Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 74Ca/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324209553
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1324209553.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: LITA,

autorská spoločnosť, Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00 420 166, zastúpeného Mgr. Peter Kubovič,
advokát, s.r.o., Námestie Biely kríž 3, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 54 167 370, proti
žalovanému: STAVEBNINY plus, s.r.o., Čierny Brod 71, IČO: 36 735 451, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., Hollého 20, Hlohovec, IČO: 47 256 371, o zaplatenie 252,- eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 252,- eura s úrokom z omeškania vo výške 8,15 %
ročne od 10. 12. 2024 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov
konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 23. 12. 2024 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 252,- eura s úrokom
z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 10. 12. 2024 až do zaplatenia s odôvodnením, že žalobca
má na základe Oprávnenia Ministerstva kultúry SR č.k. MK-1587/2016-232/10421, vydaného dňa 18.
08. 2016 (ďalej aj len „Oprávnenie“) postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle ust. § 144

ods. 1 autorského zákona. V zmysle Oprávnenia žalobca vykonával a vykonáva kolektívnu správu
majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým,
choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým
dielam a dielam úžitkového umenia. V zmysle Oprávnenia písm. o) vykonáva žalobca kolektívnu správu
v odbore použitia vyššie uvedených diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu a
v zmysle písm. k) v odbore použitia vyššie uvedených diel verejným vykonaním vo forme technického
predvedenia. Žalovaný bol v roku 2023 prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Restaurant Pansion

Wien na adrese Čierny Brod 86, Čierny Brod, kedy sa jedná o zariadenie zaradené do kategórie
penzión 1*. Žalobca mal za to, že žalovaný v roku 2023 používal v ním prevádzkovanom ubytovacom
zariadení predmety ochrany v správe žalobcu vyššie uvedeným spôsobom, a to prostredníctvom 14
kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Žalobca mal tiež
za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv, a to neoprávneným
používaním predmetov ochrany uvedenými technickými prostriedkami bez súhlasu autorov diel, ku
ktorým vykonáva správu žalobca. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytoval

v roku 2023 svojim zákazníkom ubytovacie služby, kedy v izbách určených pre hostí, ktorých v
danom časovom období ubytovával, poskytoval zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek
aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). Verejné deklarovanie zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom
zariadení žalovaného znamená to, čo sa pod tým obvykle vykladá, teda že na izbách ubytovaciehozariadenia boli v rozhodnom čase umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby tieto mohli
ubytovaní hostia používať na účely, na ktoré sú určené, teda na sledovanie televíznych programov. V
zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom

technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos diel. To znamená,
že keďže mal žalovaný vo svojej prevádzke, v ktorej ubytovával hostí, umiestnené zvukovoobrazové
zariadenia vybavené príjmom, ktoré boli umiestnené v izbách hostí, resp. iných priestoroch ubytovacieho
zariadenia, tak týmto samotným žalovaný vykonával verejný prenos. Žalobca v tomto bode poukázal
na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 07. decembra 2006 vo veci Sociedad General de Autores y

Editores De Espana (SGAE) c/a Rafael Hoteles SA, sp. zn. C-306/05, ďalej na rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo dňa 12. marca 2012 vo veci Phonographic Performance (Ireland) limited protí Írsku,
sp..zn. C-162/10 a na výrok Uznesenia Súdneho dvora EÚ C-136/09 z 18. marca 2010 vo veci
Organismos Sillogikis Diacheirisis Theatrikon kai Optikoakoustikon Ergon c/a Divani Akkropolis Anonimi
Xenocheaki kai Touristiki Etairai. Pokiaľ chce používateľ legálne použiť dielo, musí mať predchádzajúci
súhlas autora, teda uzatvorenú licenčnú zmluvu. V zásade je na používateľovi, aby uviedol, ktoré

diela chce používať a akým spôsobom ich chce použiť, a aby autora požiadal o udelenie súhlasu na
takto používateľom špecifikované predmety ochrany a spôsoby použitia. Pri aplikácii tohto základného
pravidla pri vyššie uvedenom použití predmetov ochrany, ktoré je predmetom konania, by tak nastala
situácia, že by si používateľ musel zistiť programovú štruktúru jednotlivých vysielateľov, ďalej by si
musel zistiť autorov a nositeľov práv ktorých diela budú súčasťou vysielania a tak požiadať buď týchto

autorov a nositeľov práv, alebo ich zástupcov, o udelenie licencie. Práve z dôvodov faktickej nemožnosti
udeľovania licencií na konkrétne špecifikované diela pri masovom použití diel, čo je nesporne prípad
použitia diel verejným prenosom, je v právnej úprave zavedený inštitút kolektívnej správy práv a najmä
inštitút hromadných, rozšírených hromadných a kolektívnych licenčných zmlúv. Rozšírená hromadná
licenčná zmluva je inštitútom v autorskoprávnej úprave kolektívnej správy v SR, ktorého zmyslom a

cieľom je zabezpečiť ochranu práv všetkých autorov a zabrániť tak neoprávneným zásahom do ich
vlastníctva. Samotní autori a nositelia práv objektívne nemajú možnosť riadnej kontroly nakladania
s ich vlastníctvom. Na druhej strane inštitút rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy napomáha aj
používateľom, ktorí sa často dostávajú do situácie, keď nemajú reálnu možnosť vyhľadávať jednotlivých
autorov a nositeľov práv a dostávajú sa tak nechcene do postavenia porušovateľov autorského práva.

Žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorá je oprávnená uzatvárať rozšírené hromadné licenčné
zmluvyo.i.ajna„technicképredvedeniealeboverejnýprenosdielavprevádzkarnialebovinompriestore
prostredníctvom technického zariadenia. Je tak nesporné, že bolo povinnosťou žalovaného disponovať
pri používaní žalobcom spravovaných diel (t.j. diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických,
choreografických, audiovizuálnych, fotografických, diel výtvarného umenia, architektonických diel a

diel úžitkového umenia) podľa vyššie uvedeného súhlasom autorov, získaným rozšírenou hromadnou
licenčnou zmluvou uzatvorenou so žalobcom.
Žalobca vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym,
dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam
výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. SOZA, Slovenský ochranný

zväz autorský vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k
hudobným dielam. SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a
zvukovoobrazových záznamov, vykonáva kolektívnu správu majetkových práv výkonných umelcov,
výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných
nositeľov týchto práv. Žalobca sa domnieval, že žalovaný získal súhlasy uvedených organizácií SOZA

a SLOVGRAM na používanie predmetov ochrany technickým predvedením a verejným prenosom a
tento verejný prenos aj vykonával. Od SOZA žalovaný získal súhlas autorov a iných nositeľov práv k
hudobným dielam. Od SLOVGRAM získal súhlas výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov
a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv. Žalovaný
však nezískal súhlas autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým,

choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým
dielam a dielam úžitkového umenia. Je však notorietou, že súčasťou každého verejného prenosu
nevyhnutne boli a museli byť diela literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické,
audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia, t.j. diela režisérov,
prekladateľov, autorov úpravy dialógov, scenáristov, výtvarníkov (najmä pri animovaných dielach),

choreografov, autorov literárnych predlôh a ďalších autorov, ktorých zastupuje žalobca. Je taktiež
vylúčené, aby žalovaný používal verejným prenosom predmety ochrany spravované organizáciami
SOZA a SLOVGRAM, a zároveň nepoužíval diela spravované žalobcom, nakoľko tieto sú vždy
súčasťou toho istého verejného prenosu, a nemožno technicky oddeliť verejný prenos diel spravovanýchžalobcom od verejného prenosu predmetov ochrany spravovaných SOZA a SLOVGRAM. Žalobca v
rámci svojej činnosti zastupuje autorov audiovizuálnych diel (ide najmä o režiséra, autora dialógov
a autora scenára audiovizuálnych diel), autorov literárnych diel, dramatických, hudobnodramatických,

choreografických a pantomimických diel (diela daných autorov sú často použité ako preexistentné
pre tvorbu audiovizuálnych diel alebo sú priamo zaradené do vysielania, ide aj o autorov prekladu
a úpravy dialógov pre dabing audiovizuálnych diel), autorov výtvarných diel, fotografií a úžitkového
umenia (v prípade animovaných audiovizuálnych diel, diel kostýmových výtvarníkov, alebo diel ktoré sú
priamou súčasťou vysielania) a architektonických diel (v danom prípade najmä scénografov). Žalobca

pritom zastupuje nielen slovenských autorov, ale na základe recipročných zmlúv so zahraničnými
organizáciami kolektívnej správy alebo na základe osobitných poverení zastupuje aj zahraničných
autorov z celého sveta. Žalobca na svojej www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých
na zmluvnom základe zastupuje. V roku 2023 žalobca zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní
3141 slovenských nositeľov práv. Žalobca založil do spisu zoznam nositeľov práv v SR zastupovaných
žalobcom na zmluvnom základe a zakladá aj zoznam zahraničných organizácii kolektívnej správy práv,

s ktorými má žalobca recipročné zmluvy o zastupovaní. Pokiaľ ide o uvedené zahraničné organizácie
kolektívnej správy, poukazujeme na skutočnosť, že žalobca zastupuje v SR všetkých autorov a nositeľov
práv, ktorých uvedené organizácie kolektívnej správy zastupujú v ich domovských štátoch. Žalobca
predložil ako príklad celkom 20 zmlúv o zastupovaní slovenských nositeľov práv. V zmysle uvedených
zmlúv o zastúpení žalobca vykonáva správu práv ku všetkým dielam, ktoré daní autori vytvorili do dňa

uzatvoreniazmluvyozastupovaní,akoajkuvšetkýmdielam,ktoréautorivytvoriapouzatvorenízmluvyo
zastupovaní. Obsahovo zhodné zmluvy o zastupovaní má žalobca uzatvorené so všetkými slovenskými
autormi a nositeľmi práv, ktorých žalobca zastupuje na zmluvnom základe, a ktorí sú uvedení v žalobcom
predloženom
zozname. Žalobca taktiež predložil ako príklad jednu recipročnú zmluvu, ktorú žalobca uzatvoril so

zahraničnou organizáciou kolektívnej správy. V zmysle uvedenej zmluvy žalobca v SR vykonáva správu
práv ku všetkým dielam všetkých autorov, ktorých zahraničná organizácia kolektívnej správy zastupuje
vo svojom domovskom štáte. Obsahovo zhodné recipročné zmluvy má žalobca uzatvorené so všetkými
zahraničnými organizáciami kolektívnej správy, ktoré sú uvedené v žalobcom predloženom zozname.
Žalobca zároveň v zmysle ust. § 79 autorského zákona udeľuje súhlas na používanie všetkých

diel technickým predvedením a verejným prenosom technickými prostriedkami aj za tých autorov a
nositeľov práv, ktorých nezastupuje na základe osobitnej zmluvy o zastupovaní. Je tak nesporné, že
žalovaný bol povinný mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na dané
používanie predmetov ochrany, ktorú však neuzatvoril. Žalovaný nezískal súhlas autorov diel literárnych,
dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, výtvarných,

architektonických a diel úžitkového umenia a napriek tomu s tieto diela ako sme vyššie uviedli používal.
Žalovaný sa tak dopúšťal neoprávneného používania diel a tým zasahoval do práv autorov bez
súhlasu autorov alebo nositeľov práv, resp. žalobcu ako ich zástupcu. S touto skutočnosťou je priamo
spojená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na
domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázanie povinnosti používateľa mať

uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, čo žalobca vyššie uvedeným preukázal. Vykonávanie
dokazovania preukazovaním použitia jednotlivých konkrétnych predmetov ochrany, ktoré boli súčasťou
vysielaní v roku 2023 je nereálne, objektívne nemožné a nezmyslené, čomu svedčí aj ustálená
judikatúra. Práve pre vylúčenie takýchto situácii s cieľom zabezpečenia ochrany práv autorov je
zavedený inštitút kolektívnej správy, rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy a tiež osobitná právna

