Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/320/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201832
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201832.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,
PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, notárka, so sídlom: Spartakovská 20, 917
01 Trnava, právne zastúpenej: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., IČO: 35 943 882, so
sídlom: Zámocká 5, 811 01 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Michal Mandzák, advokát a konateľ, proti
žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky, IČO: 30 811 236, so sídlom: Krasovského 3742/13,
851 01 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Disciplinárnej

komisie žalovaného č. DK 10/2020-140 zo dňa 29.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Notárskej komory Slovenskej republiky,
Disciplinárnej komisie č. DK 10/2020-140 zo dňa 29.06.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania súd voči žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe návrhu na začatie disciplinárneho konania, podaného ďalším účastníkom konania dňa
25.05.2020, bolo voči žalobkyni ako disciplinárne obvinenej začaté disciplinárne konanie pre závažné
porušenie čl. 5 ods. 2, čl. 12 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“) a § 83 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti

(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“), ktorým sa mala
žalobkyňa dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku, s návrhom na
uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 91 ods. 3 písm. d) Notárskeho poriadku, teda zbavenie
notárskeho úradu.

2. Po uskutočnení disciplinárneho pojednávania dňa 29.06.2021, žalovaný, rozhodujúc prostredníctvom
Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“), rozhodnutím č. DK

10/2020-140 zo dňa 29.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) výrokom I. uznal podľa čl. 16 ods.
1 písm. c) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len „Disciplinárny
poriadok“) žalobkyňu za vinnú, že„a) ako súdny komisár poverený dňa 09.11.2017 Okresným súdom Trnava, č. k.:
32D/191/2017-6, prejednaním dedičstva po poručiteľovi D. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Trnava, podľa ustanovenia § 203 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Civilnýmimosporovýporiadok“)vobdobí
odo dňa 30. apríla 2018 až do dňa 11. septembra 2019 nekonala v dedičskom konaní vedenom pod
sp. zn. 32D/191/2017, Dnot 213/2017, hoci bola povinná konať, čím závažným spôsobom porušila Čl.
5 ods. 2 a Čl. 12 Civilného mimosporového poriadku,
b) nezapožičala Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ani ním povereným pracovníkom na

ich odôvodnenú písomnú žiadosť dedičský spis sp. zn. 32D/191/2017, hoci bola povinná ho zapožičať,
a to v období odo dňa 02.07.2019 do dňa 11.09.2019, čím závažným spôsobom porušila § 83 ods. 1
Notárskeho poriadku“,
na základe čoho jej žalovaný podľa čl. 2 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho
poriadku uložil disciplinárne opatrenie – zbavenie notárskeho úradu.

3. Zároveň výrokom II. napadnutého rozhodnutia žalovaný žalobkyni uložil povinnosť uhradiť trovy
disciplinárneho konania podľa čl. 23 ods. 2 Disciplinárneho poriadku vo výške 564,40 Eur v lehote 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II.

Žaloba

4. Včas podanou správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ďalej len „žaloba“) podľa § 194
a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“),
doručenou dňa 12.11.2021 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), sa žalobkyňa

domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa
§ 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP, teda s poukazom na nesprávne právne
posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, na nedostatočne zistený skutkový stav
bez opory v administratívnom spise, a tiež pre podstatné porušenia ustanovení o konaní.

5. V bližšom odôvodnení žaloby poukázala na to, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či sa
v prípade skutku, ktorý bol žalovaným ustálený, jedná o tzv. jednočinný alebo viacčinný súbeh (tzv.
reálna konkurencia skutkov), teda či žalovaný považoval skutok za jeden alebo za viac skutkov. V tomto
smere označila napadnuté rozhodnutie za rozporuplné a zmätočné, keďže z neho nie je možné zistiť,
ako žalovaný tento súbeh vyhodnotil. Osobitne žalobkyňa namietala, že v prípade viacerých skutkov

mal žalovaný v rámci tzv. absorbčnej zásady posúdiť to, za ktorý zo skutkov z hľadiska závažnosti hrozí
najprísnejšia administratívna sankcia. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, že by tak žalovaný
postupoval, resp. že by aspoň náznakovo uvažoval v týchto súvislostiach. Za týchto okolností je podľa
žalobkyne daný aj žalobný dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci. Z postupu žalovaného by sa
dalo nepriamo vyvodiť, že pristúpil k uplatneniu absorbčnej zásady, avšak výrok je v príkrom rozpore

s odôvodnením, z ktorého vôbec nevyplýva, že by žalovaný v týchto súvislostiach uvažoval a uviedol by,
ktoré disciplinárne previnenie považuje za prísnejšie, t. j. ktorý zo skutkov posúdil z hľadiska uloženej
sankcie za najzávažnejší. Žalovaný formuloval svoje úvahy o disciplinárnom opatrení vo vzťahu ku
všetkým skutkom spoločne, ide teda o spoločné disciplinárne opatrenie za všetky skutky, čo je postup
v rozpore s absorbčnou zásadou, spôsobujúci nezákonnosť uloženého disciplinárneho opatrenia.

