Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 24, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/73/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420204639
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4420204639.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcov: I.) A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom A. XX C. D. X, XXXX E., A. a II.) F. D., nar. X.XX.XXXX, bytom G. X/XX D. X, XXXX
E., A., obaja zastúpení JUDr. Martin Ganczner, advokát, Nové Zámky, Tajovského 6, proti žalovanej: C.
H., nar. XX.X.XXXX, bytom I., F. XX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Petra Hromádková, s.r.o.,
Štúrovo, Széchényiho 6, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v I. a II. rade sa svojou žalobou voči žalovanej domáhali určenia neplatnosti závetu

poručiteľa I. B., ktorý bol spísaný do notárskej zápisnice č. N 92/2016, Nz 8056/2016, NCRza 1361/2016,
NCRls 8320/2016 notárom JUDr. Petrom Boldizsárom dňa 8.3.2016 a tiež neplatnosti vydedenia, ktorý
úkon tento poručiteľ vykonal v rovnakej notárskej zápisnici. Tvrdili, že dôvod, ktorý poručiteľ ( ich otec )
uviedol v listine o vydedení nie je pravdivý, pretože nie je pravda, že by o otca neprejavovali opravdivý
záujem, naopak, ich otec bol dlhodobo chorý a bol alkoholikom a sú presvedčené, že vydedenie nebolo
jeho vôľou a že nechcel všetok svoj majetok zanechať svojej sestre ( žalovanej ) a že v čase spísania
napádaných listín nebol spôsobilý na právne úkony a to z dôvodu duševnej poruchy vyvolanej vplyvom

požívania alkoholických nápojov a tiež sú presvedčené, že otec bol zmanipulovaný vykonať tieto úkony,
pretože žalovaná ním manipulovala aj predtým a to natoľko, že ich otec odmietal, zakazovala mu stýkať
sa s nimi a kontaktovať ich.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a uviedla, že o spísaní závetu jej bratom ani nevedela a nevedela
ani o tom, že bola uvedená ako jeho dedič, dozvedela sa to až keď bol umiestnený v zariadení Dunaj
v Kováčove vo februári 2019, predtým bratovi pomáhala, chodieval k nej a aj ona ho navštevovala a až

keď brat potreboval opateru 24 hodín denne, ktorú mu nevedela zabezpečiť, musel byť umiestnený
v domove sociálnych služieb. Uviedla, že žalobkyne – jeho dcéry ho nenavštevovali a to ani počas
jeho hospitalizácie v Nových Zámkoch, kde bol posledné 2 mesiace pred smrťou. Uviedla tiež, že nie
je pravda, že by ona žalobkyne pred personálom zariadenia, v ktorom bol jej brat umiestnený, zatajila,
pretože naopak pracovníčkam oznámila, že má 3 dcéry, s ktorými nemá žiaden vzťah, pričom ich
návšteva u neho by mohla vyvolať konflikt a zhoršenie jeho zdravotného stavu. Dodala, že žalobkyne
neposkytli žiadnu pomoc v spojení s jeho umiestnením do zariadenia a keď za ním prišli, viac ich

zaujímali jeho osobné veci ako zdravotný stav. Tvrdila, že poručiteľ nekonal v duševnej poruche a že
nevedela, že žalobkyne vydedil.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a oboznámením ku spisu
pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky 16D/343/2019-33 zo dňa 16.9.2020 súd zistil, že ním boli
deti poručiteľa I. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX ( žalobkyne v I. a II. rade a I. B., nar.
XX.X.XXXX ) odkázaní notárom na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení,
ktoré uvedený poručiteľ zanechal vo forme notárskej zápisnice č. N 92/2016, Nz 8065/2016 zo dňa
8.3.2016.

5. Z notárskej zápisnice č. N 92/2016, Nz 8056/2016, NCRza 1361/2016, NCRls 8320/2016 spísanej
notárom JUDr. Petrom Boldizsárom dňa 8.3.2016 súd zistil, že poručiteľ I. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý
zomrel dňa X.X.XXXX spísal touto formou závet a listinu o vydedení, ktorou listinou o vydedení svoje
deti F. B., A. B. a I. B. vydedil, pretože dlhodobo o neho neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by
ako potomkovia mali prejavovať, nenavštevujú ho, nenapíšu mu ani na sviatky a jubileá a ani počas

hospitalizácie ho nenavštívili a zároveň všetok svoj majetok odkázal svojej sestre ( žalovanej ).

