Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 16Cos/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423203020
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1423203020.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpená zákonným zástupcom E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/X, XXX XX D., G. H. I. J. K. G. B., advokátskou kanceláriou so sídlom Žilinská cesta
130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, substitučne JUDr. Daliborom Kuciaňom, advokátom so sídlom
Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, proti žalovaným: 1/ L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F.
XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Ľuboslavom Kašubom, advokátom so sídlom Na vŕšku 1, 811
01 Bratislava, IČO: 44 547 421, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody a ochranu osobnosti s náhradou

nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

- 2 -
16Cos/1/2023

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni sumu 598,50 eura spolu s úrokmi z omeškania vo

výške 5% zo sumy 598,50 eura od 29.09.2022 do zaplatenia a zo sumy 7.047,29 eura od 29.09.2022 do
02.06.2023, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z nich.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni sumu 3.000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
z nich.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

16Cos/1/2023

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 05.07.2023 domáhala od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia
sumy 5.404,20 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.404,20 eura od
28.09.2022 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12.610,50 eura od
28.09.2022 do 12.05.2023 titulom bolestného, ďalej zaplatenia sumy vo výške 3.875,27 eura spolus úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.875,27 eura od 28.09.2022 do zaplatenia a
úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.047,29 eura od 28.09.2022 do 02.06.2023 titulom
nákladov spojených s liečením, ako aj zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 35.000 eur spolu

s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 28.09.2022 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Na odôvodnenie žaloby uviedla,
že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.10.2022, č. k. 3T/61/2022-401, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, bol žalovaný 1/ uznaný za vinného, že dňa 07.07.2021 v
čase okolo 12:55 hod. v D. – M. A. N., A. O. G. P. trati viedol osobné motorové vozidlo tov. značky

Q. R., EČV: D. smerom do mestskej časti M. A. N., pričom v blízkosti autobusovej zastávky s názvom
Kamenáče v rozpore s § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov neprispôsobil rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré mohol predvídať, v dôsledku čoho
došlo ku zrážke s maloletou A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá prechádzala cez vozovku z pohľadu vodiča
z pravej strany na ľavú, a to mimo priechodu pre chodcov v čoho dôsledku poškodená N.S. utrpela
ťažké zranenia, a to poranenie postihujúce viaceré oblasti tela, difúzne poranenie mozgu a mozočka,

pomliaždenie kostrče s dobou liečenia minimálne 4 týždňov a mozgový edém s nutnosťou hospitalizácie
na anesteziologicko-resustitačnom oddelení s celkovou dobou liečenia minimálne 4 – 6 mesiacov s
tým, že poškodená bola kontinuálne v nemocničnej starostlivosti od 07.07.2021 do 15.10.2021 a po
dobu 3 mesiacov používala ortézu trupu – 3 bodový korzet a následne po prepustení do domácej liečby
bola odkázaná na celodennú starostlivosť rodinných príslušníkov a rehabilitácie (ďalej len „skutok“),

teda inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1 Trestného zákona. Uviedla, že žalovaný 1/ za skutok (subjektívne) zodpovedá nielen podľa
§ 415 Občianskeho zákonníka, ale najmä podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a keďže bol
súčasne i prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla (tov. značky Q. R., EČV: D., ďalej aj
ako „motorové vozidlo“), zodpovedá (objektívne) za škodu aj podľa § 427 Občianskeho zákonníka a

existuje i zodpovednosť za spôsobený zásah do osobnosti fyzickej osoby. Ďalej uviedla, že predmetné
motorové vozidlo bolo v čase spáchania skutku žalovaným 1/ povinne zmluvne poistené u žalovaného
2/ a na základe uvedeného je v tomto konaní rovnako žalovaným (pasívne legitimovaným). Poukázala
na to, že listom zo dňa 24.01.2023 si uplatnila u žalovaného 2/ škodu a nemajetkovú ujmu, konkrétne:
A) nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 35.000 eur, B) majetkovú škodu - náklady na liečenie a

liečbu vo výške 10.922,56 eura, ktoré preukazovala vystavenými a zaplatenými daňovými dokladmi: (i)
faktúrou číslo 2021000295 zo dňa 12.11.2021 na sumu 415,70 eura; (ii) faktúrou číslo 2021000301 zo
dňa 19.11.2021 na sumu 389,70 eura; (iii) pokladničným dokladom číslo 0024500 zo dňa 16.12.2021
na sumu 111,36 eura; (iv) faktúrou číslo 2021000338 zo dňa 07.01.2022 na sumu 233,80 eura; (v)
faktúrou číslo 010220010 zo dňa 10.01.2022 na sumu 740 eur; (vi) faktúrou číslo 11002539 zo dňa

03.02.2022 na sumu 102 eur; (vii) faktúrou číslo 010220127 zo dňa 09.03.2022 na sumu 1.100 eur;
(viii) faktúrou číslo 010220230 zo dňa 25.04.2022 na sumu 880 eur; faktúrou číslo 010210471 zo dňa
23.11.2021 na sumu 2.950 eur; (x) potvrdenia PHYSI MEDICAL na sumu 855 eur; (xi) faktúrou číslo
2022000165 zo dňa 15.04.2022 na sumu 454,40 eura; (xii) pokladničným dokladom číslo 0001 zo dňa
04.05.2022 na sumu 1.075 eur; (xiii) faktúrou číslo 2022/14 zo dňa 05.05.2022 na sumu 700 eur; (xiv)

pokladničným dokladom číslo 0025794 zo dňa 31.05.2022 na sumu 47,60 eura; (xv) pokladničným
dokladom číslo 0025795 zo dňa 31.05.2022 na sumu 868 eur a C) bolestné vo výške 18.014,70 eura
v zmysle lekárskeho posudku L. S. B., G. – traumatológ – detský chirurg a L. E. D., G. – zástupca
prednostu KDCH, zo dňa 15.06.2022 za 795 bodov x 22,66 eura. Uviedla, že žalovaný 2/ dňa 12.05.2023
zaplatil na účet jej zákonného zástupcu sumu 12.610,50 eura (titulom bolestné), pričom žalovaný 2/

listom zo dňa 11.05.2023 oznámil, že si uplatnil spoluvinu žalobkyne vo výške 30%, nakoľko prechádzala
cez vozovku mimo priechodu pre chodcov a dňa 02.06.2023 zaplatil žalovaný 2/ na účet jej zákonného
zástupcu sumu 7.047,29 eura (titulom nákladov spojených s liečením), pričom žalovaný 2/ listom zo dňa
01.06.2023 rovnako oznámil, že si uplatnil spoluvinu žalobkyne vo výške 30%, nakoľko prechádzala
cez vozovku mimo priechodu pre chodcov. K uplatnenej spoluvine uviedla, že toto je nedôvodné a

najmä účelové, a to z dôvodu, že chodec môže prechádzať cez vozovku mimo priechod pre chodcov
(§ 53 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pričom
neporušila žiadnu zákonnú povinnosť, ako i z najpodstatnejšieho dôvodu, že v danom mieste, kde bola
spôsobená dopravná nehoda výlučne právoplatne odsúdeným žalovaným 1/, ani priechod pre chodcov
nie je. Poukázala na to, že okrem skutočnosti, že žalovaný 2/ nezaplatil náhradu nemajetkovej ujmy a

škodu titulom bolestného a nákladov spojených s liečením v plnej výške, nezaplatil ani zákonné úroky z
omeškania riadne uplatnené a zdôvodnené, pričom základný rámec, pre ktorý si ich uplatnila (odo dňa
nasledujúceho po preštudovaní spisu žalovaným 1/, v tom čase obvineným, dňa 27.09.2022), vyplýva z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.04.2022, sp. zn. 6To/8/2002, publikovanépod R 74/2002 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky. Ďalej uviedla, že
žalovaný 1/ svojim protiprávnym konaním zasiahol neoprávnene i do jej práva na ochranu osobnosti,
ako i jej rodičov, podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, ktoré zahŕňa právo na ochranu

súkromného a rodinného života, zdravia, duševnej a telesnej integrity a konaním špecifikovaným nielen
v uznesení o vznesení obvinenia, ale i v právoplatnom trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 17.10.2022, č.k. 3T/61/2022-401, privodil jej už právoplatne odsúdený žalovaný 1/ závažnú ujmu,
nakoľko v dôsledku dopravnej nehody pociťuje (a bude pociťovať až do konca svojho života) silný pocit
šoku, traumy, strachu, bezmocnosti, zúfalstva, beznádeje, absolútnej straty možnosti sa uplatniť v živote

s trvalými následkami na jej zdraví, čo sa výrazným spôsobom odrazilo (a bude neustále odrážať) na
fyzickom a duševnom stave a psychickom rozpoložení nielen jej (najmä na jej duševnom zdraví), ale i jej
rodičov. Uviedla, že žalovaný 1/ svojim protiprávnym konaním a absolútnym nerešpektovaním pravidiel
cestnej premávky jej spôsobil neodstrániteľnú a trvalú ujmu na zdraví a telesnej integrite a doživotne
ovplyvnil jej súkromný, pracovný a rodinný život, a to jednotlivo a spolu celej rodiny. Poukázala na to,
že následky tohto zásahu do jej osobnostných práv sú nereparovateľné a trvalé, náhrada nemajetkovej

ujmy poskytnutá v peniazoch môže aspoň takto prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu.

