Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, September 2, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 12C/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123433252
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:6123433252.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 12C/16/2024

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Slovenská
republika - Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, so sídlom Námestie
Ludvika Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO: 00165549, proti žalovaným: 1.) A. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. A., 2.) D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. A., obaja zast. JUDr. Jánom
Bartánusom, advokátom, AK K. E. F. X, XXX XX G., IČO: 48411884, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

2 12C/16/2024

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

20 12C/16/2024

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10. 11. 2023, postúpenou Okresnému
súdu Liptovský Mikuláš dňa 04. 03. 2024 sa žalobca Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta
Banská Bystrica, so sídlom Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade povinnosťou vypratať nehnuteľnosť – Vila č. XXXX, súpisné
číslo XXXX, parc. č. 3000, nachádzajúca sa v okrese Liptovský Mikuláš, obec C. A., katastrálne územie
C. A., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, parcely registra „C“, a odovzdať ju žalobcovi do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a žalovanú v 2. rade povinnosťou vypratať nehnuteľnosť – Vila č. XXXX,

súpisné číslo XXXX, parc. č. 3000, nachádzajúca sa v okrese Liptovský Mikuláš, obec C. A., katastrálne
územie C. A., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, parcely registra „C“, a odovzdať ju žalobcovi do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež žalovaným uložiť povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcovi trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca listom zo dňa 30. 05. 2018 informoval
žalovaných, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z016172-2017 zo dňa
29. 12. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 12. 2017, zanikla Detská ozdravovňa Železnô,
so sídlom Partizánska Ľupča, 032 15, IČO: 17336180, zlúčením so štátnou príspevkovou organizáciou

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, ako žalobcom a dňom 01. 01. 2018
prešiel všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok a finančné prostriedky štátu v správe Detskej ozdravovne
Železnôvrozsahuvecnéhoafinančnéhovymedzeniamajetkuvrátanesúvisiacichprávazáväzkov,ktoré
tvoria prílohu č. 1 rozhodnutia, do správy žalobcu. Žalobca listom zo dňa 30. 05. 2018 vyzval žalovanýchna uvoľnenie nehnuteľnosti č. 1 vo Vile Encián a Vile Anula, súp. č. 1003, obec Partizánska Ľupča,
nakoľko tento užívajú žalovaní bez právneho titulu. Podľa názoru žalobcu právo žalovaných užívať
nehnuteľnosť z titulu nájomnej zmluvy zaniklo najneskôr momentom prijatia uznesenia Okresného súdu

Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa Detská ozdravovňa Železnô proti žalovaným, zo dňa 19.
04. 2016 číslo konania 13C/41/1999 o privolení výpovedi z nájmu bytu, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 11. 05. 2016 a ktorým súd konanie v tejto sporovej veci zastavil. Uvedený moment
je najneskorším dátumom, kedy zaniklo právo žalovaných nehnuteľnosť užívať z titulu nájomnej zmluvy,
nakoľko toto právo bolo do toho času predmetom sporu, vychádzajúc z odôvodnenia súdu: „medzi

účastníkmi nie je sporné, že k naplneniu požiadaviek § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku
štátu nedošlo a nájomná zmluva tým ex lege v zmysle § 17 zanikla“. Súd uvedeným spôsobom rozhodol
jednak na základe návrhu Detskej ozdravovne Železnô ako žalobcu na späťvzatie návrhu v zmysle
§ 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., ako aj na základe súhlasu žalovaného so späťvzatím návrhu na
začatie konania zo dňa 14. 04. 2016. Dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania bola nesporná
skutočnosť, že dotknutá nehnuteľnosť je majetkom štátu v správe Detskej ozdravovne Železnô, na ktorú

sa vzťahuje zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v platnom znení. Nakoľko medzi Detskou
ozdravovňou Železnô a žalovanými nedošlo k úprave nájomného vzťahu (zmluvy) k nehnuteľnosti a
k jeho zosúladeniu s ustanovením § 17 zákona o správe majetku štátu, nájomná zmluva zanikla ex
lege. Žalovaní listom zo dňa 04. 07. 2018 odpovedali na žiadosť o vypratanie bytu žalobcu, pričom
odmietli predmetnú nehnuteľnosť vypratať a svoje stanovisko odôvodnili skutočnosťou, že disponujú

inou platnou nájomnou zmluvou uzatvorenou po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 17 zákona o
správe majetku štátu. Žalobca je toho názoru, že žalovaní uvedením tvrdením len účelovo zavádzajú
a toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Žalobca ani Detská ozdravovňa Železnô neuzatvorili so
žalovanými žiadnu zmluvu, ktorá by zakladala ich právo nehnuteľnosť užívať. Žalovaní do dnešného
dňa, na základe niekoľkých výziev žalobcu nepredložili dôkaz o tom, že predmetná zmluve existuje. Na

podporutvrdenia,žemedzižalovanýmiažalobcomneexistuježiadnyzmluvnýchvzťah,ktorýbyzakladal
právo žalovaných nehnuteľnosť užívať, žalobca ako správca majetku štátu je v prípade uzatvárania
nájomných zmlúv viazaný zákonom č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. V zmysle § 13 predmetného
zákona správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou
zmluvou len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Správca je povinný ponúknuť dočasne

prebytočný nehnuteľný majetok štátu v registri a dohodnúť také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom
mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti (ďalej
len"trhovénájomné").Ponukamusíobsahovaťnajmäidentifikáciudočasneprebytočnéhonehnuteľného
majetku štátu, lehotu na doručovanie cenových ponúk a požadované trhové nájomné. Ak cenová ponuka
žiadneho záujemcu nedosiahne trhové nájomné, je správca povinný od ponuky odstúpiť. Správca

je povinný akceptovať len cenové ponuky vyjadrené pevnou sumou. Správca je povinný vyhodnotiť
cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva a odvoláva štatutárny orgán správcu alebo
ním poverená osoba. Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne
najvyššie trhové nájomné. Za rovnakých podmienok možno prenajať aj prebytočný nehnuteľný majetok
štátu, ak správca začal vykonávať všetky úkony na prevod majetku štátu, a to až do dňa prevodu.

Podmienky § 13 zákona o správe majetku štátu neboli v žiadnom bode naplnené a preto nemohlo dôjsť
k uzatvoreniu nájomnej zmluvy so žalovanými. Zároveň v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe v informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobca ako príspevková organizácia
je osobou povinnou zverejňovať zmluvy v Centrálnom registri zmlúv Slovenskej republiky. Nájomná
zmluva týkajúca sa predmetnej nehnuteľnosti uzatvorená so žalovaným v 1. rade alebo žalovanou

v 2. rade sa v Centrálnom registri zmlúv Slovenskej republiky nenachádza. Následne zaslal žalobca
žalovaným žiadosť o vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 30. 07. 2018 a poslednú žiadosť o vypratanie
nehnuteľnosti a predžalobnú výzvu zo dňa 04. 10. 2022, pričom žalovaní nehnuteľnosť neuvoľnili,
čím neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku štátu, ktorý má v správe
žalobca, užívajú nehnuteľnosť bez právneho titulu a dopúšťajú sa tak protiprávneho konania. Žalovaní

a rodinní príbuzní žalovaných, H. B., H. B., mali bez súhlasu žalobcu zriadené trvalé bydliská v mieste
nehnuteľnosti.Trvalépobytyžalovanýchaichmenovanýchrodinnýchpríbuznýchbolinažiadosťžalobcu
zo dňa 06. 06. 2023 Ohlasovňou pobytu Partizánska Ľupča podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 253/1998
Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov zrušené. Žalobca má zároveň vedomosť o
tom, že žalovaný v 1. rade v minulosti vykonával v mieste nehnuteľnosti podnikateľskú činnosť bez

súhlasu žalobcu a rodinný príslušník žalovaných p. H. B. ešte v súčasnosti má bez súhlasu žalobcu
nehnuteľnosť zapísanú ako miesto podnikania v živnostenskom registri. Predmetná nehnuteľnosť je
súčasťou rekreačného areálu Železnô, ktorý má žalobca v správe majetku štátu a v rámci ktorého
žalobca ponúka ubytovacie a stravovacie služby pre individuálnych záujemcov, rodiny, väčšie skupiny,školy v prírode, lyžiarske kurzy, pobytové tábory, športové, alebo kultúrne sústredenia či workshopy.
Neoprávneným užívaním nehnuteľnosti žalovaní bránia žalobcovi využívať nehnuteľnosť ako budovu
ubytovacieho zariadenia, čím žalobcovi vzniká značná škoda. Podaním doručeným Okresnému súdu

Banská Bystrica dňa 19. 12. 2023 na výzvu súdu žalobca opravil žalobu v časti označenia žalobcu tak,
ako vyplýva z aktuálneho výpisu v LV č. XXX, ktorý sa predmetného konania týka, takže správne znie:
Slovenská republika, v mene ktorej koná: Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská
Bystrica, so sídlom Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO: 00165549.

2. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe namietal miestnu
príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica a navrhol, aby spor prejednal Okresný Súd Liptovský
Mikuláš. Ďalej poprel skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe a uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú,
prípadne podanú predčasne. Žalobca argumentuje v žalobe o vypratanie tým, že zmluva o nájme v
zmysle § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu ex lege zanikla. Žalobca ďalej odôvodňuje
svoj návrh tým, že v konaní 13C/41/1999 o privolení výpovedi z nájmu bytu súd v odôvodnení uznesenia

o zastavení konania uviedol „medzi účastníkmi nie je sporné, že k naplneniu požiadaviek § 13 zákona
č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu nedošlo a nájomná zmluvy tým ex lege v zmysle § 17
zanikla“. Podľa názoru žalovaného v 1. rade citované odôvodnenie bolo prevzaté z textu späťvzatia
navrhovateľa, teda Detskej ozdravovne Železnô, nie zo strany terajšieho žalovaného v 1. rade. V
priebehu rokov prebehlo viacero konaní, v ktorých súdy konštatovali, že nájomný vzťah naďalej trvá.

Obydlím žalovaného v 1. rade je byt č. X nachádzajúci sa vo D. I. v katastrálnom území C. A.. Vo D.
I. sa nachádzajú 3 bytové jednotky. Žalobca má za to, že byt užíva oprávnene od zápisu o dohode
o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01. 04. 1987. Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný v 1. rade v
reakcii na žalobcov list zo dňa 30. 05. 2018 zavádza, keď uviedol, že disponuje inou platnou zmluvou
po nadobudnutí účinnosti zákona o správe majetku štátu. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že to

bol práve žalobca, ktorý vo svojom liste zo dňa 30. 05. 2018 uviedol, že disponuje zmluvou o nájme
bytu zo dňa 28. 01. 1999, teda po nadobudnutí účinnosti zákona o správe majetku štátu. Žalobca teda
potvrdil, že sám takouto zmluvou disponuje a žalovaný v 1. rade navrhol, aby súd od žalobcu túto zmluvu
vyžiadal. Žalovaný v 1. rade uviedol, že zákon o správe majetku štátu vo všetkých svojich ustanoveniach
odkazuje len na všeobecné ustanovenia zmluvy o nájme podľa § 663 až § 684 Občianskeho zákonníka.

