Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200970
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1018200970.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):
Univerzitná nemocnica - Nemocnica svätého Michala, a. s., so sídlom Satinského I. 7770/1, Bratislava,
IČO: 44 570 783, zastúpeného advokátom Mgr. Tomášom Szabom, Blumentálska 2735/20, Bratislava,
proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 31 797
903, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti

uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6Sa/57/2018 - 146 zo dňa 09.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) napadnutým uznesením č. k. 5S/40/2024-46 zo
dňa 30.07.2024 odmietol žalobcu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. d) a § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako

oneskorene podanú a zároveň ako neprípustnú.
2. Konštatoval pritom, že podľa § 256 SSP žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela. Vychádzajúc
z dôvodov podanej žaloby, ktorými je súd viazaný, iný zásah žalovaného mal spočívať v tom, že
Protokol bol vypracovaný po zákonom stanovenej lehote a Stanovisko k vyjadreniu ku kontrolným
zisteniam a Dodatok č. 1 k Protokolu boli vypracované v neprimerane dlhej lehote. Ako uviedol sám

žalobca v žalobe, posledným dňom na vypracovanie Protokolu v zmysle § 146c ods. 1 ZVO bol
03.05.2017. Nasledujúcim dňom, teda 04.05.2017, sa žalobca dozvedel o tvrdenom inom zásahu,
keďže mal vedomosť o dátume začatia výkonu kontroly (z Oznámenia o začatí výkonu kontroly, ktoré
mu bolo doručené dňa 31.01.2017), ako aj o uplynutí zákonnej lehoty na vypracovanie protokolu (90
dní od začatia kontroly). Dvojmesačná lehota na podanie žaloby podľa § 256 SSP teda uplynula dňa
04.07.2017.

3. Vo vzťahu k (Stanovisko k vyjadreniu ku kontrolným zisteniam a Dodatok č. 1 k Protokolu) mal
žalobca za to, že bolo povinnosťou žalovaného pri analogickom použití § 49 ods. 1, ods. 2 Správneho
poriadkuzdôvodniťne/opodstatnenosťvyjadrenížalobcu,prerokovaťProtokolaDodatokč.1aodovzdať
Zápisnicu v lehote do 30 dní od doručenia Vyjadrenia žalobcu (28.07.2017), teda do 28.08.2017
resp. najneskôr v lehote 60 dní od začatia konania, teda do 27.09.2017. Nasledujúcim dňom, teda
29.08.2017 resp. 28.09.2017, sa žalobca dozvedel o tvrdenom inom zásahu, keďže mal vedomosť o

tom, kedy žalovanému doručil Vyjadrenie (28.07.2017), ako aj o uplynutí lehoty podľa § 49 ods. 1, ods. 2
Správneho poriadku. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby podľa § 256 SSP teda uplynula najneskôr
dňa 28.11.2017. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 27.06.2018, bola podaná zjavne po uplynutí
dvojmesačnej zákonnej lehoty.
4. Pokiaľ by nezákonnosť tvrdeného iného zásahu žalovaného mala spočívať v tom, že nebolo vôbec
v jeho kompetencii vykonávať dohľad nad verejným obstarávaním (z dôvodov uvedených v časti III.

žaloby), o tejto skutočnosti, a teda o inom zásahu sa žalobca dozvedel už dňom, kedy mu bolo doručené
Oznámenie o začatí výkonu kontroly, teda dňa 31.01.2017, pretože v tento deň sa dozvedel, ktorý orgánkontrolu vykonáva. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 27.06.2018, bola podaná zjavne po uplynutí
dvojmesačnej zákonnej lehoty. Zároveň správny súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 10 Sžk 23/2020 z 30.9.2021.