2. Žalovaný 1/ žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K nemajetkovej ujme v peniazoch vo výške
35.000 eur uviedol, že žalobkyňa nemá na jej náhradu nárok, pričom poukázal na znenie § 16, § 444
a § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, judikatúru, ako aj na § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001

Z. z., pričom mal za to, že za škodu na zdraví, ktorá sa hradí z povinného zmluvného poistenia (ďalej
aj „PZP“) sa nepovažuje nemajetková ujma spôsobená zásahom do práv uvedených v § 11 a nasl.
OZ. Poukázal tiež na princíp adekvátnej príčinnej súvislosti a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 10Co/68/2020 zo dňa 31.3.2021, v ktorom súd uviedol, že „o škode na psychickom zdraví možno
uvažovať len v prípade, ak konanie páchateľa rezultuje do poškodenia psychického zdravia osoby, resp.

poškodeného, čo možno preukázať napríklad potrebou navštevovania psychiatria. Stres či traumu, ktoré
vznikli v dôsledku spáchania trestného činu, nemožno samé osebe kvalifikovať ako ujmu na psychickom
zdraví v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka.“ K uplatnenému bolestnému a nákladom spojeným
s liečením (a nesúhlasu žalobkyne s pomerným krátením náhrady škody) navrhol, aby súd pripojil k
tomuto konaniu trestný spis Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/61/2022, ktorého súčasťou je

znaleckýposudokznaleckejorganizáciezodborucestnádoprava-odvetvienehodyvcestnejdopraveK.
B., B. č. 1/2022 zo dňa 16.01.2022, z ktorého je zrejmé, že by zabránil stretu so žalobkyňou (chodkyňou)
výlučne iba v jednom prípade a to, ak by na počiatku nehody išiel rýchlosťou nižšou ako je povolená
max. rýchlosť v tomto úseku, t.j. ak by jazdil rýchlosťou do 39,4 + 43,6 km/h a za súčasného splnenia
aj ďalších podmienok, napr. maximálnym dosiahnuteľným brzdným spomalením vzhľadom na povrch

vozovky už 18 m pred miestom kolízie a pod., teda inými slovami povedané, ani pri včasnej reakcii na
chybné konanie žalobkyne (chodkyne) by nemal možnosť zabrániť zrážke so žalobkyňou (chodkyňou)
s maximálnym intenzívnym brzdením z rýchlosti vyššej ako cca 39,4 km/h do 43,6 km/h.. Poukázal
na to, že sám znalec v tomto posudku jednak vyjadruje úvahu o tom, či má vodič vozidla (žalovaný
1/) povinnosť pohybovať sa v úseku dopravnej nehody rýchlosťou nižšou ako je povolená rýchlosť t.j.

v rozmedzí 39,4 – 46,6 km/h a ponecháva to iba na právnom posúdení a jednak v posudku popisuje
chybné správanie žalobkyne, ktoré bolo nesúladné s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov,
pričom podľa znaleckého posudku to bola práve žalobkyňa, ktorá spôsobila dopravnú nehodu svojim
náhlym vstúpením do vozovky. Uviedol, že mu bolo súdom kladené za vinu, že mal prispôsobiť rýchlosť
jazdy okolnostiam, ktoré mohol predvídať, teda mal ísť rýchlosťou nižšou ako je max. povolená, keď

videl, že už pred žalobkyňou prebiehala cez vozovku jej kamarátka. Mal za to, že práve tento posudok
preukazuje spoluzavinenie žalobkyne na dopravnej nehode a teda aj na spôsobenej škode, a preto
žalovaný 2/ správne postupoval, keď vyhodnotil spoluzavinenie žalobkyne na spôsobenej škode.

3. Žalovaný 2/ rovnako žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K uplatnenej spoluvine žalobkyne

uviedol, že toto je založené zo znaleckého dokazovania, a to znaleckého posudku č. 1/2022, znaleckej
organizácie K. B., B. zo dňa 16.01.2022, kde na str. 18 znalec uvádza „Správanie sa chodkyne na
vozovke, resp. pred vstupom do vozovky ulice Cesta pri železničnej trati nebolo z technického hľadiska
správne, nebolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov. Chodkyňa prechádzala cez
vozovku ulice Cesta pri železničnej trati mimo vyznačeného priechodu pre chodcov a do jazdného

pruhu vozovky ulice Cesta pri železničnej trati smerom do mestskej časti M. A. N. vstúpila v čase, keď'
to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Chodkyňa vytvorila vstupom
do vozovky ulice Cesta pri železničnej trati vodičovi Q. kolíznu situáciu.“ Poukázal na to, že okrem
iného uvedené správanie žalobkyne (chodkyne) vyplýva aj z výpovedí svedkov z miesta dopravnejnehody. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uviedol, že z aktuálnej rozhodovacej
praxe všeobecných súdov vyplýva, že uplatnený nárok je neprimeraný, pričom je nutné prihliadať na
judikatúrou ustálené kritériá pre jej určenie, a to kritériá na strane obete aj na strane pôvodcu zásahu.

Uviedol, že kritériá, ktoré je potrebné skúmať na strane obete, sú podľa aktuálnej rozhodovacej praxe
všeobecných súdov najmä intenzita zásahu do osobnostnej sféry obete, intenzita zásahu do zdravia
a telesnej integrity obete a okolnosti za ktorých prišlo k zásahu, a kritériá, ktoré je potrebné skúmať
na strane pôvodcu zásahu, sú podľa aktuálnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov najmä postoj
pôvodcu zásahu (napr. prejavená ľútosť, ospravedlnenie), dopad udalosti do duševnej sféry pôvodcu

zásahu, majetkové pomery pôvodcu zásahu a miera zavinenia, eventuálne miera spoluzavinenia obete.

4. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že by porušila právne predpisy a náhle vstúpila do vozovky žalovaného
1/, keď mala za to, že predmetné nie je preukazované ani prípadným pripojením trestného spisu
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/61/2022, ktorý obsahuje znalecký posudok znaleckej
organizácie K. B., B., č. 1/2022 zo dňa 16.01.2022. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu

škody poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/65/2013 (R 1/2015)
zo dňa 28.05.2014, podľa ktorého ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať tak nárok
na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach. Uviedla, že pokiaľ ide o žalovaného 1/
ako osobu zodpovednú za zásah do osobnostných práv žalobkyne, vec je potrebné právne posudzovať

podľa ustanovení § 11, § 13, § 420, § 427, § 428 a § 853 Občianskeho zákonníka a ak zodpovedá
žalovaný 1/ poškodenému aj za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako prevádzkovateľ
vozidla, potom za použitia analógie (§ 853 Občianskeho zákonníka) zodpovedá tento prevádzkovateľ
(aj) za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej osoby. Uviedla
tiež, že jednou z prvoradých hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby je život, zdravie, telo, t. j. telesná

integritakaždéhojednéhojednotlivcaajehonedotknuteľnosť,pričomobsahomprávanatelesnúintegritu
je všeobecný zákaz neoprávnených zásahov občianskoprávnych subjektov do telesnej integrity osoby,
na ktorú sa toto právo vzťahuje. Poukázala na to, že práva na ochranu osobnosti sú svojbytným a
samostatným nárokom, ktorým Občiansky zákonník poskytuje osobitnú ochranu, a preto uplatnenie
práva na náhradu škody nedoplňuje, nerozširuje, ani nenahrádza uplatnenie nárokov z titulu práva

na ochranu osobnosti. Aplikujúc ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka mala za to, že
uvedené ustanovenia umožňujú priznať náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnosti fyzickej
osoby aj v dôsledku dopravnej nehody. Uviedla, že v danom prípade došlo preukázateľne k zásahu do
jej osobnostného práva, konkrétne do jej práva na zdravie a telesnú integritu, ako aj do jej osobnostného
práva na súkromie, rodinný život a práva na uplatnenie sa v pracovnom živote, v dôsledku dopravnej

nehody, za ktorú je zodpovedný žalovaný 1/. So zreteľom na to, že morálna satisfakcia (§ 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka) nie je v danom prípade postačujúca, mala za to, že podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

5. Žalovaný 2/ poukázal na to, že spoluzavinenie žalobkyne na vzniku škody spočíva v tom, že pri

pohybe/prechádzaní vozovky, sa riadne nepresvedčila o tom, že je bezpečné na vozovku vojsť a cez
ňu prejsť, ako bolo popísané v znaleckom posudku, čím porušila prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ,
pričom pri určovaní výšky uplatnenej miery spoluzavinenia žalobkyne vychádzal z rozhodovacej praxe
súdov.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

6.1. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.10.2022, č.k. 3T/61/2022-401 bol
žalovaný 1/ uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa dopustil tak, že dňa 07.07.2021 v čase okolo 12:55 hod. v D. – M. A. N., A.

O. G. P. trati viedol osobné motorové vozidlo tov. značky Q. R., EČV: D. smerom do mestskej časti
Devínska Nová Ves, pričom v blízkosti autobusovej zastávky s názvom J. v rozpore s § 16 ods. 1
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov neprispôsobil
rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré mohol predvídať, v dôsledku čoho došlo ku zrážke s maloletou A.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá prechádzala cez vozovku z pohľadu vodiča z pravej strany na ľavú, a to

mimo priechodu pre chodcov v čoho dôsledku poškodená N.S. utrpela ťažké zranenia, a to poranenie
postihujúce viaceré oblasti tela, difúzne poranenie mozgu a mozočka, pomliaždenie a hematóm pľúc,
zlomenina stavca L2 s dobou liečenia minimálne 10 týždňov, zlomenina kostrče s dobou liečenia
minimálne 4 týždňov a mozgový edém s nutnosťou hospitalizácie na anesteziologicko-resustitačnomoddelení s celkovou dobou liečenia minimálne 4 – 6 mesiacov s tým, že poškodená bola kontinuálne
v nemocničnej starostlivosti od 07.07.2021 do 15.10.2021 a po dobu 3 mesiacov používala ortézu
trupu – 3 bodový korzet a následne po prepustení do domácej liečby bola odkázaná na celodennú

starostlivosť rodinných príslušníkov a rehabilitácie. Za uvedený prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1 Trestného zákona bol žalovanému 1/ uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov, pričom žalobkyňa bola so svojím nárokom
na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2023.

6.2 Faktúrou č. 2021000295 zo dňa 12.11.2021 (č.l. 9 spisu) I. O. T. O. B. fakturovalo žalobkyni za
poskytnuté služby sumu 415,70 eura, faktúrou č. 2021000301 zo dňa 19.11.2021 (č.l. 9 spisu) I. O. T.
O. B. fakturovalo žalobkyni za poskytnuté služby sumu 389,70 eura, z pokladničného dokladu zo dňa
16.12.2021 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že žalobkyňa zaplatila špecializovanému liečebnému ústavu Marina
sumu 111,36 eura, faktúrou č. 2021000338 zo dňa 07.01.2022 (č.l. 10 spisu) I. O. T. O. B. fakturovalo
žalobkyni za poskytnuté služby sumu 233,80 eura, faktúrou č. 010220010 zo dňa 10.01.2022 (č.l. 11

spisu) I. O. T. O. B. fakturovalo žalobkyni za poskytnuté služby sumu 740 eur, faktúrou č. 11002539 zo
dňa 03.02.2022 (č.l. 11 spisu) B. O. B. fakturovala žalobkyni za poskytnuté služby (intermodálne vzťahy
1, orientácia v priestore 2, auditívnu pamäť 2, vizuálna pamäť 2, intermodálne vzťahy 2,, vizuálna pamäť
3) sumu 102 eur, faktúrou č. 010220127 zo dňa 09.03.2022 (č.l. 12 spisu) I. O. T. O. B. fakturovalo
žalobkyni za poskytnuté služby (last minute Intenzívny kurz cvičení s fyzioterapeutickou skupinou 1

týždeň v termíne od 28.2. do 4.3.2022) sumu 1.100 eur, faktúrou č. 010220230 zo dňa 25.04.2022 (č.l. 12
spisu) I. O. T. O. B. fakturovalo žalobkyni za poskytnuté služby (ambulantné terapie poskytnuté v termíne
od 11.4. – 15.4. 2022) sumu 880 eur, faktúrou č. 010210471 zo dňa 23.11.2021 (č.l. 13 spisu) I. O. T.
O. B. fakturovalo žalobkyni za poskytnuté služby (intenzívny rehabilitačný pobyt 2 x 1 týždeň v termíne
od 8.11 do 19.11.2021) sumu 2.950 eur, faktúrou č. 2022000165 zo dňa 15.04.2022 (č.l. 13 spisu) I.