6. Žalobkyňa v I. rade vo svojej výpovedi uviedla: Boli sme za otcom v domove v Kováčove, kde ho
žalovaná dala bez nášho súhlasu a zakázala, aby nás o jeho stave informovali. Jeho podpis načarbala
tak, že mu držala ruku, teda aj na zmluve aj na súhlase s tým, že bude v Kováčove. Boli sme so sestrou

za ním 5 dní pred jeho smrťou, keď nás J. informovala, že je s ním veľmi zle. Povedal, že bol u notára
a že dal podpísať užívacie právo jednej osobe, o závete nehovoril nič. Povedal, že sme prišli neskoro,
že by to aj prepísal ale ja som už musela odísť. Ja som z domu odišla v 17-tich rokoch, lebo nás bil a
vyhadzoval na ulicu, bol celý život alkoholikom, ale vždy na sviatky mal od nás darčeky, hoci my sme od
neho nedostali nič. Posledných 5 rokov čo som chodila na Slovensko, som vždy bola na jeho adrese,

teda tam kde býval, nemala som na neho kontakt, ale nechávala som mu vo dverách papierik s číslom na
seba, no on sa neozval. Keď som tu pri týchto príležitostiach bola, mala som čo vybavovať, nepokúšala
som sa ho nájsť, lebo do krčmy za nim nepôjdem. Naposledy som ho videla asi 8 rokov pred jeho smrťou,
keď ma uvidel, iba mi nadával. Listy sme si nepísali, ale niekedy asi pred 15 rokmi si zistil na mňa kontakt
a terorizoval ma telefonicky, hneval sa na mňa lebo som mame platila súd, keď sa rozvádzali, vyhrážal

sa mi, nadával mi do kuriev. O žalovanej vždy hovoril, že o nej nechce ani len počuť, veď to bola ona, kto
ho obvinil kvôli pozemkom, za čo dostal 5 rokov. Dopočula som sa, že ho žalovaná proti nám huckala.
Nikdy v živote nebol schopný ani len papiere vyplniť, preto si myslím, že nebol schopný závet napísať,
veď nebol schopný vybaviť žiadny dokument. O jeho zdravotnom stave som bola informovaná, ľudia
nám povedali čo je s ním, že je mu zle, že pije, že sa dolámal, že mu rozbili hubu a že zneužíval p. K.. Bol

nepríčetný, chcel zastreliť brata, sú o tom záznamy. Na liečení nebol, iba v Nových zámkoch v nemocnici
a bol veľmi manipulovateľný, najmä pod vplyvom alkoholu. Ten užíval od môjho detstva a stupňovalo
sa to. V roku 2016 bolo obdobie keď pil aj nepil ale nemohol byť v normálnom stave, keď nabúral dve
autá a pritom mal byť triezvy. Jeho pohrebu som sa nezúčastnila, mala som vtedy psychické problémy
a musela som ísť k lekárovi. O pohrebe som vedela, aj veniec som kúpila, odišla som so Slovenska deň

predtým ako zomrel, potom nám volala J. čo sa stalo, a to ledva sme prišli do Rakúska, preto som ju
poprosila aby pohreb vybavila, prišli sme asi o 5 dní, pohreb bol až o mesiac. Asi týždeň som potom
bola na Slovensku, ale musela som ísť späť a o tri týždne som už prísť nemohla. Zakázal mi to lekár
a poisťovňa. Opravujem, odišla som dva dni pred pohrebom, ale neviem ako dlho som predtým bola
na Slovensku. Že otec v roku 2016 už dva a pol roka nepožíval alkohol viem z papierov, ktoré som u

neho našla. Vedel čo hovorí, pretože keď sme za ním boli v Kováčove, ešte chcel aby sme mu priniesli
pokladničku, aj nám povedal kde presne je, no nebola tam, lebo žalovaná ju zobrala. Opravujem, neviem
či tých 2,5 roka čo nepožíval alkohol, bolo v roku 2016 ale z papierov viem, že mal také obdobie.

