bratislava V v rozsudku zo dňa 05.04.2023, č.k.
69P/81/2022-122, ktorým schválil rodičovskú dohodu o úprave pomerov manželov k maloletým deťom
na čas po rozvode) z jeho potencionálneho príjmu ustáleného na výšku 1 200 eur netto mesačne, t.j.

príjmu ktorý otec s dosiahnutým stredoškolským vzdelaním dosahoval v pracovnom pomere, ktorý sám
ukončil pred posledným rozhodnutím súdu upravujúcim (o.i.) aj výšku výživného, ktorú je otec povinný
platiť na výživu oboch maloletých detí. Na správnosť tohto právneho záveru nemá vplyv odvolacia
argumentácia matky o výške obratu na osobnom bankovom účte otca za mesiac 10/2024 a o potrebe
prihliadania finančného ocenenia hodnoty otcom prijímaných nepeňažných benefitov (rozdiel medzi

komerčným nájomným za 3 izb. byt v E. a výšky príspevku sestre za užívanie 3 izb. bytu v E., užívanie
cudzieho motorového vozidla otcom na osobnú potrebu, resp. hodnotu/cenu práce pri plnení funkcie
konateľa). Uplatnenie princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné totiž znamená, že
súd (tak ako to správne urobil v posudzovanej veci súd prvej inštancie) neprihliada len na skutočné
príjmy dosahované povinným, ale vychádza z príjmov,, ktoré povinný mohol mať vzhľadom na svoj

vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania a dopytu práce na
pracovnom trhu.

25. Pokiaľ súd prvej inštancie po dokazovaní vykonanom v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného
stavu veci (aj bez návrhov účastníkov) za jedinú podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala od

času pôvodného rozhodnutia, zadefinoval zmenu výšky poskytovaného daňového bonusu poberaného
matkou na maloleté deti k 01.01.2025 a pri súčasnom zohľadnení, že nedošlo k zmene nákladov
maloletých detí a ani k podstatnej zmene majetkových pomerov rodičov, rozhodol o zvýšení naposledy
určeného výživného o 50%, jeho rozhodnutie je vecne a správne.

26. K argumentácii matky týkajúcej sa zohľadnenia „tabuľky z metodiky pre výpočet výživného
rodičov k deťom“ jej odvolací súd dáva do pozornosti, že závery súdov pri posudzovaní určenia
konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. jej zmeny) sú výsledkom procesu komplexného
vyhodnotenia skutkových okolností danej veci, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré v rámci zásady
voľného hodnotenia dôkazov viedli súd k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. Určenie konkrétnej výšky

výživného, resp. jej zmeny, je preto vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych skutkových
okolností každej posudzovanej veci (vychádzajúce z odôvodnených potrieb detí odkázaných na výživu,
zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov, existencie
podstatnej zmeny pomerov) vo vzájomných súvislostiach, práve vďaka čomu môže súd prijať celkom
jedinečné a konkrétne závery ,,šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo

veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa (viď napr.
právne závery uznesenia NS SR zo dňa 24.10.2023, sp. zn. 4 CdoR/11/2023, uznesenia NS SR zo dňa
25.07.2018, sp.zn. 4 Cdo/196/2017).

27. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 01.01.2025 (t.j. od

zadefinovanej podstatnej zmeny pomerov), následne postupoval správne, keď otcovi uložil povinnosť
uhradiť zročné výživné, ktoré mu vzniklo za obdobie od 01.01.2025 do 31.01.2025 v celkovej výške
po 50 eur na každé z maloletých detí, a to s určenou lehotou na plnenie. Výšku zročného výživnéhoza rozhodné obdobie správne ustálil ako rozdiel medzi výživným , ktoré mal otec podľa rozhodnutia
uhradiť a platieb, ktoré za rovnaké obdobie na výživu maloletých detí fakticky uhradil.

28. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II.,III.,
IV. a v závislých výrokoch VI. o zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.04.2023,
č.k. 69P/81/2022-122 a VII. o trovách prvoinštančného konania, podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne
a právne správne potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods.1 C.s.p.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).