O. T. O. B. fakturovalo žalobkyni za poskytnuté služby sumu 454,40 eura, z pokladničného dokladu č.
0001 zo dňa 04.05.2022 (č.l. 14 spisu) súd zistil, že žalobkyňa zaplatila KEON, s.r.o. za prenájom masky
s dých. okruhom a sprostredkovanie služby sumu 1.075 eur, faktúrou č. 2022/14 zo dňa 05.05.2022 (č.l.
14 spisu) ambulancia hyperbarickej medicíny HBO Martin, s.r.o. fakturovala žalobkyni za poskytnuté
služby (10 expozícii hyperbarickej oxygenoterapie) sumu 700 eur, z potvrdenia od G. L. (č.l. 15 spisu)

súd zistil, že žalobkyňa absolvovala v zdravotníckom zariadení G. L. od 23.11.2021 – 11.02.2022 spolu
15 hodín fyzioterapie, za ktorú zaplatila sumu 855 eur, z pokladničných dokladov zo dňa 31.05.2022
(č.l. 15 spisu) súd zistil, že žalobkyňa zaplatila špecializovanému liečebnému ústavu Marina sumu 868
eur a sumu 47,60 eura.

6.3 Z lekárskeho posudku L. S. B., G. zo dňa 15.06.2022 (č.l. 16 spisu) súd zistil, že znalec ohodnotil
bolestné žalobkyne na 795 bodov (položka č. 226 + zvýšenie 50% - 510 bodov, položka č. 111h - 35
bodov, položka č. 107a – 100 bodov a položka č. 78 – 150 bodov).

6.4. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.05.2023 s prílohou (č.l. 17 spisu) žalovaný 2/ oznámil

žalobkyni, že dňa 10.05.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti likvidovanej na základe lekárskeho
posudku, ktorý vystavil L. S. B., G., žalobkyni priznal poistné plnenie ako náhradu za bolestné v sume
12.610,50 eura, pričom uplatnil spoluvinu žalobkyne vo výške 30 %, nakoľko prechádzala cez vozovku
mimo priechodu pre chodcov.

6.5. Z potvrdenia o transakcii (č.l. 18 spisu) súd zistil, že žalovaný 2/ zaplatil na účet zákonného zástupcu
žalobkyne dňa 12.05.2023 sumu 12.610,50 eura.

6.6. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 01.06.2023 s prílohou (č.l. 18 spisu) žalovaný 2/
oznámil žalobkyni, že dňa 31.05.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti na základe doložených faktúr

a pokladničných dokladov, žalobkyni priznal poistné plnenie ako náhradu nákladov spojených s liečením
v sume 7.047,29 eura, pričom uplatnil spoluvinu žalobkyne vo výške 30 %, nakoľko prechádzala cez
vozovku mimo priechodu pre chodcov a žalobkyni.

6.7. Z potvrdenia o transakcii (č.l. 19 spisu) súd zistil, že žalovaný 2/ zaplatil na účet zákonného zástupcu

žalobkyne dňa 02.06.2023 sumu 7.047,29 eura.6.8 Listom zo dňa 24.01.2023 (č.l. 20-21 spisu) si žalobkyňa uplatnila u žalovaného 2/ nemajetkovú
ujmu v peniazoch vo výške 35.000 eur, majetkovú škodu vo výške 10.922,56 eura titulom nákladov na
liečenie a liečbu a škodu na zdraví titulom bolestného vo výške 18.014,70 eura.

6.9. Z trestného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/61/2022 (uplatnenia nároku na náhradu
škody zo dňa 30.05.2022) súd zistil, že žalobkyňa si uplatnila v trestnom konaní náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 35.000 eur a náhradu majetkovej škody vo výške 10.922,56 eura titulom
nákladov na liečenie a liečbu.

6.10. Z trestného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/61/2022 (zo záznamu o preštudovaní
vyšetrovacieho spisu zo dňa 27.09.2022) súd zistil, že preštudovanie vyšetrovacieho spisu ČVS:
KRP-80/ODN4-BA-2021 žalovaným 1/ sa uskutočnilo dňa 27.09.2022.

6.11. Z trestného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/61/2022 (uplatnenia nároku na náhradu

škody zo dňa 28.09.2022 – 2. doplnenie) súd zistil, že žalobkyňa si uplatnila v trestnom konaní náhradu
bolestného v sume 18.014,70 eura, celkovo si tak uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 35.000 eur a 5 % ročný úrok zo sumy 35.000 eur odo dňa nasledujúceho po preštudovaní
spisu žalovaným 1/ do zaplatenia, majetkovú škodu vo výške 10.922,56 eura a 5 % ročný úrok zo sumy
10.922,56 eura odo dňa nasledujúceho po preštudovaní spisu žalovaným 1/ do zaplatenia a škodu na

zdraví titulom bolestného vo výške 18.014,70 eura a 5 % ročný úrok zo sumy 18.014,70 eura odo dňa
nasledujúceho po preštudovaní spisu žalovaným 1/ do zaplatenia.

6.12.ZozáverovznaleckéhoposudkuznaleckejorganizácieK.B.,B.,č.1/2022zodňa16.01.2022,ktorý
je súčasťou trestného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/61/2022 súd zistil, že (odpoveď na

otázku č. 3) technika jazdy vodiča vozidla Q. nebola z technického hľadiska správna, nebola v súlade
s príslušnými ustanoveniami platných predpisov. Vodič vozidla Q. začal na chodkyňu prechádzajúcu
cez vozovku ulice Cesta pri železničnej trati mimo vyznačeného priechodu pre chodcov reagovať síce
z technického hľadiska včas, ale nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Q. bola počiatočná
rýchlosť jazdy vozidla Q. [v rozsahu (54,4 ÷ 60,2) km/h], ktorá bola vyššia ako maximálna dovolená

rýchlosť jazdy u uvedenom úseku (50 km/h).
V odpovedi na otázku č. 4 znalecká organizácia konštatovala, že správanie sa chodkyne vo vozovke,
resp. pred vstupom do vozovky ulice Cesta pri železničnej trati nebolo z technického hľadiska správne,
nebolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov. Chodkyňa prechádzala cez vozovku
ulice Cesta pri železničnej trati mimo vyznačeného priechodu pre chodcov a do jazdného pruhu vozovky

ulice Cesta pri železničnej trati smerom do mestskej časti Devínska Nová Ves vstúpila v čase, keď to
celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Chodkyňa vytvorila vstupom do
vozovky ulice Cesta pri železničnej trati vodičovi vozidla Q. kolíznu situáciu. Znalecká organizácia tiež
J., že s prihliadnutím na celkovú dopravnú situáciu v úseku dopravnej nehody je otázkou právneho
posúdenia, či chodkyňa svojím správaním sa vo vozovke ulice Cesta pri železničnej trati vytvorila

vodičovi vozidla Q. v zmysle definície hľadiska prekážku náhlu.
V odpovedi na otázku č. 5 znalecká organizácia konštatovala, že príčinou dopravnej nehody
z technického hľadiska bolo nesprávne správanie sa chodkyne pri prechádzaní cez vozovku ulice Cesta
pri železničnej trati (chodkyňa vstúpila do jazdného pruhu vozovky ulice Cesta pri železničnej trati
smerom do mestskej časti Devínska Nová Ves v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste

dopravnej nehody neumožňovala). Chodkyňa vytvorila vstupom do vozovky ulice Cesta pri železničnej
trati vodičovi vozidla Q. kolíznu situáciu. Za predpokladu, že vodič vozidla Q. mal povinnosť vzhľadom
na celkovú dopravnú situáciu v mieste dopravnej nehody pohybovať sa vozidlom Q. rýchlosťou jazdy
v rozsahu (39,4 ÷ 43,6) km/h a nižšou, potom je ďalším prvkom technickej príčiny dopravnej nehody
okrem uvedeného nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Q. (vodič vozidla Q. sa pohyboval v úseku

dopravnej nehody rýchlosťou vyššou, ako v rozsahu (39,4 ÷ 43,6) km/h, t.j. takou rýchlosťou jazdy,
ktorá mu znemožnila zabrániť stretu vozidla Q. s chodkyňou). Znalecká organizácia pritom uviedla, že je
otázkou právneho posúdenia, či mal vodič vozidla Q. povinnosť pohybovať sa v úseku dopravnej nehody
rýchlosťou jazdy v rozsahu (39,4 ÷ 43,6) km/h a nižšou.
V odpovedi na otázku č. 6 znalecká organizácia konštatovala, že vodič vozidla Q. nemohol z technického

hľadiska stretu vozidla Q. s chodkyňou zabrániť za nasledovných predpokladov:
- za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Q. v rozsahu (52,3 ÷ 57,8) km/h, t.j. rýchlosti
jazdy ako pri skutočnom priebehu nehodového deja v uvedenom úseku v okamihu začiatku reakcie
vodiča vozidla Q. na chodkyňu a za predpokladu začiatku reakcie vodiča vozidla Q. na chodkyňuv okamihu, ako pri skutočnom priebehu nehodového deja, t.j. v okamihu, keď sa vozidlo Q. nachádzalo
vo vzdialenosti cca 18,0 m od VBM smerom do centra mesta (v tomto okamihu sa chodkyňa nachádzala
tesne pred jazdným pruhom vozovky ulice Cesta pri železničnej R. vo vzdialenosti cca 0,3 m od

čiary oddeľujúcej jazdný pruh vozovky ulice Cesta pri železničnej trati smerom do mestskej časti
Devínska Nová Ves od krajnice) a následného brzdenia vozidla Q. maximálnym dosiahnuteľným
brzdným spomalením vzhľadom na povrch vozovky. Za tohto predpokladu by k stretu vozidla Q. s
chodkyňou došlo (rýchlosť jazdy vozidla Q. v okamihu tesne pred stretom s chodkyňou by bola v úrovni
cca 43,4 km/h) – nezabránenie stretu vozidla Q. s chodkyňou pri počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Q.

