Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323010220
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8323010220.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom
dňa 06.11.2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin podvodu, podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 24.06.2024, sp. zn.
2T/37/2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým
bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného, ako aj celý výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. C., trvale bytom C. C., bez prihlásenia D. B. XX, C. C.,

j e v i n n ý , ž e

v priebehu roka 2021, uviedol E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, H. do omylu tým, že
od nej postupne vylákal pod rôznymi zámienkami pôžičky, ktoré nemal už v čase požičania v úmysle
vrátiť, a to pod zámienkami:

Ad. 1/ úhrady splátky exekúcie, súdnemu exekútorovi E. I. J. dňa 15.01.2021 pôžičku 345,- Eur, dňa
15.02.2021 pôžičku v sume 368,- eur, dňa 15.03.2021 pôžičku v sume 368,- eur a dňa 13.08.2021
pôžičku 400,- Eur, ktoré E. F. za týmto účelom poskytla A. B. prostredníctvom prevodu zo svojho
bankového účtu H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v H. H., a. s., na bankový účet H. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v H. H., a. s,

Ad. 2/ pokrytia nákladov firmy a dokončenie zákaziek dňa 17.05.2021 pôžičku v sume 500,- Eur a dňa
20.05.2021pôžičkuvsume500,-Eur,ktoréE.F.zatýmtoúčelomposkytlaA.B.prostredníctvomprevodu
zo svojho bankového účtu H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v D. C., K., organizačná zložka
podniku J. C., na bankový účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v L. C., K.,

Ad. 3/ úhrady za opravu osobného motorového vozidla, zn. HYUNDAI dňa 15.06.2021 pôžičku 800,-
Eur, ktorú E. F. za týmto účelom poskytla A. B. prostredníctvom prevodu zo svojho bankového účtu H.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v D. C., K., na bankový účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, vedený v D. C., K.,

Ad. 4/ osobnej potreby dňa 11.08.2021 pôžičku 50,- Eur, ktorú E. F. odovzdala A. B. fyzicky pri osobnom
stretnutí na presne nezistenom mieste v Banskej Bystrici,pričom požičané finančné prostriedky mal E. F. vrátiť v celku hneď potom, čo mu budú uhradené
prostriedky za vykonané práce z jeho podnikateľskej činnosti, čo malo byť v lehote pár týždňov od
pôžičky zo dňa 11.08.2021, avšak finančné prostriedky z uvedených pôžičiek jej nevrátil ani čiastočne v

stanovenej dobe, čím takýmto konaním spôsobil E. F. zo Sniny škodu v celkovej výške 3.331,- Eur,

t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu

č í m s p á c h a l

- pokračujúci prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona (v znení zákona č. 40/2024 Z.z. účinného
od 06.08.2024),

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j/, k/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia
slobody na 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 24.06.2024, sp. zn. 2T/37/2023 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

v priebehu roka 2021, uviedol E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, H. do omylu tým, že
od nej postupne vylákal pod rôznymi zámienkami pôžičky, ktoré nemal už v čase požičania v úmysle
vrátiť, a to pod zámienkami:

Ad. 1/ úhrady splátky exekúcie, súdnemu exekútorovi E. I. J. dňa 15.01.2021 pôžičku 345,- Eur, dňa
15.02.2021 pôžičku v sume 368,- eur, dňa 15.03.2021 pôžičku v sume 368,- eur a dňa 13.08.2021
pôžičku 400,- Eur, ktoré E. F. za týmto účelom poskytla A. B. prostredníctvom prevodu zo svojho
bankového účtu H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v H. H., K., na bankový účet H. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v H. H., a. s,

Ad. 2/ pokrytia nákladov firmy a dokončenie zákaziek dňa 17.05.2021 pôžičku v sume 500,- Eur a dňa
20.05.2021pôžičkuvsume500,-Eur,ktoréE.F.zatýmtoúčelomposkytlaA.B.prostredníctvomprevodu
zo svojho bankového účtu H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v D. C., K., organizačná zložka
podniku J. C., na bankový účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v L. C., K.,

Ad. 3/ úhrady za opravu osobného motorového vozidla, zn. HYUNDAI dňa 15.06.2021 pôžičku 800,-
Eur, ktorú E. F. za týmto účelom poskytla A. B. prostredníctvom prevodu zo svojho bankového účtu H.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v D. C., K., na bankový účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, vedený v D. C., K.,