7. Žalobkyňa v II. rade vo svojej výpovedi uviedla: myslím, že od žalovanej to nebolo pekné čo urobila.

Bola som s ňou v kontakte, tvrdila že otcovi je dobre, nič mu nie je. Keď bol v Kováčove, že za ním
chodí. Keď som ešte pred 13 rokmi bola na Slovensku mali sme veľmi dobrý vzťah, navštevoval môjho
syna, zbožňoval ho, nechce sa mi veriť, že by ho bol vydedil. Možno ešte uverím tomu, že vydedil nás,
ale jeho nie. Keď som bola na Slovensku snažila som sa ho kontaktovať, ale nepodarilo sa nám to.
Telefón na neho nám žalovaná nechcela dať. Pokúšala som sa s ním spojiť, nechávala som mu lístok

so svojím číslom za dverami, ale nikdy sa neozval. Prvý rok som chodievala domov každé tri mesiace,
neskôr dvakrát za rok. Naposledy som ho videla asi pred 10 rokmi. O tých veciach ohľadom vydedenia
a závetu som sa dozvedela až pri dedičskom konaní. Chcem upresniť, že som to myslela tak, že som
otca nevidela asi 10 rokov a až potom vo februári 2019 som sa s ním stretla, keď nám zavolala paniJ., že otec je veľmi zle. Boli sme za ním v Kováčove. Všetci sa tam čudovali, že má deti, lebo žalovaná
sa vyhlásila za osobu zodpovednú, ktorá ho zastupuje. Vtedy sme sa s ním stretli, bol šťastný plakal,
hovoril niečo o tom, že napísal nejaké splnomocnenie na obrábanie pôdy. Pýtali sme sa ho o čo išlo,

ale nepovedal to, iba že v krabičke má dokumenty. Ďalej nás to nezaujímalo, zaujímali sme sa hlavne
o jeho zdravotný stav. To naše stretnutie trvalo asi dve hodiny. Boli sme tam so sestrou a otcom a
prešla tadiaľ naša sesternica, ktorá tam pracuje, niesla jedlo. Nejde nám o tie peniaze a pozemok, len o
princíp ako sa žalovaná zachovala, keďže pri dedičskom konaní sme sa dozvedeli, že dediť bude ona.
Nesúhlasíme s tým, lebo sme sa tam narobili a aspoň niečo si za tie roky zaslúžime. Bol to otec, ktorý

sa nám odcudzoval, nie my jemu, ale nevieme prečo. Pokúšali sme sa ho kontaktovať, ale neúspešné.
Nemôžem to tvrdiť, ale myslím si, že kvôli nej.
Uviedla, že rozpory medzi ňou a otcom žalobkyňa v 2.rade udáva začali vznikať preto, že museli veľa
robiť, kým robili bolo dobre, ale keď prestali tak nie. Ten odstup robil otec. Navyše bol agresívny a mlátil
nás. Museli sme chodiť na brigády, aby sme mali nejaké peniaze, pretože on do domácnosti peniaze
nedával.

Uviedla: otec bol alkoholik, veľa pil a bol agresívny. Žalovaná však vždy hovorila, že sa má dobre a to aj
vtedy, keď bol v nemocnici. Stalo sa aj, že na nás súrodencov fyzicky zaútočil, hlavne keď si vypil. Že otec
v roku 2009 bol v nemocnici žalobkyňa uviedla, že nevie, navštíviť ho nebola, keďže o tom nevedela.

8. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla: môj brat nemohol byť taký zlý ako ony tvrdia. Postavil dom,

spravil deťom svadby, dal synovi 18tisíc. Keď sa rozviedol udržiaval s deťmi kontakt, teda s F., pretože A.
odišla a viac sa neukázala. Je pravdou, že F. syna zbožňoval, chcel sa s ním stretávať, ale ona mu v tom
bránila. Došlo k tomu preto, že jej odmietol dať kľúče od chaty, kde sa chcela stretávať s iným chlapom.
To mi povedala jeho družka, ktorá však už zomrela. Žalobkyne sa s ním nepokúšali kontaktovať, naopak
keď ho stretli miesto pozdravu si odpľuli, boli ovplyvnení matkou. Toto sú deti? Žalobkyňa v 2.rade odišla

z domu, lebo ju niekto chcel znásilniť. Otec ju chcel chrániť, ona sa však hanbila a preto odišla. Keď
ochorel v roku 2009 jeho družka volala mne. Bola som práve u pani J.. Išla som za ním, bol potom v
nemocnici 1,5 mesiaca skoro 2 a prestal piť. Viac ako 5 rokov nepil, chodieval na kontroly a keď jeho
družka ochorela, staral sa o ňu. Je pravdou, že v roku 2014 mu zobrali vodičák, ale bolo to len preto,
že pred stanicou sa pokúšal naštartovať auto, ktoré neštartovalo, nešoféroval, potom však podstúpil

psychotesty a v roku 2015 mu vodičák vrátili. V roku 2016 normálne pracoval, s dcérami sa nestretával,
lebo ony nemali záujem aj sa im pokúšal volať no ony nechceli. Pritom ony neurobili vôbec nič, aby sa
s ním stretli. Renáta sa nikdy na svojho otca ani len nepýtala. Taktiež telefónne číslo odo mňa na neho
nepýtali. Žiadne odkazy pre neho alebo telefónne čísla som nikdy nenašla. Brat vlastne ani nevedel, kde
ony bývajú. O vydedení a závete som sa s bratom vôbec nerozprávala, nikdy, ani som o tom nevedela,

nikdy to so mnou nepreberal, bola to jeho vec. Ani som nemyslela, že závet napíše. Dozvedela som sa
o tom až vtedy, keď som dostala papier, že ony sa odvolali. 25.01.2019 bol pred obedom u mňa, videla
som na ňom, že niečo nie je v poriadku, hovorila som mu aby šiel k lekárovi, povedal že pôjde. Odišiel
odo mňa, potom prišiel spolu s policajtmi, ktorí ho kontrolovali v Lidli a keď nemal občiansky, prišli s
ním ku mne. Potom odišiel domov. Volal mi sused, že sú problémy, lebo chodí bosý po vonku v tej zime.

Volali sme mu sanitku, ale nezobrala ho, pretože nechcel ísť a potom večer 22.30 hod. mi volal sused,
že musel zavolať sanitku, išla som tam, sanitka ho zobrala. Na druhý deň som šla za ním do nemocnice,
no už sa na nič nepamätal, od tej doby sa na nič nepamätal, nepoznával ľudí. Preto ani ich dve pri tej
návšteve poznať nemohol. Nevedel kto je pri ňom, ani mňa nespoznával. Tak sme sa so sestrou dohodli
a vybavili sme mu prijatie do Kováčova. Najprv ho neprijali, ale 4 dní pred smrťou áno, bolo to v pondelok

to si pamätám. V piatok potom zomrel, bol vo veľmi zlom stave. Nevedel kto pri ňom je, rozprával sa
s mŕtvymi, nespoznával ma, nevedel kto som. Ja som v zariadení samozrejme povedala, že má deti,
ale že on ich nechce. So žalobkyňami som ja nebola v kontakte, nechcela som, ani on to nechcel. V
podstate mi to ešte predtým zakázal a to ešte niekedy v roku 2018. že je ich otec v zariadení im oznámila
pani J., prišli v utorok, ale zaujímalo ich len kde má doklady a knižky, povedala mi to zdravotná sestra.

Vraj sa na to pýtali aj v kancelárii. Ja som sa s nimi nestretla.
Na otázku PZ žalobkýň či bol jej brat agresívny a či ju niekedy napadol žalovaná udáva: vôbec nie,
nenapadol ma, žiadne trestné oznámenie som nedávala, problém mal s mojou sestrou. Neviem ani o
tom, že by bil svoje deti, naopak bila ich svoja matka. Aj z pohrebu žalobkyňa v 1.rade odišla preto, že
napadla matku a brat jej povedal nech okamžite odíde do Slovenska.