Nájom bytu je v Občianskom zákonníku upravený ustanoveniami § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktoré majú povahu špeciálnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave nájomnej zmluvy. Zákon o správe
majetku štátu je vo vzťahu špeciálnej úpravy k všeobecnej úprave nájomnej zmluvy v Občianskom
zákonníku, avšak osobitne upravený nájom bytu je v špeciálnej úprave vo vzťahu k zákonu o správe
majetku štátu. Nájom bytu má špecifickú povahu a je podľa ustanovenia § 685 Občianskeho zákonníka

chráneným nájmom, pretože zákonodarca chráni nájomcu ako slabšiu zmluvnú stranu ustanoveniami
ktoré majú kogentnú povahu. Ustanovenie § 710 a nasl. Občianskeho zákonníka upravuje osobitné
spôsobyzánikunájmubytu.Tietoustanoveniasapoužijúvýlučnenanájombytu,tedanaktorýsazákono
správe majetku štátu v ustanovení §17 nevzťahuje. K zániku nájmu bytu môže preto dôjsť len z dôvodov
podľa § 710 a § 711 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu

vypovedaniunájomnejzmluvy,nedošloukončeniudohodou,anineuplynuladobanájmu,žalovanéhov1.
radeprávonájmukbytunaďalejtrvá.Žalovanýv1.radeďalejpoukázalnato,ženájombytuakoosobitný
druh nájmu, s ktorým zákon o správe majetku štátu vyslovene nepočíta, umožňuje uzavrieť zmluvu aj
v ústnej forme. Zo strany právneho predchodcu žalobcu Detskej ozdravovne Železnô bol dňa 02. 12.
2005 podpísaný dodatok k zmluve o nájme bytu. Pokiaľ by aj pôvodná zmluva o nájme bytu zanikla,

možno tento dodatok považovať ako prejav vôle zmluvných strán uzavrieť novú zmluvu o nájme bytu. So
žalovaným v 1. rade bola navyše niekoľkokrát dohodnutá zmena výšky nájomného. Žalovaný v 1. rade
doposiaľ platí žalobcovi nájomné a žalobca ho v plnej výške prijíma. Žalobca zároveň vo svojej výzve zo
dňa 30. 05. 2018 vyzval na úhradu nájomného. Žalovaný si navyše samostatne platí náklady na energie
spojenésužívanímnehnuteľnosti.Žalovanýv1.radebytudržiavalabezjehopričineniabynehnuteľnosť

schátrala tak, ako viaceré nehnuteľnosti v danej lokalite, o ktoré sa štát nestaral a neudržiaval ich.
Žalovaný považuje za potrebné, aby súd v tomto spore skúmal, či intenzita záujmu štátu prekročila
možnosti využitia nástrojov platného práva (napr. príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka). Štát
by však nemal zasahovať do uzavretých právnych vzťahov najmä vo vzťahu k chránenému obydliu.
Takýmto postupom by došlo k porušeniu princípu právnej istoty ako imanentného znaku právneho

štátu. Bez ohľadu na to, že sankcia zániku nájmov podľa §17 zákona o správe majetku štátu sa nemá
vzťahovať na nájmy bytov, tak sankcia zániku zmluvy priamo zo zákona je „nespravodlivou“ sankciou
hlavne pre tú zmluvnú stranu, ktorá prejavila záujem konvalidovať zmluvu v súlade s novou právnou
úpravou. Rovnako je nespravodlivou pre sankcionovanie oboch zmluvných strán, bez ohľadu na ichzáujem o úpravu zmluvného vzťahu v intenciách novej zákonnej úpravy. Uvedený postup nie je v súlade
s princípmi právneho štátu, najmä s princípom právnej istoty. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zakotvuje významné interpretačné pravidlo. Pojem „dobré mravy“ Občiansky zákonník ani iná

norma Slovenskej republiky nedefinuje. Vo všeobecnosti možno hovoriť o takých pravidlách morálneho
charakteru, ktoré sú všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje
vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických,
kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám
potom možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. V prípade žalôb o vypratanie bytu je pre

záver, či výkon určitého práva alebo povinnosti je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, náležité
posúdeniezáujmuvlastníkauplatňujúcehoochranusvojhovlastníckehopráva(vovzťahukvypratávanej
veci) a na druhej strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť
jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. Postup žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. V kontexte
využívania nehnuteľností v oblasti Železnô žalovaný v 1. rade uviedol, že ich obsadenosť je počas
roka minimálna. Žalobca štát v oblasti Železnô navyše disponuje viacerými nehnuteľnosťami, ktoré nijak

nevyužíva, pretože tieto v priebehu rokov chátrali, keďže sa o tieto nikto nestaral. Žalobcovi sa preto javí
ako jednoduchšie vypratať byt žalovaného v 1. rade, ktorý tento počas rokov na svoje náklady ako svoje
obydlie udržiaval. Vzhľadom na uvedené žalovaný v 1. rade navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

3. Žalovaná v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe namietala
miestnu príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica a navrhla, aby spor prejednal Okresný Súd
Liptovský Mikuláš. Ďalej poprela skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe a uviedla, že považuje žalobu za
nedôvodnú, prípadne podanú predčasne. Žalobca argumentuje v žalobe o vypratanie tým, že Zmluva
o nájme v zmysle § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu ex lege zanikla. Žalobca ďalej

odôvodňujesvojnávrhtým,ževkonaní13C/41/1999oprivolenívýpovediznájmubytusúdvodôvodnení
uznesenia o zastavení konania uviedol „medzi účastníkmi nie je sporné, že k naplneniu požiadaviek §
13 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu nedošlo a nájomná zmluvy tým ex lege v zmysle
§ 17 zanikla“. Žalovaná v 2. rade uvádza, že citované odôvodnenie bolo prevzaté z textu späťvzatia
navrhovateľa, teda Detskej ozdravovne Železnô, nie zo strany terajšej žalovanej v 2. rade. Nie je pravda

ako je uvedené v žalobe, že v predmetnom spore boli účastníkmi obidvaja žalovaní. Žalovaná v 2. rade
v uvádzanom spore nebola stranou v konaní. V priebehu rokov prebehlo viacero konaní, v ktorých súdy
konštatovali, že nájomný vzťah žalovanej v 2. rade naďalej trvá. Obydlím žalovanej v 2. rade je byt č.
X nachádzajúci sa vo D. E. v katastrálnom území C. A.. Žalovaná má za to, že byt užíva oprávnene,
pretože doposiaľ jej nebola doručená výpoveď z nájmu bytu, rovnako ako nebol nájom bytu skončený

iným spôsobom tak, ako to vyžadujú ustanovenia občianskeho zákonníka týkajúce sa skončenia nájmu
bytu. Žalovaná v 2. rade uviedla, že zákon o správe majetku štátu vo všetkých svojich ustanoveniach
odkazuje len na všeobecné ustanovenia zmluvy o nájme podľa § 663 až § 684 Občianskeho zákonníka.
Nájom bytu je v Občianskom zákonníku upravený ustanoveniami § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktoré majú povahu špeciálnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave nájomnej zmluvy. Zákon o správe

majetku štátu je vo vzťahu špeciálnej úpravy k všeobecnej úprave nájomnej zmluvy v Občianskom
zákonníku, avšak osobitne upravený nájom bytu je v špeciálnej úprave vo vzťahu k zákonu o správe
majetku štátu. Nájom bytu má špecifickú povahu a je podľa ustanovenia § 685 Občianskeho zákonníka
chráneným nájmom, pretože zákonodarca chráni nájomcu ako slabšiu zmluvnú stranu ustanoveniami
ktoré majú kogentnú povahu. Ustanovenie § 710 a nasl. Občianskeho zákonníka upravuje osobitné

spôsobyzánikunájmubytu.Tietoustanoveniasapoužijúvýlučnenanájombytu,tedanaktorýsazákono
správe majetku štátu v ustanovení §17 nevzťahuje. K zániku nájmu bytu môže preto dôjsť len z dôvodov
podľa § 710 a § 711 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu
vypovedaniu nájomnej zmluvy, nedošlo ukončeniu dohodou, ani neuplynula doba nájmu, právo nájmu
k bytu žalovanej v 2. rade naďalej trvá. Nájom bytu ako osobitný druh nájmu, s ktorým zákon o správe

majetku štátu vyslovene nepočíta, umožňuje uzavrieť zmluvu aj v ústnej forme. Zo strany právneho
predchodcu žalobcu Detskej ozdravovne Železnô bol dňa 05. 12. 2005 podpísaný dodatok k zmluve o
nájme bytu. Pokiaľ by aj pôvodná zmluva o nájme bytu zanikla, možno tento dodatok považovať ako
prejav vôle zmluvných strán uzavrieť novú zmluvu o nájme bytu. So žalovanou v 2. rade bola navyše
niekoľkokrát dohodnutá zmena výšky nájomného. Žalovaná v 2. rade doposiaľ platí žalobcovi nájomné a

žalobca ho v plnej výške prijíma. Žalobca ako súčasný vlastník sám poskytol číslo účtu, kam mu má byť
vyplácané nájomné. Žalobca zároveň vo svojej výzve zo dňa 30. 05. 2018 vyzval na úhradu nájomného.
Žalovaná si navyše samostatne platí náklady na energie spojené s užívaním nehnuteľnosti. Žalovaná
v 2. rade byt udržiavala a bez jej pričinenia by nehnuteľnosť schátrala tak, ako viaceré nehnuteľnosti vdanej lokalite, o ktoré sa štát nestaral a neudržiaval ich. Žalovaná v 2. rade považuje za potrebné, aby
súd v tomto spore skúmal, či intenzita záujmu štátu prekročila možnosti využitia nástrojov platného práva
(napr. príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka). Štát by však nemal zasahovať do uzavretých

právnych vzťahov najmä vo vzťahu k chránenému obydliu. Takýmto postupom, by došlo k porušeniu
princípu právnej istoty ako imanentného znaku právneho štátu. Bez ohľadu na to, že sankcia zániku
nájmov podľa §17 zákona o správe majetku štátu sa nemá vzťahovať na nájmy bytov, tak sankcia
zániku zmluvy priamo zo zákona je „nespravodlivou“ sankciou hlavne pre tú zmluvnú stranu, ktorá
prejavila záujem konvalidovať zmluvu v súlade s novou právnou úpravou. Rovnako je nespravodlivou