Ad. 4/ osobnej potreby dňa 11.08.2021 pôžičku 50,- Eur, ktorú E. F. odovzdala A. B. fyzicky pri osobnom
stretnutí na presne nezistenom mieste v Banskej Bystrici,

pričom požičané finančné prostriedky mal E. F. vrátiť v celku hneď potom, čo mu budú uhradené

prostriedky za vykonané práce z jeho podnikateľskej činnosti, čo malo byť v lehote pár týždňov odpôžičky zo dňa 11.08.2021, avšak finančné prostriedky z uvedených pôžičiek jej nevrátil ani čiastočne v
stanovenej dobe, čím takýmto konaním spôsobil E. F. zo H. škodu v celkovej výške 3.331,- Eur.

Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 3 Tr. zákona, §
36 písm. j/, písm. k/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 15 mesiacov.

Podľa§285písm.b/Tr.poriadkuobžalovanéhoA.B.,prečiastkovýútokprávnekvalifikovanývobžalobe
ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

v priebehu roka 2021, kedy uviedol E. F. do omylu tým, že od nej postupne vylákal pod rôznymi

zámienkami pôžičky, ktoré nemal v úmysle jej vrátiť, a to pod zámienkami:

- úhrady splátky exekúcie, súdnemu exekútorovi E. I. J. dňa 15.04.2021 pôžičku v sume 368,- Eur, ktoré
E. F. za týmto účelom poskytla A. B. prostredníctvom prevodu zo svojho bankového účtu H. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, vedený v H. H., K., na bankový účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený

v H. H., a. s,

pričom požičané finančné prostriedky mal E. F. vrátiť v celku hneď potom, čo mu budú uhradené
prostriedky za vykonané práce z jeho podnikateľskej činnosti, čo malo byť najneskôr do dvoch týždňov
odpôžičkyzodňa11.08.2021,avšakfinančnéprostriedkyzuvedenýchpôžičiekjejnevrátilaničiastočne,

čím takýmto konaním spôsobil E. F. zo Sniny škodu v celkovej výške 368,- Eur,

spod obžaloby oslobodil, pretože čiastkový útok v tomto rozsahu nie je trestným činom.

Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom

prostriedku, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa
elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajkyne dňa
19.08.2024. Namietal, že popiera, aby mal úmysel spáchať trestný čin podvodu. Nikdy nespochybňoval
samotný fakt, že si od poškodenej požičal finančné prostriedky, mali však veľmi blízky vzťah a vzájomne
si pomáhali. Pokiaľ potom súd prvého stupňa poukazuje, že poškodenej ukazoval reálne práce, ktoré

vykonal v rámci stavebníctva, bolo to jednoznačne spôsobené len tým, že mali s poškodenou dôverný
vzťah, bavili sa o všetkom, o jej súkromnom živote, čo potvrdila aj samotná svedkyňa poškodená. Preto
hodnotenie súdu prvého stupňa, že mal ukazovať reálne vykonané práce poškodenej, čím ju chcel
uviesť do akéhosi omylu, je jednak nezmyselné a zároveň tvrdením, ktoré nezodpovedá vykonanému
dokazovaniu. Tak, ako pomáhala poškodená jemu, rôznymi spôsobmi pomáhal aj on jej. Nikdy nemal

záujem ju podviesť a nevrátiť jej finančné prostriedky, len to z jeho strany trvalo dlhšie a trestné
oznámenie naňho podala len preto, že jej to poradili. Za podstatný moment považuje skutočnosť, že
sama poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že predtým, než na neho podala trestné oznámenie,
jej volal, pretože cestoval popri Humennom, kedy jej uviedol, či jej môže odovzdať viac ako polovicu
finančných prostriedkov, ktoré si od nej požičal, pričom poškodená uviedla, že chce všetky peniaze naraz

a že rozhodne jej nemá nič dávať. Poškodenú ničím do omylu neuviedol, pretože finančné prostriedky,
ktoré si požičiaval, išli priamo pre príjemcu jeho záväzku, o ktorom poškodenej povedal, následne
svedkovia na hlavnom pojednávaní potvrdili reálny príjem týchto finančných prostriedkov a záväzok,
ktorý u nej mal. V danej veci úplne absentuje údajné úmyselné konanie z jeho strany. To, že mal
požičané finančné prostriedky v minulosti od rodiny, ako aj exekúcie, predsa nemôže samo osebe

