Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/105/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013913
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2119013913.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
FerencziovejaMgr.MichalaPolláka,vtrestnejveciobžalovaného:A.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,preprečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.4.2023
sp. zn. 1T/67/2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 02.11.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 26.4.2023 sp. zn. 1T/67/2019 uznal obžalovaného A. B. C.

za vinného, že
dňa 16.10.2018 v čase asi o 17.20 hod v obci D., na ulici v blízkosti horného cintorína E. F. chytil pravou
rukou za ľavé rameno, otočil ho a v tom ho udrel pravou rukou do tvárovej oblasti, následne ho sotil
na zem, potom sa pán F. postavil a vtom ho opäť udrel najprv pravou rukou a potom ľavou rukou do
tvárovej oblasti, potom ako sa E. F. chystal odísť z miesta, tak ho opäť udrel ľavou rukou do tvárovej
oblasti,potomhochytilzamonterkovúbunduaznovuhoudrelpravourukoudotvárovejoblasti,následne

ho skopol na zem a to tak, že mu pravú nohu založil za jeho ľavú nohu a sotil ho oboma rukami do
hrudníka, následkom čoho E. F. padol na zem, sklonil sa k nemu a chytil ho oboma rukami za monterkovú
bundu a opäť ho udrel do tvárovej oblasti čím, takýmto konaním spôsobil E. F., perforáciu pravej blany
bubienka, ktorá si vyžiadala liečenie v období od 16.10.2018 do 12.12.2018, čím bol E. F. obmedzený
na obvyklom spôsobe života, tým spôsobom, že si musel chrániť ucho pred prachom, chladom, vodou
do zhojenia blanky bubienka a potrebou absolvovania antibiotickej liečby vo forme kvapiek vzhľadom

k lokálnej infekcii,
teda inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti
tým, že napadol iného,
čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to mu súd podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm.

h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona uložil peňažný trest
v sume 1200,- (tisíc dvesto) Eur. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu
pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému ustanovil pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX
v F., povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni, krajská pobočka

Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 250,21 Eur
(dvestopäťdesiat eur a dvadsať jedna centov). Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd právnychnástupcov po neb. E. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom D. G. XX, zomr. XX.XX.XXXX,
odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaný,

a to v celom rozsahu, proti výroku o vine, výroku o treste ako aj proti konaniu ktoré mu predchádzalo.
3. Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa
16.06.2023, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):
3.1. Okresný súd Trnava svojím nesprávnym procesným postupom a rozhodnutím porušil právo na
spravodlivý súdny proces, zásadu kontradiktórnosti konania a z toho prameniacu rovnosť účastníkov

konania, svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonal relevantné
návrhy na dokazovanie, ktoré boli a sú schopné preukázať, že k skutku, tak ako sa obžalovanému kladie
za vinu nedošlo, a takýto trestný čin nespáchal. Obžalovaný poukazuje na § 2 ods. 7 a 12 Trestného
poriadku, § 168 ods. 1 Trestného poriadku, § 285 písm. a), b) Trestného poriadku, § 320 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku a § 321 ods. 1 Trestného poriadku a uvádza, že v danom prípade mal obžalovaného
súd spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 a), resp. b) Trestného poriadku, a to vzhľadom na nižšie

uvedené.
3.2. Rozsudok je chybný, nesprávny a nezákonný, tiež nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a
chýbajúce dostatočné dôvody, na ktorých by malo byť rozhodnutie súdu založené, čím bolo okrem § 168
ods. 1 Trestného poriadku porušené aj právo na spravodlivý súdny proces podľa § 2 ods. 7 Trestného
poriadku. V rozsudku v rozpore s § 168 ods. 1 Trestného poriadku nie je dostatočne presvedčivo súdom

vysvetlené, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov.
3.3. V konaní došlo k podstatným chybám, ktoré napadnutým výrokom predchádzali, boli porušené
ustanovenia, ktorými sa malo zabezpečiť objasnenie veci (§ 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku). V
napadnutých výrokoch rozsudku sú chyby, výrok o vine je nejasný pre nejasnosť a neúplnosť skutkových