pre sankcionovanie oboch zmluvných strán, bez ohľadu na ich záujem o úpravu zmluvného vzťahu
v intenciách novej zákonnej úpravy. Uvedený postup nie je v súlade s princípmi právneho štátu,
najmä s princípom právnej istoty. Žalovaná v 2. rade býva na Železnom takmer 60 rokov, pričom
si plní svoje povinnosti, platí si nájomné. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvuje
významné interpretačné pravidlo. Pojem „dobré mravy“, Občiansky zákonník ani iná norma Slovenskej
republiky nedefinuje. Vo všeobecnosti možno hovoriť o takých pravidlách morálneho charakteru, ktoré

sú všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických, kultúrnych pravidiel
v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám potom možno
označiť za činnosť proti dobrým mravom. V prípade žalôb o vypratanie bytu je pre záver, či výkon
určitého práva alebo povinnosti je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, náležité posúdenie záujmu

vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej
strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za
neprimerane tvrdé. Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. V kontexte využívania nehnuteľností
v oblasti Železnô si žalovaná v 2. rade uviedla, že ich obsadenosť je počas roka minimálna. Žalobca štát
v oblasti Železnô navyše disponuje viacerými nehnuteľnosťami, ktoré nijak nevyužíva, pretože tieto v

priebehu rokov chátrali, keďže sa o tieto nikto nestaral. Žalobcovi sa preto javí ako jednoduchšie vypratať
byt žalovanej v 2. rade, ktorá tento počas rokov na svoje náklady ako svoje obydlie udržiavala. Vzhľadom
na uvedené žalovaná v 2. rade navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Replika žalobcu. Žalobca zotrval na jeho tvrdení, že žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaná

v 2. rade užívajú dotknutú nehnuteľnosť bez právneho titulu a akákoľvek snaha oprávneného
vlastníka, resp. správcu nehnuteľnosti o zmierlivé vyriešenie situácie, vysťahovanie žalovaných,
vypratanie nehnuteľnosti a ničím nerušené využívanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti žalobcu ostalo
bezvýsledné. O uvedené sa žalobca snaží od roku 2017, kedy zlúčením Detskej ozdravovne Železnô
so žalobcom rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z016172-2017 zo dňa

29. 12. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 12. 2017, prešiel všetok hnuteľný a nehnuteľný
majetok a finančné prostriedky štátu v správe Detskej ozdravovne Železnô v rozsahu vecného a
finančného vymedzenia majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov do správy žalobcu. Rovnako
Detská ozdravovňa Železnô sa v rámci konania vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp.
zn. 13C/41/1999, od roku 1999 snažila dostať žalovaných z predmetnej nehnuteľnosti, kedy títo umelo,

procesným napádaním, predlžovali spor. Pre oboznámenie sa súdu s celým procesom vyjadril žalobca
súhlas, aby súd pripojil predmetný spis 13C/41/1999 k súdnemu spisu v prebiehajúcom spore. V
súvislostistvrdeniamižalobcuv1.rade,ktorýsaodkazujenaustanoveniaonájmebytu,žalobcauviedol,
že predmetná nehnuteľnosť nie je bytom, ale v zmysle druhu stavby, vychádzajúc z listu vlastníctva je
nehnuteľnosť definovaná ako ubytovacie zariadenie. Ubytovacím zariadením je budova, priestor alebo

plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené
služby. Ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním
spojené služby najviac deväť mesiacov v roku. Žalovaný v 1. rade má svoje bydlisko na adrese J.
XXX, XXX XX J., kde preberal aj doporučenú korešpondenciu zo strany žalobcu. Nehnuteľnosť, kde
býva žalovaný v 1. rade, má tiež zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J.. Žalobca

má zároveň vedomosť o tom, že žalovaný v 1. rade v minulosti vykonával v mieste nehnuteľnosti
podnikateľskú činnosť bez súhlasu žalobcu a rodinný príslušník žalovaných, p. H. B. ešte v súčasnosti
má bez súhlasu žalobcu nehnuteľnosť zapísanú ako miesto podnikania v živnostenskom registri.
Dotknutú nehnuteľnosť žalovaní využívajú dlhé roky bez právneho titulu ako rekreačnú chatu pre celú
svoju rodinu. V tejto súvislosti je nemiestne zo strany žalovaných odvolávať sa dobré mravy, etické či

kultúrne pravidlá spoločnosti, keď žalobca jednal so žalovanými maximálne korektne a domáhal sa len
svojich základných práv, ktoré mu ako vlastníkovi, resp. správcovi zo zákona prináležia. Nehovoriac o
tom, že žalobca je ako správca majetku štátu povinný nakladať s majetkom štátu maximálne hospodárne
a v súlade so zákonom č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v platnom znení. Podľa názoru žalobcužalovaní nepreukázali existenciu právneho titulu, ktorý by zakladal ich oprávnenie nehnuteľnosť užívať
a preto navrhol súdu, aby rozhodol v zmysle žalobného návrhu žalobcu.

5. Duplika žalovaných v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade popierajú skutkové tvrdenia uvádzané
žalobcom v jeho vyjadrení. Nie je pravda, že by žalovaní v 1. a 2. rade umelo predlžovali spor vedený
v minulosti na OS LM sp.zn. 13C/41/1999 alebo akýkoľvek iný spor. K užívaniu nehnuteľností navrhli
žalovaní v 1. a 2. rade vypočuť riaditeľa predchádzajúceho vlastníka nehnuteľností Detskej ozdravovne
Železnô K. B. L.. Tiež nie je pravda, že žalovaní v 1. a 2. rade využívajú nehnuteľnosti ako rekreačnú

chatu. Žalovaní v 1. a 2. rade trvajú na tom, že nehnuteľnosti sú byty, ktoré sú obydlím žalovaných v 1.
a 2. rade. Ako už uviedli žalovaní v 1. a 2. rade, obzvlášť žalovaná v 2. rade, ako chránená osoba
užíva nehnuteľnosť ako svoje obydlie – trvalé bydlisko už desiatky rokov. Postup žalobcu možno preto
považovať prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené žalovaní v 1. a 2. rade
navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 28. 05. 2024 uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom žaloby o vypratanie, užíva od 01. 03. 1987, bol mu pridelený byt riaditeľkou OUNZ. Svoje
povinnosti v súvislosti s užívaním bytu si plní. Neuzatváral ďalšie právny úkony týkajúce sa užívania
tohto bytu, len túto, čo má jednu, z toho r. 1987. Zo strany žalobcu mu nebola doručená výpoveď z nájmu
bytu. Je si vedomý toho, že predmetné nehnuteľnosti nie sú v jeho vlastníctve. Predmetnú nehnuteľnosť

užíva na základe zmluvy o nájme, na základe tej z 01. 03. 1987. K otázke registrovanej živnosti s
miestom výkonu podnikania v predmetnej nehnuteľnosti uviedol, že na živnostenskom mu povedali, že
si tam musí v trvalom bydlisku tú živnosť, mal tam trvalé bydlisko. V súčasnosti nehnuteľnosť tam chodí
na víkend ku mame, syn príde tam ku starkej s deťmi. Jeho trvalé bydlisko je v súčasnosti C. A., obec.
Pokiaľ uvádzal súdu pri prezencii, že adresu J. M. XXX, tak tam má byt, ale trvalé bydlisko tam nemá.

Od právneho predchodcu mal súhlas so zaregistrovaním činnosti na predmetnej nehnuteľnosti. Bolo to
ústne povedané.

7. Žalovaní v 1. a 2 rade svojím podaním doručeným súdu dňa 21. 06. 2024 uviedli, že označujú ako
užívacie tituly nehnuteľností nájomné zmluvy. Tieto užívacie tituly neboli právnym predchodcom žalobcu

v predchádzajúcich súdnych konaniach popierané a boli nesporné. Žalovaní sa v predchádzajúcich
konaniach vyjadrili, že nájomné zmluvy boli uzavreté v ústnej forme, preto predkladali aj v
predchádzajúcich konaniach aspoň evidenčný list, ktorým disponovali. Bol to naopak právny predchodca
žalobcu, ktorý potvrdil, že k uzavretiu nájmu došlo a navyše tvrdil, že v písomnej forme. Poukázali na
stranu 16 súdneho spisu sp. zn. 13C/218/01, kde F. B. N., ako štatutárny orgán právneho predchodcu

žalobcu potvrdil, že "Pokiaľ ide o písomnú dohodu o nájme bytu, táto bola uzatvorená aj s pánom
B., aj s pani L. (B.). Tieto dokumenty sú u správcu." Žalovaní preto užívajú byty riadne na základe
riadne uzavretej nájomnej zmluvy. Medzi stranami bolo sporné len to, či bola uzavretá v ústnej alebo
písomnej forme. Práve právny predchodca žalobcu potvrdil, že ju má k dispozícii v písomnej forme, preto
akékoľvek popieranie právneho titulu zo strany žalobcu považujú žalovaní v 1. a 2. rade za účelové.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 03. 07. 2024 poukázal, že žalovaní v 1. a 2.
rade vo svojom vyjadrení konštatujú, že užívacie právne tituly neboli právnym predchodcom žalobcu
v predchádzajúcich súdnych konaniach popierané a boli nesporné. Žalovaní v 1. a 2. rade sa v
predchádzajúcich konaniach vyjadrili, že nájomné zmluvy boli uzavreté v ústnej forme, preto predkladali

aj v predchádzajúcich konaniach aspoň evidenčný list, ktorým disponovali. Žalovaní v 1. a 2. rade ďalej
tvrdia,žetoboltonaopakprávnypredchodcažalobcu,ktorýpotvrdil,žekuzavretiunájmudošloanavyše
tvrdil, že v písomnej forme. Uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde. Následné tvrdenia žalovaných
v 1. a 2. rade si zásadne odporujú, keď vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 06. 2024 uvádzajú, cit.: „Trváme
na našom tvrdení, že žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaná v 2. rade užívajú dotknutú nehnuteľnosť

bez právneho titulu a akákoľvek snaha oprávneného vlastníka, resp. správcu nehnuteľnosti o zmierlivé
vyriešenie situácie, vysťahovanie žalovaných, vypratanie nehnuteľnosti a ničím nerušené využívanie
vlastníckych práv k nehnuteľnosti žalobcu ostalo bezvýsledné.“ Zároveň ďalej vo vyjadrení priznáva,
že o vysťahovanie žalovaných sa rovnako snažil aj právny predchodca žalobcu, Detská ozdravovňa
Železnô, a to od roku 1999. Žalobca má za to, že práve účelovým procesným napádaním zo strany

