Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824201937
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7824201937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľa: K. Q., V..
XX.XX.XXXX, B. P. X. R. XXXX/X B., N. I., zastúpeného advokátom JUDr. Attilom Elekom so sídlom
advokátskej kancelárie Jovická 2, Rožňava, IČO: 42331374, proti oprávnenej na výživné: D. Q., I..
X., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Q. XXXX/X I., zastúpenej advokátkou JUDr. Luciou Bakošovou, LL.M.
so sídlom advokátskej kancelárie Šafárikova 20, Rožňava, IČO: 50399993, o zrušenie príspevku na
výživu rozvedeného manžela, o odvolaní osoby oprávnenej na výživné proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 10Pc/53/2024-147 zo dňa 24.02.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ sa návrhom domáhal zrušenia príspevku na výživu rozvedeného manžela voči bývalej
manželke. Na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava sp.zn. 6Pc/11/2019 zo dňa 14.01.2020, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.01.2020, bol zaviazaný oprávnenej platiť príspevok

na výživu rozvedenej manželky vo výške 130 eur mesačne vždy do 17-teho dňa v mesiaci vopred od
právoplatnostirozsudkudobudúcna.Vyživovaciupovinnosťsiriadneplnilpočasobdobiatakmer5rokov.
Podľa jeho názoru ďalšie zotrvanie povinnosti platiť tento príspevok na výživu rozvedeného manžela
predstavuje až šikanózny stav, ktorého cieľom nie je, aby solidárnym spôsobom prispieval na výživu
bývalej manželky, ale trestať ho za rozvod manželstva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej na výživné z titulu príspevku na
výživu rozvedeného manžela, počnúc dňom 29.8.2024, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu
Rožňava 6Pc/11/2019 zo dňa 14.1.2020.

II. Z a m i e t a protinávrh oprávnenej na výživné na zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 150,00
€ mesačne.III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 72 ods. 1-3 zákona č. 36/2005 Z.z. o

rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“).

4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, preto
mu vyhovel. Protinávrh oprávnenej na výživné o pokračovanie platenia vo výživnom a jeho navýšení zo

sumy 130 eur na sumu 150 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, nebol dôvodný, a preto ho súd
zamietol.

5. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky uvedené v § 72 ods. 3 Zákona o rodine. Manželstvo
účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 17.05.2019. Príspevok možno priznať najdlhšie na dobu 5
rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Lehota v zmysle § 72 ods. 3 Zákona o rodine uplynula

dňa 17.05.2024. Oprávnená na výživné nepodala návrh počas tejto lehoty na predĺženie tejto doby;
návrh podala dňa 30.08.2024, naviac podaním zo dňa 26.09.2024 žiadala zvýšiť príspevok na výživu
rozvedeného manžela zo sumy 130 eur na sumu 150 eur od právoplatnosti rozsudku. Oprávnená na
výživné nesplnila prvú z podmienok, a to, že mala podať návrh na predĺženie doby poberania príspevku
aj po uplynutí piatich rokov, ešte počas plynutia tejto doby. Oprávnená mala návrh podať do 17.05.2024.

Oprávnená zároveň nesplnila ďalšiu podmienku uvedenú v § 72 ods. 3 Zákona o rodine, a to, že by
nebola schopná z objektívnych dôvodov sa sama živiť, ani po uplynutí 5-ročnej doby, s poukazom na
jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje sústavnú opateru. Oprávnená síce v konaní
preukázala, že má zlý zdravotný stav, že je ťažko zdravotne postihnutou osobou s funkčnou poruchou 70
%, avšak nepreukázala, že sa jedná o tak nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by u nej vyžadoval sústavnú

opateru. Keďže neboli splnené kumulatívne hmotno-právne podmienky uvedené v § 72 ods. 3 Zákona o
rodine, súd zrušil vyživovaciu povinnosť a zamietol návrh oprávnenej na zvýšenie doterajšej vyživovacej
povinnosti navrhovateľa. Z týchto dôvodov súd už neskúmal majetkové pomery účastníkov konania.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