Na ďalšiu otázku či žalovaná vie v akom zdravotnom stave bol poručiteľ v roku 2016 žalovaná udáva:
neviem o tom že by trpel nejakými závažnými chorobami.9. Svedok D. L. vo svojej výpovedi uviedol: So I. B. sme boli kamaráti, do posledného dňa sme spolu
robili, gazdovali sme, pomáhali si a to na pozemkoch, ktoré sme asi pred 20 rokmi vybrali. Stretávali
sme sa pravidelne 2-3 krát týždenne aj pracovne, aj sme sa navštevoval, okrem toho sme si zvykli volať.

Posledný raz sme sa stretli asi týždeň pred jeho smrťou v Kováčove. Ešte predtým ako ho zobrali do
nemocnice bol u mňa. Bol to 70 ročný chlap, bol slabší, ale pokiaľ ide o jeho ďalší zdravotný stav, nič
som na ňom nevidel, netrpel chorobami ani sa na nič nesťažoval. Zvykol pravidelne šoférovať, nikdy
som na ňom väčšie zdravotné problémy nevidel.
Na otázku PZ žalobkýň, či vie o tom, že by pán B. v predchádzajúcom období bol v nemocnici, svedok

udáva: nie, iba ten týždeň pred smrťou.
Na otázku PZ žalobkýň, aký bol vzťah pána B. k alkoholu udáva: už asi 5-10 rokov nepil, iba málo. V
minulosti toho bolo viac a čo sa týka zadržania vodičského preukazu, mohlo to byť asi 3-4 roky pred
jeho smrťou, môžem uviesť, že to bolo za alkohol, ale k celej situácii došlo tak, že on nešoféroval, iba
nevedeli naštartovať auto a kvôli jeho roztlačeniu si presadol na miesto vodiča.
Na otázku PZ žalobkýň, či má vedomosť o tom, že by pán B. navštevoval psychiatra udáva: o tom

neviem.
Na otázku, aký bol vzťah pána B. k deťom udáva: poviem taký príklad, asi 5-6 mesiacov pred smrťou
bol u nás na návšteve, poobede bol smutný a skoro plakať a keď som sa ho spýtal prečo povedal, že
mi závidí deti, že o neho nikto nemá záujem. Stalo sa, že išiel gratulovať synovi keď vyhral auto, ale ten
pred ním odišiel, vyhýbal sa mu. O jeho dcérach som nevedel. Hovoril iba to, že sú v zahraničí, nevie

sa s nimi spojiť, lebo nemajú mobil a že sa s nim nechcú stretávať.
Na otázku, či pán B. mal exekúcie, svedok udáva: niekedy mal také problémy neviem kedy presne, môže
to byť 15 aj viac rokov. Exekútor mu zobral dom a ešte mal niečo platiť, aj odo mňa pýtal peniaze, ale
nepožičal som mu.

10. Svedkyňa H. J. vo svojej výpovedi uviedla: Žalobkyne sú bratove dcéry. Môj vzťah k nim je neutrálny,
nestretávame sa, občas si zavoláme. V kontakte nie som ani so žalovanou, nehnevám sa na ňu, ale ona
na mňa áno, hoci neviem prečo. Viem, že v tomto konaní ide o majetok o dedičské konanie po I. B., ktorý
bol mojim bratom. Môžem o ňom povedať, že bol nepríčetný, pil. V roku 2014 a aj skôr. Bol alkoholik.
Jeho družka K., ešte keď žila často volala, aby sme tam išli. Mával vidiny. Raz, a to bolo niekedy v roku

