Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, November 18, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124200483
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124200483.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov v rade 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v C. D., D. E..

XXX a v rade 2/ F. B., G. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v C. D., D. E.. XXX, obaja právne zastúpení
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, spol. s .r.o., IČO: 36 839 132, so sídlom v Trenčíne,
Námestie sv. Anny č. 361/20, proti žalovanému H. G., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom v C. H., G. H. I. XXX,
právne zastúpeného Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského
ul.č. 1322/16, v konaní o odstránenie časti plotu takto

r o z h o d o l:

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Žalovanému sa voči žalobcom v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.1.2024, domáhali uloženia povinnosti
pre žalovaného, aby odstránil časť plotu nachádzajúceho sa na nehnuteľnosti žalobcov evidovaných

Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, Okres: C., obec: C. H., katastrálne územie: C.
H., Pozemok reg. C KN parcelné č. 840/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2, LV
č. XXXX a nehnuteľnosti Žalobcu 1 evidovanej Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom,
Okres: C., obec: C. H., katastrálne územie: C. H., Pozemok registra C KN parcelné číslo 840/2,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1577 m2, LV č. XX, a to v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku. Vo svojej žalobe uviedli, že sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností,
evidovaných Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, okres: C., obec: C. H., katastrálne

územie: C. H. na LV č. XXXX ako pozemok reg. C KN parcelné č. 840/3, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 212 m2 a na LV č. XX ako pozemok reg. CKN parcelné č. 840/2, zastavaná plocha nádvorie o
výmere 1577 m2. V bezprostrednom susedstve predmetných pozemkov sa nachádzajú nehnuteľnosti,
evidované Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, okres: C., obec: C. H., katastrálne územie
C. H. na LV č. XXXX ako pozemok reg. C KN parcelné č. 3287/1, záhrada o výmere 2599 m2 a
pozemok registra C KN parcelné č. 3285, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 399 m2 a na LV
č. XXX ako pozemok registra C KN parcelné č. 840/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199

m2, ktorých výlučným vlastníkom je Žalovaný v podiely 1/1. Pozemky žalobcov a pozemky žalovaného
oddeľuje plot, pozostávajúci z betónových základov, železných tyčí a živého plota. Žalobcovia si na
základe objednávky dali vyhotoviť vytyčovací náčrt, ktorý zameral oplotenie pozemkov žalobcov, a to
vyhotoviteľom MAP GEO Trenčín s.r.o., ktorý vyhotovil dňa 15.03.2021 J. A. D. a autorizačne overiladňa 15.03.2021 Ing. Slávka Burzalová. Vytyčovací náčrt prevzal body z vektorovej digitálnej mapy pre
katastrálne územie C. H., vypočítal ich z poľného náčrtu č. XX, poľného nákresu pre geometrický plán
č. 761-264-75, ZPMZ č. 168 boli vytýčené roverom Trimble R10 GNSS so základnou transformáciou

v prístroji. O vytýčení hranice Pozemkov žalobcov bol spísaný protokol o vytýčení hranice pozemku
na základe objednávky číslo 221/2020. Keďže hranice pozemku sú súčasťou jeho geometrického
určenia, predstavujú hranice pozemku vyznačené v katastrálnej mape, ako i mape určeného operátu
hodnoverný a záväzný údaj katastra v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Vyhotoviteľ vytyčovacieho náčrtu vychádzal pri jeho

vyhotovení z údajov katastra nehnuteľností, ktoré sú v zmysle vyššie uvedeného hodnoverné a záväzné.
Žalobcovia nikdy nedali žalovanému súhlas, aby si na pozemkoch žalobcov umiestnil plot. Žalovaný
nepopiera skutočnosť, že má oplotenú aj časť pozemkov žalobcov ani vznik škody, ktorá žalobcom
vznikla, keďže pri kúpe zaplatili za určité metre, je však názoru, že pozemky nadobudol vydržaním,
nakoľko ich užíva viac ako 20 rokov. Žalobca v rade 1 v liste zo dňa 08.06.2022 oznámil žalovanému, že
sa titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V-3683/2020 stal výlučným vlastníkom pozemku,

evidovanom na LV č. XX a stavby súpisné číslo XXX, postavenej na predmetnom pozemku. Zároveň
informoval žalovaného, že súčasťou tohto pozemku je aj tá časť, ktorú bez právneho dôvodu užíva
žalovaný a na ktorej je umiestnený plot. Žalobca v rade 1 poukázal v liste žalovanému na skutočnosť,
že samotné oplotenie pozemkov žalobcov s pozemkami žalovaného v minulosti a následné užívanie po
dobu ako tvrdí žalovaný viac ako 22 rokov, nezakladá samo osebe vznik vlastníckeho práva vydržaním,

ak vychádza z mylného presvedčenia, že predmetná časť parcely je vo vlastníctve žalovaného. Žalobca
v rade 1/ vyzval žalovaného na odstránenie oplotenia v lehote 15 dní ako alternatívne riešenie uviedol
zámenu oplotenej časti Pozemku 2, v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu 1 a podielu 1/2 pozemku registra
C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2, v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného
a upovedomil ho, že v prípade, ak ani s jedným s navrhovaných spôsobov nebude Žalovaný súhlasiť,

podá na príslušný okresný súd žalobu o odstránenie oplotenia.
Vydržanie predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej
dobromyseľnej držby, avšak za splnenia nasledujúcich podmienok:
1. Spôsobilý predmet vydržania. Predmetom vydržania môžu byť všetky hnuteľné a nehnuteľné veci,
okrem tých, ktoré podľa § 125 Občianskeho zákonníka môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom

určených právnických osôb.
2. Spôsobilý subjekt vydržania, ktorým je každá osoba, ktorá je spôsobilá nadobúdať vlastnícke právo.
Subjektom vydržania môžu byť nie len fyzické osoby, ale aj právnické osoby a štát.
3. Držba musí byť oprávnená. Podľa § 130 OZ: „Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená." Takáto držba musí existovať počas celej vydržacej doby.
4. Dĺžka vydržacej doby je v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka 10 rokov pri nehnuteľnostiach.
Vydržanie je jedným zo spôsobov nadobudnutia vecných práv, ku ktorému dochádza priamo zo zákona
(ex lege), momentom, keď sú u oprávneného držiteľa splnené všetky predpoklady vydržania stanovené
zákonom. Jednou z týchto podmienok je aj dobromyseľnosť vydržania. Predpokladom vydržania je

skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí
byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú
možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo

mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa
nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus
putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký
právny titul svedčí (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006). Pri ústavne konformnom
výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že

držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné
podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade
s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,
prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018). Žalovaný

nezaplatil kúpnu cenu za metre, ktoré má ohradené, čo sám pripustil v liste žalovaného žalobcom.
Žalovaný do dnešného dňa nesúhlasil ani s jedným z návrhov Žalobcu 1 - zámena resp. odstránenie
oplotenia. Tým, že Plot je iba sčasti betónový nie je príliš náročné ho odstrániť, a to ani z hľadiskafinančného a ani z hľadiska realizačného, v dôsledku čoho majú Žalobcovia za to, že v danom prípade
odstránenie časti Plotu je účelné.
Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.3.2024 uviedli, že z dôvodu zápisu geometrického