ako pri skutočnom priebehu nehodového deja, pri začiatku reakcie vodiča vozidla Q. ako pri skutočnom
priebehu nehodového deja a pri brzdení vozidla Q. maximálnym dosiahnuteľným brzdením spomalením
vzhľadom na povrch vozovky – alternatíva A;
- za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Q. v rozsahu (47,5 ÷ 52,5) km/h, t.j. rýchlosti jazdy
rovnajúcej sa maximálne dovolenej rýchlosti jazdy v uvedenom úseku a za predpokladu začiatku reakcie
vodiča vozidla Q. na chodkyňu v okamihu, ako pri skutočnom priebehu nehodového deja, t.j. v okamihu,

keď sa vozidlo Q. nachádzalo vo vzdialenosti cca 18,0 m od VBM smerom do centra mesta (v tomto
okamihu sa chodkyňa nachádzala tesne pred jazdným pruhom vozovky ulice Cesta pri železničnej trati
vo vzdialenosti 0,3 m od čiary oddeľujúcej jazdný pruh vozovky ulice Cesta pri železničnej trati smerom
do mestskej časti Devínska Nová Ves od krajnice) a následného brzdenia vozidla Q. maximálnym
dosiahnuteľným brzdným spomalením vzhľadom na povrch vozovky. Za tohto predpokladu by k stretu

vozidla Q. s chodkyňou došlo (rýchlosť jazdy vozidla Q. v okamihu, tesne pred stretom s chodkyňou
by bola v úrovni cca 31,9 km/h) – nezabránenie stretu vozidla Q. s chodkyňou pri počiatočnej rýchlosti
jazdy vozidla Q. ako pri skutočnom priebehu nehodového deja a pri brzdení vozidla Q. maximálnym
dosiahnuteľným brzdným spomalením vzhľadom na povrch vozovky – alternatíva B.
Znalecká organizácia v odpovedi na otázku č. 6 tiež konštatovala, že vodič vozidla Q. mohol

z technického hľadiska stretu vozidla Q. s chodkyňou zabrániť za týchto predpokladov:
- za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Q. v rozsahu (39,4 ÷ 43,6) km/h v uvedenom
úseku a za predpokladu začiatku reakcie vodiča vozidla Q. na chodkyňu v okamihu, ako pri skutočnom
priebehu nehodového deja, t.j. v okamihu, keď sa vozidlo Q. nachádzalo vo vzdialenosti cca 18,0 m od
VBM smerom do centra mesta (v tomto okamihu sa chodkyňa nachádzala tesne pred jazdným pruhom

vozovky ulice Cesta pri železničnej trati vo vzdialenosti 0,3 m od čiary oddeľujúcej jazdný pruh vozovky
ulice Cesta pri železničnej trati smerom do mestskej časti Devínska Nová Ves od krajnice) a následného
brzdenia vozidla Q. maximálnym dosiahnuteľným brzdným spomalením vzhľadom na povrch vozovky.
Za tohto predpokladu by k stretu vozidla Q. s chodkyňou nedošlo, vozidlo Q. by pred koridorom pohybu
chodkyne zastavilo – zabránenie stretu vozidla Q. s chodkyňou pri počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Q.

v úrovni cca 41,5 km/h, pri začiatku reakcie vodiča vozidla Q. ako pri skutočnom priebehu nehodového
deja a pri brzdení vozidla Q. maximálnym dosiahnuteľným brzdným spomalením vzhľadom na povrch
vozovky – alternatíva C. Pritom ale znalecká organizácia uviedla, že je otázkou právneho posúdenia, či
mal vodič vozidla Q. povinnosť pohybovať sa v úseku dopravnej nehody rýchlosťou jazdy vypočítanou
v predchádzajúcom uvedenom odstavci.

Napokon znalecká organizácia konštatovala, že chodkyňa mohla z technického hľadiska stretu
s vozidlom Q. zabrániť za predpokladu, keby správanie sa chodkyne pred vstupom do vozovky
ulice Cesta pri železničnej trati bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov, t.j. za
predpokladu,kebychodkyňavstúpiladojazdnéhopruhuvozovkyuliceCestapriželezničnejtratismerom
do mestskej časti Devínska Nová Ves v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej

nehody umožňovala.

6.13. Súd vykonal dokazovanie prehratím CD z trestného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
3T/61/2022, na ktorom je zachytený priebeh nehodového deja z kamerového záznamového zariadenia
vozidla jazdiaceho ako druhé v poradí za vozidlom žalovaného 1/ v čase nehodového deja.

6.14. Výsluchom zákonného zástupcu žalobkyne súd zistil, že súčasný zdravotný stav žalobkyne je taký,
že už je zrejmé, že bude mať trvalé následky, jednak čo sa týka fyzického výkonu a fyzickej zručnosti,
tam ide hlavne o ľavú ruku a pravú nohu, kde pociťuje kŕče, nie je to dobre motoricky uchopené, celková
schopnosť pohybovať sa je obmedzená, predtým športovala, bicyklovala, chodila na kone, teraz toho

vôbec nie je schopná, iba chodí, ani nebehá, časť tela jej slovami je ako keby plastová; čo sa týka
tej psychickej oblasti, má problém s pamäťou, zhoršila sa v učení a v prospechu, keďže sa nevydrží
dlho učiť, máva útlm a bolesti hlavy, napr. dnes nešla ani kvôli tomu do školy, čím vypadáva z procesu
učenia,mátiežproblémysostatnýmisvalmi,ktorésanedajúvedomeovládať,mábolestichrbtice,keďženemá také prirodzené zakrivenie ako by malo byť, takisto svaly, ktoré obopínajú úpony v kolene nedržia
dobre, do autobusu prvýkrát nastúpila asi až pred tromi mesiacmi, keďže dovtedy toho nebola psychicky
schopná, máva tiež výpadky zo školského kolektívu, na telesnú nechodí vôbec, má psychomotorické

spomalenie, čo sa prejavuje negatívne hlavne pri učebnom procese, keď majú napr. v škole napísať 5-
minútovku, tak na to potrebuje dlhší čas.

7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

7.1. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „O.z.“) každý je povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

7.2. Podľa § 420 ods. 1 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

7.3. Podľa § 420 ods. 3 O.z. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

7.4 Podľa § 427 ods. 1 O.z. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

7.5. Podľa § 427 ods. 2 O.z. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového

plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

7.6. Podľa § 428 O.z. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

7.7. Podľa § 429 O.z. prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

7.8. Podľa § 441 O.z. ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

7.9. Podľa § 444 O.z. pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

7.10. Podľa § 449 ods. 1 O.z. pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

7.11. Podľa § 11 O.z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

7.12. Podľa § 13 ods. 1 O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

7.13. Podľa § 13 ods. 2 O.z. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

7.14. Podľa § 13 ods. 3 O.z. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť

vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

7.15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“) bolesť je ujma spôsobená poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.7.16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

7.17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

7.18. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo

sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

7.19. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná

suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

7.20. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku
2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní

najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

7.21. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 21. mája 2021 č. S14243-2021-
OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na
rok 2021 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021

za jeden bod je 22,66 eura.

7.22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č.381/2001Z.z.“) poisteniezodpovednostisavzťahujenakaždého,ktozodpovedázaškoduspôsobenú

prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

7.23. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení.

7.24. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7.25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

7.26. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a)
skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť

poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie
a nárok na náhradu škody preukázaný,
b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.7.27. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

7.28. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

7.29. Podľa § 563 O.z ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

7.30. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

7.31. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7.32. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. z 18. apríla 1995, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len

„nariadenie č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

8. Medzi stranami nebolo sporné (vyplynulo to aj z predložených dôkazov), že žalobkyňa utrpela

škodu na zdraví v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovaným 1/ ako vodičom a zároveň
prevádzkovateľom motorového vozidla Lancia Thema, EČV: D., ktorý bol za uvedený skutok v trestnom
konaní právoplatne uznaný za vinného a bol mu uložený trest. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný
1/ ako prevádzkovateľ predmetného motorového vozidla mal ako poistený so žalovaným 2/ uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa

zákona č. 381/2001 Z.z.. Zodpovednosť (a tým aj pasívna vecná legitimácia) žalovaného 1/ ako vodiča
a zároveň prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu na zdraví žalobkyne ako aj za nemajetkovú
ujmu za zásah do osobnosti žalobkyne tak bola daná ustanovením § 420 ods. 1 O.z. a zároveň
ustanovením § 427 ods. 1, 2 O.z. v spojení s § 429 O.z., § 444 a § 449 ods. 1 O.z,, ako aj ustanovením §
11 O.z. v spojení s § 13 ods. 1, 2, 3 O.z.. Keďže motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody povinne

zmluvne poistené u žalovaného, bola s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z. v spojení s § 4 ods. 1, 2, 4 zákona č. 381/2001 Z.z. daná v konaní pasívna vecná legitimácia aj
žalovaného 2/.

9. Žalobkyňa si v konaní uplatňovala nárok na náhradu škody na zdraví pozostávajúci z doplatku

náhrady za bolesť v sume 5.404,20 eura v zmysle § 444 O.z., ktorú žalovaný 2/ odmietol vyplatiť
žalobkyni z dôvodu uplatnenej miery spoluviny žalobkyne na vzniku škody v rozsahu 30%. Žalobkyňa si
totiž pôvodne listom zo dňa 24.01.2023 uplatnila u žalovaného 2/ náhradu za bolesť v sume 18.014,70
eura v zmysle lekárskeho posudku MUDr. Ľubomíra Sýkoru, PhD. zo dňa 15.06.2022 za 795 bodov
po 22,66 eura za jeden bod. Po tom, čo žalovaný 2/ vyplatil žalobkyni na účet jej zákonného zástupcu

dňa 12.05.2023 sumu 12.610,50 eura titulom náhrady za bolesť, ostala medzi stranami sporná suma
5.404,20 eura predstavujúca uplatnenú mieru spoluviny žalobkyne na vzniku škody v rozsahu 30%.
Medzistranamitedanebolspornýzákladuplatnenéhonárokuvpodobenáhradyzabolesťanijehovýška
(ani súd nemal žiadne pochybnosti o ich danosti, keďže vyplývali aj z predložených dôkazov), sporné
bolo iba to, či sa na vzniku škody spolupodieľala aj žalobkyňa a v akom rozsahu.

