Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010129
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6925010129.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov
senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. na verejnom zasadnutí
konanom dňa 23. októbra 2025, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., stíhaného pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods.
1 písm. a) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota,

sp. zn. 19T/20/2025 zo dňa 05. 05. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ml. Justina Fiľa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduRimavskáSobota,sp.zn.19T/20/2025zodňa05.05.2025bolobžalovaný
ml. A. B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a to za skutok, ktorého

sa dopustil na tom skutkovom základe, že

2. júna 2024 v čase asi o 11.30 hod. na dosiaľ presne nezistenom mieste v katastri obce Držkovce, v
okrese Revúca, sa pri moste vedúcom k rómskej osade priblížil s vlastným nožom v ruke, ktorý si sám
vyrobil k poškodenému maloletému C. D., nar. XX. XXXXX XXXX, o ktorom vedel, že ešte nedovŕšil
18. rok veku, tam mu povedal, aby k nemu prišiel, čo poškodený odmietol a začal pred ním utekať,

na čo ho začal naháňať so slovami „aj tak ťa chytím a zomrieš“, a keď ho dobehol, jednou rukou ho
chytil za ústa, aby nekričal, nôž si odložil do vrecka a druhou rukou ho chytil za brucho a odtiahol ho k
svahu koryta miestneho potoka, tam ho chvíľu držal a najmenej dvakrát mu povedal „skoč do potoka,
inak ťa pichnem“, čo poškodený chcel zo strachu pred ním aj urobiť, hoci nevedel plávať, do potoka
však neskočil, následne poškodeného pustil, keďže ho vyrušila matka poškodeného, ktorá ho hľadala
a z miesta činu utiekol, čím poškodenému nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske

ošetrenie.

Za túto trestnú činnosť mu Okresný súd Rimavská Sobota podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38
ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák., § 118 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil
trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 119 ods.
1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Podľa

§ 102 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. zák., § 103 ods. 1 Tr. zák. súd uložil mladistvému obžalovanému
ochrannú výchovu ústavnou formou. Podľa § 103 ods. 2 Tr. zák. ochranná ústavná výchova potrvá, kým
to vyžaduje jej účel, najdlhšie však do dovŕšenia osemnásteho roku veku mladistvého; ak to vyžaduje
záujem mladistvého, môže ju súd predĺžiť do dovŕšenia jeho devätnásteho roku. Podľa § 109 písm. c)
Tr. zák. v spojení s § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd mladistvému obžalovanému uložil trest prepadnutia
veci, a to 1 ks nôž vlastnej výroby s čiernou rukoväťou pokrytou čiernou gumou s celkovou dĺžkou 28 cm,

dĺžkou čepele 16 cm a dĺžkou rukoväte 12 cm, ktorá vec je vedená v zozname doličných vecí Okresnéhosúdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, pod. č. 4/2025. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom
prepadnutej veci stáva štát.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie obžalovaný spolu so svojím obhajcom, a to priamo na
hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku, čo do viny i trestu. Následne toto odvolanie obžalovaný
doplnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 04. 07. 2025, v
ktorom uviedol, že sa s rozhodnutím prvostupňového súdu nestotožňuje, nesúhlasí s ním a považuje
ho za nezákonné a vecne nesprávne. Uviedol, že na hlavnom pojednávaní spravil vyhlásenie o svojej

nevine, čo uvádzal už aj v procesnom postavení podozrivého. Dodal, že poškodeného naháňal preto,
že mu prepichol pneumatiku na bicykli. Poškodený držal nôž tak isto ako aj obžalovaný a poprel, že
by poškodenému zakrýval ústa, ako aj, že by mu priložil nôž ku krku a povedal mu, že ak neskočí
do vody, tak ho zabije. Taktiež mu nepovedal slová, že „aj tak ťa chytím a zomrieš“, pričom ho mal
dobehnúť a násilím odtiahnuť na svah koryta potoka a povedať mu „skoč do potoka, inak ťa pichnem“.
Obžalovaný ďalej poukázal na výpoveď svedka mal. B. D., ktorá potvrdzovala jeho obhajobu. Svedok

potvrdil, že poškodený obžalovanému prepichol pneumatiku, ale pri potoku osobne prítomný nebol, tak
nevie, čo sa tam odohrávalo. Taktiež uviedol, že sa nejednalo o prvý konflikt medzi poškodeným a
obžalovaný, pri predošlom konflikte sa mal poškodený vyhrážať obžalovanému, že mu sekerou odreže
krk. Poukázal aj na výpoveď svedkyne – poškodenej E. D., najmä na to, že nebola prítomná pri tom,
čo sa odohrávalo pri koryte potoka, to, čo sa odohrávalo vie len z rozprávania jej syna (poškodeného).

Poukázal na nepodložené tvrdenie súdu, že svedkyňa videla vyšliapanú cestu v tráve vedľa potoka, čo
však z jej výsluchu na hlavnom pojednávaní nevyplýva. Z výsluchu svedka D. B. vyplýva, že jeho syn
A. B. nikdy predtým nešiel na niekoho s nožom a tobôž sa nikomu nevyhrážal zabitím, či inou vážnou
ujmou na zdraví. Výpoveď poškodeného C. D. považuje obžalovaný za účelovú v snahe obžalovanému
poškodiť. Na základe uvedených výsluchov nie je možné potvrdiť, že sa skutok stal tak, ako je uvedené v

skutkovej vete podanej obžaloby. V závere obžalovaný poukázal na nedostatky prípravného konania, na
ktoré poukázal obhajca v rámci záverečnej reči (neodkladné úkony, zisťovanie o aký potok malo ísť, aký
vysoký svah to mal byť a trasologické, či DNA stopy). V danom prípade je tak potrebné aplikovať zásadu
in dubio pro reo, nakoľko nebolo 100 % dokázané, že sa obžalovaný skutku dopustil. Preto navrhuje,
aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a

rozhodnutie, resp. aby krajský súd vo veci sám rozhodol a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Naverejnomzasadnutídňa23.10.2025obhajcaobžalovanéhovkonečnomnávrhuuviedol,ženavrhuje
abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušil avecvrátilokresnémusúdunanovékonaniearozhodnutie,
alternatívne aby obžalovaného sám spod obžaloby oslobodil.