plánu do katastra nehnuteľností, vedeného Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor pod
R-122/2024 Geometrický plán č.45403066-229/2023 (č.over. 7/24), zm.č.34/24, došlo k rozčleneniu
pozemkov žalobcov, evidovaných Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, okres: C., obec:
C. H., katastrálne územie: C. H. ako Pozemok reg. C KN parcelné č. 840/3, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 212 m2, LV č. XXXX a Pozemok reg. CKN parcelné č. 840/2, zastavaná plocha nádvorie o

výmere1577m2vovýlučnomvlastníctveŽalobcu1vpodiele1/1,LVč.XX.Pozemokreg.CKNparcelné
č. 840/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2 v bezpodielovom spoluvlastníctve Žalobcu 1 a
Žalobcu 2 v podiele 1/1, LV č. XXXX bol rozčlenený na dva pozemky a to pozemok reg. C KN parcelné č.
840/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2 (ďalej aj ako „Pozemok 1") a pozemok reg. C KN
parcelné č. 840/7, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2 (ďalej aj ako „Pozemok 2"). Pozemok
reg. CKN parcelné č. 840/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1577 m2 vo výlučnom vlastníctve

Žalobcu 1 v podiele 1/1, LV č. XX bol rozčlenený na dva pozemky a to pozemok reg. CKN parcelné
č. 840/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1506 m2 (ďalej aj ako „Pozemok 3") a pozemok reg.
CKN parcelné č. 840/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 71 m2 (ďalej aj ako „Pozemok 4"). V
bezprostrednom susedstve Pozemku 2 a Pozemku 4 sa nachádzajú nehnuteľnosti evidované Okresným
úradom Trenčín, katastrálnym odborom, okres: C., obec: C. H., katastrálne územie C. H. ako pozemok

reg. C KN parcelné č. 3287/1, záhrada o výmere 2599 m2, LV č. XXXX, pozemok registra C KN parcelné
č. 3285, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 399 m2, LV č. XXXX a pozemok registra C KN parcelné
č. 840/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2, LV č. XXX, ktorých výlučným vlastníkom je
Žalovaný v podiele 1/1.
Na hranici Pozemku 1 a Pozemku 2 vo výlučnom vlastníctve Žalobcu 1 a na hranici Pozemku

3 a Pozemku 4 v bezpodielovom spoluvlastníctve Žalobcov Žalovaný vybudoval plot pozostávajúci
z betónových základov, železných tyčí a drôteného pletiva (ďalej aj ako „Plot"). Žalobcovia si po
zápise Geometrického plánu č. 45403066-229/2023 na základe objednávky dali vyhotoviť vytyčovací
náčrt, ktorý vytýčil hranicu medzi Pozemkom 1 a Pozemkom 2 a Pozemkom 3 a Pozemkom 4, a to
vyhotoviteľom MAP GEO Trenčín s.r.o., Legionárska 79, 911 01 Trenčín, IČO: 45 403 066 (ďalej len

„vyhotoviteľ"), ktorý vyhotovil dňa12.03.2024 J. A. D. a autorizačne overila dňa 14.03.2024 Ing. Slávka
Burzalová. Vytyčovací náčrt prevzal body z vektorovej digitálnej mapy pre katastrálne územie C. H.,
určené ZPMZ č. 740 boli vytýčené roverom Trimble R12i GNSS so základnou transformáciou v prístroji.
O vytýčení hranice Pozemkov Žalobcov bol spísaný protokol o vytýčení hranice pozemku na základe
objednávky číslo 049/2024. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku vyplýva, že vytýčené lomové body

hranice pozemkov sú v prírode označené plotom s podmurovkou, t.j. Plotom, odstránenie ktorého je
predmetom tohto konania. Z vytyčovacieho plánu vyplýva presné umiestnenie Plota. Na Pozemku 2 a
Pozemku 4 Žalovaný vysadil súvislý živý plot (ďalej aj ako „Živý plot"), ktorého existencia je preukázaná
fotodokumentáciou predloženou Žalobcami. Keďže hranice pozemku sú súčasťou jeho geometrického
určenia, predstavujú hranice pozemku vyznačené v katastrálnej mape, ako i mape určeného operátu

hodnoverný a záväzný údaj katastra v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Vyhotovieľ vytyčovacieho náčrtu vychádzal pri jeho
vyhotovení z údajov katastra nehnuteľností, ktoré sú v zmysle vyššie uvedeného hodnoverné a záväzné.
Žalobcovia nikdy nedali Žalovanému súhlas, aby si na Pozemkoch Žalobcov umiestnil Plot a Živý plot.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že Žalobu nepokladá za dôvodnú a naviac sa ňou Žalobcovia

domáhajú vydania rozsudku, ktorý by podľa nimi navrhovaného výroku nebol vykonateľný.
V záujme zabezpečenia presnej špecifikácie Plotu a Živého plotu, o ktorých odstránenie sa jedná ako i
dôvodu rozdelenia pôvodných pozemkov Žalobcov, navrhli zmenu žalobného návrhu a to nasledovne:
„I. Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť plot pozostávajúci z betónových základov, železných
stĺpikov a drôteného pletiva nachádzajúci sa na hranici pozemkov evidovaných Okresným úradom

Trenčín, katastrálnym odborom, Okres: C., obec: C. H., katastrálne územie: C. H., zapísaných na
LV č. XXXX a to pozemku reg. C KN parcelné č. 840/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
199 m2, a pozemku reg. C KN parcelné č. 840/7, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2,
v bezpodielovom spoluvlastníctve Žalobcu 1 a Žalobcu 2 a evidovaných Okresným úradom Trenčín,
katastrálnym odborom, Okres: C., obec: C. H., katastrálne územie: C. H., zapísaných na LV č. XX a to

pozemku reg. C KN parcelné č. 840/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1506 m2, a pozemku reg.
C KN parcelné č. 840/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 71 m2, vo výlučnom vlastníctve Žalobcu
1, a to v rozsahu medzi bodmi 740-1 a 740-3 a 740-3 a 740-2 ako sú vyznačené na Vytyčovacom náčrte
p.č. 840/2, 840/3, 840/6, 840/7 vyhotovenom vyhotoviteľom MAP GEO Trenčín s.r.o., Legionárska 79,911 01 Trenčín, IČO: 45 403 066, dňa 12.03.2024 a autorizačne overeným dňa 14.03.2024 Ing. Slávkou
Burzalovou v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
II.Žalovanýjepovinnýodstrániťnavlastnénákladyvšetkyporastyvysadenénapozemkochevidovaných

Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, Okres: C., obec: C. H., katastrálne územie: C. H.,
zapísaných na LV č. XXXX a to pozemku reg. C KN parcelné č. 840/7, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 13 m2, v bezpodielovom spoluvlastníctve Žalobcu 1 a Žalobcu 2 a evidovaných Okresným
úradom Trenčín, katastrálnym odborom, Okres: C., obec: C. H., katastrálne územie: C. H., zapísaných
na LV č. XX a to pozemku reg. C KN parcelné č. 840/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 71 m2,

vo výlučnom vlastníctve Žalobcu 1, v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je povinný nahradiť Žalobcom trovy konania v rozsahu 100%.“
Vo svojom vyjadrení ďalej uviedli, že žalobcovia zotrvávajú na všetkých svojich ďalších tvrdeniach,
uvedených v Žalobe. Žalobcovia nikdy nedali Žalovanému súhlas, aby si na Pozemkoch Žalobcov
umiestnil Plot. Žalovaný nepopiera skutočnosť, že má oplotenú aj časť Pozemkov Žalobcov ani vznik
škody, ktorá Žalobcom vznikla, keďže pri kúpe zaplatili za určité metre, je však názoru, že pozemky

nadobudol vydržaním, nakoľko ich užíva viac ako 20 rokov. Žalovaný vo svojom Vyjadrení zo dňa
21.02.2024 uvádza: „Zásadnou pre posúdenie sporovej veci je však skutočnosť, že po celý čas od
kúpy nehnuteľnosti v roku 1998 a 1999 som nehnuteľnosti užíval iba po plot, ktorý tam stál už v čase
kúpy, pričom plot som síce v roku 2008 v mesiacoch marec až apríl prerobil, žiadnou časťou nového
plota som sa však oproti pôvodnému oploteniu neposunul smerom k nehnuteľnostiam v súčasnej dobe

vlastneným žalobcami. V časti po dotknutý plot som užíval nehnuteľnosti v dobrej viere, že mi v tomto
rozsahu patria bez akéhokoľvek spochybňovania zo strany vlastníkov susediacich pozemkov či už
pôvodných alebo súčasných a bez akéhokoľvek spochybnenia plotom vymedzenej hranice pozemkov...
" Žalobcovia si dovoľujú súdu uviesť, že samotné užívanie Pozemku 2 a Pozemku 4 Žalovaným
neznamená, že Žalovaný tieto Pozemky bol oprávnený užívať (t.j. mal postavenie oprávneného držiteľa).

Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že pri nadobudnutí Pozemkov Žalovaného postupoval s
primeranou opatrnosťou a že si tieto nechal odborne spôsobilou osobou zamerať za účelom presného
vytýčenia hraníc Pozemkov Žalovaného. Žalobcovia sú presvedčení, že Žalovaný mal po väčšinu
času od nadobudnutia Pozemkov Žalovaného vedomosť o tom, že užíva i nehnuteľnosti, ktoré mu
vlastnícky nepatria. Túto skutočnosť musel zistiť už v čase, keď začal s realizáciou stavby rodinného

domu s.č. XXX na pozemku parcele registra „C" evidovanej na katastrálnej mape č. 3286, ktorý je
zapísaný na LV č. XXXX evidovaných Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, Okres: C.,
obec: C. H., katastrálne územie: C. H., ktorý bol do katastra nehnuteľností zapísaný na základe Z 846/09
Rozhod.o urč.súpis.čísla, geom.plán č.31321704-693/2008 (ďalej len „Rodinný dom"). Realizácii stavby
Rodinného domu určite predchádzala inžinierska činnosť, pri ktorej Žalovaný musel zistil, že užíva aj

nehnuteľnosti vo vlastníctve tretích osôb.
Žalovaný v konaní nepreukázal, že by pri kúpe Pozemkov Žalovaného nadobudol do svojho výlučného
vlastníctvaipôvodnýplot(prerobenýŽalovanýmvroku2008).ŽalovanýpribudovaníPlotanepostupoval
v súlade s právnymi predpismi, t.j. nevyžiadal si súhlas vlastníka na odstránenie pôvodného oplotenia
a stavbu nového Plota neohlásil príslušnému stavebnému úradu.

Ak by bol žalovaný postupoval pri výstavbe plota v súlade s platnými právnymi predpismi bol by
musel stavbu Plota ohlásiť príslušnému stavebnému úradu. Súčasťou ohlásenia je aj jednoduchý
situačný výkres s vyznačením trasy nového oplotenia a určenie na ktorých nehnuteľnostiach bude
vybudovaný. Pri ohlásení stavby oplotenia príslušný stavebný úrad vždy skúma, v koho vlastníctve je
pozemok na ktorom bude plot vybudovaný. Ak by žalovaný pri budovaní plota postupoval v súlade

s platnými právnymi predpismi musel by zistiť, že pôvodné oplotenie sa nenachádza na pozemkoch
žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalovaný užíval Pozemok 2 a Pozemok 4 bez akéhokoľvek
spochybňovania zo strany vlastníkov susediacich pozemkov či už pôvodných alebo súčasných a bez
akéhokoľvek spochybnenia plotom vymedzenej hranice pozemkov neznamená, že bol oprávneným
držiteľom Pozemku 2 a Pozemku 4. Máme za to, že komunikácia medzi účastníkmi konania preukazuje,

že Žalovaný mal vedomosť o tom, že užíva nehnuteľnosti, ktoré mu vlastnícky nepatria.

2. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril dňa 21.2.2024, kedy uviedol, že predmetnú žalobu nepokladá
za dôvodnú a naviac sa ňou žalobcovia domáhajú vydania rozsudku, ktorý by podľa nimi navrhovaného
výroku nebol vykonateľný. Časti plotu, ktorých odstránenia sa žalobcovia domáhajú sú v petite žaloby

identifikované iba tým, že sa nachádzajú na parc. č. 840/3 evidovanej v KN vo vlastníctve obidvoch
žalobcov a na parc. č. 840/2, evidovanej v KN vo vlastníctve žalobcu 1/. Takáto identifikácia plotu v
žalobnom petite bez akejkoľvek bližšej lokalizácie a dĺžky plotu, ktorý má byť odstránený, je úplne
nedostatočná a už táto skutočnosť bez ohľadu na pravdivosť tvrdenia, či sa plot skutočne nachádzana nehnuteľnostiach vo vlastníctve obidvoch žalobcov, či jedného z nich odôvodňuje zamietnutie
žaloby. Okrem toho tvrdil, že plot, ktorý žalobcovia žiadajú odstrániť, sa nenachádza ani sčasti na
nehnuteľnostiach patriacich do vlastníctva žalobcov 1/ a 2/, ale sa nachádza na časti parc. č. 840/2, ktorá

je v geometrickom pláne MAP GEO Trenčín s.r.o. č. 45403066-229/2023 vyhotovenom dňa 22.12.2023,
autorizačne overenom dňa 8.1.2024 a úradne overenom dňa 12.1.2024 označená ako parc. č. 840/6 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 71 m2 a na časti parc. 840/3, ktorá je v tom istom geometrickom
pláne označená ako parc. č. 840/7 - zastavaná plocha o výmere 13 m2, pričom tak parc. č. 840/6 ako
aj parc. č. 840/7 vlastní on z titulu vydržania vlastníckeho práva, a to na základe nižšie uvedených