10. Súd pritom po vyhodnotení všetkých relevantných okolností danej veci dospel k záveru, že na vzniku
škody sa spolupodieľala aj samotná žalobkyňa, a to práve v rozsahu 30%. Súd vychádzal z toho, že
základnou príčinou vzniku škody na zdraví žalobkyne bolo zavinené protiprávne konanie žalovaného 1/,
ktorý ako vodič motorového vozidla v rozpore s § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o

zmene a doplnení niektorých zákonov neprispôsobil rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré mohol predvídať,
v dôsledku čoho došlo ku zrážke so žalobkyňou, ktorá prechádzala cez vozovku z pohľadu vodiča z
pravej strany na ľavú, a to mimo priechodu pre chodcov. Uvedené sa konštatuje aj v skutkovej vete
trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.10.2022, č.k. 3T/61/2022-401, ktorým jetunajší súd viazaný. Okrem toho v záveroch znaleckého posudku znaleckej organizácie Automotive
Solution4u, s.r.o., č. 1/2022 zo dňa 16.01.2022, ktorý je súčasťou trestného spisu Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 3T/61/2022 sa konštatuje, že technika jazdy vodiča vozidla Lancia (žalovaného

1/) nebola z technického hľadiska správna, nebola v súlade s príslušnými ustanoveniami platných
predpisov, keď vodič vozidla Lancia začal na chodkyňu prechádzajúcu cez vozovku ulice Cesta pri
železničnej trati mimo vyznačeného priechodu pre chodcov reagovať síce z technického hľadiska
včas, ale nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Lancia bola počiatočná rýchlosť jazdy
vozidla Lancia [v rozsahu (54,4 ÷ 60,2) km/h], ktorá bola vyššia ako maximálna dovolená rýchlosť

jazdy v uvedenom úseku (50 km/h). Pokiaľ znalecká organizácia konštatovala, že je otázkou právneho
posúdenia, či mal vodič vozidla Lancia povinnosť pohybovať sa v úseku dopravnej nehody rýchlosťou
jazdy v rozsahu (39,4 ÷ 43,6) km/h a nižšou súd uvádza, že táto otázka bola vyriešená v trestnom
konaní kladne, keď v skutkovej vete trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.10.2022,
č.k. 3T/61/2022-401 sa jednoznačne konštatuje, že žalovaný 1/ ako vodič motorového vozidla porušil
§ 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

a neprispôsobil rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré mohol predvídať, v dôsledku čoho došlo ku zrážke
so žalobkyňou. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“) pritom platí, že vodič je povinný rýchlosť jazdy
prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam,
stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou

rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Z uvedeného teda
vyplýva, že povinnosťou žalovaného 1/ bolo pohybovať sa v úseku dopravnej nehody rýchlosťou
jazdy aj nižšou ako maximálne povolenou v danom úseku a prispôsobiť rýchlosť jazdy okolnostiam,
ktoré mohol predvídať, a to predovšetkým prítomnosti žalobkyne a jej kamarátky ako maloletých osôb
v blízkosti cesty, po ktorej prechádzal motorovým vozidlom, a to zvlášť za situácie, že kamarátka

žalobkyne sa tesne pred zrážkou ako prvá rozbehla cez cestu (dokonca bez toho, aby sa pozrela, či
nejde nejaké auto, ako o tom vypovedal samotný žalovaný 1/ v zápisnici o výsluchu obvineného zo
dňa 03,.05.2022 v trestnom konaní), pričom sa to udialo v blízkosti zastávky autobusu. Vzhľadom na
uvedené súd považoval za základnú príčinu vzniku škody na zdraví žalobkyne zavinené protiprávne
konanie žalovaného 1/ ako vodiča motorového vozidla. Na druhej strane však súd nemohol nechať bez

povšimnutia aj nezanedbateľný podiel žalobkyne na vzniku škody. Ten videl súd v tom, že žalobkyňa
vstúpila do jazdného pruhu vozovky v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody
neumožňovala a vytvorila vstupom do vozovky žalovanému 1/ ako vodičovi vozidla kolíznu situáciu, ako
sa to konštatuje aj v záveroch znaleckého posudku znaleckej organizácie Automotive Solution4u, s.r.o.,
č.1/2022zodňa16.01.2022,aakotovyplývaajzobrazovozvukovéhozáznamunaCDztrestnéhospisu

Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/61/2022 (ktorého prehratím vykonal súd dokazovanie na návrh
samotnej žalobkyne), a z ktorého vychádzala aj znalecká organizácia pri formulovaní svojich záverov
v znaleckom posudku. Znalecká organizácia tiež konštatovala, že správanie sa žalobkyne vo vozovke,
resp. pred vstupom do vozovky nebolo z technického hľadiska správne, nebolo v súlade s príslušnými
ustanoveniami platných predpisov, ďalej, že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bolo

nesprávne správanie sa žalobkyne pri prechádzaní cez vozovku (žalobkyňa vstúpila do jazdného pruhu
v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala), a napokon,
že žalobkyňa mohla z technického hľadiska stretu s vozidlom Lancia zabrániť za predpokladu, keby
správanie sa žalobkyne pred vstupom do vozovky bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných
predpisov,t.j.zapredpokladu,kebyžalobkyňavstúpiladojazdnéhopruhuvozovkyvčase,keďtocelková

dopravná situácia v mieste dopravnej nehody umožňovala. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať,
že žalobkyňa porušila povinnosť ustanovenú v § 53 ods. 2 tretia veta zákona č. 8/2009 Z.z., podľa
ktorého chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom
narýchlosťavzdialenosťprichádzajúcichvozidielnemôžecezvozovkubezpečneprejsť,ďalejpovinnosť
ustanovenú v § 53 ods. 3 druhá veta zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého chodci smú prechádzať cez

vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich
vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy, a napokon povinnosť ustanovenú
v § 53 ods. 4 prvá a druhá veta zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého pred vstupom na vozovku sa
chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie
sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Zároveň

žalobkyňa porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 O.z. v spojení s § 420 ods. 1 O.z.,
keď si nepočínala dostatočne opatrne, aby zabránila vzniku škody na svojom zdraví. Po zhodnotení
všetkých uvedených okolností na stranách obidvoch účastníkov dopravnej nehody, zohľadňujúc rozsah
a charakter porušení povinností obidvoch účastníkov dopravnej nehody, stanovil súd mieru zavineniažalobkyne na vzniku škody v rozsahu 30%, ktorú súd považoval za primeranú a odzrkadľujúcu podiel
nesprávneho konania žalobkyne v predmetnej situácii (s prevládajúcim podielom zavinenia žalovaného
1/ ako vodiča motorového vozidla). Súd pritom prihliadol aj na vek žalobkyne v čase dopravnej nehody,

pričom v prípade osoby staršej (bližšej veku plnoletosti resp. plnoletej) by uvažoval ešte o väčšej miere
zavinenia na jej strane.

11. Keďže žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na doplatenie náhrady za bolesť v sume 5.404,20
eura, ktorý žalovaný 2/ odmietol vyplatiť žalobkyni z dôvodu uplatnenej miery spoluviny žalobkyne na

vzniku škody v rozsahu 30%, teda v rovnakom rozsahu ako ju ustálil aj súd, súd jej žalobu v tejto časti
(vrátane uplatnených úrokov z omeškania z tejto sumy) ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o uplatnené
úroky z omeškania zo sumy 12.610,50 eura od 28.09.2022 do 12.05.2023 predstavujúcej vyplatenú
sumu náhrady za bolesť žalovaným 2/ dňa 12.05.2023 na účet zákonného zástupcu žalobkyne súd
uvádza, že nakoľko žalobkyňa si uplatnila tento nárok (náhradu za bolesť) v trestnom konaní až listom
zo dňa 28.09.2022, teda až v čase nasledujúcom po preštudovaní vyšetrovacieho spisu žalovaným

1/, ku ktorému došlo dňa 27.09.2022 (kedy sa žalovaný 1/ mohol najskôr dozvedieť o uplatnení tohto
nároku z jej strany), pričom z pripojeného trestného spisu nevyplýva, že by sa žalovaný 1/ dozvedel resp.
moholdozvedieťouplatnenítohtonárokuzjejstranykedykoľvekneskôrpopreštudovanívyšetrovacieho
spisu až do uhradenia tohto nároku žalovaným 2/ dňa 12.05.2023 (v žiadnej písomnosti doručovanej
žalovanému 1/ v trestnom konaní po preštudovaní vyšetrovacieho spisu sa tento nárok vyslovene

neuvádza), pričom zároveň žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaného 1/ vyzvala na úhradu
tohto nároku po preštudovaní vyšetrovacieho spisu žalovaným 1/ osobitnou výzvou, ktorú by bolo
možné považovať za výzvu na splnenie dlhu v zmysle § 563 O.z., súd žalobu zamietol vo vzťahu
k žalovanému 1/ aj v tejto časti uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 12.610,50 eura od 28.09.2022
do 12.05.2023. Vo vzťahu k žalovanému 2/ v tejto časti uplatnených úrokov z omeškania zo sumy

12.610,50 eura od 28.09.2022 do 12.05.2023 súd žalobu zamietol, nakoľko žalobkyňa si predmetný
nárok voči nemu uplatnila až listom zo dňa 24.01.2023 (odoslaným podľa odtlačku prezenčnej pečiatky
na ňom uvedenom dňa 27.01.2023 – vid. č.l. 20 spisu), pričom žalovaný 2/ vyplatil sumu 12.610,50 eura
na účet zákonného zástupcu žalobkyne dňa 12.05.2023, teda v rámci zákonnej trojmesačnej lehoty na
prešetrovanie potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť plnenie podľa § 11 ods. 6 zákona

č. 381/2001 Z.z. a následnej 15 dňovej lehoty na výplatu plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z.. Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ sa tak s touto časťou uplatneného nároku nedostali do omeškania.