úprava nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a právna úprava výšky bezdôvodného obohatenia
v prípade neoprávnených zásahov do autorských práv. Žalobca predložil tiež štatistiku vysielania
základných slovenských televíznych staníc s uvedením zoznamu vysielaných audiovizuálnych diel, ku
ktorým vykonáva správu žalobca, a ktoré boli obsahom verejného prenosu v roku 2023, ktorý žalovaný
neoprávnene uskutočňoval, a aj štatistiku, v zmysle ktorej vyplatil za použitie diel verejným prenosom

technickými zariadeniami nositeľom práv licenčné odmeny vybraté podľa rozšírených hromadných
licenčných zmlúv. Z predmetnej štatistiky vyplývalo, že žalobca za použitie predmetov ochrany verejným
prenosom v roku 2023 uskutočňoval platby nositeľom práv, ktorí sú v tejto štatistike uvedení, a
to za diela, ktoré boli predmetom televízneho vysielania (a teda následného verejného prenosu,
ktorý žalovaný neoprávnene uskutočňoval) a ku ktorým vykonáva žalobca správu. Súčasťou každého

audiovizuálneho diela sú nevyhnutne diela autorov, ktorých kolektívnu správu vykonáva žalobca. V
prípade audiovizuálneho diela sa jedná najmä o dielo režiséra, scenáristu, autora literárnej predlohy,
výtvarného grafika (ak je dielo animované), výtvarného bábkara (ak je dielo animované), výtvarníka
preexistentného výtvarného diela (ak je v diele použitý obraz, socha, fotografia), choreografa (vyskytujesa v dielach s ľudovým, tanečným, zábavným charakterom). V prípade zahraničného audiovizuálneho
diela s dabingom ide aj o ďalšie diela - dielo režiséra slovenského znenia (prípadne českého znenia),
autora prekladu slovenského znenia (prípadne českého znenia), autora úpravy dialógov slovenského

znenia (prípadne českého znenia). V zmysle vyššie uvedeného mal žalobca za preukázaný rozsah
žalobcom zastupovaných nositeľov práv a rozsah diel, ku ktorým žalobca vykonáva správu. Žalobca
taktiež vyššie uvedeným preukázal rozsah diel, ktoré boli predmetom verejného prenosu, ktorý
neoprávnene vykonával žalovaný, a ku ktorým žalobca vykonáva správu.
Zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv, a to neoprávneným

používaním predmetov ochrany v správe žalobcu prostredníctvom technických zariadení umiestnených
v ubytovacom zariadení žalovaného. Žalobca poukázal v tomto bode na ods. 9, 10, 11, 22 a 58
úvodných ustanovení a čl. 8 bod. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/29/ES z 22.
mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej
spoločnosti (ďalej aj len „Smernica). Predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy
jeho výška sa odvíja od zvyčajnej licenčnej odmeny, súd preto má skúmať, za akú odmenu zvyčajne v

čase, keď došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných
práv, žalobca poskytoval licencie iným používateľom. Zvyčajná odmena môže byť len taká, za akú
v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia
získavali licenciu. Žalobca uzatvoril v roku 2023 celkovo 737 rozšírených hromadných licenčných
zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola licenčná odmena dohodnutá podľa Sadzobníka žalobcu, čo

ju robí odmenou zvyčajnou. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo poskytnutie
neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom, ktorí si plnia svoje
povinnosti. Žalobca predložil súdu všetky rozšírené hromadné licenčné zmluvy, ktoré mal žalobca
uzatvorené v roku 2023 a ktorými poskytol licencie na použitie ním spravovaných diel, teda na identické
použitie diel, ktoré žalovaný neoprávnene uskutočňoval, ako sme poukázali vyššie. Z uvedených zmlúv

je nesporné, že používatelia na identické použitie diel, ako je predmetom tohto konania, získavali
v roku 2023 licencie za licenčnú odmenu, ktorá bola v súlade so Sadzobníkom odmien za použitie
literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinného
od 01. 01. 2023. Zvyčajná licenčná odmena v roku 2023 za použitie diel, ktoré žalovaný v danom
období neoprávnene vykonával, bola licenčná odmena určená v súlade so Sadzobníkom žalobcu.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 101/2011 z 24. marca
2011, kde uzatvorenie licenčných zmlúv (v počte 150) s inými používateľmi podľa sadzobníka odmien
Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň považoval za dôkaz toho, že iní používatelia na rozdiel
od sťažovateľa považovali odmenu za primeranú. Podľa ust. § 442a ods. 2 v spojení s ust. § 458a
Občianskeho zákonníka je stanovená výška bezdôvodného obohatenia pri porušení alebo ohrození

práva duševného vlastníctva najmenej vo výške zvyčajnej licenčnej odmeny. Zvyčajná licenčná odmena,
ktorá prislúcha autorom a nositeľom predstavuje teda minimálnu výšku bezdôvodného obohatenia.
Priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenie iba vo výške najnižšej zvyčajnej odmeny je vo
všeobecnosti nepostačujúce, nakoľko také rozhodnutie súdu nemá žiadny výchovný ani preventívny
účel pre odradenie neoprávnených používateľov pred zásahmi do autorských práv a nemotivuje ich