zistení a zároveň sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku). Skutkové zistenia prvostupňového súdu sú nesprávne, neúplné
a nezodpovedajúce výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a súd prvého stupňa vyvodil
nesprávnyprávnyzáverovine.Vzniklipochybnostiosprávnostiskutkovýchzistenínapadnutýchvýrokov
rozsudku, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1

písm. c) Trestného poriadku).
3.4. Naďalej pretrvávajú rozumné a dôvodné pochybnosti, že by sa obžalovaný dopustil skutku, tak
ako sa mu v obžalobe kladie za vinu. Prokurátor neuniesol dôkazné bremeno a neboli produkované
žiadne relevantné dôkazy o vine obžalovaného. Stupeň pravdepodobnosti záveru o spáchaní trestného
činu v zmysle obžaloby nedosahuje ani vyšší stupeň. Obžaloba a aj samotný rozsudok sú založené

na domnienkach a hypotézach. Poukazuje na to, že podľa už judikovaného právneho názoru, “zásada
objektívnej pravdy (v súčasnosti zásada náležitého zistenia skutkového stavu) vyžaduje, aby súd oprel
svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o
pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá
skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre obvineného priaznivejší” (R 46/1963). Taktiež poukazuje na to, že

„z princípu prezumpcie neviny zakotveného v § 2 ods. 4 Trestného poriadku vyplýva, že ak po vykonaní
a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá
je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. To platí aj v
prípadoch, v ktorých pri objasňovaní veci došlo k nedostatkom, ktoré sa už odstrániť nedajú, hoci pri
správnom postupe by mohli byť zistené okolnosti svedčiace v neprospech obvineného” (R 56/1994-I).

3.5. Rozsudku chýba konzistentné vyhodnotenie skutkového stavu a vyčerpávajúce a presvedčivé
odôvodnenie. Súčasťou práva na riadny proces je povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť
dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bol zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi úvahami na strane druhej. Argumentácia
súdu obsiahnutá v odôvodnení nesmie byť nekoherentná, nekonzistentná. Musí dbať na celkovú

presvedčivosť, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí a závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé. V opačnom prípade je takéto rozhodnutie
mimo ústavný rámec pravidiel spravodlivého procesu vymedzeného čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1
Dohovoru. Obžaloba je naďalej bez základu, čo i len v nepriamych relevantných dôkazoch, ktoré by mali
byť dostatočne presvedčivé. Súhrn nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obžalovaného musí tvoriť

logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obvineného,
ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Vzhľadom na zásadu v pochybnostiach
v prospech obvineného (in dubio pro reo), keď sú naďalej rozumné a dôvodné pochybnosti o vineobžalovaného, žiada, aby bol oslobodený spod obžaloby, a to podľa § 285 TP. V súlade s vyššie
uvedeným navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby obžalovaného spod obžaloby

oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok tak ako je uvedené v obžalobe, pre ktorý je stíhaný
resp. nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
4. Podané odvolanie a jeho odôvodnenie doplnil obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podaním
zo dňa 24.10.2023 nasledovne (skrátene):
4.1. V tomto podaní obhajca zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení odvolania zo dňa

16.06.2023 a následne doplnil, že na Okresnom súde Trnava sa viedlo konanie o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony poškodeného F. pod sp. zn. 31Ps/3/2017, dokonca na základe návrhu
prokurátora Okresnej prokuratúry. Obžalovaný má za to, že v trestnom konaní vznikli závažné
pochybnosti o duševnom stave poškodeného E. F. a bol preto dôvod na postup vyšetrenie duševného
stavu svedka poškodeného podľa § 150 TP, čo však súd ako dôkaz odmietol vykonať postupom podľa §
272 ods. 3 TP. Súd dokonca odmietol aj návrh obhajoby na doplnenie dokazovanie o oboznámenie sa so