znamenať, že je podvodník. Napokon sama svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla,
že ho požiadala ešte pred podaným trestným oznámením, aby jej nevracal viac ako polovicu ňou
požičaných peňazí, ktorej rozhodnutie a vôľu rešpektoval. Tým, že poškodená od neho neprijala už pred
podaním trestného oznámenia viac ako polku ním požičaných finančných prostriedkov, už v tom čase
jednoznačne preukázalo, že nikdy nemal v úmysle poškodenú uviesť do omylu. Má za to, že princíp

ultima ratio, či zásada subsidiarity trestnoprávnej represie má svoje uplatnenie hlavne v prípadoch, ktoré
majú súkromnoprávny základ, teda ide hlavne o majetkové veci a prípady tak, ako v jeho prípade. Na
preukázanie naplnenia subjektívnej stránky trestného činu podvodu sa vyžaduje, aby páchateľ v čase,
keď zmluvný záväzok uzatvára, teda v jeho prípade, keď mu poškodená požičala finančné prostriedky,by mal konať tak, že vie o tom, že záväzok nesplní a nebude môcť splniť. Poškodenej neuviedol žiadne
skutočnosti, ktorými by ju uviedol do omylu, poškodenej uviedol, že potrebuje pomoc so zaplatením
svojich záväzkov, ktoré mu vznikli, kedy jej dal priamo bankové účty iných osôb, ktorým je potrebné

tieto finančné prostriedky zaslať tak, ako uviedol. Aj z uvedených čísel účtov a mien je zrejmé, na
aký účel boli poslané finančné prostriedky a s poukazom na výpovede svedkov tieto boli použité na
deklarovaný účel. Má za to, že poškodená musí mať v daných prípadoch obvyklú mieru opatrnosti a
túto zachovať, aby vôbec bolo možné hovoriť o trestnoprávnej zodpovednosti jeho ako obžalovaného.
Poškodená jednoznačne nekonala v ospravedlniteľne náhodnom omyle, pretože jednotlivé platby sa

uskutočnili niekoľkokrát, keď mu poškodená dobrovoľne chcela pomôcť, vzhľadom na ich dobré vzťahy.
Poškodená sa teda mohla niekoľkokrát opýtať, či má prípadné úvery, dlžoby, exekúcie, resp. sama si
zisťovať v bankách, kam odišla platba, ktorú zaslala, čo však neurobila. Poukazuje v tomto smere na
výpoveď svedkyne poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej miera opatrnosti rozhodne
nebola zachovaná, že ona ohľadom pôžičiek od neho nič viac nepýtala. Je toho názoru, že trestné
právo je nevhodný nástrojom na reguláciu súkromnoprávnych vzťahov. Z princípu ultima ratio vyplýva,

že ochrana majetkových vzťahov by mala byť prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a
obchodného práva tam, kde taká ochrana je neúčinná a kde porušenie súkromnoprávnych vzťahov
svojou intenzitou dosahuje zákonom predpokladané nebezpečie a je namieste uvažovať o trestnej
zodpovednosti. Súd prvého stupňa prejednával už neexistujúci občianskoprávny záväzok, keď chcel
poškodenej už pred podaním trestného oznámenia vrátiť polovicu finančných prostriedkov, ktoré

neprijala, kedy zakceptoval jej návrh a finančné prostriedky jej vrátil neskôr, kedy ich našetril v celosti.
Má za to, že vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa rozhodne ani nebol preukázaný akýsi
potrebný požadovaný stupeň nebezpečnosti jeho konania. Poukazuje na výpovede ostatných svedkov,
a to na výpovede svedkyne M. M., svedkyne E. J. a svedka A. N.. Z toho, že svedok N. nakúpil autodiely
na auto, ktoré niekto iný reálne na základe autodielov opravil, je jasné, že všetky uvedené úkony boli

výlučne robené na opravu motorového vozidla tak, ako to povedal poškodenej a ako to aj reálne bolo, čo
potvrdil aj svedok N.. Nevie preto, odkiaľ súd prvého stupňa zobral konštatovanie, že poškodenú uviedol
v otázke účelu pôžičky do omylu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolací súd
zrušil a aby bol oslobodený spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
trestne stíhaný a zároveň skutok nie je trestným činom.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr.

poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, aj keď z iných dôvodov,
ako uviedol.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že pokiaľ obžalovaný uvádzal,
že nechcel poškodenú podviesť, tak radom dôkazov bol preukázaný opak. Aj samotná výpoveď

obžalovaného vyznieva nepresvedčivo a súd ju vyhodnotil ako tendenčnú, v snahe vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti. Obžalovaný tvrdí, že poškodenú nepodviedol, nakoľko vždy vedela, že peniaze idú
tretím osobám a musela si byť toho vedomá. Takéto tvrdenie však obžalovaného nemôže zbavovať
viny. Zároveň je toto tvrdenie v rozpore s výpoveďou poškodenej E. F., nakoľko poškodená tvrdila,
že v prípade pôžičky v máji 2021 jej obžalovaný tvrdil, že to posiela na jeho účet. Súd neuveril ani

tvrdeniu obžalovaného, že nevie, prečo si poškodená myslí že E. J. bola exekútorka, nakoľko mal z
výpovede poškodenej preukázané, že táto mala informáciu od obžalovaného, že posiela peniaze za
obžalovaného na dlh za zdravotné poistenie a že je exekútorka. Súd pritom poškodenej uveril, a to
aj s ohľadom na preukázanie ďalších zámienok k pôžičkám. Tvrdenie obžalovaného, že je to chybná
informácia, ako aj jeho vyjadrenia, že nevedel, že budú dôležité okolnosti, ktoré bude komunikovať pri

pôžičkách, súd vyhodnotil jednoznačne len ako snahu obžalovaného zbaviť sa trestnej zodpovednosti,
nakoľko práve skutočnosti, ktoré poškodenej, prípadne ďalším svedkom v tejto trestnej veci prezentoval,
majú podstatný vplyv na rozhodnutie súdu o jeho trestnej zodpovednosti. Práve okolnosti, za ktorých
došlo k pôžičkám, aké informácie o týchto pôžičkách poškodenej, ale aj svedkom M. M., E. I. J. a
A. N., podal, viedli súd k záveru, že danom prípade došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty

trestného činu podvodu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na výpis z účtu svedkyne E. J., kde je
ako poznámka k úhrade uvedené, že je to splátka 2/2021. Súd tak uveril poškodenej, že aj v prípade
zasielania financií si táto myslela, že išlo o úhradu nedoplatku na zdravotnom poistení a uveril jej, že
si myslela, že to posiela na účet exekútorky. Taktiež aj výpovede svedkov M. M. a A. N. viedli súd kzáveru, že obžalovanému a týmto svedkom v určitých okolnostiach neuveril a uveril práve výpovedi
poškodenej K. F., nakoľko, podľa súdu, bola u svedkov snaha obžalovanému pomôcť. Poškodená E. F.
popísala poskytovanie pôžičiek obžalovanému, pričom jej výpovede sú podporované aj výpismi z účtov,

a to jednak samotnej poškodenej, ale aj svedkov E. I. J., A. N. a M. M.. Z výpovede poškodenej mal
súd pritom za preukázané, že jednotlivé pôžičky poskytla obžalovanému vždy pod určitou zámienkou
zo strany obžalovaného, na jeho vyžiadanie, okrem jednej pôžičky, pre ktorú ako čiastkový útok
súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Úmyslom spáchania prečinu podvodu obžalovaným, aj
jednotlivými zámienkami pre poskytnutie pôžičiek, sa súd zaoberal pri jednotlivých pôžičkách. Pokiaľ

ide o úmysel obžalovaného už v čase vyžiadania pôžičiek, že tieto finančné prostriedky nevráti, tu
súd uvádza, že aj sám obžalovaný priznal, že mal požičané od bratov a od rodiny, pričom v tom
období nedosahoval dostatočný príjem, ale len taký, aby mu postačoval na réžiu. Zo správy o vedených
exekučných konaniach, ktoré boli vedené proti obžalovanému do roku 2021, a teda v rozhodnom období
a pred týmto rokom, mal súd preukázané, že obžalovaný mal zjavný problém s uhrádzaním svojich
záväzkov. Aj okolnosti ohľadne mena obžalovaného, kedy poškodená uviedla, že nemala informácie o

správnom mene, poukazujú na vedomosť obžalovaného, že v čase vyžiadania a následne poskytnutia
pôžičiek mal úmysel tieto finančné prostriedky nevrátiť, čím jednoznačne uviedol poškodenú do omylu,
nakoľko obžalovaný poškodenej tvrdil, že jej tieto finančné prostriedky vráti po dokončení veľkej zákazky,
čo pritom malo byť, podľa trestného oznámenia, v priebehu niekoľkých týždňov od poskytnutia pôžičky.
Je potrebné uviesť, že daňové priznanie podal obžalovaný naposledy v roku 2018 a v roku 2020,

