Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/124/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125203914
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125203914.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a členov senátu:
JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. E. F. XXXX/XX, E., zastúpenej splnomocnencom: Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom
Lombardíniho 22B, Bratislava, IČO: 36 865 966, proti povinnému: A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomD.E.F.XXXX/XX,E.,zastúpenémusplnomocnencom:SOPKOLEGALs.r.o.,sosídlomPaulínska

7523/24, Trnava, IČO: 47 631 741, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného voči
uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 19C/28/2025-52 zo dňa 23. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie povinného voči zamietajúcemu výroku IV. napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie o d m i e t a .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I., v závislých výrokoch II., III. a

V. a vo výroku VI. o trovách konania p o t v r d z u j e .

III. Navrhovateľke p r i z n á v a voči povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd v prevažnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky na

nariadenie neodkladného opatrenia, keď vo výroku rozhodol nasledovne:
„I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
Povinnému sa ukladá povinnosť nevstupovať do nehnuteľností: Rodinný dom súp .č. XXXX na parc .č.
2720/3, (zapísaný na LV č.XXXXX, katastrálne územie E.), ako aj na všetky súvisiace pozemky parcely
registra „C“: parc. č.2720/1, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 112 m2, parc. č. 2720/2, zastavaná
plocha a nádvorie, výmera 40 m2, parc. č. 2720/3, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 270 m2, parc.

č. 2721, záhrada, výmera 286 m2 (všetky zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie E.), ktoré spolu
tvoria dom a priľahlé pozemky spojené s domom.
Povinnému sa ukladá povinnosť nevstupovať do nehnuteľností: Rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku
parc. č. 2722/2 a na priľahlé pozemky parcely registra „C“: parc.č.2722/1, zastavaná plocha a nádvorie,
výmera 174 m2, parc.č.2722/2, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 168 m2, parc.č.2723/1, záhrada,
výmera 379 m2, parc. č. 2723, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 26 m2, a garáž bez súp. č. na

parc.č.2723/2 (všetky zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie E.).
Povinnému sa ukladá povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov,
s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a správnom
konaní, na ktoré bude povinný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť povinného na týchto
úkonoch.
II. Neodkladné opatrenie vo vzťahu k uloženiu povinnosti odporcovi nevstupovať do nehnuteľností

bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe navrhovateľky podanej protipovinnému o úpravu užívania nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva resp. ich
podielového spoluvlastníctva.
III. Navrhovateľke sa ukladá podať v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu proti

povinnému o úpravu užívania nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva resp. ich
podielového spoluvlastníctva.
IV. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
V. Povinného súd poučuje, že môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej, a to o náhradu
škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

VI. Navrhovateľka má proti povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. f), h), §
326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako aj ust. § 27a ods. 1, 2 zákona č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore a § 146 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3. Súd vychádzal z návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala,
aby súd uložil povinnému povinnosť nevstupovať do vyššie označených nehnuteľností, a aby sa na
vzdialenosť menšiu ako 50 metrov nepribližoval k navrhovateľke s výnimkou súdnych či úradných
konaní, ktorých sú účastníkmi navrhovateľka aj povinný, v príslušných úradných budovách, na ktoré

bude povinný predvolaný a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť povinného na dotknutých úkonoch.
Navrhovateľka návrh odôvodňovala tým, že s povinným sú manželia, avšak v súčasnosti prebieha
konanie o rozvod manželstva. Majú spolu dvoch synov, maloletého H. I. a G. J., ktorý je už plnoletý.
Navrhovateľka vzala predchádzajúce tri návrhy na rozvod späť pod naliehaním povinného. Od stiahnutia
návrhu sa vzťah manželov len zhoršoval, je oveľa horší ako bol pred podaním návrhu na rozvod dňa

06.01.2024. Navrhovateľka doma opäť našla rozrezanú drahú značkovú kabelku. Ani deti to nevedia
s povinným vydržať. Vyhrotená situácia v bydlisku navrhovateľky sa prejavila v rôznych incidentoch:
povinný napadol syna G., strašil syna a zbil ho v afekte len preto, že nechcel zjesť maslový rožok,
ktorý mu on pripravil, pričom synovi tiekla krv; syn G. J. doniesol psa, avšak povinný zakázal, aby bol
na záhrade domu a vyhrážal sa, že psa zastrelí; povinný dorezal tašku, topánky a šaty navrhovateľky;

na súde (pojednávanie dňa 10.03.2025) potvrdil, že berie veľmi silné antidepresíva a z vlastného
rozhodnutia ich prestal užívať. Odkedy tieto lieky neužíva, asi od júna 2024, jeho správanie je impulzívne
a agresívne; povinný mal doma zbraň, ktorú zrejme odovzdal práve pre pochybnosti policajtov na
úseku zbraní, že nie je celkom psychicky spôsobilý (aj pre branie silných antidepresív); pravidelne (v
posledných 1-2 mesiacoch) sa stáva, že v noci o druhej alebo ráno o piatej realizuje povinný po dome

veľký buchot, porozsvecuje po celom dome, keď už vie, že zobudil navrhovateľku aj deti, pozhasína
a ide si ľahnúť; posledný mesiac sa pravidelne stáva, že sa navrhovateľka ráno zobudí na zlý pocit,
pričom povinný je od nej 10 cm tvárou v tvár a s úškrnom sa spýta či si nedá kávičku, obaja sú pritom
v rozvodovom konaní už 8 mesiacov a spávajú oddelene; rovnako sa udialo, že povinný vošiel do
pracovne, kde držal navrhovateľku viac ako 2 hodiny a odmietal ju pustiť z pracovne von, pričom sa z

tohto „zajatia“ dostala až po príchode detí; povinný dal navrhovateľke otvorenou dlaňou facku po tvári;
alebo ju sotil na zem s tým, že sa ona s ním bude rozprávať. Povinný vulgárne nadáva navrhovateľke
(typu kurva, štetka, súloží s hocikým, špina, madrac), ako aj staršiemu synovi G. J.; pri ďalšej situácii
plnej kriku a nadávok zo strany povinného, sa povinný zahnal na navrhovateľku stoličkou. Navrhovateľka
uvádzala, že takéto spolužitie je neznesiteľné, pričom správanie povinného sa stupňuje, stále viac

obmedzuje ľudskú dôstojnosť navrhovateľky, ktorá má obavu aj z možného útoku na jej slobodu. Ide o
opakované zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie. Správanie povinného narúša sebaúctu a
slobodnú vôľu navrhovateľky. Situácia vyvrcholila dňa 12.05.2025. Výsledkom incidentu bolo, že polícia
vykázala povinného dňa 12.05.2025 o 21.10 hod. zo spoločného bydliska - rodinný dom s garážou na
uzavretom pozemku na ulici E. F. XXXX/XX F. E.. Súčasťou vykázania zo spoločného obydlia bol aj

stanovený zákaz vstupu do spoločného obydlia a nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov. Avšak dňa 21.05.2025 sa povinný cca okolo 19.30 hod dožadoval vstupu do
rodinného domu (cca 10-15 minút), z ktorého bol vykázaný, údajne z dôvodu potreby vziať si ešte nejaké
osobnéveci.Povinnývedomeprišielažpo10dňoch,tedavedel,žeužnemôžeprísťpoosobnéveciaani
vchádzať do rodinného domu, z ktorého bol vykázaný, nakoľko bol o tom pri vykázaní poučený. Účelom

návštevy povinného bolo pokúsiť sa získať prístup k bezpečnostným kamerám a zároveň opäť strašiť
a psychicky týrať navrhovateľku, keďže takéto ataky zo strany povinného opäť stresujú navrhovateľku
(navrhovateľka od roku 2023 berie lieky na tlak) a zároveň narúšajú jej psychickú integritu. Uloženie
povinnému zákazu vstupu do spoločnej nehnuteľnosti (rodinného domu s príslušenstvom) a zákazupriblíženia sa k navrhovateľke umožní navrhovateľke ako aj spoločným deťom stabilizáciu, obnovenie
psychického zdravia a následne vytvorenie osobnej psychickej stabilizácie, dôvery, ako aj prevenciu
pred pokračovaním v domácom násilí a pred zásahmi do telesnej a duševnej integrity. Predmetnou

nehnuteľnosťou, do ktorej zákaz vstupu podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP navrhuje, je rodinný dom
ako aj všetky súvisiace pozemky, v ktorom navrhovateľka s deťmi býva (ulica E. F. XX). Rodinný
dom je situovaný hneď vedľa rodinného domu, v ktorom bývajú rodičia navrhovateľky, pričom medzi
domami/pozemkami nie je postavený plot. Rodinný dom rodičov v 1 vlastnia rodičia navrhovateľky (K.
L. a K. L.) a 1 vlastnia navrhovateľka s povinným. Povinný by sa teda mohol domáhať vstupu do