12. Žalobkyňa si ďalej v konaní uplatňovala nárok na náhradu škody na zdraví pozostávajúci z doplatku
náhrady nákladov spojených s liečením v sume 3.875,27 eura v zmysle 449 ods. 1 O.z., ktorú žalovaný

2/ rovnako odmietol vyplatiť žalobkyni z dôvodu uplatnenej miery spoluviny žalobkyne na vzniku škody
v rozsahu 30%. Žalobkyňa si pôvodne listom zo dňa 24.01.2023 uplatnila u žalovaného 2/ náhradu
nákladov spojených s liečením v sume 10.922,56 eura podľa vystavených faktúr a pokladničných
dokladov. Žalovaný 2/ vyplatil žalobkyni na účet jej zákonného zástupcu dňa 02.06.2023 sumu 7.047,29
eura titulom nákladov spojených s liečením, preto ostala medzi stranami sporná suma 3.020,27 eura

predstavujúca uplatnenú mieru spoluviny žalobkyne na vzniku škody v rozsahu 30% zo žalovaným
2/ uznaných nákladov spojených s liečením v sume 10.067,56 eura (podľa vyčíslenia v oznámení
o poistnom plnení zo dňa 01.06.2023) a suma 855 eur predstavujúca náhradu za žalobkyňou
absolvovanú fyzioterapiu v zdravotníckom zariadení PHYSIO MEDICAL od 23.11.2021 – 11.02.2022
v rozsahu 15 hodín, ktorú žalovaný 2/ (zrejme iba nedopatrením) neuhradil spolu s ostatnými nákladmi

spojenými s liečením (ako sa vyjadrila aj poverená zamestnankyňa žalovaného 2/ na pojednávaní dňa
29.02.202024 a dňa 30.05.2024). Medzi stranami pritom rovnako nebol sporný základ tohto nároku
v podobe náhrady nákladov spojených s liečením ani jeho výška (ani súd nemal žiadne pochybnosti o ich
danosti, keďže vyplývali aj z predložených dôkazov – vystavených faktúr a pokladničných dokladov),
sporné bolo rovnako ako v prípade náhrady za bolesť iba to, či sa na vzniku škody spolupodieľala aj

žalobkyňa a v akom rozsahu. Keďže aj v prípade tohto nároku z hľadiska spoluviny žalobkyne platí to
isté ako v prípade náhrady za bolesť, súd odkazuje na výklad uvedený vyššie, v zmysle ktorého súd
považoval mieru zavinenia žalobkyne na vzniku škody v rozsahu 30% za primeranú a odzrkadľujúcu
podielnesprávnehokonaniažalobkynevovzťahuknesprávnemukonaniužalovaného1/vdanejsituácii.
Preto žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala doplatenia sumy 3.020,27 eura, o ktorú žalovaný 2/ krátil

uznané náklady spojené s liečením v sume 10.067,56 eura o mieru spoluviny žalobkyne na vzniku škody
práve v rozsahu 30%, nebola dôvodná a súd ju v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o náklady spojené
s liečením v sume 855 eur za žalobkyňou absolvovanú fyzioterapiu v zdravotníckom zariadení PHYSIO
MEDICAL od 23.11.2021 – 11.02.2022 v rozsahu 15 hodín, tieto mal súd za preukázané z potvrdeniazdravotníckeho zariadenia PHYSIO MEDICAL (č.l. 15 spisu), preto súd uložil žalovanému 1/ (ktorého
zodpovednosťzaškodunazdravížalobkyneakovodičaazároveňprevádzkovateľamotorovéhovozidla,
ktorým bola škoda spôsobená, bola daná ustanovením § 420 ods. 1 O.z. a zároveň ustanovením § 427

ods. 1, 2 O.z. v spojení s § 429 O.z., § 444 a § 449 ods. 1 O.z), a zároveň žalovanému 2/ (ktorého
pasívna vecná legitimácia bola daná ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 4
ods. 1, 2, 4 zákona č. 381/2001 Z.z., keďže motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody povinne
zmluvne poistené u žalovaného 2/) povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 598,50 eura (po uplatnení 30%
miery spoluviny žalobkyne /855 eur - 30% = 598,50 eura/), a to tak, že plnením jedného zo žalovaných

zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z nich.

13. Zároveň súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania zo sumy
598,50 eura od 29.09.2022 do zaplatenia a zo sumy 7.047,29 eura (predstavujúcej žalovaným 2/
vyplatenú sumu nákladov spojených s liečením) od 29.09.2022 do 02.06.2023 (do dňa úhrady týchto
nákladov žalovaným 2/). Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania z tohto nároku (z nákladov spojených

s liečením) od 28.09.2022, keďže však žalobkyňa si uplatnila tento nárok v trestnom konaní listom zo
dňa 30.05.2022 a k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu žalovaným 1/ došlo až dňa 27.09.2022 (kedy
sa žalovaný 1/ najskôr dozvedel o uplatnení tohto nároku z jej strany, čo nahrádza výzvu na splnenie
dlhu v zmysle § 563 O.z.,), potom v zmysle § 563 O.z platí, že žalovaný bol povinný splniť tento
dlh prvého dňa po tom, čo sa o ňom dozvedel, teda dňa 28.09.2022 (streda) a do omeškania sa tak

dostal až nasledujúci deň, t.j. 29.09.2022. V tento deň sa dostal do omeškania aj s úhradou zvyšných
nákladov spojených s liečením žalobkyne v sume 7.047,29 eura, a to až do ich úhrady žalovaným 2/
dňa 02.06.2023, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a za jeden deň uplatnených úrokov z omeškania
(28.09.2022) žalobu zamietol. Keďže žalovaný 2/ ako poisťovateľ žalovaného 1/ je povinný uhradiť
náhradu škody za žalovaného 1/ v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s

§ 4 ods. 1, 2, 4 zákona č. 381/2001 Z.z., je povinný uhradiť aj úroky z omeškania za jeho omeškanie ako
príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 1 O.z. zdieľajúceho jej osud. Preto súd uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania okrem žalovaného 1/ aj žalovanému 2/ s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z nich V tejto súvislosti súd len na okraj
dáva do pozornosti nárok žalovaného 2/ ako poisťovateľa na náhradu vyplateného plnenia (regres) voči

žalovanému 1/ v zmysle § 12 zákona č. 381/2001 Z.z..

14. Žalobkyňa si napokon v konaní uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah
do práva na ochranu jej osobnosti podľa § 11 O.z. v spojení s § 13 ods. 1, 2, 3 O.z., konkrétne za zásah
do práva na ochranu jej súkromného a rodinného života, zdravia, duševnej a telesnej integrity. Otázka

súbehu nároku na náhradu škody na zdraví (náhrady za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia)
a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach už bola
v podmienkach Slovenskej republiky judikatúrne vyriešená rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. mája 2014, sp. zn. 7 Cdo 65/2013, publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2015 pod č. 1 s právnou vetou cit.: „Ten istý skutkový dej

môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných
právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť
vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje.
Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného života

poškodeného.“ Najvyšší súd v predmetnom rozsudku tiež konštatoval, že „Nemajetkovou ujmou v
zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ujma v nemajetkovej sfére života fyzickej
osoby, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby
a treba ju dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami
(pozri § 16 Občianskeho zákonníka) a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu

do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov (pozri §
444 Občianskeho zákonníka). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka je dosiahnuť vyváženosť medzi ujmou na hodnotách ľudskej dôstojnosti a jej
konkrétnym finančným vyjadrením. Cieľom je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahua poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na
rozdiel od toho, zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej (fyzickej)
integrity fyzickej osoby (§ 444 Občianskeho zákonníka) je poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu

spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp.
za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských
úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia).“ Keďže v konaní bolo preukázané (nebolo to ani sporné),
že žalovaný 1/ svojím zavineným protiprávnym konaním pri dopravnej nehode spôsobil žalobkyni

zranenia (podrobne popísané v skutkovej vete trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
17.10.2022, č.k. 3T/61/2022-401), v dôsledku ktorých musela byť hospitalizovaná na anesteziologicko-
resustitačnom oddelení s celkovou dobou liečenia minimálne 4 – 6 mesiacov s tým, že bola kontinuálne v
nemocničnej starostlivosti od 07.07.2021 do 15.10.2021 a po dobu 3 mesiacov používala ortézu trupu –
3 bodový korzet a následne po prepustení do domácej liečby bola odkázaná na celodennú starostlivosť
rodinných príslušníkov a rehabilitácie, je zrejmé, že žalovaný 1/ neoprávnene zasiahol do práva na

ochranu osobnosti žalobkyne, konkrétne do jej práva na ochranu zdravia, telesnej a duševnej integrity
ako aj do jej súkromného a rodinného života, ktoré hodnoty sú chránené ustanovením § 11 O.z. (ako
aj čl. 16, 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 odseku l Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných práv a slobôd, čl. 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach). Ochrana
súkromia zahŕňa právo na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života jednotlivca v

kruhujehonajbližších.Európskysúdpreľudsképrávavrozsudkuzo16.decembra1992voveciNiemetz
protiNemeckuuviedol,že,,...nepovažujezamožnéalebopotrebnépokúsiťsaovyčerpávajúcudefiníciu
pojmu „súkromný život“. Mohlo by však byť príliš reštriktívne limitovať tento pojem „výsostným okruhom“,
v ktorom môže jednotlivec žiť svoj vlastný osobný život, ako sa rozhodne, a úplne z tohto okruhu vylúčiť
vonkajší svet neobsiahnutý v tomto okruhu. Rešpektovanie súkromného života musí tiež obsahovať

do určitej miery právo zakladať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľuďmi.“ Súčasťou práva na súkromie je
právo na rodinný život. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 21. júna 1988 vo veci Berrhab
proti Holandsku konštatoval cit.: „Z pojmu rodina, na ktorom je založený článok 8, vyplýva, že dieťa
narodené z takéhoto zväzku je ipso iure súčasťou tohto vzťahu. Z tohto dôvodu existuje od momentu
narodenia dieťaťa a už vzhľadom na samotnú existenciu tejto skutočnosti medzi dieťaťom a jeho

rodičmi zväzok rovnajúci sa „rodinnému životu“, dokonca aj vtedy, keď už rodičia neskôr spolu nežijú.“
Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi
členmi rodiny založené na silných citových väzbách. Rodinný život zahŕňa nielen sociálne, morálne
a kultúrne vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi vytvárané v dobe ich spoločného spolužitia,
ale aj vzťahy medzi inými blízkymi príbuznými, bez ohľadu na to, či spolu trvale žijú alebo nie; ide napr.

tiež o vzťahy medzi vnukmi a prarodičmi alebo medzi dospelými deťmi žijúcimi v založených vlastných
rodinách a ich rodičmi (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Marckx proti Belgicku
z roku 1979). Je pritom nepochybné, že v dôsledku vyššie uvedených závažných zranení žalobkyne,
ako aj v dôsledku jej hospitalizácie a dlhodobej nemocničnej starostlivosti a následnej domácej liečby
(teda po dlhší čas) utrpel jej súkromný ako aj rodinný život, keď nemohla utvárať, udržiavať a rozvíjať

