Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823200720
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5823200720.3

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej
veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpeného Marián
Galbavý, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108,
proti žalovanému A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX H., o náhradu škody a vydanie

bezdôvodného obohatenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 18Cb/132/2023-117 zo dňa 22. marca 2024

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 18Cb/132/2023-117 zo dňa 22. marca 2024, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdnapadnutýmuznesenímvýrokomI.návrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
doručený Okresnému súdu Žilina dňa 08.03.2024 zamietol. Výrokom II. rozhodol, že o nároku na

náhradu trov konania v časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 08.03.2024
sa žalobca domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by mu súd uložil
povinnosť zdržať sa zaťažovania a scudzovania hnuteľného majetku: lešenie podľa fotodokumentácie

v Znaleckom posudku číslo ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2023/3114 zo dňa 1. decembra 2023, obchodného
podielu v obchodnej spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o., IČO: 56 013 035, so sídlom Mokrá 1092/6, 029
44 Rabča, obchodného podielu v obchodnej spoločnosti KPSP s. r. o., IČO: 51 715 256, so sídlom Mokrá
1092/6, 029 44 Rabča a jeho hnuteľného a nehnuteľného majetku, a to až do právoplatného skončenia
konania o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody vedeného Okresným súdom Žilina pod
č.k. 18Cb/132/2023.

3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 14.04.2023 podal žalobu
o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, pričom v žalobe žiadal súd aj o prerušenie
konania, a to až do skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ Dolný
Kubín. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia náhrady škody vo výške 46.636,36 Eur a vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 275.760,-Eur. Žalobca uviedol, že sa domáha zaplatenia značne

vysokej sumy, ktorou pravdepodobne žalovaný ani nedisponuje, na základe čoho má žalobca dôvodné
obavy, že v prípade úspechu v súdnom spore a priznaní pohľadávky súdom nebude táto pohľadávka
vymožiteľná, čím by súdne konanie v uvedenej právnej veci úplne stratilo zmysel a bolo by pre
žalobcu nehospodárne a neúčelné. Ďalej žalobca uviedol, že podľa dostupných informácií žalovaný
disponuje dvomi obchodnými podielmi, a to v spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o. a KPSP s.r.o.. Ako je
zrejmé z výpisu zo stránky finstat.sk., spoločnosť žalovaného KPSP s.r.o. zvýšila stratu v roku 2023

z pôvodných 1.356,-Eur na 31.109,-Eur. Spoločnosť GOLDEPOKER s.r.o. bola založená 18. januára
2024. Žalobca sa na základe uvedeného domnieva, že žalovaný sa špekulatívnymi prevodmi snažízbavovať majetku za účelom zmarenia uspokojenia jeho pohľadávky. Za ďalšiu dôležitú skutočnosť
žalobca považoval, že žalovaný nevlastní nehnuteľnosť, ktorú uvádza ako sídla uvedených obchodných
spoločností.Nehnuteľnosťvedenúnalistevlastníctvač.XXXXvk.ú.H.vlastnípravdepodobnemanželka

žalovaného, pani I. G., nar. XX. XXXX XXXX, na základe čoho je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný
účelovo uvádza sídlo obchodných spoločností v nehnuteľnostiach, ktoré vlastní jeho blízka osoba,
nakoľko v prípade exekúcie by tieto nehnuteľnosti nemohli byť postihnuté exekútorským záložným
právom. Žalobca zároveň poukázal na Znalecký posudok č. ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2023/3114 zo dňa
1. decembra 2023, v ktorom znalec určil, že fotografie lešenia žalobcu zobrazujú zhodné lešenie ako

fotografia v trestnom konaní, ktorá zachytáva žalobcovo lešenie umiestnené na dvore u žalovaného
podľa komparatívneho zobrazenia a spoločných znakov na fotodokumentácii. Podľa názoru žalobcu je
zrejmé, že nežiada od žalovaného vydanie preukázateľne zadržiavaného lešenia u žalovaného, avšak
žiada náhradu škodu v hodnote lešenia a vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie
lešenia v zmysle žaloby, na základe čoho sa javí ako účelné, aby súd zakázal žalovanému nakladať
s predmetným lešením až do právoplatného skončenia súdneho konania v uvedenej právnej veci.