susedného rodinného domu, ktorý je bez plotu, pričom však navrhovateľka sa zdržiava a pravidelne
navštevuje aj tento rodinný dom, v ktorom bývajú jej rodičia. Preto navrhla aj zákaz vstupu podľa §
325 ods. 2 písm. f) CSP do rodinného domu súp. č. XXXX a na priľahlé pozemky. Zároveň navrhované
neodkladné opatrenie nebude nedôvodne zasahovať do základných práv povinného a bude v súlade
s proporcionalitou práv a povinností, pretože navrhovateľka a povinný sú vlastníci bytov na adrese C.
XXX/X, E., pričom povinný môže bývať v jednom z predmetných bytov. K návrhu navrhovateľka priložila

potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.05.2025; záznam z informatívneho stretnutia
rodičovzodňa30.01.2025vkonaníorozvod;zápisnicuopojednávanízodňa10.03.2025asvojuosobnú
výpoveď zo dňa 20.05.2025; uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 17P/2/2024-78 zo dňa 17.04.2024
o zastavení konania o rozvod; oznámenie o uzavretí manželstva zo dňa 26.09.2005; rodný list mal. syna
H.; rodný list syna G.; čestné prehlásenie syna G.; výpisy z LV č. XXXXX, č. XXXX a č. XXXX pre k. ú. E.;

zápisnicu zo dňa 24.03.2025 spísanú na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave s výpoveďou
mal. H.; videozáznam.

4. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
f), g) a h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním

osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedených neodkladných opatrení musí navrhovateľ
osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním povinného
ohrozená. Základnými dôkazmi na osvedčenie uvedených skutočností budú predovšetkým lekárske
správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby/svedka a podobne. Dôkazné bremeno
zaťažuje samotného navrhovateľa. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP

je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku
s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje uložiť, aby dočasne
nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Právo musí chrániť slabšiu stranu aj
za cenu zásahu do vlastníckeho alebo iného subjektívneho práva vo vzťahu k dotknutému domu a dať
možnosť, aby sa situácia riešila takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého

na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja detí, bol obmedzený aj v takých právach, ako
je právo spoluvlastníka na užívanie, resp. spoluužívanie domu či bytu. Ide o pomerne veľký zásah do
práv spoluvlastníka.

5. Keďže navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e),

f) a h) CSP, súd prvej inštancie najskôr posudzoval, či ide v jeho časti (kde sa navrhovateľka domáha
zákazu vstupu do spoločnej nehnuteľnosti, v ktorej bývajú) o návrh na vydanie neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 psím e) CSP, alebo 30-dňového neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f)
CSP. Súd po preskúmaní veci konštatoval, že v tejto časti ide o 30-dňové neodkladné opatrenie, nakoľko
fyzické násilie zo strany povinného voči navrhovateľke nebolo preukázané, či už trestným oznámením

alebo lekárskymi správami. V konaní ide o ohrozenie duševnej integrity, nakoľko navrhovateľka dôvodila
najmä strachom z povinného a z popísaných incidentov navrhovateľky s povinným vyplýva, že k ujme
na zdraví nedošlo. Preto súd uzavrel, že vo veci nie je naliehavosť na neodkladné opatrenie podľa §
325 ods. 2 písm. e) CSP.

6. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených
listinných dokladov dospel k záveru, že za daného skutkového stavu je návrh navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný, preto mu vyhovel. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného
obydlia zo dňa 12.05.2025 súd zistil, že povinný bol na 14 dní vykázaný zo spoločného rodinného domu
na adrese D. E. F. XXXX/XX, E., s povinnosťou nepribližovať sa k navrhovateľke ako ohrozenej osobe

na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Z výpisu LV č. XXXXX pre k. ú. E. súd zistil, že nehnuteľnosť,
vo vzťahu ktorej sa navrhovateľka domáha zákazu vstupu pre povinného, je v bezpodielovom
spoluvlastníctve navrhovateľky a povinného a z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. E. súd zistil, že druhá
nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej sa navrhovateľka domáha zákazu vstupu pre povinného, je vpodielovom spoluvlastníctve tak, že 1 vlastnia rodičia navrhovateľky (K. L. a K. L.) a 1 vlastnia
navrhovateľka s povinným.

7.Súdprvejinštanciemalkonaniepovinnéhovočinavrhovateľkezaosvedčenépredloženýmpotvrdením
o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré dostatočne osvedčuje ohrozovanie integrity navrhovateľky
od povinného, keďže vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí vtedy, ak najmä vzhľadom na
predchádzajúce útoky očakáva útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú
dôstojnosť ohrozenej osoby. Z uvedeného dôkazu je dostatočne osvedčené, že povinný ohrozuje

telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. Uvedené mal súd preukázané aj z ďalších listinných dôkazov,
najmä čestného prehlásenia syna G., ktorý popísal správanie povinného v domácnosti. Vychádzajúc
z popísaného stavu je predpoklad, že povinný aj v budúcnosti môže pokračovať aj vzhľadom na svoj
psychický stav v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv navrhovateľky, čím
je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Za danej situácie je namieste úprava
pomerov účastníkov, aby nateraz bola uložená povinnému povinnosť nevstupovať do spoločného

obydlia strán sporu a do nehnuteľnosti - susedného rodinného domu, ktorý je bez plotu s ich obydlím, v
ktorom bývajú navrhovateľkini rodičia a v ktorom dome sa tiež navrhovateľka často zdržiava.

8. Čo sa týka tvrdenia povinného, v jeho písomnom vyjadrení k návrhu, že dňa 12.05.2025 bol napadnutý
on navrhovateľkou a ich synom, na preukázanie čoho predložil lekárske správy, súd uviedol, že táto

skutočnosť iba potvrdzuje, že vzťahy v rodine sú vyhrotené, napäté, konfliktné. Predložené lekárske
správy nie sú dôkazom preukazujúcim, že povinný je obeťou domáceho násilia, z týchto správ vyplýva
iba popis zranení a informácia podaná povinným ošetrujúcemu lekárovi, že bol napadnutý a kým, ktorá
skutočnosť aktuálne nie je žiadnym spôsobom preukázaná ani osvedčená.

9. Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že zároveň je vhodné, aby bol neodkladným opatrením
upravený aj zákaz priblíženia povinného k osobe navrhovateľky, avšak na vzdialenosť kratšiu ako 10
metrov (nie 50 metrov), čo dostatočne zaručí ochranu integrity navrhovateľky, nakoľko skutočnosti
uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu
dočasnej úpravy pomerov strán sporu a osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku (ochrana integrity

navrhovateľky). Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže povinnému približovať sa k
navrhovateľke na to, aby zásah do práv povinného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere
nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného navrhovateľkou (proporcionalita) a zároveň vymedzil
výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom,
prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity navrhovateľky zabezpečená

prítomnosťou úradných osôb a justičnej stráže, resp. príslušníkov policajného zboru. Vo zvyšnej časti
uloženia povinnosti nepribližovania sa povinného k navrhovateľke súd návrh zamietol (výrok IV.), keďže
navrhovateľka žiadala zákaz priblíženia na vzdialenosť nie menšiu ako 50 metrov a súd určil vzdialenosť
menšiu (10 metrov).

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho
dôsledky a zánik je potrebné skúmať z hľadiska § 324 a nasl. CSP. V prejednávanej veci sa
navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov v
zmysle § 325 ods. 2 písm. e), f) a h) CSP, bez časového obmedzenia. Súd bol však toho názoru, že je
potrebné v súlade s ust. § 336 ods. 1 a 2 CSP v časti nariadenia neodkladného opatrenia týkajúceho

sa uloženia povinnosti povinnému nevstupovať do nehnuteľnosti, ktorá je ich spoločným obydlím, uložiť
navrhovateľke ako bezpodielovej spoluvlastníčke nehnuteľnosti, povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu
vo veci samej (výrok III.), pričom súčasne vymedzil strany konania, ako i predmet konania vo veci
samej (úprava užívania nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, resp. podielového
spoluvlastníctva). Trvalú úpravu pomerov v tejto časti medzi stranami totiž možno dosiahnuť len na

základe žaloby vo veci samej, keďže neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho
prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Ak žaloba
v stanovenej lehote nebude navrhovateľkou podaná, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení v časti týkajúceho sa uloženia povinnosti povinnému nevstupovať do nehnuteľností zruší podľa
§ 336 ods. 3 CSP. V časti neodkladného opatrenia o zákaz priblíženia sa k navrhovateľke súd poučil v

zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp.
ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok V.).11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď navrhovateľka
bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešná, preto jej priznal nárok na náhradu
trov konania voči povinnému v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením.

12. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie povinný a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu
alebo ho zmenil tak, že návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietne. Uvádzal, že navrhovateľka

neosvedčila bezodkladnú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, teda neosvedčila ohrozenie svojej
telesnej alebo duševnej integrity jeho údajným konaním, ktoré povinný popiera. Namietal, že napriek
tomu, že navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz (napr. lekársku správu, trestné oznámenie) a návrh
postavila výlučne len na (klamlivých) skutkových tvrdeniach, súd dospel k nepochopiteľnému záveru, že
dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia sú dané. Povinný považuje za absurdné, že súd mal z
potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia dostatočne osvedčené ohrozenie integrity navrhovateľky,

bez zohľadnenia jeho vyjadrenia k návrhu a okolností vykázania, najmä neštandardného postupu
policajta, ktorý vykázal osobu, ktorá ako jediná bola napadnutá. Tieto skutočnosti preukázal lekárskymi
správami o jeho napadnutí (podanie z 23.05.2025). Súd tieto dôkazy o napadnutí nezohľadnil, ale
naopak, ich hodnovernosť spochybnil, hoci sama navrhovateľka v návrhu pôvod jeho zranení od
syna potvrdila. S formalistickým postupom súdu, ktorý automaticky stotožnil samotné vykázanie zo

spoločného obydlia s osvedčením ohrozenia osobnej integrity, povinný nesúhlasí, najmä ak sám súd
uviedol, že k vykázaniu dochádza len v prípade, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce útoky sa
očakávaútoknaživot,zdravie,slobodualebozvlášťzávažnýútoknaľudskúdôstojnosťohrozenejosoby,
čo sa v tomto prípade nestalo. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., môže policajt vykázať osobu
len na základe zistených skutočností nasvedčujúcich hrozbe útoku, čo tu nebolo preukázané. Policajt

napriek žiadosti jeho právneho zástupcu odmietol uviesť dôvody vykázania a nezisťoval skutočnosti,
ktoré uvádzal a preukazoval. Takýto prístup súdu, ktorý sa len formálne stotožnil s úkonom vykázania,
je podľa povinného právne neakceptovateľný a nedostatočne odôvodnený. Navrhovateľka nepredložila
žiaden dôkaz o ohrození svojej osobnej integrity ani o jeho predchádzajúcich útokoch, keďže žiadne
neexistujú. Návrh je postavený výlučne na jej skutkových tvrdeniach a „čestnom“ vyhlásení syna, ktorý je

podjejvplyvom.Tietotvrdeniaužpodanímz23.05.2025výslovnepoprel.Povinnémupretoniejezrejmé,
prečo sa súd s absenciou zákonných predpokladov na vykázanie zo spoločného obydlia a na nariadenie
neodkladného opatrenia odmietol bližšie zaoberať. Zdôraznil, že to bol práve on, kto ako prvý v rozhodný
deň privolal políciu po tom, čo ho navrhovateľka fyzicky napadla. Uvedené potvrdzuje, že jeho integrita
bola ohrozená, nie integrita navrhovateľky, ako to nepravdivo tvrdí. Zároveň nie je zrejmé, ako mohol

súd ustáliť, že môže v budúcnosti pokračovať v zasahovaní do osobnostných práv navrhovateľky, keď
takéto konanie ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy nebolo preukázané. Poukaz súdu na
jeho údajný zlý psychický stav je nepochopiteľný a takýto postup súdu odmieta, keďže tieto tvrdenia
neboli preukázané žiadnym dôkazom a boli ním výslovne popreté. V doplňujúcom vyjadrení k návrhu
povinný výslovne poprel všetky tvrdenia navrhovateľky o jeho údajnom agresívnom, obmedzujúcom

alebo psychicky nátlakovom správaní voči nej a deťom. Podľa jeho názoru navrhovateľka často
skresľuje fakty, účelovo prekrúca udalosti a zveličuje situácie vo svoj prospech. Poprel, že by zakázal
prítomnosť psa na záhrade alebo sa vyhrážal jeho zastrelením. So psom sa hrávali na záhrade aj v
parku, pričom starostlivosť o psa mala byť úlohou syna G.. Pes bol darovaný, keď bol povinný v USA,
a daroval ho jeho starší syn, nie on. Odmieta tvrdenia, že šikanoval syna alebo mu bránil jesť pri stole,

rovnako ako tvrdenia, že poškodil veci alebo auto navrhovateľky (neskôr sa k nehode priznal starší syn).
Lieky užíval len krátkodobo pod odborným dohľadom lekára kvôli zdravotným ťažkostiam a od roku 2023
už lieky neužíva. Agresívne správanie je mu neprávom prisudzované, zatiaľ čo navrhovateľka sama
dlhodobo užíva lieky (lexaurin, neurol) bez lekárskeho dohľadu. Obvinil navrhovateľku z psychického
nátlaku, ponižovania, zosmiešňovania a úmyselného vykresľovania ho ako psychicky chorého (tzv.

gaslightingu), čo vníma ako jej snahu vedome ho očierniť. Poprel, že by mal problémy s psychickou
spôsobilosťou alebo ohrozoval rodinu. Zbraň vlastnil legálne, absolvoval psychologické testy a používal
ju iba na športové účely a dobrovoľne ju odovzdal príslušným orgánom. Odmieta obvinenia, že ohrozoval
rodinu, alebo že navrhovateľka a deti mali dôvod sa ho báť. Odmieta aj tvrdenia o manipulácii s nožmi,
o obťažovaní, sledovaní navrhovateľky či obmedzovaní detí, fyzickej agresii alebo psychickom nátlaku.

Všetky tieto tvrdenia sú nepravdivé, účelové a nepodložené. Nespôsobil žiaden hluk ani neobťažoval
navrhovateľku či deti v noci, naopak, snažil sa jej prítomnosti vyhýbať. Nikdy ju nedržal v pracovni a
nedošlo k žiadnemu fyzickému útoku, facke alebo soteniu. Incident so stoličkou je podľa neho úplne
prekrútený, stolička bola prevrátená počas upratovania a on ju odniesol späť do jedálne. Všetky tvrdeniao vypínaní vody, elektriny či internetu sa nezakladajú na pravde. Navrhovateľka sama vyvolávala
konfliktné situácie a psychický tlak, často zapájala do vyhrotených situácií aj deti a účelovo zveličovala
alebo vymýšľala tvrdenia o jeho neprimeranom správaní či nevere. Navrhovateľka sa prestala starať

o domácnosť i o deti, venovala sa najmä sebe a vedome sa stavala do role obete, hoci v skutočnosti
konflikty vyvolávala ona. Povinný tvrdil, že neobmedzuje ľudskú dôstojnosť navrhovateľky, zo žiadneho
jeho konania nemožno očakávať útok na jej slobodu, nenútil ju robiť nič proti jej vôli, ani jej nebránil
robiť veci, ktoré chcela. Uviedol, že k udalostiam z rozhodného dňa sa podrobne vyjadril v samostatnom
podaní zo dňa 23.05.2025, vrátane údajného napadnutia synom. Zdôraznil, že po tomto incidente bol

nútený nosiť lekársky golier, čo je preukázané lekárskymi správami a pôvod jeho zranení potvrdila aj
sama navrhovateľka. Všetky tvrdenia navrhovateľky považuje za nepravdivé, účelovo skreslené a bez
dôkazov a všetky jej tvrdenia výslovne odmieta.

13. Navrhovateľka k odvolaniu povinného predložila prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
písomné vyjadrenie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal

navrhovateľke proti povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedla,
že povinný podal odvolanie voči uzneseniu v celom rozsahu, avšak voči výroku IV. nie je oprávnený
podať odvolanie. Tiež, že v odvolaní nesprávne uvádza, že svoj návrh nedoložila žiadnymi dôkazmi,
ale len „klamlivými skutkovými tvrdeniami“. Opomína však, že už v bode 3 napadnutého uznesenia súd
deklarujedoloženédôkaznéprostriedky,atonajmä:potvrdenieovykázanízospoločnéhoobydliazodňa

