Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316010096
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6316010096.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 4. októbra 2017 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára prejednal
odvolanie obžalovaného V. V. proti rozsudku Okresného súdu Brezno z 20. 6. 2016, sp. zn. 1T 42/2016
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. V. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Brezno z 20. 6. 2016, sp. zn. 1T 42/2016 bol obž. V. V. uznaný
za vinného z prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
v období od 25. júna 2015 do 20. júna 2016 neprispieval na výživu svojho syna
X. V., nar. XX. Q. XXXX, trvale bytom S., M. XX/X, t.č. M.,

E. Y. XX, hoci podľa rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 26. augusta
2014, sp. zn. 8P 139/2013, právoplatného 4. októbra 2014 bol povinný prispievať na jeho
výživu sumou vo výške 27,13 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
K. V., čím za uvedené obdobie dlží na výživnom sumu 325,56 €,
napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z 2. mája 2014, sp.
zn. 5T 65/2014, právoplatným 6. decembra 2014 mu bol za prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b), c) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1
a 1/2 roka, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 a 1/2 roka, ako
aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné v skúšobnej dobe a napriek tomu, že trestným
rozkazom Okresného súdu Brezno zo dňa 21. mája 2015, sp. zn. 1T 68/2015, právoplatným 3.
júla 2015, bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1
Tr. zák., pričom bolo u neho upustené od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na prvý vyššie

uvedený trestný rozkaz.

Za to okresný súd uložil obžalovanému V. V. podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l), § 37
písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jedného roka nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil okresný súd tým, že obžalovaný napriek tomu, že už bol v minulosti
odsúdený pokračoval v páchaní tej istej trestnej činnosti a vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné na
jeho prevýchovu vplývať len uložením nepodmienečného trestu.

Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote písomné odvolanie obž. V. V., ktorý poukazoval na to
a žiadal, aby poškodená K. V. preukázala, že jej neuhradil zanedbané výživné. Domáhal sa potom, aby

krajský súd zrušil napadnutý rozsudok.Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave,

pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal

s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie. Obžalovaný na hlavné
pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 20. 7. 2016 sa nedostavil, na hlavnom pojednávaní tak
bola vypočutá poškodená K. V., ktorá vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, keď potvrdila,

že obžalovaný na výživu syna vôbec neprispieva, neplatí na neho a neprispieva ani nákupom stravy,
prípadne ošatenia alebo iným spôsobom.

Z rozsudku Okresného súdu Brezno z 26. 8. 2016, sp. zn. 8P 139/2013 vyplýva, že maloletý X. V.
bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu

maloletého od 8. 7. 2013 po 27,13 eur mesačne. Keďže obžalovaný vôbec na maloletého neprispieva,
bol odsúdený už predtým trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II. z 2. 5. 2014, sp. zn. 5T
65/2014 k trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 30 mesiacov a trestným rozkazom Okresného súdu Brezno z 21. 5. 2015, sp. zn. 1T
68/2015, kedy bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na trestný rozkaz Okresného súdu

Bratislava II. Napriek týmto postihom obžalovaný aj naďalej si neplní vyživovaciu povinnosť.

Obžalovaný teda tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať
iného, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený, čím po objektívnej i subjektívnej
stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c)

Tr. zák.

Pri ukladaní trestu u obžalovaného nepochybil prvostupňový súd ani v tom smere, keď dôsledne sa riadil
zásadami ukladania trestov, tak ako ich má na mysli ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Prvostupňový súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na správanie sa obžalovaného, na potreby
maloletého a má za to, že na prevýchovu obžalovaného je potrebné vplývať len uložením takého druhu
trestu ako to mal na mysli okresný súd. Uložil mu potom trest odňatia slobody vo výmere jedného roka
nepodmienečne. Keďže odsúdený bol v posledných 10 rokoch pre úmyselný trestný čin správne ho
okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so

stredným stupňom stráženia.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie obž. V. V. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.