Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321201760
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2321201760.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: AGROZEL Dolná Streda s.r.o., so sídlom Dolná Streda 516,
IČO: 43 877 869, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Szikorová, so sídlom Šaľa, Hollého 1854/9, proti
žalovanému:AgrarbetriebEichhornu.Enkels.r.o.,sosídlomBratislava,Galvaniho7/D,IČO:46310711,
zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Galvaniho
7/D, o ochrane práva oprávneného užívateľa nehnuteľností a náhradu škody, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14. marca 2023, č.k. 8Cb/10/2021-432, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
„I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi do užívania časť parcely E-KN č. 1597/1, k.ú. A. B., zapísanú v
katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXX, k.ú.

A. B. o výmere 64 000 m2 so zameraním tak, ako to vyplýva z Geodetického elaborátu C. C. D. zo dňa
16.8.2020, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu, spôsobenú neoprávneným užívaním
poľnohospodárskeho pozemku - časti parcely E-KN č. 1597/1, k.ú. A. B., zapísanej v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXX, k.ú. A. B. o
výmere 64 000 m2, vo výške 6 801,19 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude
rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.“

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 123, § 126 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 269 ods. 2, § 373, § 378, § 379, § 380, § 397, § 398
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zák. č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe návrhu žalobcu uznesením zo dňa 31.1.2022 pripustil
zmenu žaloby tak, že: I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi do užívania časť parcely E-KN č. 1597/1,
k.ú.A.B.,zapísanúvkatastrinehnuteľnostívedenomOkresnýmúradomGalanta,katastrálnymodborom
na LV č. XXX, k.ú. A. B. o výmere 64 000 m2 so zameraním tak, ako to vyplýva z Geodetického

elaborátu C. C. D. zo dňa 16.8.2020.; II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu, spôsobenú
neoprávneným užívaním poľnohospodárskeho pozemku - časti parcely E-KN č. 1597/1, k.ú. A. B.,
zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č.
XXX,k.ú.A.B.ovýmere64000m2,vovýške6801,19Eur,vlehotedo3dníodprávoplatnostirozsudku.;
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% vzniknutých trov. Žalobca svoju
žalobu odôvodnil tým, že je oprávneným užívateľom celej parcely E-KN č. 1597/1, katastrálne územie

A. B.. Jedná sa o ornú pôdu o výmere 171 776 m2, ktorú má v celosti prenajatú od vlastníka parcely
RímskokatolíckehofarskéhoúraduDolnáStreda,atopísomnouzmluvouonájmezodňa6.7.2020,ktorábola uzavretá na obdobie od 1.10.2020 do 30.9.2025. Táto zmluva bezprostredne nadväzuje na zmluvu
zo dňa 1.10.2015, ktorá bola uzavretá na obdobie od 1.10.2015 do 30.9.2020. Nájom je zapísaný aj
na LV č. XXX kat. úz. A. B.. Z parcely E-KN č. 1597/1 žalobca užíva len cca 11 ha, pričom žalovaný

mu bráni v užívaní 6,4 ha a odmieta žalobcovi túto časť parcely vydať do užívania. Vo februári 2020
právny zástupca žalovaného preposlal žalobcovi e-mail od spoločnosti DAN-FARM a vyslovil názor, že
je oprávneným užívateľom parcely č. 1597/1 vzhľadom na to, že cirkvi bol daný do užívania náhradný
pozemok na základe dohody z roku 1995 uzavretej medzi spoločnosťou Agropenta s.r.o. a cirkvou ako
vlastníkom,atentostavajdoposiaľtrvá,resp.Agropentes.r.o.niktonáhradnépozemkynevrátil.Žalobca

v žalobe ďalej tvrdil, že neužíva v danej lokalite žiadne náhradné pozemky a nemá žiadnu povinnosť
vrátiť pozemky spoločnosti Agropenta s.r.o. Žalovaný užíva časť parcely č. 1597/1 kat. úz. A. B. o výmere
6,40 ha bez platného právneho dôvodu. Po tom, čo si žalobca nechal vyhotoviť geometrický elaborát C.
C. D., kde boli vytýčené hranice, žalobca pozemok pohnojil, spracoval pôdu diskovaním a zasial, pričom
rastúcaplodinabolavnovembri2020žalovanýmpoškodenámulčovaním.Žalobcasvojnárokpoprávnej
stránke opieral o ustanovenie § 123 a 126 OZ. Žalobca tvrdil, že domnelé právo užívať časť parcely č.

