Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/129/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204327
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5616204327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. H. T., nar.
XX.XX.XXXX,bytomY.X,XXXXXF.,zastúpenáJUDr.SamuelomBaránikom,advokátomsosídlomT.X,
XXXXXF.,protižalovanému:K.T.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.X.,XXXXXF.,zastúpenýJUDr.Ondrejom
Nagyom,advokátom,sosídlomL.X,XXXXXF.,ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20C/44/2016-194 zo dňa
16. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20C/44/2016-194 zo dňa

16. novembra 2017 p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd pri aplikácii ust. § 142 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“)
zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam - pozemku parc. č. C-KN 401, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 485 m2, pozemku parc. č. C-KN 402, záhrady o výmere 1174 m2, pozemku
parc. č. C-KN 403, záhrady o výmere 1314 m2 a rodinného domu súp. č. XXX s príslušenstvom, ktorý je
postavený na pozemku s parc. č. C-KN 401, ktoré nehnuteľnosti sú vedené Okresným úradom Liptovský

Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, okres N. Y., obec N. L., kat. úz. N. L. a v
celosti všetky tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok I.). Žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 14.788,52 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
II.). Súčasne rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že

sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, ku ktorým sa žalobkyňa domáha zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v pomere 3:1 v prospech žalobkyne, ktorá predmetné
nehnuteľnosti výlučne užíva. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že rozdelenie nehnuteľnosti
nie je dobre možné, a preto ako ďalší zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
označeným nehnuteľnostiam prichádzalo do úvahy prikázanie nehnuteľností do vlastníctva jednému
zo spoluvlastníkov s povinnosťou vyplatiť odstupujúceho spoluvlastníka. Spornou otázkou zostala
výška primeranej náhrady (všeobecná cena nehnuteľností), ohľadom ktorej vykonal okresný súd

dokazovanie a pri stanovení výšky primeranej náhrady za stratu spoluvlastníckeho podielu vychádzal z
ceny nehnuteľností, ktorá vyplynula z výsledkov znaleckého dokazovania.
3. Cenu nehnuteľností mal okresný súd preukázanú znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej „ÚSI ŽU v Žiline“)vo výške 59.154 Eur, ktorá cena sa len málo odlišovalaod ceny nehnuteľností určenej znaleckým posudkom, znalca Ing. Jána Víťazku, ktorý stanovil cenu
nehnuteľností vo výške 54.600,- Eur. V rozpore s týmito znaleckými posudkami bol znalecký posudok
Ing. Miroslava Todáka, ktorý stanovil ich cenu vo výške 77.100,- Eur. Okresný súd po vyhodnotení

predložených znaleckých posudkov z hľadiska ich hodnovernosti, priklonil sa k znaleckému posudku
vypracovanému ÚSI ŽU v Žiline, ako znaleckého posudku vyššej odbornej autority, ktorý v podstate
podporil znalecký posudok Ing. Víťazku. O správnosti tohto znaleckého posudku nemal okresný
súd žiadne pochybnosti a tieto nevzniesol ani žalovaný. Súd preto zamietol návrh žalovaného na
vypracovanie ďalšieho (v poradí štvrtého) znaleckého posudku z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti

konania. Dodal, že vyššia odborná autorita posudku podaného ÚSI ŽU v Žiline by z hľadiska jeho
odbornosti vždy prevyšovala znalecký posudok akéhokoľvek iného ďalšieho individuálneho znalca. K
námietke žalovaného, že znalecký posudok ÚSI ŽU v Žiline neobsahuje riadny podpis štatutárneho
orgánu, okresný súd uviedol, že tento znalecký posudok je podpísaný zastupujúcou osobou, pričom
žalovaný nespochybnil - v zmysle interných predpisov ústavu, otázku oprávnenosti zastupovania tejto
osoby. Za nedôvodnú považoval aj námietku, že v ústavnom posudku nie je podpísaný znalec, ktorý