6. V ďalšej časti svojej argumentácie sa žalobkyňa zamerala na skutočnosť, že skutok pod písm. b)
možno subsumovať pod skutok pod písm. a) výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, keďže dedičský
spis neodmietla zapožičať, toto netvrdí ani žalovaný a takýto úmysel žalobkyňa nikdy nemala. Podľa
žalobkyne ide o určitú formu nečinnosti, ktorú možno subsumovať pod skutok pod písm. a). Žalovaný

podľa nej tak v podstate z jedného skutku vytvoril dva tak, aby sa účelovo znásobili disciplinárne
previnenia a v konečnom dôsledku tak i uložená sankcia. Napadnuté rozhodnutie je preto zmätočné
a nie je možné z neho spoľahlivo dôvodiť, aké skutky boli spáchané, resp. či ide o jeden skutok alebo
viacero skutkov, a či tieto skutky sú v jednočinnom alebo viacčinnom súbehu.

7. Podľa žalobkyne výrok I. napadnutého rozhodnutia zároveň trpí zjavnou nesprávnosťou, pretože
neobsahuje popis skutku, resp. skutkov, pre ktoré bolo disciplinárnemu návrhu vyhovené. Je totiž
notorietou,ževprípadesprávnehotrestaniamusíbyťskutok vovýrokovejčastirozhodnutia
uvedený tak, aby bolo zreteľné, aký skutok je predmetom konania. Platí teda, že je povinnosťoukonajúcich orgánov uviesť vo výroku rozhodnutia skutok, pre ktorý je delikvent uznaný vinným, čo je
postup plne v súlade s ustálenou judikatúrou (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8Sžo/272/2015, 6Sžo/30/2011, 5Sžo/8/2013 a iné). Podľa žalobkyne analýzou skutkov podľa

výrokovej časti možno mať jednoznačne za to, že tieto nie sú náležite opísané. Vo vzťahu k skutku pod
písm. a) nie je zrejmé, akým spôsobom sa mala žalobkyňa skutku dopustiť, žalovaný neuvádza, aké
úkonymalibyťvinkriminovanomobdobívykonané,resp.žetakétoúkonymohlibyťobjektívnevykonané.
Ak objektívne úkon nebolo možné vykonať okrem iného preto, že účastník konania nespolupracoval –
napríklad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spomenuté neprevzatie zásielky v odbernej lehote,

nemožno v žiadnom prípade hovoriť o porušení povinnosti notára konať rýchlo a bez zbytočných
prieťahov. Takýto neurčitý spôsob vymedzenia skutku vo výrokovej časti rozhodnutia nie je možné
v právnom štáte akceptovať, nakoľko z neho nie je možné overiť, či skutočne bolo možné objektívne
úkon v dedičskej veci vykonať alebo nie. Navyše žalobkyňa sa na disciplinárnom pojednávaní vyjadrila,
že s dotknutými osobami komunikovala telefonicky, a doložila záznam z informačného systému.

8. Pre skutok pod písm. b) podľa žalobkyne platí to isté, keďže vo výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia absentuje identifikácia toho, o akú žiadosť malo ísť, pričom žalovaný túto vedomosť
mal. Podľa žalobkyne je potrebné aj túto žiadosť identifikovať, aby skutok nebolo možné zameniť
s iným skutkom. Rovnako žalobkyňa nepovažovala za dostatočnú identifikáciu spisu iba pod sp. zn.
32D/191/2017 a v tejto súvislosti poukázala aj na absenciu označenia jej osoby ako povereného

súdneho komisára, keďže takáto špecifikácia v prípade skutku b) absentuje a týka sa iba skutku a).
Opätovne potom nie je zrejmé, či sa jedná o jednočinný alebo viacčinný súbeh skutkov. Z opisu skutku
b) nevyplýva, že ide o výkon notárskej činnosti, a teda že žalobkyňa mala konať ako notár poverený
prejednaním konkrétnej dedičskej veci. Pritom iba výrok rozhodnutia je podstatný, keďže iba z neho
môžu vyplývať práva a povinnosti účastníkovi konania a iba z neho možno zistiť, aká povinnosť mala

byť konaním žalobkyne porušená, resp. čoho sa mala dopustiť, a túto skutočnosť nemožno odvodzovať
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže záväznou a vykonateľnou časťou sa stáva jeho výrok,
nie odôvodnenie. Napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre jeho formálne nedostatky
v jeho výroku, ktorý nemá všetky náležitosti disciplinárneho rozhodnutia v zmysle zákona. Žalovaný
opis skutku obmedzil len na útržkovitý opis konania bez toho, aby zabezpečil, že skutok nebude

zameniteľný s iným skutkom. Z takejto formulácie skutkovej vety nie je možné identifikovať, aké konanie
žalobkyne sa považuje za protiprávne, k akému skutku konkrétne došlo, aké boli relevantné skutkové
okolnosti smerujúce k tomu, že žalobkyňa sa dopustila menovaných porušení povinností a označeného
disciplinárneho previnenia. Z opisu skutku nemožno určiť, že došlo k protiprávnemu konaniu. Je preto
daný žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) SSP.

9. Ďalšou podstatnou vadou napadnutého rozhodnutia je podľa žalobkyne skutočnosť, že v ňom úplne
absentuje tzv. právna veta, pričom ani z odôvodnenia nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru
o porušení povinností. Ustanovenie čl. 12 CMP je koncipované široko a z napadnutého rozhodnutia nie
je zrejmé, akú konkrétnu povinnosť žalobkyňa porušila. Vyplýva z neho len skutočnosť, že žalobkyni sa

vytýka spôsobenie zbytočných prieťahov v dedičskom konaní. V skutkoch tak absentuje práva veta.