III. Obsah odvolania osoby oprávnenej a vyjadrení k odvolaniu

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti výrokom I. a II., podala
odvolanie osoba oprávnená na výživné. Zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne právne

vyhodnotil uplynutie 5-ročnej lehoty na poskytovanie vyživovacej povinnosti a nesprávne ustálil stratu
nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela stanovenej v § 72 ods. 3 Zákona o rodine.
Oprávnená osoba predovšetkým namieta nesprávne ohraničenie doby platenia príspevku na výživu
rozvedeného manžela. Povinný bol zaviazaný platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela na
základerozsudkuOkresnéhosúduRožňavasp.zn.6Pc/11/2019,právoplatnýmdňa24.01.2020.Povinný

začal na základe tohto rozhodnutia plniť svoju vyživovaciu povinnosť od februára 2020 a táto mala
uplynúť v januári 2025. Oprávnená zastáva názor, že táto lehota ešte neuplynula. Samotný povinný z
vyživovacej povinnosti uviedol, že súdom uloženú povinnosť prispievať na výživu oprávnenej osobe si
riadne a včas plnil, pričom od tejto doby uplynulo obdobie takmer 5 rokov, tzn., že povinný sa pridržiaval
právneho názoru a doba 5 rokov ešte neuplynula.

Oprávnená osoba nesúhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti a navrhla zvýšenie výživného, čo
implicitne znamená, že navrhla predĺženie lehoty na trvanie vyživovacej povinnosti z dôvodu, že
na výživné odkázaná je, a bolo to dostatočne preukázané aj na základe vykonaného dokazovania.
Oprávnená osoba nemala dôvod namietať nepredĺženie lehoty včas, keď sám povinný v rámci podaného
návrhu túto skutočnosť neuviedol a oprávnenej osobe nevytkol. Súd sa striktne držal formálnej

požiadavky, že návrh na predĺženie lehoty nebol podaný pred jej uplynutím, ale nezohľadnil sociálne
postavenie oprávnenej osoby. Zákon nestanovuje výslovnú podmienku, že návrh na predĺženie musí
byť podaný v rámci lehoty; súd mal zohľadniť skutkové okolnosti a pri rozhodovaní sa riadiť princípom
materiálnej spravodlivosti. Oprávnená osoba preto považuje za dôležité brať zreteľ na skutočný účel
vyživovacej povinnosti v tomto konkrétnom prípade a ponechať jej ďalšie trvanie.

Súd si nesprávne vyložil ust. § 72 ods. 3 Zákona o rodine a nesprávne posúdil zdravotný stav
oprávnenej osoby. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce uznal, že oprávnená osoba je ťažko
zdravotne postihnutá s funkčnou poruchou nad 70 %, avšak konštatoval, že nepreukázala dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Tento právny názor je v rozpore so skutkovýmstavom, pretože nezohľadnil dôsledky zdravotného postihnutia oprávnenej. Súd nevykonal dostatočné
dokazovanie,ktorébypresneurčilorozsahavplyvzdravotnéhostavuoprávnenejosobynajejschopnosť
zabezpečiť si vlastné príjmy a odkázanosť na sústavnú opateru. Zdôraznila, že mimosporové konanie je

typickédominanciouprincípuoficialityaprincípumateriálnejpravdy,súdvrámcidokazovaniasanemôže
spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací
princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to
potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Oprávnená osoba je presvedčená, že spĺňa podmienku
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby vzhľadom na jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý

ju objektívne obmedzuje v schopnosti zabezpečiť si živobytie vlastnou prácou. Súd čiastočne vykonal
dokazovanie o majetkových pomeroch účastníkov konania, avšak následne v odôvodnení konštatoval,
že samotné majetkové pomery účastníkov nie sú dôležité. Tento záver je v rozpore s ust. § 75 Zákona
o rodine. Oprávnená osoba má za to, že dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti sú dané, súd
nepreveril podrobnejšie pomery oprávnenej osoby a neposúdil správne odôvodnené potreby oprávnenej
osoby, resp. nepovažoval ich za dôležité.