(zveľaďovať) vzťahy s najbližším okolím, bola vyradená z vyučovacieho procesu a školského kolektívu
ako aj kolektívu kamarátov, jej kontakt s rodičmi ako najbližšími osobami a celkovo s vonkajším svetom,
bol počas hospitalizácie výrazne obmedzený, čo vzhľadom na jej nízky vek v tom čase (12 rokov)
muselo byť pre ňu obzvlášť intenzívne a traumatizujúce. Takto by pritom vnímala uvedené dôsledky
aj akákoľvek iná maloletá osoba v tej istej situácii, preto rozhodujúcim bolo objektívne hľadisko (a nie

subjektívne pocity). Určité obdobie života žalobkyne sa jej život, správanie, chod domácnosti, záľuby
a koníčky, výrazne zmenili, bola ochudobnená o súkromný, rodinný a spoločenský život, ktorým žila
predtým, a to všetko v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného 1/ (v
dôsledku jeho neoprávneného zásahu do osobnosti žalobkyne). Zároveň je nepochybné, že vzhľadom
na závažnosť ujmy (determinovanú intenzitou zásahu, jeho trvaním, dopadom a dôsledkami) v danom

prípade žiadna forma morálnej satisfakcie nemohla byť postačujúca. Preto boli splnené podmienky
na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 O.z.. Na tomto mieste
považuje súd za potrebné zdôrazniť, že náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13
ods. 2 O.z. priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady

sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne (čo vyplýva z použitého slova „najmä“). Zákon tu
stanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy,
keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Pokiaľ sa v ďalšom texte tohto ustanovenia
uvádzajú slová „najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jehovážnosť v spoločnosti“, ide iba o príklad následku neoprávneného zásahu, v ktorom je táto podmienka
splnená. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné
dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v

spoločnosti. Aj v prípade neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život môže nastať
ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny –
difamačný následok ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom (jedinou právne relevantnou
formou prejavu) závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 137/2008 z 18. februára 2010). Pokiaľ

ide o určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, v ustanovení § 13 ods. 3 O.z. sú taxatívne
stanovené dve kritéria, z ktorých musí súd vychádzať. Jednak je to závažnosť vzniknutej ujmy a jednak
sú to okolnosti, za ktorých došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti. Určenie výšky finančného
zadosťučinenia je pritom predmetom voľnej úvahy súdu. Základom úvahy je zistenie takých skutočností,
ktoré súdu umožnia založiť svoju úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí
posudzovaného prípadu. V tejto súvislosti súd pripomína, že účelom finančného zadosťučinenia nie je

nahrádzať škodu zasiahnutej osobe (keďže ujmu v nemajetkovej sfére nie je možné vyčísliť, a tým ani
nahradiť), ale účelom je poskytnúť zasiahnutej osobe určitú satisfakciu, a tak aspoň zmierniť a vyvážiť
jej ujmu v osobnostnej sfére. Súd pritom okrem závažnosti ujmy (ako ju súd opísal vyššie aj s ohľadom
na vek žalobkyne) v rámci kvalifikačného kritéria okolností, za ktorých došlo k zásahu, prihliadol aj
na to, že v danom prípade sa jednalo o nedbanlivostný trestný čin, ďalej, že už konštatovaním viny

žalovaného 1/ v trestnom konaní, jeho právoplatným odsúdením a uložením trestu, došlo k určitej
satisfakcii na strane žalobkyne, pričom rovnako k určitej satisfakcii dochádza aj odôvodnením tohto
rozsudku, kde sa konštatuje, že k porušeniu práv (osobnostných) žalobkyne zo strany žalovaného 1/
skutočne došlo (porov. rozsudok Krajského súdu v Ostrave z 23. januára 1998, sp. zn. 23C 52/96
publikovaný v PR 5/1998 na str. 258, obdobne rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.

marca 2005, sp. zn. 30 Cdo 2059/2004 a z 28. februára 2005, sp. zn. 30 Cdo 1678/2004). Zároveň
súd v rámci tohto kvalifikačného kritéria (okolností, za ktorých došlo k zásahu), nemohol nechať bez
povšimnutia (rovnako ako v prípade nároku na náhradu škody na zdraví žalobkyne) podiel žalobkyne
na dopravnej nehode (a tým pádom na vzniku škody, a teda aj na zásahu do osobnostných práv
žalobkyne), ktorý súd stanovil v rozsahu 30% (súd odkazuje na výklad podaný vyššie). V tejto súvislosti

súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 89/97 z 28. apríla
1998 v zmysle ktorého cit.: „Skutočnosť, že ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka ukladá
súdu výslovne prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, vedie k záveru, že sama
závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky
zadosťučinenia v peniazoch. Povinnosť prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,

je stanovená zámerne veľmi všeobecne, ako vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, tak aj vo vzťahu
k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Deje sa tak s cieľom, aby pri určovaní konečnej výšky
peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci sudcovskej úvahy a v súlade s princípom spravodlivosti
prihliadnuť k rozmanitým momentom, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby
došlo, a tak bola v jednote naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné primerané zadosťučinenie

za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na
neprípustné obohacovanie.“ Po zohľadnení všetkých uvedených kritérií a okolností individualizujúcich
danú vec (a tým zároveň odlišujúcu ju od obdobných vecí, z dôvodu ktorého nebolo možné nekriticky
preberať výšku náhrad nemajetkových újm priznávaných súdmi v iných prípadoch) dospel súd k záveru,
že za primeranú a spravodlivú satisfakciu zmierňujúcu a vyvažujúcu zásah do osobnostných práv

žalobkyne možno v danom prípade považovať sumu 3.000 eur. Vo zvyšnej časti uplatnenej náhrady
nemajetkovej ujmy potom súd žalobu zamietol, pričom žalobu zamietol tiež v časti uplatnených úrokov
z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Co 15/97 z 24. júna 1998 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2000 pod č. 45 v zmysle ktorého cit.: „Povinnosť zaplatiť

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená
doba plnenia; až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania.“ (obdobne
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 185/2011 zo dňa 14. marca 2012,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo/100/2017 zo dňa 17. októbra 2018,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo /151/2017 z 24. apríla 2019).

15. K zamietajúcej časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd tiež dodáva, že ako
vyplýva už z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2014, sp. zn. 7 Cdo65/2013, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
1/2015 pod č. 1, nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach treba dôsledne

rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované,
ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.
bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov,
v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,

na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Zmyslom náhrady škody na zdraví vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej (fyzickej) integrity
fyzickej osoby (§ 444 O.z.) je aj s poukazom na citované ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. poskytnúť
relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho
následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky pre
životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre

plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia). Súd zastáva názor, že väčšina
následkov neoprávneného zásahu tvrdených žalobkyňou na jej zdraví (fyzickom a psychickom), na
ktorých preukázanie navrhla výsluch svojho otca E. F. B. (ktorý vypovedal o zdravotnom stave žalobkyne
a následkoch úrazu v oblasti fyzického a psychického zdravia žalobkyne) je odškodňovaná práve
v rámci náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.

(ktoránáhradapokrývaprávenepriaznivénásledkypoškodeniazdraviapreživotnéúkonypoškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh).
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa pritom poskytuje na základe lekárskeho posudku,
kedy sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo
v lekárskom posudku, náhrada musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju,

a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti (§
4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.). V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je
uznanieinvalidity,môžepritomsúdnáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatneniaešteajzvýšiť(najviac
o 50 % - porov. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. ). Citované ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z.
teda poskytujú možnosti pre uplatnenie náhrady za dôsledky poškodenia zdravia v rôznych oblastiach

života fyzickej osoby (v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, manželskom ale napríklad aj v politickom
či športovom živote), pokrývajú teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach
jeho života, pri plnení jeho rôznych spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia
zdravia. Z uvedeného je zrejmé, že následky poškodenia zdravia žalobkyne (či už vo fyzickej alebo
psychickej oblasti) opísané otcom žalobkyne v jeho výpovedi sú odškodniteľné, avšak nie v rámci

náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv žalobkyne v zmysle § 11 a nasl. O.z., ale
v rámci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. Tento nárok si
však žalobkyňa v konaní neuplatnila. Možno sa pritom dôvodne domnievať, že po ustálení zdravotného
stavu žalobkyne (k čomu v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. dochádza spravidla až po uplynutí
jedného roka od poškodenia na zdraví, kedy možno vydať lekársky posudok pre účely uplatnenia

nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia) si žalobkyňa uplatní voči zodpovednostným
subjektom aj tento nárok. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že tvrdenia žalobkyne v žalobe
o absolútnej strate možnosti uplatniť sa v živote s trvalými následkami na jej zdraví, doživotnom
ovplyvnení jej súkromného, pracovného (súd pripomína, že žalobkyňa je maloletá) a rodinného života
neboli v konaní nijako preukázané.

16. Napokon, pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/ vo vzťahu k priznanej náhrade
nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do osobnostných práv žalobkyne zavineným protiprávnym
konaním žalovaného 1/, súd poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax súdov ohľadne výkladu
pojmu škoda použitým v § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., keď súdy dospeli k záveru, že príslušné

ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať v tom zmysle, že poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla kryje aj nároky na náhradu nemajetkovej ujmy
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (porov. napr. rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-22/12 zo dňa 24.10.2013, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 474/2016 zo dňa 17.8.2016, sp. zn. III. ÚS 646/2015 zo dňa 16.12.2015, sp. zn. I.

ÚS 206/2015 zo dňa 29.04.2015, sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 1/2016 zo dňa 31.7.2017, publikovaný v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2018 pod č. 61, uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/143/2017 zo dňa 27.02.2018, sp. zn. 6Cdo/206/2017 zo dňa27.02.2018, sp. zn. 8Cdo/6/2018 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 2Cdo/41/2018 zo dňa 31.01.2019, sp. zn.
2Cdo/33/217 zo dňa 19.10.2018, sp. zn. 6Cdo/80/2018 zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 8Cdo/177/2018 zo
dňa 29.11.2018, sp. zn. 6Cdo/164/2018 zo dňa 28.02.2019). A hoci vyššie uvedené rozhodnutia sa

týkali otázky pasívnej vecnej legitimácie poisťovne v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy spočívajúcej
v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody v dôsledku prevádzky motorového
vozidla, súd nevidí dôvod odchyľovať sa od tam prijatých právnych záverov ani v sporoch o náhradu
nemajetkovej ujmy spočívajúcej v zásahu do osobnostných práv priamo poškodeného dopravnou
nehodou v dôsledku prevádzky motorového vozidla, a v súlade s argumentom a fortiori a minori

ad maius (argument na základe silnejšieho dôvodu od menšieho k väčšiemu) musí potom záver o
pasívnej vecnej legitimácie poisťovne (žalovaného 2/) platiť aj v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy
spočívajúcej v zásahu do osobnostných práv priamo poškodeného dopravnou nehodou v dôsledku
prevádzky motorového vozidla. Pre istotu však súd uvádza, že zodpovednosť žalovaného 1/ za zásah do
osobnostných práv žalobkyne bola daná nie len tým, že ako vodič motorového vozidla spôsobil dopravnú
nehodu, pri ktorej došlo k ujme na zdraví žalobkyne a v dôsledku toho aj k zásahu do osobnostných