k tomu, aby uzatvárali pred používaním diel licenčné zmluvy. Žalobca pri určení výšky zvyčajnej
licenčnej odmeny vychádzal z preukázanej zvyčajnej licenčnej odmeny, ako je uvedené vyššie, a z
počtu technických zariadení umiestnených v ubytovacom zariadení žalovaného. Nakoľko žalovaný
napriek predchádzajúcim výzvam žalobcu neuviedol a nepreukázal žalobcovi mieru vyťaženosti izieb
jehoubytovaciehozariadeniazapredchádzajúcikalendárnyrok,uplatnilžalobcavzmyslečl.IIods.5.2.1

písm. c) Sadzobníka žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej
100 % vyťaženosti ubytovacieho zariadenia. Na základe vyššie uvedeného si žalobca uplatnil voči
žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel, a to za obdobie
od 01. 01. 2023 do 31. 12. 2023 vo výške 252,- eura, vypočítané takto:
Zvyčajná licenčná odmena v súlade so Sadzobníkom licenčných odmien žalobcu (za 1 rok):

Zvukovoobrazové zariadenie umiestnené na izbách ubytovacích zariadení:
ubytovacie zariadenia kategórie 4* a 5* 28,40 eura,
ubytovacie zariadenia kategórie 3* 23,40 eura,
ubytovacie zariadenia kategórie 1* a 2* 18,- eura,
turistické ubytovne, rekreačné zariadenia, kempingy, ubytovanie v súkromí 13,- eura,

ubytovacie zariadenia bez kategorizácie 18,- eura.
Zohľadnenie vyťaženosti izieb ubytovacích zariadení:
- miera vyťaženosti výška odmeny (% zo základnej odmeny)
do 30 % 30 %31 - 50 % 50 %
51 - 70 % 70 %
71 - 90 % 90 %

91 - 100 % 100 %
Zvukovoobrazové zariadenie v spoločných, spoločenských a obslužných priestorov prevádzkarní:
priestory do 50 m2 12,- eura,
priestory od 51 do 100 m2 17,- eura,
priestory od 101 do 200 m2 27,- eura,

priestory od 201 do 500 m2 48,- eura,
priestory nad 500 m2 80,- eura.
Zvukovoobrazové zariadenie v stravovacích a pohostinských prevádzkach:
priestory do 100 m2 23,- eura,
priestory od 101 do 200 m2 35,- eura,
priestory od 201 do 500 m2 54,- eura,

priestory nad 500 m2 80,- eura.
Názov prevádzky: Restaurant Pansion Wien, kategória: penzión 1*:
Zvyčajná licenčná odmena (za 1 rok):
- zvukovoobrazové zariadenie na izbách: 14 ks 252,- eura,
- miera vyťaženosti izieb: 100 %

- zvyčajná licenčná odmena spolu (za 1 rok) 252,- eura,
- bezdôvodné obohatenie od 01. 01. 2023 do 31. 12. 2023 252,- eura.
Žalobca pred podaním žaloby opakovane vyzýval žalovaného k uzatvoreniu rozšírenej hromadnej
licenčnej zmluvy a ponúkal žalovanému mimosúdne vyriešenie veci. Žalobca pred podaním žaloby
vyzýval žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia, a to aj prostredníctvom právneho zástupcu,

avšak žalovaný dobrovoľne nevydal žalobcovi bezdôvodné obohatenia.

2. Súd vydal dňa 13. 02. 20225 pod č.k. 74Ca 35/2024-91 platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný odpor s odôvodnením, že popiera, že okrem výzvy a súdneho platobného rozkazu bol
žalobcom kontaktovaný. Žalobca napriek písomnej odpovedi žalovaného nikdy neodpovedal, a teda

nepreukázal komunikáciu žalobcu a žalovaného. Žalovaný namietal spôsob výpočtu sumy 252,- eura,
nakoľko žalobca nepreukázal, ako vypočítal predmetnú sumu. Ak žalobca pri výpočte vychádzal zo 14
televízorov, tak k tomu žalovaný uvádzal, že prenajíma a je skolaudovaných len 10 izieb. Z tohto dôvodu
je v zariadení maximálne 10 televízorov. Žalovaný namietal priznanie trov právneho zastúpenia, nakoľko
napriek odpovedi, kde navrhoval splátkový kalendár, nedostal žiadnu odpoveď.

3. Žalobca sa v konaní vyjadril ešte tak, že na predložených pôdorysoch sa totiž nepochybne
nachádza 11 samostatných ubytovacích jednotiek, pričom dané pôdorysy sa zjavne netýkajú celého
ubytovacieho zariadenia žalovaného, ale len jeho 2. a 3. poschodia. Je teda zrejmé, že tvrdenia
žalovaného sú v rozpore s ním predloženými dôkazmi, pričom ním predložené dôkazy sa týkajú

iba časti jeho ubytovacieho zariadenia. Právny zástupca žalobcu neeviduje doručenie žalovaným
predloženého listu s návrhom na splátkový kalendár, ani nemá predmetný list vo svojej dispozícii,
a preto na neho ani nemohol odpovedať. Na druhej strane pokiaľ by aj na daný list nereagoval,
táto skutočnosť nemá vplyv na dôvodnosť žalovaného nároku, ani na dôvodnosť nároku na náhradu
trov konania. Žalovaný predmetným listom vlastne uznal celý žalovaný nárok. Žalobca vyplatil za

použitie diel verejným prenosom technickými zariadeniami nositeľom práv licenčné odmeny vybraté
podľa rozšírených hromadných licenčných zmlúv. Z predmetnej štatistiky vyplýva, že žalobca za
použitie predmetov ochrany verejným prenosom v roku 2023 uskutočňoval platby nositeľom práv,
ktorí sú v tejto štatistike uvedení, a to za diela, ktoré boli predmetom televízneho vysielania (a teda
následného verejného prenosu, ktorý žalovaný neoprávnene uskutočňoval) a ku ktorým vykonáva

žalobca správu. Z hromadných licenčných zmlúv je nesporné, že používatelia na identické použite diel,
ako je predmetom tohto konania, získavali v roku 2023 licencie za licenčnú odmenu, ktorá bola v súlade
so sadzobníkom odmien za použitia literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických
a audiovizuálnych diel účinného od 01. 01. 2023. Zvyčajná licenčná odmena v roku 2023 za použitie
diel, ktoré žalovaný v danom období neoprávnene vykonával, bola licenčná odmena určená v súlade

so sadzobníkom žalobcu.

4. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že odkázal na uznanie
žalovaného čo do dôvodu a výšky. Nesúhlasil s tvrdením protistrany o maximálnom možnom počte10 zvukovo-obrazových zariadení v ubytovacom priestore žalovaného, pretože tento nemôže byť
obmedzený počtom ubytovacích jednotiek, pričom aj podľa projektovej dokumentácie má ubytovacie
zariadenie žalovaného 14 izieb, preto žalobca zotrval na stanovisku, že počet zvukovo-obrazových

zariadení používaných žalovaným bol 14.

5. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že je absurdné tvrdenie
žalobcu, že počet zvukovo-obrazových zariadení nie je limitovaný počtom izieb v ubytovacom zariadení,
pretože podľa tohto argumentu by žalobca mohol účtovať žalovanému akékoľvek množstvo zvukovo-

obrazových zariadení. Zotrval na stanovisku, že žalobca použil nesprávny výpočet počtu zvukovo-
obrazových zariadení, ktorých je v ubytovacom zariadení žalovaného 10, maximálne 11.

6. Na pojednávaní dňa 17. 09. 2025 vyhlásil súd po vykonaní dokazovania prečítaním listinných
dôkazov podľa ust. § 204 C.s.p. a po záverečnom vyjadrení právnych zástupcov strán sporu v jeho
závere uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a za účelom vyhlásenia rozsudku

pojednávanie odročil podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. na deň 13. 10. 2025, kedy vo veci vyhlásil rozsudok
vo veci samej.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: Oprávnením Ministerstva kultúry SR č.k.
MK-1587/2016-232/10421 zo dňa 18. 08. 2016, záznamom z webstránky žalovaného a/alebo

ubytovacích portálov, informáciou z webového sídla Ministerstva kultúry SR, zoznamom nositeľov
práv v SR zastupovaných žalobcom, zoznamom zahraničných organizácii kolektívnej správy, zmluvami
o zastupovaní nositeľov práv v SR, recipročnou zmluvou so zahraničným partnerom, sadzobníkom
žalobcu účinným v roku 2023, výzvou právneho zástupcu žalobcu na plnenie zo dňa 02. 12. 2024
vrátane dokladu o doručení výzvy žalovanému, podaním zo dňa 09. 12. 2024, prevádzkovým poriadkom

ubytovacieho zariadenia žalovaného zo dňa 01. 02. 2023, pôdorysom budovy, zoznamom vysielaných
diel v roku 2023, štatistikou vyplácania licenčných odmien za rok 2023, RHLZ platnými v roku 2023,
výpisom z obchodného registra žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie

podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

9.Podľaust.§1ods.1Obchodnéhozákonníkatentozákonupravujepostaveniepodnikateľov,obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

10. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

12. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2
je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

14. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy
fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

15. Podľa ust. § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri porušení alebo ohrození práva duševného

vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť
inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase
neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva,
ktoré môžu byť predmetom prevodu.16. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

17. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

19. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

21. Podľa ust. § 458a Občianskeho zákonníka ak pri porušení alebo ohrození práva duševného

vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije
primerane ustanovenie § 442a ods. 2.

22. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa ust. § 19 ods. 1 Autorského zákona autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas
na použitie svojho diela.

24. Podľa ust. § 19 ods. 2 Autorského zákona dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento

zákon neustanovuje inak.

25. Podľa ust. § 19 ods. 3 Autorského zákona za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento
zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.

26. Podľa ust. § 19 ods. 4 Autorského zákona použitím diela je najmä
a) spracovanie diela,
b) spojenie diela s iným dielom,
c) zaradenie diela do databázy podľa § 131,
d) vyhotovenie rozmnoženiny diela,

e) verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela
1. prevodom vlastníckeho práva,
2. vypožičaním,
3. nájmom,
f) uvedenie diela na verejnosti

1. verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela,
2. verejným vykonaním diela,
3. verejným prenosom diela.

27. Podľa ust. § 27 Autorského zákona verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek

technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na
miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli (ods. 1). Vysielanie diela, retransmisia diela a
sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela (ods. 2).

28. Podľa ust. § 58 ods. 1 písm. i/ Autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene

zasiahloaleboktoréhoprávuhrozíneoprávnenýzásah,samôžedomáhaťnajmävydaniabezdôvodného
obohatenia.29. Podľa ust. § 63 ods. 2 písm. d/ Autorského zákona nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods.
2 sa môže domáhať vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy.

30. Podľa ust. § 79 ods. 1 Autorského zákona organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac
nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii
organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú
licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv
a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a

b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu
správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.

31. Podľa ust. § 79 ods. 2 Autorského zákona nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený
vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel
prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej

správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.