2021 nepodal daňové priznanie, preto je otázne, akú činnosť vykonával a aký mal príjem. Taktiež
súd poukazuje na správu Sociálnej poisťovne, podľa ktorej bol obžalovaný ako odvádzateľ SZČO
evidovaný v období od 01.07.2018 do 30.06.2020, teda v čase pôžičky ani nebol evidovaný v Sociálnej
poisťovni ako odvádzateľ SZČO. Súd zároveň poukazuje na spôsob konania obžalovaného, ktorým bola
poškodená uvedená do omylu, kde obžalovaný využil skutočnosť, že sa prezentoval pred poškodenou

ako podnikateľ, ukazoval jej vykonané zákazky, využil jej dôveru v ním prezentované skutočnosti, teda
o porušení žiadnej obvyklej miery opatrnosti nie je možné u poškodenej hovoriť, nakoľko nešlo o prvé
stretnutie medzi týmito osobami, ale obžalovaný sa s poškodenou stretával, telefonoval a tento vzťah
využil na uvedenie do omylu. Ak obžalovaný mal záujem tieto finančné prostriedky poškodenej vrátiť,
tak mohol tieto vrátiť bez ohľadu na to, či poškodená súhlasí s čiastočným vrátením, preto jeho tvrdenie,

že chcel vrátiť časť požičaných peňazí, súd hodnotí ako účelové.

K oslobodzujúcemu výroku súd uvádza, že pri vyhodnotení všetkých okolností predmetného prípadu
dospel k záveru, že čiastkový útok pokračujúceho trestného činu, kedy poškodená dňa 15.04.2021
poslala na účet E. I. J. sumu 368,- eur, nie je trestným činom, preto pre tento čiastkový útok

súd obžalovaného oslobodil, nakoľko bolo preukázané, že tieto finančné prostriedky poškodená
obžalovanému poskytla, tieto neboli poukazované na účel úhrady exekúcie a súd prihliadol aj na
skutočnosť, že sama poškodená uviedla, že raz poslala obžalovanému tieto finančné prostriedky z
vlastnej iniciatívy, kedy sa ho už pýtala, že je 15. deň v mesiaci, či to už zaplatil a obžalovaný jej uviedol,
že to od nej nemôže žiadať, ani nechcel a bolo mu to trápne.

Úvodom krajský súd považuje za potrebné uviesť, že odvolaním bol napadnutý rozsudok len
obžalovaným a to čo do výroku o vine, treste a náhrade škody, preto vzhľadom na skutočnosť, že výrok
o oslobodení obžalovaného spod obžaloby odvolaním napadnutý nebol, tento nadobudol právoplatnosť.

Po preskúmaní odvolania obžalovaného, týmto odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu
predloženého spisu, odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov vo vzťahu k skutku,
ktorý bol súdom prvého stupňa posúdený ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona. Vo
vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy súdom prvého stupňa v rozsahu potrebnom na zistenie a
ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom. Tieto skutkové okolnosti považuje aj krajský

súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto
rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom
rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným
spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd

prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu, a to aj s prihliadnutím na návrhy a
námietky procesných strán.Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že
obžalovaný A. B. spáchal skutok tak, ako bol ustálený konajúcimi súdmi.

Úplnosť vykonaného dokazovania vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného
súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, na
vytvorenie záveru o tom, či k spáchaniu došlo, ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa vo vzťahu k tomu, či došlo k spáchaniu skutku a či ho spáchal obžalovaný, zároveň

vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť
predovšetkým na základe výpovede svedkyne poškodenej E. F., ktorá uviedla, ako sa s obžalovaným
spoznala a ako mal tento od nej žiadať požičať finančné prostriedky, ktoré mu ona požičiavala a na aké
účely, pričom časť finančných prostriedkov mala požičať na úhradu exekúcie súdnej exekútorke E. I. J.

za nedoplatky na zdravotnom poistení, časť finančných prostriedkov mala uhradiť za stavebný materiál,
časť finančných prostriedkov mu mala uhradiť za opravu motorového vozidla v servise a po tom mu
dala do ruky 50,- eur.