vyhodnotil znalecký posudok, nakoľko je tam podpísaný znalec Ing. Marián Vyparina, ktorý posudok
vyhotovil a možno ho k znaleckému posudku vypočuť. Pokiaľ ide o námietku smerujúcu k platnosti
znaleckej doložky podľa § 209 ods. 2 CSP (pretože obsahuje len vyhlásenie, že znalecký ústav si je
vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku a neobsahuje takéto vyhlásenie znalca, ktorý
vyhotovil znalecký posudok), aj keby ju považoval za dôvodnú, znalecký posudok by mal charakter

listinného dôkazu a nestratil by na hodnote s odvolaním sa na zásadu, že všetky dôkazy majú rovnakú
hodnotu. Jediným následkom by bolo to, že znalec by k vypracovanému znaleckému posudku nemohol
byť vypočutý. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že ani ďalšie dva predložené znalecké posudky
neobsahovali znaleckú doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP.
4. Dôkazy predložené žalovaným na pojednávaní - výpis z internetového portálu reality.sk zo dňa

14.11.2017 k cenám nehnuteľností N. L. zamietol pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie (§167
CSP). Súd pre účely rozhodovania zisťoval tzv. všeobecnú hodnotu, t.j. cenu, za ktorú sa obdobné
nehnuteľnosti za obdobných podmienok a v danom čase v danej lokalite predávajú, a to spravidla
na podklade znaleckého posudku. Cenové ponuky tretích osôb predložených v konaní (individuálne
ponuky) ešte nemusia odrážať túto všeobecnú hodnotu, teda obvyklú trhovú cenu. Je na posúdení

znalca, či tieto individuálne sa vyskytujúce ponuky, či už na internete alebo realizované inak, odrážajú
túto všeobecnú hodnotu, a ak áno, zohľadniť ich v tejto všeobecnej hodnote, ktorá je výsledkom
znaleckého dokazovania. K námietke žalovaného s poukazom na stanovisko kolégia Najvyššieho súdu
SR (prijatého k jednotnému výkladu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel) uviedol, že znalecké
posudky vychádzajú zo všeobecnej hodnoty, teda z obvyklej trhovej ceny, za ktorú sa predmetné

nehnuteľnosti predávajú. Znalec nepostupoval podľa nejakých cenových predpisov (ako sa spomína
v stanovisku), ale stanovoval práve všeobecnú hodnotu, teda obvyklú trhovú cenu, s ktorou sa súd
stotožnil.
5. Žalobkyňa po vykonanom znaleckom dokazovaní sa stotožnila so sumou vyplývajúcou zo znaleckého
posudku ÚSI ŽU v Žiline vo výške 59.154,- Eur, uvedené nepovažoval okresný súd za zmenu žaloby, o

ktorej by mal rozhodnúť (žalobkyňa pôvodne tvrdila cenu nehnuteľností vo výške 54.600,- Eur), pretože
ide o konanie, kde usporiadanie vzťahov vyplýva z právneho predpisu v zmysle § 140 ods. 3 OZ.
6. Pri rozhodovaní, ktorej zo strán prikáže predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva prihliadol
na veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelnosť ich využitia. Zdôraznil, že žalobkyňa je vlastníčkou
3 podielu, dlhodobo nehnuteľnosti užíva a stará sa o ne, a tieto kritéria považoval za rozhodujúce na

prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako strane majúcej v konaní plný
úspech priznal proti žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnutý
rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch

podaného odvolania uviedol, že všetky tri znalecké posudky objednala žalovaná, žalovaný nebol pri
ohliadkach vykonávaných znalcom, preto nemohol zistiť objektivitu zisťovania skutočností znalcom.
Namietal, že si objednal vypracovanie znaleckého posudku, žalobkyňa mu znemožnila prístup na
pozemok, čím mu znemožnila jeho vypracovanie, túto skutočnosť oznámil súdu a žiadal súd, abynariadil znalecké dokazovanie. Súd tak nekonal, napriek tomu, že v druhom vyjadrení k žalobe pripojil
inzeráty na nehnuteľnosti v danej lokalite (ktorých ceny prevyšujú cenu pozemkov podľa predložených
znaleckých posudkov), tiež ponuky na kúpu predmetných pozemkov od záujemcu vlastniaceho susednú