Sociálna pracovníčka z F. G. D. H. uviedla, že do spisu predkladá hodnotiacu správu psychologičky z
Reedukačného centra D. H., ku ktorej sa aj pripája. Uvedená správa bola na VZ aj prečítaná a založená
do spisu.

Naprotitomuprokurátorkrajskejprokuratúrynavrholodvolanieobžalovanéhoakonedôvodnézamietnuť.

Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že nie je vinný.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania zistil, že toto

bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku,protiktorýmobžalovanýpodalodvolanieapreskúmaltiežsprávnosťpostupukonania,ktoréim
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali
podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací súd dospel

k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Vo vzťahu k podanému odvolaniu krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného
pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu tak, aby
vykonané dôkazy umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne

vyhodnotil jednotlivo, i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá § 2 ods. 12 Tr. por.V súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä, ak si vzájomne odporovali.

Súd prvého stupňa pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné,

logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými
okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a
dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich
pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje. V podrobnostiach

krajský súd poukazuje najmä na odôvodnenie rozsudku na strane 10 až 14, s ktorým sa v plnej miere
stotožnil a bolo by nadbytočné odôvodnenie v tejto súvislosti na tomto mieste znovu opakovať.

Kpodstatnýmodvolacímnámietkamobžalovanéhokrajskýsúduvádza,žeokresnýsúdsasvýpoveďami
obžalovaného a svedkov vo svojej vzájomnej súvislosti a v súvislosti s ostatnými dôkazmi vysporiadal,

čo je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okresný súd taktiež vykonal ďalšie dôkazy. K
námietke obžalovaného, že tomuto nebola preukázaná vina, že vo veci nebolo na 100% preukázané,
že sa obžalovaný skutku dopustil krajský súd uvádza, že z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo,
že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý sa mu kládol za vinu a k naplneniu znakov skutkovej podstaty
došlo v celom rozsahu, pričom krajský súd opätovne poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorý vykonané dokazovanie podrobne rozobral a vyhodnotil.

Knámietkamtýkajúcimsavzťahuobžalovanéhoapoškodenéhoaskutočnostítýkajúcichsaprepichnutia
pneumatiky na bicykli obžalovaného poškodeným, či tvrdeného vyhrážania sa poškodeného
obžalovanému, krajský súd uvádza, že tieto skutočnosti nie sú predmetom obžaloby, jej predmetom je

skutok tak, ako je v nej uvedený a o tomto skutku rozhoduje súd.

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti
a zásady Trestného zákona upravujúce ukladanie trestov, na ktoré je povinný prihliadnuť a to na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, generálnu a individuálnu prevenciu, ako aj na
všetky relevantné ustanovenia týkajúce sa trestania mladistvých. Okresný súd dostatočným spôsobom
v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo
výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Krajský súd dáva
do pozornosti, že okresný súd s dôvodu nízkeho veku obžalovaného, ako aj jeho pomerov, trest

obžalovanému mimoriadne znížil pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Rovnako okresný súd dostatočne
odôvodnil aj uloženie ochrannej výchovy ústavnou formou obžalovanému, ako aj trestu prepadnutia
veci. Krajský súd sa s uvedeným odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto naň v podrobnostiach
odkazuje, nakoľko opakovať správne a logické dôvody, by bolo na tomto mieste nadbytočné.

Krajský súd dodáva, že aj z vykonaného dokazovania, ako aj z argumentácie uvedenej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia je zjavné, prečo okresný súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia
slobody a prečo práve vo výmere 18 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky. Okresný súd u obžalovaného
vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j) Tr. zák.) a žiadnu priťažujúcu okolnosť a ohľadom
ukladania trestu aplikoval ust. § 97 Tr. zák. Rovnako okresný súd odôvodnil použitie Trestného zákona

účinného odo dňa 06. 08. 2024, ako aj aplikácia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby.

Okresný súd teda vzhľadom na osobu obžalovaného, na jeho správanie a doterajší život aj počas
pobytu v reedukačnom centre, kde poukázal aj na úteky z predmetného reedukačného centra, či

na psychologický profil ml. obžalovaného vyplývajúci zo znaleckého posudku č. 4/2025, uložil vyššie
uvedený trest.Posudzujúc tak osobu obžalovaného, jeho vek, pomery a samozrejme aj možnosť nápravy, ako aj
prihliadajúc na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie a pohnútku napĺňa aj podľa názoru
krajského súdu účel trestu práve podmienečný trest odňatia slobody, ktorý napĺňa aj základné zásady

trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a taktiež aj textáciu ustanovení § 97 a § 117 Tr. zák

S ohľadom na uvedené tak je uložený trest obžalovanému vo výmere 18 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky aj podľa krajského súdu zákonný a spravodlivý, splňujúci
atribúty generálnej a individuálnej prevencie, ktorý dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, ako

aj prevýchovu obžalovaného. Krajský súd konštatuje, že zároveň nezistil žiadne zásadné porušenie
ustanovení o ukladaní trestu.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a
dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich
pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach

krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia
ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. 12. 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového

rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho
stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru však
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis
I. ÚS 56/01).

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie obžalovaného mladistvého A. B.,
považujúc ho za nedôvodné, zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne, pomerom hlasov 3:0
(§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.