Súd nevyhodnotil finančné pomery v rámci odôvodnenia, čo oprávnená osoba považuje za vážne
porušenie jej práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je tak
nepresvedčivé. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Súd zamietol
návrh oprávnenej na zvýšenie výživného zo sumy 130 eur na sumu 150 eur bez toho, aby sa zaoberal
reálnymi výdavkami oprávnenej osoby, ktoré sa zvýšili. Oprávnená osoba preukázala vyššie náklady

na lieky, zdravotnú starostlivosť, liečenia a ďalšie výdavky súvisiace s jej zdravotným stavom. Pritom
oprávnená nežiadala zvýšiť výživné o neprimerane vysokú sumu, ale len o sumu 20 eur, čo je pre
niekoho zanedbateľná suma, ale pre oprávnenú osobu predstavuje významný finančný rozdiel, ktorý v
jej majetkovej situácii v značnej miere pomôže. Z týchto dôvodov považuje oprávnená osoba zamietnutie
návrhu na zvýšenie výživného za nesprávne.

V prípade, ak by odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zrušenie vyživovacej povinnosti,
oprávnená osoba nesúhlasí so spätným zrušením vyživovacej povinnosti počnúc od 29.08.2024, čo
považuje v rozpore so zákonnými zásadami vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ sa v podanom návrhu
zo dňa 02.08.2024 nezmienil o skutočnosti, že oprávnená osoba si nesplnila svoju povinnosť predĺžiť
lehotu na plnenie výživného a požadoval zrušenie príspevku od právoplatnosti rozhodnutia majúceho

sa vydať. O opomenutí povinnosti oprávnenej osoby a zmene právneho názoru spočívajúceho v tom,
že lehota 5 rokov začala plynúť od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželov, t.j. dňa 17.05.2019 sa
prvýkrát zmienil až v podaní zo dňa 12.11.2024 a následne až na pojednávaní dňa 13.01.2025 si povinný
vyžiadal ohľadom tejto otázky predbežný právny názor a konajúci súd nejednoznačne skonštatoval, že
vzhľadom na doterajšie dokazovanie je ťažké ustáliť celkový záver, ale vzhľadom na uplynutie lehoty

je predpoklad nemožnosti predĺžiť obdobie platenia výživného. Následne zo zápisnice o pojednávaní
zo dňa 24.02.2025 vyplýva, že povinný upravil petit návrhu a žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť odo
dňa podania návrhu, t.j. od 29.08.2024 do budúcna, pričom konajúci súd pripustil túto zmenu návrhu a
rozhodol v neprospech oprávnenej osoby. Spätné zrušenie spôsobí finančnú ujmu oprávnenej, ktorá za
obdobie od podania návrhu až do januára 2025 reálne dostávala výživné od povinného. Ak by sa malo

výživné spätne zrušiť, oprávnená osoba by bola nútená vrátiť už vyplatené sumy, čo by malo likvidačné
následky vzhľadom na podlomený zdravotný stav oprávnenej a nepriaznivú finančnú a majetkovú
situáciu oprávnenej. Z týchto dôvodov oprávnená namieta zrušenie výživného ku dňu 29.08.2024 a
navrhla, aby prípadné zrušenie vyživovacej povinnosti nadobudlo účinnosť až odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Ďalej oprávnená namietala výrok o trovách konania, ktorý je v priamom rozpore s rozhodnutím o
samotnom výživnom. Ak súd považoval majetkové pomery a zdravotný stav oprávnenej osoby za dôvod
na to, aby neuložil povinnosť náhrady trov konania, potom mal rovnaké kritériá uplatniť aj pri rozhodovaní
o samotnom výživnom. Ak súd uznal zlý zdravotný stav oprávnenej osoby a nepriaznivé finančné
pomery, nemal spätne rušiť jej nárok na výživné a spôsobiť jej tak ďalšiu finančnú ujmu. Napadnuté

