Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 3, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/190/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125208189
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125208189.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov, matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXXX/XXX, G., zastúpenej JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou, so sídlom Vajanského

2786/2, Žilina, a otca: B. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. XXXX/XX, G., zastúpený JUDr.
Zdenkou Hruškovou, advokátkou, so sídlom Makovického 7, Žilina, v konaní o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 21P/88/2025-149
zo dňa 26. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 21P/88/2025-149 zo dňa 26. augusta 2025 p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“, resp. „konajúci súd“) napadnutým uznesením rozhodol
tak, že: „Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta“.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd najmä v ods. 1. a 2. odôvodnenia podrobne
uviedol dôvody podaného návrhu otca a jeho doplnenie. Svoj otec návrh odôvodnil najmä tým, že

rozsudkom sp. zn. 21P/239/2020 zo dňa 08.08.2023, právoplatným dňa 28.08.2023, bola schválená
rodičovská dohoda o striedavej starostlivosti. Maloletý otcovi opakovane hovorí, že táto forma úpravy
starostlivosti mu nevyhovuje, že sa u matky necíti dobre, že mu jej partner vulgárne nadáva a že sa k
nemu budú správať ako k „hajzlovi“. Otec podal návrh a žiadal, aby okresný súd neodkladným opatrením
dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal povinnosťou prispievať na
výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne a upravil stretávanie maloletého s matkou tak, že matka

bude oprávnená stretávať sa s maloletým každý prvý víkend v mesiaci od soboty od 09:00 hod. do
nedele do 08:00 hod. V doplnení návrhu zo dňa 29. 07. 2025 uviedol, že s odstupom vyše dvoch
rokov od realizácie striedavej osobnej starostlivosti sa ukázalo, že mal. A., napriek tomu, že s otcom
trávi polovicu celkového času, stále stráda na kontakte s ním a u matky nenachádza pocit domova
a rodinného zázemia. Maloletý zostal ohľadne svojho priania žiť s otcom dlhodobo nevypočutý. Po
dvoch rokoch od úpravy zverenia dieťaťa súdom synova potreba žiť s otcom sa ešte viac zintenzívnila.

Koexistencia mal. A. v matkinej novozaloženej rodine (tvorenej partnerom matky a polorodým bratom
mal. A.) je čím ďalej viac neuspokojivá a pre A. ubíjajúca. Vyrastá bez pocitu bezpečia, lásky, podpory,
porozumenia, vylúčený zo začlenenia do danej rodiny, často až odkázaný sám na seba. Situácia sa
zhoršila v porovnaní so stavom existujúcim v čase predošlého rozhodovania o striedavej starostlivosti
aj ohľadne prístupu a správania sa partnera matky (maloletý ho volá I.), ktorý nemá k mal. A. vôbec
dobrý a ani len uspokojivý vzťah a očividne mu to dáva najavo, je k nemu hrubý, vulgárne mu nadáva,

drsne s ním zaobchádza, ponižuje ho a zosmiešňuje, čím maloletého psychicky deptá a matka sa syna
nezastane, naopak podporí partnera. Obdobnú tendenciu má matka aj v škole.3. Matka sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia písomne vyjadrila, pričom okresný súd
skutočnosti z jej vyjadrenia uviedol najmä v ods. 3. svojho rozhodnutia. Uviedla najmä, že návrh otca

považuje za šikanózny a za ďalší pokus otca o absolútnu izoláciu maloletého od matky, o ktorú sa otec
dlhodobo snaží, pričom v jeho správaní badať dlhodobo znaky účelovosti, tendenčnosti a predovšetkým
úmyslu poškodiť matku, na ktorý účel zneužíva maloletého. Za posledných 5 rokov otec opakovane
podáva účelové podania na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (ÚPSVaR), z ktorých sa ani
jedno podanie neukázalo ako opodstatnené a v starostlivosti matky neboli nikdy zistené nedostatky.

Podľa vyjadrenia matky je maloletý pod absolútnym negatívnym vplyvom otca, z ktorého vzniká závažné
podozrenie z vedomej manipulácie maloletého dieťaťa až psychického týrania. V dôsledku tohto sa
maloletý stáva rukojemníkom a nástrojom otca, ktorého jediným úmyslom je pomsta matke, keďže
stále nespracoval jej odchod a vymanenie sa z jeho deštrukčného vplyvu, ktorý praktizuje na vlastnom
dieťati. U otca vzniká podozrenie, že na vlastnom dieťati praktizuje prvky neurolingvistickej psychológie,
prostredníctvom ktorej neprípustným spôsobom zasahuje do psychickej integrity maloletého dieťaťa.

Otec má pozitívny vzťah k alternatívnemu psychologickému vzdelaniu, čo vyplýva z jeho profilu na
sociálnej sieti. Matka popiera lživé obvinenia otca, ktoré zasahujú do osobných práv matky a jej partnera
a do ústavného práva na rodinný život. Matka sa nikdy vo vzťahu k maloletému dieťaťu nedopustila
konania, ktorým by bolo spôsobilé zasiahnuť do jeho psychickej alebo fyzickej integrity, naopak, v
dôsledku úmyselného správania a vedomej manipulácie otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu sa

dlhodobo pokúša minimalizovať jeho deštrukčný vplyv. Podľa názoru matky je nevyhnutné, aby bol
psychický stav maloletého preskúmaný psychológom so zameraním na odhalenie príčin jeho správania
primárne v súvislosti s konaním otca.

4. Okresný súd v ods. 4. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že kolízny opatrovník doručil

okresnému súdu správu zo šetrenia pomerov v rodine dňa 20.08.2025, v ktorej uviedol, že pomery matky
sanezmenili,bývaspartneromaichspoločnýmsynomamaloletýmA..Snávrhomotcamatkanesúhlasí,
chce, aby maloletý ostal v striedavej osobnej starostlivosti. Aktuálne si rodičia maloletého striedajú podľa
rozhodnutia súdu, teda po týždni. Počas týchto letných prázdnin sa rodičia vedeli dohodnúť a maloletý
bol u matky dlhšie a následne dala maloletého otcovi skôr z dôvodu dovolenky. Po návrate z dovolenky

chodil maloletý k otcovi na pár hodín, od otca sa zakaždým vrátil „rozhodený, drzý, arogantný, robil
zle bratovi“. Matka usúdila, že tieto návštevy u otca maloletému nerobia dobre, teda rýchle striedanie
domácnosti. Rovnako na maloletého zle vplývajú telefonáty od otca. Voláva mu každý 2. - 3. deň. V
minulosti mu tak často nevolal. Od augusta ho matka k otcovi nepúšťa, napriek tomu sa stretnú vonku
aj so starou matkou. Dôvody, pre ktoré nesúhlasí s návrhom otca opísala vo vyjadrení, ktoré doručila

okresnému súdu. Podľa vyjadrenia matky, dôvody, na ktoré poukazuje otec v návrhu sú krivé obvinenia.
Pýta sa, či má otec dôkazy okrem tvrdení maloletého. Otec maloletého býva v 2-izbovom byte so svojou
matkou. Maloletý spáva s otcom v spálni a stará matka v obývačke. Maloletý v posledných mesiacoch
žiadal, aby mohol spávať s otcom v jednej izbe. V izbe má maloletý písací stôl, stoličku a komodu na veci.
Otec uviedol, že má zakúpený byt, v ktorom ešte nebýva. Na svojom návrhu trvá z dôvodu, ktorý uviedol

a tiež, že maloletý mu začal rozprávať nové skutočnosti. Maloletý bol vypočutý kolíznym opatrovníkom
a na začiatku rozhovoru uviedol, že si neželá, aby sa matka dozvedela, čo mu povie. V zázname zo dňa
21.07.2025, ktorý bol spísaný s maloletým a dodatočne na žiadosť okresného súdu doručený, maloletý
uviedol, že nechce, aby sa o tom, čo povedal, dozvedela matka, lebo by otca udala na polícii, ona dokáže
všetko udať. Otcovi to, čo povedal, môže kolízny opatrovník dať.