nehnuteľnosť. Zdôraznil, že majetkové vyporiadanie je nutné posudzovať podľa skutočnej hodnoty
nehnuteľnosti, podľa toho, za koľko sa daná nehnuteľnosť v danej lokalite a čase dá predať. Týmto
smerom sa uberá aj súdna prax (43/1997), ktorá poukazuje, že ust. § 142 ods. 1 OZ pojednáva o
primeranej náhrade a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu. Súd síce v rozsudku uviedol,
že ceny pozemkov sa v danej lokalite podľa realitného portálu pohybujú od 20,00 do 50,00 Eur za m2,

ale napriek tomu vyporiadal vec podľa pochybného znaleckého posudku vypracovaného ústavom, keď
vychádzal z výšky 11,82 Eur/m2. Žalobkyňa po tom, ako sa jej nepodarilo nehnuteľnosti predať (pre
uplatnenie predkupného práva žalovaným), zmenila svoj postoj, tvrdila, že chce nehnuteľnosti pre seba,
tieto chce užívať. V skutočnosti chce získať nehnuteľnosti za výhodnú cenu a tieto predať so ziskom,
pričom sa spolieha na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý nie je jediným rozhodujúcim
hľadiskom pre rozhodnutie. Obaja chcú nehnuteľnosť predať, s tým rozdielom, že žalobkyňa ju chce

predať pod cenu. Má za to, že treba prihliadať aj na iné kritéria napr. skutočnosť, že zo strany žalobkyne
vzhľadom na jej predchádzajúce konanie a postoj k predaju nehnuteľností, ide len o konanie za účelom
väčšieho majetkového prospechu a tiež skutočnosť, že žalovaný, resp. jeho otec, bol v dedičských
konaniach po rodičoch žalobkyňou značne ukrátený. Namietal, že okresný súd neodôvodnene zamietol
aj vypočutie svedka Ing. Y., ktorý písomne prejavil záujem o kúpu časti pozemku.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať voči žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že žalovaný
napadol rozsudok okresného súdu zo štyroch dôvodov, ale nešpecifikoval, čím konkrétne mali byť
naplnené. Odvolal sa na judikát R 43/1997, ktorý vznikol za účinnosti vyhlášky 465/1991 Zb. o cenách

a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, ktorá mala charakter cenového predpisu. Práve pre
aplikačné problémy daného cenového predpisu (o ktorých svedčí aj judikát R 43/1997) bola prijatá
vyhláška č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V zmysle § 2 písm. g/ vyhlášky
492/2004 Z.z. je všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je
znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom

mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,
že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline ako aj ďalší dvaja znalci postupovali práve v zmysle cit.
vyhlášky(492/2004Z.z.),pričomnastr.25odsekdruhýznaleckéhoposudkuústavusavýslovneuvádza,

že: „Stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností vyjadruje znalecký odhad najpravdepodobnejšej
ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri
poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.“ Odvolateľ argumentuje
judikátom, na obsah ktorého legislatíva reagovala novou právnou úpravou, a to vyhláškou 492/2004