2013 -2014 volala presne vtedy, keď bola žalovaná u nás. Išli sme tam, zobrali sme ho do nemocnice.
Potom piť prestal na asi dva roky. Teda znova začal v roku 2016. Naliehala som na neho aby nepil, ale
neposlúchal. V tom čase sme ešte so žalovanou všade chodili spolu. Brat často robil bordel a kričal aj
na mňa. Preto som tam asi v roku 2017 prestala chodiť, ale v roku 2019 keď už bol pri svojom konci
mi žalovaná volala, že je veľmi zle. Išli sme tam, mal omrznuté nohy, volali sme záchranku. Stalo sa

to preto, lebo nevedel čo robí a bosý chodil po vonku keď mrzlo. O jeho iný zdravotný stav som sa
nezaujímala, neviem akými chorobami trpel. Pokiaľ ide o jeho vzťah s dcérami, bol by mal s nimi vzťah,
ale žalovaná ho proti deťom huckala. Vyjadrovala sa a to aj predo mnou o nich, že sú to kurvy a že
má spraviť závet, aby to tie kurvy nezdedili. Počula som to viackrát, aj som sa jej na závet pýtala, ale
tvrdila, že ho nespravil.

Na otázku PZ žalobcov, či sa na otca žalobkyne pýtali, svedkyňa udáva: pýtali sa na neho, keďže s nimi
nie som v kontakte len telefonicky. Tak to bývalo vtedy, keď volali, čo bolo asi raz za 1-2 mesiace. Pýtali
sa, ako sa má. Povedali mi, že by sa s ním chceli stretnúť, ale zároveň sa ho báli, pretože na ne kričal.
Na otázku, či sa svedkyňa s bratom niekedy vážnejšie pohádala, hlavne v období 2016, svedkyňa udáva,
že nie, ani v roku 2016.

Na otázku, či brat deti spomínal, svedkyňa udáva, že ku koncu ich chcel vidieť, chcel aby za ním prišli.
Žalovaná raz o bratovi tvrdila, že je o bratovi všetko v poriadku, potom na druhý deň že je všetko zle. Keď
sme ho v roku 2019, krátko pred jeho smrťou išli pozrieť, bolo to tak, že som bola s dcérou nakupovať.
Keď žalovaná volala, tvrdila, že je veľmi zle s bratom, preto sme všetky 3 za ním išli. Našli sme ho v
dezolátnom stave a potom išiel do nemocnice. To som potom jeho dcéram oznámila ja aj to napriek

tomu, že žalovaná sa mi vyhrážala, aby som im to nepovedala. So žalobkyňami sa osobne nestretávam,
odkedy odišli z domu preč. Neviem presne kedy to bolo, teda s výnimkou toho, že sa asi raz ročne, keď
na Slovensko chodili, u mňa zastavili.

11. Zo znaleckého posudku MUDr. Jána Bernáta č. 24/2025 zo dňa 20.2.2025 súd zistil, že znalec

konštatoval, že:
- na základe zdravotnej dokumentácie trpel I. B., nar. XX.X.XXXX závislosťou na alkohole a netrpel inou
duševnou alebo telesnou chorobou relevantnou z forenzne psychiatrického hľadiska- na základe zdravotnej dokumentácie dňa 8.3.2016 u I. B., nar. XX.X.XXXX chronický abúzus alkoholu,
resp. syndróm závislosti na alkohole samé o sebe nemali forenzne relevantný vplyv na rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti

- vo vzťahu k nálezu kortiko-subkortikálnej mozgovej atrofie na CT vyšetrení v roku 2019 konštatoval,
že rozhodujúci je klinický, nie zobrazovací nález a to obzvlášť v prípade, že nie je uvedený rozsah
týchto zmien a rovnako nie je možné sledovať časovú dynamiku týchto zmien. Jedná sa o nález
bezmála 3 roky po vykonaní právneho úkonu, teda nie je možné preukázať, že posudzovaný kortiko-
subkortikálnou atrofiou trpel i v čase vykonania právneho úkonu. Nie je možné jednoznačne a bez

pochybností odpovedať na otázku vplyvu atrofie na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
- na základe zdravotnej dokumentácie dňa 8.3.2016 v zdravotnom stave I. B., nar. XX.X.XXXX neboli
zistené ani preukázané okolnosti, ktoré by mali forenzne relevantný vplyv na jeho rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti
- na základe zdravotnej dokumentácie dňa 8.3.2016 v zdravotnom stave I. B., nar. XX.X.XXXX neboli
zistené ani preukázané okolnosti, ktoré by mali forenzne relevantný vplyv na jeho spôsobilosť na právne