12.05.2025, záznam z informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 30.01.2025, zápisnicu o pojednávaní
zo dňa 10.03.2025, osobnú výpoveď navrhovateľky zo dňa 20.05.2025, uznesenie Okresného súdu
Trnava č. k. 17P/2/2024-78 zo dňa 17.04.2024, rodné listy detí, čestné prehlásenie syna G. J., zápisnicu
z ÚPSVaR zo dňa 24.03.2025 s výpoveďou maloletého H., výpisy z listov vlastníctva a videozáznam.
Okrem toho bolo doložené aj čestné prehlásenie syna G. J., ako aj zachytené prehlásenia syna H., či

už vo forme zápisnice zo dňa 24.03.2025 spísanej na ÚPSVaR v Trnave, alebo mailové správy syna
H. na súd vo veci rozvodu, ktoré písal H. už 02.02.2025 a v apríli 2025 (t. j. niekoľko mesiacov pred
podávaním návrhu). Závažným dôkazom je aj potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa
12.05.2025 vydané po príslušnom prešetrení skutkového stavu políciou (vrátane vypočutia povinného,
navrhovateľky, synov G. J. a H.). Z uvedeného je zrejmé, že súd pri rozhodovaní vychádzal nielen z

tvrdení navrhovateľky, ale aj z viacerých dôkazov, ktoré dostatočne osvedčujú skutkový stav veci a
dôvodnosť návrhu. Povinný tiež napáda postup policajtov pri rozhodovaní o jeho vykázaní z obydlia,
pričom ich konanie označuje za „arogantné“ či „nadštandardné“. Ide však len o jeho subjektívne dojmy,
ktoré nie sú preukázané žiadnym relevantným dôkazom. Nie je evidovaný žiaden „neštandardný“ postup
policajta a povinný ani nedefinuje, v čom by malo ísť o neštandardný postup. Naopak, skôr telefonovanie

právneho zástupcu povinného službukonajúcemu policajtovi nesie známky neštandardného postupu,
keďže takýto postup zákon neupravuje. Tvrdenia povinného o akomsi „arogantnom“ postupe policajta sú
účelové. Preto potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.05.2025 predstavuje podstatný
dôkaz, ktorý náležite osvedčuje skutkový stav veci odôvodňujúc vydanie napadnutého rozhodnutia,
a ktorý je doplňovaný ďalšími listinnými dôkazmi (priebeh rozvodového konania, prehlásenie syna G.

J., správy syna H., zápisnica z pohovoru kolízneho opatrovníka so synom H.). Niet rozumného dôvodu,
aby si vlastné deti oboch zúčastnených „vymýšľali“, naopak, popisujú skutkové okolnosti, ktoré sa
v domácnosti dlhodobo diali. Rovnako niet dôvodu pochybovať o objektívnosti policajného postupu.
Pokiaľ ide o psychický stav povinného, nemôže byť sporné, že vyhľadal pomoc odborníka a určité
obdobie bral psychiatrické lieky. Povinný sám potvrdil, že bol liečený na depresívne a úzkostné poruchy

(liekmi Elicea a Kventiax), Povinný síce uvádza, že tieto lieky už neberie, ale práve táto okolnosť sa môže
pričiňovať o opakujúce sa ataky zo strany povinného. Preto súd správne poukázal, že je predpoklad,
že môže aj v budúcnosti pokračovať v konaní zasahujúcom do osobnostných práv navrhovateľky, čím
je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pokiaľ povinný poukazuje na lekárske
záznamy zo dňa 12.05.2025 ako dôkaz, že ho fyzicky napadla, povinný hrubo zavádza. V lekárskom

náleze sa uvádza subjektívne vyjadrenie pacienta (povinného), že bol údajne napadnutý synom, teda
nie navrhovateľkou. Pokiaľ aj došlo k fyzickému kontaktu, tak to bolo v podobe bránenia sa maloletého
pred možným útokom povinného, pričom išlo len o letmý dotyk, ktorý vôbec nezanechal zranenia, ktoré
povinný popisuje. Ďalšie odborné vyšetrenia povinného, najmä CT mozgu a C chrbtice, nepreukázalo
žiadne traumatické zmeny. Lekárske vyšetrenia preukázali len palpačivú bolesť, ktorú subjektívne

uvádzal povinný, ktorá však mohla byť len teatrálnym prejavom povinného, ktorým bezpochyby bolo
nasadenie si fixačného krčného goliera. Obe deti potvrdzujú šikanózne až násilné správanie zo strany
povinného, ako aj jednotlivé incidenty, ktoré povinný vo svojom vyjadrení popiera. Práve výpovede
detí potvrdzujú jej tvrdenia a vyvracajú tvrdenia povinného v odvolaní. Po vykázaní z obydlia dňa12.05.2025 si povinný za prítomnosti hliadky PZ vzal osobné veci z rodinného domu, pričom ani kľúče
a ani ovládač od garážovej brány neodovzdal, čo prinútilo navrhovateľku znefunkčniť bránu a zmeniť
prístupkukamerovémusystému.Bezpečnostnáfirmavnasledujúcichdňochinformovalanavrhovateľku,

že povinný sa u nich dopytoval, prečo mu nefunguje prístup na online bezpečnostné kamery v dome
a žiadal o ich znovu sprístupnenie. Dňa 21.05.2025 sa povinný opätovne dožadoval vstupu do domu
(cca 10-15 minút), z ktorého bol vykázaný, údajne z dôvodu potreby vziať si ešte nejaké osobné
veci, hoci bol poučený, že podľa § 27a ods. 6 zákona o Policajnom zbore tak už nemá právo urobiť.
Podľa navrhovateľky účelom jeho konania bolo pokúsiť sa spraviť prístup ku kamerám a opäť strašiť

a psychicky týrať navrhovateľku. Uvedené je osvedčené aj potvrdením o oznámení priestupku podľa
§ 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. Následne jej povinný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu zaslal list zo dňa 5.6.2025, v ktorom ju vyzýva na vydanie nešpecifikovaných hnuteľných
vecí, pričom ju obviňuje z protiprávneho konania a vyhráža sa právnymi krokmi. Týmto konaním
povinný aj po policajnom vykázaní so spoločného bydliska pokračuje v ohrozovaní duševnej integrity
navrhovateľky. Pokiaľ ide o samotnú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, navrhovateľka

argumentovala tým, že povinný nijakým spôsobom nevyvrátil okolnosti, ktoré dostatočne osvedčujú
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladnosť pri podaní návrhu vyplýva zo správania
sa povinného a dôvodnej obavy o zdravie navrhovateľky ako aj ich synov. Z histórie konfliktov je
zrejmé, že tieto sa zvyšujú, sú frekventovanejšie, nadobúdajú nielen verbálny vulgárny, ale aj fyzický
prejav. Povinný vyvoláva stresy, psychicky šikanuje navrhovateľku ako aj ich deti, čo potvrdzujú aj

udalosti dňa 12.05.2025 a pokus povinného o opätovný vstup do nehnuteľnosti dňa 21.05.2025. Takéto
prenasledovanie, šikanovanie, násilie zo strany povinného zhoršuje psychický stav navrhovateľky ako aj
maloletého a môže zanechať vážne a trvalé následky na duševnom zdraví. Uloženie povinnému zákazu
vstupu do spoločnej nehnuteľnosti a zákazu priblíženia sa k navrhovateľke umožní navrhovateľke ako
aj deťom stabilizáciu, obnovenie psychického zdravia a dôvery, ako aj prevenciu pred pokračovaním

v domácom násilí a pred zásahmi do telesnej a duševnej integrity. Vo veci je preto nepochybne daný
naliehavý právny záujem a potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania neodkladným
opatrením. Vydané neodkladné opatrenie pritom nedôvodne nezasahuje do základných práv povinného
a je v súlade s proporcionalitou práv a povinností, pretože navrhovateľka a povinný sú vlastníci bytov
na adrese C. XXX/X, E. a povinný začal po vykázaní zo spoločnej domácnosti bývať v jednom z

predmetných bytov (teda nie je „bezdomovec“). Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že povinný
v odvolaní uvádza námietky k jednotlivým skutkovým okolnostiam popisujúcim jeho neoprávnené
konanie voči telesnej a duševnej integrite navrhovateľky prevažne len formou všeobecných popretí
typu „ide o klamlivé tvrdenia navrhovateľky“ a neuplatnil ich už v podaní zo dňa 23.05.2025. Neuvádza
žiadne konkrétne okolnosti, ale len subjektívne tvrdí, že navrhovateľka klame. Naopak, tieto skutkové

okolnosti potvrdzujú vo svojich vyhláseniach či záznamoch pred ÚPSVaR aj synovia G. J. a H., pričom
nietdôvodov,prečobydetiobochzúčastnenýchklamali.Povinnýsadeťomvyhrážal,zakazovalimsedieť
pri jedle, poškodzoval jej veci, psychicky ju šikanoval a vytváral dlhodobo stresujúce prostredie. Povinný
sám potvrdil problémy s duševným zdravím, preto jeho tvrdenia o „gaslightingu“ alebo o jej údajných
konaniach voči deťom sú účelové a nepravdivé. Videozáznam incidentu preukazuje manipuláciu so

stoličkou smerom k navrhovateľke a sms komunikácia navrhovateľky s matkou povinného potvrdzuje
opakovanosť týchto incidentov a tiež, že nejde o vymyslené situácie, ale reálne udalosti, ktoré sa vyvíjali
niekoľko mesiacov, až vyvrcholili v máji 2025. Nakoniec aj okolnosť, že uvádzané protiprávne správanie
povinný nepovažuje za zásah do jej telesnej integrity, len preukazuje to, že povinný je absolútne
nekritický k svojmu správaniu, a popieraním, že z jeho strany nejde o žiaden zásah do ľudskej dôstojnosti

navrhovateľky, v týchto zásahoch pokračuje, je potvrdená obava, že povinný môže pokračovať v takomto
správaní, pretože považuje takéto správanie za štandardné a nijako neporušujúce ľudskú dôstojnosť
navrhovateľky. Odvolanie povinného preto nie je dôvodné.