spisomOkresnéhosúduTrnavasp.zn.31Ps/3/2017.Vtomtoohľadepoukazujenapôvodnéodmietnutie
obžaloby uznesením Okresného súdu Trnava č.k. lT/67/2019-301 zo dňa 25.11.2019, ktorým bolo
poukazované okrem iného aj na to, že znalecký posudok poškodeného E. F. z odvetvia psychiatria o
skúmam duševného stavu bol z vyšetrovacieho spisu odstránený spolu s inými listinnými dôkazmi a
nebolo vyhovené návrhu, aby bol do spisu opätovne zabezpečený. Odstránené listinné dôkazy mali byť

dokonca riadne očíslované. Uvedené považuje za závažné porušenie práva na obhajobu ako aj § 2
ods. 10 TP, keď už len zo skutočností, že bol svedok poškodený vyšetrovaný psychiatrom a prebiehalo
konanie o obmedzení spôsobilosti svedka poškodeného na právne úkony vznikali dôvodné a závažné
pochybnosti o jeho schopnosti správne vnímať a vypovedať ku skutku v zmysle obžaloby. Napriek
uvedenému súd prioritne poukazoval práve na výpoveď svedka poškodeného.

4.2. Ďalej poukázal na judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline prijatý 8.12.2009 Jtk
11/09: „V prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, preukazujúc, vinu obžalovaného, bez
ďalších podporných dôkazov (napr. odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov
či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý,
vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.“

4.3. Ďalej uvádza, že podľa súdu svedkyňa A. H. osobu obžalovaného nepoznala, avšak opoznala ho na
hlavnom pojednávaní. Menovaná svedkyňa podľa zápisnice z THP zo dňa 05.04.2022 uviedla: ,,Nevideli
sme žiadnu bitku ani žiadny fyzický útok.“ Podľa súdu svedkyňa I. J. gestom ruky označila počas THP
osobu obžalovaného. Poukazuje na to, že ani jedna z uvedených svedkýň nepotvrdila akýkoľvek fyzický
kontakt medzi obžalovaným a poškodeným.

4.4. Opoznanie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, v pozícii, keď už „mal priradenú rolu“ v trestnom
konaní a poznávajúci nemá možnosť voľby z figurantov nemôže konvalidovať chýbajúcu rekogníciu.
Opoznanie obžalovaného na hlavnom pojednávaní nebolo dôkazom použiteľným v trestnom stíhaní,
napriek tomu bolo odsúdenie založené v podstatnej miere na tomto dôkaze, čím bolo porušené právo
obžalovaného na spravodlivý proces podľa Článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „ Dohovor“).
4.5. Usvedčujúcim dôkazom nemôže byť ani výpoveď svedka D., ktorý na THP dňa 05.04.2022 uviedol,
že nevidel do tváre a zdalo sa mu od chrbta (!), že je to obžalovaný. Vzdialenosť mala byť dokonca 30
m. Svedkovi sa iba zdalo, že osobou v debate so svedkom poškodeným bol obžalovaný. V konečnom
dôsledku nevidel ani žiadny fyzický kontakt. Žiadny zo svedkov mimo svedka poškodeného teda

nepotvrdil fyzický kontakt medzi obžalovaným a poškodeným, napriek tomu súd mal zo svedeckých
výpovedi preukázaný fyzický konflikt.
4.6. Nebolo preukázané, či kamerový záznam (č.t, 133) spĺňa podmienky zákonnosti podľa
NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27 apríla 2016 o ochrane
fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje

smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Dôkazné bremeno nesie v tejto otázke
prokurátor. S uvedeným sa súd nevysporiadal v odôvodnení. Nebola preukázaná autenticita, pôvodnosť
a pravosť počítačových údajov - kamerový záznam (č.1. 133) - údaje neboli extrahované znalcom, ale
iba nahraté na USB kľúč, v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno prokurátor. Na tento dôkaz by sa
nemalo prihliadať. V spise je už dokonca kamerový záznam na inom nosiči ako je USB kľúč, bez toho aby

