Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/796/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124283513
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Schmidt
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124283513.9

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Andrej Gara, nar: 16.6.1973, A.
XXXX/XX, XXX XX B. zast.: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, 831
01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto IČO:36 836 460 proti povinnému: C. B. D., nar: 4.9.1978,
B. XXX, XXX XX B. zast.: JUDr. Peter Konvičný, Rázusova 1, 040 01 Košice-Juh, IČO:42 409 241
o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Boris

Gerbery so sídlom exekútorského úradu Starosaská 3, 05201 Spišská Nová Ves, IČO: 35512881, pod
spisovou značkou 48 EX 722/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na

zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.04.2024 domáhal
od povinnému vymoženia nepeňažného plnenia spočívajúceho v povinnosti povinného zdržať sa
neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti oprávneného spočívajúcich vo verejnom šírení
informácii o tom, že oprávnený bráni v styku povinnej s jej synom, je stíhaný Národnou kriminálnou

agentúrou, pácha trestné činy korupcie a obchodovania s ľuďmi, ako aj trestné činy zneužívania
právomocí verejného činiteľa, je súčasťou justičnej mafie a korumpuje sudcov alebo kohokoľvek iného
v snahe dosiahnuť finančné obohatenie, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,
na základe exekučného titulu - Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. K3-6C/144/2022 zo dňa
11.03.2024. Poverením zo dňa 14.05.2024 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Borisa Gerberyho so sídlom exekútorského úradu Starosaská 3, 05201 Spišská Nová Ves, ktorý ju vedie

pod spisovou značkou 48 EX 722/24.

2. Povinný po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podal u súdneho
exekútora návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2025, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi
dňa 12.08.2025 a ktorý podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku nemá odkladný účinok. Súdny
exekútor doručil súdu dňa 18.08.2025 a dňa 10.09.2025, návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu

s vyjadrením a doplnením podania oprávneného.

3. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že si povinná nie je vedomá toho, že by
mala akokoľvek porušiť povinnosť, ktorá jej bola uložená uznesením Mestského súdu Košice zo dňa
11.03.2024, sp. zn. K3-6C/144/2022, teda povinnosť zdržať sa do skončenia konania vo veci samej
neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti oprávneného spočívajúcich vo verejnom šírení

informácií o tom, že oprávnený bráni v styku povinnej s jej synom, je stíhaný Národnou kriminálnou
agentúrou, pácha trestné činy korupcie a obchodovania s ľuďmi, ako aj trestné činy zneužívaniaprávomoci verejného činiteľa, je súčasťou justičnej mafie a korumpuje sudcov alebo kohokoľvek iné-
ho v snahe dosiahnuť finančné obohatenie (ďalej len „neodkladné opatrenie“), teda, že by svojim
konaním dala dôvod na potrebu iniciovania exekúcie, povinná má za to, že nie je daný zákonný dôvod

na začatie exekúcie. Povinný v návrhu ďalej uvádza, že vo všeobecnosti síce platí, že povinný je v
prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom
preukázaniaichpravdivosti,avšakuvedenépravidloneplatíbezvýnimočne;zpravidla,žekaždýúčastník
preukazuje svoje vlastné skutkové tvrdenie existuje totiž výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že
od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu existenciu určitej skutočnosti (t.j.

negatívnu skutočnosť, teda niečo, čo sa nestalo, čo neexistuje); preukazovanie takejto skutočnosti je
spravidla objektívne nemožné, čo rímske právo označovalo ako probatio diabolica; v týchto prípadoch
dochádza potom k presunu dôkazného bremena na protistranu; táto tzv. negatívna dôkazná teória
sa uplatní vtedy, ak nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia
iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatív-
na skutočnosť je daná; nakoľko povinná tvrdí, že neporušuje povinnosť uloženú v exekučnom titule,

potom povinná nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že si plní svoju povinnosť vyplývajúcu jej z
exekučného titulu, ale dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno k tejto skutočnosti o porušení povinnosti
spočíva na oprávnenom, a to v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriu; je teda plne na oprávnenom,
aby v exekučnom konaní náležite preukázal, že povinná dobrovoľne neplanila povinnosť, ktorá jej
bola uložená neodkladným opatrením a že exekúcia začala dôvodne. Keďže v predmetnej exekúcii