14. K vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu podal povinný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia

písomné vyjadrenie (replika), v ktorom zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní. Uviedol, že naďalej
trvá na tom, že navrhovateľka ani len neosvedčila bezodkladnú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie
ani ohrozenie svojej telesnej či duševnej integrity jeho údajne protiprávnym konaním, ktoré opakovane
poprel, a návrh postavila len na klamlivých skutkových tvrdeniach. Uvedené prílohy k návrhu najmä
listy vlastníctva, rodné listy, oznámenie o uzavretí manželstva a pod.) nemožno považovať za dôkazy

osvedčujúce ohrozenie jej osobnej integrity. Priložené „čestné“ vyhlásenie syna G. a prehlásenie syna
H. sú len ďalšími skutkovými tvrdeniami pod zjavným vplyvom navrhovateľky, preto ich nie je možné
považovať za čestné vyhlásenie (nezaujatej) tretej osoby. Ani potvrdenie o vykázaní zo spoločného
obydlia nie je dôkazom o ohrození osobnej integrity. Navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz, z ktoréhoby bolo možné vyvodiť jej údajné ohrozenie osobnej integrity, ani o jeho predchádzajúcich útokoch,
keďže žiadne útoky sa nikdy neudiali. Do jej osobnej integrity nikdy nezasahoval, preto navrhovateľka
žiadnymi takýmito dôkazmi nedisponuje. V rozhodný deň bol ako jediný fyzicky napadnutý on, čo na

rozdiel od navrhovateľky aj preukázal lekárskymi správami. Navrhovateľka fyzické napadnutie síce
nepopiera, ale v tejto súvislosti „len“ nezmyselne zľahčuje. Na jeho vykázanie zo spoločného obydlia
preukázateľne neboli splnené zákonné predpoklady. Vo svojich podaniach explicitne poukázal na to,
v čom konkrétnom bol postup policajta neštandardný (napr. vykázanie fyzicky napadnutej osoby zo
spoločného obydlia, absencia dôkazov, neexistencia hrozby útoku, žiadne zdôvodnenie rozhodnutia,

zvláštne poznámky pred a počas jeho výsluchu, neštandardné vedenie výsluchu), a preto len samotné
potvrdenie o vykázaní neosvedčuje navrhovateľkou prezentovaný skutkový stav, ako to bez ďalšieho
tendenčne podsúva. Za neštandardné skôr považuje, že policajt odmietol zdôvodniť svoje rozhodnutie
aj jeho právnemu zástupcovi, pričom v praxi ide o bežný postup. Predchádzajúci návrh na rozvod stiahla
navrhovateľka sama z vlastného rozhodnutia. Je presvedčený, že deti sú pod vplyvom a možno aj pod
nátlakom navrhovateľky, čo si nemusia uvedomovať a domnieva sa, že mohli byť navrhovateľkou, resp.

inou treťou osobou dokonca inštruovaní pri výpovediach proti nemu v snahe vykresliť ho v čo najhoršom
svetle. Navrhovateľka si ich priazeň získava peniazmi či drahými darmi, hoci sama nebývala často doma
a tým si deti kupovala. Povinný uviedol, že navrhovateľka nie je oprávnená hodnotiť jeho psychický
či zdravotný stav. Je zdravý, čo potvrdzujú lekárske záznamy. Strata váhy a problémy so spánkom
boli dôsledkom správania navrhovateľky voči nemu. Tvrdenia navrhovateľky sú účelové, zavádzajúce

a manipulatívne s cieľom vykresliť ho ako chorého človeka a odviesť pozornosť od jej vlastného
nekontrolovaného užívania liekov. Povinnému tiež nie je zrejmé, ako súd mohol ustáliť, že existuje
predpoklad, že v budúcnosti môže pokračovať v zasahovaní do osobnostných práv navrhovateľky,
ak žiadne zasahovanie do osobných práv navrhovateľky, ako ani nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, nebolo žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané a ani osvedčené. Naopak, to

ona ho opakovane osočovala, čo sa zopakovalo aj 12.05.2025 v spoločnom dome, kde ho pred
známymi urážala a šírila nepravdy, časté boli aj slovné útoky. Tieto konflikty súviseli s jej častými
neskorými návratmi do spoločnej domácnosti. K fyzickému napadnutiu zdôraznil, že bol najskôr fyzicky
a psychicky atakovaný navrhovateľkou (úderom do hlavy) a až následne synom (úderom päsťou
do tváre), ktoré si vyžiadalo jeho lekárske ošetrenie, na základe ktorého mu bol predpísaný krčný

golier, ktorý musel používať tri dni. Je zrejmé, že k ujme na zdraví a následnej práceneschopnosti
došlo výlučne v dôsledku úmyselných fyzických útokov. Priložené fotografie hodnoverným spôsobom
spochybňujú navrhovateľkou prezentované „alternatívy“ o inom pôvode jeho zranení, ako aj o údajne
len „letmom“ dotyku. Z nehnuteľnosti mala byt podľa povinného vykázaná navrhovateľka. Lekárske
správy potvrdzujú zranenia vrátane vyvrtnutia a natiahnutia krčnej chrbtice. Povinný ďalej uviedol, že

kľúče od nehnuteľnosti odovzdal navrhovateľke za prítomnosti polície, ovládače na garážovú bránu
zostali v dome. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti s asistenciou policajnej hliadky chcel len
získať svoje osobné veci, ktoré si pre krátkosť času nebol schopný prevziať. Výslovne poprel, že účelom
návštevy malo byť spraviť prístup k bezpečnostným kamerám, resp. psychicky týrať navrhovateľku. Je
to ona, kto eskaluje konflikt a bráni vydaniu jeho vecí, čo preukazuje jeho výzva zo dňa 05.06.2025.

Útoky, verbálne aj fyzické, smerovali výlučne z jej strany a zo strany syna; obeťou je on. Navrhovateľka
využíva deti ako prostriedok nátlaku voči nemu. Správanie navrhovateľky bolo už v roku 2024 šikanózne,
vyhrážala sa mu zneužitím svojej funkcie, zasahovala do jeho zamestnania a šírila o ňom nepravdy o
nevere. Zámerne poškodzuje jeho rodinné vzťahy a verejný obraz. Po vydaní neodkladného opatrenia
bol nútený bývať u svojich rodičov. Nikdy ju, ani synov psychicky netýral, ani fyzicky nenapadol. O návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia sa dozvedel až dňa 23.05.2025 len pár hodín pred uplynutím
zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia súdu, čo je dôvod, prečo sa k jednotlivých incidentom podrobne
vyjadril až v odvolaní. Navrhovateľka podala návrh bez dôkazov a účelovo sa snaží presunúť dôkazné
bremeno na jeho stranu. Deti manipuluje darčekmi a postavila ich proti nemu. Poprel obvinenia ohľadom
údajného poškodzovania vecí a hrozieb, sú nepravdivé. Navrhovateľka opakovane deti zastrašovala

nepravdivými a teatrálnymi vyjadreniami a vedome psychicky zneužívala proti nemu, šírila o ňom
nepravdy. Tvrdenia navrhovateľky o budení hlukom sú nepravdivé a majú účelovo vytvárať obraz jeho
nevhodného správania. Jej manipulatívne správanie potvrdzujú aj iní ľudia. Mala mimomanželský vzťah,
nie on, čo bolo skutočným dôvodom podania návrhu na rozvod. Synovia prebrali jej urážlivé správanie.
Rozhodnutie staršieho syna vzdať sa psa bolo výlučne jeho vlastným rozhodnutím. Video so stoličkou

bolo účelovo zostrihané. Na záver sa povinný podrobne vyjadril k sms komunikácii, ktorú navrhovateľka
pripojila k svojmu vyjadreniu. Opísal správanie navrhovateľky, ktorá podľa povinného manipulovala deti,
znevažovala jeho rodinu, nepravdivo ho obviňovala z nevery a ničenia vecí, sledovala a prekrúcala jehosúkromnú komunikáciu a odmietala odbornú pomoc. Povinný sa snažil zachovať manželstvo, starať sa
o deti a udržiavať pokoj, zatiaľ čo navrhovateľka vytvárala konflikty a napätie v rodine.