sadalverifikovaťspôsobprenosudátzUSBkľúčanainýnosič(čobymalvykonávaťznalecspríslušným
odborným zameraním). S uvedeným sa súd nevysporiadal v odôvodnení, okrem v podstate stručného
poukazu na to, že súd považuje spôsob zadováženia kamerového záznamu za zákonný spôsob.4.7. Z kamerového záznamu (č.l. 133) ani nevyplýva, že by osoba na ňom zachytená bola zhodná s
obžalovaným, poškodeným F. ani svedkom D., či svedkyňami H. a J. (nie sú identifikovateľné tváre
osôb). V tomto ohľade opäť neuniesol prokurátor dôkazné bremeno, napríklad tým, že nebol pribratý

znalec z odvetvia antropológie. Z kamerového záznamu nevyplýva dokonca ani čas jeho vyhotovenia.
Čas zachytenej udalosti, do ktorého by mala byť zasadená, tak môže byť iba predmetom domnienok.
Súd zjednodušujúco argumentuje, že osoby na kamerovom zázname boli na THP jednoznačne
identifikované. Je nutné uviesť, že z nízkej kvality kamerového záznamu je zrejmá taká vzdialenosť
snímacieho zariadenia, ktorá neumožňovala detailne zachytiť tváre dotyčných osôb.

4.8. V konečnom dôsledku nemôže obstáť ani prečítanie záznamu o podaní vysvetlenia OR PZ zo
dňa 17.10.2018 podľa § 269 TP ako listinného dôkazu, čo je na hlavnom pojednávaní vylúčené,
ide o obchádzanie § 258 ods. 4 TP, pričom záznam ani nie je listinným dôkazom. V tomto ohľade
neprípustnosti takého dôkazu analogicky poukazuje na rozhodnutie: „Z týchto dôvodov dospel dovolací
súd k záveru, že zápisnica o výsluchu zadržanej podozrivej osoby, ktorá bola učinená v intenciách § 85
ods. 4 Tr. por., po začatí trestného stíhania, predstavuje síce zákonný dôkaz, a teda môže a musí sa

nachádzať vo vyšetrovacom spise, avšak jej použitie je na hlavnom pojednávaní vylúčené. Možno sa
stotožniť s názorom, že takýto výsluch má len vstupnú informačnú povahu a odôvodňuje ďalší procesný
postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v prípravnom konaní, predovšetkým vznesenie
obvinenia, príp. vzatie obvineného do väzby (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 47/2014). Z
uvedeného je tak zrejmé, že súdy neboli oprávnené na čítanie zápisnice o výsluchu zadržanej podozrivej

osoby podľa § 258 ods. 4 Tr. por. a už vôbec tak nemohli učiniť ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr.
por. Takýto postup je totiž zrejmým obchádzaním zákona. Ak na strane jednej súd nepripustí čítanie
zápisnice o výsluchu podľa š 258 ods. 4 Tr. por., keďže na to nie sú splnené zákonné podmienky.
potom nemôže pripustiť čítanie tej istej zápisnice podľa § 269 Tr. por. ako listiny. Takýmto spôsobom by
totiž bolo možné obchádzať akýkoľvek výsluch svedka /podozrivého/ obvineného, čo by viedlo k úplnej

rezignácii na procesné garancie ochrany práv. Pritom takýto postup, ako správne poukázal obvinený K.,
vylučuje aj základná teória dokazovania, z ktorej vo všeobecnosti možno vyvodiť, že v prípade listinných
dôkazov ide v podstate o osobitný druh vecného dôkazu, t. j. listina samotná je dôkazom o určitej
okolnosti skutkového deja. Kým samotná zápisnica o výsluchu žiadnym dôkazom nie je, nakoľko tá je iba
nositeľom iného dôkazu - trestnoprávne relevantných informácii, ktoré pri svojom výsluchu vypočúvaná

osoba uviedla. Inými slovami, nemožno ako listinu vykonávať zápisnicu o výsluchu zadržanej podozrivej
osoby. keďže táto - okrem okolností predmetného výsluchu, sama o sebe nič nedokazuje. Pokiaľ teda
súdypredmetnúzápisnicuvykonalispôsobompodľa§269Tr.por.,potompostupovalinezákonne,keďže
takýmto a ani žiadnym iným zákonným spôsobom ju vykonať nemohli.“ (z uznesenia Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 5Tdo/18/2018, zo dňa 28.03.2018).