10. Žalobkyňa namietala aj porušenie práva na obhajobu, keďže ani v súčasnom štádiu konania
nie je možné z výrokovej časti identifikovať, čo konkrétne sa jej kladie za vinu, a teda žalobkyňa
sa nevie efektívne brániť. Takýto opis skutku nemožno považovať za riadny, keďže z neho nie je

možné ani odhadom zistiť, v čom spočívala protiprávnosť konania, absentuje aj skutkové vymedzenie
toho, čo sa žalobkyni kládlo za vinu. Napadnuté rozhodnutie je tak zjavne nezákonné. Žalovaný sa
nezaoberal ani materiálnou stránkou disciplinárneho previnenia (tzv. materiálny korektív), vychádzal iba
z formalistického prístupu. Nie je preto zrejmé, v čom vzhliadal spoločenskú nebezpečnosť konania
žalobkyne v tej miere, že jej uložil najprísnejšiu sankciu. Účelom správneho trestania totiž nie je trestať

za každú cenu, ale iba v tom prípade, ak konanie dosiahne určitý stupeň spoločenskej nebezpečnosti.
Žalovanýnezohľadnilinštitútmateriálnehokorektívuanivovzťahukuskutočnosti,žekonanímžalobkyne
nebola spôsobená žiadna škoda. Absentuje aj samotná existencia protiprávnosti jej konania s poukazom
na § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku. Žalobkyňa poprela, že by v predmetnom dedičskom konaní
mala neodôvodnené prieťahy, pričom existencia prieťahov nebola konštatovaná ani Ústavným súdom

Slovenskej republiky. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či prípadné prieťahy v konaní nie sú
vyvolané objektívnymi faktormi, ako je napríklad zložitosť prejednávanej veci, správanie sa účastníkov
a podobne.11. Podľa žalobkyne je potrebné namietať i to, aké skutočnosti vzal žalovaný do úvahy pri rozhodovaní
o uložení disciplinárneho opatrenia. Žalovaný v tomto smere poukázal na disciplinárne
stíhania žalobkyne, avšak vo veci pozastavenia výkonu notárskeho úradu na základe

rozhodnutia žalovaného č. DK 21/2018 zo dňa 03.07.2019 bola podaná správna žaloba, na základe
ktorej bolo toto rozhodnutie už v čase vydania napadnutého rozhodnutia zrušené a vec bola vrátená na
ďalšie prejednanie. Rovnako podľa žalobkyne nemali byť brané do úvahy disciplinárne konania sp. zn.
DK 14/2020 a DK 16/2020, pretože sa v nich uplatňuje zásada prezumpcie neviny. Preto je potrebné
podľa žalobkyne uloženú najprísnejšiu sankciu považovať za zjavne neprimeranú a nedostatočne

odôvodnenú.

12. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie, pri súčasnom priznaní práva na plnú náhradu trov konania na jej strane.

III.

Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania

13. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému
súdu dňa 18.01.2022, v ktorom stručne uviedol, že ďalšie skutočnosti, okrem tých, ktoré sú uvedené
v napadnutom rozhodnutí, na svoju obranu neuvádza.

14. Žalobkyňa podaním doručeným krajskému súdu dňa 01.02.2022 oznámila, že k vyjadreniu
žalovaného stanovisko nezaujme.

15. Ďalší účastník konania bol do súdneho konania pribratý uznesením krajského súdu č. k.

2S/320/2021-67 zo dňa 06.05.2022, právoplatným 09.05.2022. K veci sa vyjadril podaním doručeným
krajskému súdu dňa 25.05.2022, v ktorom stručne uviedol, že s napadnutým rozhodnutím sa stotožňuje
čo do výroku, ako aj odôvodnenia. S poukazom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

16. Replika žalobkyne nebola podaná.

IV.
Relevantná právna úprava

17. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona

v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

19.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

20. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo

opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na

správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

22. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

23. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom
alebo sčasti úspech.

24. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri

zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

25. Podľa § 2 ods. 1 Notárskeho poriadku notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť
a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.

26. Podľa § 2 ods. 3 Notárskeho poriadku notársky úrad predstavuje súbor právomocí udelených na
dobu neurčitú štátom notárovi ako fyzickej osobe na výkon notárskej činnosti a na ďalšiu

činnosť podľa tohto zákona, trvalo spojených so sídlom, do ktorého bol notár vymenovaný.

27. Podľa § 34 ods. 3 Notárskeho poriadku disciplinárna komisia koná a rozhoduje v trojčlennom
senáte. Konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie a zloženie jej senátov upraví disciplinárny
poriadok.

28. Podľa § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku oprávnenými orgánmi uvedenými v § 81 sú v rozsahu svojej
pôsobnosti prezídium komory, minister a ním poverení pracovníci ministerstva, orgány činné v trestnom
konaní, orgány finančnej kontroly a súdy.

29. Podľa § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť
iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2.

30. Podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo
opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného

predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z Etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa
závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie
vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj
zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom

konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia.

31. Podľa čl. 16 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku senát rozhodnutím uzná disciplinárne
obvineného za vinného ak sú splnené podmienky.

32. Podľa čl. 2 ods. 2 písm. a) Disciplinárneho poriadku disciplinárnym previnením je závažné alebo
opätovné porušenie povinností notára vyplývajúce z Notárskeho poriadku, etického kódexu notára alebo
uznesení orgánov komory.

33. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho poriadku disciplinárnymi opatreniami sú: zbavenie

notárskeho úradu.34. Podľa čl. 23 ods. 2 Disciplinárneho poriadku v prípade, že vo veci bolo vydané rozhodnutie, ktorým
disciplinárne obvinený bol uznaný za vinného, trovy konania, ktoré vznikli komore, znáša disciplinárne
obvinený.

