Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 26, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Stk/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200351
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200351.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej
veci žalobkyne: U.. I. O., trvale bytom B. K. XXX, XXX XX B. K., dátum narodenia: XX. O. XXXX,
právne zastúpená: IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, proti
žalovanému: Okresný úrad Prešov, za účasti ďalšieho účastníka konania: A.. A. L., trvale bytom B.
K. XXX, XXX XX D., dátum narodenia: XX. F. XXXX, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-7Sa/14/2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobkyni sa voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania
priznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov, vydal rozhodnutie č. OU-PO-
OVVS2-2022/001275-015 zo 14. januára 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uznal
žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v účinnom znení (ďalej len „zákon o
priestupkoch) v spojení s § 21a ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií v účinnom znení (ďalej len

„zákon o slobode informácií), za čo jej uložil pokarhanie a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,-
EUR. Priestupku sa žalobkyňa mala dopustiť tým, že ako S. F. B. K., resp. ako povinná osoba podľa
zákona o slobode informácií, nesprístupnila ďalšiemu účastníkovi konania ním požadované informácie v
žiadosti doručenej žalobkyni dňa 15. októbra 2020, a neurobila tak ani po následnom podaní odvolania
ďalším účastníkom konania. Žalobkyňa nesprístupnila informáciu ohľadom spôsobu vybavenia výzvy
od Environmentálneho fondu Bratislava č. V2873/2020 z 24. apríla 2020, ktorou bola F. B. K. vyzvaná
na vrátenie finančných prostriedkov v sume 74.940,75,- Eur, ktoré jej boli poskytnuté formou dotácie na

základe zmluvy č. 112418 08U03 z 30. novembra 2015, za účelom realizácie projektu „Sanácia miesta
s nezákonne umiestneným odpadom.“
2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie. Žalovaný, odbor opravných
prostriedkov rozhodnutím č. OU-PO-OOP1-2022/015945/ZIN z 2. mája 2022 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“) odvolanie žalobkyne podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v účinnom znení (ďalej
len „správny poriadok“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný, odbor opravných
prostriedkov skonštatoval, že nezistil žiadne také pochybenie, ktoré by zakladalo dôvod pre zrušenie

alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia; odvolanie žalobkyne kvalifikoval ako neopodstatnené.
3. Žalobkyňa v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu namietala, že k porušeniu práva ďalšieho
účastníka konania na informácie nedošlo, keď si tieto zaobstaral od iného subjektu; v tejto súvislosti
poznamenala, že následné podanie odvolania predstavovalo šikanózny výkon práva. Ďalej namietala,ževčasepodaniažiadostioposkytnutieinformáciedňa10.októbra2020,akoivčasepodaniaodvolania
dňa 1. novembra 2020, sa týmito nemal kto zaoberať, vzhľadom k zabezpečovaniu celoplošného
testovania obyvateľov obce. Žalobkyňa pritom poukázala na subjektívnu zodpovednosť za priestupky,

ako i na to, že vtedajšia pandemická situácia a ochrana verejného zdravia mali byť uprednostnené pred
subjektívnym právom ďalšieho účastníka konania na informácie. Žalobkyňa sa tiež vyjadrila k povahe
fiktívnych rozhodnutí tak, že nimi bola vyriešená otázka o poskytnutí, resp. neposkytnutí informácie,
preto nemohla byť naplnená skutková podstata prejednávaného priestupku.
4. Žalovaný, odbor opravných prostriedkov, mal za to, že žalobkyňa mala na čas svojej neprítomnosti -

počas karanténnej PN v dňoch 7. október 2020 až 19. október 2020 a celodenného vyšetrenia dňa 20.
októbra 2020 poveriť kompetentnú osobu na vybavovanie žiadostí o sprístupnenie informácií (ďalej len
„infožiadosť“).Rovnakotakmalzato,žeaniceloplošnétestovanieobyvateľstvaobcenemôžežalobkyňu
zbaviť zodpovednosti za spáchaný priestupok, zdôrazňujúc však, že táto okolnosť bola zohľadnená pri
určovaní druhu sankcie. Žalovaný, odbor opravných prostriedkov tiež vyslovil záver, že pre vybavenie
infožiadosti, resp. pre zbavenie sa zodpovednosti za jej včasné nevybavenie nie je relevantné, či si ďalší