5. Okresný súd v ods. 5. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že otec sa písomne vyjadril
k vyjadreniu matky k jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a svoje vyjadrenie doručil
okresnému súdu dňa 20.08.2025. Uviedol, že vyjadrenie matky je založené na nepodloženom napádaní,
dehonestovaní, očierňovaní a spochybňovaní otca ako rodiča. Návrh by nepodával, keby bol maloletý

so stavom spokojný a maloletý by u neho neplakal, nehovoril mu ako sa trápi a ako mu nie je dobre. Sám
otec by bol rád, keby bol maloletý u matky spokojnejší a vzťahy by sa upokojili. Podľa vyjadrenia otca
matka prekrúca dôvody, ktoré majú viesť k problematickému správaniu maloletého v škole. Dlhodobé
nevypočutie maloletého, ktorý nenachádza pocit pohody a bezpečia v domácnosti matky a nemôže v
tom nič robiť, sa prejavuje zúfalstvom, ktoré vyúsťuje do prejavov smútku, plaču a niekedy až hnevu

a agresie. Otec s maloletým závažnejšie výchovné problémy nemá, vždy mu vysvetlí, z akého dôvodu
ho napomína, prečo mu niečo zakazuje, prečo musí poslúchať a správať sa určitým spôsobom, čo je
pre neho vhodné a čo škodlivé. Maloletý je rozumný a ak sa mu to trpezlivo vysvetlí, vie poslúchať a
rešpektovať pokyny dospelého a prijať ich bez akýchkoľvek problémov. Podľa svojich vyjadrení otecpovažoval za vhodné, aby sa vzájomné vzťahy medzi deťmi v triede a maloletým vyjasnili, nezvyšoval
hlas, netlačil na nich ani žiadnym nevhodným spôsobom ich nestresoval. Ak by maloletý niečo urobil
inému dieťaťu, nečudoval by sa keby sa jeho rodič s ním porozprával. Pokiaľ by boli tvrdenia matky, že

otec sa správa k maloletému tak, ako to uvádza, pravdivé, už dávno by sa maloletý sťažoval matke, ktorá
by podávala na otca podania prinajmenšom na ÚPSVaR a kolízny opatrovník by pri šetrení pomerov
a komunikácii s maloletým zistil takýto vplyv. Nič také nekonštatoval ani znalec ani psychológovia.
Osočovaním osoby otca, že maloletý kopíruje jeho správania z ničoho nevyplýva, že by bol otec drzí,
neúctivý a arogantný. Matka sa snaží skresľovať návrh otca v snahe zabrániť, aby mu bolo vyhovené

a dehonestuje osobu otca vo všetkých smeroch. Návrhom otec sleduje zastavenie poškodzovania
psychiky maloletého, čo by viedlo k nezvratným následkom a k poškodeniu zdravia natrvalo.

6. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom
na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné

pre rozhodnutie. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v
Civilnom mimosporovom poriadku a Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené len vtedy,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Súd poznamenáva, že inštitút neodkladného
opatrenia slúži na okamžitý zásah v prípadoch, kedy dochádza k ohrozeniu maloletého dieťaťa, či už
zanedbávaním starostlivosti alebo dôvodnou obavou o zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté

dieťa, prípadne ak je nevyhnutné upraviť dočasne pomery účastníkov. Neodkladné opatrenie nie je
prostriedok na urýchlené rozhodnutie o úprave pomerov, ak na to nie je kvalifikovaný dôvod.

7. Okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní o dôvodnosti neodkladného opatrenia súd nevyhnutne riešil
otázku potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Vychádzal pritom z návrhu otca, jeho

vyjadrenia, vyjadrenia matky a zo správy zo šetrenia pomerov v rodine Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina zo dňa 20.08.2025 a listinných dôkazov, ktoré si zabezpečil z vlastnej činnosti.

8. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bola rozsudkom
č.k. 21P/239/2020-922 zo dňa 08.08.2023, právoplatným a vykonateľným dňa 28.08.2023, schválená

rodičovská dohoda. Rodičia sa dohodli na zverení maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždňových intervaloch. Zároveň si upravili osobitný režim
starostlivosti počas sviatkov a prázdnin, kedy sa zároveň nerealizuje úprava počas bežného roka.
Dohodli sa na tom, že otec bude prispievať na bežné výživné vo výške 80,- Eur mesačne a zároveň na
tvorbu úspor vo výške 40,- Eur mesačne na osobitný účet, ktorý zriadi v prospech maloletého matka,

pričom na nakladanie s finančnými prostriedkami z tohto účtu sa bude vyžadovať schválenie súdom.
Zároveň sa rodičia zaviazali, že mimoriadne výdavky budú znášať spoločne, každý v jednej polovici.
Bežné výdavky maloletého znáša každý rodič v čase, kedy sa maloletý nachádza v jeho starostlivosti.
Vzájomnou dohodou upravili aj otázku trvalého pobytu maloletého, ako aj, kto bude a v akom období
poberať daňový bonus a rodinné prídavky. Súčasťou dohody sa stal vzájomný záväzok oboch rodičov,

že umožnia maloletému kontakt s druhým rodičom počas obdobia, kedy je maloletý v starostlivosti toho-
ktorého rodiča a zaviazali sa k vzájomne si podávať informácie o maloletom (zdravotný stav, škola) podľa
potreby. Dohoda rodičov vychádzala aj zo záverov znaleckého posudku A. A., z ktorého vyplýva, že
striedaváosobnástarostlivosťjevnajlepšomzáujmemaloletého,atozdôvodu,žemárádobochrodičov
a len preto, že rodičia nevedia spolu komunikovať, nemajú k sebe vzájomnú úctu a rešpekt, nemožno

vylúčiť niektorého z rodičov zo života maloletého. Súčasne súd predmetným rozsudkom uložil rodičom
a maloletému dieťaťu podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických
služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina v pravidelných intervaloch podľa pokynov
psychológapodobu9mesiacovodprávoplatnostirozsudkuzaúčelomodstráneniavzájomnéhokonfliktu
a zlepšenia vzájomnej komunikácie a vzťahov medzi rodičmi navzájom a maloletým.

9. Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina
zo dňa 10.06.2025 mal okresný súd osvedčené, že nariadené výchovné opatrenie neviedlo k náprave.
Rodičia a maloletý spolupracovali so psychológom, avšak k zmene postoja a zlepšenia vzájomných
vzťahov nedošlo. V rámci poradenského procesu sa nepodarilo pracovať so zmenou v postojoch rodičov

- tak na začiatku, ako aj na konci procesu boli ich postoje voči sebe navzájom, aj vo vzťahu k starostlivosti
o maloletého syna, rovnaké. Zameranie oboch rodičov bolo v tom, aby dokázali, že ten druhý rodič
na syna vplýva po výchovnej stránke nevhodne. Úlohou poradenstva však nie je zbieranie dôkazov a
hľadanie vinníka, ale ponúkanie priestoru na zmenu na oboch stranách. Maloletý mnohé z tohto napätiamedzi rodičmi vníma a o mnohých situáciách vie, lebo rodičia s nim o tom hovoria. Toto v dieťati vyvoláva
napätie a zmätok v tom, komu veriť, keď si rodičia protirečia. Javilo sa, že v tejto otázke je naklonený
viac veriť otcovi, čo spôsobovalo problémy vo vzťahu dieťa - matka. Zo záverov referátu je zrejmé, že

maloletý má rád oboch rodičov a želal by si, aby boli spolu, no zároveň si je vedomý, že by si nerozumeli
a jeho želanie sa nenaplní. Vo vzťahu k mame, sa u maloletého objavoval hnev. A. má presvedčenia,
podľa ktorých je mama zlá a za isté veci vinná. Toto prežívanie v súvislosti s tým, aké správanie syna
opisuje matka a ako sa často medzi nimi eskalujú každodenné udalosti predstavuje veľké riziko pre ich
vzájomný vzťah. Matka je zo synovho správania veľmi vyčerpaná. Ich spoločný čas je zahltený tým,