1597/1 v kat. úz. A. B. v prospech žalovaného založené na existencii Dohody o obhospodarovaní zo dňa
13.12.2016 uzavretej s DAN-FARM s.r.o. je neplatné. Zmena žaloby sa týkala výšky škody, ktorú mal
spôsobiť žalovaný a uplatnená škoda činila 6.801,19 Eur. Táto suma pozostávala zo škody na spornej
parcele za rok 2019 vo výške 1.628,75 Eur, škody na spornej parcele za rok 2020 vo výške 2.427,47
Eur, škody na spornej parcele za rok 2021 v sume 2.744,97 Eur.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané a medzi sporovými stranami
nebolo sporné, že Rímskokatolícka cirkev farnosť Dolná Streda je vlastníkom nehnuteľnosti, okrem
iného parc. reg. E číslo 1597/1 - orná pôda o výmere 171 776 m2 v katastrálnom území A. B.. Tým,
že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti bezpochyby má oprávnenie s predmetným pozemkom nakladať. V

spore bolo preukázané, že platnou zmluvou zo dňa 6.7.2020 okrem iných aj spornú parcelu prenajala
žalobcovi. Obrana žalovaného, ktorý užíva časť parcely č. 1597/1 spočíva v tom, že tvrdí, že žalovaná
má za túto parcelu v náhradnom užívaní iné pozemky. Podľa právnej úpravy zákona č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách, ktorá úprava platila v rozhodujúcom čase (Zápisnica z

26.09.1995 o náhradnom užívaní na pozemkoch par. č. 1484, 3221/1, na ktorú sa žalovaný odvoláva)
bolo možné podľa ust. § 15 cit. zákona na základe žiadosti vlastníka o vydanie pozemkov, ktoré boli
užívané t.č. poľnohospodárskym alebo lesným podnikom a boli v teréne neprístupné, dať do dočasného
bezplatného užívania iné - náhradné pozemky. Náhradné užívanie pozemkov podľa ust. § 15 zákona
č. 330/1991 Zb. bolo s účinnosťou od 01.01.2008 zrušené. Okrem toho súd prvej inštancie uviedol, že

ak bol v decembri 1994 užívateľom parcely 1597/1 o výmere 171 776 ha subjekt Poľnohospodárske
družstvo Váhovce nie je zrejmé, ako uvedený pozemok prešiel do užívania spoločnosti Agropenta
s.r.o., a či táto spoločnosť bola oprávnená uzavrieť dohodu o vyčlenení náhradných pozemkov s
Rímskokatolíckoucirkvou.NiejepreukázanéprávnenástupníctvoPDVáhovce,Agropenta,DAN-FARM.
Čo sa týka hodnotenia dôkazov - výsluchom svedkov, tak ich svedecké výpovede nemali význam pre

právne posúdenie veci aj s poukazom na zánik náhradného užívania pozemkov. Predmetom sporu je
presne určený pozemok špecifikovaný v žalobe a len o tomto predmete sporu súd rozhoduje. Nie je
úlohou súdu zisťovať, aké iné pozemky, a kde, žalobca užíva.