32. Podľa ust. § 97 Autorského zákona výkonný umelec má právo použiť svoj umelecký výkon a právo
udeliť súhlas na použitie umeleckého výkonu (ods. 1). Umelecký výkon je možné použiť iba so súhlasom
výkonného umelca, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2). Použitím umeleckého výkonu, na ktoré

udeľuje výkonný umelec súhlas podľa odseku 1, je a) verejný prenos nezaznamenaného umeleckého
výkonu okrem vysielania, b) vyhotovenie originálu záznamu umeleckého výkonu, c) vyhotovenie
rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu, d) verejné rozširovanie originálu záznamu umeleckého
výkonu alebo jeho rozmnoženiny 1. prevodom vlastníckeho práva, 2. nájmom alebo 3. vypožičaním, e)
sprístupňovanie záznamu umeleckého výkonu verejnosti.

33. Podľa ust. § 99 ods. 2 písm. b) Autorského zákona výkonný umelec má právo na primeranú odmenu
za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu
umeleckého výkonu verejnosti.

34. Podľa ust. § 107 Autorského zákona zvukový záznam je záznam zvukov vnímateľný sluchom bez
ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky zaznamenávajú. Záznam zvukovej zložky
audiovizuálneho diela sa za zvukový záznam nepovažuje (ods. 1). Výrobca zvukového záznamu je
osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie (ods. 2).

35. Podľa ust. § 109 Autorského zákona výrobca zvukového záznamu má právo použiť svoj zvukový
záznamaprávoudeliťsúhlasnapoužitiezvukovéhozáznamu(ods.1).Zvukovýzáznamjemožnépoužiť
iba so súhlasom výrobcu zvukového záznamu, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2). Použitím
zvukového záznamu, na ktoré udeľuje výrobca zvukového záznamu súhlas podľa odseku 1, je a)
vyhotovenie rozmnoženiny zvukového záznamu, b) verejné rozširovanie originálu zvukového záznamu

alebojehorozmnoženiny1.prevodomvlastníckehopráva,2.nájmomalebo3.vypožičaním,c)vysielanie
zvukového záznamu, d) sprístupňovanie zvukového záznamu verejnosti.

36. Podľa ust. § 110 písm. a) Autorského zákona výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú
odmenu za použitie zvukového záznamu technickým predvedením.

37. Podľa ust. § 116 ods. 1 Autorského zákona audiovizuálny záznam je záznam audiovizuálneho diela
zaznamenaný ako sled zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem
pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho.

38. Podľa ust. § 116 ods. 2 Autorského zákona audiovizuálny záznam je aj záznam obrazov
sprevádzaných zvukom alebo bez neho, bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto
zvuky a obrazy zaznamenávajú.

39. Podľa ust. § 116 ods. 3 Autorského zákona výrobca audiovizuálneho záznamu je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.

40. Podľa ust. § 118 Autorského zákona výrobca audiovizuálneho záznamu má právo použiť
svoj audiovizuálny záznam a právo udeliť súhlas na použitie audiovizuálneho záznamu (ods. 1).Audiovizuálny záznam je možné použiť iba so súhlasom výrobcu audiovizuálneho záznamu, ak tento
zákon neustanovuje inak (ods. 2). Použitím audiovizuálneho záznamu, na ktoré udeľuje výrobca
audiovizuálneho záznamu súhlas podľa odseku 1, je a) vyhotovenie rozmnoženiny audiovizuálneho

záznamu, b) verejné rozširovanie originálu audiovizuálneho záznamu alebo jeho rozmnoženiny
1. prevodom vlastníckeho práva, 2. nájmom alebo 3. vypožičaním, c) technické predvedenie
audiovizuálneho záznamu, d) vysielanie audiovizuálneho záznamu, e) sprístupňovanie audiovizuálneho
záznamu verejnosti (ods. 3).

41. Podľa ust. § 119 Autorského zákona výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú
odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania
verejnosti.

42. Podľa ust. § 143 ods. 1 Autorského zákona kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových
práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

43. Podľa ust. § 144 ods. 1 Autorského zákona právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo
dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme
spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou
kolektívnej správy, ak

a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv,
b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a
c) má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon
kolektívnej správy práv (ďalej len „oprávnenie“).

44. Podľa ust. § 145 ods. 2 písm. f) Autorského zákona organizácia kolektívnej správy vykonáva správu
výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: použitie predmetu ochrany
jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným
spôsobom verejného prenosu.

45. Podľa ust. § 152 ods. 4 Autorského zákona ministerstvo na svojom webovom sídle vedie evidenciu
organizácií kolektívnej správy, ktorým udelilo oprávnenie, vrátane digitálnej rozmnoženiny oprávnenia.
Evidencia obsahuje
a) názov organizácie kolektívnej správy,
b) sídlo organizácie kolektívnej správy,

c) označenie štatutárneho orgánu a meno a priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo osôb,
ktoré sú jeho členmi, označenie orgánu riadenia a meno a priezvisko osoby, ktorá je orgánom riadenia,
alebo osôb, ktoré sú jeho členmi, ak je odlišný od štatutárneho orgánu,
d) vymedzenie odboru kolektívnej správy práv a
e) informáciu o tom, či organizácia kolektívnej správy uzatvára rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu

podľa § 79 v danom kalendárnom roku,
f) informáciu o tom, ktorá organizácia kolektívnej správy sa považuje za organizáciu vykonávajúcu
správu práv nositeľa práv, ktorý nie je zastupovaný podľa 164 ods. 1.

46. Podľa ust. § 164 ods. 1 Autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať

za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého
nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany
a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv
požiada. Organizácia kolektívnej správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv len na základe
preukázaných objektívnych dôvodov, najmä ak by zastupovanie nositeľa práv bolo v rozpore s vydaným

oprávnením alebo majetkové práva k predmetu zastúpenia nevznikli. Pred uzavretím dohody podľa
prvej vety je organizácia kolektívnej správy povinná poskytnúť nositeľovi práv informácie o podmienkach
zastupovania pri výkone kolektívnej správy práv. Organizácia kolektívnej správy je povinná začať výkon
činností súvisiacich so zastupovaním od uzavretia dohody podľa prvej vety, ak nie je dohodnuté inak.