4. Súd konštatoval, že sa oboznámil so samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
pričom preskúmal splnenie jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie.
Vzhľadomnaskutočnostitvrdenéžalobcomvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaavkontexte
predložených dôkazných prostriedkov súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti

a predložené listinné dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ďalej potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom
a súčasne vecnú legitimáciu osôb, ktoré vystupujú ako procesné strany tohto konania. Súd konštatoval,
že nevyhnutným predpokladom je tiež splnenie všeobecnej požiadavky, aby sa neodkladným opatrením
medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného

opatrenia, všetko pri zohľadnení miery ohrozenia alebo porušenia práv žalobcu odôvodňujúcich
navrhovaný zásah do právnych vzťahov strán sporu. Všetky podmienky neodkladného opatrenia súd
posudzoval kumulatívne, tzv., že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

5. Súd konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje náležitosti žaloby v zmysle
§ 132 CSP, ako aj označenie neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobca domáha. Na základe
skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z predložených listinných dôkazov, však súd nepovažoval za
osvedčené naplnenie predpokladu potreby neodkladnej úpravy pomerov, resp. obavy, že exekúcia
bude ohrozená, ktorú žalobca neosvedčil v takej miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť.

K potrebnosti a naliehavosti dočasnej úpravy pomerov súd uviedol, že právny záujem na úprave
pomerov strán sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí
účel sledovaný v základnom konaní, prípadne vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešenie akútnej
situácie medzi stranami sporu, pričom obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie
smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky neodkladného

opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu.

6.Súdďalejuviedol,žezodôvodneniažalobyvovecisamej,akoajznávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia a z listinných dôkazov vyplývajú skutkové tvrdenia o spore medzi stranami týkajúcom sa
nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej odcudzením lešenia žalobcu, ako aj jeho nároku na

vydaniebezdôvodnéhoobohateniažalovaným.Naliehavosťpotrebynariadenianeodkladnéhoopatrenia
žalobca odôvodnil výškou sumy, ktorej zaplatenia sa domáha v konaní vo veci samej a na ňu
nadväzujúcou skutočnosťou, že žalovaný pravdepodobne nedisponuje s majetkom v hodnote sumy,
ktorej sa žalobca v konaní domáha. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobca neodkladným
opatrením domáha uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa zaťažovania a scudzovania lešenia podľa

fotodokumentácie v Znaleckom posudku č. ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2023/3114 zo dňa 1. decembra
2023, obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o., obchodného
podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti KPSP s.r.o., ako aj jeho hnuteľného a nehnuteľného
majetku.

7. Súd konštatoval, že žalobca dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v značnej miere opiera
o domnienky, pričom vo vzťahu k uvedenému konštatuje, že samotná výška žalobou uplatneného
nároku nie je dostačujúcim predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia žalobca v tomto smere podľa názoru súdu prvej inštancie formuloval lenvšeobecnými tvrdeniami, a to bez konkrétneho vymedzenia jeho potreby v danej veci. Za všeobecné
tvrdenia súd považoval vyjadrenie žalobcu o tom, že neodkladným opatrením sa zabezpečí eliminácia
ohrozenia uspokojenia pohľadávky žalobcu, ako aj to, že nebudú poškodené alebo ohrozené práva

žalobcu. Žalobca v tomto smere nielenže neosvedčil obavu z ohrozenia a porušenia jeho práv
v takej miere, akú je možné od neho objektívne požadovať, ale neosvedčil ani existenciu takých
skutočností, z ktorých by bolo možné zistiť akúkoľvek potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán.
Tieto skutočnosti podľa názoru okresného súdu nie je možno dovodiť ani z obsahu skutkových tvrdení
uvádzaných v žalobe. Súd zdôraznil, že o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy na strane