že ho musí neustále kontrolovať a usmerňovať, takže v ich vzťahu je len málo priestoru na prejavy
vzájomnej blízkosti a lásky (ktorú však očividne k sebe cítia). A. môže preto nadobúdať pocit, že mama
ho nemá rada a svojim náročným správaním jednak pútať jej pozornosť (z rozprávania matky, by mal
tento mechanizmus maloletý používať aj v škole) a jednak si vybíjať zlosť na to, ako sa cíti a ako málo v
tom môže zmeniť. Matka za A. zlým správaním často vidí pôsobenie otca - jeho odovzdávanie vlastného
videnia sveta synovi, ktorý podľa matky nie je vhodný. Domnieva sa, že otec proti nej syna hucká - veci,

situácie a okolnosti synovi vysvetľuje a sprostredkuje tak, aby matka vyzerala ako tá zlá. Tento zámer
otec vyvracia. Z jeho pohľadu so synom nemá výchovné problémy a vo svojom výchovnom pôsobení
na syna nevníma nič negatívne. A ani maloletý voči otcovi nevyjadroval negatívne pocity, či väčšiu
nespokojnosť. Jediná téma, ktorú prinášal a bolo z nej cítiť istú mieru nespokojnosti, bol sľub otca, že
budú bývať sami dvaja v jeho byte, kam si bude môcť syn volať kamarátov, pričom otec tento sľub

dlhodobo nerealizoval. Maloletý je pomerne citlivý na to, ak sú na neho kladené z okolia požiadavky a
on by si práve želal mať situáciu inak. V takýchto situáciách sa u maloletého objavuje hnev, až agresia,
ale aj klamstvo (toho sú si obaja rodičia vedomí). V prípade, že by sa s týmito jeho pocitmi a prejavmi
nepracovalo, by sa mohli stupňovať a viesť k narušeniu jeho vzťahov - v rodine, ale aj s kamarátmi. Už
dnes má maloletý v škole problémy prevažne výchovného charakteru, ktoré škola pravidelne rieši. Zo

záverov Referátu poradensko-psychologických služieb vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi, ich vzájomná
dôvera a komunikácia sú narušené. Poradensky sa nepodarilo zasiahnuť do tohto stavu tak, aby prišlo
k pozitívnej zmene. Túto atmosféru načerpáva aj maloletý, čo sa prejavuje v jeho prežívaní a správaní
sa. Zároveň trpí vzťah maloletého a matky, ktorý by sa časom mohol vážne narušiť. Ďalej vyplynulo
aj odporúčanie pre rodičov a maloleté dieťa absolvovať vyšetrenie znalcom za účelom diagnostiky

ich aktuálnych vzťahov, miery a príčin ich narušenia, najmä so zameraním na to, ako maloletý vníma
oboch rodičov a ako vznikajú presvedčenia o nich. Rovnako tak bola maloletému a rodičom odporučená
rodinná psychoterapiu. Z vyjadrení oboch rodičov je evidentné, že majú problém korektne voči sebe
vystupovať a komunikovať v záujme maloletého. Nedokážu sa povzniesť nad ich vzájomné problémy
z minulosti, ktoré prenášajú aj na maloletého. Medzi sebou nevedia komunikovať tak, aby tým nebolo

zasiahnuté maloleté dieťa, nedokážu sa kontrolovať pred maloletým vo vyjadreniach na osobu druhého
rodiča. Obaja rodičia sú zaneprázdnení vlastným vzájomným konfliktom, nezhodami, osočovaním jeden
druhého, obviňovaním toho druhého za aktuálny stav a problematické správanie maloletého. Hľadajú
chyby jeden na druhom a neuvedomujú si, že práve takýto stav negatívne pôsobí na maloletého, čo
vyplýva zo záverov tak znaleckého posudku A. A. ako aj zo záverov psychologického poradenstva.

Kým sa rodičia nenaučia korektne komunikovať a uprednostniť najlepší záujem maloletého nad vlastné
záujmy, bude to mať negatívny vplyv na maloletého, na jeho správanie, na nadväzovanie vzťahov a v
neposlednom rade na vzťah k autoritám.

10. Okresný súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a so správou

kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav
v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
je potrebné osvedčiť aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce bezodkladný zásah súdu, avšak
navrhovateľ tieto skutočnosti neosvedčil. Okresný súd nemal osvedčené, že maloletý v domácnosti

matky zažíva situácie, ktoré sám opísal. Skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a maloletým nie sú ničím podložené. Súd z podaného návrhu nemal
osvedčené, že je narušený alebo ohrozený fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa tak, aby
musel súd zasiahnuť formou nariadenia neodkladného opatrenia o dočasnom zverení maloletého do
starostlivosti otca, rovnako tak nemal osvedčené, že by bolo potrebné upraviť pomery účastníkov takou

formou. Zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia neboli osvedčené. Problematická
komunikácia a taktiež správanie maloletého je dlhodobé (súd vychádzal aj z predložených písomných
podkladovakovýpisyzozáznamovškoly(poznámky),zápisnicazostretnutiarodičovzodňa19.02.2025,
záznam z pohovoru s rodičmi zo dňa 21.05.2025 a aj, keď dochádza k zhoršeniu správania maloletého,nebolo otcom osvedčené, že za takýmto správaním sú výchovné prostriedky matky, ktorých druh
taktiež nebol osvedčený. Otec svoj návrh podal na základe vyjadrenia maloletého, ktorý evidentne v
domácnosti matky má nastavené pravidlá, ktoré nie je ochotný akceptovať. V domácnosti otca také

hranice nastavené nemá, a preto je v čase rozhodovania o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenianazvážení,doakejmierysúvyjadreniamaloletéhozaloženénareálnychfaktoch.Okresnýsúd
nespochybnil vyjadrenia maloletého dieťaťa, avšak ide o vyjadrenia, na ktoré je nevyhnutné rozsiahlejšie
dokazovanie, keďže ide o závažné obvinenia (založené len na vyjadreniach) a na to v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia nie je časový priestor. V konaní vo veci samej bude súd podrobne

skúmať vyjadrenia všetkých účastníkov konania, tak maloletého dieťaťa, ako aj matky a otca.

11. S poukazom na charakter nariadeného neodkladného opatrenia okresný súd poznamenal, že
neodkladné opatrenie nie je prostriedok na urýchlené rozhodnutie o úprave pomerov účastníkov, ak
na to nie je kvalifikovaný dôvod. V tomto prípade súd kvalifikovaný dôvod na okamžitý zásah nevidel.
Striedavá starostlivosť funguje a súd má zo spisu za to, že maloletý má rád oboch rodičov, teda aj keď

je aktuálne vzťah maloletého s matkou narušený, nie je to dôvod, aby súd dočasne zveril maloletého
do starostlivosti otca do rozhodnutia vo veci samej, kde je podaný návrh otca na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Okresný súd bude ďalej konať o návrhu otca na
zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a bude zvažovať nariadenie
znaleckého dokazovania.