5. Prvoinštančný súd pokračoval tým, že žalovaný neoprávnene užíval časť parcely E-KN č. 1597/1

v kat. úz. A. B. a svojim konaním spôsobil žalobcovi škodu. V roku 2019 škoda bola spôsobená
vynaložením zbytočných nákladov na osiatie, ktoré zmaril žalovaný tým, že na jeseň 2019 osial spornú
parcelu svojimi plodinami. Škoda žalobcu predstavovala sumu 449,28 Eur. V roku 2019 žalobca zaplatil
nájomné vlastníkovi parcely aj za neužívanú časť v sume 1,179,47 Eur. Škoda na spornej parcele za
rok 2019 predstavovala sumu 1.628,75 Eur. V roku 2020 škoda spôsobená pomulčovaním medziplodiny

činila sumu 1.184,- Eur. Zaplatené nájomné vlastníkovi parcely aj za neužívanú časť a zaplatená daň
z nehnuteľnosti bola vo výške 1.243,47 Eur. Škoda na spornej parcele za rok 2020 bola vo výške
2.427,47 Eur. V roku 2021 zaplatené nájomné vlastníkovi parcely za neužívanú časť a zaplatená daň z
nehnuteľnosti bola vo výške 1.243,47 Eur. Žalobca si u Poľnohospodárskej platobnej agentúry uplatnil
platby, ktoré mu boli priznané ako priame platby. Za výmeru spornej nehnuteľnosti 6,4 ha predstavuje

škoda na dotáciách za rok 2021 1.501,50 Eur. Škoda na spornej parcele za rok 2021 činí sumu 2.744,97
Eur. Škoda za rok 2019 je v sume 1.628,75 Eur, v roku 2020 škoda činí 2.427,47 Eur a v roku 2021 je
škoda 2.744,97 Eur. Celková škoda činí 6.801,19 Eur.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého nárok
na náhradu trov vznikol žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu, preto mu priznal plnú náhradu
trov konania. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,

samostatným uznesením.

7. Voči tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

8. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevyjadril k
dohode o obhospodarovaní pozemkov uzatvorenej žalovaným so spoločnosťou DAN-FARM s.r.o.
Žalovaný odvodzoval právo užívať sporný pozemok práve z predmetnej dohody. Išlo o podstatný dôkaz
v konaní. Žalovaný odvodzoval svoje právo užívať sporný pozemok z dohody o obhospodarovaní
pozemkov zo dňa 31.12.2016. Žalovaný dohodu uzatvoril so spoločnosťou DAN-FARM s.r.o. Predmetná

dohoda bola predložená ako dôkaz v súdnom konaní. Súd prvej inštancie sa k predmetnej dohode v
odôvodnení rozsudku nevyjadril. Žalovaný nevie, akým spôsobom súd predmetnú dohodu ako dôkaz
hodnotil a či pri hodnotení dôkazov na danú dohodu prihliadol. Predmetom sporu bolo užívacie právo k
pozemku. Žalobca predložil nájomnú zmluvu uzatvorenú s vlastníkom pozemku oprávňujúcu ho užívať
sporný pozemok. Žalovaný predložil dohodu o obhospodarovaní pozemkov uzatvorenú so subjektom,

ktorý deklaroval svoje právo užívať sporný pozemok v predmetnej dohode. Predmetná dohoda o
obhospodarovaní pozemkov sa týkala priamo užívacieho práva k pozemku. Ide o právny titul, z ktorého
žalovaný odvodzoval svoje právo užívať sporný pozemok. Žalovaný danou dohodou preukazoval svoje
užívacie právo. Teda právo, ktoré bolo predmetom sporu. Zdôraznil, že z odôvodnenia súdu by malo byť
jasné, prečo podľa súdu prvej inštancie predmetná dohoda nepreukazuje užívacie právo žalovaného k

spornému pozemku.

9. V ďalšej časti odvolania uviedol, že neporušil žiadnu povinnosť voči žalobcovi vyplývajúcu mu
zo záväzkového vzťahu. Zdôraznil, že nebol so žalobcom v žiadnom obchodnom záväzku. Nemohol
preto porušiť povinnosť vyplývajúcu mu z obchodného záväzkového vzťahu. Predpoklady vzniku

zodpovednosti za škodu uvedené v § 373 OBZ žalovaný svojim konaním nenaplnil. Škoda mala
byť spôsobená neoprávnením užívaním sporného pozemku. Medzi žalobcom a žalovaným neexitoval
záväzkový vzťah, ktorý by upravoval užívanie sporného pozemku. Žalovaný mohol neoprávneným
užívaním pozemku porušiť jedine mimozáväzkovú povinnosť. Žalobca bol v záväzkovom vzťahu
s vlastníkom pozemku. Žalovaný bol v záväzkovom vzťahu so spoločnosťou DAN-FARM s.r.o.