ide o nútené vymáhanie omisívnej povinnosti, v rámci incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie je
rozhodujúce posúdenie, či je exekúcia dôvodná ku dňu začatia exekučného konania (deň doručenia
návrhu na vykonanie exekúcie súdu), teda, či povinná plnila dobrovoľne povinnosť, ktorá jej bola
uložená v neodkladnom opatrení dobrovoľne, a to ku dňu začatia exekučného konania. V prípade
posúdenia toho, či povinná riadne plnila povinnosť, ktorá jej bola uložená neodkladným opatrením

je nevyhnutné zdôrazniť, že táto povinnosť má nepeňažný charakter, pričom je presne špecifikovaná
vo výroku rozhodnutia (neodkladného opatrenia). Nakoľko povinná si je vedomá toho, aké príspevky
sú z jej strany zverejňované na internetovej stránke E., resp. na profile Iniciatíva za vymazaných
rodičov, povinná zastáva názor, že vzhľadom na obsah týchto príspevkov, ako aj obsah povinnosti
uloženej jej neodkladným opatrením sa povinná nedopustila porušenia povinnosti vyplývajúcej jej z

neodkladného opatrenia. Aj napriek tomu, že povinnej do dnešného dňa nebol doručený návrh na
vykonanie exekúcie, ako ani je-ho prípadné prílohy (povinná nemá vedomosť o tom, čím oprávnený v
exekučnom konaní preukazuje údajné porušenie povinnosti, ktoré bolo povinnej uložené neodkladným
opatrením, teda akými príspevkami mala byť táto povinnosť údajne porušená), povinná je presvedčená,
že žiadnym zo zverejnených príspevkov (a to ani tými, ktoré prípadne v exekučnom konaní predložil

oprávnený) povinná verejne určite nešírila informácie o tom, že oprávnený bráni v styku povinnej s
jej synom, je stíhaný Národnou kriminálnou agentúrou, pácha trestné činy korupcie a obchodovania
s ľuďmi, ako i trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa, je súčasťou justičnej mafie a
korumpuje sudcov alebo kohokoľvek iného v snahe dosiahnuť finančné obohatenie. Povinná nepopiera,
že na internetovej stránke E., resp. na profile Iniciatíva za vymazaných rodičov sú zverejňované

aj príspevky, v ktorých sa povinná vyjadruje k pomerom súdnych konaní, ktoré sa týkajú povinnej,
resp. oprávneného, ako aj sa vyjadruje k stavu justície, spravodlivosti a právneho štátu. Aj keď v
niektorých zverejňovaných príspevkoch sú obsiahnuté aj tvrdenia o oprávnenom (a to uvedením aj
jeho priezviska), ktoré majú negatívnu konotáciu, z ich obsahu nemožno vonkoncom vyvodiť záver, že
by týmito tvrdeniami povinná priamo porušovala povinnosť vyplývajúcu jej z neodkladného opatrenia.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie považuje niektoré z príspevkov za také, ktoré
majú údajne porušovať povinnosť uloženú neodkladným opatrením, potom oprávnený uvádza len svoj
subjektívny názor o obsahu príspevkov a účelovo si ich vykladá. Povinná v žiadnom z ňou zverejneného
príspevku exaktne netvrdí, že oprávnený sa má dopúšťať konania, ktoré je uvedené v neodkladnom
opatrení. Skutočnosť, že oprávnený si je dobre vedomý toho, že znenie zverejňovaných príspevkov

neporušuje zo strany povinnej neodkladné opatrenie, resp. že oprávnený nedôsledne formuloval petit
neodkladného opatrenia vyplýva aj z aktuálneho konania oprávneného, keďže oprávnený už druhý
krát v konaní vedenom Mestským súdom Košice pod sp. zn. K3-6C/144/2022 toho času podal návrh
na vydanie nového neodkladného opatrenia, a to s upraveným znením petitu, pričom oba návrhy boli
podľa vedomosti povinnej zamietnuté. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je povinná názoru, že

oprávnený neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nakoľko k návrhu na vykonanie exekúcie nepripojil
(objektívne totiž ani nemohol) žiaden relevantný dôkaz, že povinná si povinnosť uloženú exekučným
titulom ku dňu začatia exekučného konania neplní, t.j. že v zverejnených príspevkoch povinná uvádza
exaktne presne tie informácie, ktorých šírenia sa má zdržať, čoho následkom musí byť rozhodnutie vjeho neprospech. Povinná zastáva názor, že exekučnému súdu neostáva nič iné len exekúciu zastaviť,
nakoľko nebol preukázaný základný predpoklad pre začatie exekučného konania, ktorým je neplnenie
uloženej povinnosti, čo je inou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu a zákonným