skutočností. Kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 21.10.1998 medzi žalovaným ako kupujúcim a C. F. ako
predávajúcou, vloženou do KN pod č. V 5094/98 nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosť, evidovanú v
KN pre kat. úz. C. H. v čase uzavretia zmluvy na LV č. XXX ako parc. č. 840/1 - záhrady o výmere
1590 m2 a ako parc. č. 840/4 -zastavané plochy o výmere 199 m2 a kúpnou zmluvou, uzavretou formou
notárskej zápisnice dňa 14.7.1999 medzi ním ako kupujúcim a K. H. ako predávajúcou, vloženou do KN
pod č. L. XXXX/XX nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosť, evidovanú v KN pre kat. úz. C. H. v čase

uzavretia zmluvy na LV č. XX ako parc. č. 841 - záhrady o výmere 1428 m2. Po zmenách súvisiacich
s čiastočným vyňatím z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, zameraním stavieb (tieto zmeny sa robili
na podnet žalovaného) a s pozemkovými úpravami z roku 2015 (tie prebehli bez jeho podnetu či
zasahovania) je v KN evidovaný na LV č. XXXX aj ako vlastník parc. č. 3285 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 339 m2 a ako parc. č. 3287/1 - záhrada o výmere 2599 m2, pričom práve tieto

jeho nehnuteľnosti sú od nehnuteľností, evidovaných vo vlastníctve žalobcov ako parc. č. 840/2 a č.
840/3oddelenétoučasťouplota,odstráneniaktoréhosažalobcoviadomáhajú.Zásadnoupreposúdenie
sporovej veci je však skutočnosť, že po celý čas od kúpy nehnuteľnosti v roku 1998 a 1999 nehnuteľnosti
užíval iba po plot, ktorý tam stál už v čase kúpy, pričom plot síce v roku 2008 v mesiacoch marec až
apríl prerobil, žiadnou časťou nového plota sa však oproti pôvodnému oploteniu neposunul smerom k

nehnuteľnostiam v súčasnej dobe vlastneným žalobcami. V časti po dotknutý plot užíval nehnuteľnosti
v dobrej viere, že mu v tomto rozsahu patria bez akéhokoľvek spochybňovania zo strany vlastníkov
susediacich pozemkov či už pôvodných alebo súčasných a bez akéhokoľvek spochybnenia plotom
vymedzenej hranice pozemkov pri vyššie spomínaných zmenách od roku 1999 až do 31.5.2021, kedy
mu v podvečerných hodinách žalobca 1/ prišiel oznámiť, že na základe ním vykonaného zamerania zistil,

že užíva pozemok v jeho vlastníctve o výmere asi 120 m2 (tento údaj sa ukázal ako nadhodnotený,
keďže v skutočnosti malo ísť o 84 m2). Keďže spĺňa všetky podmienky vydržania vlastníckeho práva k tej
časti nehnuteľností, evidovaných vo vlastníctve žalobcov, ktoré sú v geometrickom pláne predkladanom
v prílohe evidované ako parc. č. 840/6 a 840/7, pokladá žalobcami podanú žalobu za nedôvodnú a
ako takú ju navrhuje zamietnuť aj pre prípad odstránenia nedostatkov, uvedených v úvodnej časti tohto

vyjadrenia. Otázku vydržania vlastníckeho práva navrhuje v spore riešiť ako otázku predbežnú, keďže
pre podanie vzájomnej žaloby nie sú splnené zákonné podmienky vzhľadom na skutočnosť, že otázku
vydržania vlastníckeho práva je v súčasnosti možné riešiť iba v konaní o potvrdení vydržania podľa §
359a a násl. CMP s iným okruhom účastníkov konania.
Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.3.2024 uviedol, že súčasťou vyjadrenia žalobcov zo dňa

14.3.2024 je zmena žaloby, ktorou žalobcovia reagovali na jeho vyjadrenie k žalobe v časti vznesenia
námietky nevykonateľnosti navrhovaného petitu a zároveň žalobu rozšírili o návrh na odstránenie
porastov.Keďževýsledkydoterajšiehokonaniamôžubyťpodkladomajprekonanieotakýmtospôsobom
zmenenej žalobe, nemám výhrady k tomu, aby súd zmenu žaloby pripustil, čo ale nič nemení na
jeho právnom názore, že žaloba je aj v znení navrhovanej zmeny nedôvodná. Naďalej zotrval na

námietke, že nehnuteľnosti, na ktorých sa nachádza plot a porasty, ktoré žalobcovia žiadajú odstrániť,
sú z titulu vydržania vlastníckeho práva jeho vlastníctvom (s upresnením reagujúcim na aktuálnu
zmenu spočívajúcu v zápise geometrického plánu MAP GEO Trenčín s.r.o. č. 45403066-229/2023
vyhotoveného dňa 22.12.2023, úradne overeného dňa 12.1.2024 do KN na LV č. XX a na LV č. XXXX)
že sa jeho námietka vydržania vlastníckeho práva týka nie už časti nehnuteľností, evidovaných vo

vlastníctve žalobcu 1/ ako parc. č. 840/2 a v spoluvlastníctve obidvoch žalobcov ako parc. č. 840/3,
ale ide o nehnuteľnosť, evidovanú v KN vo vlastníctve žalobcu 1/ na LV č. XX ako parc. č. 840/6
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 70 m2 a o nehnuteľnosť evidovanú v KN v spoluvlastníctve
obidvoch žalobcov na LV č. XXXX ako parc. č. 840/7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13
m2. K otázke vydržania vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam síce žalobcovia (v súlade s

argumentáciou uvedenou už v žalobe) vo vyjadrení zo dňa 14.3.2024 vznášajú výhrady v tom smere,
že pri užívaní predmetných nehnuteľností nebol so zreteľom na okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
tieto patria, tieto ich výhrady však majú len charakter domnienok a vyjadrenia vlastných presvedčení,
na ktorých preukázanie však neponúkajú jediný dôkaz reálne spochybňujúci jeho dobromyseľnosť.V tejto súvislosti podotkol, že na skutkové tvrdenia, prednesené v rámci sporového konania znáša
dôkazné bremeno ten, kto ich v konaní predniesol. Tak, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia k žalobe v
čase od kúpy nehnuteľností od C. F. kúpnou zmluvou zo dňa 18.10.1998, vloženou do KN 9.6.1999

a od K. H. kúpnou zmluvou zo dňa 14.7.1999, vloženou do KN 13.1.2000 až do 31.5.2021 nemal
najmenší dôvod pochybovať o tom, že hranica zakúpených nehnuteľností s pozemkami, ktoré sú v
súčasnosti vo vlastníctve žalobcu nie je totožná s hranicou, vytvorenou už v čase kúpy existujúcim
plotom, pričom podotkol, že označenými kúpnymi zmluvami kúpil pozemky o celkovej výmere 3117
m2 (neskôr meraniami realizovanými v súvislosti s pozemkovými úpravami bolo zistené, že výmera