Z výsluchu svedkyne E. J. je zrejmé, že táto nikdy nebola súdnou exekútorkou, ale v minulosti pracovala

na daňovom úrade, pričom bola prenajímateľka bytu, kde býval obžalovaný a uvedené platby boli za
nájom predmetného bytu.

Svedkyňa M. síce na hlavnom pojednávaní uviedla, že peniaze, ktoré jej prišli na účet, poslala nejaká
pani a bolo to za stavebný materiál, ale pri odstraňovaní rozporov vyplynulo, že išlo o vrátenie pôžičky,

ktoré peniaze si od nej obžalovaný požičal, pričom to vrátil cez sekretárku alebo účtovníčku

Svedok N. potvrdil, že obžalovanému zháňal náhradné diely na motorové vozidlo a od nejakej pani mu
za to prišli peniaze, asi 800,- eur, pričom z uvedenej sumy si odpočítal sumu za náhradné diely a zvyšok
vydal v hotovosti obžalovanému.

Z vykonaného dokazovania tak nie je sporné koľko finančných prostriedkov mala poškodená
obžalovanému poskytnúť a na aký účel, že tieto finančné prostriedky poskytla, že išli na účty jednotlivých
osôb, a to E. I. J., M. M. a A. N.. Rovnako je nepochybné, aj že obžalovaný v čase požičania jednotlivých
súm od poškodenej mal dlhy u rodiny a viedli sa voči nemu viaceré exekúcie.

Na základe uvedeného sa krajský súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že s poukazom na
uvedené skutočnosti obžalovaný v čase jednotlivých pôžičiek, vzhľadom na svoje osobné majetkové a
zárobkové pomery, musel vedieť, že uvedenú sumu nebude môcť vrátiť tak, ako sa k tomu zaviazal. O
úmysle obžalovaného rovnako svedčí skutočnosť, že z výpovede poškodenej vyplýva, že, že si údaje o

obžalovanom nevedela vyhľadať, pretože si myslela, že sa volá inak. Uvedené svedecké výpovede sú
podporované aj vo veci vykonanými listinnými dôkazmi, a to výpismi z účtu a ďalšími.

Na základe konštatovaného krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených dôkazov preukazuje vinu
obžalovaného A. B. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré

spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku tak, ako to ustálili vo veci konajúce súdy a
usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.

Krajský súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, však skutok právne kvalifikoval ako prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko od dokonania skutku a rozhodnutia súdu prvého stupňa došlo

k zmene Tr. zákona novelou č. 40/2024 účinnou od 06.08.2024, na základe ktorej došlo k úprave výšky
škody, ako pojmového znaku skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd ukladal obžalovanému trest za prečin podvodu podľa §
221 ods. 1 Tr. zákona (v znení účinnom od 06.08.2024), pričom rovnako ako súd prvého stupňa

obžalovanému priznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ a k/ Tr. zákona, teda, že obžalovaný
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a obžalovaný nahradil spôsobenú škodu a rovnako,
ako súd prvého stupňa, priťažujúcu okolnosť nezistil. Vzhľadom na úpravu právnej kvalifikácie skutku
došlo následne aj k úprave trestnej sadzby, nakoľko po zmene právnej kvalifikácie je trestná sadzbaza žalovaný trestný čin vo výmere 0 až 2 roky. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností,
skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti len jedenkrát súdne trestaný, pričom sa naňho hľadí, ako
keby nebol odsúdený pre fikciu zahladenia odsúdenia, krajský súd dospel k záveru, že na nápravu

obžalovaného bude postačovať trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere
4 mesiace, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, s tým, že uložený
trest považuje za dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti, výchovu obžalovaného k tomu,
aby v budúcnosti viedol riadny život, za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti, ktorý
zodpovedá zásadám ukladania trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa, s poukazom