žalobcu nemožno hovoriť bez ďalšieho len preto, že sa na základe osvedčených skutočností javí
ako pravdepodobné, že žalovaný nemá, resp. v budúcnosti nebude disponovať majetkom v rozsahu
žalovanej pohľadávky. Podľa názoru okresného súdu skutkové okolnosti v danej veci ani netvoria
spôsobilý predpoklad pre záver o nevyhnutnosti okamžitej súdnej ingerencie do pomerov strán sporu
v podobe neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, teda o potrebe neodkladnosti navrhovaného
zásahudopomerovstrán.Súdpovažovalzapodstatnéuviesť,žeprineodkladnomopatrenísanepoužijú

ustanovenia o odstraňovaní vád, pričom súd nevykonáva ani dokazovanie. Žalobcom uvádzané tvrdenia
tak zostávajú výlučne v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň
v minimálnom rozsahu. Zároveň súd uviedol, že nemôže dotvárať, prípadne domýšľať skutkové tvrdenia
strany, ktoré bez relevantných listinných dôkazov ostávajú len v rovine neosvedčených domnienok,
nakoľko práve žalobca je povinný svoje tvrdenia hodnoverne osvedčiť.

8. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že sa domnieva, že sa žalovaný špekulatívnymi prevodmi snaží
zbavovať svojho majetku za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu, ktorú skutočnosť
žalobca vyvodzuje zo zvýšenia straty obchodnej spoločnosti žalovaného – KSPS s.r.o. v roku 2023,
súd poukázal na skutočnosť, že uvedené tvrdenie zrejme súvisí s podnikateľskou činnosťou spoločnosti

žalovaného, ktorá sama o sebe predstavuje samostatný podnikateľský subjekt – právnickú osobu, ktorá
znáša podnikateľské riziko spočívajúce v dosiahnutí straty pri podnikateľskej činnosti, ktoré je s touto
činnosťou vždy spojené, pričom toto riziko nie je možné v konaní prenášať na žalovaného. Súd tiež
uviedol, že pri podnikateľských subjektoch z hľadiska posudzovania ich platobnej schopnosti nie je
možné obmedziť sa len na zistenie, či majú disponibilné peňažné prostriedky, ale je nutné vziať do úvahy

celkové majetkové pomery z hľadiska dlhodobého časového obdobia a nielen prechodnú, dočasnú
situáciu v hospodárení, pričom žalobca v tomto smere opätovne uvedené skutočnosti neosvedčil v takej
miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že
z priloženého výpisu z webovej stránky finstat.sk. k spoločnosti KPSP s.r.o. vyplýva, že menovaná
spoločnosť v roku 2023 vykazovala celkové výnosy vo výške 22.855,-Eur, disponuje dlhodobým

hmotným majetkom v súčte 48.302,-Eur, pričom jej aktíva predstavujú sumu 80.150,-Eur.

9. Vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaný nevlastní nehnuteľnosť, ktorú uvádza ako sídlo svojich
obchodných spoločností súd konštatoval irelevantnosť danej skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd poukázal na to, že v zmysle platnej právnej úpravy

pri zápise sídla spoločnosti do obchodného registra je potrebné preukázať vlastnícke alebo užívacie
právo k nehnuteľnosti, ktorej adresa sa má ako sídlo zapísať do obchodného registra. Alternatívne
postačuje preukázať iba písomný súhlas vlastníka so zápisom nehnuteľnosti ako sídla (§2 ods. 3
Obchodného zákonníka). Udelenie súhlasu vlastníka pritom samo o sebe nezakladá žiadne právo na
užívanie nehnuteľnosti, kedy sídlo firmy má predovšetkým evidenčný charakter.

