Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 8, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Ca/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123433649
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Salajová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123433649.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: Slovenská asociácia producentov v audiovízii, so
sídlom Grösslingova 32, 811 09 Bratislava, IČO: 36 061 182, v konaní práv. zast. AK MS s. r. o., so
sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 767 proti žalovanému: Asnet, s. r. o., so sídlom
Rosinská cesta 8, 010 08 Žilina, IČO: 36 420 581, v konaní práv. zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát,
so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1 582,02 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie vo veci z a s t a v u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré je žalobca
povinný zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.

III. Súd v r a c i a žalobcovi: Slovenská asociácia producentov v audiovízii, so sídlom Grösslingova 32,

811 09 Bratislava, IČO: 36 061 182 časť zaplateného súdneho poplatku v sume 37,00 Eur.

IV. Súd ž i a d a Slovenskú poštu, a. s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Banská Bystrica,
Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, aby vrátila žalobcovi: Slovenská asociácia producentov
v audiovízii, so sídlom Grösslingova 32, 811 09 Bratislava, IČO: 36 061 182 súdny poplatok v sume

37,00 Eur, a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25. 10. 2023 v upomínacom konaní domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 1 582,02 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej primeranej odmeny za rok 2022
za používanie audiovizuálnych záznamov audiovizuálnych diel v káblovej retransmisii. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V upomínacom konaní bol dňa 21. 11. 2023 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 29Up/1749/2023,
proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu
považuje za nedôvodný vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti neprevádzkuje káblovú retransmisiu,
nepožíva audiovizuálne záznamy, neponúka programové služby, teda z týchto dôvodov žalobcovi
nevzniklo právo na primeranú odmenu. Uviedol, že v minulosti uvedené služby poskytoval a bol
držiteľom registrácie retransmisie, avšak túto činnosť ukončil už v roku 2011 a v súčasnosti je jeho

činnosť obmedzená len na poskytovanie internetového pripojenia, ktorá nijako nesúvisí s činnosťou
žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby žaloba bola zamietnutá a žiadal náhradu trov
konania.

3. Podaním doručeným súdu dňa 01. 11. 2024 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu bez
uvedenia dôvodu a o trovách konania žiadal rozhodnúť v zmysle § 257 CSP vzhľadom na okolnosti,

ktoré ho viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj strán v konaní. Uviedol, že podanie žaloby
v danej právnej veci, na základe verejne dostupných údajov vyplývajúcich z verejných registrov, bolojeho zákonnou povinnosťou podľa § 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona. V záujme žalovaného
ako potenciálneho používateľa predmetov ochrany bolo, na základe oslovenia žalobcu s návrhom na
uzavretie licenčnej zmluvy, vysvetliť a preukázať, prečo z jeho strany k uzavretiu nemusí dôjsť s tým,

že mal predložiť žalobcovi relevantné dôkazy. Na základe takéhoto postupu by zrejme k podaniu žaloby
nedošlo. Žalovaný doposiaľ nepoprel, čo vyplýva z verejných listín, keď v rámci podaného odporu
predložil ako listinné dôkazy rámcovú zmluvu a svoj cenník a žiadal výsluch štatutárneho zástupcu. Až
v ďalšom vyjadrení predložil aj zmluvu Mesta Vrbové s iným prevádzkovateľom káblovej retransmisie,
ktoré môžu osvedčovať skutočnosť, že káblovú retransmisiu napriek stále nezrušenej licencii v praxi

zrejme skutočne nevykonával a prevádzkovala ju v danom meste iná spoločnosť.

4. V zmysle § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

5. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Keďže žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd aj bez
súhlasu žalovaného podľa § 145 ods. 1 CSP konanie vo veci zastavil.

7. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

10. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania podľa
§ 257 CSP musí byť výnimočné, toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranosti tvrdosti, inými
slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania, resp. strany sporu, takéto rozhodnutie

nesmie odporovať dobrým mravom (napr. nález sp. zn. II. ÚS 261/2018 z 10. januára 2019, nález sp.
zn. I. ÚS 168/2018 z 10. októbra 2018 a uznesenie sp. zn. II. ÚS 113/2019 zo 06. júna 2019).