47. Podľa ust. § 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná
domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám
alebo ak je to nehospodárne.48. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

49. Podľa ust. § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

50. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

51. Podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v
prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

52. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčacom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

53. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

54. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

55. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

56. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

57. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou

zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu,
a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej
iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj
dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení,
ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú

aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona),
vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou
zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými
dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd
dokazovanievrozsahu,vakomstranykonanianavrhlivykonaniedôkazov.Nazákladetaktovykonaného

dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim
záverom.

58. Súd pri riešení základu sporu vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, resp. tých tvrdení
žalobcu, ktoré žalovaný výslovne nepoprel v zmysle ust. § 149 a § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového

poriadku. V zmysle uvedeného mal súd za to, že žalovaný nepoprel oprávnenie žalobcu na uplatnenie
si predmetného bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z príslušných ustanovení autorského zákona,
ani žalovaný nepoprel skutočnosť, že je majiteľom ubytovacieho zariadenia, v ktorom malo prísť k
predmetnému bezdôvodnému obohateniu šírením diel podliehajúcim autorskému zákonu bez vyplatenia
odmeny za takéto šírenie žalobcovi. V zmysle uvedeného súd mal za to, že žalobca bol oprávnený

požadovať od žalovaného náhradu za šírenie audiovizuálnych diel v zmysle ustanovení autorského
zákona tak, ako to opísal žalobca v žalobe, pretože sa s týmto súd v plnej miere stotožnil, takže v ďalšom
odôvodnení nebude tieto skutočnosti už uvádzať aj vzhľadom k tomu, že ich žalovaný nerozporoval.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný aj napriek výzve žalobcu takúto odmenu žalobcovi nezaplatil, dostal sav zmysle ust. § 442 ods. 2 a § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka do právneho stavu, v ktorom sa mu
zvýšil majetok o práve túto nezaplatenú odmenu.

59. Žalovaný v konaní v zásade sporoval iba dve skutočnosti, a tými bola jednak výška uplatneného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom a skutočnosť, že právny zástupca žalobcu
nereagovalnaúdajnúžiadosťprávnehozástupcužalovanéhooposkytnutiesplátkovéhokalendára.Tusi
súd dovoľuje uviesť, že obsahovo sú tieto dve tvrdenia žalovaného v logickom rozpore, nakoľko na jednu
stranu mal žiadať žalobcu poskytnutie splátkového kalendára, z čoho je zrejmé, že takýto nárok žalobcu

akceptoval a uznával, na druhú stranu výšku tohto ním uznaného nároku v konaní rozprával. Žalovaný
však žiadnym dôkazom produkovaným v konaní nepreukázal, že by výzvu alebo žiadosť na poskytnutie
splátkového kalendára žalobcovi zaslal, takže uvedené zostalo iba v rovine tvrdení žalovaného, navyše
žalobca rozporoval, že by mu bolo takéto vyjadrenie alebo žiadosť právneho zástupcu žalovaného o
poskytnutie splátkového kalendára doručené. Preto mal súd za to, že žalovaný nepreukázal doručenie
výzvy na poskytnutie splátkového kalendára žalobcovi.

60. Vzhľadom na uvedené sa súd preto zaoberal druhou z námietok žalovaného, ktorou bolo tvrdenie,
že podľa žalovaného v predmetnom ubytovacom zariadení mal v roku 2023 k dispozícii iba 10 izieb
a nie 14, ako uvádzal žalobca, a preto mal za to, že výpočet nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia predmetnou žalobou nie je správny. Ako dôkaz na preukázanie jeho tvrdenia predložil

pôdorys predmetného ubytovacieho zariadenia a Prevádzkový poriadok predmetného ubytovacieho
zariadenia zo dňa 01. 02. 2023, pričom z nich však podľa názoru súdu vyplýva, že na 2. a 3. nadzemnom
podlaží tohto zariadenia žalovaný síce poskytoval na ubytovanie 10 izieb, avšak na 3. nadzemnom
podlaží sa nachádzajú 4 predsiene a rovnako sa v tomto ubytovacom zariadení nachádzala recepcia.
Z uvedeného mal súd za to, že v predmetnom ubytovacom zariadení bolo síce poskytovaných 10 izieb,

aspoň podľa predloženého Prevádzkového poriadku tohto zariadenia, ale miestností na umiestnenie
televízie bolo viac ako 14 (10 izieb, 4 predsiene a recepcia). Z uvedeného dôvodu súd neakceptoval
obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že mohol poskytovať televízory iba 10 izbách, ale mal za to, že
v tomto ubytovacom zariadení mohol mať reálne umiestnených minimálne 14 televízorov.

61. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že bolo v konaní preukázané, že žalovaný mal technické
možnosti na to, aby v predmetom ubytovacom zariadení mal umiestnených minimálne 14 ks televízorov
presne v zmysle tvrdení žalobcu, preto sa stotožnil s výpočtom výšky bezdôvodného obohatenia,
ako uvádzal žalobca vo svojej žalobe, nakoľko zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných
autorských práv, a to neoprávneným používaním predmetov ochrany v správe žalobcu prostredníctvom

technických zariadení umiestnených v ubytovacom zariadení žalovaného. Predmetom žaloby bolo
vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa odvíjala od zvyčajnej licenčnej odmeny v čase,
keď došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných práv,
teda v roku 2023. Zvyčajná odmena mohla byť len taká, za akú v rozhodnom období skutočne boli
poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia získavali licenciu. Zvyčajná licenčná