10. Pokiaľ sa žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva na znalecký
posudok, súd konštatoval, že tento posudok k návrhu žalobca nepripojil, a teda možno konštatovať, že
v návrhu absentujú listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva, a ktoré mal pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP.
Súd uviedol, že listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla
bez pojednávania a bez výsluchu strán. Hoci uvedená vada návrhu nepredstavuje prekážku pre ktorú
by nebolo možné v konaní ďalej pokračovať, pri aplikácii striktnej zodpovednosti žalobcu za vlastnú
procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh, ide o možný dôvod zamietnutia
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Ďalej súd uviedol, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázanie minimálne
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, a teda existencia bezprostredných a konkrétnych krokov
a úkonov zo strany žalovaného, prípadne tretej osoby, smerujúce k obmedzeniu práva žalobcu.Súd tvrdí, že nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce
osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie
neodkladného opatrenia. Súd tvrdí, že žalobca splnenie uvedeného predpokladu ako navrhovateľ

neodkladného opatrenia svojím návrhom nepreukázal, ani neosvedčil. Z dôvodu absencie osvedčenia
existencie základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia rozhodol súd o zamietnutí
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.

12. Súd považoval za potrebné tiež zdôrazniť, že okrem obavy výkonu súdneho rozhodnutia alebo

bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť subjektívne právo žalobcu, musí
žalobca súčasne tvrdiť a osvedčiť, že účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Súd konštatoval, že právna úprava CSP je založená na prednosti
zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením, keď neodkladné opatrenie súd nariadi iba
za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd mal zato, že vo
vzťahu k možnosti dosiahnuť žalobcom sledovanú ochranu práv zabezpečovacím opatrením, žalobca

neuviedol žiadne tvrdenia, a to napriek tomu, že v návrhu požadované neodkladné opatrenie sa viaže
k hnuteľnému, ako aj nehnuteľnému majetku vo vlastníctve žalovaného a medzi dôkazmi označenými
a pripojenými k návrhu sú výpisy obchodných spoločností, v ktorých jediným spoločníkom je žalovaný.
Vzhľadom na to, že jedným z procesných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je
podmienka, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, vo vzťahu ku ktorému

v návrhu žalobcu absentujú akékoľvek tvrdenia, preto súd aj z toho dôvodu návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

13. Vzhľadom na uvedený záver súd nevzhliadol priestor zaoberať sa skúmaním osvedčenia ďalších
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúcich v požiadavke, podľa ktorej by sa

nariadeným neodkladným opatrením nemalo neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov
strán konania a aby nariadeným neodkladným opatrením nebol vytvorený nenávratný stav.

14. O nároku na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia súd konštatoval, že o ňom bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to

v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP.

15. Proti uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca,
ktorýnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniezrušilaabynariadilneodkladnéopatrenievzmysle
jeho návrhu zo dňa 08.03.2024.

16. Žalobca v odvolaní poukázal na čl. 2 ods. 2 a čl. 2 ods. 3 CSP a je toho názoru, že v demokratickom
a právnom štáte má každý právo na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Žalobca má za to, že súd
mal vydať uznesenie v zmysle jeho návrhu, nakoľko ho žalobca považuje za dôvodný a žiadúci. Podľa
jeho názoru je právny názor súdu prvej inštancie vyslovený v napadnutom uznesení neudržateľný,

nakoľko nemožno legitímne očakávať, že nariadiť neodkladné opatrenie možno iba v tom prípade, keď
protistrana vykonáva reálne úkony ukracujúce pohľadávku veriteľa, ohrozujúce exekúciu a podobne.
Akceptovaním uvedeného právneho názoru by bola právna úprava neodkladného opatrenia úplne
obsolentná.

17. Žalobca uviedol, že v prílohe odvolania predkladá Znalecký posudok číslo ČVS: PPZ-KEU-SL-
EXP-2023/3114 zo dňa 1. decembra 2023.