práv žalobkyne (teda ako priamy pôvodca zásahu), ale jeho zodpovednosť bola daná aj tým, že bol
prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým došlo k týmto následkom. Jeho zodpovednosť za zásah
do osobnostných práv žalobkyne tak bola daná ustanovením § 11 O.z., § 13 ods. 1, 2, 3 O.z. v spojení
s § 420 ods. 1 O.z. § 427 ods. 1, 2 O.z., § 429 O.z., § 444 a § 449 ods. 1 O.z. a § 853 O.z.. Ak
totiž žalovaný 1/ zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako prevádzkovateľ

vozidla,potomzapoužitiaanalógielegis(§853O.z.)zodpovedátentoprevádzkovateľajzanemajetkovú
ujmuspôsobenúnachránenýchosobnostnýchprávachfyzickejosoby.Právnymvzťahomzodpovednosti
za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach fyzickej osoby (§ 11 a nasl. O.z.) sú totiž
obsahom a účelom najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú
v majetkovej sfére poškodeného (§ 420 a nasl. O.z.). Tak, ako sú zvláštnou skupinou zásahov do

majetkovej sféry prípady, v ktorých škoda bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427
a nasl. O.z.), rovnako osobitnou je aj skupina tých zásahov do osobnostnej sféry, v prípade ktorých
nemajetková ujma bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov. Pokiaľ je na mieste analogické
použitie ustanovenia § 420 ods. 1 a 2 O.z. pri určení, či zodpovednosť za zásah do osobnostných práv
nesie fyzická osoba bezprostredne konajúca alebo právnická osoba, za ktorú fyzická osoba konala v

rámci výkonu činností, ktorými bola poverená touto právnickou osobou, je rovnako na mieste analogické
použitie ustanovenia § 427 ods. 2 O.z. pri určení subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných
práv fyzickej osoby v dôsledku prevádzky dopravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného možno
potom konštatovať, že tak, ako podľa okolností konkrétneho prípadu zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ motorového vozidla poškodenému, zodpovedá tento

prevádzkovateľ aj za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej
osobe. Keďže žalovaný 1/ bol prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda pri ktorej došlo k ujme na zdraví žalobkyne, pričom toto motorové vozidlo bolo povinne zmluvne
poistené u žalovaného 2/, bola tým daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ aj v prípade nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv žalobkyne v dôsledku prevádzky tohto

motorového vozidla bola s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s
§ 4 ods. 1, 2, 4 zákona č. 381/2001 Z.z..

17.Celkomnazáverknámietkežalobkyne(jejprávnehozástupcu)naposlednompojednávaníkonanom
dňa 30.05.2024 k vykonaniu dokazovania pripojeným trestným spisom Okresného súdu Bratislava IV

sp. zn. 3T/61/2022 (právny zástupca žalobkyne namietal, že žalovaný 1/ riadne nenavrhol vykonať
dokazovanie týmto spisom) súd uvádza že žalovaný 2/ už vo vyjadrení k žalobe (č.l. 49 spisu), teda
vrámciprvéhoprocesnéhoúkonu,ktorýmupatrí,navrhol„abysúdpripojilktomutokonaniuprávetrestný
spis Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/61/2022“ a na strane 4 jeho vyjadrenia ho ešte aj označil
ako „Dôkaz“. Tento dôkaz pritom označil na preukázanie svojho tvrdenia o spoluzavinení dopravnej

nehody, a tým aj spôsobenej škody samotnou žalobkyňou. Uvedená námietka žalobkyne (jej právneho
zástupcu) preto nebola dôvodná. Pokiaľ žalobkyňa (jej právny zástupca) na poslednom pojednávaní
konanom dňa 30.05.2024 tiež namietla, že znalecký posudok znaleckej organizácie Automotive
Solution4u, s.r.o., č. 1/2022 zo dňa 16.01.2022 z pripojeného trestného spisu sp. zn. 3T/61/2022 je len
listinný dôkaz z iného konania, pričom ona spochybňuje jeho správnosť pokiaľ ide o jej údajnú mieru

spoluzavinenia, keďže nie je zrejmé ako znalec ako nesprávnu techniku jej prechodu cez cestu určil
nepoužitie priechodu pre chodcov, pričom tam žiadny priechod nikdy nebol, nie je a pravdepodobne
ani nebude, súd uvádza, že dokazovanie predmetným znaleckým posudkom súd vykonal ako listinným
dôkazom v súlade s § 204 C.s.p., t.j. jeho prečítaním, pričom pokiaľ žalobkyňa spochybnila jehosprávnosť ohľadne jej miery spoluzavinenia s poukazom na to, že znalec ako nesprávnu techniku jej
prechodu cez cestu určil nepoužitie priechodu pre chodcov, pričom tam žiadny priechod nikdy nebol,
súd uvádza, že zo záverov znaleckého posudku nevyplýva, že by znalecká organizácia ako nesprávnu

techniku prechádzania žalobkyne cez vozovku určila nepoužitie priechodu pre chodcov (keďže tam
žiadnynieje,takhologickyaninemohlapoužiť),alenesprávnoutechnikouboloprechádzaniežalobkyne
cez vozovku v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala, čím
vytvorila vodičovi vozidla (žalovanému 1/) kolíznu situáciu (viď odpoveď na otázku č. 4 „ ...správanie
sa chodkyne vo vozovke, resp. pred vstupom do vozovky ulice Cesta pri železničnej trati nebolo

z technického hľadiska správne, nebolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov.
Chodkyňa prechádzala cez vozovku ulice Cesta pri železničnej trati mimo vyznačeného priechodu
pre chodcov a do jazdného pruhu vozovky ulice Cesta pri železničnej trati smerom do mestskej časti
Devínska Nová Ves vstúpila v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody
neumožňovala. Chodkyňa vytvorila vstupom do vozovky ulice Cesta pri železničnej trati vodičovi vozidla
Lancia kolíznu situáciu.“, odpoveď na otázku č. 5 „ ...príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska

bolo nesprávne správanie sa chodkyne pri prechádzaní cez vozovku ulice Cesta pri železničnej trati
(chodkyňa vstúpila do jazdného pruhu vozovky ulice Cesta pri železničnej trati smerom do mestskej
časti Devínska Nová Ves v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody
neumožňovala). Chodkyňa vytvorila vstupom do vozovky ulice Cesta pri železničnej trati vodičovi vozidla
Lancia kolíznu situáciu.“, odpoveď na otázku č. 6 „ ...chodkyňa mohla z technického hľadiska stretu

s vozidlom Lancia zabrániť za predpokladu, keby správanie sa chodkyne pred vstupom do vozovky
ulice Cesta pri železničnej trati bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov, t.j. za
predpokladu,kebychodkyňavstúpiladojazdnéhopruhuvozovkyuliceCestapriželezničnejtratismerom
do mestskej časti Devínska Nová Ves v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej
nehody umožňovala.“). Vzhľadom na uvedené nebolo spochybnenie záverov znaleckého posudku

žalobkyňou dôvodné, pričom nakoľko neuviedla žiadne iné relevantné dôvody spochybňujúce závery
znaleckého posudku (nepostačuje iba všeobecné konštatovanie o spochybnení správnosti znaleckého
posudku) a ani súd takéto nezistil (vzhľadom na celkovú presvedčivosť, odbornosť, zrozumiteľnosť
a logickú previazanosť prijatých záverov ako aj ich nadväznosť na posudkovú časť nemal súd dôvod
pochybovať o správnosti prijatých záverov) súd vzal uvedený dôkaz za základ svojho rozhodovania.

18. Súd nevyhovel návrhu žalovaného 2/ na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného 1/ k jeho
majetkovým pomerom (k otázke náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnenej v sume 35.000
eur), keďže tento dôkaz žalovaný 2/ navrhol v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania (§ 153
C.s.p.) až na poslednom pojednávaní (čo namietla aj žalobkyňa), pričom mu nič nebránilo urobiť

tak už oveľa skôr (už vo vyjadrení k žalobe, prípadne v duplike) a žiadny iný dôkaz k majetkovým
pomerom žalovaného 1/ nebol počas celého konania navrhnutý. Okrem toho však súd vzhľadom na
výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (v sume 3.000 eur) nepovažoval uvedený
dôkaz ani za rozhodujúci, keďže je zrejmé, že priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy nemôže
predstavovať pre žalovaného 1/ (o to viac pre žalovaného 2/) z ekonomického hľadiska (za súčasnej

hospodárskej a celkovej životnej úrovne na Slovensku /žalovaný 1/ má navyše trvalý pobyt v Bratislave
a podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni pracuje v spoločnosti VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s.,/) žiadnu
závažnejšiu prekážku a výraznejší zásah do jeho majetkových pomerov, a už vôbec nemôže byť pre
neho v tomto zmysle likvidačná resp. neúnosná.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania, keďže úspech žalobkyne ako aj žalovaných 1/ a 2/ vyhodnotil
súd pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania v zásade za rovnaký. Žalobkyňa bola
totiž v rozhodujúcej miere neúspešná v časti nároku na náhradu škody na zdraví (náhrady za bolesť
a nákladov spojené s liečením), avšak úspešná bola v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch. K tejto časti nároku súd uvádza, že rozhodnutie o výške náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch záviselo od úvahy súdu, preto čiastočné (hoci v prevažnej miere) zamietnutie žaloby
v tejto časti, súd pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania nepovažoval za neúspech
žalobkyne. Za podstatné považoval súd to, že čo do základu nároku (na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch) mala žalobkyňa v konaní úspech, pričom jeho výška bola výlučne predmetom úvahy súdu, za

čo žalobkyňa nemôže niesť zodpovednosť (a byť procesne sankcionovaná v podobe nepriznania nároku
nanáhradutrovkonania,resp.jehoznížením).Vprípadoch,vktorýchvýškaplneniazávisíodúvahysúdu
(aleboodznaleckéhoposudku)nejdetotižoprocesneneúspešnéhožalobcu,akmubolapriznanáaspoň
časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťouza predvídanie výsledku na základe úvahy súdu (alebo znaleckej činnosti). Pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania je totiž potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné
sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná

a nadväzujúca (porov. napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15.
apríla 2020, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017 zo dňa 13.12.2017, rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/56/2022 zo dňa 16.02.2023, Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2016, str. 926 a 927).

Poučenie:

- 21 -
16Cos/1/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom

súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.