zakúpených pozemkov je ešte približne o 60 m2 väčšia) pričom výmera pozemkov, ku ktorým tvrdí
vydržanie vlastníckeho práva je iba 84 m2, čo zodpovedá 2,7 % výmery ním zakúpených pozemkov od
C. F. a K. H. aj bez zohľadnenia neskoršieho upresňujúceho merania. Vzhľadom na tieto okolnosti je
preto absurdné tvrdiť, že nebol v dobrej viere, že užíva celý držaný pozemok, pričom k vydržaniu jeho
vlastníckeho práva v ním tvrdenom rozsahu došlo ku dňu 13.1.2010, teda uplynutím 10 rokov trvania
nikým nerušenej držby odo dňa vkladu kúpnej zmluvy, uzavretej s K. H.. Podstatnú časť vyjadrenia

zo dňa 14.3.2024 venujú žalobcovia otázke oprávnenosti odstránenia oplotenia a stavby nového
oplotenia na hranici sporovými stranami užívaných nehnuteľností, ktoré som mal údajne realizovať bez
ohlásenia príslušnému stavebnému úradu. Tieto tvrdenia nepovažoval za pravdivé. Žalovaný vyjadril
presvedčenie,žeotázkaoprávnenosti,čineoprávnenostiodstráneniapôvodnéhoavybudovanienového
oplotenia nemá pre posúdenie vydržania vlastníckeho práva v ním tvrdenom rozsahu žiadnu právnu

relevanciu, pričom postup podľa § 135c OZ v prípade, že sa oplotenie nachádza na pozemku v jeho
vlastníctve, neprichádza do úvahy, keďže súd rozhoduje podľa stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia a
na odstránenie stavby, stojacej na cudzom pozemku, nie sú žalobcovia aktívne legitimovaní.

3. Súd vykonal pojednávania dňa 16.9.2024 a 18.11.2024, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom

žalovaného, svedka J. M. D. a listinnými dôkazmi – LV č. XX, XXXX, XXX N. XXXX N. XXXX pre k.ú. C.
H., vytyčovací náčrt z č.l. 10-11 a 51-52, fotografia z č.l. 12-15, list žalovaného z č.l. 16, list žalobcu v rade
1/ z č.l. 17, kópia katastrálnej mapy z č.l. 54, GP z č.l. 32-33, kúpna zmluva zo dňa 18.10.1998, notárska
zápisnica H. N. D. zo dňa 14.7.1999, č. N 241/1999, NZ 242/1999, súhlas na vyňatie pôdy z PPF zo dňa
7.11.2000, rozhodnutie OÚ v Trenčíne, pozemkového odboru zo dňa 10.4.2001, č. 2001/00207-002,

GP z č.l. 40 a 41, čestné prehlásenie C. F. z č.l. 68, Pavla Pyšného z č.l. 69 a J. J. G. z č.l. 70,
fotodokumentáciou z č.l. 74-78, žiadosťou o stavebné povolenie spolu so stavebným povolením z č.l.
71-73, odpoveď OÚ TN, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 20.9.2024 z č.l. 82, odpoveď
MV SR, štátneho archívu zo dňa 27.9.2024 z č.l. 87, stavebným povolením zo dňa 5.12.2005 z č.l. 89-91
s prílohami z č.l. 92-123, projekt pre stavebné povolenie z č.l. 124-140, GP z č.l. 147-152, vyjadrenie

z č.l. 153, záznam podrobného merania zmien č. 248/2000 a z roku 1997, fotografie z č.l. 164-169 a
zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca v rade 1/ je v katastri nehnuteľností na LV č. XX pre k.ú. C. H. vedený ako výlučný vlastník
pozemkov – parcely reg. C č. 840/2-– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1577 m2 a parc. reg.

C č. 840/6 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 71 m2. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. C. H. vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemkov – parcely
reg. C č. 840/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2 a parcely reg. C č. 840/7 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 13m2. Žalovaný je v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre k.ú. C. H.
vedený ako výlučný vlastník pozemkov – parcela reg. C č. 840/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

199 m2 a na LV č. XXXX pre k.ú. C. H. vedený ako výlučný vlastník pozemku – parcela reg. C č. 3285 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 339 m2 a parcela reg. C č. 3287/1 - záhrada o výmere 2599 m2.
Pozemky v k.ú. C. H. vedené ako parc. reg. C č. 840/6 a 840/7 na jednej strane a parcely reg. C č. 3287/1
a 3285 na strane druhej sú susediace pozemky. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že pozemky
v k.ú. C. H. vedené ako parc. reg. C č. 840/6 a 840/7 užíva najneskôr od 13.1.2000 žalovaný v celom

rozsahu. Z predložených kúpnych zmlúv z č.l. 34-36 mal súd preukázané, že žalovaný nadobudol v roku
1998 výlučné vlastníctvo k parcele č. 840/1 - záhrady o výmere 1590 m2 v katastrálnom území C. H.
(susedného pozemku, ktorého hranica je predmetom konania) pôvodne zapísanej na LV č. XXX , a to na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.1998, uzavretej medzi ním ako kupujúcim a C. F. ako predávajúcou;
na základe predmetnej zmluvy nadobudol aj výlučné vlastníctvo k parcele reg. C č. 840/4 o výmere

199m2. V roku 1999 žalovaný nadobudol výlučné vlastníctvo k parcele č. 841 - záhrady o výmere 1428
m2 v katastrálnom území C. H. (susedného pozemku, ktorého hranica je predmetom konania) pôvodne
zapísanej na LV č. XX, a to na základe kúpnej zmluvy obsiahnutej v notárskej zápisnici zo dňa 14.7.1999,
uzavretej medzi ním ako kupujúcim a K. H. ako predávajúcou. V súčasnosti sú tieto pozemky (resp. ichdotknuté časti) v katastri nehnuteľností, vedené ako parc. reg. C č. 3285 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 339 m2 a 3287/1 – záhrada o výmere 2599 m2. Predmetné parcely boli zo strany žalovaného
užívané až po hranicu, vytýčenú plotom odo dňa nadobudnutia predmetných nehnuteľností žalovaným.

5. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

6. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

7. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

8. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

9. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

10. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

11. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v
§ 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý

situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami
žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú
drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného
povolenia.

12. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

13. Dňa 14.5.2024 žalovaný podal návrh na prerušenie konania, pretože na Okresnom súde Trenčín

na základe jeho návrhu zo dňa 7.5.2024 prebieha konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, evidovaným v katastri nehnuteľností pre k.ú. C. H. ako parc. reg. C č. 840/6 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 71 m2 a 840/7 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13m2.
Preto žiadal prerušiť prebiehajúce konanie do právoplatného skončenia konania o potvrdení vydržania
predmetných pozemkov. Súd vlastným šetrením zistil, že toto konanie prebieha na tunajšom súde pod

sp.zn. 21Vyd/1/2024, ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku nie je právoplatne skončené.

14. Súd však predmetný návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný, nakoľko konanie
o potvrdení vydržania je konaním, vedeným podľa Civilného mimosporového poriadku a jeho využitie je
podľa názoru opodstatnené vtedy, ak je vlastnícke právo navrhovateľa potvrdenia vydržania nesporné.