12. Proti uzneseniu okresného súdu, čo do celého jeho rozsahu, vrátane konania, ktoré vydaniu
predchádzalo, podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP otec odvolanie. Podľa § 43
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Mal. A. v súvislosti s
rozhodovaním okresného súdu o neodkladnom opatrení prezentoval svoj názor a vyjadroval sa, s čím
sa stretáva, keď je v starostlivosti matky pred kolíznym opatrovníkom dvakrát. Prvý raz bolo tomu dňa
21.07.2025 pred kolíznou opatrovníčkou A. J. A. bezprostredne pred spísaním návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia na ÚPSVaR a druhý raz pred kolíznou opatrovníčkou A. I. K. dňa 19.08.2025.
Išlo o dva rozdielne časové termíny, kedy maloletý vypovedal s odstupom cca jedného mesiaca a pred
dvomi rôznymi osobami. Napriek tomu, že súd umožnil maloletému prejaviť svoj názor, stalo sa tak iba
formálne. Názoru maloletého už následne nebola venovaná patričná pozornosť, a to aj napriek tomu,
že súd konštatoval v rozhodnutí (str. 9, bod 14. uznesenia), že ide o závažné obvinenia, ktoré zo strany

maloletého zazneli. Pokiaľ súd sám vyhodnotil, že ide o závažný stav, o ktorom maloletý vypovedal,
dokonca dvakrát v rôznych časových obdobiach (druhýkrát dokonca po 15-dňovom nepretržitom pobyte
v domácnosti matky) a pred dvoma osobami nezávisle, nemal sa uspokojiť s tým, že týmito závažnými
zisteniami sa bude zapodievať v rámci konania vo veci samej, o ktorej teraz nemožno ani len uvažovať,
kedy bude ukončená právoplatným rozhodnutím, ale vzhľadom na zaťaženosť súdov to môže trvať cca

tri roky aj viac. A vtedy bude duševný stav maloletého už nezvratne poškodený. Súd mal možnosť
porovnať, prvú výpoveď, učinenú s odstupom približne jedného mesiaca skôr od druhej výpovede
maloletého. Pokiaľ mal okresný súd za to, že ide o závažný stav, je evidentné, že záujem mal. dieťaťa a
ochranadieťaťa,sivyžadovali,abysúdzasiaholbezodkladneneodkladnýmopatrením.Nebolonamieste
spoliehať sa na to, že snáď sa do času právoplatného rozhodnutia veci samej nič maloletému nestane.

Taktiež nemôže byť mal. A. obeťou toho, že inštitút neodkladného opatrenia niekedy rodičia využívajú
v situáciách, na ktorých riešenie nebol zákonodarcom predurčený, o čom má súd vedomosť z úradnej
činnosti.Avšakvprípademal.A.sanejednáodanúsituáciu.Samotnýkolíznyopatrovníkdňa21.07.2025
po vypočutí mal. A. otcovi odporučil riešiť vec prostredníctvom návrhu na neodkladné opatrenie, ktorý
s ním aj spísal. Kolízny opatrovník má bohaté odborné aj praktické skúsenosti s prácou s deťmi, s ich

správaním sa a prejavmi a považoval za dôvodné v záujme ochrany syna A., požiadať súd o rýchlu
ochranu dieťaťa formou neodkladného opatrenia. Mal. A. zostal nepočutý (hoci bol pred rozhodnutím
vypočutý). Dopad, ktorý to na ňom zanechá, bude v negatívnom slova zmysle, ďalekosiahly. Už teraz bol
maloletý frustrovaný z toho, že mu nik nie je schopný pomôcť, že sa nič v jeho živote nedá zmeniť, že ho
nik nepočuje. Po tom, čo nabral odvahu povedať, čo sa mu deje, zistil, že to nemalo zmysel, čo je ešte

horší stav, ako keby vôbec nebol vypočutý, pretože napriek tomu, že hovoril, ostalo to bez odozvy. Matka
k tejto „odvahe“ syna zaujala tomu „náležitý“ postoj a zakázala mu s otcom telefonicky komunikovať a
takto konala, odkedy sa dozvedela o návrhu, o čom súdu predložil dôkaz ako prílohu môjho stanoviska
zo dňa 19.08.2025. Pritom matka má v zmysle výroku V. rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn.21P/239/2020-922 zo dňa 08.08.2023 povinnosť umožniť mu telefonický kontakt s maloletým a účelovo
porušuje danú povinnosť, ku ktorej ju zaväzuje rozsudok súdu.

13. V odvolaní otec namietal, že nebolo tomu, čo maloletý hovoril pri svojom vypočutí, náležite
prihliadnuté, pretože okresný súd bol toho názoru, že údajne ničím neosvedčil dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, čo bolo dôvodom jeho zamietnutia. Za dôkaz môže v súdnom
konaní podľa § 187 ods. 1 CSP slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci, pričom
podľa Čl. 10 ods. 2 CMP, nemá žiaden dôkaz predpísanú zákonnú silu. Pokiaľ mal súd za to, že

som ničím nepreukázal dôvodnosť návrhu, tak to znamená, že výpoveď mal. dieťaťa, o ktoré v tomto
konaní vo veci neodkladného opatrenia ide, ani neposudzoval ako dôkaz, je potom otázne, čo možno
považovať v takomto prípade a za okolností, aké v tejto veci existujú, za priamejší dôkaz, než výpoveď
toho, kto vypovedá o tom, ako sa k nemu „za zavretými dverami bytu“ správajú, hoc ide ešte len
o mal. dieťa. Bolo by naivné a nereálne si namýšľať, že ten, v neprospech ktorého také správanie
svedčí, sa k nemu aj prizná. V nadnesenom zmysle slova - pokiaľ by sa takto pristupovalo k hodnoteniu

výpovedí detí napr. v trestnom konaní vo veci vyšetrovania domáceho násilia, nebol by usvedčený
nikdy žiaden páchateľ. Pokiaľ teda súd uvádza v bode 7. uznesenia, že je nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, v tomto smere bolo
uvedené splnené, a to nad rámec osvedčenia iba základných skutočností. Všetky významné skutočnosti
pre nariadenie neodkladného opatrenia boli súdu známe. Dvojnásobná výpoveď mal. A. pred kolíznym

opatrovníkom v kontexte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s mojim stanoviskom
k vyjadreniu matky a ním predloženými dôkazmi, podľa otca opodstatňovali vyhovenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd sa bezdôvodne priklonil k tvrdeniam a domnienkam
matky, ktoré predostrela v rámci svojho vyjadrenia k návrhu, ktorými účelovo odvádzala pozornosť
od podstaty návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo žiadneho z dôkazov, ktoré predložila,

nevyplývalo,žebybolovyslovenenepotrebnéposkytnúťochranumaloletému,anižebybolonepotrebné
dočasne upraviť pomery maloletého prostredníctvom neodkladného opatrenia na základe toho, čo
uvádzalvosvojichvýpovediach,ktorébolidôkazomsaméosebeaznichvyplývalanaliehavosťdočasnej
úpravy pomerov súdom. Okresný súd mohol teda dieťa ponechať v striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, ktorá by nebola založená na rovnakom pomere, ale v nerovnakom, pričom by on

zabezpečoval starostlivosť o dieťa v prevažnej väčšine času v záujme toho, aby bol minimalizovaný
negatívny vplyv na dieťa z druhej strany. On nežiadal odňať matke jej rodičovské práva, ani jej styk
s dieťaťom úplne zakázať, dokonca ponechal rozsah úpravy styku na úvahe súdu, vedomý si, že súd
nie je viazaný petitom návrhu a ochranu maloletému môže poskytnúť aj inak. Pokiaľ sa okresný súd
odvolával v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na znalecký posudok znalca - psychológa A. C. A. ešte

z konania sp.zn. 21P/239/2020, z ktorého poukázal v ods. 11. uznesenia, na konštatovanie znalca,
že striedavá starostlivosť je v najlepšom záujme maloletého, tak treba vziať do úvahy, že posudok
bol vypracovaný dňa 31.03.2023 a nezodpovedá súčasnému stavu veci. Ak okresný súd odkazoval
v súvislosti s rozhodnutím o jeho návrhu na správu Referátu poradensko-psychologických služieb
ÚPSVaR zo dňa 10.06.2025, tak aj táto reaguje na neaktuálny stav. Ako z nej vyplýva, s maloletým A.

bola psychologička A. E. v kontakte naposledy dňa 15.04.2024 a s ním dňa 15.03.2024, hoci správa
bola vypracovaná s odstupom vyše jedného roka odvtedy a neuvádza sa v nej nič, čo uviedol syn, či
už dňa 21.07.2025 alebo dňa 19.08.2025 pred kolíznym opatrovníkom a čo dôvodne viedlo k podaniu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Treba poukázať na to, že zo správy hneď jej úvodom
vyplýva, že žiadal o dyadické konzultácie v rámci poradenského procesu, ale matka ich odmietla s tým,

že v nich nevidí prínos pre seba, ani pre syna. Pritom účelom výchovného opatrenia malo byť zlepšene
vzájomných vzťahov a komunikácie a bez vzájomnej interakcie bol výsledok celého poradenstva od
samého počiatku viac než pochybný. Je totiž otázne, podľa otca, ako možno reálne dospieť k zlepšeniu
vzťahu a komunikácie, keď jeden rodič odmieta, čo i len pri poradenstve akceptovať prítomnosť druhého
rodiča.