odmena v roku 2023 za použitie diel, ktoré žalovaný v danom období neoprávnene vykonával, bola
licenčná odmena určená v súlade so Sadzobníkom žalobcu. Podľa ust. § 442a ods. 2 v spojení
s ust. § 458a Občianskeho zákonníka je stanovená výška bezdôvodného obohatenia pri porušení
alebo ohrození práva duševného vlastníctva najmenej vo výške zvyčajnej licenčnej odmeny. Zvyčajná
licenčná odmena, ktorá prislúcha autorom a nositeľom predstavuje teda minimálnu výšku bezdôvodného

obohatenia. Priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenie iba vo výške najnižšej zvyčajnej
odmeny je vo všeobecnosti nepostačujúce, nakoľko také rozhodnutie súdu nemá žiadny výchovný
ani preventívny účel pre odradenie neoprávnených používateľov pred zásahmi do autorských práv
a nemotivuje ich k tomu, aby uzatvárali pred používaním diel licenčné zmluvy. Žalobca pri určení
výšky zvyčajnej licenčnej odmeny teda správne vychádzal z preukázanej zvyčajnej licenčnej odmeny

a z počtu technických zariadení umiestnených v ubytovacom zariadení žalovaného (14 televízorov).
Nakoľko žalovaný napriek predchádzajúcim výzvam žalobcu neuviedol a nepreukázal žalobcovi mieru
vyťaženosti izieb jeho ubytovacieho zariadenia za predchádzajúci kalendárny rok, uplatnil žalobca v
zmysle čl. II ods. 5.2.1 písm. c) Sadzobníka žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške zodpovedajúcej 100 % vyťaženosti ubytovacieho zariadenia. Na základe vyššie uvedeného si

žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie
diel, a to za obdobie od 01. 01. 2023 do 31. 12. 2023 vo výške 252,- eura, vypočítané takto:
Zvyčajná licenčná odmena v súlade so Sadzobníkom licenčných odmien žalobcu (za 1 rok):
Zvukovoobrazové zariadenie umiestnené na izbách ubytovacích zariadení:ubytovacie zariadenia kategórie 4* a 5* 28,40 eura,
ubytovacie zariadenia kategórie 3* 23,40 eura,
ubytovacie zariadenia kategórie 1* a 2* 18,- eura,

turistické ubytovne, rekreačné zariadenia, kempingy, ubytovanie v súkromí 13,- eura,
ubytovacie zariadenia bez kategorizácie 18,- eura.
Zohľadnenie vyťaženosti izieb ubytovacích zariadení:
- miera vyťaženosti výška odmeny (% zo základnej odmeny)
do 30 % 30 %

31 - 50 % 50 %
51 - 70 % 70 %
71 - 90 % 90 %
91 - 100 % 100 %
Zvukovoobrazové zariadenie v spoločných, spoločenských a obslužných priestorov prevádzkarní:
priestory do 50 m2 12,- eura,

priestory od 51 do 100 m2 17,- eura,
priestory od 101 do 200 m2 27,- eura,
priestory od 201 do 500 m2 48,- eura,
priestory nad 500 m2 80,- eura.
Zvukovoobrazové zariadenie v stravovacích a pohostinských prevádzkach:

priestory do 100 m2 23,- eura,
priestory od 101 do 200 m2 35,- eura,
priestory od 201 do 500 m2 54,- eura,
priestory nad 500 m2 80,- eura.
Prevádzka žalovaného Restaurant Pansion Wien, kategória: penzión 1*:

Zvyčajná ročná licenčná odmena:
- zvukovoobrazové zariadenie na izbách: 14 ks 252,- eura,
- miera vyťaženosti izieb: 100 %
- zvyčajná licenčná odmena spolu (za 1 rok) 252,- eura,
- bezdôvodné obohatenie od 01. 01. 2023 do 31. 12. 2023 252,- eura.

62. Súd zároveň pri rozhodovaní vo veci samej prihliadol aj na podanie štatutárneho zástupcu žalobcu
zo dňa 09. 12. 2024, ktoré síce nebolo ním podpísané, ale nakoľko ho ako dôkaz predložil k svojmu
vyjadreniu právny zástupca žalovaného, súd o jeho pravosti a obsahu nemal pochybnosti. V uvedenom
podaní žalovaný výslovne uviedol, že uznáva sumu 252,- eura za rok 2023, na základe čoho s odkazom

na ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 558 občianskeho zákonníka mal súd za to, že
žalovaný výslovne uznal celú žalovanú pohľadávku žalobcu, takže aj na základe tohto považoval žalobu
žalobcu za dôvodnú.

63. Na základe vyššie uvedeného teda súd považoval nárok žalobcu za plne dôvodný a dostatočne

odôvodnený, mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie ním uplatneného bezdôvodného
obohatenia v správne vypočítanej výške, a teda žalobcovi priznal tento nárok v zmysle ust. § 442a ods.
2 a § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s citovanými ustanoveniami autorského zákona od
žalovaného.

64. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 10. 12. 2024 ako prvého
dňa omeškania žalovaného s povinnosťou zaplatiť peňažné plnenie žalobcovi vo výške 3,40 %, tzn.
vychádzajúc z uvedeného potom výška úrokov z omeškania patriaca žalobcovi ku dňu uplatnenia si
úroku z omeškania žalobcom, t.j. 10. 12. 2024 bola 8,40 % ročne v zmysle ust. § 517 ods. 1 vety prvej
a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s odkazom na ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v

znení účinnom od 01. 02. 2013, teda výška úrokov z omeškania bola o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Nakoľko si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne, súd mu vzhľadom
na uvedené priznal výšku úroku z omeškania v uplatnenej výške až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy
žalovaným žalobcovi.

65. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.66. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

68. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech vo veci samej, teda istiny keďže súd jeho

žalobe vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1
C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods.
2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení

s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.