V prípade, že vo vzťahu k tej istej nehnuteľnosti existujú dve konkurujúce si tvrdenia a dôkazy t.j. tvrdenia
navrhovateľa rozporuje osoba zapísaná v katastri nehnuteľností ako jeho vlastník, správnym procesným
prostriedkom na ochranu dotknutého vlastníckeho práva je podanie žaloby v sporovom konaní podľa
ustanovení Civilného sporového poriadku. Súd má tak za to, že konanie o potvrdení vydržania v takomto
prípade neposkytne súdu vyriešenie otázky, ktorá má pre neho význam, a že túto otázku je oprávnený

posúdiť v prebiehajúcom konaní ako predbežnú sám.

15. V prejednávanom prípade ide o spor, či žalovaný nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcov
užívaním časti ich pozemkov a či sa v dôsledku toho nenachádza plot, ním postavený, na pozemkužalobcov. Zákon zabezpečuje ochranu vlastníckeho práva, ktorého obsahom je oprávnenie vlastníka
predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, pomocou vlastníckych
žalôb. Predmetom prebiehajúceho konania je odstránenie plotu, ktorý v súčasnosti oddeľuje pozemky,

ktoré užívajú na jednej strane žalobcovia a na strane druhej žalovaný. Situáciu, ak niekto na cudzom
pozemku postavil stavbu, hoci na to nemal právo, upravuje § 135c Občianskeho zákonníka. Ide
o osobitný druh vlastníckej žaloby. Podmienkou úspešnosti tejto žaloby je v prvom rade preukázanie
vlastníckeho práva žalobcu (v prípade, ak by bolo vlastnícke právo sporné, vlastníctvo treba preukázať
akýmkoľvek vhodným spôsobom), a rovnako aj preukázanie toho, že zásahy, ktorých zákaz sa sleduje,

sú neoprávnené (neoprávnenosť zásahu spočíva v tom, že ide o zásahy, ktoré ten, kto ich vykonáva,
vykonávať nesmie; t. j. nemá žiadny právny dôvod na ich vykonávanie). Právnym základom negatórnej
žaloby je vlastnícke právo žalobcu. Záleží preto na žalobcovi, aby toto svoje právo preukázal, t.
j. aby preukázal tie skutočnosti, na základe ktorých vzniklo jeho vlastníctvo (napr. zmluva, výpis z
katastra nehnuteľností, svedecké výpovede). Súčasne musí preukázať, že žalovaný nemá žiaden
právne relevantný dôvod zasahovať do jeho vlastníckeho práva.

16. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom
pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za
neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník
zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu

na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému
nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné
právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na
cudzom pozemku len sčasti. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník
mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne

orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie
neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu
totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená
a vlastníkom stavby. Vecne legitimovanou osobou k podaniu žaloby v zmysle § 135c Občianskeho
zákonníka nie je ten, kto nie je vlastníkom (spoluvlastníkom) pozemku, na ktorom bola neoprávnená

stavbapostavená.Trebazdôrazniť,žepoužitieustanovenia§135cObčianskehozákonníkaneprichádza
do úvahy ani analogicky na iné prípady, než tie, ktoré predpokladá hypotéza citovaného ustanovenia.

17. Ako už súd vyššie uviedol, predmetom prebiehajúceho súdneho konania nie je určenie hranice
pozemkov, ale odstránenie plotu, ktorý podľa žalovaného hranicu tvorí. Žalobcovia v konaní tvrdia, že

priebeh hranice je v iných miestach ako stojí oplotenie, a preto podľa nich oplotenie zasahuje do ich
vlastníctva. Z toho dôvodu súd musí najprv ako predbežnú otázku vyriešiť otázku vlastníckeho práva
k pozemku, na ktorom stojí plot, ktorý žiadajú žalobcovia odstrániť.
18.Žalobcovianapreukázaniesvojhovlastníckehoprávakpozemku,naktoromstojíplot,súdupredložili
vytyčovací náčrt MAP GEO Trenčín, s.r.o. č. 221/2020 a č. 49/2024, ktorým bola vytýčená hranica

susediacich pozemkov žalobcov a žalovaného a LV č. XX N. XXXX pre k.ú. C. H. podľa údajov
katastra nehnuteľností. Z predložených vytyčovacích náčrtov vyplýva, že hranicu podľa stavu, vedeného
OkresnýmúradomTrenčín,katastrálnymodboromtvoríspojnicabodov358-1529,358-1530a358-1531,
pričom oplotenie ide od bodu 8002-8003 a 8001. Z uvedeného vyplýva, že predmetný plot, vybudovaný
medzi dotknutými pozemkami, leží v celom rozsahu na pôvodných parcelách reg. C č. 840/2 – zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 1577 m2 (v katastri nehnuteľností je vlastnícky vedená ako výlučné
vlastníctvo žalobcu v rade 1/) a 840/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2 (v katastri
nehnuteľností je vlastnícky vedená ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov v rade 1/ a 2/).

19. Žalovaný vlastnícke právo žalobcov k dotknutej časti pôvodných parciel reg. C č. 840/2 a 840/3, ktoré

sú v súčasnosti vedené ako samostatné parc. reg. C č. 840/6 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
71 m2 a 840/7 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13m2, od počiatku popieral, pričom tvrdil, že
vlastnícke právo k predmetným pozemkom patrí jemu na základe vydržania.

20. Vydržanie je jedným zo spôsobov originálneho nadobudnutia vlastníctva. Toto vlastníctvo vzniká ex

lege (priamo zo zákona), a to okamihom splnenia všetkých zákonom predpísaných náležitostí. Čo sa
týka zákonných predpokladov vydržania tieto zahŕňajú nasledovné predpoklady:
a) Spôsobilý subjekt
b) Spôsobilý predmet držbyc) Oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu
d) Dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa
e) Uplynutie vydržacej doby

Čo sa týka splnenia podmienky spôsobilého subjektu, fyzická osoba mohla nadobudnúť vlastnícke právo
vydržaním od 1.4.1983.
Čo sa týka spôsobilého predmetu držby, pozemok (resp. jeho časť) bol spôsobilým predmetom držby
od 1.1.1992.
Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako vlastnou , ak je držiteľ vzhľadom na všetky

okolnosti (t.j. aj okolnosti nadobudnutia držby) dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Pri
skúmaní oprávnenosti držby sa posudzuje
1) Existencia právneho titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa; tento nemusí byť platný, ale môže
byť domnelým právnym dôvodom (t.z. držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že tu taký
titul je, hoci v skutočnosti tomu tak nie je)..
2) Nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, ktorá o.i. znamená, že držiteľ má

fakticky vec vo svojej moci
3) Dobrá viera držiteľa vzhľadom na vyššie uvedené podmienky, že mu vec podľa práva patrí, ktorá
znamená, že samotná detencia na vydržanie nestačí bez dobromyseľnosti aj vo vzťahu k titulu
nadobudnutia. V prípade, ak je pochybné, či je držba oprávnená alebo nie, treba vychádzať z § 130 ods.
1 OZ, účinného od 1.1.1992, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Dobrá viera resp. dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle.
Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že

mu vec patrí. Čiže v prípade možného vydržania je prítomný tzv. ospravedlniteľný omyl, ktorý môže byť
nielen skutkový ale aj právny.