35. Podľa čl. 5 ods. 2 CMP súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely
prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

36. Podľa čl. 12 CMP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

V.
Posúdenie veci správnym súdom

37. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon
súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých

je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/320/2021,
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S

správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/320/2021.

38. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní nariadenom v súlade s § 107 ods.
1 písm. a) SSP na deň 14.08.2025, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne. Žalovaný sa na
pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil, hoci naň bol riadne a včas predvolaný.

Ďalšíúčastníkkonaniasvojuneúčasťnapojednávaníospravedlnilpodanímdoručenýmsprávnemusúdu
dňa 07.08.2025.

39. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný
uznal v disciplinárnom konaní žalobkyňu za vinnú z disciplinárneho previnenia podľa čl. 2 ods. 2 písm.

a) Disciplinárneho poriadku pre závažné porušenie čl. 5 ods. 2 a čl. 12 CMP a § 83 ods. 1 Notárskeho
poriadku, na základe čoho jej žalovaný podľa čl. 2 ods. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho
poriadku uložil disciplinárne opatrenie – zbavenie notárskeho úradu a podľa § 23 ods. 2 Disciplinárneho
poriadku povinnosť náhrady trov disciplinárneho konania.

40. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10,
§ 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe
a pri zohľadnení možnej existencie vád trestania podľa § 195 SSP, a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť s poukazom na to, že trpí vadou

nepreskúmateľnosti a skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ napadnutého rozhodnutia, nemá
oporu v administratívnom spise, a teda došlo k naplneniu žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
d), písm. f) SSP.

41. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie

vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje
zistiť účastníkovi konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa
proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp
právnej istoty a legitímnych očakávaní. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je
nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda

také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa
administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky(ďalejlen„NSSSR“)savrámcisvojejrozhodovacejpraxeužvovšeobecnostivyjadrilkukvalite
rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležitedbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj
uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych
orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali

relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. ... Úlohou súdu
v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich
rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej
dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť
konvalidovanéaniprípadnýmdodatočnýmvysvetlením,resp.doplňujúcimvyjadrenímsprávnehoorgánu

(prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým
žalobcom v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru
dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať
z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom
odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu
a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej

zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo v tejto súvislosti
judikované, že „Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je
zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014).

42. Uvedené požiadavky sa o to naliehavejšie vzťahujú na rozhodnutia, vydávané v administratívnych

konaniach, ktorých výsledkom je správne trestanie, keďže sa svojím charakterom približujú trestnému
konaniu a ich výsledkom je spravidla sankcia s trestnoprávnych charakterom. Medzi takéto konania
patria aj konania disciplinárne, ktorých predmetom je vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti za
disciplinárne previnenia pri výkone určitej profesie. Správny súd na tomto mieste zvýrazňuje, že
v preskúmavanom konaní sa jednalo o disciplinárne trestanie žalobkyne ako notárky. Žalobkyni bolo

v tomto konaní uložené také disciplinárne opatrenie, ktoré má zo všetkých disciplinárnych opatrení
vo vzťahu k výkonu notárskej činnosti najzávažnejšie následky. Zbavenie notárskeho úradu, a teda
zbavenie výkonu činnosti notára, predstavuje významný až kardinálny zásah do profesijnej sféry a života
žalobkyne ako takého v tom najširšom slova zmysle, takýto zásah preto odôvodňuje striktné požiadavky
na zrozumiteľnosť, presvedčivosť a dostatočnú argumentačnú vybavenosť vydaného rozhodnutia,

ktoré musí dávať odpovede na všetky nastolené skutkové a právne otázky, a to nielen vo vzťahu
k jeho výroku, ktorého súčasťou je skutková a právna veta ako základné predpoklady pre vyslovenie
viny (disciplinárnej zodpovednosti), ale aj vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, ktorého úlohou je
presvedčivo zdôvodniť vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti za určitý skutok a uloženie konkrétneho
disciplinárneho opatrenia, pričom tieto dve časti (výrok a odôvodnenie) musia byť argumentačne

súladné. Dôsledné trvanie na splnení uvedených požiadaviek je v prejednávanej veci o to dôležitejšie,
že žalobkyňa nemala v predmetnom disciplinárnom konaní možnosť podať riadny opravný prostriedok
a brániť sa proti záverom žalovaného v opravnom konaní, ktorého úlohou je revidovať a sanovať
prípadné pochybenia prvostupňového konania. Takáto možnosť bola v danej veci v zmysle § 93 ods.
3 Notárskeho poriadku vylúčená.