18. Podľa názoru žalobcu samotná výška žalovanej sumy poskytuje dostatočný podklad na vydanie
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Tiež z predloženého znaleckého posudku je zrejmé,

že predmetné lešenie je v dispozičnej sfére žalovaného a existuje reálna obava, že z dôvodu vedenia
súdneho a trestného konania sa žalovaný začne zbavovať majetku za účelom zmarenia uspokojenia
pohľadávky žalobcu, prípadne zmarenia vykonania dokazovania v predmetnej právnej veci.

19. Žalobca tvrdí, že nie je zrejmé, aké iné konanie žalovaného by preukazovalo súdu dostatočný dôvod

na vydanie uznesenia, ktorým bude nariadené neodkladné opatrenie v predmetnej právnej veci. Žalobca
tvrdí, že potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu bola preukázaná. Nariadením
neodkladného opatrenia poskytne súd aspoň čiastočnú, ale včasnú ochranu žalobcovi do skončenia
súdneho sporu v uvedenej právnej veci. Nariadenie neodkladného opatrenia až po predaji lešeniaa obchodných podielov žalovaného v obchodných spoločnostiach považuje žalobca už za oneskorené,
nakoľko by sa reálne zbavil jediného majetku, ktorý mohol byť zaistený skôr vydaným neodkladným
opatrením. Zároveň podľa žalobcu by nedošlo k nedôvodnému zásahu do práv žalovaného.

20. Žalobca dodal, že nežiadal súd o vydanie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že výrokom č.
IV. požadoval o nariadenie zákazu pre žalovaného zaťažovať a scudzovať jeho hnuteľný majetok až do
právoplatného skončenia veci. Uvedené nie je možné dosiahnuť vydaním zabezpečovacieho opatrenia
súdu, iba vydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.

21. Žalobca naďalej zastáva názor, že existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,
považuje za preukázanú. Žalobca je toho názoru, že právna úprava a činnosť súdov ako taká by mala
poskytovať subjektom reálnu ochranu ich práv a nie iba formálne odmietať, či vyhovovať návrhom strán
sporu bez skúmania ďalších dôležitých skutočností. Jednou z dôležitých skutočností v prejednávanej
právnej veci sú práve tvrdenia žalobcu ohľadom nehnuteľností, v ktorých má žalovaný evidovaný trvalý

pobyt a v sídle jeho obchodných spoločností. Podľa názoru súdu argumenty žalobcu o účelovosti tejto
registrácie (k nehnuteľnostiam, ktoré vlastní pravdepodobne manželka žalovaného) nie sú postačujúce
a poskytujú určitú úvahu, nie reálnu obavu o vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu.

22.Žalobcatiežtvrdí,žejevšeobecneznáme,ževprípadevznikusúdnychsporovozaplatenievysokých

súm sa žalované strany účelovo zbavia všetkého svojho majetku a pohľadávka sa tým pádom stane
absolútne nevymáhateľnou. Nariadením neodkladného opatrenia sa poskytne aspoň základná ochrana
pre prípadné priznanie pohľadávky pre žalobcu. Uznesenie preto žalobca považuje za predčasne
vydané a nedôvodné.

23. Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu
danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380
ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

25. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

26. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

27. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

28. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

29. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

30. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenie pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

31. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

32. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenieaspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne
vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca musí súd opísaním

rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle
zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom
osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia § 185
a nasl. CSP.

33. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj
prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že
ide o akútny a jednorázový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité

dlhšiečasovéobdobie.Rozhodujúcejevýlučnekritériumsplneniauvedenýchpodmienokvčasevydania
uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou
voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody,
či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne

hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú
súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne
skúmaťajsplnenieďalšíchpredpokladovnanariadenieneodkladnéhoopatreniaaotázkuichosvedčenia
zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.

34. Splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia preskúmava súd vždy s prihliadnutím
na špecifiká tvrdeného skutkového stavu, pričom na nariadenie neodkladného opatrenia nemá jeho
navrhovateľ automaticky právny nárok. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia je určitou výnimkou
z pravidla. Neodkladné opatrenie je totiž vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré však súd vydáva bez

vykonaného dokazovania a iba na základe osvedčených tvrdení, ktoré sa javia určitým spôsobom,
pričom nie sú preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia by preto súd mal pristúpiť iba za
predpokladu, že potreba upraviť vzájomné pomery strán je natoľko naliehavá, že odôvodňuje aj
prelomenie základnej zásady procesného práva, že súd by mal rozhodovať na základe vykonaného
dokazovania po náležitom zistení skutkového stavu a až potom, ako obe sporového strany dostali

možnosť využiť všetky prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany na preukázanie
svojich skutkových tvrdení.

35. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného
žalobcom a konštatuje, že žalobca neosvedčil rozhodujúce skutočnosti, ktoré svedčia o potrebe nariadiť

neodkladné opatrenia v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a v súlade s §
387 ods. 2 CSP na tieto dôvody v celom rozsahu odkazuje.

36. Na rámec uvedeného súdom prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca bol povinný

na osvedčenie ním tvrdených skutočností v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
predložiť listinné dôkazy, na ktoré v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odkazuje, a to
v súlade s § 326 ods. 2 CSP. Pokiaľ tak žalobca neurobil a znalecký posudok Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ, na ktorý sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva
v podanom návrhu, pričom ho predložil až k podanému odvolaniu, hoci ide o dôkaz, ktorý bol povinný

predložiť s týmto návrhom, odvolací súd preto k tomuto listinnému dôkazu v súlade s § 366 CSP
neprihliadol.

37. Zároveň odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nevysvetlil, prečo si uplatnil návrhom nárok na nariadenie neodkladného

opatrenia a nie zabezpečovacieho opatrenia. Urobil tak až v podanom odvolaní, pričom pokiaľ pre
odvolací súd je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP,
odvolací súd nemohol prihliadať v súlade s § 366 CSP ani k dôvodom uvedeným žalobcom v odvolaní,
pre ktoré žiadal nariadiť neodkladné opatrenie.38.Vtejtosúvislostiodvolacísúdkonštatuje,ževzťahmedzineodkladnýmazabezpečovacímopatrením
je vyjadrený v § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že

ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov
prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred neodkladným opatrením.

39. Odvolací súd sa na základe vyššie uvedeného stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
žalobca musí súčasne tvrdiť a osvedčiť, že účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením. Tak ako bolo uvedené vyššie, žalobca si túto povinnosť v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nesplnil a k tvrdeniam uvádzaným žalobcom v podanom odvolaní
odvolací súd v súlade s § 366 CSP nemohol prihliadať.

40. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že samotná výška žalobou
uplatneného nároku nie je dostačujúcim predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie R 20/1998, podľa ktorého: „Samotný dlh nemôže
bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú,
že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je
znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré
podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

41. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia
nepostačuje samotný odkaz na výšku žalovanej sumy a hypotetická domnienka žalobcu, že žalovaný je
nemajetný, respektíve sa môže snažiť stať úplne nemajetným. Súd prvej inštancie teda správne dospel
k záveru, že nestačí iba abstraktná – pravdepodobná možnosť ohrozenia práv strany konania, a preto

správne dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu základných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

42. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta nepredvídateľnosť napadnutého uznesenia, odvolací
súd s touto odvolacou námietkou žalobcu nesúhlasí. Odvolací súd zdôrazňuje, že právny názor

vyslovený súdom prvej inštancie je v súlade s ustálenou judikatúrou, nakoľko bolo povinnosťou žalobcu
pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia znalecký posudok, na ktorý sa v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia odvolával, bol povinný v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia tvrdiť a vysvetliť, prečo v danom prípade nie je možné sa domáhať svojho nároku nariadením
zabezpečovaciehoopatreniaatiežmumuselobyťzrejmé,nakoľkojezastúpenýadvokátom,žesamotná

výška dlhu nie je bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalobca neosvedčil potrebu nariadenia ním navrhnutého
neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).

45. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).