21. V prejednávanej veci žalovaný nadobudol v roku 1998 výlučné vlastníctvo k parcele č. 840/1
- záhrady o výmere 1590 m2 v katastrálnom území C. H. (susedného pozemku, ktorého hranicu

žalobcovia spochybňujú) pôvodne zapísanej na LV č. XXX , a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa
18.10.1998, uzavretej medzi ním ako kupujúcim a C. F. ako predávajúcou. V roku 1999 žalovaný
nadobudol výlučné vlastníctvo k parcele č. 841 - záhrady o výmere 1428 m2 v katastrálnom území
C. H. (susedného pozemku, ktorého hranica je predmetom konania) pôvodne zapísanej na LV č. XX,
a to na základe kúpnej zmluvy obsiahnutej v notárskej zápisnici zo dňa 14.7.1999, uzavretej medzi

ním ako kupujúcim a K. H. ako predávajúcou. V súčasnosti sú tieto pozemky (resp. ich dotknuté časti)
v katastri nehnuteľností, vedené ako parc. reg. C č. 3285 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 339
m2 a 3287/1 – záhrada o výmere 2599 m2. Predmetné parcely boli zo strany žalovaného užívané až
po hranicu, vytýčenú plotom odo dňa nadobudnutia predmetných nehnuteľností žalovaným. V zmysle
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že súčasťou užívania predmetných parciel žalovaného bola

aj časť pôvodných parciel reg. C č. 840/2 (ktorá je v katastri nehnuteľností vlastnícky vedená ako
výlučné vlastníctvo žalobcu v rade 1/) a 840/3 (ktorá je v katastri nehnuteľností vlastnícky vedená
ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov v rade 1/ a 2/); tejto časti v súčasnosti zodpovedajú
novovytvorené parcely reg. C č. 840/6 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 71 m2 (ktorá je v
katastri nehnuteľností vlastnícky vedená ako výlučné vlastníctvo žalobcu v rade 1/) a 840/7 – zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 13 m2 (ktorá je v katastri nehnuteľností vlastnícky vedená ako bezpodielové
spoluvlastníctvo žalobcov v rade 1/ a 2/), nakoľko takto jednotlivé pozemky oddeľoval plot, ktorý tam stál
odo dňa nadobudnutia predmetných pozemkov žalovaným. Žalovaný v tejto súvislosti vyhlásil, že bol
so zreteľom na všetky okolnosti (objektívne) v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti nehnuteľnosti,
a to vzhľadom na užívací stav predmetných nehnuteľností, a to nielen jeho, ale aj jeho právnych

predchodcov, od ktorých predmetné nehnuteľnosti nadobudol.

22. Za takéhoto skutkového stavu musel súd preto vyhodnotiť, či bol žalovaný „so zreteľom na všetky
okolnosti“ v dobrej viere, že je vlastníkom aj spornej časti dotknutých nehnuteľností. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 3.7.2006, sp.zn. 22Cdo/2065/2005 ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti

chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že je vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľného omylu držiteľa je
pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku (rozsudok NS ČR zo dňa 9.3.2000, sp.zn.
22Cdo/1848/1998). V takom prípade sa oprávnená držba opiera o tzv. domnelý (putatívny) titul. Takýmtodomnelým titulom je právna skutočnosť, ktorá má za následok nadobudnutie vlastníckeho práva k
skutočne nadobudnutému pozemku. Inak povedané, vždy keď niekto nadobudne pozemok, a pritom
sa v dôsledku ospravedlniteľného omylu (vyvolaného napr. tým, že mu prevádzateľ odovzdá pozemok

v hraniciach, ako ho sám užíval) uchopí i držby časti susedného pozemku, bude oprávneným držiteľom
a jeho držba môže vyústiť do vydržania. Predmetný právny názor odobril aj Najvyšší súd SR vo
svojom rozhodnutí zo dňa 30.4.2013, sp.zn. 2Cdo/236/2012). Súd z prezentovaného právneho názoru
vychádzal aj pri posudzovaní súdenej veci, a preto prijal záver, že žalovaný bol „so zreteľom na všetky
okolnosti“ v dobrej viere, že je vlastníkom aj spornej časti dotknutých nehnuteľností, keď za daných

okolností pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemohol mať pochybnosti
ani s poukazom na nízku výmeru spornej, t. č. novovytvorenej parcely, že užíva aj nehnuteľnosť, ktorá
je v katastri v súčasnosti (od roku 2020 resp. 2021) vedená na žalobcov. V konaní nebolo preukázané,
že žalovaný mal vedomosť o tom, že daný súčasný užívací stav, súčasné oplotenie nemá priebeh po
hranici zobrazenej v katastrálnej mape ani podľa hranice zobrazenej vo vypracovaných geometrických
plánoch. V zmysle predložených čestných prehlásení z č.l. 68 a 69 súd rovnako nezistil vedomosť

jeho právnych predchodcov o tom, že užívací stav nie je totožný so stavom, evidovaným v katastri
nehnuteľností. V tomto smere je nutné tiež podotknúť, že vedomosť právnych predchodcov o tejto
skutočnosti by však na vydržanie časti užívaného pozemku žalovaným nemala žiadny vplyv, ak sa o tejto
skutočnosti žalovaný od nich nedozvedel, či už pri vstupe do držby alebo niekedy v priebehu plynutia
vydržacej lehoty. Súd preto návrh na doplnenie dokazovania ohľadom výsluchu svedkov J. O. P. a J.

Q. H., ktorí sa podieľali na vypracovaní geometrického plánu č. 300 245 52-149/99, ktorým sa odčlenila
z parcely reg. C č. 840/2 parcela reg. C č. 840/4, nakoľko tento geometrický plán bol vypracovaný pre
právnu predchodkyňu žalovaného C. F.. Aj keby sa eda preukázalo, že jej čestné prehlásenie z č.l.
68 nebolo pravdivé, jej vedomosť o tejto skutočnosti by nemal vplyv na dobromyseľnosť žalovaného,
ktorému odovzdala pozemok, ohraničený z dotknutej strany plotom. Preto má súd za to, že podmienka

dobromyseľnosti žalovaného ako držiteľa bola splnená. Tomuto zodpovedá aj zákonná úprava, a to
konkrétne § 3 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) za hranicu susedných pozemkov, vymedzenú vlastníckym
právom sa považuje aj hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a
ak nie je medzi nimi sporná (§ 3 ods. 2). Na závere súdu o dobromyseľnosti žalovaného nič nemení

ani tvrdená skutočnosť žalobcov, že žalovaný nezaplatil kúpnu cenu za metre, ktoré má ohradené.
Preto aj návrh na doplnenie dokazovania znaleckými posudkami Ing. Stanislavom Radimákom č.
85/1998 a jeho znaleckého posudku, vypracovaného ku kúpnej zmluve, uzavretej formou notárskej
zápisnice zo dňa 14.7.1999, č. N 241/99NZ 242/99 zamietol. V tomto smere nie je judikatúra o poctivosti
nadobudnutia vydržaného pozemku vo veci relevantná v takom smere ako to tvrdili žalobcovia. Žalovaný