5. Pokiaľ sa žalobca v druhej časti petitu žaloby domáhal určenia, že Protokol o výsledku kontroly zo
dňa 12.06.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o
výsledku kontroly zo dňa 19.06.2018 sú nezákonné, v tejto časti je žaloba podaná tiež oneskorene.
Vychádzajúc z dôvodov podanej žaloby, ktorými je súd viazaný, žalobca považoval za nezákonné
kontrolné zistenia č. 1, 2, 3, 4, 6, 7 a 8, o ktorých sa dozvedel už z Protokolu o výsledku kontroly zo dňa

12.06.2017, a na ktorých sa nič nezmenilo ani po podaní jeho Vyjadrenia, ani po vypracovaní Stanoviska
k vyjadreniu ku kontrolným zisteniam a Dodatku č. 1 k Protokolu, ako aj Zápisnice o prerokovaní
protokolu o výsledku kontroly. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu ČR zo dňa 21.11.2017, č. k. 7 As 155/2015 - 160. Nebolo povinnosťou žalobcu vyjadriť sa ku
kontrolným zisteniam uvedeným v Protokole, bolo to jeho právo. Žalobca teda nebol povinný ani čakať,
ako sa s jeho vyjadrením ku kontrolným zisteniam vyporiada žalovaný. Protokol o výsledku kontroly

zo dňa 12.06.2017 bol žalobcovi doručený dňa 22.06.2017. V tento deň sa teda dozvedel o obsahu
kontrolných zistení (č. 1, 2, 3, 4, 6, 7 a 8), ktoré považoval za nezákonné, a teda aj o tvrdenom inom
zásahu. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby podľa § 256 SSP teda uplynula dňa 22.08.2017. Keďže
žaloba bola na súd podaná dňa 27.06.2018, bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonnej
lehoty.

6. Odhliadnuc od toho, čo bolo uvedené - je žaloba podľa správneho súdu aj neprípustná, keďže
Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica
o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.06.2018 nepodliehajú súdnemu prieskumu. Z
obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný vykonal v čase od 31.01.2017 do 12.06.2017 v
nadväznosti na § 112 písm. c), § 137 ods. 2 písm. c), § 146 ods. 4 a ods. 5 v spojení s § 155q ods. 4 zák.

č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a podľa § 140, § 147 písm. c) a § 187 ods. 4 zákona č. 343/2015
Z. z. o verejnom obstarávaní kontrolu postupu verejného obstarávateľa (žalobcu) pri zadávaní zákazky
- verejnej súťaži, po uzavretí zmluvy na poskytnutie služby na predmet zákazky „Prevádzkovanie
stravovacej jednotky pre zamestnancov a pacientov v nebytových priestoroch verejného obstarávateľa a
užívanie majetku verejného obstarávateľa“. O výsledku kontroly bol spísaný Protokol o výsledku kontroly

dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2577-7000/2017-ODII/9 zo dňa 12.06.2017, Dodatok
č. 1 k Protokolu č. 2577- 7000/2017-ODII/13 zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu
o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2577-7000/2017-ODII/19 zo dňa
19.06.2018.
7. Žalovaný v Protokole konštatoval, že žalobca konal v rozpore s niektorými ustanoveniami

zákona o verejnom obstarávaní, čo v prípade niektorých zistení malo resp. mohlo mať vplyv na
výsledkoch vereného obstarávania a v prípade niektorých zistení nemalo vplyv na výsledkoch vereného
obstarávania. V Dodatku č. 1 k Protokolu bolo vypustené celé kontrolné zistenie č. 5 a č. 13, pridané
kontrolné zistenie č. 14 a boli v ňom zdôvodnené tieto zmeny. V zápisnici o prerokovaní Protokolu a
Dodatku č. 1 k Protokolu je zhrnutý priebeh prerokovania týchto dokumentov. Ani jeden z napadnutých

správnych aktov (Protokol, Dodatok č. 1 a Zápisnica) nepriznáva žalobcovi žiadne práva a ani mu
neukladá žiadne povinnosti, ani sankcie.
8. Správny súd sa odvolával aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/15/2018 zo dňa
25.04.2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 53/2018, kde bolo konštatované, že „protokol o výsledku dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. zo

verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako i
zápisnica o jeho prerokovaní v prípade, ak kontrolovanému subjektu neukladajú práva a povinnosti,
sú iba podkladovým materiálom pre prípadné rozhodnutie o uložení sankcie za spáchanie správneho
deliktu na úseku verejného obstarávania (§ 149 citovaného zákona). Tieto správne akty nie sú spôsobilé
zasiahnuť do práv a povinností kontrolovaného subjektu, pretože majú iba predbežnú povahu, a preto

nepodliehajú súdnemu prieskumu. Až v prípade, ak správny orgán zvolí na základe zistení z kontroly
zákonom predpísaný postup (podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej
z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov) a vyvodí z kontrolných zistení pre
žalobcu sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty ako aj postup správneho orgánu tomuto
rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do

práv a povinností žalobcu.“
9. Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 02.05.2018 a
Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.06.2018 nepodliehajú súdnemu
prieskumu, keďže nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností kontrolovaného subjektu (žalobcu).Nie je pritom rozhodujúce na základe akého druhu správnej žaloby uvedeného v ust. § 6 ods. 2
SSP sa žalobca tohto preskúmania domáha. Domáhať sa ochrany na správnom súde možno iba v
prípade, že boli porušené alebo priamo dotknuté práva alebo právom chránené záujmy žalobcu, a

to či už rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy alebo nečinnosťou či iným zásahom
orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 2 SSP). Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na
subjektívnych právach žalobcu. Pojem „jeho práva“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a
nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne
záväzného právneho predpisu. Súd dospel k záveru, že Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017,

Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo
dňa 19.06.2018 nijako neporušujú ani sa priamo nedotýkajú práv alebo právom chránených záujmov
žalobcu.
10. Napadnuté správne akty podľa správneho súdu predstavujú nástroj na oficiálnu sumarizáciu
zistených porušení zákona o verejnom obstarávaní, resp. správu o zistených porušeniach, a to bez
donucovanej zložky výkonu verejnej moci. Môžu teda slúžiť iba ako podklad pri prípadnom vydaní

rozhodnutia, ktoré by malo vynútiteľnú povahu, napr. rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi. Až v
prípade vydania takéhoto rozhodnutia bude rozhodnutie o uložení pokuty, ako aj postup správneho
orgánu tomuto rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde
k zásahu do práv a povinností žalobcu. Žalobcom tvrdený zásah do vlastníckych práv žalobcu, ktorý
by mal vyplývať zo záverov Protokolu, Dodatku č. 1 a Zápisnice, nie je ničím podložený a z ich obsahu

nijako nevyplýva. Sám žalobca to zdôvodňuje iba poukazom na to, že v zmysle § 149 ods. 1, ods. 2
a ods. 3 ZVO je žalovaný povinný na základe prípadných kontrolných zistení uložiť kontrolovanému
subjektu pokutu. Je teda zrejmé, že tvrdenie o zásahu do vlastníckych práv je motivované iba snahou
dosiahnuť samostatnú „preskúmateľnosť“ predmetných správnych aktov v správnom súdnom konaní.
kasačná sťažnosť sťažovateľa

11. Proti uzneseniu správneho súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods.
1 písm. g) a j) SSP a uviedol, že zásadnou právnou otázkou v konaní je zodpovedať, či správny súd
správne označil lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, a či správne akty
Protokol o výsledku kontroly, Dodatok č.1 k Protokolu a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku
kontroly sú v kontexte podanej žaloby preskúmateľné súdom. Predmetom žaloby bolo preskúmanie