dôvodomnazastavenieexekúcievzmysleust.§61kods.1písm.d)Exekučnéhoporiadku.Vzhľadomna
vyššieuvedenéskutočnostipovinnátýmtonavrhuje,aby(i)exekúciavedenápodsp.zn.EX48EX722/24
bola zastavená, nakoľko existuje skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu (povinná
neporušila neodkladné opatrenie, a teda nenaplnila predpoklad, aby exekúcia mala vôbec začať), (ii)
povinnej bola voči oprávnenému priznaná náhrada trov exekučného konania a zároveň (iii) oprávnený

bol povinný zaplatiť náhradu trov súdneho exekútora.

4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že vníma
podanie Povinnej ako tendenčné s cieľom vyhnúť sa za každú cenu dôsledkom svojho protiprávneho
konania. Povinná vo svojom podaní tvrdí, že si „nie je vedomá toho, že by mala akokoľvek porušiť

povinnosť, ktorá jej bola uložená uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 11.03.2024, sp. zn.:
K3-6C/144/2022...Povinná má za to, že nie je daný dôvod na začatie exekúcie.“ Svoju nevedomosť
Povinná ďalej zdôrazňuje vo svojom vyjadrení opakovane: „...V súvislosti s vyššie uvedeným považuje
povinná za nevyhnutné uviesť, že nemá vedomosť, že by akokoľvek porušila neodkladné opatrenie
(exekučný titul), t.j., že by sa dopustila porušenia povinnosti, ktorá jej bola neodkladným opatrením

uložená.“ Údajná – Povinnou tvrdená nevedomosť o porušovaní exekučného titulu z jej strany je
irelevantná. Neznalosť Povinnej neospravedlňuje jej neplnenie exekučného titulu. Povinná pri podaní
návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnila ani jeden z dôvod na zastavenie exekúcie obsiahnutých
v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a zároveň nesplnila ani podmienku odôvodnenia
svojho návrhu, ktorá je predpokladaná ustanovením § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Povinná si

vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie svojimi vyjadreniami odporuje. Na jednej strane sa Povinná
usiluje navodiť dojem, že: - nemá vedomosť o porušovaní jej povinností nariadených v uznesení
Mestského súdu Košice o neodkladnom opatrení zo dňa 11.03.2024, sp. zn.: K3-6C/144/2022, a -
Odporúča Oprávnenému podanie návrhu na nariadenie nového neodkladného opatrenia, v ktorom by
boli špecifikované presné (nové) porušenia, ktorých sa Povinná dopúšťa avšak sama zároveň neskôr

na str. 4 svojho návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že má vedomosť, že Oprávnený sa pokúšal
riešiť situáciu podaním nového návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom sama Povinná
uvádza, že jeho návrhy boli zamietnuté. Ak má Povinná vedomosť o tom, že návrhy Oprávneného
na nariadenie nového neodkladného opatrenia boli zamietnuté a ktorými sa snažil Oprávnený brániť
proti neprestávajúcemu útočnému konaniu Povinnej, musí mať Povinná zároveň aj vedomosť o tom, čo

bolo dôvodom zamietnutia týchto návrhov (dôvodom zamietnutia bola skutočnosť, že rozhodujúce súdy
považujú pôvodného rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia z 11.3.2024 vzťahujúce sa aj
nové príspevky Povinnej). Z vyššie uvedeného taktiež vyplýva, že ochranu osobnostných práv patriacich
Oprávnenému je v momentálnej situácii možné zabezpečiť výlučne prostredníctvom exekučného
konania, nakoľko zo strany Oprávneného nie je možné domôcť sa svojich práv prostredníctvom

nového rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Preto argumentácia Povinnej uvedená v jej návrhu
na zastavenie exekúcie (str. 3): „Pokiaľ má oprávnený za to, že aj výroky povinnej prezentované v
príspevkoch, ktoré prípadne predložil v exekučnom konaní zasahujú do jeho osobnostného práva,
musí sa ochrany svojich práv domáhať v základom konaní, resp. v konaní o vydanie neodkladného
opatrenia“ je nesprávna. V prípade, ak sa Oprávnený nedomôže ochrany svojich osobnostných práv ani