rozhodnutie je vnútorne rozporné a nelogické. Spätné zrušenie výživného jej spôsobí oveľa väčšiu
finančnú ujmu než samotné trovy konania.
Na základe týchto dôvodov oprávnená osoba navrhla, aby odvolací súd zmenil a rozhodol, že
vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej titulom príspevku na výživu rozvedeného manžela
trvá aj po uplynutí 5-ročnej lehoty a zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej zo sumy

130 eur na sumu 150 eur mesačne a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, alternatívne aby zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti spätného
zrušenia vyživovacej povinnosti a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej na výživné
z titulu príspevku na výživu rozvedeného manžela počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a žiadnemuz účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania; alebo aby zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu oprávnenej osoby zaslal vyjadrenie navrhovateľ. Zdôraznil, že účelom prípadnej výživy
po rozvode v žiadnom prípade nie je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov.
Účelom je len zabezpečenie primeranej výživy pre toho manžela, ktorý nie je schopný sa sám
živiť. Trvanie tejto vyživovacej povinnosti je časovo obmedzené na dobu najdlhšie 5 rokov odo dňa
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Túto dobu je možné po jej uplynutí na návrh predĺžiť v

ďalšomsúdnomkonaní,avšakjedine,akideorozvedenéhomanžela,ktorýniejezobjektívnychdôvodov
schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní
o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú
starostlivosť. Z ust. 72 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že sa nejedná len o akýkoľvek nepriaznivý
zdravotný stav, ale tento musí byť takej závažnosti, že sa u oprávnenej osoby vyžaduje sústavná

starostlivosť. Na základe vykonaného dokazovania nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by si
oprávnená osoba vyžadovala sústavnú starostlivosť. Bolo dostatočne preukázané, že zdravotný stav tak
oprávnenej, ako aj navrhovateľa, je takmer rovnaký, nakoľko obaja sú držiteľmi preukazu fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím, obaja majú zdravotné problémy, ktoré plne zodpovedajú ich vyššiemu
veku. Opätovne zdôraznil, že z citovaného ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine je evidentné, že

rozhodujúcim kritériom pre začatie plynutia 5-ročnej lehoty je deň právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva, pričom ich manželstvo s oprávnenou osobou bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu v Rožňave zo dňa 24.04.2019 sp.zn. 11Pc/1/2019, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným
dňa 17.05.2019. Tento dátum je v tejto právnej veci smerodajným dátumom, od ktorého sa začína
počítať 5-ročná doba, resp. nasledujúcim dňom. Počas týchto 5 rokov však oprávnená na príspevok

rozvedeného manžela nepodnikla žiadne právne kroky, aby túto lehotu predĺžila. Poukázal aj na
rímsku zásadu ,,právo patrí bdelým“, ktorá sa v plnej miere vzťahuje aj na nekonanie oprávnenej na
príspevok rozvedeného manžela. Ohľadom zrušenia vyživovacej povinnosti ku dňu podania návrhu, t.j. k
29.08.2024 navrhovateľ uviedol, že výrok I. napadnutého rozhodnutia považuje za vecne správny, keďže
v opačnom prípade by tento bol v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že príspevok
uhrádzal nad rámec lehoty 5 rokov, na ktorú sa priznáva tento príspevok, ale poukázal aj na postoj
oprávnenej, ktorá bezdôvodne navyšovala trovy konania. Na základe týchto skutočností navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok

na náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. K vyjadreniu navrhovateľa zaslala repliku oprávnená osoba. Trvá na podanom odvolaní v celom
rozsahu. Má za to, že jej nepriaznivý zdravotný stav a majetková situácia odôvodňujú osobitný prístup a
zohľadnenie ťažkej životnej situácie pri rozhodovaní. Porovnaním finančnej situácie účastníkov konania

je evidentné, že povinný dosahuje oveľa vyšší mesačný príjem ako oprávnená a zároveň vykonáva
podnikateľskú činnosť, z ktorej pochádzajú nemalé príjmy povinného, ktoré pred súdom utajil. Opätovne
zdôraznila, že je ťažko zdravotne postihnutou osobou, je držiteľkou preukazu ZŤP a jej dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav jej bráni popri starobnom dôchodku sa zamestnať a zabezpečiť si vyšší
príjem. Zdôraznila, že jej zdravotné problémy sú oveľa závažnejšieho charakteru ako navrhovateľa.

Nejednásaobežnézdravotnéproblémy,alejejzdravotnýstavjeveľmivážny,dokoncaživotohrozujúcia
obmedzuje ju vo viacerých smeroch. Oprávnená pravidelne absolvuje rôzne liečenia, kontroly u lekárov,
hospitalizácie a nemožno vylúčiť ani stav vyžadujúci sústavnú opateru. V predmetnom konaní však
súd nevykonal ďalšie dokazovanie v tomto smere, a preto nemožno jednoznačne konštatovať, že táto
podmienkasplnenánebola,pričomoprávnenájepresvedčená,ževzhľadomnajejnepriaznivýzdravotný

stav a mieru funkčnej poruchy 70 %, je odkázaná na sústavnú opateru tak, ako to má na mysli ust.
§ 72 ods. 3 Zákona o rodine a zároveň komplexný posudok ÚPSVaR zo dňa 09.12.2021 potvrdzuje,
že oprávnenej osobe vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia sociálne dôsledky a odkázanosť.
Oprávnená osoba ďalej poukázala, že povinný vlastnil nehnuteľnosti, a to rodinný dom aj byt, ale tieto
zámerne predal, súd však neskúmal výšku finančných prostriedkov, ktoré nadobudol predajom týchto

nehnuteľností. Skutočnosť, že povinný navádza oprávnenú na to, aby predala svoj byt, jedinú strechu
nad hlavou, je absolútne neprijateľné a zarážajúce. Povinný je finančne nezodpovedný, sústreďuje sa
na okamžité uspokojovanie svojich potrieb, s čím súvisí neustále rozpredanie jeho majetku a utrácanie
nad jeho možnosti. Oprávnená osoba sa nestotožňuje s názorom povinného, že výživné je nevyhnutnézrušiť spätne, v opačnom prípade by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s otázkou dobrých
mravov súd musí skúmať správanie osoby oprávnenej na výživné a v danom prípade bolo výživné na
rozvedeného manžela priznané rozhodnutím súdu, pričom v čase rozhodovania súdu boli dané dôvody

na priznanie tohto príspevku, ktorý povinný plnil od februára 2020. Tieto dôvody sa ani v súčasnosti
nezmenili, ba čo viac, tieto sa na strane oprávnenej výrazne zhoršili. V konečnom dôsledku to bol
práve povinný, ktorý spôsobil zánik manželstva tým, že nadviazal mimomanželskú známosť a opustil
oprávnenú, pričom si bol vedomý, že oprávnená má podlomený zdravotný stav, je ťažko zdravotne
postihnutá a má nepriaznivú majetkovú situáciu. Sám preto prispel k tomu, aby oprávnenej vznikol

nárok na tento príspevok. Nemožno sa preto stotožniť s tým, že zo strany oprávnenej by dochádzalo
voči povinnému k správaniu v rozpore s dobrými mravmi a v rámci konania takéto negatívne správanie
oprávnenej nebolo ani preukázané. Oprávnená osoba v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní a
žiada, aby odvolací súd rozhodol v zmysle petitu odvolania.