14. V odvolaní otec uviedol, že okresný súd neuviedol, na základe akej úvahy dospel k tomu, že mu
nie je potrebné poskytnúť ochranu, keď na druhej strane zároveň uviedol, že nespochybňuje výpoveď
maloletého. Problematická komunikácia a problematické správanie sú s vysokou pravdepodobnosťou
následkom dlhodobého nepočutia priania maloletého a správania sa k nemu v domácnosti matky, jeho

výbuchy plaču, stav melanchólie v kontexte s uvedeným, len dokresľuje, že ak bude tento stav trvať
dlhšie, psychika maloletého je už teraz vyčerpaná a dlhšie nevydrží a práve preto, treba zasiahnuť
bezodkladne teraz, nakoľko stav syna dosahuje kulminačný bod. Hodnovernejšie, ako výpoveďou toho,
ktotakétosprávaniezažíva,sauvedenédokázaťnedá.Inýpriamydôkaztohoneexistuje.Všetkoostatnésú len nepriame dôkazy. Súd mal podľa otca možnosť syna vypočuť priamo, čo aj navrhol, mohol
nariadiť kolíznemu opatrovníkovi vypočuť ho na audiozáznam, za účelom posúdenia hodnovernosti
výpovede. Na druhej strane však okresný súd konštatoval, že nespochybňuje vyjadrenia maloletého

dieťaťa, avšak ide o vyjadrenia, na ktoré je nevyhnutné rozsiahlejšie dokazovanie, keďže ide o závažné
obvinenia. Pokiaľ teda okresný súd vyjadrenia syna nespochybňoval a mal za to, že vypovedal o
závažných skutočnostiach, mal mu poskytnúť dočasnú ochranu neodkladným opatrením, stabilizovať
stav maloletého, mal ochrániť maloletého, čo maloletému zaručujú vnútroštátne právne normy aj
medzinárodnoprávne akty a až potom následne vykonávať dokazovanie. Je potrebné si podľa otca

uvedomiť, že v prvom rade ide o ochranu maloletého a hľadenie na jeho potreby a najlepší záujem.

15. Otec v odvolaní namietal, že mu prvostupňový súd neumožnil oboznámiť sa s výpoveďou syna
učinenou pred kolíznym opatrovníkom - predovšetkým dňa 19.08.2025, čím mu znemožnil uskutočňovať
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Syn vo svojej
výpovedi dňa 21.07.2025 prejavil vôľu, aby sa o tom, čo vypovedal nedozvedela len matka, pričom

v nej vyslovene uviedol, že otcovi kolízny opatrovník záznam o tom, ako vypovedal, môže dať. Súd
bezdôvodne zabránil, aby sa oboznámil s obsahom jeho výpovede, keď je takmer isté vzhľadom na
predošlú výpoveď a jeho celkové nastavenie, že syn svoje právo na nesprístupnenie výpovede využil len
voči matke, naopak nemá žiadny problém, aby sa s jeho výpoveďou oboznámil on. Súd bez patričného
podloženia rozširuje nesprístupnenie dôkazov v spise aj na tie osoby – účastníkov, na ktoré sa zákaz s

oboznámením, nemá z akého zákonného dôvodu vzťahovať, čím zasahuje do jeho práva poznať obsah
spisu a adekvátne sa brániť v konaní, príp. v odvolacom konaní. Pritom ide o zásadný dôkaz v tomto
konaní. Pokiaľ sa vo výpovedi maloletého nič neuvádza o tom, že mu nemá byť výpoveď sprístupnená,
resp. dokonca uvádza, že mu môže byť sprístupnená, neexistuje žiaden zákonný predpoklad, by súd
takýmto spôsobom zasahoval do jeho práv, ale aj práv dieťaťa, ktoré jasne prejavilo, kto sa nemá

dozvedieť o tom, ako vypovedalo. Vzhľadom na všetko to, čo vyšlo v konaní najavo a čo počas konania
uviedol,žiadalodvolacísúd,abycelúzáležitosťzvážilarozhodolvprospechmaloletéhodieťaťa.Navrhol
preto, aby druhostupňový súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a rozhodol o neodkladnom
opatrení a rozhodol, že „dočasne do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zveruje mal. A. B.,
nar.X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, B. A. B., nar. X.X.XXXX. Matka je povinná dočasne do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej platiť výživné na mal. A. B., nar.X.X.XXXX, vo výške podľa
úvahy súdu mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. Matka je oprávnená dočasne
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej stretávať sa s mal. A. B. nar.X.X.XXXX v rozsahu podľa
úvahy súd.“

16. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom právnej zástupkyne,
v ktorom vyjadrení uviedla, že s otcom nesúhlasí, súd pozná právo a s otcom citovaných zákonných
ustanovení nevyplýva povinnosť súdu riadiť sa výlučne názorom maloletého dieťaťa, ktoré môže
byť v tom-ktorom veku značne skreslený, keďže je všeobecne známe, že deti vyrastajú v dvoch
rozličných prostrediach. Vo vzťahu k odvolaniu otca uviedla, že tento má tendenciu klamať, nie je

zrejmé, akým spôsobom verifikuje ním uvádzané tvrdenia, pričom sa javí, že otec neselektuje pravdu
alebo lož u maloletého A., ale výlučne sa fixuje na vyjadrenia, ktoré majú smerovať a vykresliť matku
v negatívnom svetle pred kompetentnými orgánmi. Je zrejmé, že otec chce za každú cenu vyhrať nad
matkou, a to i za predpokladu zneužívania vlastného maloletého dieťaťa ako nástroja na dosiahnutie
svojho predpokladu zneužívania vlastného na dosiahnutie svojho cieľa. Otec ignoruje podstatné výrazy

uvádzajúce samostatne a slobodne a už niekoľko rokov matka upozorňuje na to, že maloletý A.
je pod absolútnym vplyvom svojho otca, ktorý je pre psychické zdravie deštrukčný a narúša vzťah
matky a maloletého dieťaťa. Syn rozpráva to, čo počuje od otca, prezentuje otcove názory, dokonca
kopíruje otcov slovník. Otcov vplyv na maloleté dieťa môže zásadným spôsobom ovplyvňovať aj názor
maloletého dieťaťa. Matka poukázala na to, že otec sa prezentuje, že má záujem na zachovaní vzťahu

matky s maloletým A., že v kontakte im nebude brániť, realita je však taká, že otec chce mať absolútnu
rétoriku a bojkotuje matkine pravidlá výchovy, čím vznáša destabilitu do výchovného prostredia matky
a primárne negatívne pôsobí na maloletého A.. Prejavuje sa to dešpektom voči ženám, autoritám,
problémovým správaním maloletého A. v škole, ktoré skutočnosti vyplývajú aj z matkou predložených
správ a poznámok. Otec si v odvolaní protirečí, keď na jednej strane iba vo všeobecnej nekonkrétnej

rovine uvádza, že je nevyhnutné poskytnúť maloletému A. okamžitú ochranu, ale súčasne sa prezentuje
ako dobrý rodič, ktorý nemá záujem odtŕhať maloleté dieťa od matky a alibisticky ponecháva na
rozhodnutí súdu, čím na neho prenáša zodpovednosť, aby upravil styk maloletého A. s matkou. Otec
je ľahostajný k právam maloletého dieťaťa, ako aj osoby matky ako druhého rodiča. V roku 2021 saotec pokúšal kriminalizovať matku z vyfabulovaného domáceho násilia, pričom žiadne pochybenia na
jej strane neboli zistené, na rozdiel od otca, ktorý je podozrivý zo spáchania priestupku, keď fyzicky
atakoval matku fackou, dokonca v prítomnosti maloletého dieťaťa. Otec nikdy nijakého osočovania

nebol svedkom, preto nie je zrejmé, ako si môže dovoliť očierňovať matku a jej partnera, že by sa mali
vyjadrovať na adresu maloletého dieťaťa vulgárne a slovami, ktoré uvádza v podanom odvolaní. Žiadala
napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