úkony
- podľa zdravotnej dokumentácie I. B., nar. XX.X.XXXX trpel závislosťou na alkohole. Uvedená porucha
sama o sebe nemala forenzne relevantný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti ani na
schopnosť vykonávať právne úkony. Inou duševnou ani telesnou chorobou relevantnou z forenzne
psychiatrického hľadiska podľa dokumentácie netrpel

- podľa zdravotnej dokumentácie I. B., nar. XX.X.XXXX netrpel takou duševnou poruchou, ktorá ho robila
na spísanie závetu a listiny o vydedení neschopným
- I. B., nar. XX.X.XXXX dňa 8.3.2016 a v čase relevantnom trpel závislosťou na alkohole, ktorá sama
o sebe nemala forenzne relevantný vplyv na jeho správanie a rozhodovanie. Mohol hypoteticky trpieť
jednoduchou alkoholou opojenosťou ( ako priebehovou súčasťou závislosti na alkohole ), ktorá mohla

ovplyvniť jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti – adekvátne jej stupňu, čo v súčasnosti nie je
možné potvrdiť ani vyvrátiť
- podľa zdravotnej dokumentácie I. B., nar. XX.X.XXXX netrpel takou duševnou poruchou, ktorá by mu
z forenzne psychiatrického hľadiska bránila porozumieť závetu a posúdiť následky svojho konania.

12. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

14. Podľa § 38 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

15. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 194 ods. 1 CMP ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

17. Žaloby vyvolané sporom o dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve, sú žalobami
o určenie právnej skutočnosti. Ak v dedičskom konaní nastane situácia, keď súdny komisár ( súdom
poverenýnotár)nedokážeúčastníkovkonaniadoviesťkzmieru,uznesenímichvyzvenapodaniežaloby
o určenie spornej skutočnosti. V danom prípade by mohla nastať situácia, keď by v prebiehajúcom

dedičskom konaní vyzval súdny komisár účastníkov konania na podanie žaloby, ktorej predmetom
bude určenie skutočnosti, či poručiteľka v čase spísania závetu (notárskej zápisnice N 48/2015) bola
plne spôsobilá na právne úkony, či netrpela duševnou poruchou, a či bola schopná rozpoznať účinky
svojho konania. Ustanovenie § 194 ods. 1 CMP nemožno vykladať tak, že ide o akési univerzálnesplnomocnenie účastníka dedičského konania na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu. Je potom
na mieste otázka právneho posúdenia, či sa žaloba svojou povahou nepribližuje skôr k určovacej žalobe
podľa § 137 písm. c) CSP, pri ktorej je osvedčenie naliehavého právneho záujmu žalobcami conditio

sine qua non, čiže nevyhnutnou podmienkou.

18. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že poručiteľ I. B. zomrel dňa X.X.XXXX s tým, že
po sebe zanechal závet a listinu o vydedení, ktorými svoje deti - F. B., A. B. ( žalobkyne v I. a II. rade ) a I.
B. ( pôvodne tiež žalobcu ) vydedil s tým, že uviedol, že dlhodobo o neho neprejavujú opravdivý záujem,

ktorý by ako potomkovia mali prejavovať, nenavštevujú ho, nenapíšu mu ani na sviatky a jubileá a ani
počas hospitalizácie ho nenavštívili a zároveň všetok svoj majetok odkázal svojej sestre ( žalovanej ).

19. Ak v dedičskom konaní nastane situácia, keď súdny komisár nedokáže účastníkov konania doviesť
k zmieru, uznesením ich vyzve na podanie žaloby o určenie spornej skutočnosti. Podľa § 137 pís.
d/ CSP sa žalobou možno domáhať určenia neplatnosti právnej skutočnosti, takou je i neplatnosť

právneho úkonu a to pod podmienkou, že podanie takej žaloby je prípustné vtedy, ak to vyplýva
zosobitnéhopredpisu.Ustanovenie§194ods.1CMPumožňujenapodaniežalobyourčenieneplatnosti
predmetného závetu a je práve takým osobitným predpisom a preto súd konštatuje, že žaloba o určenie
neplatnosti právnych úkonov ako ju žalobkyne podali, je prípustná.