účastník konania túto informáciu obstaral z iného zdroja; tým totiž, podľa názoru žalovaného, odbor
opravných prostriedkov, nezaniká povinnosť žalobkyne informácie sprístupniť.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veci správneho trestania. Navrhla,
aby súd z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej

len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňovým a vec vrátil žalovanému,
odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov, na ďalšie konanie.
6. Žalobkyňa namietala nesprávnosť právneho posúdenia veci, ktoré videla v zásade v tom, že
žalovaný, odbor opravných prostriedkov nevyhodnotil (i) naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty
prejednávaného priestupku, (ii) prevahu ochrany verejného zdravia pred právom na informácie, ale ani

(iii) povahu a dôsledky fiktívneho rozhodnutia. Žalobkyňa namietala aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia
žalovaného, odbor opravných prostriedkov, pre neúplné vysporiadanie sa s odvolacími dôvodmi.
Žalobkyňa v správnej žalobe zotrvala na argumentoch, ktoré vyjadrila v odvolaní.
7. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. PO-7Sa/14/2022 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP

v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného i jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie
priestupkov, na ďalšie konanie. Správny súd mal za to, že v prvostupňovom, ani druhostupňovom
konaní nebol náležite zistený skutkový stav veci tak, aby bol bez dôvodných pochybností objasnený
prejednávaný priestupok predvídaným spôsobom, teda tak, aby bolo zistené, že skutok, ktorý je

priestupkom podľa zákona o priestupkoch sa stal (t. j. že sú splnené všetky znaky skutkovej podstaty),
a že tento skutok spáchala žalobkyňa.
8. Správny súd uzavrel, že v prejednávanej veci absentoval jeden zo základných znakov
skutkovej podstaty, a to objektívna stránka. Konkrétne uviedol, že na naplnenie objektívnej stránky
prejednávaného priestupku by bolo treba najskôr správnym súdom deklarovať, že fiktívne rozhodnutie

žalobkyne bolo nezákonné. V tejto súvislosti zvýraznil, že vydaním fiktívneho rozhodnutia žalobkyňou,
proti ktorému neboli využité zákonné možnosti nápravy jeho nezákonnosti (vrátane správnej žaloby),
nemohlo dôjsť k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty prejednávaného priestupku, čo podporil
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sži/44/2014, zo 17. decembra 2015 v
obdobnej veci (ďalej len „rozhodnutie v obdobnej veci“).

9. K námietke žalobkyne o neexistencii zavinenia správny súd poznamenal, že žalovaný, odbor
opravných prostriedkov správne posúdil predmetnú otázku, pretože skutočnosti uvádzané žalobkyňou
nemožno považovať za okolnosti, ktoré by vylučovali jej zodpovednosť za prejednávaný priestupok (ak
by došlo k naplneniu objektívnej stránky daného priestupku).
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov

10. Žalovaný, odbor opravných prostriedkov podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť
podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. V kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd nesprávne právne vec
posúdil, pričom v zásade zotrval na argumentoch uplatnených tak v administratívnom, ako aj súdnom
konaní.
11. Žalovaný, odbor opravných prostriedkov tvrdené nesprávne právne posúdenie videl v závere

správneho súdu o tom, že správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, nie je oprávnený sám rozhodnúť:
· či osoba bola povinná informácie poskytnúť a v akom rozsahu tak bola povinná urobiť,
· či poskytnuté informácie boli pravdivé alebo nepravdivé, a teda
· či konaním alebo nekonaním správneho orgánu došlo k porušeniu zákona o slobode informácií.Podľa názoru žalovaného, odbor opravných prostriedkov, totiž bolo nepochybné, že žalobkyňa v
zákonom stanovenej lehote informácie neposkytla, čím došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Voči
tomuto ďalší účastník konania podal odvolanie, o ktorom žalobkyňa znovu nerozhodla, čím došlo k

