Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010989
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2319010989.4

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AndreyKondllovejasudcovJUDr.
KatarínyBatisovejaMgr.PavlaMacháča,vtrestnejveciobžalovanéhoA.B.,nar.XX.X.XXXXvC.,trvale
bytom C., D. XXX/XX, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v
štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania
cudzejvecipodľa§245odsek1Trestnéhozákona,oodvolaníprokurátoraOkresnejprokuratúryGalanta

proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 4.12.2024, sp. zn. 27T/95/2019, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 4.11.2025 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 4.12.2024, sp. zn. 27T/95/2019
obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodil spod

obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta pod sp. zn. 3 Pv 234/18/2202 pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa
§ 14 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa §
245 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
ako občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom C., D. XXX/XX v presne nezistenom čase v dobe od
20:00 hod. dňa 27. júna 2017 do 07:00 hod. dňa 28. júna 2017 v Rakúsku, XXXX Bruckneudorf, Heidehof

1, na štrkovej ceste popri ceste A4 v úrovni križovatky na Bruckneudorf, sa zmocnil jednonápravovej
elektrocentrály zn. Atlas Copco, typ QAS 38, číslo W-40547U, žltej farby, v hodnote 7.000,- eur, ktorú
sa pokúsil naložiť do presne nezisteného vozidla, čo sa mu však z nezistených dôvodov nepodarilo,
pričom poškodil koncové svetlá elektrocentrály, čím svojím konaním spôsobil spoločnosti RBS Rohrbau-
Schweißtechnik GmbH, so sídlom 4614 Mitterperwend, Westbahnstrasse 62, škodu vo výške 940,68
eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku okresný súd poškodenú spoločnosť RBS Rohrbau-
Schweißtechnik GmbH, so sídlom 4614 Mitterperwend, Westbahnstrasse 62, Rakúsko s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.
(ďalej len „napadnutý rozsudok“)

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania a
prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len „prokurátor“) podal voči rozsudku odvolanie.

Odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 10.3.2025, v ktorom
uviedol, že sa so záverom okresného súdu o oslobodení obžalovaného nestotožňuje a považuje ho za
nezákonný,pričomrozhodnutiebolovydanénazákladenesprávnehoprávnehoposúdeniaveciadôkazy

boli vyhodnotené výlučne v prospech obžalovaného, poukazujúc na ustanovenia § 2 odsek 10 a 12 a
§ 168 odsek 1 Trestného poriadku.Obhajobu obžalovaného považuje prokurátor za účelovú a tendenčnú. Obžalovaný mohol častejšie
navštevovať Rakúsko, avšak je ťažko uveriteľné, že v rámci cykloturistiky sa zastavil pri danej
elektrocentrále, na ktorej zanechal biologickú stopu, pričom ide o miesto na štrkovej ceste vedúcej

popri ceste A4 v úrovni križovatky na obec, kde poškodená spoločnosť vykonávala práce na kanalizácii,
na mieste sa nachádzala uzamknutá elektrocentrála, pričom v čase medzi 20:00 hod. dňa 27.6.2017
a 7:00 hod. dňa 28.6.2017 došlo k pokusu o jej premiestnenie pomocou cudzieho vozidla, ktoré tam
zanechalo trasologickú stopu po pneumatike a na rukoväti brzdy tejto elektrocentrály bola zistená
biologická stopa (DNA) pochádzajúca od obžalovaného. Obžalovaný v Rakúsku nepracoval, preto je

vysoko pravdepodobné, že sa táto stopa na rukoväť brzdy dostala pri neoprávnenej manipulácii s brzdou
elektrocentrály pri snahe o jej odbrzdenie a pokuse o jej krádež, pričom zároveň došlo k jej poškodeniu.
Prokurátor poukázal aj na to, že obžalovaný odlišne vypovedal o možnom dotknutí sa daného miesta
v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, kde uviedol inú verziu.
Oslobodenie obžalovaného bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním, preto prokurátor navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu písomným podaním
z 18.3.2025, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a s
odôvodnením napadnutého rozsudku. Súčasne obžalovaný odkázal na podania podané obhajobou
v priebehu konania.

K argumentom prokurátora obžalovaný uviedol, že miesto, kde sa nachádzala elektrocentrála, bolo
verejne prístupné, nebolo oplotené a bol pri ňom frekventovaný pohyb poľnohospodárskych strojov, áut
aj cyklistov, čo potvrdili aj pracovníci poškodenej spoločnosti. Uvedené miesto je súčasťou cyklotrás
a poľných ciest v blízkosti obchodného strediska Parndorf. Obžalovaný sa v okolí miesta skutku
na pravidelnej báze venoval cykloturistike. Na mieste skutku bolo zaistených viacero biologických

stôp, pričom len na jednej zo zaistených stôp bola zistená zhoda s DNA obžalovaného. Nebolo
ustálené, kedy k prenosu biologickej stopy obžalovaného na dané miesto prišlo. Obžalovaného spája
s elektrocentrálou len jedna biologická stopa, teda bol produkovaný len jeden nepriamy dôkaz.
K poškodeniu elektrocentrály obžalovaný uviedol, že nebolo preukázané, kedy toto poškodenie vzniklo,
keďže sa s ňou manipulovalo každý deň.