žalovaných v 1. a 2. rade sa spor predlžoval až do roku 2016, kedy uznesením Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, v právnej veci navrhovateľky Detská ozdravovňa Železnô, proti žalovaným, zo dňa
19. 04. 2016 č.k. 13C/41/1999 o privolení výpovedi z nájmu bytu, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 11. 05. 2016, súd konanie v tejto sporovej veci zastavil. Z odôvodnenia súduvyplýva, že „medzi účastníkmi nie je sporné, že k naplneniu požiadaviek § 13 zákona č. 278/1993
Z.z. o správe majetku štátu nedošlo a nájomná zmluva tým ex lege v zmysle § 17 zanikla“. Súd
uvedeným spôsobom rozhodol jednak na základe návrhu Detskej ozdravovne Železnô ako žalobcu

na späťvzatie návrhu v zmysle § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,
ako aj na základe súhlasu žalovaného so späťvzatím návrhu na začatie konania zo dňa 14. 04. 2016.
Odvolávanie sa žalovaných v 1. a 2. rade na ústne uzatvorenú zmluvu z nešpecifikovaného dátumu
a nešpecifikovaným obsahom v poslednom vyjadrení je opäť len účelové a odporuje predchádzajúcim
tvrdeniam. Sám žalovaný v 1. rade na poslednom pojednávaní na otázku žalobcu: „Vedeli by ste

definovať, na základe čoho alebo akého právneho titulu užívate predmetnú nehnuteľnosť, mám na
mysli nejaký konkrétny dokument, na základe ktorého užívate predmetnú nehnuteľnosť?“ odpovedal:
„Na základe zmluvy o nájme. Na základe tej z 01. 03. 1987.“ Žalovaní v 1. a 2. rade, zastúpený
právnym zástupcom by mali tiež vedieť, že akékoľvek ústne dojednanie nájomného vzťahu by bolo
absolútne neplatné, preto žalobca nerozumie tejto zmene taktiky procesnej obhajoby. Žalobca má za to,
že užívací právny titul k nehnuteľnosti nebol nikdy daný do súladu so zákonom č. 278/1993 Z.z. o správe

majetku štátu v znení neskorších predpisov. Neboli vykonané úkony správcu majetku štátu v zmysle
§ 13 zákona o správe majetku štátu, a to vydanie rozhodnutia o dočasnej prebytočnosti, ponúknutie
dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu v registri a dohodnutie takého nájomného, za
aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo
porovnateľné nehnuteľnosti. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä

určenie predmetu a účelu nájmu, dohodnuté nájomné, vyčíslenie predpokladaných prevádzkových
nákladov spojených s užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.
Dôležitým faktorom, ktorý sleduje zákon o správe majetku štátu v záujme hospodárneho nakladania s
majetkom štátu, je dočasnosť, preto v § 13 ods. 3 zákona o správe majetku štátu výslovne definuje, že
správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do nájmu nájomnou zmluvou

uzavretou najviac na päť rokov. Zároveň na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch
ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa. V zmysle § 13
ods. 9 zákona o správe majetku štátu na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa
vyžaduje súhlas ministerstva financií; to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom. V zmysle § 8b ods. 1
zákona o správe majetku štátu všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom štátu vrátane

udeľovania súhlasu podľa tohto zákona musia mať písomnú formu s výnimkou uvedenou v § 11 ods.
7, inak sú neplatné. Zákonom č. 72/1999 Z.z., prijatým 30. 03. 1999, bol zmenený a doplnený zákon č.
278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Cieľom tejto novely bolo posilnenie
princípu hospodárnosti pri nakladaní s majetkom štátu a sprísnenie povinností správcov majetku štátu
pri nakladaní s týmto majetkom a zavedenie kontrolného oprávnenia Ministerstva financií Slovenskej

republiky nad dodržiavaním zákona o správe majetku štátu. Uvedené bolo absolútne nevyhnutné z
hľadiska histórie, kedy sa práve spôsobom ústnych dohôd, na príbuzenských, spriaznených princípoch,
či za účelom dosiahnutia vlastného prospechu netransparentne a nehospodárne nakladalo s majetkom
štátu. Z uvedeného dôvodu mali v zmysle §17 zákona o správe majetku štátu ex offo zaniknúť všetky
zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, v prípade,

že ich účastníci, teda obe zmluvné strany nedali do súladu s § 13 do šiestich mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Táto právna úprava mala za ciel úplne odstrániť netransparentné
a nehospodárne uzatváranie zmluvy, týkajúce sa majetku štátu. Po skúsenostiach, najmä s uzatváraním
nájomných zmlúv a zmlúv o výpožičke sa v zákone zakotvila možnosť odstrániť v lehote 6 mesiacov
ustanovenia zmlúv, či forma zmlúv (ústna), ktoré odporovali základným zásadám zákona o správe

majetku štátu, konkretizované v tomto zákone. Zakotveným postupom sledoval zákonodarca umožniť
správcom, účastníkom zmluvných vzťahov, pod hrozbou sankcie neplatnosti, očistiť nájomné zmluvy a
zmluvy o výpožičke o protiprávne ustanovenia a to bez ingerencie súdov. Novela ukladá povinnosť dať
tieto zmluvy do súladu nie len správcovi, ale účastníkom zmlúv, pričom nesplnenie povinnosti účastníkov
uplynutím vakačnej lehoty podmieňuje sankciou neplatnosti týchto zmlúv. Už z ust. § 1 zákona o správe

majetku štátu vyplýva, že predmetný zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve štátu, ktorý slúži
verejnoprospešným, a teda nepodnikateľským účelom. Na základe tohto ustanovenia je koncipovaný
celý zákon. Je prirodzené, že v prípade, že je majetok štátu dočasne prebytočný, štát si chce zachovať
určité kontrolné mechanizmy na to, aby sa ho mohol efektívne ujať. Prax potvrdila a odôvodnila
sprísnenie povinností pri nakladaní s majetkom štátu a zvýraznila kontrolné právomoci Ministerstva

financiíSlovenskejrepubliky.Zrozhodcovskejpraxealeajzcharakteruprávnejúpravyvyplýva,žezákon
o správe majetku štátu je vo vzťahu k všeobecnej úprave vlastníckeho práva zakotvenej v Občianskom
zákonníku osobitným zákonom a má chrániť majetok štátu pred neobmedzeným a neoprávneným
nakladaním s ním na úkor záujmov štátu, ktorý je jeho vlastníkom. Neplatnosť zmlúv je logický následoknedodržania zákonnej normy po obsahovej aj formálnej stránke. Ústavný súd Slovenskej republiky
dospel tiež k záveru, že ak ide o zákonný príkaz pre zmluvné vzťahy pro fututo, takáto hrozba sankciou
neplatnosti právnych úkonov je v limite zákonnej ochrany majetku štátu. Zákonodarca ust. § 17 zákona

o správe majetku štátu zvolil prístup nepriamej retroaktivity a svoj postup argumentoval verejným
záujmom (záujmom štátu) na zabezpečenie primeranej a účinnej ochrany majetku štátu. Zakotvením
vakačnej lehoty vytvoril pre zmluvné strany časový priestor pre možnosť zosúladenia už uzatvorených
zmlúv s novou právnou úpravou. Považovanie prípadného následné uzatvárania zmlúv v ústnej či
akejkoľvekinejformeprinedodržanípovinnostíaobsahovýchnáležitostínájomnýchzmlúvvyplývajúcich

zo zákona o správe majetku štátu za platné by sa absolútne priečilo sledovaným cieľom, zásadám a
princípom, na ktorých správa majetku štátu stojí a zákon ako taký by sa míňal svojmu účelu, bol by
zbytočný, nakoľko by stále platil stav spred prijatia novely, t.j. existencia nekonečných, nehospodárnych
a neefektívnych nájomných vzťahov. V súvislosti s neplatnosťou akýchkoľvek úkonov, ktoré odporujú
alebo sú v rozpore so zákonom o správe majetku štátu žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu Bratislava III. sp. zn. 22Cb/176/2014 zo dňa 19. 11. 2019, uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. 24S/42/2013–36, rozhodnutie Krajského súdu Bratislava III. sp. zn. 22Cb/176/2014 zo
dňa 19. 11. 2019, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/67/2013 zo dňa 28. 01. 2015. Tiež
poukázal na ust. § 3 ods. 1 a 2, ust. § 8b ods.1, ust. § 13 ods. 2, 9 zákona o správe majetku
štátu, ust. § 40 ods. 1, ust. § 47a ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka v platnom znení. V prípade
právneho úkonu, ktorý postráda zákonom predpísanú písomnú formu a dokonca zákonu odporuje,

by sa jednalo o absolútne neplatný právny úkon, ktorého neplatnosť vyplýva priamo zo zákona (ex
lege) a pôsobí voči každému. Absolútna neplatnosť právneho úkonu je vyjadrením verejného záujmu
chráneného štátom a jeho právnym poriadkom. Spôsobom na rozlíšenie medzi absolútnou a relatívnou
neplatnosťou je charakter chránených záujmov a ich intenzita spojená s primeranosťou aplikácie
právnych noriem, ktoré tieto záujmy vyjadrujú. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd

alebo aj iný štátny orgán aj bez návrhu, teda z úradnej povinnosti (ex officio). Absolútna neplatnosť sa
nemôže napraviť dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže byť ani konvalidovaná dodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od začiatku, teda od
momentu svojho vzniku a trvá aj po dodatočnom odpadnutí dôvodu neplatnosti. Nepremlčuje sa a
bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, dokonca aj ten, kto ju sám

spôsobil, pretože každý jedinec je subjektom pôsobenia neplatnosti erga omnes. Žalobca má za to, že
žalovaní v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno a nepredložili relevantný právny titul na užívanie
dotknutej nehnuteľnosti. Po poslednej možnosti danej súdom žalovaným na predloženie užívacieho
titulu sa žalovaní stroho odvolali na neurčitú zmluvu uzatvorenú „asi“ ústne, pričom nekonkretizovali
čas uzatvorenia, či obsahové náležitosti zmluvy. Takéto označenie nemožno považovať za označenie

ničoho, ani právneho úkonu, ani právneho titulu ani žiadneho dokumentu, či písomnosti ako dôkazu,
na ktorý by mohol žalobca reagovať a už vôbec nie nájomnej zmluvy, ktorá má/mala byť uzatvorená
v zmysle zákona o správe majetku štátu. Z uvedeného vyjadrenia nemožno poukázať na konkrétny
právny titul, ktorý by ich oprávňoval nehnuteľnosti užívať. Žalovaní v 1. a 2. rade doteraz nepreukázali,
že by bol ich zmluvný vzťah daný do súladu so zákonom o správe majetku štátu po nadobudnutí

účinnosti novely zákona, ktorá túto povinnosť v 6 mesačnej lehote ukladala pod hrozbou neplatnosti
dovtedy existujúcich zmluvných vzťahov. Ani po zániku predchádzajúceho zmluvného vzťahu ex lege
žalovaní v 1. a 2. rade nepreukázali, že by došlo k rozhodnutiu o dočasnej prebytočnosti majetku
štátu, jeho ponuke v registri k udeleniu súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky, dohodnutiu
minimálne takého nájomného, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu,

písomnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy, či jej zverejnenie v Centrálnom registri zmlúv Slovenskej
republiky. Na podklade slovenskej judikatúry potvrdenej vo všetkých troch inštanciách, nenaplnenie
už len jednej z uvedených podstatných náležitostí stanovených pre uzatvorenie nájomnej zmluvy na
dočasne prebytočný majetok štátu spôsobuje neplatnosť, neexistenciu zmluvy. Žalovaní v 1. a 2. rade
nepreukázali naplnenie ani jedného z nich. Zároveň žalobca poukázal dočasnosť nájomných zmlúv

uzatvorených v zmysle zákona o správe majetku štátu, maximálne 5 rokov.

9. Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09. 07. 2024 uviedla, že v byte, ktorého
vypratanie je predmetom tohto sporu, teraz na Železnom dlho býva. Presťahovala sa z I. do E.. Museli
sa odsťahoval z I. do E. z dôvodu, G. sa zatvoril, tam, kde bola jedáleň, kuchyňa, triedy a kancelárie na

poschodí, nebolo kde variť, G. bol uzatvorený, tam ten I., kde pôvodne bývala, tam sa urobila kuchyňa,
tam sa chodilo na stravu. Vtedy išla do E., nepamätá si, ktorý rok to bol. Uzatvárali nájomnú zmluvu s
právnym predchodcom žalobcu. Platí nájomné, je to 46 eur aj nejaké centy. Elektriku si osobne sama
platí vo výške 175 eur a má zmluvu s elektrikármi, toto sú mesačné platby. Nevie, či sa snažil právnypredchodca žalobcu Detská ozdravovňa Železnô dať do súladu nájomnú zmluvu so zákonom o správe
majetku štátu. Je si vedomá toho, že nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej býva cca 60 rokov. Má
uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu, t.j. Detskou ozdravovňou Železnô.

Fakultná nemocnica F. D. Roosevelta neuzatvárala s ňou zmluvu, osobne bola za nimi, keď to preberali,
keď to chodili z Bystrice, veci preberali a bola osobne za nimi, že by chcela nové zmluvy. Tvárili sa
a pokrčili plecami, to bolo všetko. Nájomná zmluva, ktorú mala uzatvorenú s Detskou ozdravovňou
Železnô, bola uzatvorená písomne. Možno že bude niekde doma alebo v archíve v Železnom, ale to
všetko brala Bystrica. Detská ozdravovňa Železnô dala nájomný vzťah do súladu so zákonom o správe

majetku štátu. Vtedy im to tak dali, ona to nemohla meniť. Oni chybu neurobili, chybu urobila Bystrica,
mali im dať zmluvy.

10. Svedok K. B. L. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 08. 08. 2024 uviedol, že pozná p. B. A. aj p.
D. B.. C. D. B. pracovala u neho v Železnom, p. B. je jej manžel. Svedok pôsobil v Detskej ozdravovni
Železnô na pozícii riaditeľa od decembra 2009 až pokiaľ ozdravovňu nezavreli, čo bolo k 31. 12. 2017.

Na odstránenie nezrovnalosti, pozná p. D. B., ktorá je nar. XX. XX. XXXX, táto bývala v areáli J. O. P.,
takisto vypomáhala im na dohodu v prípade potreby práce v kuchyni, to znamená nejedná sa o manželku
p. B., ale je to jeho matka. Žalovaní užívali počas jeho pôsobenia vo funkcii štatutára nehnuteľnosti,
ktoré mali v správe. Ako štatutár s tým súhlasil. K otázke právneho titulu ich užívania nehnuteľnosti
uviedol, že má dojem, že to bola nájomná zmluva. Keď nastúpil do Detskej ozdravovne Železnô, zistil,

že tam bola podaná žaloba na vypratanie bytu, tam sa pojednávalo o tom, či sa jedná o služobný
byt alebo nie. Túto žalobu podal nie jeho predchodca, ale ešte predchodca jeho predchodcu J. N.,
jednalo sa tam hlavne o to, či sa jedná o služobný byt alebo nie. Zmenilo sa merito zákona ohľadom
definície služobného bytu a svedok navrhol, aby sa táto žaloba stiahla, čiže nájomný pomer trval ďalej,
nájomné sa platilo ďalej. Nepamätá si, na základe čoho bola určená výška nájomného. Má taký dojem,

že on novú zmluvu so žalovanými, novú nájomnú zmluvu priamo neuzatváral, nepamätá si to. Za jeho
pôsobenia nebola vyhlásená dočasná prebytočnosť majetku, oni na žiadnu nehnuteľnosť prebytočnosť
nevyhlasovali. Nevie, aké bolo znenie zákona o správe majetku štátu, nepamätá si, či dávali do súladu
existujúci právny vzťah do súladu so zákonom o správe majetku štátu. Taktiež nevedel označiť presný
dokument, od ktorého odvodzuje užívacie právo, t.j. spred obdobia jeho pôsobenia. Len vedel, že tam

bývali veľmi dlho a užívali tieto nehnuteľnosti.

11. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to
najmä s výpisom z LV č. XXX obec a k.ú. C. A. ku dňu 08. 11. 2023, Rozhodnutím Ministerstva
zdravotníctva SR o zlúčení Detskej ozdravovne Železnô s Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F.

R. Roosevelta Banská Bystrica č. Z016172-2017 zo dňa 29. 12. 2017 vrátane prílohy č.1 Súpis
vecného a finančného vymedzenia majetku Detskej ozdravovne Železnô vrátane súvisiacich práv a
záväzkov, Doplnením rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR č. S13498-2018 k č. Z016172-2017
zo dňa 28. 11. 2018 vrátane Súpisu vecného a finančného vymedzenia dlhodobého hmotného
majetku, Žiadosťou žalobcu o uvoľnenie bytu č. X D. D. E. adresovanou žalovanej v 2. rade zo dňa

30. 05. 2018, Žiadosť žalobcu o uvoľnenie bytu č. X vo D. E. adresovanou žalovanému v 1. rade zo dňa
30. 05. 2018, Odpoveďou žalovaného v 1. rade na žiadosť o uvoľnenie bytu adresovanou žalobcovi zo
dňa 04. 07. 2018, Odpoveďou žalovanej v 2. rade na žiadosť o uvoľnenie bytu adresovanou žalobcovi
zo dňa 04. 07. 2018, Žiadosťou o vypratanie nehnuteľnosti adresovanou žalobcom žalovanému v 1.
rade zo dňa 30. 07. 2018, Žiadosťou o vypratanie nehnuteľnosti adresovanou žalobcom žalovanej v

1. rade zo dňa 30. 07. 2018, Poslednou výzvou žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti a predžalobnou
výzvou na zaplatenie adresovanou žalovanému v 1. rade zo dňa 04. 10. 2022, Poslednou výzvou na
vypratanie nehnuteľnosti a predžalobnou výzvou na zaplatenie adresovanou žalovanej v 2. rade zo
dňa 04. 10. 2022, Dodatkom k zmluve o nájme bytu uzavretým medzi Detskou ozdravovňou Železnô
a žalovaným v 1. rade zo dňa 02. 12. 2005, Prílohou k evidenčnému listu pre výpočet úhrady nájomného

za užívanie bytu zo dňa 21. 02. 2001 a zo dňa 21. 03. 2003 pre žalovaného v 1. rade, Zápisom o
dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01. 04. 1987 pre žalovaného v 1. rade, Dodatkom k zmluve o
nájme bytu uzavretým medzi Detskou ozdravovňou Železnô a žalovanou v 2. rade zo dňa 05. 12. 2005,
Prílohou k evidenčnému listu pre výpočet úhrady nájomného za užívanie bytu zo dňa 21. 03. 2003
pre žalovanú v 2. rade, Prílohou k evidenčnému listu pre výpočet úhrady nájomného za užívanie bytu

zo dňa 21. 02. 2001 pre žalovanú v 2. rade, Návrhom zmluvy o nájme bytu uzavretou medzi Detskou
ozdravovňou Železnô a žalovaným v 1. rade zo dňa 28. 01. 1999.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:13. Predmetom tohto sporu je uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade na vypratanie
nehnuteľnosti - Vila č. XXXX špecifikovaná v petite žaloby a jej odovzdanie žalobcovi, ako aj uplatnený

nárok žalobcu voči žalovanej v 2. rade na vypratanie nehnuteľnosti - Vila č. XXXX špecifikovaná v petite
žaloby a jej odovzdanie žalobcovi.

14. Žaloba bola odôvodnená s poukazom na skutočnosť, že žalovaní nemajú právny titul na užívanie
nehnuteľnosti s tým, že žalovaní sú si vedomí toho, že užívajú nehnuteľnosti bez právneho titulu

minimálne od roku 1999, kedy Detská ozdravovňa Železnô deklarovala záujem tieto nehnuteľnosti
vypratať a užívať len pre svoje potreby. Následný 25 ročný nezáujem žalovaných v 1. a 2. rade vypratať
nehnuteľnosti je podľa žalobcu v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalobca ako správca majetku
štátu musí s prostriedkami štátu nakladať hospodárne, musí dodržiavať ustanovenia zákona o správe
majetku štátu, osobitne § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu – majetok musí byť
vyhlásený za dočasne prebytočný, nájomná zmluva musí byť uzavretá písomne, musí byť daný súhlas

Ministerstva financií SR, musí byť dodržané ponukové konanie, musí byť dohodnuté trhové nájomné.
Žalobca má za to, že nájomná zmluva zanikla podľa § 17 uvedeného zákona, nakoľko nájomná zmluva
nebola daná do súladu s ustanovením § 13 uvedeného zákona.