17. K doručenému vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý zotrval na odvolacích dôvodoch, uviedol,

že mu nejde o žiadnu výhru nad matkou a výhrou by pre otca bolo, keby sa syn cítil u matky
dobre a chodil by k nemu spokojný. Mala by sa podľa otca zamerať matka na svoje výchovné
kompetencie, neznevažovať podania jeho návrhu. Vyjadrenie pred kolíznym opatrovníkom bolo jeho
slobodné a samostatné vyjadrenie, syna neovplyvňuje, nenarúša jeho vzťah s matkou. Matka klamlivo
uvádza, že mala údajne osvedčiť, že vplyv otca má zásadne meniť názor dieťaťa, sú to jej nepodložené
tvrdenia. Každému človeku by malo byť zrejmé, aký dopad môže mať konanie na syna, vôbec nie

je namieste spochybňovať objektivitu kolíznej opatrovníčky A. J. A., ktorá nekonala vo veci. Tvrdenia
matky vníma ako poškodzovanie jeho cti a povesti, pokiaľ matka jeho podania považuje za také ako
ich označuje, tak potom výstava otázka, z akého dôvodu vynakladá toľké úsilie na reagovanie na každé
jeho podanie. Problematiku v danej veci nie je možné zužovať len na komplikovanú komunikáciu matky
s otcom, je nutné pozerať sa podľa otca na to, čo sa deje. Syn aj pred policajtami povedal, že mu mama

búchala hlavu o stenu a klame, že sa to nestalo a potom ho naháňala okolo gauča, musel pred ňou
utekať. O tom, čo sa malo udiať bola informovaná aj kolízna opatrovníčka. Túto navrhol dopočuť a mala
disponovať aj správou od lekára. Neprijateľné správanie matky má gradujúcu tendenciu. Podľa neho je
väčším rizikom, keď nedôjde k nariadeniu neodkladného opatrenia, ako keby k nemu došlo. V roku 2021
matka nechala syna v osobnej starostlivosti otca celé 2 mesiace.

18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal
subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359 CSP),
v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
vyplývajúcom z § 65 CMP až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v

spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 2 ods.
1 CMP v spojení s § 387 ods. 1, 2 CSP.

19. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým
návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými

v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2
CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387
ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery

napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08),
a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na
odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu

prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie sa však žiada zodpovedať na nosné odvolacie otázky otca.

20. V danej veci sa odvolaciemu súdu javí primárne ako nevyhnutné uviesť, že výkon rodičovských práv
a povinností k maloletému je upravený súdnym rozhodnutím - rozsudkom č.k. 21P/239/2020-922 zo

dňa 08.08.2023, právoplatným a vykonateľným dňa 28.08.2023, schválená rodičovská dohoda. Rodičia
sa dohodli na zverení maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude
realizovať v týždňových intervaloch. Zároveň si upravili osobitný režim starostlivosti počas sviatkov a
prázdnin, kedy sa zároveň nerealizuje úprava počas bežného roka. Dohodli sa na tom, že otec bude
prispievať na bežné výživné vo výške 80,- Eur mesačne a zároveň na tvorbu úspor vo výške 40,- Eur

mesačne na osobitný účet, ktorý zriadi v prospech maloletého matka, pričom na nakladanie s finančnými
prostriedkami z tohto účtu sa bude vyžadovať schválenie súdom. Zároveň sa rodičia zaviazali, že
mimoriadne výdavky budú znášať spoločne, každý v jednej polovici. Bežné výdavky maloletého znáša
každý rodič v čase, kedy sa maloletý nachádza v jeho starostlivosti. Vzájomnou dohodou upravili ajotázku trvalého pobytu maloletého, ako aj, kto bude a v akom období poberať daňový bonus a rodinné
prídavky. Súčasťou dohody sa stal vzájomný záväzok oboch rodičov, že umožnia maloletému kontakt
s druhým rodičom počas obdobia, kedy je maloletý v starostlivosti toho ktorého rodiča, a zaviazali sa

vzájomne si podávať informácie o maloletom (zdravotný stav, škola) podľa potreby.

21. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval najmä vyjadreniami samotného
maloletého, ktoré mali naznačovať nevhodné výchovné pôsobenie matky. Maloletý mal uvádzať, že sa
u matky necíti dobre, že mu jej partner vulgárne nadáva a že sa k nemu budú správať ako k „hajzlovi“.

Podľa otca po dvoch rokoch od úpravy zverenia dieťaťa súdom synova potreba žiť s otcom sa ešte
viac zintenzívnila. Koexistencia mal. A. v matkinej novozaloženej rodine (tvorenej partnerom matky
a polorodým bratom mal. A.) je podľa otca, čím ďalej viac neuspokojivá a pre A. ubíjajúca, vyrastá
bez pocitu bezpečia, lásky, podpory, porozumenia, vylúčený zo začlenenia do danej rodiny, často až
odkázaný sám na seba. Situácia sa podľa otca mala zhoršiť v porovnaní so stavom existujúcim v
čase predošlého rozhodovania o striedavej starostlivosti aj ohľadne prístupu a správania sa partnera

matky (maloletý ho volá I.), ktorý nemá k mal. A. vôbec dobrý a ani len uspokojivý vzťah a očividne
mu to dáva najavo, je k nemu hrubý, vulgárne mu nadáva, drsne s ním zaobchádza, ponižuje ho
a zosmiešňuje, čím malého psychicky deptá a matka sa syna nezastane, naopak podporí partnera,
obdobnú tendenciu má podľa otca matka aj v škole. Z obsahu odvolania otca, vyplývajú i námietky,
okrem iného, nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia. Okresný súd, podľa zistení odvolacieho

súdu, v odôvodnení svojho uznesenia uviedol relevantné skutkové zistenia, tieto v dostatočnom rámci
pre účely nariadenia neodkladného opatrenia vyhodnotil a uviedol i právne predpisy, na základe
ktorých posudzoval návrh matky vo vzťahu k záujmom maloletého dieťaťa. Napadnuté rozhodnutie
okresného súdu, preto podľa výsledkov odvolacieho konania, nemožno považovať za svojvoľné, či
zjavne neodôvodnené, keď sa okresný súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou

a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o vyhodnotenie záujmov maloletého A., riadne a dostatočne
vyhodnotil, čo vyplýva z celého odôvodnenia napadnutého uznesenia. Okresný súd sa pri výklade a
aplikácii zákonných predpisov podľa odvolacieho súdu neodchýlil od znenia príslušných ustanovení,
nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry
Ústavného súdu SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu

nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu
(I. ÚS 188/06).

22. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou

úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj
po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia
má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, pri relevantných skutočnostiach, z ktorých

súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn.
stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.

23. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

24. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v § 360 a nasl. CMP za subsidiárneho
použitia § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu
súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon
prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne, alebo aj kumulatívne umožňuje využitieinštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia
výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku
uplatnenému návrhom na začatie konania. Primárnym účelom neodkladného opatrenia vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie ochrany práv maloletého dieťaťa v prípade konkrétneho
ohrozenia. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,súdmusízvažovať,činariadenímnedôjdeknevyváženémuzásahu

do vzťahov účastníkov konania, alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu
(primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto
procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí

preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd
o potrebe tejto neodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany,
ako aj existenciu nároku vo veci samej). Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia zaoberá, je v zmysle už uvedeného osvedčenie existencie právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej

úpravy pomerov, alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie
poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením,
ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky
neodkladnéhoopatreniazodpovedajúproporcionálnemuzásahuačisledovanýúčelnemožnodosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť pred neodkladným opatrením.