15. K odvolacej replike povinného podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
písomné vyjadrenie (duplika), v ktorom zopakovala argumentáciu, ktorú už uviedla v predchádzajúcom
vyjadrení. Uviedla, že vyjadrenie povinného obsahuje len jeho subjektívne tvrdenia bez akýchkoľvek
dôkazov. Popis udalostí zo strany povinného je skresľujúci a v prevažnej časti hrubo zavádzajúci a
klamlivý. Navrhovateľka popiera skutkové tvrdenia uvádzané povinným. Povinný opäť nesprávne tvrdí,

že svoj návrh nedoložila žiadnymi dôkazmi, opomína však prílohy uvedené v napadnutom uznesení
a v jej vyjadrení z 19.07.2025. Zopakovala, že okrem tvrdení navrhovateľky boli doložené aj čestné
prehlásenie syna G. J., ako aj zachytené prehlásenia syna H., či už vo forme zápisnice zo dňa
24.03.2025 spísanej na ÚPSVaR v Trnave, alebo mailové správy syna H. na súd vo veci rozvodu na
Okresnom súde Trnava č. k. 17P/148/2024, ktoré písal niekoľko mesiacov pred podávaním návrhu
zo strany navrhovateľky. Obe deti potvrdzujú šikanózne až násilné správanie zo strany povinného,

ako aj jednotlivé incidenty, ktoré povinný len subjektívne popiera. K týmto dôkazom sa povinný nijak
nevyjadruje, len tak, že deti sú zmanipulované a čo uvádzajú, nie je pravda. Pritom nejde o maloleté
deti nízkeho veku, ktoré by boli naviazané na rodiča (napr. navrhovateľku) a takýmto rodičom ľahko
manipulovateľné. Naopak vedia zmysluplne a objektívne popísať skutkové okolnosti v rodine. Povinný
vo svojom podaní neuviedol žiaden relevantný dôvod, prečo by mali byť výpovede detí „irelevantné“,

alebo prečo by sa na ne nemalo prihliadať. Je zrejmé, že súd pri rozhodovaní vychádzal jednak z
tvrdení navrhovateľky, ale aj z viacerých dôkazných prostriedkov, ktoré preukazujú skutkový stav veci
a najmä dostatočným spôsobom osvedčujú dôvodnosť jej návrhu. Pokiaľ ide o údajné napadnutie zo
strany syna (H.), zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Fotografie povinného nemajú dôkaznú
hodnotu, pretože jednak dátum a čas fotografií nie je hodnoverne podložený, ale najmä výpovede

ostatných osôb zúčastnených pri incidente dňa 12.05.2025 uvádzajú, že k fyzickému kontaktu medzi
povinným a synom nedošlo skoro k žiadnemu, naopak povinný si „teatrálne“ sadol na zem a zahryzol
si do pery s vyslovením, že „na toto som čakal“ a začal sám seba hneď fotiť. Priestupkové konania
proti navrhovateľke a synovi H. boli zastavené, keďže spáchanie skutku nebolo preukázané. V oboch
rozhodnutiach sa uvádzajú podrobnosti skutkového stavu ako bol preukázaný. Správanie maloletého

H. bolo vedené strachom a snahou chrániť matku i seba pred pokračovaním konfliktu. Z jeho strany
išlo o reakciu pod tlakom dlhodobo pretrvávajúcich rodinných konfliktov, pričom zranenia boli ľahké,
bez trvalých následkov a neboli spôsobené zámerným útokom. Uvedené skutočnosti potvrdzujú toxicitu
domáceho prostredia v prítomnosti povinného a ohrozenie integrity navrhovateľky a detí. Zároveň v
priebehu priestupkového konania bola doložená zvuková nahrávka zo dňa 01.09.2024, z ktorej vyplýva

fyzický útok povinného voči navrhovateľke, ktorá potvrdzuje výpoveď navrhovateľky. Túto nahrávku
incidentu nie je možné automaticky považovať za neprípustný či nezákonný dôkaz. Podľa judikatúry
a tzv. testu proporcionality môže súd pripustiť aj nahrávku bez súhlasu, ak chráni silnejšie ústavné
právo. Povinný tvrdí, že všetci okolo neho klamú, ale nedoložil žiadne dôkazy. Potvrdenie o vykázaní
zo spoločného obydlia zo dňa 12.05.2025 je podstatnou okolnosťou, ktorá náležite osvedčuje skutkový

stav. Navrhovateľka tiež doplnila, že poberanie psychiatrických liekov potvrdil aj samotný povinný (v
zápisnici v konaní o rozvod) a aj matka povinného v sms komunikácii s navrhovateľkou, ktorá bola
doložená v konaní. Ďalej uviedla, že ohľadom povinným požadovaných osobných vecí a následne
aj ohľadom vyporiadania BSM, bol povinný kontaktovaný jej právnym zástupcom v záujme tieto veci
doriešiť. Napriek tomu, že povinný bol vyzvaný, aby v týchto veciach komunikoval len s právnym

zástupcom navrhovateľky, povinný neustále oslovuje navrhovateľku, a to množstvom elektronických
správ a telefonovaním. Ide o viac ako 80 správ a množstvo hovorov. Týmto spôsobom negatívne
správanie povinného pokračuje, dostáva sa na úroveň stalkingu, či až trestného konania (nebezpečného
prenasledovania a nebezpečného elektronického obťažovania). Skutkové okolnosti, ktoré nastali aj
po vydaní napádaného neodkladného opatrenia len potvrdzujú správnosť a dôvodnosť jeho vydania.

Navrhovateľka popiera tvrdenia povinného k jednotlivým incidentom ako nepravdivé a zavádzajúce,
pričom v závere sa k niektorým z nich opätovne vyjadrila. Uviedla, že povinný je absolútne nekritický
k svojmu správaniu a de facto týmto popieraním, že z jeho strany nejde o žiaden zásah do ľudskej
dôstojnosti navrhovateľky, vlastne pokračuje v týchto zásahoch do duševnej integrity navrhovateľky
a zároveň je potvrdená obava, že môže pokračovať v takomto správaní sa, pretože považuje takéto

správanie sa za štandardné. V doplňujúcom podaní navrhovateľka uviedla, že keďže medzičasom (dňa
20.06.2025) bolo manželstvo právoplatne rozvedené, strany sporu začali komunikovať o vyporiadaní
BSM. V rámci komunikácie (návrh navrhovateľky na vyporiadanie BSM zo dňa 05.09.2025 a vyjadrenie
povinného k návrhu zo dňa 25.09.2025) obe strany sporu zhodne konštatovali, že rodinný dom súp.č. XXXX (v BSM strán sporu) ako aj spoluvlastnícky podiel v rodinnom dome súp. č. XXXX (v
podielovom spoluvlastníctve strán sporu ako aj rodičov navrhovateľky) zostanú vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky. Aj uvedené potvrdzuje, že vydané neodkladné opatrenie nedôvodne nezasahuje do

základných práv povinného, ktorý sám prejavil vôľu, že nemá záujem o vlastníctvo daného rodinného
domu (ani susedného rodinného domu) a uprednostňuje vlastníctvo ako aj užívanie bytov na adrese C.
XXX/X, E.. Navrhovateľka, preto žiadala, aby odvolací súd napádané uznesenie potvrdil.

16. K odvolacej duplike navrhovateľky, podal povinný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pokiaľ

ide o incident so stoličkou, tak maloletý syn H. sa sám v rámci svojej výpovede priznal, že sa v čase
incidentu s rodičmi v miestnosti nenachádzal, teda ho nevnímal vlastnými zmyslami, ale len cez
zostrihané sekundové video. Preto je povinný presvedčený, že synovia H. aj G. sú pod zjavným vplyvom
navrhovateľky. Zvuková nahrávka zo dňa 01.09.2024, ako aj video incidentu zo stoličkou, boli nielenže
vyhotovené bez súhlasu povinného, ale boli navrhovateľkou aj účelovo zostrihané, preto nemôžu prejsť
testom proporcionality. Ide o nezákonný dôkaz, ktorého vykonanie povinný namieta s poukazom na

právo na spravodlivý proces, ako aj právo na ochranu súkromia. Ako dôkaz by bolo možné vykonať iba
originálnuanezostrihanúnahrávkuzodňa01.09.2024.PoukázalnaRc6/1997,rozhodnutieNajvyššieho
súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 5216/2014 a rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 1774/14. Táto
nahrávka pritom žiadne fyzické napadnutie nepreukazuje a povinný zdôrazňuje, že navrhovateľku
fyzicky nenapadol. Je len ďalším spôsobom, ktorých chce navrhovateľka povinného zničiť. Pokiaľ

ide o navrhovateľkou tvrdený zdravotný stav povinného, tento je ochotný podstúpiť psychologické
a toxikologické testy. Udalosť zo dňa 21.05.2025 sa stala po ukončení práceneschopnosti povinného,
ktorá vznikla práve tým, že povinný bol zo strany navrhovateľky ako aj maloletého syna, zákerne fyzicky
napadnutý. Na miesto sa dostavil za prítomnosti polície, keď mu to zdravotný stav dovolil, pričom
s nikým okrem policajtov nekomunikoval. Popiera stalking navrhovateľky, komunikácia súvisí s viacerými