4.9. Súd neoprel svoje rozhodnutie o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Rozsudku
chýba konzistentné vyhodnotenie skutkového stavu. V rozhodnutí chýbajúce dostatočné dôvody, na
ktorých by malo byť rozhodnutie súdu založené. Vykonané dokazovanie v tejto veci teda nevytváralo
dostatočnú oporu pre výrok o vine obžalovaného. Súd nekriticky prevzal závery obžaloby. Následne ani
odôvodnenie rozsudku pre dôkaznú núdzu prokurátora nemá presvedčivé odôvodnenie, závery súdu o

vine obžalovaného boli predčasné. V rozsudku teda chýba vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aja) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania
obžalovaného v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote
a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku odvolací súd preskúmal aj zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
7. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 25.11.2019, č.k. 1T/67/2019-301 podľa § 241 ods. 1 písm.
f) Trestného poriadku odmietol obžalobu Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 12.11.2019 sp. zn. 3Pv
423/18 podanú na obvineného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, pre skutok právne posúdený ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné na skutkovom základe tam uvedenom

a vrátil vec prokurátorovi. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor, o ktorej rozhodol tunajší
súd uznesením zo dňa 09.04.2020, sp. zn. 5To/11/2020 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a uložil
prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
8. Následne po tomto zrušení veci sťažnostným súdom a vrátení prvostupňovému súdu, rozhodol
prvostupňový súd po vykonaní hlavného pojednávania napadnutým rozsudkom.

9. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, z dôvodov uvedených v odvolaní obžalovaného, odvolací súd
zistil, že napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, trpí vadami, na základe
ktorých je potrebné rozsudok v celom rozsahu zrušiť.
10. Prvostupňový súd rozhodol o vine obžalovaného aj na základe dôkazov, ktoré nemohli byť
podkladom pre takéto rozhodnutie.

11. Medzi dôkazy, ktoré majú usvedčovať obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený
za vinu, zaradil súd aj vysvetlenie, ktoré podal obžalovaný dňa 17.10.2018 na Obvodnom oddelení
Policajného zboru Zavar. Ide o záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch,
ktorýbolspísanýzaúčelomvysvetleniakpriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1
písm.d)zákonaopriestupkoch.Vtomčasebolskutok,prektorýbolanaobžalovanéhopodanáobžaloba

a za ktorý bol napadnutým rozsudkom uznaný za vinného, prejednávaný týmto policajným útvarom ako
podozrenie zo spáchania priestupku. Uvedený záznam o podaní vysvetlenia, nemôže byť použitý ako
dôkaz v trestnom konaní, slúžiaci na rozhodnutie o vine obžalovaného. Ide o dôkaz zabezpečený v
inom konaní, nie v trestnom konaní, pričom obžalovaný v tom čase nemal také procesné postavenie,
ktoré by ho identifikovalo ako osobu podozrivú zo spáchania trestného činu. Výpoveď obžalovaného v

skoršom štádiu trestného stíhania v procesnom postavení obvineného, môže byť ako dôkaz použitá iba
vtedy, ak bola urobená v rámci trestného stíhania, v ktorom vystupuje v rovnakom procesnom postavení
a pri dodržaní všetkých náležitosti, ktoré ustanovuje Trestný poriadok pre vykonanie takéhoto dôkazu.
Rovnako je v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku aj prečítanie zápisníc o výsluchu osoby
obžalovaného z prípravného konania zo dňa 11.12.2018 a 2.4.2019 (číslo listu 71 až 73 a číslo listu 90