10. K replike oprávnenej osoby zaslal dupliku navrhovateľ, ako osoba povinná. Opätovne zdôraznil,

že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a správne dospel k záveru, že neboli splnené
hmotnoprávne podmienky na predĺženie lehoty na príspevok na výživu rozvedeného manžela.
Oprávnená na príspevok rozvedeného manžela neprodukovala žiadny dôkaz, ktorým by preukázala,
že by v rámci základnej 5-ročnej lehoty podala návrh na predĺženie tejto lehoty a súčasne z jej strany
nedošlo k preukázaniu takej skutočnosti, ktorá by mohla byť posudzovaná ako výnimočná okolnosť

odôvodňujúca predĺženie lehoty nad 5 rokov. Navrhovateľ opätovne zdôraznil, že príspevok na výživu
rozvedeného manžela nemá účel vyrovnať životnú úroveň rozvedených manželov, keďže zásada
rovnakej životnej úrovne sa vzťahuje výlučne na osoby v manželskom zväzku. Predmetný inštitút slúži
na preklenutie obdobia po rozvode u toho z manželov, ktorý si z rôznych objektívnych dôvodov nedokáže
zabezpečiť základný štandard bežného života. Oprávnená osoba disponuje majetkom v hodnote nad

80.000 eur (byt), pravidelným príjmom vo forme starobného dôchodku, pričom navrhovateľ nevlastní
žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty ako 50 eur, čo by v prípade priznania predĺženia
základnej 5-ročnej lehoty spôsobilo rozpor s dobrými mravmi. Napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade
so zákonom, jeho odôvodnenie dáva odpovede na všetky dôležité otázky, je jasne a zrozumiteľne
formulované. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a

priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolaciedôvody,preskúmalnapadnutérozhodnutiebeznariadeniaodvolaciehopojednávania,keďdeň

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,

pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Rozsudok v jeho napadnutej časti považuje odvolací
súd za vecne správny. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal,
a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne
uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej

inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s
potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na
relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v
sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SRsp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08).

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne

za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku

súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia
právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje

za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť
s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie
je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

15. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil uplynutie 5-ročnej
lehoty na poskytovanie príspevku na výživu rozvedeného manžela a nesprávne ustálil stratu nároku na
príspevok na výživu rozvedeného manžela v zmysle § 72 ods. 3 Zákona o rodine.

16. Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať

najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne
túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov
schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o
rozvodmanželstvazverenédoosobnejstarostlivostidieťasdlhodobonepriaznivýmzdravotnýmstavom,
alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

17. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené
dňa 17.05.2019 rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn.11Pc/1/2019-28 zo dňa 24.04.2019.

18.Argumentáciaodvolateľkyakoosobyoprávnenej,ženavrhovateľažnazákladerozsudkuOkresného

súdu Rožňava sp. zn. 6Pc/11/2019 zo dňa 14.01.2020 bol zaviazaný platiť príspevok na výživu
rozvedenej manželky vo výške 130 eur mesačne, vždy do 17. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti
rozsudku do budúcna, a, keďže tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.01.2020, lehota v
zmysle § 72 ods. 3 Zákona o rodine uplynula podľa jej názoru až dňa 24.01.2025, nie je správna.

19. Odvolateľka ako osoba oprávnená na výživné nepodala návrh na predĺženie tejto doby do dňa
17.05.2024, až vo vyjadrení zo dňa 26.09.2024 k návrhu navrhovateľa nesúhlasila so zrušením
príspevku na výživu rozvedeného manžela a žiadala ho zvýšiť zo sumy 130 eur na sumu 150 eur od
právoplatnosti rozsudku. Osoba oprávnená nesplnila prvú z podmienok, a to že návrh na predĺženie
doby poberania príspevku aj po uplynutí piatich rokov nepodala ešte počas plynutia tejto doby , t.j. do

17.05.2024.

20. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení rozhodnutia poukázal na podmienky priznania nároku na
príspevok na výživu rozvedeného manžela (osoba oprávnená) na obdobie do piatich rokov od rozvodua na prísnejšie podmienky pre predĺženie tejto doby, respektíve pre priznanie príspevku po uplynutí tejto
doby.

21. Samotná nespôsobilosť rozvedeného manžela (osoby oprávnenej) sama sa živiť je predpokladom
pre priznanie príspevku na obdobie piatich rokov od rozvodu (§ 72 ods. 1 Zákona o rodine). Predĺženie
tejto doby, respektíve priznanie príspevku po jej uplynutí zákon výslovne formuluje ako „výnimočné“ (§
72 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine), z čoho vyplýva záver, že nespôsobilosť samostatne sa živiť
je len prvým nevyhnutným predpokladom priznania nároku po uplynutí piatich rokov od rozvodu, ku

ktorému však musia pristúpiť ešte ďalšie okolnosti, napĺňajúce podmienku výnimočnosti. Ustanovenie §
72 ods. 3 Zákona o rodine niektoré z týchto výnimočných okolností uvádza: ide o manžela, ktorému bolo
zverené dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo ktorý sám má nepriaznivý zdravotný
stav vyžadujúci sústavnú opateru. To znamená, že po uplynutí 5-ročnej doby od rozvodu sa už vyžadujú
prísnejšie objektívne dôvody, pre ktoré nie je rozvedený manžel schopný sa živiť, pričom pokiaľ by
mal byť dôvodom dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zákon uvádza ako podmienku nevyhnutnosti

sústavnej opatery, ktorá nie je v prípade odvolateľky, splnená.

22. Neobstojí ani námietka odvolateľky, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej zdravotným
postihnutím a jej minimálnym príjmom.

23. Odvolateľka v konaní nepredložila žiaden dôkaz o svojej odkázanosti na sústavnú opateru, napr.
lekársky posudok posudkového lekára, resp. lekársku správu lekára špecialistu, z ktorých by vyplynulo,
že odvolateľka je pre svoj zdravotný stav odkázaná na sústavnú opateru, nakoľko takéto posudzovanie
zdravotného stavu je odbornou otázkou, preto si súd nemohol urobiť o tejto odbornej lekárskej otázke
vlastný úsudok. Len samotná skutočnosť, že odvolateľka je osobou ťažko zdravotne postihnutou s

funkčnou poruchou 70 % a spĺňa podmienky na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, neznamená dôvod na priznanie príspevku
na výživu od bývalého manžela na dobu dlhšiu ako 5 rokov od rozvodu manželstva. Pre priznanie
príspevku na rozvedeného manžela po uplynutí doby 5 rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva
musí byť daná výnimočnosť prípadu, ktorá v danej veci nie je, keďže odvolateľka náležitým spôsobom

nepreukázala podmienku nevyhnutnosti sústavnej opatery o ňu.

24. Odvolací súd nepopiera skutočnosť, že v súlade s ustanoveniami § 35 a § 36 CMP je súd povinný
zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania. To však
neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na preukázaní rozhodných a dôležitých

skutočností majúcich pre neho význam. Dôležité je ale zdôrazniť, že v mimosporových konaniach
procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania, a nemôže byť vnímaná absolútne. Aktivitu
účastníkov konania súd supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci.

25. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na účel príspevku na rozvedeného manžela,

ktorý sleduje to, že aj po zániku manželstva si vzťahy založené manželstvom zaslúžia ochranu,
ale len v prípade odkázanosti, zvyčajne vyvolanej manželstvom. Práve úprava doby piatich rokov
od právoplatnosti rozvodu manželstva, po ktorú je možné priznať príspevok na výživu rozvedeného
manžela, je v súlade s účelom príspevku na výživu rozvedeného manžela, ktorý má reagovať na
následky vyvolané manželstvom, ktoré sa prejavia v určitom čase po zániku manželstva. Presúvať

ekonomickú zodpovednosť na bývalého manžela v dlhšom časovom horizonte by bolo neprimeraným
zaťažovaním a nemá oporu ani v princípoch rodinného práva, keď v prípade bývalých manželov nie
je možné hovoriť o rodine. Neskôr vzniknutá neschopnosť samostatne sa živiť nemusí byť v kauzálnej
súvislosti s osobným stavom vyvolaným manželstvom. Je treba si uvedomiť, že po rozvode už ide o
osoby bez vzájomného právneho vzťahu, s vlastnými ekonomickými, profesijnými, rodinnými záujmami,

a preto nie je odôvodnené viazať ich zodpovednosťou za ekonomické postavenie bývalého manžela s
väčším časovým odstupom od rozvodu manželstva.

26. Odvolací súd na podporu svojej argumentácie poukazuje na judikatúru súvisiacu s týmto predmetom
konania:„Príspevoknavýživurozvedenéhomanželamôžebyťvyplácanýmaximálnepodobu5rokovod

rozvodu manželstva. Jej uplynutím právo na príspevok zanikne, pokiaľ by pred zánikom práva nedošlo
k predĺženiu práva na príspevok z objektívnych dôvodov uvedených v ustanovení § 72 ods. 3 Zákona
o rodine. Návrhu na predĺženie môže súd vyhovieť len ak sú splnené kumulatívne podmienky, ktorými
sú výnimočnosť prípadu, rozvedenému manželovi bol už príspevok priznaný, teda poberal ho v časepodania návrhu na predĺženie lehoty a z objektívnych dôvodov rozvedený manžel nebude schopný sám
sa živiť ani po uplynutí doby 5 rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.“ (rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/2021/2019 zo dňa 30.09.2020 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 1Cdo/32/2021).

27. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že odvolateľka (oprávnená osoba)
nespĺňa predpoklady pre priznanie nároku na výživné na dobu presahujúcej 5 rokov od právoplatnosti
rozvodu. Vzhľadom na tieto skutkové zistenia a právne závery už nebolo potrebné, aby sa súd prvej

inštancie zaoberal príjmami a výdavkami oboch účastníkov konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.1Cdo/32/2021).

28. Osoba oprávnená namietala, že spätné zrušenie príspevku na výživu rozvedeného manžela jej
spôsobí finančnú ujmu, keďže za obdobie od podania návrhu, t.j. od 29.08.2024 až do januára 2025
reálne dostávala výživné od navrhovateľa a bude nútená mu vrátiť už vyplatené sumy, čo by malo

vzhľadom na jej podlomený zdravotný stav, jej nepriaznivú finančnú a majetkovú situáciu značné
likvidačné následky.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

30. Odvolací súd konštatuje, že pri plnoletých oprávnených s ohľadom na ustanovenie § 77 ods. 1
Zákona o rodine možno rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo o zrušení vyživovacej povinnosti najneskôr
ku dňu začatia konania. Pri plnoletých oprávnených musí byť súčasťou petitu výrok o dni, od ktorého

navrhovateľ žiada zvýšiť, znížiť alebo zrušiť výživné. Ak súd rozhodne o zrušení alebo znížení výživného
aj spätne (najčastejšie ku dňu podania návrhu), potom plnoletý oprávnený je vždy povinný vrátiť výživné,
ktoré presahuje priznanú mieru. Právo žiadať vrátenie preplatku výživného sa premlčuje vo všeobecnej
premlčacej dobe, keďže tento nárok sa už neposudzuje ako výživné a spravuje sa všeobecným civilným
právom.

31. Súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej odo dňa 29.08.2024,
t.j. od podania návrhu, teda v súlade so zákonom. Je len na vôli navrhovateľa, či si uplatní nárok na
vrátenie ním už zaplateného príspevku na výživu voči odvolateľke.

32. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny, a preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.

33. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne

nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).