15. Obrana žalovaných v 1. a 2. rade spočívala v poukaze na skutočnosť, že užívajú nehnuteľnosti

oprávnene, a to na základe uzavretej nájomnej zmluvy k bytu, ktorý je v zmysle kogentných ustanovení
Občianskeho zákonníka chránený, keď nájomca bytu je chránený ako slabšia strana zmluvy, pričom
k zániku nájmu bytu mohlo dôjsť len podľa § 710 a 711 Občianskeho zákonníka. Zákon o správe majetku
štátu s týmto druhom nájmu výslovne nepočíta. Naviac žalobca, resp. jeho právny predchodca sa
ani nesnažili splniť si povinnosti v zmysle zákona o správe majetku štátu a dať nájomnú zmluvu do

súladu s ustanovením § 13 zákona o správe majetku štátu. Ďalej uviedli, že si doposiaľ plnia svoje
povinnosti vyplývajúce z nájmu, pravidelne platia nájomné, ktoré žalobca od nich prijíma. Je potrebné
posúdiť, či výkon práva žalobcu je v súlade s dobrými mravmi s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaní
užívajú nehnuteľnosti viac ako 60 rokov. V konaniach vedených na súde medzi žalobcom a žalovanými
v priebehu rokov 1999 až 2016 žalobca existenciu nájomnej zmluvy nenamietal, resp. bol presvedčený

o existencii nájomnej zmluvy, pričom nekonanie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu nemôže im
byť na ťarchu. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

17. Z výpisu z LV č. XXX pre obec a k.ú. C. A. vedenom na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor vyplynulo, že nehnuteľnosť – stavba Vila s.č. XXXX druh stavby: kód 13 Budova
ubytovacieho zariadenia, postavená na pozemku parc.č. CKN 3000 je vo výlučnom vlastníctve
Slovenskej republiky – žalobcu, pričom je uvedená správa k nehnuteľnosti: Fakultná nemocnica
s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Námestie L. Svobodu 1, Banská Bystrica 975 17, IČO:

165549. Tieto skutočnosti sú v konaní preukázané, neboli medzi stranami sporné.

18. Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 29. 12. 2017, č. Z016172-2017 zanikla štátna
príspevková organizácia Detská ozdravovňa Železnô so sídlom Partizánska Ľupča, PSČ: 032 15,
IČO: 17336180 zlúčením so žalobcom ku dňu 31. 12. 2017 a všetok nehnuteľný, hnuteľný majetok

a finančné prostriedky štátu v správe Detskej ozdravovne Železnô prešli do správy právneho nástupcu
- žalobcu počnúc dňom 01. 01. 2018. Prílohou č. 1 tohto rozhodnutia je Súpis vecného a finančného
vymedzenia majetku Detskej ozdravovne Železnô vrátane súvisiacich práv a záväzkov. Prílohou č. 2
tohto rozhodnutia je Súpis všetkých práv a záväzkov z obchodnoprávnych vzťahov Detskej ozdravovne
Železnô a Súpis práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov Detskej ozdravovne

Železnô. Predmetom súpisu bola aj stavba súp.č. XXXX D. I. postavená na pozemku parc.č. CKN 3000
v k.ú. C. A. a stavba súp.č. XXXX D. E. postavená na pozemku parc.č. CKN 3001 v k.ú. C. A.. Tieto
skutočnosti boli preukázané, neboli medzi stranami sporné.19. Žalobca listom zo dňa 30. 05. 2018 vyzval žalovanú v 2. rade na uvoľnenie bytu č. X D. D. E.
s poukazom na skutočnosť, že užíva uvedený byt bez platnej nájomnej zmluvy, nakoľko Zmluva o nájme
bytu, ktorú uzatvorila s Detskou ozdravovňou Železnô zanikla ex lege, keďže nebola daná do súladu s

§ 13 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, ako ukladá § 17 tohto zákona.

20. Žalobca listom zo dňa 30. 05. 2018 vyzval žalovaného v 1. rade na uvoľnenie bytu č. X D. D. I.
s poukazom na skutočnosť, že užíva uvedený byt bez platnej nájomnej zmluvy, nakoľko Zmluva o nájme
bytu, ktorú uzatvorila s Detskou ozdravovňou Železnô dňa 28. 01. 1999 zanikla ex lege, keďže nebola

daná do súladu s § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, ako ukladá § 17 tohto zákona.

22. Žalovaná v 2. rade listom zo dňa 04. 07. 2018 reagovala na výzvu žalobcu zo dňa 30. 05. 2018 tak, že
výzve nevyhovela, nakoľko nesúhlasila so stanoviskom žalobcu. Z obdobie od 01. 01. 1994 , t.j. viac ako
24 rokov nikdy nikto žiadnym spôsobom platnosť jej nájomnej zmluvy nespochybňoval, teda ani Detská
ozdravovňa Železnô, právny predchodca žalobcu ako pôvodný správca majetku štátu. Táto zmluva je

stále platnou nájomnou zmluvou, ktorá spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky, je plne v súlade
s u § 13 Zákona o správe majetku štátu a preto nemohlo dôjsť k jej zániku ex lege. Ani Najvyšší súd SR
vo svojom rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/6/2003 žiadnym spôsobom nespochybnil platnosť či existenciu tejto
nájomnej zmluvy uzatvorenej s Detskou ozdravovňou Železnô. Všetky nedoplatky za nájom uhradil na
uvedené číslo účtu, na ktorý budú uhrádzané ďalšie mesačné platby za nájom v zmysle platnej nájomnej

zmluvy.

23. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 04. 07. 2018 reagoval na výzvu žalobcu zo dňa 30. 05. 2018
tak, že výzve nevyhovel, nakoľko nesúhlasil so stanoviskom žalobcu. Zmluvu o nájme bytu, ktorú mal
uzatvoriť s Detskou ozdravovňou Železnô nikdy neuzatvoril, predmetný byt vo vile I. užíva na základe

nájomnej zmluvy, ktorú podpísalo s Detskou ozdravovňou Železnô o niekoľko rokov skôr. Nie je mu
zrejmé na základe akých skutočností malo dôjsť k zániku nájomnej zmluvy. Ako vyplýva zo zákona
o správe majetku štátu len tie zmluvy, ktoré boli nadobudnuté pred dňom účinnosti uvedeného zákona,
teda pred dňom 01. 01. 1994 je potrebné dať do súladu s § 13 zákona o správe majetku štátu. Predmetný
byt užíva na základe platnej nájomnej zmluvy. Všetky nedoplatky za nájom uhradil na uvedené číslo

účtu, na ktorý budú uhrádzané ďalšie mesačné platby za nájom v zmysle platnej nájomnej zmluvy.

24. Následne žalobca listom zo dňa 30. 07. 2018 adresovaným žalovanému v 1. rade zotrval na
svojom stanovisku, keď dodal, že pre neho nie je podstatné, že bývalý správca nepostupoval v súlade
so zákonom a nechal ho užívať nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy. Nie je podstatné tiež, či

zmluva bola uzavretá pred alebo po účinnosti zákona o správe majetku štátu, nakoľko tento zákon bol
niekoľkokrát novelizovaný a pri každej novele bolo potrebné dať zmluvy do súladu s jeho aktuálnymi
ustanoveniami.

25. Následne žalobca listom zo dňa 30. 07. 2018 adresovaným žalovanej v 2. rade zotrval na svojom

stanovisku, keď dodal, že pre neho nie je podstatné, že bývalý správca nepostupoval v súlade so
zákonom a nechal ho užívať nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy.

26. Napokon žalobca adresoval žalovanému v 1. rade listom zo dňa 04. 10. 2022 Poslednú výzvu na
vypratanie nehnuteľnosti, v ktorej uviedol, že právo žalovaného v 1. rade užívať nehnuteľnosť z titulu

nájomnej zmluvy zaniklo najneskôr momentom prijatia Uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo
dňa 19. 04. 2016 sp.zn. 13C/41/1999, ktorý predstavuje najneskorší dátum právo užívať nehnuteľnosť
z titulu nájomnej zmluvy, nakoľko toto právo bolo do toho času predmetom sporu. Predmetným
uznesením bolo konanie zastavené na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu na základe
súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že dotknutá

nehnuteľnosť sa stala majetkom štátu v správe Detskej ozdravovne Železnô, na ktorú sa vzťahuje zákon
č.278/1993Z.z.osprávemajetkuštátu.OdzastaveniakonaniaDetskáozdravovňaŽeleznôneuzatvorila
s ním žiadnu Dohodu o urovnaní, ktorá by uznávala jeho právo nájmu k nehnuteľnosti, ani žiadnu
nájomnú zmluvu, ktorá by zakladala právo nehnuteľnosť užívať.

27. Napokon žalobca adresoval žalovanej v 2. rade listom zo dňa 04. 10. 2022 Poslednú výzvu
na vypratanie nehnuteľnosti, v ktorej uviedol, že právo žalovanej v 2. rade užívať nehnuteľnosť
z titulu nájomnej zmluvy zaniklo najneskôr momentom prijatia Uznesenia Okresného súdu Liptovský
Mikuláš zo dňa 19. 04. 2016 sp.zn. 13C/41/1999, ktorý predstavuje najneskorší dátum právo užívaťnehnuteľnosť z titulu nájomnej zmluvy, nakoľko toto právo bolo do toho času predmetom sporu.
Predmetným uznesením bolo konanie zastavené na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu na
základe súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že

dotknutá nehnuteľnosť sa stala majetkom štátu v správe Detskej ozdravovne Železnô, na ktorú sa
vzťahuje zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Od zastavenia konania Detská ozdravovňa
ŽeleznôneuzatvorilasňoužiadnuDohoduourovnaní,ktorábyuznávalajejprávonájmuknehnuteľnosti,
ani žiadnu nájomnú zmluvu, ktorá by zakladala právo nehnuteľnosť užívať.

28. Žalovaný v 1. rade predložil súdu Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu v Železnom - vila
Encián medzi OÚNZ Liptovský Mikuláš a žalovaným v 1. rade zo dňa 01. 04. 1987.

29.Vspisesanachádza listina,zktorejvyplynulo,žeDetskáozdravovňaŽeleznôpredložilažalovanému
v 1. rade k podpisu návrh Zmluvy o nájme bytu vo vile I. P. zo dňa 28. 01. 1999 na dobu trvania
pracovného pomeru v zdravotníckom zariadení ako služobný byt. Túto zmluvu žalovaný v 1. rade

odmietol podpísať, ako vyplýva z jeho písomného vyhlásenia na tomto návrhu zmluvy podpísaného
žalovaným v 1. rade dňa 28. 01. 2000.

30. Taktiež žalovaný v 1. rade predložil súdu Prílohu k evidenčnému listu pre výpočet úhrady nájomného
za užívanie bytu v dôsledku vydania Opatrenia Ministerstva financií z 26. 01. 2001 – č. R-1/2001

s platnosťou od 01. 02. 2001 v súvislosti s užívaním bytu vo vile I. žalovaným v 1. rade vystavenú
Detskou ozdravovňou Železnô dňa 21. 02. 2001.

31. Taktiež žalovaný v 1. rade predložil súdu Prílohu k evidenčnému listu pre výpočet úhrady nájomného
za užívanie bytu v dôsledku vydania Opatrenia Ministerstva financií z 28. 01. 2003 – č. R-1/2003

s platnosťou od 01. 03. 2003 v súvislosti s užívaním bytu vo vile I. žalovaným v 1. rade vystavenú
Detskou ozdravovňou Železnô dňa 21. 03. 2003.

32. Žalovaný v 1. rade súdu predložil Dodatok k zmluve o nájme bytu uzavretý medzi Detskou
ozdravovňou Železnô ako prenajímateľom a žalovaným v 1. rade ako nájomcom zo dňa 02. 12. 2005,

kde predmetom bola výška nájomného a úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu vo vile I. v P..

33. Žalovaná v 2. rade predložila súdu Prílohu k evidenčnému listu pre výpočet úhrady nájomného
za užívanie bytu v dôsledku vydania Opatrenia Ministerstva financií z 28. 01. 2003 –č. R-1/2003
s platnosťou od 01. 03. 2003 v súvislosti s užívaním bytu vo vile E. žalovanou v 2. rade vystavenú

Detskou ozdravovňou Železnô dňa 21. 03. 2003.