Z.z., čo súčasne vyvracia tvrdenie žalovaného, že znalecký posudok ústavu neurčuje trhovú hodnotu
nehnuteľností. Metodika oceňovania podľa predmetnej vyhlášky zohľadňuje trhový faktor s cieľom
objektivizovať cenu veci na maximálnu možnú mieru, preto posudok ÚSI ŽU v Žiline stanovil trhovú
hodnotu daných nehnuteľností. Nesúhlasila s interpretáciou žalovaného, že žalobkyňa znemožnila
žalovanému vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Poukázala na list zo dňa 08.11.2016 (je

súčasťou spisu), ktorým oznámila súdu, že bola požiadaná zo strany žalovaného, aby sprístupnila
nehnuteľnosť znalcovi osloveného žalovaným. Týmto informovala súd, že tak urobí, pokiaľ jej súd
oznámi, že tak urobiť má. Uvedené bolo v čase, keď bola zadaná úloha ústavu vypracovať znalecký
posudok a súd neoznámil žalobkyni, aby sprístupnila tieto nehnuteľnosti. Pokiaľ odvolateľ namietal
postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal odvolateľom navrhnutý dôkaz na nariadenie znaleckého

dokazovania, poukázala na § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná a v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej uvedie, z akého dôvodu navrhnutý
dôkaz nevykonal (rozhodnutie NS SR 2Cdo/242/2013). Okresný súd sa v bode 20. napadnutého
rozsudku zrozumiteľným a zákonným spôsobom vyporiadal s tým, prečo nevykonal tento dôkazný
návrh žalovaného. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 85/2014 a

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod R 37/1993 a pod R 125/1999. K doloženým ponukám na predaj predmetných nehnuteľností
žalovaným uviedla, že tieto boli vykonané účelovo po dohode so žalovaným, tieto nemajú akúkoľvek
výpovednú hodnotu smerom k objektivizovaniu ceny predmetných nehnuteľností, rovnako nemajúakúkoľvek právnu záväznosť smerom k ich autorovi a prakticky mohli byť napísané do neobmedzenej
výšky. V súvislosti s judikátom R 43/1997 poukázala, že sám najvyšší súd uviedol, že individuálna
ponuka nemusí predstavovať všeobecnú cenu, pretože individuálne ponúkaná cena môže byť tzv. cenou

osobnej záľuby, keď solventný subjekt je ochotný vec cenovo akokoľvek nadhodnotiť a poskytnúť takto
nadhodnotenú kúpnu cenu, len aby ju získal, alebo aspoň dosiahol jej zvýšenie na prospech jedného
zo spoluvlastníkov. Nepovažovala za vhodné, aby odvolateľ označoval posudok ÚSI ŽU v Žiline za
„pochybný“.Ústavsúdnehoinžinierstvajenajvyššouautoritouvrámciznaleckejčinnosti,naviacautorom
posudku je jeho zamestnanec Ing. Marián Vyparina, ktorý je autorom metodiky pre znalcov oceňujúcich

nehnuteľnosti, na ktorú metodiku sa odvoláva každý jeden znalecký posudok v tejto oblasti. Posudok
ÚSI ŽU v Žiline je zrozumiteľný, zohľadňujúci všetky kritéria na čo najobjektívnejšie ocenenie daných
nehnuteľností. Všetky formálne výhrady, ktoré voči tomuto posudku odvolateľ vzniesol v rámci konania,
boli v rozsudku náležite a presne zodpovedané. Pokiaľ odvolateľ namietal posudok ohľadne ceny
pozemkov, argumentujúc inzerátmi na predaj pozemkov v okolí, poukázala na str. 7 znaleckého posudku
ústavu, kde posudok výstižne uvádza, z akého dôvodu ponuky voľných stavebných pozemkov neboli

celkom relevantné - pretože ich potenciál vzhľadom na budúce využitie je vyšší, ako pri pozemkoch
zastavanýchstavbamialebotvoriaciminádvoriaazáhradypristavbách.Odvolateľsisámodporoval,keď
na jednej strane súdu tvrdil, že žalobkyňa chce odvolateľa pripraviť o jeho podiel a následne ho predať
so ziskom a následne tvrdil, že žalobkyňa chce predať nehnuteľnosti pod cenu. Žalobkyňa má záujem
plne využívať nehnuteľnosti, tieto potrebuje dať do užívateľného stavu, čomu bráni spoluvlastníctvo