prostredníctvom exekučného konania – a to aj napriek tomu, že v rozhodnutí súdu bolo jednoznačne
konštatované, že pôvodné neodkladné opatrenie sa vzťahuje aj na nové príspevky Povinnej – dôjde
tým k porušeniu ústavou garantovaného práva Oprávneného na súdnu ochranu. K dôkaznej povinnosti
Oprávneného uvádzame, že k návrhu na vykonanie exekúcie sme priložili dôkaz – záznam, ktorý
obsahoval explicitné porušovanie povinnosti uvedenej v exekučnom titule zo strany Povinnej. Ide o

dôkaz: Videozáznam – príspevok zo dňa 10.04.2024, v ktorom Povinná uviedla nasledovné: „„...takáto
korupčná nahrávka, na ktorej figuruje F. G., keďže to môžem povedať lebo je to potvrdené kriminalisticko
expertíznym ústavom...“ Týmto vyjadrením Povinná priamo porušila povinnosť uloženú jej výrokom č. I
v Uznesení Mestského súdu Košice zo dňa 11.3.2024, sp. zn.: K3-6C/144/2022 – 628, ktorým jej bola
uložená povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti Oprávneného

spočívajúcich vo: „verejnom šírení informácii o tom, že žalobca bráni v styku žalovanej s jej synom,
je stíhaný Národnou kriminálnou agentúrou, pácha trestné činy korupcie a obchodovania s ľuďmi,
ako aj trestné činy zneužívania právomocí verejného činiteľa, je súčasťou justičnej mafie a korumpuje
sudcov alebo kohokoľvek iného v snahe dosiahnuť finančné obohatenie, a to až do právoplatnéhoskončenia konania vo veci samej.“ V príspevku zo dňa 10.04.2024 Povinná spája osobu Oprávneného
s páchaním trestných činov korupcie. Na základe uvedeného porušenia povinnosti podal Oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie. Následne po podaní návrhu na vykonanie exekúcie Povinná neprestala

svojimi príspevkami útočiť na osobu Oprávneného – nové príspevky (ktoré Povinná pridala po podaní
návrhu na vykonanie exekúcie) sme priebežne zasielali na vedomie súdnemu exekútorovi. Medzi nimi
boli aj príspevky, ktoré boli zároveň predmetom návrhu na nariadenie nového neodkladného opatrenia,
ku ktorým sa prvostupňový a odvolací súd vyjadril jasne, že tieto je možné subsumovať pod pôvodné
Uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 11.3.2024, sp. zn.: K3-6C/144/2022 – 628. Sme toho názoru,

že Oprávnený si svoju dôkaznú povinnosť splnil v plnom rozsahu, a to predložením relevantných a
dostatočných dôkazov preukazujúcich oprávnenosť jeho tvrdení. Z vyššie uvedeného konania Povinnej
vyplýva, že si svoju povinnosť dobrovoľne neplní a svojho konania si je plne vedomá. Vzhľadom na
uvedené oprávnený navrhuje súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietnuť.

5. Podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“),
vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom
návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením
poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 61o prvej časti vety Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov
exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie

o ukončení exekúcie.

12. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení
Exekučného poriadku v účinnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.

13. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov
taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom
o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či saexekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie
zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj
procesnoprávnych skutočností.

14. Súd uvádza, že exekúcia sa začala dňa 14.05.2024 doručením poverenia na vykonanie exekúcie
poverenému súdnemu exekútorovi na vymoženie nepeňažného nároku s príslušenstvom. Oprávnený
sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymáhania nároku na základe exekučného titulu, ktorým
je Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. K3-6C/144/2022 zo dňa 11.03.2024 ktoré nadobudlo

vykonateľnosť dňa 28.03.2024. Uvedené rozhodnutie bolo súdu predložené v zákonom stanovenej
forme s pripojenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.

15. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného
poriadku v účinnom znení, preštudovaní kompletného spisového materiálu, písomností predložených
súdnym exekútorom konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinná ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie

uviedol nevedomosť o tom že by ako povinná akýmkoľvek spôsobom porušovala povinnosti uložené jej
exekučným titulom. Nemožno prisvedčiť povinnému ani na námietku v zmysle, že do dnešného dňa mu
nebol doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa povinnému nedoručuje.
Návrh podáva oprávnený súdu a ten ho doručuje spolu s ostatnými prílohami výlučne poverenému
súdnemu exekútorovi. Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdením povinného o absencii dôkazných

prostriedkov a o neunesení dôkazného bremena zo strany oprávneného. Pokiaľ by právny zástupca
povinného nahliadol do súdneho spisu našiel by v prílohách desiatky odkazov na videozáznamy a
množstvo príspevkov povinnej prezentovaných na sociálnych sieťach v ktorých povinná preukázateľne
porušuje povinnosti uložené jej výrokom č. I v Uznesení Mestského súdu Košice zo dňa 11.3.2024,
sp. zn.: K3-6C/144/2022 – 628. Ako príklad súd uvádza príspevok – videozáznam doručený súdu

oprávneným dňa 10.09.2025 ktorý uverejnila povinná na sociálnej sieti Facebook, v skupine „Iniciatíva
za vymazaných rodičov“ dňa 06.09.2025 a na ktorom v čase 00:39 uvádza povinná nasledovné: „...ako
funguje táto koordinovaná zločinecká skupina na čele s advokátmi F. G. a H. I.“. Súd má teda za
preukázané, že povinný bez relevantného dôvodu dlhodobo porušoval a porušuje povinnosti uložené
mu vykonateľným exekučným titulom.

16. Pre správne posúdenie skutočnosti, či povinný splnil povinnosť, ktorá je predmetom exekúcie,
uskutočnením prác a výkonov nezastupiteľného charakteru, je v prvom rade nevyhnutné rozlíšiť, či ide
o jednorazové plnenie (napr. povinnosť zhotoviť dielo), alebo ide o plnenie trvajúce (či dokonca trvalé),
pri ktorom povinnosť povinného trvá dovtedy, kým existuje hmotnoprávny vzťah medzi oprávneným a

povinným (napr. povinnosť zdržať sa rušenia pokoja, povinnosť strpieť prechod cez pozemok). Ak je
predmetom exekúcie jednorazové plnenie, v okamihu poskytnutia zodpovedajúceho plnenia zo strany
povinného je potrebné konštatovať, že povinnosť, uvedená v exekučnom titule, je splnená a predmetom
exekúcie zostávajú len peňažné plnenia (trovy oprávneného a trovy exekútora). Ak je však predmetom
exekúcie trvajúce plnenie, resp. správanie, v priebehu exekučného konania nie je možné uzavrieť, že

povinný v určitom momente vymáhanú povinnosť splnil a táto povinnosť splnením zanikla. Je možné
len posúdiť a konštatovať, či v konkrétnom momente preverovania povinný plní alebo neplní uloženú
povinnosť, teda či povinný rešpektuje príkaz (prípadne zákaz), obsiahnutý v exekučnom titule. Dôvodom
pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného bola (podľa tvrdenia oprávneného,
uvedeného v návrhu na vykonanie exekúcie) skutočnosť, že povinný neplní (nerešpektuje) povinnosť,

ktorá mu bola uložená exekučným titulom. Toto tvrdenie exekučný súd ani súdny exekútor v úvode
konania neskúmajú (rovnako ako neskúmajú pravdivosť tvrdenia oprávneného o nesplnení povinnosti v
prípade peňažnej pohľadávky). Pravdivosť, resp. správnosť tohto tvrdenia oprávneného je predmetom
skúmania (a dokazovania) až v prípade iniciovania exekučného sporu povinným (podanie návrhu
na zastavenie exekúcie). Povinný niekoľkokrát v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že „nemá

vedomosť, že by akokoľvek porušila neodkladné opatrenie“ Túto povinnosť nemožno považovať za
splnenú až do času, kým oprávnený nepotvrdí, že k splneniu uložených povinností došlo, respektíve
kým túto skutočnosť nepreukáže samotný povinný, alebo túto skutočnosť nepotvrdí súdny exekútor pri
výkone svojej činnosti, čo ku dňu rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie nenastalo.

17. Exekučný súd zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu,
resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom
konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať,
pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konanianeprenášajú. To teda znamená, že nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez
právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“
vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je súd povinný vychádzať z vykonávaného

rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté a
teda, nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní.

18. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že

podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010). Z obsahu súdneho spisu a
predložených dokumentov, súd pri preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil dôvod,
pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú
uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie
na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že

bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh
povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému v zmysle ustanovenia
§ 199a ods. 1 v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov

spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Keďže
oprávnený v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie si nárok na
náhradu trov konania neuplatnil, súd o nároku oprávneného na náhradu trov exekučného konania v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že mu nárok nepriznal (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.