43. Správny súd v prejednávanej veci zistil, že napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky
nepreskúmateľnosti, a to tak vo vzťahu k jeho výroku, ako aj k samotnému odôvodneniu, keďže trpí
vadou nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov, na ktorých je založené. Správny súd zastáva názor,
že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne požiadavky kladené na výroky rozhodnutí, vydaných v

konaní o disciplinárnom previnení, ktoré sa považujú za rozhodnutia vo veciach správneho trestania,
najmä s poukazom na neurčitosť a nedostatočné vymedzenie skutkov a ich právnej kvalifikácie (tzv.
skutková a právna veta), ako aj absenciu ich súladnosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru NSS SR, v zmysle ktorej platí, že „v rozhodnutí
trestného charakteru, ktorým je aj rozhodnutie o inom správnom delikte, je nevyhnutné zadefinovať bez

akýchkoľvekpochybností,zaakékonkrétnekonaniejesubjektpostihnutý–tomožnozaručiťlenpresnou
špecifikáciou údajov obsahujúcich popis skutku uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne,
ako je tomu aj v prejednávanej veci, uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok
nemohol byť zamenený s iným konaním ... Riadne formulovaný výrok rozhodnutia, v ňom
na prvom mieste konkrétny a nezameniteľný popis skutku, je nezastupiteľnou

súčasťou rozhodnutia.“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 8Asan/3/2018 zo dňa 26.02.2019). Vyslovené závery
je podľa správneho súdu potrebné aplikovať aj na rozhodnutia vydané v disciplinárnych konaniach.44. Správny súd vychádzal zo skutočnosti, že v danom konaní bola žalobkyňa disciplinárne stíhaná
za dva samostatné skutky, keďže každý z týchto skutkov predstavuje samostatné konanie vymedzené
odlišnými skutkovými okolnosťami aj právnou kvalifikáciou, pričom skutky sú determinované vo výroku

I. napadnutého rozhodnutia pod písmenami a) a b) (bod 2. odôvodnenia rozsudku). Správny súd
konštatuje, že z výroku napadnutého rozhodnutia (a to vo vzťahu k obom skutkom)
nie je zrejmé, ktorá jeho časť predstavuje tzv. skutkovú a ktorá tzv. právnu vetu, ktoré rozlišovanie má
podstatný význam pre identifikáciu konania jednak z hľadiska totožnosti a nezameniteľnosti skutkov,
jednak z hľadiska ich správnej právnej kvalifikácie a následne správneho právneho posúdenia veci.

Z obsahu výroku I. napadnutého rozhodnutia nemožno jednoznačne ustáliť, čo žalovaný považoval za
preukázané skutkové okolnosti tvoriace základ skutkov (skutková veta) a čo považoval za ich právnu
kvalifikáciu (právna veta), resp. tieto závery je možné z formulácie výroku len dedukovať. Zvolená
formulácia podľa názoru správneho súdu neposkytuje dostatočné vymedzenie skutkových okolností tak,
aby boli skutky nezameniteľné s inými, špecifikáciou ich priebehu, znakov a následkov, následkom čoho
vznikajú aj pochybnosti o správnosti právnej kvalifikácie.

45. Vo vzťahu ku skutku vymedzenom v bode a) správny súd uvádza, že tento bol výrokom napadnutého
rozhodnutia vymedzený čo do skutkových okolností len postavením žalobkyne ako notárky, poverenej
prejednaním konkrétnej dedičskej veci v zmysle CMP, obdobím, v ktorom mal byť spáchaný, a tiež
identifikáciou spisovej značky dedičskej veci, v ktorej bola žalobkyňa povinná konať. Pokiaľ ide

o objektívnu stránku konania, ktorá je základom právnej kvalifikácie a vyplýva okrem iného aj zo
skutkovej podstaty previnenia danej zákonom, žalovaný sa obmedzil len na formuláciu „nekonala, hoci
bola povinná konať“, pričom neuviedol, v čom konkrétne nekonanie (opomenutie konania) žalobkyne
spočívalo a z akého právneho dôvodu bola povinná konať, resp. ďalšie do úvahy pripadajúce okolnosti,
ktoré by robili skutok nezameniteľným, napríklad vymedzením konkrétnych úkonov, ktoré v danej veci

žalobkyňa opomenula a objektívnymi zisteniami vedúcimi k záveru, že žalobkyňa ich mala a zároveň
mohla vykonať. Vo výroku tiež absentuje identifikácia okolností, pre ktoré bolo konanie žalobkyne
kvalifikované ako porušenie zákona „závažným spôsobom“, pričom takáto kvalifikácia si rovnako
vyžaduje presné uvedenie skutkových okolností tvoriacich skutkový dej, ktoré k takémuto záveru viedli.
Inými slovami, z výroku napadnutého rozhodnutia nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom sa žalobkyňa

dopustila konania zakladajúceho disciplinárne previnenie (opis skutku), v čom spočíva protiprávnosť jej
konania, a už vôbec z neho nevyplývajú skutkové okolnosti opodstatňujúce záver, že by sa takéhoto
konania mala dopustiť závažným spôsobom, čo je zásadným nedostatkom výroku napadnutého
rozhodnutia a dôvodom jeho nezákonnosti. Správny súd taktiež dáva do pozornosti, že ak sa skutkom
a) žalobkyňa mala dopustiť porušenia čl. 5 ods. 2 a čl. 12 CMP, znenie týchto ustanovení a formulácia

povinností v ňom uvedených nekorešponduje s obsahom výroku I. napadnutého rozhodnutia (s údajným
nekonaním žalobkyne), keďže čl. 5 ods. 2 CMP ukladá povinnosť súdu postupovať z úradnej povinnosti
na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná,
a čl. 12 CMP ukladá súdu povinnosť postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Žiadna z týchto povinností, resp. ich nesplnenie, sa však
žalobkyni nekladú za vinu, resp. nevyplývajú z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia tak, ako sú
formulované v zákone a tvoria skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia.