postupu žalovaného spočívajúci v neodôvodnenom a nepríslušnom vykonávaní dohľadu nad verejným
obstarávanímč.2577-7000/2017-ODII/2,ktorýsťažovateľpovažovalzanezákonný.Sťažovateľsúčasne
považoval kontrolu verejného obstarávania vykonanú žalovaným č. 2577-7000/2017-ODII/2, Protokol o
výsledku kontroly zo dňa 12.6.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 2.5.2018 a Zápisnica o prerokovaní
protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.6.2018 za nezákonné. Správny súd podanú žalobu odmietol

z dôvodu, že bola podaná oneskorene vo vzťahu k obidvom petitom žaloby. Naviac k 2. petitu žaloby
správny súd uviedol, že Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.6.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa
2.5.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.6.2018 ako správne akty nie
sú preskúmateľné súdom, pretože žalobcovi nepriznávajú žiadne práva a neukladajú žiadne povinnosti.
12. Sťažovateľ uznesenie o odmietnutí žaloby považoval za nedôvodné. Lehotu na podanie žaloby

súd podľa jeho názoru nestanovil správne. Iný zásah orgánu verejnej správy (žalovaného) spočíval
v jeho nečinnosti a v nezákonnom postupe pri vykonaní kontroly podľa osobitného predpisu zákona
o verejnom obstarávaní a samotných správnych aktoch. Samotná kontrola bola ukončená až dňa
19.6.2018, prerokovaním protokolu podľa 146c ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní. Sťažovateľ
považoval podanie žaloby skôr ako po prerokovaní protokolu za predčasné, vzhľadom na závery

protokolu a vznesené námietky. Rozhodnutie správneho súdu k Protokolu, Dodatku č. 1 a Zápisnici
o prerokovaní protokolu považuje sťažovateľ za jediné správne akty vydané žalovaným po vykonaní
kontroly podľa zákona o verejnom obstarávaní. Uvedené správne akty sú záväzným podkladom na
základe ktorého je vedené konanie o uložení sankcie, ktoré sa nepochybne dotýka majetkovej sféry
alebo iných práv kontrolovaného subjektu. Sťažovateľ v konaní predložil dôkaz, ktorým je Oznámenie

Úradu pre verejné obstarávanie č. 9333-3000/2018 zo dňa 7.8.2018, o začatí správneho konania zo
spáchania správnych deliktov podľa § 149 ods. 2 písm. i), h) zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom
obstarávaní, čo je priamy dôsledok záverov vykonanej kontroly žalobcu s dosahom na jeho majetkovú
sféru. Správne akty aj keď nemajú náležitosti správneho rozhodnutia musia byť podľa čl. 46 ods.2 Ústavy
SR preskúmateľné súdom, ak sa dotýkajú základných práv a slobôd.

vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný sa v časti napadnutého uznesenia týkajúcej sa lehoty na podanie žaloby stotožnil so
závermi správneho súdu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Svk/24/2023 zo dňa 23.06.2023. V zmysle citovaného uznesenia Najvyššieho správneho súduSR a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal žalovaný za to, že žaloba bola sťažovateľom podaná
zjavne oneskorene a z tohto dôvodu žalovaný žiada kasačný súd, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
zamietol. Nečinnosť orgánu verejnej správy, tak ako uviedol sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, nemožno

označiťzainýzásahorgánuverejnejsprávy,atedatútonečinnosťnemožnonapádaťžalobouprotiinému
zásahuorgánuverejnejsprávy.Podľanázoružalovanéhomalsťažovateľmožnostibrániťsanímtvrdenej
nečinnosti žalovaného sťažnosťou podľa osobitného predpisu alebo podnetom na prokuratúre podľa §
244 SSP a následne žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP. Vzhľadom
na to, že sťažovateľ nesplnil podmienky vyžadované pre podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej

správy podľa § 244 SSP, ktorými sú podanie sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetom na
prokuratúre, žalobca nie je oprávnený na podanie tejto žaloby. V kontexte vyššie uvedeného žalovaný
žiadal kasačný súd, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
14. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
15. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného

iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
16. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.

17. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.
18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
19. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu
Správneho súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu

a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že
kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je
koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení správneho súdu v konaní. Sťažovateľ
namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a j) SSP.
20. Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal súd reagovať na každé

jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala
predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu
tomuto názoru konkurujúcu. Námietky kasačného sťažovateľa sú prezentované v dvoch rovinách. Po
prvé namieta nesprávne posúdenie uplynutia subjektívnej lehoty v prípade ust. § 256 SSP a druhej
časti vedie polemiku so správnym súdom to tom, či Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona

o verejnom obstarávaní č. 2577-7000/2017-ODII/9 zo dňa 12.06.2017 a Dodatok č. 1 k protokolu č.
2577-7000/2017-ODII/13 zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly
č. 2577-7000/2017-ODII zo dňa 19.06.2018 predstavujú spôsobilý predmet prieskumu v správnom
súdnictve.
21. Kasačný súd k plynutiu subjektívnej lehoty na podanie správnej žaloby proti inému zásahu poukazuje

naustanovenie§256SSP,kdejeexplicitneuvedené,žežalobamusíbyťpodanádodvochmesiacovodo
dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela. Zároveň kasačný
súd poukazuje na rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho
súdu SR 1/2022 pod č. 4/2022, kde sa kasačný súd zaoberal účelom žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP a
podľa § 252 ods. 2 SSP a konštatoval, že „V ustanovení § 256 SSP je však pre oba podtypy upravená

jednotná subjektívna lehota, ktorá plynie od okamihu, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom o tomto
zásahu dozvedela. Ustanovenie objektívnej lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) má len
subsidiárny charakter, predstavuje teda najneskorší možný okamih pre podanie žaloby podľa § 252
SSP.“ Zároveň „Z ustanovenia § 256 SSP však nevyplýva nič z toho, čo žalobkyňa tvrdí v kasačnej
sťažnosti: nijako z neho nemožno dospieť k záveru, že by v prípade trvajúceho zásahu (§ 252 ods.

1 SSP) mal začiatok subjektívnej dvojmesačnej lehoty „kĺzať“ počas celého trvania iného zásahu.
Takisto z uvedeného ustanovenia nijako nevyplýva, že by bolo možné na jednu (subjektívnu) alebo
druhú (objektívnu) lehotu neprihliadať, prípadne, že by stačilo, aby žaloba bola podaná počas trvania
zásahu. Taký výklad totiž ignoruje jasné znenie § 256 SSP, podľa ktorého sa subjektívna dvojmesačná
lehota aplikuje na každú žalobu proti inému zásahu a plynie vždy od okamihu, keď sa o ňom dotknutá

osoba dozvedela.“ Z uvedeného dôvodu nebolo možné akceptovať námietku sťažovateľa o nesprávnom
posúdení uplynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu a túto právnu otázku
posúdil správny súd správne.22. K druhej námietke sťažovateľa o súdnom prieskume podkladových materiálov, ktoré mali
predstavovať Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa
02.05.2018aZápisnicaoprerokovaníprotokoluovýsledkukontrolyzodňa19.06.2018sadostatočnýma

zrozumiteľným spôsobom vyjadril správny súd. Preto kasačný súd sa k predmetnej námietke už nebude
vyjadrovať duplicitne a obmedzí sa iba na doplňujúcu konštatáciu, že ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) a
c) SSP predstavujú zákonnú definíciu rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy, ako spôsobilých
predmetov súdneho prieskumu s akcentom nevyhnutnosti priameho dotyku na subjektívnych právach
fyzických a právnických osôb. Pritom akty, ktorých súdny prieskum sťažovateľ požadoval, nie sú

spôsobilé zasiahnuť do jeho práv a povinností, pretože majú iba predbežnú povahu, neznamenajú
priamy dotyk na jeho právach a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu.
23. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.
24. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167
ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému
náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po

splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych
spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§
147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.