so žalovaným, ktorý v nehnuteľnostiach nebol viac ako 15 rokov a nijakým spôsobom sa nepodieľal
na investíciách či nákladoch na údržbu. Požiadavky žalovaného na výplatu za podiel 1 zodpovedajú
dvojnásobkureálnejhodnotypodielu.Žalovanýnaznačil,žemápotrebubyťvyplatenýzpolovicehodnoty
nehnuteľností, práve preto, že mal dediť polovicu z majetku (žalobkyňa a otec žalovaného boli súrodenci
a otec žalovaného rešpektoval vôľu svojich rodičov pri rozdelení majetku). Túto argumentáciu vzhľadom

na predmet sporou označila žalobkyňa za právne bezvýznamnú.

10.Vyjadreniežalobkynekodvolaniužalovanéhobolodoručenévzmysle§374ods.1CSPžalovanému,
ktorý na toto nereagoval odvolacou duplikou.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v
spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie v celom rozsahu v zmysle § 387
ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov

sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený
odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.

14. Odvolací súd preskúmal námietky žalovaného uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1
CSP), a nie strán sporu. Okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci náležitým spôsobom
a v potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnilstranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú
aktivitu strán, ako aj meritum veci.

16. Súd je subjektom, ktorý určuje čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré
skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy
navrhnuté stranou sporu. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na
súde(§185ods.1CSP).Súdjepovinnýsúčasne dbaťnato,abynevylúčiltakýdôkaz,ktorýmápotenciál
preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou, ak tento poznatok nebude preukazovať iným

dôkazom. O vykonaní alebo nevykonaní navrhnutého dôkazu súd rozhoduje priebežne počas konania,
pričom svoje rozhodnutie o nevykonaní dôkazu je povinný uviesť v odôvodnení meritórneho rozhodnutia
(§220 ods. 2 CSP).

17. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie jasne formuloval dôvody, ktoré ho viedli k nevykonaniu
dôkazov navrhnutých žalovaným - pokiaľ ide o návrh na vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku

ohľadom určenia všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, takýmto druhom dôkazov súd
už disponoval (boli predložené 3 znalecké posudky), a preto správne pristúpil k ich vyhodnoteniu.
Nevykonanie dôkazu výsluchom svedka Ing. Y. okresný súd zdôvodnil v priebehu konania priamo
na pojednávaní (č.l. 176 súdneho spisu). V tomto smere možno doplniť, že individuálnu ponuku na
kúpu parciel KN-C č. 402/3 a 402/2 okresný súd zistil z návrhov Ing. Y. adresovaných žalobkyni

i žalovanému (bližšie v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a už z tohto dôvodu sa
vykonanie navrhnutého dôkazu stalo nadbytočným. Výpis z internetového portálu reality.sk predložený
na pojednávaní dňa 16.11.2017 (č.l. 172 súdneho spisu) ako dôkaz súd z dôvodu uplatnenej sudcovskej
koncentrácie (§ 153 CSP) nevykonal. Ak procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Koncentrácii konania podliehajú aj prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP), medzi inými aj návrhy strán na vykonanie
dokazovania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony
v určitej fáze konania. Ak teda žalovaný nevykonal takýto návrh včas, súd prvej inštancie na takýto
návrh v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami neprihliadol a túto skutočnosť uviedol aj
v odôvodnení svojho meritórneho rozhodnutia. Na tomto základe možno konštatovať, že súd prvej

inštancie vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a odvolacie námietky žalovaného k spôsobu
vykonania a vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil
ako nedôvodné.

18. Len pre úplnosť sa žiada uviesť, že odvolací súd z obsahu spisového materiálu nezaznamenal

žiadnu aktivitu žalovaného voči súdu v tom zmysle, že by súd požiadal o súčinnosť na sprístupnenie
nehnuteľnosti žalobkyňou pri súčasnom preukázaní, že záväzne požiadal o vyhotovenie súkromného
znaleckého posudku.

19. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že súd nesprávnym

procesnýmpostupomporušiljehoprávonaspravodlivýprocesanevykonalnavrhnutédôkazynazistenie
rozhodujúcich skutočností, túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

20. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu k označeným nehnuteľnostiam, okresný
súd vykonaným dokazovaním k spornej otázke - k všeobecnej hodnote nehnuteľností - mal

vytvorený dostatočný skutkový základ pre svoje rozhodnutie z dôkazov predložených stranami
sporu (predkladaných v rámci ich procesnej aktivity v spore, pri súčasnom dodržaní procesných
pravidiel platných v sporovom konaní pre predkladanie návrhov na vykonanie dôkazov), a to najmä
z predložených znaleckých posudkov (č. 282/2015 vyhotoveného Ing. J. Víťazkom z 05.10.2015, č.
269/2015 vyhotoveného znalcom Ing. M. Todákom zo dňa 07.09.2015 a znaleckým posudkom ÚSI ŽU

v Žiline č. 161/2017 z 21.08.2017), pričom sa zaoberal aj ďalšími listinami predloženými stranami sporu
(výpisom z internetového portálu reality.sk pre oblasť N. L. zo 16.05.2016, ponúk tretích osôb na kúpu
pozemkov). Určenie primeranej náhrady bolo výsledkom zhodnotenia predložených dôkazov v zmysle
zásad pre hodnotenie dôkazov (§ 191 CSP) a následne na ich základe okresný súd dospel k správnym
záverom vo vzťahu k určeniu všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností.

21. Aj podľa názoru krajského súdu znalecký posudok ÚSI ŽU v Žiline, ktorý bol základom pre určenie
všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností, je ako celok presvedčivý, po obsahovej stránke
(z hľadiska skúmaných východísk, zabezpečených podkladov, zdôvodnenia výberu použitej metódyna stanovenie všeobecnej hodnoty, ako aj záveru znaleckého posudku) úplný, logicky zdôvodnený a
naviac korešponduje aj iným skorším znaleckým posudkom (č. 282/2015 vyhotoveným Ing. J. Víťazkom
z 05.10.2015), a teda odvolací súd nemal dôvod pochybovať o jeho vecnej správnosti. Odvolací súd

súhlasí aj s úvahou okresného súdu, že individuálna ponuka nemusí odrážať všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti.ZhľadiskaúplnostiznaleckéhoposudkuÚSIŽUvŽilinesažiadazdôrazniť,žepodkladom
pre vypracovanie znaleckého posudku boli aj údaje z realitných portálov, s ktorými znalec v rámci
posudku pracoval a ktoré vyhodnocoval. Žalovaný mal možnosť sa vyjadriť k znaleckému posudku
ÚSI ŽU v Žiline, voči ktorému vzniesol len formálne námietky a s týmito sa súd prvej inštancie riadne

vysporiadal. Uvedené námietky však nemali žiadny vplyv na vecnú správnosť predmetného znaleckého
posudku.

22. Po vyriešení spornej otázky ohľadom primeranosti náhrady, s výškou ktorej sa stotožnil aj
odvolací súd, okresný súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným
nehnuteľnostiam spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku pri zohľadnení

zákonných hľadísk ustanovených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

23. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné, zároveň nezistil ani
nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, a preto
rozsudok okresného súdu vo veci samej, ktorým vyporiadal podielové vlastníctvo strán sporu k

označeným nehnuteľnostiam (výrok I.) a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť primeranú náhradu (výrok
II.) ako vecne správny potvrdil.

24. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od
meritórneho rozhodnutia závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok III.), proti ktorému

žalovaný nevzniesol žiadne námietky. Okresný súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Žalovaný ako odvolateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto má žalobkyňa voči nemu

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).