vydaniu ďalšieho fiktívneho rozhodnutia, ktorým žalobkyňa odvolanie zamietla a prvostupňové fiktívne
rozhodnutiepotvrdila.Vtomtosledeudalostítakžalovaný,odboropravnýchprostriedkov,videlnaplnenie
skutkovej podstaty priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií.
12. Žalovaný, odbor opravných prostriedkov, ďalej namietal, že rozhodnutie v obdobnej veci, o ktoré
správny súd oprel napadnutý rozsudok, pojednávalo o prípade, kedy voči fiktívnemu rozhodnutiu nebolo

podané odvolanie, a preto nie je aplikovateľné. Uviedol tiež, že akceptovaním záveru správneho súdu
by došlo k situácii, kedy by neexistoval právny nástroj pre donútenie povinných osôb infožiadosťami sa
vôbec zaoberať.
13. Žalovaný, odbor opravných prostriedkov, sa prikláňal k názoru, že čakanie na rozhodnutie správneho
súdu v prípade nečinnosti žalobkyne by bolo popretím účelu zákona o slobode informácií, ktorým je
rýchle a efektívne sprístupnenie požadovaných informácií. V tejto súvislosti sa ďalej domnieval, že

rozhodnutie správneho súdu je potrebné len v tom prípade, ak povinná osoba určité rozhodnutie vydala.
Vtedy,odkazujúcnanekonkretizovanúustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,podľa
neho nemožno rozhodnúť o priestupku, lebo žiadateľ informácie je povinný preukázať, že k takému
priestupku došlo, a to práve na podklade právoplatného rozhodnutia správneho orgánu alebo správneho
súdu.

14. Na podklade všetkých vyššie uvedených dôvodov žalovaný, odbor opravných prostriedkov navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
15. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.
16. Ďalší účastník konania sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s podanou
kasačnou sťažnosťou.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
18. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a

rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
19. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou
a včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti.
20. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného
podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
21. Žalovaným, odbor opravných prostriedkov namietaným sťažnostným bodom bolo nesprávne
právne posúdenie veci, a to konkrétne vo vzťahu k nenaplneniu objektívnej stránky pre vyvodzovanie

administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok na úseku práva na prístup k informáciám.
Predmetný sťažnostný bod bol v celom rozsahu vyhodnotený ako nedôvodný.
22. Kasačný súd sa stotožnil s právnym posúdením správneho súdu. Pre úplnosť, kasačný súd uznáva,
že rozhodnutie v obdobnej veci použité správnym súdom sa na prejednávaný prípad nemôže v plnej
miere aplikovať z dôvodu, že skutkový stav, z ktorého rozhodnutie v obdobnej veci vychádza, je

rozdielny, reagujúc na situáciu bez využitia riadneho opravného prostriedku. Nič to však nemení na
správnosti záveru správneho súdu. Akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej správy, teda aj fiktívne, sa
stáva právoplatným, ak ho už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom za predpokladu, že
rozhodnutie bolo oznámené všetkým účastníkom konania (§ 52 ods. 1 správneho poriadku). Podstatným
je v tomto zmysle § 40 správneho poriadku, podľa ktorého: „ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už

právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný (...)“
23. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií platí, že ak povinná osoba v lehote na
vybavenie žiadosti informácie neposkytla, nesprístupnila ani nevydala rozhodnutie, predpokladá sa,
že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla žiadané informácie poskytnúť. Z dikcie 19 ods. 3 posledná
veta zákona o slobode informácií je zas zrejmé, že následkom fiktívneho rozhodnutia o odvolaní je