Zodpovednosť za škodu podľa § 373 OBZ by prichádzala do úvahy vo vzťahu medzi žalobcom
a vlastníkom pozemku, ako aj vo vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou DAN-FARM s.r.o.
Nie medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 373
OBZ na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným užívaním pozemku.
Úprava zodpovednosti za škodu v OBZ je komplexnou úpravou len vo vzťahu zodpovednosti za

škodu spôsobenú porušením povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu. Odvolateľ poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vydaného pod spisovou značkou II. ÚS 120/2011, na
§ 415 a 420 OZ. Podľa názoru žalovaného môže byť jeho prípadná zodpovednosť za škodu založená
jedine na základe ustanovenia § 420 ods. 1 OZ. Škoda mala byť spôsobená neoprávneným užívaním
pozemku a teda porušením mimozáväzkovej povinnosti žalovaného voči žalobcovi. Súd prvej inštancie

by mal najprv jednoznačne stanoviť, aké ustanovenie zákona žalovaný neoprávneným užívaním
sporného pozemku porušil. Porušenie povinnosti je základným predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 373
OBZ na zodpovednosť žalovaného za spôsobenú za škodu. V zmysle daného ustanovenia totiž
žalovaný neporušil žiadnu povinnosť z obchodného záväzkového vzťahu. Neprišlo preto k naplneniu

základného predpokladu na vznik zodpovednosti za škodu v podobe porušenia povinnosti z obchodného
záväzkového vzťahu. Súd prvej inštancie mal aplikovať na zodpovednosť za škodu žalovaného aj
ustanovenia OZ. Súd nesprávne právne posúdil zodpovednosť žalovaného za škodu.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že právo na spravodlivý súdny proces tým, že

súd v odôvodnení podrobnejšie neuvádzal argumenty, ako vyhodnotil z pohľadu existencie užívacieho
práva žalovaného dohodu uzavretú 13.12.2016 medzi žalovaným a DAN-FARM s.r.o., porušené nebolo,
pretože odôvodnenie rozsudku ohľadom právneho základu nároku uplatneného žalobou je dostatočne
právnezdôvodnené.Akžalovanýpovažujezazásadnýnedostatoknapadnutéhorozsudkuvtejtoprávnejveci to, že súd prvej inštancie právne nevyhodnotil dopad súkromnoprávnej listiny na zodpovedanie
otázky, koho užívacie právo je platné, žalobca zastáva názor, že obrana žalovaného bola založená
predovšetkým na iných tvrdeniach (o existencii náhradného užívania u žalobcu) a nie na tvrdení, že

dohoda, od ktorej svoje právo odvodzuje on, je jednoznačne platná. Sám sa k námietkam, obsiahnutým
už v žalobe a opakovaným aj v nasledujúcich písomných a ústnych vyjadreniach žalobcu, ktoré
spochybňovali zásadne tento právny titul, nevyjadroval, nezaujal k nim žiadne právne stanovisko.
Ďalej poukázal, že súd rozhodol vo výroku vecne správne, ak za zisteného skutkového stavu zaviazal
žalovaného na náhradu škody v rozsahu vydokladovaného nájomného, ktoré bolo žalobcom zaplatené

vlastníkovi, pričom žalovaný, hoc spornú časť parcely užíval, nikomu za ňu nič neplatil, vydokladovaných
daní, ktoré boli zaplatené obci titulom miestnej dane, pričom žalovaný, hoc nehnuteľnosť užíval, za ňu
žiadne dane neplatil a priamej škody, ktorá žalobcovi vznikla konaním žalovaného v roku 2019 – škoda
spôsobená vynaložením zbytočných nákladov na osiatie, ktoré zmaril žalovaný tým, že na jeseň 2019
osial spornú parcelu svojimi plodinami a tiež priama škoda, ktorá žalobcovi vznikla konaním žalovaného
v roku 2020 – škoda spôsobená pomulčovaním medzi plodiny žalovaným. Napadnutý rozsudok žalobca

považuje za vecne správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Zároveň navrhuje, aby odvolací
súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že prizná ich plnú náhradu žalobcovi.