25. Krajský súd na tomto mieste uvádza, že uvedenie vyššie uvedených všeobecných postulátov
bolo nevyhnutné pre rozhodnutie a ozrejmenie prizmy, podľa ktorých boli posúdené doposiaľ zistené
skutočnosti (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu), v dôsledku ktorých odvolací súd dospel
v zhode s okresným súdom, k záverom, že skutočnosti ktoré vyplývajú z obsahu spisu nepreukazujú

naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu, a to v časti zverenia maloletého A. do osobnej starostlivosti
otca, ale ani v časti určenia a uloženia vyživovacej povinnosti matke. Uvádza odvolací súd, že
rozhodnutie o zmene výchovného prostredia maloletého dieťaťa je rozhodnutím súdu, ktorým súd
reaguje na zásadnú zmenu pomerov. Zmena súdneho rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa je zásadne podmienená zmenou pomerov. Len v prípade existencie naliehavej potreby zákroku,

ktorý neznesie odklad, je zmena starostlivosti o maloleté dieťa možná aj neodkladným opatrením v
zmysle § 367 a nasl. CMP, prípadne § 328 ods. 2 CSP. Akcentuje sa na tomto mieste, tak ako bolo
odvolacím súdom uvedené vyššie, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná
úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda
meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu

ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové
zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že odlišný výchovný štýl rodičov, odlišný pohľad na rozsah školských

aktivít a plnenia školských povinností, mimoškolských aktivít, a ani preukázateľné napätie medzi
rodičmi, samy osebe nepredstavujú dôvod na zásah do výkonu osobnej starostlivosti upravenej
skorším rozhodnutím súdu. Zmena alebo obmedzenie existujúceho režimu osobnej starostlivosti
prostredníctvom neodkladného opatrenia musí byť odôvodnená mimoriadnymi okolnosťami, tak ako to
uviedol odvolací súd už vyššie, ktoré predstavujú akútne ohrozenie práv alebo záujmov maloletého.

Hoci maloletý A., vyjadril prianie, tak odvolací súd poukazuje na to, že takéto vyjadrenia, hoci významné,
musia byť interpretované v kontexte celkového vývoja, vekovej a emocionálnej vyspelosti dieťaťa,
ako aj miery stability a dôslednosti výchovného pôsobenia zo strany oboch rodičov. Odvolací súd
vníma rovnako ako okresný súd, potrebu zohľadniť aj pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení názor
maloletého dieťaťa. Prianie maloletého dieťaťa je zásadným vodítkom pri hľadaní jeho najlepšieho

záujmu, a to za predpokladu, že maloletý je schopný názor na jeho najlepší záujem vyjadriť a
vnímať jeho konzekvencie, avšak vyslovený názor maloletého je len jedným, nie jediným, z kritérií
pre rozhodnutie. Nemožno mu prisudzovať rozhodujúcu váhu izolovane, najmä, ak ide o dieťa
mladšieho školského veku, ktorého názor môže byť ovplyvnený viacerými faktormi, vrátane aktuálnehoemocionálneho rozpoloženia alebo lojalitou k jednému z rodičov. Preferencia dieťaťa mal. A. síce
signalizuje potrebu bližšieho skúmania, no sama osebe nemôže viesť k zmene úpravy výkonu
rodičovských práv bez riadneho dokazovania. Samotná existencia rozdielnych podmienok u každého

z rodičov je prirodzeným sprievodným javom striedavej starostlivosti a nemožno ju považovať za
porušenie princípu stability výchovného prostredia. Odvolací súd nepovažuje za dôvodný návrh otca
na zmenu osobnej starostlivosti, z dôvodov ním uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a v jeho doplnení, ktorému by bolo potrebné bezodkladne vyhovieť prostredníctvom zásahu do
právoplatne určenej formy osobnej starostlivosti. Ak maloleté dieťa verbalizuje svoje prianie alebo názor,

alebo preferenciu iného výchovného prostredia, neznamená to automaticky, že daný - momentálne
realizovaný spôsob výchovy je preň škodlivý. Ak by sa akákoľvek výchovná odlišnosť medzi rodičmi
stala automatickým dôvodom na vylúčenie jedného z nich zo starostlivosti, poprel by sa samotný zmysel
striedavej osobnej starostlivosti.

27. Jednou z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako odvolací súd uviedol už vyššie,

je teda osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá by primárne mala vyplývať z naliehavosti
situácie a v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých i z existencie záujmu maloletých detí,
ktorým v prejednávanej veci je mal. A.. Aktuálna procesná právna úprava pojem bezodkladnej úpravy
pomerov nedefinuje. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom
opatrení, teda musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, medzi ktorými musí

jestvovať právny vzťah (uznesenie Vrchného súdu v Prahe z 29.04.1996 sp. zn. 3Cmo 734/95). Potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov možno posúdiť z viacerých hľadísk. Neodkladné opatrenie
svojimi účinkami ovplyvňuje budúce konanie účastníkov konania, chráni pred konaním, ktoré v čase
jeho vydania hrozí alebo trvá. Účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do
právnych vzťahov účastníkov - zásah do práv dotknutého účastníka musí byť primeraný navrhovateľom

osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Odvolací súd napriek argumentácií
otca, ktorú síce citlivo vnímal a vyhodnocoval v odvolacom konaní, nenašiel priestor na odklon
od záverov okresného súdu vyslovených v napadnutom uznesení.

28. Opätovne na tomto mieste odvolací súd uvádza, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia má dokazovanie povahu osvedčenia, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný
postupštandardnéhoprocesnéhodokazovania.Osvedčenéskutočnostináslednespĺňajúatribútvysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti
rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva, legitimizuje vyhovujúci výrok,

resp. výrok zamietavý. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade nevyhnutná bezodkladná ingerencia
do pomerov účastníkov, je ponechaná výlučne na úvahe súdu, pričom v konaní starostlivosti súdu
o maloleté deti súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z hľadiska záujmov
maloletého dieťaťa, ktoré však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o
realizácii ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Pokiaľ okresný súd uzavrel, výlučne

pre účely rozhodnutia o otcom navrhnutého neodkladného opatrenia, že je medzi rodičmi problematická
komunikácia a taktiež správanie maloletého je dlhodobé, pričom vychádzal aj z predložených písomných
podkladov ako sú výpisy zo záznamov školy (poznámky), zápisnice zo stretnutia rodičov zo dňa
19.02.2025,záznamuzpohovorusrodičmizodňa21.05.2025)aaj,keďdochádzakzhoršeniusprávania
maloletého, a že nebolo otcom osvedčené, že za takýmto správaním sú výchovné prostriedky matky,

ktorých druh taktiež nebol osvedčený, tak od týchto záverov, vzhľadom na obsah celého spisového
materiálu a dokazovanie vo forme osvedčovania, sa nemal odvolací súd vo vyvolanom odvolacom
konaní dôvod, a to ani na základe odvolacej argumentácie otca, odkloniť. Ak okresný súd uviedol, že
otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal na základe vyjadrenia maloletého, ktorý
evidentne v domácnosti matky má nastavené pravidlá, ktoré nie je ochotný akceptovať a v domácnosti

otca také hranice nastavené nemá, a preto je v čase rozhodovania o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia na zvážení, do akej miery sú vyjadrenia maloletého založené na reálnych
faktoch, tak i tento záver okresného súdu, s prihliadnutím na charakter konania o neodkladnom opatrení,
vo väzbe na obsah spisového materiálu, rozhodne nie je možné vyhodnotiť ako nesprávny.