až 92), ktoré obžalovaný urobil v procesnom postavení svedka. Proti obžalovanému nemožno použiť
jeho vlastnú výpoveď v trestnom konaní, ktorú urobil v inom procesnom postavení ako v postavení
obvineného, resp. obžalovaného. Výpoveď osoby, ktorá v trestnom konaní vystupovala v procesnom
postavení svedka a neskôr sa dostala do procesného postavenia obvineného, je zákonne získaným
dôkazom, ktorý však nie je procesne použiteľný v ďalšom štádiu trestného konania na rozhodnutie o

vine obžalovaného.
12. Pokiaľ ide o svedecké výpovede A. H., I. J. a L. D., tieto výpovede preukazujú skutočnosť, že
obžalovaný a poškodený sa spoločne nachádzali na mieste, kde malo dôjsť k spáchaniu trestného
činu a v čase kedy malo k nemu dôjsť. Títo svedkovia však vo svojich výpovediach neuvádzali, že bymedzi obžalovaným a poškodeným došlo k fyzickému konfliktu. Nemožno teda považovať za úplne
správne konštatovanie prvostupňového súdu, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, že „zo
svedeckých výpovedí je evidentne preukázané, že obžalovaný C. a poškodený F. boli v predmetnom

čase na predmetnom mieste a boli vo vzájomnom kontakte - fyzickom konflikte.“ Toto zistenie vyplýva
iba z výpovede svedka poškodeného E. F..
13. Pokiaľ ide o obsah prehratého kamerového záznamu, ktorý má zachytávať priebeh žalovaného
skutku, teda konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, odvolací súd uvádza, že kvalita tohto
kamerového záznamu je veľmi dobrá a možno z neho jasne a zreteľne vidieť detaily osôb, ktoré sú

na kamerovom zázname zachytené, pokiaľ ide o ich oblečenie vzhľad a spôsob akým sa pohybovali.
V tomto smere sa teda nemožno stotožniť s názorom obhajoby, že oboznámený obrazový záznam je
nízkejkvality,ktorádostatočneneumožňujeidentifikovaťtváredotyčnýchosôb(bod4.7.tohtouznesenia
odvolacieho súdu).
14. Inou otázkou je, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s hodnotením tohto kamerového záznamu z
pohľadu jeho autenticity a námietok obhajoby o jeho možnej manipulácii. Súd vychádzal z písomného

oznámenia obce D. zo dňa 12.09.2019 (číslo listu 134), z ktorého vyplýva, že obec písomný záznam
o operáciách kamerového systému z predmetného obdobia - október 2018, neuchováva. Záznam z
kamerového systému bol príslušníkom Policajného zboru poskytnutý na ich žiadosť priamo, uložením
na nimi prinesené pamäťové médium (USB kľúč). Odvolací súd nepovažuje za správne vyjadrenie
prvostupňového súdu, podľa ktorého, „z pohľadu súdu je nepredstaviteľné, že by nestotožnená

cudzia osoba úmyselne manipulovala s kamerovým záznamom, prípadne robila nejaké zásahy do
tohto kamerového záznamu a preto tvrdenia obhajoby považuje za účelové so snahou spochybniť
jednoznačný kamerový záznam, na ktorom je zachytený celý priebeh skutkového deja.“ Takéto
hodnotenie zistených skutočností, nepovažuje odvolací súd za adekvátne. Nie je vecou predstavivosti
súdu, či určitá skutočnosť mohla nastať alebo nie (v tomto prípade manipulácia s kamerovým

záznamom). Porovnaním jednotlivých svedeckých výpovedí osôb, ktoré sa v tom čase pohybovali na
mieste činu a obsahu kamerového záznamu, možno dať na túto výhradu obhajoby inú, logickú odpoveď,
ktorá nie je založená na domnienkach alebo dohadoch. Rovnakým spôsobom možno dať odpoveď na
výhradu obhajoby, či predmetný kamerový záznam zachytáva priebeh skutkového deja, ktorý sa mal
stať práve v čase, do ktorého je zasadený skutok uvedený v napadnutom rozsudku. Je totiž pravdou,

že predmetný kamerový záznam neobsahuje údaje o čase, kedy bol vyhotovený. Váhu tohto dôkazu je
potrebné posudzovať v kontexte zistenia, že nejde o jediný dôkaz, ktorý by mal preukazovať spáchanie
žalovaného skutku.
15. Odvolací súd považuje za dôvodnú tú námietku obžalovaného, ktorou napáda odmietnutie návrhov
obhajoby na vykonanie dokazovania.