34. Žalovaná v 2. rade súdu predložila Dodatok k zmluve o nájme bytu uzavretý medzi Detskou
ozdravovňou Železnô ako prenajímateľom a žalovanou v 2. rade ako nájomcom zo dňa 05. 12. 2005,
kde predmetom bola výška nájomného a úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu vo vile E. v P..

35. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn.
13C/41/1999, a to najmä so žalobou, z ktorej vyplynulo, že Detská ozdravovňa Železnô v postavení
žalobcu sa domáhala žalobou doručenou dňa 28. 04. 1999 voči A. B. v postavení žalovaného privolenia
súdu k výpovedi z nájmu bytu. V žalobe je uvedené skutkové tvrdenie o existencii nájomného vzťahu,

ako aj o výpovedi z nájmu bytu vo vile Encián danej A. B.. Toto konanie bolo zastavené uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 13C/41/1999-372 zo dňa 19. 04. 2016 na základe späťvzatia
žaloby v celom rozsahu, s ktorým žalovaný vyjadril súhlas.

36. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn.

13C/218/2001, a to najmä so žalobou, z ktorej vyplynulo, že D. L., t.č. B. podala dňa 04. 12. 2001 žalobu
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, ktorou sa domáhala voči Detskej ozdravovni Železnô určenia
neplatnosti právneho úkonu výpovede nájomnej zmluvy k bytu, ktorý užívala vo vile E.. Toto konanie
bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 31. 05. 2022, č.k.
13C/218/01-30, ktorým súd určil neplatnosť výpovede v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline

zo dňa 18. 06. 2003, č.k. 6Co/164/03-75, ktorým odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Zo
zápisnice z pojednávania v tejto právnej veci konaného dňa 15. 04. 2022 vyplynulo, že štatutárny
zástupca Detskej ozdravovne Železnô MUDr. Július Špánik uviedol, že pokiaľ ide o písomnú dohoduo nájme bytu, táto bola uzatvorená aj s pánom B., aj s pani L., tieto dokumenty sú u správcu č. l. 16
spisu sp.zn. 13C/218/2001.

37. Súd poukazuje, že na to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou
žalobou v prípade neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva, musia byť splnené nasledovné
predpoklady: preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu (aktívna legitimácia), preukázanie, že
vec sa nachádza u tretej osoby (pasívna legitimácia) a preukázanie, že táto osoba označená v žalobe
zadržiava vec u seba neoprávnene.

38. Súd konštatuje, že vlastnícke právo žalobcu k predmetu sporu bolo preukázané a nesporné,
aktívna legitimácia je daná. Rovnako skutočnosť užívania predmetu sporu žalovanými v 1. a 2. rade
bola preukázaná a nesporná, pasívna legitimácia je daná. Ďalej súd skúmal, či žalovaní užívajú byty
vpredmetnýchnehnuteľnostiachoprávnene.Žalobabolaodôvodnenáprávespoukazomnaskutočnosť,
že žalovaní v 1. a 2. rade nemajú právny titul na užívanie nehnuteľnosti s tým, že žalovaní sú si vedomí

toho, že užívajú nehnuteľnosti bez právneho titulu minimálne od roku 1999, kedy Detská ozdravovňa
Železnô deklarovala záujem tieto nehnuteľnosti vypratať a užívať len pre svoje potreby. Toto tvrdenie
žalobcu bolo medzi stranami sporné.

39. Súd sa nestotožnil s týmito tvrdením žalobcu. Skutočnosť uzatvorenia nájomného vzťahu k bytom

v predmetných nehnuteľnostiach v prospech nájomcov – žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade
s právnym predchodcom žalobcu ako prenajímateľom bola preukázaná, a to jednak na základe vyššie
uvedených listín predložených žalovanými v 1. a 2. rade, na základe výpovedí žalovaných v 1. a 2.
rade na pojednávaniach v tomto spore a v neposlednom rade na základe pripojených spisov Okresného
súdu Liptovský Mikuláš.

40. Ako vyplýva z týchto pripojených spisov je pravdou, že Detská ozdravovňa Železnô mala záujem
nehnuteľnostivyprataťužalovanéhov1.rade užvroku1999aužalovanejv2.radeužvroku2001,bola
daná výpoveď nájmu bytu žalovaným v 1. a 2. rade, a to z dôvodu, že ide o služobné byty, pričom obaja
skončili pracovný pomer v Detskej ozdravovni Železnô. V súdnych konaniach však Detská ozdravovňa

Železnônebolaúspešná–vovzťahukvýpovedinájmubytudanejžalovanejv2.radesúdurčilneplatnosť
výpovede a vo vzťahu k privoleniu súdu k výpovedi nájmu bytu danej žalovanému v 1. rade konanie
bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu, teda súd privolenie k výpovedi nájmu
bytu pre žalovaného v 1. rade Detskej ozdravovni Železnô nedal. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje,
že na základe týchto právnych úkonov k výpovedi nájmu bytov užívaných žalovanými v 1. a 2. rade

nedošlo, výpovede nemali žiaden dosah na existenciu nájomných vzťahov žalovaných v 1. a 2. rade
k bytom v predmetných nehnuteľnostiach. Preto súd má za to, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že
žalovaní v 1. a 2. rade sú si vedomí minimálne od roku 1999, že užívajú nehnuteľnosti bez právneho
titulu, naopak podľa názoru súdu na základe výsledku uvedených konaní mohli si byť vedomí existencie
nájomnej zmluvy v danom čase.

41. Žalobca poukázal, že ako správca majetku štátu musí s prostriedkami štátu nakladať hospodárne,
musí dodržiavať ustanovenia zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, osobitne ustanovenie
§ 13 zákona o správe majetku štátu. Nájomná zmluva podľa žalobcu zanikla podľa § 17 označeného
zákona, nakoľko znenie nájomných zmlúv nebolo dané do súladu s ustanovením § 13 tohto zákona,

keď poukázal na znenie tohto ustanovenia označeného zákona účinného ku dňu podania žaloby, resp.
ku dňu 01. 01. 2018, t.j. momentu, kedy prešla na neho správa majetku štátu na základe rozhodnutia
Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 29. 12. 2017, č. Z016172-2017.

42. Súd má za to, že nie je možné pre účely rozhodnutia tohto sporu vnímať len skutočnosti od

momentu, kedy žalobca prevzal majetok štátu do správy, t.j. od 01. 01. 2018. V súvislosti so správou
majetku štátu vo vzťahu k predmetným bytom treba skúmať skutkový stav už od momentu nadobudnutia
účinnosti zákona o správe majetku štátu, t.j. ku dňu 01. 01. 1994, to znamená o 24 rokov skôr ako
prešla správa majetku štátu na žalobcu a s prihliadnutím ku skutočnosti, že nájom bytov v označených
nehnuteľnostiach k uvedenému dátumu (01. 01. 1994) už existoval nie zanedbateľnú dobu na základe

skôr uzatvorených nájomných zmlúv. V žalobe neboli obsiahnuté žiadne skutkové tvrdenia ani žiadne
dôkazy, akým spôsobom plnil právny predchodca žalobcu Detská ozdravovňa Železnô v postavení
správcu majetku štátu svoje povinnosti vyplývajúce pre neho zo zákona č. 278/1993 Z.z. o správe
majetku štátu v priebehu uplynulých 24 rokov (od 01. 01. 1994 do 01. 01. 2018) ohľadom predmetnýchnehnuteľností. V konaní žalobca ani netvrdil ani nepreukazoval, akým spôsobom on sám ako správca
majetku štátu od 01. 01. 2018 plnil tieto povinnosti stanovené mu zákonom o správe majetku štátu
– k žalobe boli priložené len opakované výzvy na vypratanie bytov v predmetných nehnuteľnostiach

žalovaným v 1. a 2. rade obsahujúce všeobecnú argumentáciu ustanovením § 17 v spojení s § 13
zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.

43. Táto argumentácia je však v rozpore s postojom správcu majetku štátu – právneho predchodcu
žalobcu Detská ozdravovňa Železnô v súdnych konaniach začatých v roku 1999 a 2001 na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš opísaných vyššie. Súd poznamenáva, že oba tieto konania prebiehali
v nadväznosti na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Súd
poznamenáva, že v uvedených konaniach postoj právneho predchodcu žalobcu bol taký, že existencia
nájomných zmlúv bola nesporná, žiadne rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa zániku nájomných
zmlúv v zmysle § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu neboli v žalobách dané. Súd
podotýka, že takéto skutkové tvrdenia by z hľadiska predmetu konaní - uplatňovaných nárokov v týchto

konaniach neboli ani náležité, naopak boli by zmätočné. Vzhľadom na uvedené možno ustáliť, že
Detská ozdravovňa Železnô, právny predchodca žalobcu, existenciu nájomnej zmluvy v priebehu týchto
súdnych konaní nenamietal.

44.Bremenotvrdeniaadôkaznébremenokplneniupovinnostísprávcumajetkuštátuzaúčelomochrany

majetku štátu bolo na žalobcovi, t.j. aké boli prijaté postupy, resp. rozhodnutia správcu majetku štátu
– právneho predchodcu žalobcu a žalobcu s cieľom dať nájomnú zmluvu do súladu ustanovením § 13
zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v priebehu rokov, t.j. od roku 1994 doposiaľ. Súd je toho
názoru, že preto aby nastal ex lege následok, ktorý je obsiahnutý v ustanovení § 17 označeného zákona,
je nevyhnutné, aby si správca majetku štátu plnil svoje povinnosti, ktoré sú obsiahnuté v ustanovení

§ 13 označeného zákona, t.j. iniciatíva sa vyžaduje od správcu majetku štátu, pričom jeho postupy
a rozhodnutia musia byť odôvodnené a konzistentné. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie
§ 3 ods. 1 označeného zákona, podľa ktorého správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností
správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril. Súd je toho názoru, že sa vyžaduje aktívne
konanie od správcu majetku štátu, čo v danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania

nezistil, pričom na pasivite správcu majetku štátu nemožno založiť relevantný zákonný dôsledok – zánik
nájomnej zmluvy v zmysle § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Súd len dodáva,
že uvedený zákon povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade priamo neukladá, ukladá ich správcovi majetku
štátu, pričom žalovaní v 1. a 2. rade mohli len reagovať na základe vlastného uváženia, napr. prijať
alebo neprijať predložené návrhy nájomných zmlúv s náležitosťami zosúladenými s ustanovením § 13

zákona o správe majetku štátu, zapojiť sa alebo nezapojiť sa ako záujemcovia v rámci ponukového
konania vyhláseného správcom majetku štátu so svojou ponukou. Pokiaľ z postoja správcu majetku
štátu – právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k nájomcom, žalovaným v 1. a 2. rade bolo evidentné,
že nájom trval od účinnosti zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu po dobu 24 rokov, iný postoj,
resp. zmena postoja si vyžaduje náležitý zákonný postup správcu majetku štátu.

45. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu ku dňu účinnosti zákona č. 278/1993 Z.z. o správe
majetku štátu bol presvedčený o existencii nájomnej zmluvy, vyplýva nepochybne z konaní, ktoré
prebiehalinaOSLiptovskýMikulášvr.1999aždor.2016,čiže nájomnázmluvapodľapostoja právneho
predchodcu žalobcu v uvedených konaniach existovala. Nesúlad nájomnej zmluvy s § 13 zákona č.

278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, ani zánik nájmu v zmysle § 17 tohto zákona k uvedenému
dátumu nebol namietaný zo strany právneho predchodcu žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade ani
následneposkončenítýchtosúdnychkonaní–právnypredchodcažalobcuaždojehozánikudňa31.12.
2017 nevyzval z uvedeného dôvodu žalovaných v 1. a 2. rade na vypratanie nehnuteľností, ani nepodal
na súde žalobu o vypratanie nehnuteľností u uvedeného dôvodu. Takéto skutkové tvrdenia žalobcom

v tomto spore dané neboli. Naopak z výpovede svedka K. B. L., ktorý bol riaditeľom Detskej ozdravovne
Železnô v období rokov 2009 až 2017, v tomto spore vyplynulo, že on sám navrhol, aby sa žaloba na
vypratanie, ktorú podal ešte jeho predchodca F. N., stiahla, čiže nájomný pomer trval ďalej, nájomné sa
platilo ďalej. Súd poznamenáva, že došlo k späťvzatiu žaloby právnym predchodcom žalobcu v konaní
vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp.zn. 13C/41/1999. Z postoja právneho predchodcu

žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade možno vyvodiť, že k zániku nájmu bytu v zmysle § 17 zákona
č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu podľa jeho názoru nedošlo, že podmienky obsiahnuté
v ustanovení § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu mal za splnené, a to ku dňu jeho
zániku dňa 31. 12. 2017. Súd poznamenáva, že zo skutočnosti dlhodobého užívania bytov žalovanýmiv 1. a 2. rade (24 rokov) za účinnosti zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu tiež vyplýva, že
právny predchodca žalobcu v postavení správcu majetku štátu nevidel v danom čase potrebu užívania
tohto majetku pre účely plnenia úloh v rámci predmetu jeho činnosti, resp. v súvislosti s ním a preto

s ním nakladal formou nájmu. Žalobca netvrdil ani nepreukazoval, že bola daná potreba užívania
majetku ním či jeho právnym predchodcom na účely plnenia úloh v rámci predmetu jeho činnosti,
resp. v s súvislosti s ním, napr. že ubytovacie kapacity v zariadení boli vzhľadom na dopyt klientov
nedostatočné a bolo potrebné ich navýšiť o ďalšie ubytovacie priestory, t.j. o byty, ktoré boli v užívaní
žalovanýchv1.a2.radeažetátootázkabolariadnekomunikovanávovzťahukžalovanýmv1.a2.rade

v smere požiadavky uvoľnenia bytov. Žalobcu súdu nevysvetlil, akým spôsobom voči žalovaným v 1. a 2.
rade komunikoval zmenu postoja v otázke existencie nájomnej zmluvy, resp. jej zániku v nadväznosti
na postoj jeho právneho predchodcu, t.j. či dal im na vedomie, že majetok štátu nie je viac dočasne
prebytočný a nemôže im byť ďalej prenechaný do nájmu, resp. naďalej je považovaný za dočasne
prebytočný a je potreba zosúladiť zmluvné náležitosti s § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku
štátu, pokiaľ tieto náležitosti z jeho pohľadu správcu majetku štátu vnímal ako nesúladné. Odôvodnenie

pasivity správcu majetku štátu s poukazom na skutočnosť, že neexistuje rozhodnutie správcu majetku
štátu o vyhlásení predmetných bytov za dočasne prebytočné, podľa názoru súdu neobstojí, a to práve
vzhľadom na argument uvedený vyššie – v konaní nebola zistená potreba užívania majetku na účely
plnenia úloh správcu v rámci predmetu činnosti po dobu 24 rokov. Okrem toho súd má za to, nie je
spravodlivé požadovať od žalovaných v 1. a 2. rade preukazovať skutočnosť vydania rozhodnutia

o vyhlásení majetku štátu za dočasne prebytočný, keď vydanie tohto rozhodnutia prináleží správcovi
majetku štátu v tomto prípade, keď žalovaný v 1. a 2. rade majetok štátu užívali s vedomím existencie
nájmu24rokov. Listiny,ktoréžalobcapriložilkžalobe -Žiadosťouvoľneniebytuadresovanážalovaným
zo dňa 30. 05. 2018, Nesúhlas žalovaných zo dňa 04. 07. 2018, Žiadosť o vypratanie nehnuteľností
zo dňa 30. 06. 2018, Posledná výzva na vypratanie nehnuteľností zo dňa 04. 10. 2022 nepredstavujú

podľa názoru súdu relevantnú komunikácia žalobcu so žalovanými v 1. a 2. rade v otázke plnenia
povinností správcu majetku štátu v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. v nadväznosti na celú históriu nájmu
bytov žalovanými v 1. a 2. rade, neobsahuje odpovede na otázky ohľadom dočasnej prebytočnosti
majetku štátu, resp. ohľadom zosúladenia zmluvných náležitostí zmluvy o nájme bytu so zákonom č.
278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Súd dodáva, že povinnosti správcu majetku štátu sa v priebehu

času viackrát menili v smere ich výrazného rozšírenia v nadväznosti na početné novelizácie zákona č.
278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, a to aj v jeho časti týkajúcej sa dočasne prebytočného majetku
štátu a nakladania správcu s ním. Žalobca sa však v žalobe s týmto žiadnym spôsobom nevysporiadal,
poukazoval len na aktuálne znenie, resp. znenie k 01. 01. 2018, kedy na neho prešla správa majetku
štátu, t.j. neprihliadol na vývoj tohto prípadu v spojení so zmenami právnej úpravy.

46. Následne došlo rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR k zániku Detskej ozdravovne Železnô
zlúčením so žalobcom ku dňu 31. 12. 2017 a všetok nehnuteľný, hnuteľný majetok a finančné prostriedky
štátu v správe Detskej ozdravovne Železnô prešli do správy právneho nástupcu, žalobcu počnúc
dňom 01. 01. 2018, ktorý po viac ako 6 rokoch napokon podal žalobu o vypratanie nehnuteľností voči

žalovaným. Žalobca však, hoci poukazoval na nedodržanie podmienok § 13 zákona č. 278/1993 Z.z.
o správe majetku štátu účinného v danom čase vo výzvach na vypratanie nehnuteľnosti adresovaných
žalovaným v 1. a 2. rade neuviedol konkrétnu skutkovú okolnosť, ktorá predstavuje dôvod zmeny
postoja k existencii nájomnej zmluvy so žalovanými v 1. a 2. rade v porovnaní s postojom jeho právneho
predchodcu. Žalobca dáva jeho hodnotiaci úsudok k plneniu povinností jeho právneho predchodcu,

ktoré pre neho vyplývajú zo zákona č. 278/1993 Z.z., vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam bez
zohľadnenia všetkých okolností prípadu a bez relevantných podkladov.

47. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ žalobca tvrdí, že k 01. 01. 2018 nemajú žalovaní v 1. a 2. rade žiadny
právny titul na užívanie nehnuteľnosti, keď nájomné zmluvy zanikli z dôvodu nedodržania podmienok §

13 na základe § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, súd sa s týmto tvrdením žalobcu
nestotožnil, keď má za to, že nie je splnený predpoklad vindikačnej žaloby.

48. Podľa § 3 ods. 1), 2), 4) zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení účinnom k 01. 01.
2018:

(1) Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu
štát zveril do správy.
(2) Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo
v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetkyprávne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo
zmenšeniu.
(4)Majetokštátu,ktorýprechodneneslúžisprávcovinaplnenieúlohvrámcipredmetujehočinnostialebo

v súvislosti s ním, sa považuje za dočasne prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s dočasne
prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v
súlade s týmto zákonom. Na rozhodovanie správcu o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa vzťahuje
odsek 3.

Podľa § 13 ods. 1), 2), 3), 9) veta prvá zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení účinnom
k 01. 01. 2018:
(1) Správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou
len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Správca je povinný ponúknuť dočasne prebytočný
nehnuteľný majetok štátu v registri a dohodnúť také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste
obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti (ďalej len

"trhové nájomné"). Ponuka musí obsahovať najmä identifikáciu dočasne prebytočného nehnuteľného
majetku štátu, lehotu na doručovanie cenových ponúk a požadované trhové nájomné. Ak cenová ponuka
žiadneho záujemcu nedosiahne trhové nájomné, je správca povinný od ponuky odstúpiť. Správca
je povinný akceptovať len cenové ponuky vyjadrené pevnou sumou. Správca je povinný vyhodnotiť
cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva a odvoláva štatutárny orgán správcu alebo

ním poverená osoba. Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne
najvyššie trhové nájomné. Za rovnakých podmienok možno prenajať aj prebytočný nehnuteľný majetok
štátu, ak správca začal vykonávať všetky úkony na prevod majetku štátu, a to až do dňa prevodu.
(2) Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a
účelu nájmu, dohodnuté nájomné, vyčíslenie predpokladaných prevádzkových nákladov spojených s

užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom. Ak sa prenajíma len časť
nehnuteľnosti, správca ju nemôže prenajať na také účely, ktoré by boli v rozpore s účelom užívania
ostatnej časti nehnuteľnosti správcom alebo by mohli narušiť tento účel. Ak sa prenajíma celá stavba,
správca je povinný prenajať aj priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celokstoutostavbou.Nájomnehnuteľnéhomajetkuštátusaskončíuplynutímdoby,naktorúsadohodol;

ustanovenie osobitného predpisu o obnove nájomnej zmluvy sa nepoužije.
(3)Správcamôžedočasneprebytočnýnehnuteľnýmajetokštátuprenechaťdonájmunájomnouzmluvou
uzavretounajviacnapäťrokov.Akjetakýmajetokštátupoukončenínájomnéhovzťahunaďalejdočasne
prebytočný, možno ho prenechať do nájmu len na základe ponuky podľa odseku 1 nájomnou zmluvou
uzavretou najviac na päť rokov. Dočasne prebytočný hnuteľný majetok štátu možno prenechať do nájmu

nájomnou zmluvou uzavretou najviac na päť rokov.
(9) Na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií;
to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom.

Podľa § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení účinnom k 01. 01. 2018, zmluvy

o nájme a výpožičke uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy
povinní dať do súladu s § 13 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak
tieto zmluvy zaniknú po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

49. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobu zamietol

v celom rozsahu.

50. O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2.
rade boli v spore úspešní v rozsahu 100%, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

2 12C/16/2024

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.