Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725200068
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7725200068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci manželky: M.. M. V., G..
XX.X.XXXX, K. Z. XXX/X, A., zast.: Mgr. Tomáš Čerepán, advokát, Štúrova 27, Košice, proti manželovi:
M. V., G.. XX.X.XXXX, K. Z. XXX/X, A., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu: M. V., G.. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny M., o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.
15P/2/2025-43 zo dňa 8.4.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Manželka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, žiadala upraviť rodičovské práva a
povinnosti k maloletému M. na čas po rozvode tak, že bude zverený do osobnej starostlivosti matky, styk
s otcom nežiadala upraviť a navrhla výživné 130 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo je
trvalo rozvrátené, príčinou sú rozdielne názory, ochladnutie vzťahu a chýbajúca vzájomná dôvera.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I./ Manželstvo manželky M.. M. V., P. Z., G.. XX.X.XXXX a manžela M. V., G.. XX.X.XXXX, uzavreté

dňa XX.X.XXXX v A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A., vo zväzku X.., ročník XXXX,
strana XX, pod poradovým číslom X, rozvádza.

II./ Zveruje maloletého M. V., G.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

III./ Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

IV./ Na žiadosť rodičov, stretávanie sa otca s maloletým, neupravuje.

V./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého M. V., G.. XX.X.XXXX, sumou vo výške
130 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred.VI./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, § 25 ods.
1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že manželstvo je rozvrátené, nie je daná žiadna

možnosť obnovenia manželského spolužitia; manželka je pevne rozhodnutá rozviesť sa, je trvalo citovo
odlúčená od manžela, nechce riešiť obnovenie manželského spolužitia, odmieta aj psychologickú
intervenciu, pretože v nej nevidí žiadny zmysel. Od podania návrhu na rozvod manžel nezlepšil svoje
správanie k manželke a neurobil nič pre záchranu manželstva, dokonca ešte aj na súdnom pojednávaní
sa manžel k manželke správal neúctivo a hanlivo sa vyjadroval na jej adresu. Vzhľadom na pevný postoj
manželky k otázke rozvodu a ukončení spolužitia je zrejmé, že medzi manželmi nie je možné očakávať

obnovenie manželského spolužitia. Vzťahy medzi manželmi sú narušené, manželstvo neplní svoj účel a
nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia, preto súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami manželstvo rozviedol.
Maloletého M. prihliadajúc na jeho názor a vôľu zostať žiť s matkou, zveril súd do osobnej starostlivosti
matky. Súd prihliadol aj na fakt, že otec sa kvôli svojmu fyzickému hendikepu nedokáže adekvátne

postarať o maloletého, čo uznal aj samotný otec. Stretávanie sa otca s maloletým súd neupravil, pretože
obaja rodičia nežiadali upraviť stretávanie; maloletý má možnosť kedykoľvek sa s otcom stretnúť,
nakoľko matka nebráni maloletému v stretávaní sa s otcom. Obaja rodičia súhlasili s výživným vo výške
130 eur mesačne. Súd bral v úvahu výšku príjmu otca v sume 634 eur aj jeho výdavky a dospel k záveru,
že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 130 eur mesačne, ktorú je povinný

platiť k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do
budúcna. Takto stanovené výživné zodpovedá aj výživnému určenému podporne podľa Metodických
tabuliek odporúčaných MS SR.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania manžela a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti výroku, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, podal odvolanie manžel. Namietal,
že súd neprihliadol na jeho zmierovacie snahy a vôľu zachovať manželstvo. Opakovane počas konania

deklaroval záujem na urovnaní vzťahov, najmä kvôli ich maloletému dieťaťu, ktoré je na nich oboch
citovo naviazané. Súd mu neumožnil predložiť jeho dôkazy, ktoré by osvetlili situáciu v rodine. Počas
pojednávania bol upozorňovaný a zastrašovaný hrozbou pokuty, čím sa cítil obmedzený vo vyjadrení
svojho stanoviska. Namietal zaujatosť sudkyne voči mužom, čo sa prejavilo aj v priebehu konania.
Sudkyňa bola zjavne negatívne naladená, čo potvrdzuje aj vyjadrenie viacerých ľudí v ich okolí, ktorí