16. Prvostupňový súd odmietol obhajobou navrhnutý dôkaz, ktorým bolo oboznámenie sa so spisom
Okresného súdu Trnava, ktorý sa vzťahuje k duševnému stavu poškodeného a k rozhodnutiu o
obmedzení, resp. pozbavení jeho spôsobilosti na právne úkony. Pritom z vykonaného dokazovania
na hlavnom pojednávaní bolo zrejmé, že rozhodnutím súdu, na ktoré poukazovala obhajoba už v
prvostupňovom konaní, bol svedok poškodený obmedzený alebo pozbavený spôsobilosti na právne

úkony a za týmto účelom mu bol ustanovený opatrovník, svedok M. N. F.. Prvostupňový súd nielenže
odmietol vykonať dokazovanie oboznámením tohto súdneho spisu, ale ani nepripustil pri výsluchu
poškodeného na hlavnom pojednávaní akékoľvek otázky, ktoré boli položené vo vzťahu k duševnému
zdraviu svedka poškodeného. Prvostupňový súd teda nepripustil vykonanie žiadneho dôkazu, ktoré
by bolo možné preveriť psychický alebo duševný stav svedka poškodeného jednak v čase spáchania

skutku, ako aj v čase kedy bol vypočutý v prípravnom konaní, respektíve na hlavnom pojednávaní.
Výpoveď svedka poškodeného je pritom dôležitým dôkazom o tom, že medzi obžalovaným a svedkom
poškodeným mal prebehnúť fyzický konflikt, ktorý je predmetom skutku, za ktorý bol obžalovaný
uznaný za vinného. Odvolací súd považuje za nesprávnu úvahu prvostupňového súdu, ktorú uviedol
v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorej „po kontradiktórneho výsluchu poškodeného súd

nemal žiadne pochybnosti o tom ako poškodený vnímal predmetný skutok a preto nemal žiadnu potrebu
vykonávať dokazovanie v tom smere, ako to navrhol obžalovaný“. Spôsobilosť svedka poškodeného
vnímať prežité udalosti, ako aj jeho spôsobilosť tieto náležite reprodukovať pri výsluchu v trestnom
konaní, je dôležité v trestnom konaní preveriť v prípade, že o takejto spôsobilosti sú dôvodné
pochybnosti. V preskúmavanej prípade takejto dôvodné pochybnosti existujú a bolo preto povinnosťou

prvostupňového súdu sa s nimi vysporiadať. Súd sám nedisponuje takými odbornými znalosťami a
skúsenosťami, aby mohol uvedené odborné otázky sám posúdiť a iba na základe spôsobu, akým svedok
poškodený vypovedal na hlavnom pojednávaní, vyhodnotiť jeho výpoveď ako nepochybne pravdivú
a hodnovernú a aj na jej základe rozhodnúť o vine obžalovaného.17. Uvedené chyby prvostupňového súdu, viedli odvolací súd k rozhodnutiu o zrušení napadnutého
výroku o vine obžalovaného a na neho nadväzujúcich výrokov o treste a náhrade škody. Chyby
zrušeného výroku sa viažu k správnosti zistenia skutkového stavu, preto rozhodol o vrátení veci

okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Úlohou prvostupňového súdu, bude doplniť
dokazovanie v súlade s návrhom obhajoby a výkonné dôkazy opätovne vyhodnotiť tak, aby sa vyvaroval
chýb, ktoré súd vytýkané týmto uznesením.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.