11. Na vyjadrenie žalobcu reagoval odvolateľ (odvolacia replika) a uviedol, že je pravdou, že žalobca
spochybnil platnosť predmetnej dohody. Žalovaný však v odvolaní poukazuje na to, že súd prvej

inštancie sa k dohode žiadnym spôsobom nevyjadril; neuviedol, či sa priklonil k argumentácii žalobcu o
neplatnosti predmetnej dohody; žiadnym spôsobom nehodnotil dohodu predloženú žalovaným. Dohoda
o obhospodarovaní pozemkov predstavovala právny titul, od ktorého si žalovaný odvodzoval svoje
právo užívať sporné pozemky. Súd prvej inštancie musel dohodu určitým spôsobom vyhodnotiť.
Podľa názoru súdu prvej inštancie totiž žalovaný sporné pozemky užíval neoprávnene. Žalobca vo

svojom vyjadrení nespochybnil právnu argumentáciu žalovaného o nesprávnej aplikácii ustanovení
Obchodného zákonníka na zodpovednosť za škodu žalovaného. Žalobca len konštatuje, že má podľa
neho nárok na náhradu škody. Ďalej vo svojom vyjadrení v podstate zopakoval svoju argumentáciu
uvedenú v odvolaní.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie žalovaného má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom toho, že nárok žalobcu na vydanie pozemku do užívania
a na zaplatenie škody je dôvodný.

14. Podľa § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých

dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

15. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany

sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

16. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.

Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli
tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným
a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu
neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

17. Odvolateľ primárne namietal pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že nevykonal
dôkaz, o ktorý žalovaný opieral svoje právo užívania predmetného pozemku, a to: Dohody o
obhospodarovaní pozemkov zo dňa 31.12.2016, pričom k tomuto dôkazu sa súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku vôbec nevyjadril. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok čo do vykonaného

dokazovania, ako aj rozsahu skutkových zistení a dospel k záveru, že uvedená odvolacia námietka je
dôvodná. Súd prvej inštancie v bode 6. odôvodnenia síce uvádza, že žalovaný odvodzoval svoje právo
užívania pozemku od Dohody o obhospodarovaní zo dňa 13.12.2016, avšak z bodu 9. odôvodnenia
rozsudku, v ktorom súd zhrnul rozsah vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetnú dohodu
ako dôkaz nevykonal. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný dohodu do spisu doložil

na č.l. 64 ako súčasť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (č.l. 62) a následne aj na
č.l. 135 ako súčasť vyjadrenia žalovaného k žalobe (č.l. 134). Napriek uvedenému však súd prvej
inštancie v rámci vykonaného dokazovania (body 9. až 19. odôvodnenia rozsudku) uvedenú dohodu
nijako nevyhodnocuje, ani neuvádza žiadne skutkové zistenia vzťahujúce sa k predmetnej dohode.
Z odôvodnenia rozsudku teda nie je možné zistiť (okrem skutkových tvrdení žalovaného), čo bolo

obsahom predmetnej dohody, či sa týkala sporného pozemku a aké konkrétne oprávnenia žalovaného
z nej mali vyplývať. Z právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie (body 23. – 27. odôvodnenia
rozsudku) vyplynulo, že súd prvej inštancie mal za preukázané užívacie právo žalobcu predmetného
pozemku. V bode 23. odôvodnenia súd prvej inštancie dodal, že „obrana žalovaného, ktorý užíva časť
parcely č. 1597/1 spočíva v tom, že tvrdí, že žalovaná má za túto parcelu v náhradnom užívaní iné

pozemky“, avšak dôvodnosť či nedôvodnosť obrany žalovaného v nadväznosti na uvedenú dohodu
nijakonevyhodnocuje,svýnimkouskonštatovania,žepodľazák.č.330/1991Zb.bolonáhradnéužívanie
pozemkov s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zrušené (bod 24. odôvodnenia).

18. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
„Voľnosť“ hodnotenia dôkazov neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti
a zákonnosti rozhodnutia, naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú
a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám
formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, musí byť preskúmateľná v

inštančnom postupe a podobne. Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozsudku,
lebo z ustanovenia § 220 ods. 2 vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení rozsudku (okrem iného) stručne,
jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
podobne. Z uvedeného odvolací súd uzatvára, že pokiaľ ide prostriedky procesného útoku žalobcu a ním

navrhované dôkazy, súd prvej inštancie sa nimi v napadnutom rozsudku pomerne komplexne zaoberal,
avšak pokiaľ ide o prostriedky procesnej obrany žalovaného a ním predkladané dôkazy, tieto súd prvej
inštancie nevykonal v celom rozsahu, zaoberal sa nimi len okrajovo, alebo vôbec a z napadnutého
rozsudku tak vyplýva značná jednostrannosť jeho odôvodnenia.

19. Ďalej odvolateľ namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 373 OBZ na vzťah žalovaného k zodpovednosti
za škodu, ktorú mal žalobcovi spôsobiť užívaním sporného pozemku. Odvolací súd poukazuje na
znenie ust. § 373 OBZ, podľa ktorého kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobenéokolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Odvolací súd podotýka, že obchodný zákonník obsahuje
komplexnú úpravu náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti z obchodného záväzkového
vzťahu, avšak neupravuje problematiku zodpovednosti za škodu v celom rozsahu, a preto ak nie

je náhrada škody upravená v obchodnom zákonníku, potom v zmysle § 1 ods. 2 OBZ treba aj na
podnikateľské subjekty aplikovať ustanovenia o zodpovednosti za škodu z OZ, a to najmä ustanovenia
o všeobecnej povinnosti predchádzania škodám, o všeobecnej zodpovednosti za škodu, ako aj o
zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. (por. napr. rozhodnutie
ÚS SR sp. zn.: II. ÚS 120/2011) Súd prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia rozsudku síce skonštatoval,

že jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 373 OBZ je porušenie povinnosti zo
záväzkového vzťahu, avšak uvedené právne závery nijako neprepojil s konštatovaním v bode 35.
odôvodnenia rozsudku, v ktorom uviedol, že škoda bola žalobcovi spôsobená vynaložením zbytočných
nákladov na osiatie, úhradou nájomného zo strany žalobcu vlastníkovi parcely a pomulčovaním
pôdy. Konanie žalovaného, ktorým mala byť žalobcovi spôsobená škoda nemá zjavne žiaden základ
v záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Potom právne posúdenie nároku žalobcu na

náhradu škody podľa § 373 a § 378 a nasl. nemá opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní, je
zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko nie je možné z odôvodnenia rozsudku vyvodiť z akých dôvodov
aplikoval súd prvej inštancie uvedenú právnu normu a ako ju vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu
interpretoval.

20.Vdanomprípadebolopotrebnéskonštatovať,žedošlonesprávnymprocesnýmpostupomsúduprvej
inštancie neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym
právnym posúdením veci) k znemožneniu žalovanému realizovať jeho procesné právo na vysvetlenie
dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom
s poukazom na to, že súd prvej inštancie rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil

právne ani vecne, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred
odvolacím súdom a súčasne v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované
dôkazy, pričom doplniť dokazovanie odvolacím súdom nie je účelné. V dôsledku toho odvolací súd
napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu, pričom je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Je potrebné dôsledne pristúpiť k posúdeniu skutkových
tvrdení strán a nimi navrhnutých dôkazov, teda nielen žalobcu, ale aj žalovaného, najmä so zameraním
na posúdenie, či preukázali svoje právo užívať sporný pozemok a následne či žalobcovi vznikol nárok na

náhradu škody. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením §
191 ods. 1 CSP, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na
vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné
náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery súdu boli
vyčerpávajúco a logicky vysvetlené, nevzbudzujúce pochybnosti o dôvodoch samotného rozhodnutia.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).