46. Vo vzťahu ku skutku vymedzenom v bode b) správny súd uvádza, že hoci konaním žalobkyne v ňom

vymedzeným malo dôjsť k porušeniu povinnosti, ktorej subjektom môže byť výlučne notár (§ 83 ods.
1 Notárskeho poriadku a contrario), z výroku napadnutého rozhodnutia v bode b) nevyplýva, že sa ho
žalobkyňa dopustila v postavení notára. Poukaz na postavenie žalobkyne vyplýva len z návetia výroku
I., ktoré však - vzhľadom k jeho obsahu a zaradeniu – nie je možné považovať za súčasť skutkovej
či právnej vety výroku napadnutého rozhodnutia, a teda ani za súčasť vymedzenia skutku, ktorého

páchateľom môže byť len notár. Predmetný skutok neobsahuje ani dostatočnú identifikáciu dedičského
spisu,ktorýjetrebaokremspisovejznačkysúduzapísanejvregistri„D“špecifikovaťajspisovouznačkou
registra „Dnot“, ktorý je osobitným registrom pridelených spisov na základe poverenia súdu notárovi ako
súdnemu komisárovi (§ 25 Notárskeho poriadku). Za nedostatok určitosti vymedzenia skutku správny
súd považuje aj absenciu identifikácie žiadosti, na základe ktorej mala žalobkyňa spis žalovanému

zapožičať (uvedením dátumu jej vypracovania, označenia, dátumu doručenia žalobkyni, etc.), a jej
konkrétne dôvody, keďže tieto sú základom pre založenie povinnosti žalobkyne spis požičať. Slovným
spojením „na odôvodnenú písomnú žiadosť“ uvedeným v § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku mal podľa
správneho súdu zákonodarca v úmysle podmieniť uloženú povinnosť dôvodnosťou konkrétnej žiadosti,nie len formulovaním jej (akéhokoľvek) odôvodnenia, ale požadovaním kvalifikovaného odôvodnenia,
ktoré má svoj základ v zákone (§ 82 ods. 1, § 89 Notárskeho poriadku). Vo výroku tiež absentuje
identifikácia okolností, pre ktoré bolo konanie žalobkyne právne posúdené ako porušenie zákona

„závažným spôsobom“, obdobne ako pri skutku v bode a).

47. Správny súd preto považuje výrok I. napadnutého rozhodnutia za nepreskúmateľný a prejednávané
skutky za nedostatočne skutkovo a právne vymedzené, neurčité, v dôsledku čoho nie je zabezpečená
ich nezameniteľnosť a totožnosť, ktorá je základom pre uplatnenie právneho princípu ne bis in idem,

ako aj zabezpečenia práva na obhajobu, ktoré okrem iného zahŕňa aj vedomosť obvineného o tom,
čo sa mu kladie za vinu, s čím je spojená aj jeho možnosť efektívne sa brániť. Správny súd v tomto
smere poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS
SR“), v rámci ktorej bolo ustálené, že „ak v popise skutku absentuje uvedenie konkrétnych skutkových
okolností, z ktorých by bola zrejmá intenzita útoku, jeho presné smerovanie, povaha použitej obuvi,
počet útokov a podobne, niet na základe čoho na úmysel ťažkú ujmu spôsobiť usudzovať, skutok nie

je jasne, zrozumiteľne bez akýchkoľvek rozumných pochybností vymedzený, ale jeho popis pripúšťa
viaceré rôzne alternatívy jeho priebehu. Z dlhodobo ustálenej
súdnej praxe najvyššieho súdu pritom plynie, že vyjadrením zisteného skutkového stavu je skutok
obsiahnutý v takzvanej skutkovej vete rozsudku (primerane napríklad R 13/1997, R
100/2001, R 24/2004, R 32/2007), nie skutkové okolnosti uvedené v dôvodoch rozhodnutia, vyplývajúce

z vykonaného dokazovania, či odvolania obžalovaného, pokiaľ nie sú v skutkovej
vete rozsudku obsiahnuté.“ (rozsudok NS SR sp. zn. 4Tdo//77/2001 zo dňa 04.10.2022) a že „I keď
citované ustanovenie explicitne neustanovuje, že by výrok rozhodnutia musel obsahovať vecné, časové
a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že iba výroková časť
správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže

nadobudnúť právnu moc. Bezchybne formulovaný výrok je preto nezastupiteľnou časťou rozhodnutia;
len z výroku je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku je možné
usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého postihu pre
totožný skutok, je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie riadneho práva na
obhajobu, len výrok rozhodnutia, a nie jeho odôvodnenie, môže byť vynútiteľný správnou exekúciou a

pod.. Z uvedených dôvodov je vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte,
ktoré spočíva v špecifikácii správneho deliktu takým spôsobom, aby sankcionované konanie nebolo
zameniteľné s konaním iným. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že rozhodnutie o správnom delikte
musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie
iných skutočnosti. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne

poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku).“ (rozsudok NS SR sp. zn.
5Sžo/8/2013 zo dňa 21.11.2013). NS SR taktiež vyslovil, že „...v rozhodnutí správneho orgánu musí byť
jednoznačne vymedzený skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť a ktorý má byť konaním zakladajúcim
jeho disciplinárnu zodpovednosť. Uvedeným sa už Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal napríklad
v rozhodnutí sp. zn. 6Sžo/255/2010, z ktorého časť odôvodnenia týkajúcu sa uvedeného uvádza nižšie

a s ktorou sa plne stotožňuje; ... Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že pokiaľ
aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že súčasťou výroku o uloženie disciplinárneho
opatrenia je uvedenie skutku, na základe ktorého sa účastníkovi disciplinárne opatrenie ukladá, je
povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho previnenia,
za ktorý sa mu ukladá disciplinárne opatrenie. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu

uvedenej právnej normy, keď zákonodarca v nej uvádza, že výrok obsahuje rozhodnutie o veci. V
disciplinárnom konaní predmetom konania je posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý
sa ho dopustil na základe konania resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil
disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie
ukladá disciplinárne opatrenie, ktorá skutočnosť sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia, ktorým

správny orgán rozhoduje o veci samej, a preto nie je možné považovať za súladné so zákonom,
ak správny orgán vo výroku rozhodnutia, ktorým rozhoduje v disciplinárnom konaní, uvedie len, že
účastníkovi konania ukladá disciplinárne opatrenie, pričom z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok,
ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu disciplinárne opatrenie ukladá.
Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza

zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú
zodpovednosť podľa trestného práva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z
porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej
povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankciaza porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť
zameniteľný s iným skutkom.“ (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/30/2011 zo dňa 20.06.2012).

48. Len adekvátne vymedzenie skutkového a právneho obsahu tvoriaceho základ disciplinárneho
previnenia môže splniť požiadavku zákonnosti, vyjadrenej aj v právnej zásade nullum crimen sine lege,
nulla poena sine lege (žiaden trestný čin bez zákona, žiadna vina bez zákona). Inými slovami, nie je
možné dospieť k záveru o spáchaní disciplinárneho previnenia a uznať vinu disciplinárne
obvineného, ak konanie zakladajúce vinu nie je možné bez pochybností stotožniť so zákonnými znakmi

skutkovej podstaty a hodnotiť ho ako napĺňajúce skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia. V tomto
smere správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v
rozsudku sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 06.03.2008 (R 2/2014), podľa ktorého „...v
rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných
správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To
jemožnézaručiťlenkonkretizáciouúdajovobsahujúcichpopisskutku suvedenímmiesta,času

a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok
nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to
najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie
prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva
na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný

delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie
obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné
odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia.“

49. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, podľa názoru správneho súdu táto časť

napadnutého rozhodnutia nedáva odpovede na základné otázky nastolené v danej veci, predovšetkým
vo vzťahu k základným znakom disciplinárneho previnenia, medzi ktoré patrí okrem iného aj jeho
subjektívna a objektívna stránka, v rámci ktorých je potrebné dôsledne skúmať spôsob konania
disciplinárne obvinenej, právnu kvalifikáciu takéhoto konania, zavinenie, protiprávnosť konania a
jeho závažnosť, s ktorými otázkami sa však žalovaný nevysporiadal vôbec alebo len nedostatočne.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zameral len na popis zisteného skutkového stavu, citáciu
zákonných ustanovení a stručné závery, ktoré však správny súd nepovažuje ako celok za postačujúce,
spĺňajúce atribúty dostatočne odôvodneného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní.

50. Zistenia ohľadom nesúladnosti výroku napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia správny súd

odôvodňuje s poukazom na to, že tieto nekorešpondujú v časti právnej kvalifikácie disciplinárneho
previnenia, keď žalovaný v odôvodnení uvádza, že žalobkyňa sa dopustila disciplinárneho previnenia
v zmysle § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku, kým právnym základom výroku je § 2 ods. 2 písm. a)
Disciplinárneho poriadku, ktoré sa líšia v definícii disciplinárneho previnenia. Správny súd poukazuje na
to, že žalovaný uznal žalobkyňu za vinnú z disciplinárneho previnenia a uložil jej disciplinárne opatrenie

s poukazom na čl. 16 ods. 1 písm. c), čl. 2 ods. 2 písm. a) a čl. 3 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho
poriadku. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. a) Disciplinárneho poriadku pritom vymedzuje disciplinárne
previnenieakozávažnéaleboopätovnéporušeniepovinnostínotáravyplývajúcezNotárskehoporiadku,
etického kódexu notára alebo uznesení orgánov komory, čo predstavuje rozdiel oproti jeho vymedzeniu
v § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo

opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného
predpisu (osobitným predpisom sa pritom rozumie zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov, ktorý bol nahradený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov), a iné. Keďže žalovaný konštatoval existenciu disciplinárneho previnenia
podľa čl. 2 ods. 2 písm. a) Disciplinárneho poriadku porušením povinnosti podľa čl. 5 ods. 2, čl. 12 CMP,

nie je zrejmé, z akej definície disciplinárneho previnenia vychádzal a o čo sa v napadnutom rozhodnutí
opieral, teda nie je zrejmé, v čom spočívala protiprávnosť konania žalobkyne. Uvedené skutočnosti viedli
správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí nielen vadou nedostatočného odôvodnenia, ale
aj vadou nezrozumiteľnosti.