na individuálnu a generálnu prevenciu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že z ničoho nevyplýva jeho úmysel uviesť poškodenú
do omylu, krajský súd uvádza, že s uvedenou skutočnosťou sa vysporiadal v samotnom odôvodnení
rozhodnutia.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že už pred podaním trestného oznámenia chcel
dobrovoľne vrátiť poškodenej časť požičanej sumy, k čomu nedošlo z dôvodu že poškodená uvedené
odmietla, s tým, že žiadala vrátiť celú sumu naraz, krajský súd udáva, že uvedené tvrdenie nezodpovedá
skutočnosti. Krajský súd na verejnom zasadnutí poškodenú E. F. vo vzťahu k tejto skutočnosti vypočul,
pričom poškodená si už na verejnom zasadnutí pred krajským súdom nepamätala, kedy presne jej

obžalovaný časť peňažnej sumy chcel vrátiť, avšak potvrdila, že časť peňažnej sumy jej vrátiť chcel,
čo ona odmietla. Z uvedeného dôvodu bola poškodenej čítaná zápisnica z jej výpovede z prípravného
konania, kde uviedla, že túto sumu jej chcel obžalovaný vrátiť v novembri 2022. Z obsahu spisu pritom
vyplýva, že trestné stíhanie v predmetnej trestnej veci bolo začaté dňa 10.06.2022 a vznesené obvinenie
A. B. bolo dňa 17.10.2022, pričom písomné vyhotovenie uznesenia o vznesení obvinenia mu bolo

doručené v novembri 2022, z čoho je zrejmé, že obžalovaný mal záujem časť finančných prostriedkov
vrátiť až po tom, čo mu bolo vznesené obvinenie, zrejme na základe toho, že sa o tom dozvedel
z uznesenia o vznesení obvinenia, a teda nie je pravdivé tvrdenie obžalovaného v jeho obhajobnej
námietke o tom, že už pred podaním trestného oznámenia mal záujem časť požičanej sumy poškodenej
dobrovoľne vrátiť, čo ona odmietla.

Je potrebné poukázať aj na konanie obžalovaného, keď každému zo svedkov, vrátane svedkyne
poškodenej, uviedol iné skutočnosti ohľadom jednotlivých peňažých prostriedkov keď svedkyni
poškodenej F. uviedol, že časť peňažných prostriedkov má ísť súdnej exekútorke E. J., časť peňažných
prostriedkov má byť za stavebný materiál pre M. M. a časť peňažných prostriedkov autoservisu, kde

mu opravovali motorové vozidlo, pričom uvedené nezodpovedá skutočnosti, nakoľko E. J. nebola súdna
exekútorka, svedkyni M. peňažné prostriedky boli zaslané ako splátka pôžičky a nie za stavebný
materiál a svedok N. nevlastnil autoservis, ale zabezpečoval náhradné diely pre obžalovaného na
opravu motorového vozidla. Vo vzťahu k svedkovi N. je potrebné ešte dodať, že obžalovaný vyžiadal od
poškodenej pôžičku na opravu motorového vozidla vo výške 800,- eur, avšak svedok N. uviedol, že iba

časť finančných prostriedkov bola použitá na úhradu zakúpených autodielov a zvyšná časť peňažných
prostriedkov bola vydaná obžalovanému v hotovosti na základe jeho žiadosti. Obžalovaný zároveň
svedkom v prejednávanej trestnej veci uvádzal rôzne nepravdivé skutočnosti, keď, napr. svedkyni E. J.
uviedol,žetretiaosobajejpošlepeniazezanájombytu,nakoľkomávyplatiťnejaképeniazezavykonané
práce, svedkyni M. uviedol, že pôžičku jej vrátil cez sekretárku, resp. účtovníčku a pod. Z uvedeného

je zrejmé, že obžalovaný každému zo svedkov, vrátane svedkyne poškodenej, uviedol iné skutočnosti,
ktoré boli v rozpore s realitou, a to tak v otázke, komu majú byť peniaze zaslané, ako aj k otázke, od
koho majú byť peniaze zaslané.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na princíp ultima ratio, krajský súd udáva,

že vzhľadom na uvedené mal za to, že na takýto postup v prejednávanej trestnej veci podmienky splnené
neboli, obžalovaný sa k skutku nepriznal, jeho spáchanie neoľutoval a škodu uhradil až po podaní
trestného oznámenia.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako

čiastočne dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.