mali podobnú skúsenosť. Kolízna opatrovníčka uviedla nepravdivé informácie o jeho vzťahu k dieťaťu
a o situácii v rodine. Jej vyjadrenia boli jednostranné, neodrážali skutočný stav. Rozhodnutie súdu je
unáhlené, neobjektívne, pretože vychádza len z tvrdení protistrany a neprihliada na jeho práva, ani na
najlepší záujem dieťaťa. Manžel trvá na tom, že manželstvo nie je nenávratne rozvrátené a je tu priestor
na jeho zachovanie a zlepšenie vzťahov. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

7. K odvolaniu manžela zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník. Poukázal na svoje vyjadrenie v konaní a
správu zo dňa 19.02.2025 zaslanú súdu prvej inštancie.

8. Manželka sa k odvolaniu manžela nevyjadrila.

9. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka zaslal manžel repliku. Namietal, že kolízna opatrovníčka O.
nenavštívila dotknuté strany a nepreverila situáciu osobne, rozhodla iba na základe spoločného
rozhovoru s kolegyňou. Predchádzajúca kolízna opatrovníčka uviedla nepravdivé informácie o jeho

vzťahu k dieťaťu a o situácii v rodine. Jej vyjadrenia boli jednostranné a neodrážali skutočný stav. Manžel
žiadal o preverenie jeho dôkazov, ktoré mu neboli umožnené. Naďalej trvá na tom, že manželstvo nie
je nenávratne rozvrátené, je tu priestor na jeho zachovanie a zlepšenie vzťahov, najmä s ohľadom naspoločné dieťa. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie.

10. K replike otca zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý zotrval na svojom písomnom vyjadrení zo
dňa 29.05.2025.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolaniu manžela nie je
možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výroku I.,
ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(porovnajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyII.ÚS78/05).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Manžel nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Poukazoval, že počas konania deklaroval

záujemnaurovnanívzťahovnajmäkvôliichspoločnémudieťaťu.Namietal,žekolíznyopatrovníkuviedol
nepravdivé a jednostranné informácie o situácii v ich rodine a o jeho vzťahu k synovi. Zdôraznil, že ich
manželstvo nie je nenávratne rozvrátené a je priestor na jeho zachovanie. Navrhovateľka - manželka
už nechce obnoviť manželské spolužitie s manželom, vôbec nemá záujem využiť pomoc psychológa,
manžela už nemá rada, nakoľko ju ponižoval urážal ju aj jej rodinu. Problémom nie je to, že manžel je na

vozíku, naopak, starala sa o neho, ale už nechce ďalej znášať negatívne útoky z jeho strany na ňu. Je
pevne rozhodnutá sa rozviesť. Od novembra 2024 žije so synom v W. v A. a odvtedy majú pokojný život.

16. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

17. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť
spolu, byť si verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu, znamená teda pre manželov ich obojstrannú
vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na

báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie
a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom
je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je
prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej
dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov čo sa môže logicky premietnuť do

rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť
existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.18. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov
vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť.
Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc

medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie
ustanovení o výživnom.

19.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

20. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení vyššie citovaných, manželia v manželstve sú povinní
spravovaťsahlavnýmizásadami,ktorésúuvedenévtýchtoustanoveniach,jednotlivéprávaapovinnosti
manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom, ako aj vytváranie zdravého rodinného
prostredia. V danej veci v dôsledku odlúčenia manželia si neplnia svoje zákonné povinnosti. V dôsledku

zániku spoločnej domácnosti nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život.

21. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.

22. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je
dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické
a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú
a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve
nerealizuje.

23. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú ako
manželia a nejde o určitú nevyhnutnú dobu, prípadne závažné dôvody. Povinnosť žiť spolu neznamená
totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom
tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Manželka odmieta akékoľvek obnovenie

manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel má záujem o obnovenie spolužitia. V priebehu
odvolacieho konania nedošlo k zmene v postoji navrhovateľky.

24. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o
rodine. Nežijú spoločne, netvoria trvalé životné spoločenstvo. Na vytvorenie a pretrvávanie spoločného

zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť. Manželia spolu nežijú ako rodina, spoločne nemajú vôľu tvoriť
jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky vyššie uvedené zistenia
preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Obzvlášťzasituácie,keďjesprávanieodporcuvočinavrhovateľkeagresívneavulgárne,čovšaknemalo
byťlenojedinelýmprípadom,alemásajednaťodlhodobýproblém.Spoločnéžitiemanželovjeotázkaich

osobného (vrátane intímneho), ale i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i
problémov, spoločné trávenie voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami. Manželia
spolu vzájomne komunikujú len ohľadom starostlivosti o maloleté dieťa.

25. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva vytvoriť zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť

spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že
vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody medzi
manželmi, vulgárne, neúctivé až agresívne správanie manžela voči manželke. Manželka neverí, že
sa môže správanie manžela voči nej zmeniť. Zo spoločnej domácnosti odišla dňa 11. novembra 2024
a stratila citovú náklonnosť k manželovi. Manžel dostal v roku 2022 mozgovú príhodu, od tej doby

sa manželka o manžela starala, no s ničím nebol spokojný, veľmi ju sekíroval za všetko, znevažoval
jej starostlivosť a musela znášať od neho nadávky. Medzi manželmi dochádzalo k hádkam, čo malo
negatívny vplyv na maloletého. Aktuálne sa manžel pohybuje na vozíčku. Maloletý s matkou ochotne
odišiel z domácnosti otca, nakoľko ani on už nezvládol situáciu so svojím otcom. Manžel je stále voči
manželke negatívne naladený, správa sa nepriateľsky, nie je ochotný sa so synom osobne stretávať,

so synom komunikuje cez messenger. Naopak, matka maloletého je v kontakte s rodinou otca, ktorí jej
pomáhajúsostarostlivosťouomaloletého.Manželovvzťahsjehorodinoujepoznačenýjehozdravotným
stavom, s čím sa manžel má problém vyrovnať.26. Odvolací súd poukazuje, že manžel v priebehu konania nezmenil svoje správanie k manželke,
nenavrhol žiadnu možnosť riešenia za účelom obnovy manželského spolužitia, taktiež nezmenil
svoje správanie ani k maloletému synovi, dokonca ani k svojej vlastnej rodine. Sám otec kolíznemu

opatrovníkovi uviedol, že manželka by sa mala o neho postarať, že nikto nič pre neho nerobí. Z celej
situácie viní manželku, kolíznu opatrovníčku aj sudkyňu, no opomína svoje reálne správanie sa k
manželke a k synovi v čase, kedy žili v spoločnej domácnosti. Odvolací súd upozorňuje otca, že je len na
ňom, aby zmenil svoje správanie sa k maloletému synovi a upevnil citový vzťah medzi ním ako otcom a
synom osobnými stretnutiami, a to aj napriek svojmu zdravotnému stavu, ktorý maloletý syn akceptuje.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd, aj napriek nesúhlasu manžela s rozvodom
manželstva, ako aj jeho tvrdeniu o snahe zachrániť manželstvo, dospel k záveru, že manželstvo je trvalo
a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov
medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine. Odvolací
súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že

bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide
o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené.

28. Účastníci konania - rodičia maloletého v konaní pred súdom prvej inštancie súhlasili so zverením
maloletého do osobnej starostlivosti matky. Aj maloletý vyjadril svoj názor pred kolíznym opatrovníkom,

žechcezostaťžiťsosvojoumatkouakotcovichodiťnavíkendyaprázdniny.Taktiežsaúčastnícikonania
dohodli na výživnom a styk navrhli neupraviť, nakoľko obaja rodičia sa vedia na styku dohodnúť. Tieto
výroky rozsudku neboli predmetom odvolania, preto ich odvolací súd nepreskúmal. Súd prvej inštancie
týmito výrokmi rozhodol v záujme maloletého dieťaťa.

29. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny
postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd

zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle § 55 CMP.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo ináako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).