51. Žalovaný v danej veci neskúmal a v napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal ani s
obhajobou žalobkyne, ktorej základom bola okrem iného aj tvrdená objektívna nemožnosť konať.
Žalobkyňa sa v priebehu disciplinárneho konania nevyjadrovala písomne, avšak využila svoje právo
vyjadriť sa ústne na disciplinárnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2021. Zo zápisnice o pojednávanív danej veci zo dňa 29.06.2021 (č. l. 133 administratívneho spisu) vyplýva, že v rámci svojho vyjadrenia
namietala neúplnosť dedičského spisu, ktorý tvoril prílohu disciplinárneho návrhu, kompetenciu
slovenských súdov v predmetnej dedičskej veci, v ktorej malo byť konanie začaté v Českej republike,

absenciu nečinnosti, resp. nevykonanie ďalších úkonov ani zo strany notára, ktorému bola vec po
žalobkyni pridelená. Žalobkyňa na pojednávaní ďalej uviedla, že o žiadosti o zapožičanie spisu nemala
vedomosť a v dedičskom spise prebiehala intenzívna komunikácia medzi jej úradom, účastníkmi
a prihlasovateľmi pohľadávok, a to najmä telefonicky, čo je v jej praxi bežné. Žalobkyňa na preukázanie
svojich tvrdení na pojednávaní do spisu doložila súkromnú poznámku z centrálneho

informačného systému žalovaného, ktorá sa týkala dedičského konania. Tvrdila, že komunikácia
vdedičskomspiseajehodokumentáciabolaovplyvnenázavádzanímnovéhocentrálnehoinformačného
systému a pandémiou Covidu, pričom predložený dedičský spis nebol predložený zo strany ďalšieho
účastníka konania ako úplný. Komunikáciu s Okresným úradom Trnava označila za problematickú
až účelovú. Žalobkyňa zároveň predložila vyjadrenie k dedičskému spisu adresované Okresnému
súdu Trnava. V záverečnej reči žalobkyňa uviedla, že v danom období nebola nečinná, úkony

vykonávala v zmysle technických možností a vonkajších okolností, navrhnuté disciplinárne opatrenie
označila za výsmech. Dodala, že všetky zainteresované strany boli informované o všetkých dôležitých
skutočnostiach, ktoré vo veci prebiehali. Podľa názoru správneho súdu námietky žalobkyne predstavujú
skutkovú a právnu argumentáciu v rámci jej obrany, ku ktorej sa žalovaný nevyjadril, resp. nereagoval
na ňu v napadnutom rozhodnutí, v dôsledku čoho sa právo žalobkyne vyjadriť sa na disciplinárnom

pojednávaní stalo bezobsažným, a tento procesný úkon nespôsobilým reálne naplniť procesné práva
disciplinárne obvinenej.

52. Za nedostatočne odôvodnené správny súd považuje aj uloženie najprísnejšieho disciplinárneho
opatrenia. Žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, či a ako je (s ohľadom na existenciu

viacerých skutkov) potrebné aplikovať základné zásady ukladania trestov, vrátane aplikácie tzv.
absorbčnej zásady, ukladania úhrnného či súhrnného trestu v danom konaní, a uloženie najprísnejšieho
disciplinárneho opatrenia odôvodňoval len s poukazom na prebiehajúce disciplinárne konania a zrušené
disciplinárne rozhodnutie. Žalovaný nezohľadnil, že jeho závery ohľadom prebiehajúcich disciplinárnych
konaní (DK 14/2020, DK 16/2021) by mohli v konečnom dôsledku porušovať zásadu prezumpcie

neviny a javiť sa ako predčasné, keď uzavrel, že doterajšie konania nesplnili svoj preventívny ani
prevýchovný účel, čím prejudikoval ich výsledok. Žalovaný sa v rámci odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nezaoberal ani charakterom ostatných disciplinárnych previnení (DK 7/2015, DK 2/2019),
ich právnou kvalifikáciou a výsledkom konania tak, aby svoje závery ohľadom nesplnenia ich účelu
bližšie zdôvodnil, čo podľa názoru správneho súdu bolo z hľadiska presvedčivosti a dostatočného

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tomto smere nevyhnutné. S ohľadom na uvedené nie je možné
považovať za dostatočne odôvodnený ani výrok rozhodnutia vo vzťahu k uloženému
trestu (disciplinárnemu opatreniu).

53. Vnadväznostinauvedenésprávnysúdzároveňzistil,žeskutkovýstav,ktorýžalovanývzalzazáklad

napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise, čo bolo dôvodom pre konštatovanie
existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Dôvodom pre takéto konštatovanie zo
strany správneho súdu bola skutočnosť, že výrok o disciplinárnom previnení
žalovaný založil okrem iného aj na disciplinárnom rozhodnutí č. DK 21/2018 – 164 zo
dňa 03.07.2019, ktorým bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie v podobe pozastavenia

výkonu notárskeho úradu. Správny súd však oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu zistil,
že toto disciplinárne rozhodnutie nie je súčasťou administratívneho spisu, a z úradnej činnosti správneho
súdu bolo zistené, že na základe podanej správnej žaloby bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č. k. 1S/196/2019-190 zo dňa 28.05.2020, teda ešte predtým, než žalovaný vydal napadnuté
rozhodnutie v danej veci. Na túto skutočnosť žalovaný vo svojom rozhodovaní neprihliadol, čím spôsobil,

že jeho závery sú nepodložené a nemajú oporu v administratívnom spise.

54. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu
žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. f) SSP, napadnuté rozhodnutie je potrebné
ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je viazaný právnym názorom

správneho súdu a je povinný v ďalšom konaní zákonným postupom odstrániť vytýkané nedostatky.

55. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupovalv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

56. Správny súd na dôvažok uvádza, že existenciou žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c),
písm. e), písm. g) SSP sa nezaoberal, keďže ich hodnotenie je s ohľadom na
vytýkané vady napadnutého rozhodnutia v tomto konaní predčasné. Správny súd konštatuje, že nezistil
ani dôvody pre aplikáciu § 195 SSP.

57. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

58. O trovách konania ďalšieho účastníka konania súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že nárok na
náhradu trov mu nepriznal, pretože mu správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v

súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v tomto konaní vznikli, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025.

59. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),
a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.