Obžalovaný opísal dôvod svojho výskytu na mieste skutku a možný kontakt s elektrocentrálou pri jej
prekračovaní, keďže za ňou chcel vykonať malú potrebu. Obžalovaný pritom chodil bicyklovať na viaceré
miesta v Rakúsku, čo doložil aj fotografiami. Spájanie skutku obžalovaným je pritom len hypotetické.
Obžalovaný poukázal aj na viaceré rozhodnutia súdov o tom, že na uznanie viny nestačí len jeden
nepriamy dôkaz, ako aj na zásadu in dubio pro reo.

Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Spis bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní
prokurátora dňa 28.4.2025.

Za účelom prejednania odvolania prokurátora nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia, ktorého
sa zúčastnili prokurátorka krajskej prokuratúry, obžalovaný a obhajca obžalovaného zastúpený
advokátskou koncipientkou. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy
v tomto smere neboli.

V rámci konečných návrhov prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla rozhodnúť v zmysle podaného
odvolania. Obhajca obžalovaného sa pridržal písomne podaného vyjadrenia k odvolaniu a žiadal
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný sa pridržal vyjadrenia svojho obhajcu
a uviedol, že skutok nespáchal.

Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,

ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, proti
výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, prokurátor mu v odvolaní konkrétne procesné
pochybenia nevytýkal, krajský súd sa preto v rámci odvolacieho prieskumu zameral len na také chyby,

ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, avšak také chyby
konania nezistil.

Odvolacím prieskumom krajský súd zistil, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne
zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v

prípravnomkonaní,takžezhľadiskadodržaniazásadobsiahnutýchvustanovení§2odsek10Trestného
poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní
vykonaný. Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného
poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov, a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Stále platí, že na preukázanie viny musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú,
ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného
v požadovanej forme zavinenia, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
V danom prípade obžalovaný nepoprel, že sa na danom mieste zastavil v rámci cykloturistiky

a predmetnej elektrocentrály sa mohol dotknúť, keď za ňu išiel vykonať malú potrebu, pričom k rozdielnej
verzii vzniku biologickej stopy uviedol, že s elektrocentrálou nemanipuloval, lebo bola ťažká.
Obžalovaného s miestom skutku spája len jedna biologická stopa, v ktorej bola zistená DNA
obžalovaného, ako nepriamy dôkaz. V ostatných zaistených biologických stopách nebola identifikovaná
DNA obžalovaného, pričom obžalovaného so skutkom nespája ani žiadny priamy dôkaz. Obžalovaný

poukázal aj na skutočnosť, že miesto skutku nebolo ohradené, bolo verejne prístupné a v blízkosti
cyklotrás a poľných ciest.
Pokiaľprokurátornamietal,žeobhajobaobžalovanéhooprenosejehobiologickéhomateriálunarukoväť
brzdy elektrocentrály je účelová a málo uveriteľná, treba zdôrazniť, že žiadnym z vykonaných dôkazov
sa nepodarilo obhajobu obžalovaného vyvrátiť, či spochybniť.

Za danej dôkaznej situácie, kedy ani prokurátor nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy, nebolo možné
obžalovanému preukázať akýkoľvek podiel na spáchaní daného skutku.

Všeobecne k dokazovaniu nepriamymi dôkazmi možno uviesť, že takého dokazovanie nie je vylúčené,
nakoľko sa často stáva, že nepriame dôkazy sú jedinými dôkazmi v trestnom konaní. Dokazovanie

prostredníctvom nepriamych dôkazov býva v praxi zložitejšie a komplikovanejšie, než dokazovanie
priamymi dôkazmi. Platí, že jeden nepriamy dôkaz nestačí na preukázanie hlavnej dokazovanej
skutočnosti. Až viacero nepriamych dôkazov, ktoré vo svojom súhrne tvoria ucelenú, logickú, spojitú
a ničím nenarušenú uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov,môže vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokázať určitú skutočnosť, pričom nepriame dôkazy musia
byť v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že je z nich možné vyvodiť len jeden záver
a súčasne vylúčiť možnosť iných záverov. Daná sústava sa označuje aj ako ucelený reťazec nepriamych

dôkazov.
V danom prípade však o takúto situáciu nešlo, keďže obžalovaného v miestom skutku spájal len jeden
nepriamy dôkaz.

Krajský súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa

tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové
a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, ich podstata spočíva v tom, že obhajoba obžalovaného
je účelová a ťažko uveriteľná, avšak v danom prípade sa žiadnym z vykonaných dôkazov obhajobu
obžalovaného nepodarilo vyvrátiť ani spochybniť.

Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces

neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov,leboprocesdokazovaniajeovládanýzásadouvoľnéhohodnotenia,kedypovykonanílogických

úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať
v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne
ich vzájomnej súvislosti. Všeobecným pravidlom určujúcim hodnotenie dôkazov je zásada vyjadrená
v ustanovení § 2 odsek 12 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd

hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého

rozsudku predstavuje dostatočný základ pre tento výrok, že okresný súd v potrebnej miere vysvetlil,
na základe akých právnych úvah rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a jasne
a zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia a právne závery.

Aj podľa názoru krajského súdu postupoval okresný súd správne, pokiaľ vyhodnotil z vykonaného

dokazovania, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom
podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Toto uznesenie bolo
prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.