jeho zamietnutie a potvrdenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Vydanými fiktívnymi rozhodnutiami
tak bola právoplatne - záväzne, nemenne zodpovedaná otázka, či sa ďalšiemu účastníkovi konania
ním požadovaná informácia poskytnúť mala alebo nie. Fiktívne rozhodnutie má pritom z právne
kvalitatívneho hľadiska rovnakú povahu ako riadne rozhodnutie, pričom takýmto rozhodnutím boloskonštatované, že žiadateľ nemal na poskytnutie informácie nárok. Aj fiktívne rozhodnutie teda vytvára
právnu prekážku ďalšej rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy, ktorá musí byť odstránená
zrušením rozhodnutia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžik/3/2019,

zo 17. októbra 2019).
24. S tým súvisiac, pre takéto právoplatné rozhodnutie, hoci fiktívne, platí prezumpcia správnosti. To
znamená, že na rozhodnutie sa nahliada ako na správne, kým nie je nahradené iným rozhodnutím
(Potásch, P. a kol. Správny poriadok. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 381). Uvedené
je dôvodom, pre ktorý všetky právnické a fyzické osoby, ale aj žalovaný ako orgán verejnej správy,

musia takéto rozhodnutie rešpektovať. Treba pritom povedať, že posudzovanie vecnej správnosti
a správnosti postupu v konaní o sprístupnenie informácie nepatrí do pôsobnosti orgánov verejnej
správy prejednávajúcich priestupky podľa zákona o slobode informácií, resp. zákona o priestupkoch
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sži/3/2011, z 28. júna 2012).
Pripustenie argumentácie žalovaného, odbor opravných prostriedkov by malo za následok popretie
účinkov právoplatných rozhodnutí vydaných v tejto veci.

25. Striktne vzaté, informácie na podklade právoplatného, aj keď fiktívneho rozhodnutia, povinná osoba
poskytnúť nemala; nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva ďalšieho účastníka konania na informácie, ani
k naplneniu objektívnej stránky priestupku na danom úseku. Pritom platí, že jedným zo spôsobov, ako
uznať povinnú osobu vinnou zo strany orgánu verejnej správy za porušenie práva na informácie je
rozhodnutie správneho súdu, ktorým fiktívne rozhodnutie preskúma a rozhodne o jeho zrušení - pretože

aj fiktívne rozhodnutia podliehajú súdnemu prieskumu, a to vo forme správnej žaloby, ktorou by sa
žiadateľ domáhal ochrany svojho subjektívneho práva - práva na informácie.
26. Ani argument žalovaného, odbor opravných prostriedkov, že čakanie na rozhodnutie správneho súdu
vprípadenečinnostipovinnejosobybybolopopretímúčeluzákonaoslobodeinformácií,ktorýmjerýchle
a efektívne sprístupnenie požadovaných informácií nemôže obstáť, pretože v tejto súvislosti mu chýba

relevancia. Na rýchlosť sprístupnenia informácie totiž nemá žiadny vplyv podanie správnej žaloby za
účelom súdneho prieskumu fiktívneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie, v intenciách vyššie uvedeného,
už predsa definitívnym spôsobom vyriešilo otázku (ne)sprístupnenia informácie.
27. Vzhľadom k právoplatne vyriešenej otázke o nároku na sprístupnenie informácie, žalovaný, odbor
všeobecnejvnútornejsprávy,oddeleniepriestupkovakoorgánverejnejsprávyprejednávajúcipriestupok

je povinný konanie o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastaviť, súc viazaný
fiktívnym rozhodnutím ako rozhodnutím žalobkyne o nesprístupnení informácie.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
28. Podľa § 461 SSP: „Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie
je dôvodná“. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body ako nedôvodné, rozhodol podľa

predmetného ustanovenia.
29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku
podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP: „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo
veci celkom alebo sčasti úspech.“, § 168 SSP: „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho

úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno
spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať
len výnimočne.“ a § 169 SPP: „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť
pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v
konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú

im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať
právo na náhradu ďalších trov konania.“
30. Kasačný súd žalobkyni z dôvodu, že v kasačnom konaní bola úspešná, priznal právo na náhradu
trov konania. Žalovanému, pretože nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Kasačný súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi, pretože mu nebola

správnym súdom uložená žiadna povinnosť.
31. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.