SMS, ktoré medzi povinným a navrhovateľkou prebehli a v ktorých ju žiadal o stretnutie ohľadom
BSM, či informácií o deťoch. Navrhovateľka predkladala synom nepravdivé informácie o údajných
ženách,pričomsamanevyvrátilaskutočnosť,žeprespávalamimorodinnéhodomu.Prudkézmenynálad
navrhovateľky, od kriku po úplnú nekomunikáciu boli úplne bežné. O deti sa zaujímal a vždy mal záujem
byť nápomocný. Povinný uviedol, že ak niekoho integrita mala byť narušená, tak potom tá jeho, a to

nielen z dôvodu niekoľkomesačných vyhrážok zo strany navrhovateľky, že sa postará, aby ho zničila
zo svojej pracovnej pozície, ale aj z dôvodu systematického očierňovania osoby povinného, nielen
pred inými ľuďmi ale najmä pred deťmi. Povinný teda trvá na tom, že súd nepostupoval správe, keď
mu uložil povinnosť nevstupovať do obidvoch nehnuteľností, z ktorých jedna je dokonca v podielovom
spoluvlastníctvesrodičminavrhovateľky,keďvovzťahukrodičomnavrhovateľkyneboloanilenskutkovo

tvrdené, nie to ešte osvedčené, že by malo dochádzať k nejakému násiliu, či jeho hrozbe. Žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), zaoberajúc sa najskôr skúmaním existencie
formálnych podmienok pre podanie odvolania, dospel v prvom rade k záveru, že pokiaľ ide o odvolanie

povinného proti výroku IV. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej
časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, je v tejto časti odvolanie povinného
podané neoprávnenou osobou. Subjektom oprávneným podať odvolanie je totiž výlučne strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Zamietnutie časti návrhu výrokom IV.
preskúmavaného uznesenia bolo v prospech povinného, tento nebol potom osobou subjektívne

oprávnenou na podanie odvolania v tomto rozsahu, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné, aby odvolací súd
jeho odvolanie voči tejto časti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. b) CSP
odmietol (výrok I.).

18. Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania povinného, odvolací súd po zistení, že odvolanie v tejto časti

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie v týchto zvyšných častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru,že odvolaniu povinného nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je vo výrokoch I., II., III., V. a VI. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP v odvolaním účinne napadnutom rozsahu (výrok II.).

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
a argumenty povinného predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky
a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť povinnému neodkladným opatrením povinnosť dočasne
nevstupovaťjednakdorodinnéhodomuanapozemkypredstavujúceobydlienavrhovateľkyapovinného

spolusichdeťmi,tiežpovinnosťnevstupovaťdosusednéhorodinnéhodomuanajehopriľahlépozemky,
kde žijú rodičia navrhovateľky a v ktorom majú navrhovateľka a povinný podiel 1 v BSM a v ktorom
sa navrhovateľka rovnako zdržiava, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
o úpravu užívania nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, resp. ich podielového
spoluvlastníctva; ako aj povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 m,
pričom povinný bol poučený o možnosti podať voči navrhovateľke žalobu o náhradu škody, ak mu

výkonom tohto neodkladného opatrenia vznikla.

20. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle §

343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

21. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia

neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby písm. f) nevstupovala alebo iba
obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa
alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojim konaním
ohrozuje; a písm. h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

22. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

23. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

24. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie

neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomeryajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd

nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

25. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinkyneodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

26. V danom prípade sa navrhovateľka prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia domáhala
uloženia povinnosti povinnému nevstupovať do predmetných nehnuteľností a uložiť povinnému sa
k navrhovateľke nepribližovať s výnimkou súdnych či úradných konaní dôvodiac tým, že povinný sa
dopúšťa psychického násilia voči navrhovateľke, ako aj voči spoločným deťom.

27. Súd prvej inštancie po preskúmaní podaného návrhu, navrhovateľkou predložených listín, ako aj
vyjadrenia povinného k tomuto návrhu dospel k záveru, že poskytnutie neodkladnej dočasnej ochrany
navrhovateľke pred konaním povinného je dôvodné, keď mal z predložených dôkazov za osvedčené,
že povinný ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky a je predpoklad, že aj v budúcnosti
môže pokračovať v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv navrhovateľky, čím

mal súd osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Súd vychádzal jednak z potvrdenia
o vykázaní zo spoločného obydlia, z čestného prehlásenia syna G., ako aj ostatných navrhovateľkou
predložených listinných dôkazov. Mal za to, že je na mieste taká úprava pomerov strán, že povinnému
bude uložená povinnosť nevstupovať do spoločného obydlia strán sporu a do susedného rodinného
domu, ktorý je bez plotu s ich obydlím, v ktorom bývajú rodičia navrhovateľky a v ktorom dome

sa navrhovateľka často zdržiava. Súd uzavrel, že incident zo dňa 12.05.2025 potvrdzuje, že vzťahy
v rodine sú vyhrotené, napäté a konfliktné, pričom predložené lekárske správy povinného nepreukazujú,
že povinný je obeťou domáceho násilia. Na ochranu integrity navrhovateľky mal za dôvodné uložiť
povinnému aj zákaz priblíženia na vzdialenosť kratšiu ako 10 m so stanovenými výnimkami. Vo
zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Súd mal za dôvodné nariadené neodkladné opatrenie

v časti uloženia povinnosti povinnému nevstupovať do nehnuteľností, toto časovo obmedziť, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe navrhovateľky, ktorú jej súd uložil podať voči
povinnému, o úpravu užívania nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva s tým, že
ak žaloba v stanovenej lehote nebude podaná, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší. V časti uloženého zákazu priblíženia sa k navrhovateľke, poučil súd povinného o možnosti podať

žalobu vo veci samej o náhradu škody voči navrhovateľke, ktorá mu prípadným výkonom neodkladného
opatrenia vznikla.

28. Povinný s nariadeným neodkladným opatrením nesúhlasil, dôvodil, že navrhovateľka neosvedčila
bezodkladnú potrebu úpravy pomerov strán, teda okolnosť, že by jej telesná alebo duševná integrita boli

konanímpovinnéhoohrozené,uviedol,žejejskutkovétvrdeniasúklamlivé,poukazovalnaneštandardný
postup policajta pri jeho vykázaní z obydlia a dôvodil, že predložené lekárske správy preukazujú, že
naopak on bol obeťou incidentu dňa 12.05.2025. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia syna G., tak tento je
podľa povinného pod vplyvom navrhovateľky. Jednotlivé incidenty kladené mu navrhovateľkou za vinu
poprel, odmietol zasahovanie do integrity navrhovateľky, obmedzovanie jej ľudskej dôstojnosti, ako aj

akékoľvek svoje agresívne správanie.

29. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. f) a h) CSP, tak ich účelom je ochrana
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že ich život, telesná, ale duševná integrita,
osobná sloboda alebo bezpečnosť, môžu byť ohrozené. Cieľom je zabrániť akejkoľvek forme násilia

v blízkych vzťahoch, a to takých, akými sú obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné
formy nepriameho nátlaku. Súd teda musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity
navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V
obmedzeniach podľa písmen f) a h) je postačujúce, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná
integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená.

30. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.
Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí
najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného
na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe
alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.31. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP postačuje,
ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného
podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd

pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené.

32. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhuľudskéhokonania,ktoréjezámernéamázanásledoktelesnú,akoajduševnúujmu.Násiliepritom

nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie
môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť
najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je
sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu (uznesenie NS SR

sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, povinnosťou navrhovateľky bolo v tomto konaní aspoň osvedčiť
(nie však nepochybne preukázať) možnosť ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity aktuálnym
zakázaným správaním povinného.

34. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom
prípade bolo dostatočným spôsobom osvedčené, že je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, lebo konaním povinného, môže byť ohrozená najmä duševná integrita navrhovateľky.
Táto hrozba bola pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčená

listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľka predložila k podanému návrhu tak, ako ich vymenoval a ako
na ne poukázal prvoinštančný súd v preskúmavanom uznesení (v ods. 3.). Odvolací súd pritom pre
účely rozhodnutia o tomto neodkladnom opatrení nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie
videozáznamom, ani zvukovou nahrávkou, keď predovšetkým povinný rozporoval ich autentickosť, ako
aj prípustnosť.