29. K odvolacej argumentácii otca, ktorý vytýkal okresnému súdu, že „...Pokiaľ súd sám vyhodnotil,
že ide o závažný stav, o ktorom mal. vypovedal, dokonca dvakrát až rôznych časových obdobiach
(druhýkrát dokonca po 15-dňovom nepretržitom pobyte v domácnosti matky) a pred dvoma osobami
nezávisle, nemal sa uspokojiť s tým, že týmito závažnými zisteniami sa bude zapodievať v rámcikonania vo veci samej, o ktorej teraz nemožno ani len uvažovať, kedy bude ukončená právoplatným
rozhodnutím, ale vzhľadom na zaťaženosť súdov to môže trvať cca tri roky aj viac“ , odvolací
považuje za podstatné opätovne poukázať na postuláty vyššie uvedené v tom rozhodnutí odvolacieho

súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu názorov maloletého dieťaťa a jeho prianí, ktoré sú síce nepochybne
vnímané ako zásadné vodítko, avšak vyslovený názor maloletého je len jedným, nie jediným, z kritérií
pre rozhodnutie a teda nemožno mu prisudzovať rozhodujúcu váhu izolovane, najmä ak ide o dieťa
mladšieho školského veku, ktorého názor môže byť ovplyvnený viacerými faktormi, vrátane aktuálneho
emocionálneho rozpoloženia alebo lojalitou k jednému z rodičov, na ktorom závere nič nemení ani

skutočnosť zdôrazňovaná otcom v odvolaní, že o ňom vypovedal „dokonca dvakrát až rôznych časových
obdobiach (druhýkrát dokonca po 15-dňovom nepretržitom pobyte v domácnosti matky) a pred dvoma
osobami nezávisle“. Z použitia termínu okresným súdom, ktorým vyhodnotil skutočnosti uvádzané
maloletým za závažné je zrejmé, že okresnému súdu neunikli a tiež, že im venoval náležitú pozornosť,
ale to že z nich nevyvodil dôsledky požadované otcom v rovine dostatočnosti dôvodov na zmenu
formy starostlivosti o maloletého, v tomto štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia, podľa

odvolacieho súdu, nemožno premietnuť do nesprávnosti napadnutého uznesenia okresného súdu.
V rovine svojich záverov odvolací súd len podporne a primerane pripomína konštatovania napr.
v rozhodnutiach - rozsudku ESĽP vo veci C. c/a Fínsko z 9. mája 2006 č. 18249/02, body 57 -59, v
zmysle ktorého nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali
a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho

záujmov( z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6CdoR/7/2023).

30. Otec v podanom odvolaní tiež uviedol, že „Samotný kolízny opatrovník dňa 21.7.2025 po vypočutí
mal. A. otcovi odporučil riešiť vec prostredníctvom návrhu na neodkladné opatrenie, ktorý so mnou aj
spísal.“ Z obsahu spisového materiálu odvolací súd z č.l. 1 spisu zistil, že dňa 21.07.2025 o 14.15 hod.

bola spísaná Zápisnica napísaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, v ktorej je uvedené,
že na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately sa dostavil B. A. B., nar. XX.XX.XXXX, totožnosť overená z OP, z obsahu ktorej listiny však nie
je možné, podľa zistení odvolacieho súdu prijať záver, o odporúčaní uvádzanom otcom v odvolaní zo
strany kolízneho opatrovníka.

31. Podľa odvolacieho súdu, sa v závere tohto rozhodnutia žiada uviesť, vzhľadom na celé odôvodnenie
tohto rozhodnutia, že je neudržateľné, ak takto vzniknutý stav, jednoznačne nekonformný predovšetkým
pre maloleté dieťa A., ešte vyhrocujú rodičia prostredníctvom vzájomných nezhôd ovplyvnených na ich
stranách rôznymi predstavami týkajúcimi sa ďalšej starostlivosti o neho, čím ho nepochybne vystavujú

ďalším traumatizujúcim zážitkom napriek tomu, že ich povinnosťou, vzhľadom na vek dieťaťa, pred
takýmito situáciami je dieťa chrániť. Úlohou rodičov v takomto stave by malo byť, aby vzhľadom na
záujem maloletého sa svojím správaním približovali k stavu, aby riešenie dotknutej otázky bolo vo
všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, teda aby opustili svoje vlastné egoistické záujmy, pretože každý
rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí i preto, že dôsledky ignorovania záujmu

dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie
negatívne ako v živote rodiča ako človeka dospelého; dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť a nie je
schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často si nesie psychické traumy po celý život (Nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 266/10 z 18.08.2020). Práve zo skutočností uvádzaných
v tomto odseku svojho rozhodnutia odvolací súd vychádzal i pri posudzovaní odvolacieho dôvodu otca

v rovine tvrdeného odňatia jeho možnosti pred okresným súdom, ktorý mal spočívať v tom, že okresný
súd mu nesprístupnil výpoveď maloletého, napriek tomu, že maloletý neprejavil nevôľu s tým, aby bol
otec s jeho výpoveďou oboznámený. Okresný súd na túto žiadosť otca riadne a dostatočne odpovedal
v podaní zo dňa 02.09.2025 na čl. 163 spisu, s tým že tento svoj postup náležite zdôvodnil. Odvolací súd
mal za to, že argumentácia okresného súdu v podaní zo dňa 02.09.2025 na čl. 163 spisu dostatočne

ozrejmila dôvody zvoleného postupu okresného súdu, odvolací súd sa s tými dôvodmi stotožnil, mal za
to, že okresný súd konal v zmysle najvyššieho imperatívu ochrany najlepšieho záujmu maloletého, ktorý
je v tomto prípade pre súd primárny a jeho ochrana je nepochybne prioritná.

32. Odvolací súd považuje za danej situácie vyplývajúcej z obsahu celého spisového materiálu za

nevyhnutné, v zhode so závermi okresného súdu, počkať na výsledky konania vo veci a až na ich
základeposúdiť,čijedôvodnázmenaprávoplatneurčenejúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletému A., pretože odlišné pohľady rodičov na priebeh ich starostlivosti, ako aj protichodné
tvrdenia o údajne nevhodnom alebo autoritatívnom správaní jedného z nich, a ani názor, či „prianie“maloletého, nie sú, bez ďalšieho, dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré zásadne zasahuje
do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča a do stability pomerov maloletého dieťaťa
upravených posledným súdnym rozhodnutím. Všetky výhrady a námietky otca, ktoré sú obsahom jeho

podaní, budú predmetom dokazovania a okresný súd sa s nimi vysporiada v rozhodnutí v merite veci.
Ak okresný súd nevyhovel návrhu otca na zmenu spôsobu starostlivosti o maloletého A. neodkladným
opatrením, tak podľa odvolacieho súdu, potom vecne správne nebolo možné vyhovieť ani ostatným
návrhom otca v rovine uloženia ním navrhovanej zmeny vyživovacej povinnosti a ani styku matky
s maloletým. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu

prvej inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu

a účelu ochrany záujmov dieťaťa ako osobitne zákonom chráneného subjektu, vytknúť.

33. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho

rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

34. Odvolací súd pritom považuje za potrebné zvýrazniť, že jeho závery sú konštatované výlučne pre
totoštádiumkonaniaavýhradnepreúčelyrozhodovaniaonávrhuotcananariadenienímpožadovaného

neodkladného opatrenia.

35. Pri zmene podstatných skutkových okolností nie je vylúčené prehodnotenie záverov prijatých
okresným súdom, s ktorými sa odvolací súd v tomto rozhodnutí stotožnil, a to i v štádiu pred meritórnym
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

36. Krajský súd pre úplnosť dodáva, že aktuálne rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje,
nepredznamenáva rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré bude vydané po vykonaní náležitého šetrenia
a dokazovania potrebného pre zistenie skutočného stavu veci.

37. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení
poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak
takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. so závermi
vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „...Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie

českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne
konformný výklad ustanovenia“.

38. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia krajský súd s poukazom na § 58
CMP nerozhodoval, nakoľko v prípade rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v

prejednávanej veci nejde o konečné rozhodnutie, pričom o trovách konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.