20. Žalobkyne tvrdili, že dôvod, ktorý poručiteľ ( ich otec ) uviedol v listine o vydedení nie je pravdivý,
pretože nie je pravda, že by o otca neprejavovali opravdivý záujem, naopak, ich otec bol dlhodobo chorý
a bol alkoholikom a sú presvedčené, že vydedenie nebolo jeho vôľou a že nechcel všetok svoj majetok
zanechať svojej sestre ( žalovanej ) a že v čase spísania napádaných listín nebol spôsobilý na právne
úkony a to z dôvodu duševnej poruchy vyvolanej vplyvom požívania alkoholických nápojov a tiež sú

presvedčené, že otec bol zmanipulovaný vykonať tieto úkony, pretože žalovaná ním manipulovala.

21. Žalovaná sa bránila v konaní tým, že o závete ani nevedela, že jej brat netrpel žiadnou duševnou
poruchou a tiež že žalobkyne – jeho dcéry ho nenavštevovali.

22.Otázkoupretotokonanierozhodujúcoupretobolourčiť,čiporučiteľvčasespísaniaprávnychúkonov,
ktoré žalobkyne v tomto konaní napádajú ( závetu a listiny o vydedení ) bol spôsobilý na spísanie týchto
listín, či trpel duševnou poruchou, ktorá by ho robila na tento právny úkon neschopnou alebo nie a či
jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase vykonania napádaných právnych úkonov boli nejako
ovplyvnené.

23. Znaleckým dokazovaním ( ZP č. K. F. G. č. 24/2025 zo dňa 20.2.2025 ) bolo zistené, že I. B., nar.
XX.X.XXXX netrpel takou duševnou poruchou, ktorá by mu z forenzne psychiatrického hľadiska bránila
porozumieť závetu a posúdiť následky svojho konania a že trpel závislosťou na alkohole, čo však samé o
sebe nemalo forenzne relevantný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti ani na schopnosť

vykonávať právne úkony. Inou duševnou ani telesnou chorobou relevantnou z forenzne psychiatrického
hľadiska podľa dokumentácie netrpel.

24. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobkyne v konaní neuniesli svoje dôkazné bremeno
a svoje tvrdenia o tom, že poručiteľ bol v čase, kedy ich vydedil a kedy všetok svoj majetok odkázal

žalovanej neschopný posúdiť následky svojho konania, pretože trpel duševnou poruchou, ktorá ho
na tieto úkony robila neschopným, nepreukázali, naopak znaleckým dokazovaním bol nepochybne
preukázaný záver uvedený v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku, podľa ktorého bol poručiteľ plne
spôsobilý vykonať takéto právne úkony, vedel rozpoznať ich obsah a vôľa, ktorú pri nich prejavil, bola
jeho skutočnou vôľou.

25. Ani tvrdenia žalobkýň o tom, že poručiteľ bol alkoholik a že nie sú spôsobilé a dostatočné k tomu,
aby súd pri znaleckých zisteniach uvedených vyššie prijal záver, že poručiteľ v čase spísania sporných
listín trpel duševnou poruchou, ktorá by ho na ich vykonanie robila neschopnou.

26. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

27. Pokiaľ ide o námietku žalovanej voči tomu, že na strane žalobcov nevystupujú v tomto konaní všetci
dedičia, ktorí boli napadnutou listinou vydedení a že je nemysliteľné, aby voči niektorým boli záveta listina platné a voči iným nie, je nutné konštatovať predovšetkým to, že každý vydedený dedič sa môže
za splnenia zákonných podmienok a zákonom predpokladaným spôsobom domáhať určenia určitého
nároku z dedičského práva i samostatne, na strane druhej je potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že

žalobažalobkýňbolazamietnutá(ikedˇzinýchdôvodov),strácatentoargumentžalovanejnavýzname.

28.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPažalobcovivkonaníplneúspešnémupriznal
súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.