35. Avšak navrhovateľka dôvodila tým, že sú s povinným v rozvodovom konaní, situácia v ich spoločnom
bydlisku sa vyhrotila do takej miery, že spolužitie s povinným je pre ňu, ako aj pre deti neznesiteľné,
správanie povinného sa pritom stupňuje, stále viac obmedzuje ľudskú dôstojnosť navrhovateľky, ktorá
má obavu aj z možného útoku na jej slobodu. Navrhovateľka popísala incidenty, ku ktorým malo

v ich spolužití dochádzať, vo vzťahu k nej malo ísť o opakované zastrašovanie, slovné vyhrážky a
psychické násilie. Uvádzala, že správanie povinného narúša jej sebaúctu a slobodnú vôľu, ataky zo
strany povinného navrhovateľku stresujú. Dôvodila, že cieľom požadovaného neodkladného opatrenia
má byť stabilizácia situácie, obnovenie psychického zdravia a prevencia pred pokračovaním v domácom
násilí a pred zásahmi do telesnej a duševnej integrity. Navrhovateľka uvádzala, že správanie povinného

k nej a deťom je impulzívne a agresívne, že jej dorezal tašku, topánky a šaty, že pred ňou úmyselne
manipuluje s kuchynskými nožmi, pravidelne v noci ich bezdôvodne buchotom a rozsvecovaním budí,
hoci spávajú oddelene, stávalo sa, že keď sa navrhovateľka zobudila na zlý pocit, bol povinný od nej
10 cm tvárou v tvár, povinný držal navrhovateľku viac ako 2 hodiny v pracovni a odmietal ju pustiť z
pracovne von, dal navrhovateľke otvorenou dlaňou facku po tvári; sotil ju na zem s tým, že sa ona s

ním bude rozprávať, vulgárne nadáva navrhovateľke a zahnal sa na navrhovateľku stoličkou, neustále
jej vypisuje veľké množstvo elektronických správ. Navrhovateľka uvádzala tiež incidenty, pri ktorých sa
mal povinný dopustiť psychického násilia voči ich spoločným deťom, čo rovnako nemusí prispievať k jej
psychickej pohode.

36. Z predložených listín je zrejmé, že povinný bol rozhodnutím polície dňa 12.05.2025 vykázaný
zo spoločného obydlia na dobu 14 dní, a hoci povinný postup polície v tomto prípade spochybňuje,
takáto okolnosť zatiaľ preukázaná nebola, naopak navrhovateľka uvádzala, že povinný toto vykázanie
nerešpektoval a už dňa 21.05.2025 sa dožadoval vstupu do rodinného domu, čo možno považovaťza ignorovanie a zásadné nerešpektovanie políciou uloženej povinnosti. Za podstatné a rozhodujúce
je pritom potrebné považovať predovšetkým vyjadrenia spoločných detí navrhovateľky a povinného,
ktorých výpovede boli doložené k návrhu. Z e-mailov mal. H. adresovaného sudkyni vo veci sp. zn.

17P/148/2024 (č. l. 16 a 24) vyplýva, že dieťa otcovo správanie v rodine ťažko znáša, bojí sa s ním
byť v jednom dome, zároveň potvrdzuje niektoré incidenty uvádzané matkou (napr. rozrezanie kabeliek
a šiat navrhovateľky, nočné budenie), jeho zmeny nálad, výbušnosť. V zápisnici spísanej pred ÚPSVaR
Trnava dňa 24.03.2025 (č.l. 29) maloletý rovnako uviedol, že situáciu v rodine vníma ako problémovú.
Čestné prehlásenie plnoletého syna G. J. (č. l. 23) potvrdzuje extrémne zmeny nálad a nevyspytateľnosť

otca, vulgárne nadávanie, budenie v noci, prenasledovanie navrhovateľky po dome, tiež jeho ponižujúce
a zastrašujúce správanie. Tieto vyjadrenia detí účastníkov považuje odvolací súd za rozhodujúce,
pokiaľ ide o osvedčenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky na nariadenie požadovaného neodkladného
opatrenia a existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. Hoci povinný všetky incidenty poprel
a uviedol, že navrhovateľka klame a spochybnil svoje vykázanie z obydlia, sám vo svojich podaniach
uvádza okolnosti, ktoré nesvedčia o bezproblémovom spolužití v jednej domácnosti s navrhovateľkou.

Nadruhejstranekonkrétnyopisjednotlivýchincidentovnavrhovateľkou,najmävkontextesvyjadreniami
maloletých detí vyznieva dôveryhodne. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, pritom súd
nevykonáva dokazovanie, ako vo veci samej, ale úlohou navrhovateľa neodkladného opatrenia, je
rozhodujúce skutočnosti osvedčiť, čo v tom prípade splnené bolo, najmä pokiaľ ide o osvedčenie,
že konaním povinného mohlo dôjsť k ohrozeniu duševnej integrity navrhovateľky. Súd prvej inštancie

potom správne navrhovateľke uložil v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, podať žalobu vo veci
samej o úpravu užívania nehnuteľností patriacich do BSM, v ktorom konaní sa bude vykonávať náležité
dokazovanie ohľadom jednotlivých skutkových tvrdení navrhovateľky a povinného.

37. Pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia je však tvrdeniami ako aj listinami

predloženými navrhovateľkou dostatočne osvedčený hlboký rozvrat vzťahu medzi navrhovateľkou
a povinným, že ich spolužitie je pre správanie sa povinného k navrhovateľke a deťom neznesiteľné,
situácia v rodine je napätá, emočne a psychicky náročná pre navrhovateľku i spoločné deti, ktoré
rovnako s povinným nevychádzajú dobre a rozhodujúca je okolnosť, že navrhovateľka sa v prítomnosti
povinného necíti bezpečne, pričom konflikty sa neustále stupňujú, čoho vrcholom je incident zo dňa

12.05.2025, pri ktorom je najzávažnejšou tá okolnosť, že maloleté dieťa malo zraniť otca, čo je
stav absolútne nesvedčiaci stabilnému a bezpečnému rodinnému prostrediu, a to či už išlo o obranu
alebo útok maloletého dieťaťa. Podrobným popisom jednotlivých incidentov, ako aj vyjadreniami detí
žijúcich v spoločnej domácnosti, tak bolo dostatočne osvedčené impulzívne správanie sa povinného,
spočívajúce v sledovaní, zastrašovaní a psychickom deptaní navrhovateľky, ktoré vzbudzuje dôvodné

obavy z možného ohrozenia jej duševnej integrity. Postačuje pritom, že osvedčená skutočnosť sa súdu
vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, hoci nie dokázaná.

38. Za danej situácie možno teda považovať za dôvodnú úpravu pomerov práve uložením povinnosti
povinnému nevstupovať dočasne (do právoplatného skončenia konania vo veci samej) jednak do

rodinného domu s pozemkami predstavujúcim obydlie strán sporu, ako aj do susedného rodinného
domu, v ktorom sú navrhovateľka s povinným podielovými spoluvlastníkmi 1 patriacej do ich BSM,
pričom v tomto dome žijú rodičia navrhovateľky, z ktorého dôvodu tam navrhovateľka trávi veľa času,
preto bolo dôležité dočasne zamedziť vstup povinného aj do tejto susednej nehnuteľnosti, v ktorej sa
navrhovateľkapravidelnezdržiava.Vtejtočastitedaneodkladnéopatrenienebolonariadenénaochranu

rodičov navrhovateľky, ale opäť na ochranu navrhovateľky v mieste, kde sa pravidelne zdržiava. Na
druhejstranebolanavrhovateľkeuloženápovinnosťpodaťvlehote30dníodprávoplatnostirozhodnutia,
žalobu voči povinnému o úpravu užívania nehnuteľností patriacich do BSM. Za proporcionálne považuje
odvolací súd aj nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia sa povinného
k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov so stanovenými výnimkami, pričom v prípade,

že by povinnému výkonom tohto neodkladného opatrenia vznikla škoda, či iná ujma, môže voči
navrhovateľke podať žalobu vo veci samej.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd je toho názoru, že povinný v odvolacom konaní
nevyvrátil skutkové okolnosti prípadu osvedčené dôkazmi navrhovateľky a nepreukázal nesplnenie

zákonných podmienok pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. S poukazom na vyššie
uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia prvoinštančným
súdom, keďže boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia,
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie (okrem zamietajúceho výroku IV., ktorý je právoplatný)v jeho vyhovujúcom výroku I., ako aj v závislých výrokoch II. III. a V. a vo výroku VI. o náhrade
trov prvoinštančného konania (osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutom) ako vo výrokoch vecne
správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40.Vodvolacomkonaníplneúspešnejnavrhovateľkevznikolnároknanáhradutrovodvolaciehokonania
(v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP musí
aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Odvolací
súd preto navrhovateľke priznal voči povinnému nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania

(výrok III.). O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu

so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).