11.Vzhľadomnauvedenéust.§257CSPneprichádzavtomtosporesprihliadnutímnaokolnostiprípadu
vspojeníspomermistránsporudoúvahy.Pokiaľoideocharaktersporuozaplatenieprimeranejodmeny

za používanie audiovizuálnych záznamov a audiovizuálnych diel v káblovej retransmisii, tento nezakladá
výnimočnosť prípadu, nejde o doposiaľ neriešenú právnu problematiku. Výnimočnosť nezakladá ani
vedenie sporu a jeho výsledok. Žalovanému nemožno pričítať podiel na vzniku sporu, ako sa to snaží
prezentovať žalobca, pretože v danom konaní je dôkazné bremeno práve na žalobcovi, ktorý si mal
dôsledne pred podaním žaloby zvážiť, či je schopný uniesť dôkazné bremeno ohľadne vlastných

skutkových tvrdení uvedených v žalobe, že „žalovaný od účinnosti nového autorského zákona č.
185/2015 Z. z. denne používa audiovizuálne záznamy audiovizuálnych diel v rozpore s § 119 autorského
zákona tým, že vykonáva ich káblovú retransmisiu prostredníctvom ponúkaných programových služieb
– televíznych kanálov pre svojich zákazníkov bez zaplatenia primeranej odmeny nositeľom práv
(producentom), ktorých žalobca ako organizácia kolektívnej správy zastupuje a kolektívne spravuje ich

práva“, ako aj následky s tým spojené. Súd zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov civilného
procesu je princíp procesnej zodpovednosti strán sporu. Žalobca tvrdil, že podanie žaloby v danej
právnej veci na základe verejne dostupných údajov vyplývajúcich z verejných registrov (Rady pre
vysielanie a retransmisiu a Obchodného registra Slovenskej republiky) bolo jeho zákonnou povinnosťou
podľa § 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona. V zmysle uvedeného ustanovenia organizácia

kolektívnej správy je povinná domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na
vydaniebezdôvodnéhoobohateniaalebonáhradyškody,toneplatí,aknositeľprávprejavilvýslovnevôľu
domáhať sa tohto nároku sám, alebo je to nehospodárne. Z uvedeného ustanovenia vôbec nevyplýva
tvrdenie žalobcu, že na základe verejne dostupných údajov vyplývajúcich z verejných registrov rady
pre vysielanie a retransmisiu a obchodného registra, by bolo jeho zákonnou povinnosťou postupovať

v zmysle § 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona.

12. Interpretácia žalobcu, že len na základe verejne dostupných údajov, vyplývajúcich z verejných
registrov, bolo jeho zákonnou povinnosťou podať žalobu proti žalovanému, je nesprávna. V súvislostis naznačením žalobcu, že by zrejme k podaniu žaloby nedošlo, keby mu žalovaný relevantne preukázal
a vysvetlil, prečo nemusí uzatvoriť licenčnú zmluvu, súd poukazuje na to, že žalobca ani v žalobe ani
v replike k žalobe netvrdil, že by pred podaním žaloby navrhol žalovanému vysporiadanie práv, resp.

dôkaz o takomto postupe nepredložil, a to ani v rámci späťvzatia žaloby, hoci argumentoval tým, že
uvedenú nečinnosť žalovaného nemožno pripísať na ťarchu žalobcovi.

13. V posudzovanej veci súd nevzhliadol dôvody na aplikáciu § 257 CSP, t. j. výnimočnosť prípadu,
ani dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v okolnostiach prípadu, ako sú neprimeraná tvrdosť

spočívajúca v nespravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok,
podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, ani
v osobných pomeroch žalobcu, preto aplikoval vo veci § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zásada procesnej
zodpovednosti sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak
už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu

navzájom. Rozhodujúcim pre posúdenie zavinenia za zastavenie konania je skutočnosť, či žalobca
zobral žalobu späť v dôsledku správania žalovanej strany. Nárok na náhradu trov konania je pritom
nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva. Keďže žalobca zobral žalobu späť
bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto má žalovaný nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému

v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

14. O výške náhrady trov žalovaného po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

15. K zastaveniu konania došlo pred prvým pojednávaním v dôsledku späťvzatia žaloby, preto súd vrátil
žalobcovi súdny poplatok krátený o 10,00 Eur vo výške 37,00 Eur v zmysle § 11 ods. 3, 4 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s.

Poučenie:

Proti výroku I., II. rozhodnutia je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Banská
Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti výroku III., IV. rozhodnutia, o vrátení súdneho poplatku za žalobu, odvolanie nie je prípustné.