za nadobudnuté pozemky zaplatil kúpnu cenu, na ktorej sa dohodli s predávajúcim, a preto nemožno
hovoriť o jeho nepoctivosti. Pri takomto názore by bol skutkový omyl vo výmere pozemku vždy
neospravedlniteľný,čovšakjudikatúra,naktorúsúdpoukázalvyššie,vylučuje.Rovnakobydošloktomu,
že § 3 ods. 2 katastrálneho zákona by úplne stratil svoje opodstatnenie a zmysel. Žalobcovia taktiež
namietali skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že pri nadobudnutí pozemkov postupoval s primeranou

opatrnosťou a že si tieto nechal zamerať odborne spôsobilou osobou za účelom presného vytýčenia
hraníc pozemkov žalovaného. V tomto smere súd opätovne upriami pozornosť na rozhodnutie NS ČR zo
dňa 31.5.2005, sp.zn. 22Cdo/1240/2004, s ktorým sa stotožňuje. V spomínanom rozhodnutí sa uvádza:
„samotná skutočnosť, že vlastník pozemku resp. jeho právni predchodcovia nenechali zamerať hranicu
svojho pozemku, nemohla znamenať nedostatok ich dobrej viery, že im patrí časť susedného pozemku

iného vlastníka.“ Súd preto prijal záver, že ak žalovaný, ktorý nadobudol pozemky od svojich právnych
predchodcov akceptoval hranicu vymedzenú nimi, a s touto nemanipuloval bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný.

23. Pokiaľ žalobcovia namietali, že geometrické plány, zapísané na katastri nehnuteľností, „dosvedčujú“,

že tvar a výmera parcely reg. C č. 840/2 sa nikdy nemenila, pričom v týchto je zaznačené, že
jej hranice boli v prírode označené železnými trubkami, skutočnosť, že stav zapísaný v katastri
nehnuteľností nezodpovedá reálnemu vlastníckemu stavu pozemkov nebol medzi stranami sporný. Hoci
z predložených geometrických plánov (č.l. 147-152) má vyplývať aj skutočnosť, že hranice uvedenej
parcely boli v prírode označené železnými trubkami, túto skutočnosť vyvracajú čestné prehlásenia

A. A. a C. F., ktorí naopak potvrdili tvrdenia žalobcu o tom, že nielen žalovaný ale aj jeho právni
predchodcovia dotknuté časti pozemkov užívali v zmysle plotu, ktorý mal postaviť ešte pred rokom 1989
vtedajší majiteľ parcely č. 840/2. Ak takéto užívanie pozemkov od roku 1989 nikto nenamietal, nebol
dôvod na zameranie ich hraníc resp. na preverovanie, či stav zakreslený v katastri nehnuteľností jesúladný s reálnym užívacím stavom. Tento nesúlad nesporne zistili až žalobcovia. Existencia nejakého
vytýčenia hraníc v teréne je síce na geometrických plánoch deklarovaná, avšak iný dôkaz jej existenciu
nijakým spôsobom nepodporuje, dokonca vyhlásenia p. F., p. A. či žalovaného ho priam rozporujú.

Túto skutočnosť (existenciu trubiek na pozemku žalovaného) rovnako nepotvrdil ani geodet J. M. D.,
ktorý si už na skutočnosti ohľadom vypracovania geometrického plánu pre účely vyňatia pozemku
žalovaného z poľnohospodárskeho pôdneho fondu vzhľadom na dlhý časový odstup nepamätal.
Vyjadrenie žalovaného o tom, že „kým začal stavať, rúrky tam nemal“ nepreukazuje, že žalovaný tieto
rúrky svojvoľne odstránil. Tento záver je podľa názoru súdu vytrhnutý z kontextu výpovede žalovaného,

ktorý od počiatku tvrdil, že rúrky tam geodet nezatĺkol. Súdu rovnako nie je jasné, prečo by vlastník
vedľajšieho pozemku, ak by žalovaný posunul hranicu pozemku tým, že postavil plot na pozemku
svojho suseda, túto skutočnosť nijakým spôsobom neriešil a iba sa zmieril so vzniknutou situáciou.
Rovnako ani vyhlásenie žalovaného v kúpnej zmluve o tom, že mu je stav kupovaných nehnuteľností
dobre známy, nemožno interpretovať takým spôsobom, že mu je známa jeho výmera v tom zmysle, že
by potvrdzoval aká výmera pozemku ohraničeného plotom je skutočne daná, a to aj s poukazom na

skutočnosť, že vlastník nie je povinný si nechať zamerať hranicu pozemkov, ktoré nadobúda, pričom
bez tohto zamerania skutočnú vedomosť o výmere pozemkov mať nemôže.

24. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že to bol práve žalovaný, kto hranicu v teréne úmyselne posunul, toto
svoje tvrdenie nepodložili žiadnymi dôkazmi. Naopak žalovaný súdu predložil dve čestné prehlásenia, v

ktorýchsvedkoviapotvrdili,žežalovanýnovýplotpostavilpresnetam,kdeuždesiatkyrokovpredtýmstál
plot starý, vyhotovený práve vlastníkom parcely č. 840/2. Nielen C. F. ale aj A. A. potvrdili, že plot, ktorý
je medzi pozemkami parc.č. 840/2 a 3287/1, sa nachádzal medzi týmito pozemkami už pred tým, ako
ich nadobudol žalovaný. Ak žalobcovia tvrdili, že tento plot nestojí na rovnakom mieste ani približne ako
pôvodný plot, toto svoje tvrdenie opätovne nepodložili nijakým dôkazom. Hoci v záverečnej reči právna

zástupkyňa žalobcov poukázala na zistenia J. H., geodeta, ktorý vyhotovoval geometrický plán pre C. F.,
ako už súd uviedol, prípadné zistenie geodeta mohlo byť oznámené z jeho strany iba objednávateľovi,
ktorým však žalovaný nebol, čo však súd nepovažuje za relevantnú informáciu vo vzťahu k podmienkam
vydržania časti pozemku žalovaným, a preto navrhnuté dokazovanie v tomto smere nevykonal. Toto
ich tvrdenie však vylučuje aj tvrdenie napr. A. A.. Pokiaľ o jeho tvrdeniach z čestného prehlásenia

uviedli, že vzhľadom na to, že nie je v súčasnosti vlastníkom susediacich pozemkov, k pozemkom
žalobcov alebo žalovaného, sú jeho vyjadrenia len amatérsky odhad, ide iba o hodnotiaci úsudok
žalobcov, ktorý však nepodporujú ostatné vo veci vykonané dôkazy. Naopak podľa názoru súdu jeho
vyjadrenia sú plne konzistentné, a to nielen s tvrdeniami žalobcu, ale aj s obsahom čestného prehlásenia
C. F., či predloženou fotodokumentáciou. Práve z nej (najmä z č.l. 164-169) vyplýva, že tvrdenia

žalovaného o tom, že nový plot postavil na mieste pôvodného plotu, sú pravdivé. Ako vyplýva najmä
z fotografie, založenej na č.l. 164 a 165, ktoré zachytávajú obdobie, keď stál starý plot a obdobie, ktoré
zachytáva nový plot, vzhľadom na postavenie rozvodnej skrine na fotografii možno týmto tvrdeniam
prisvedčiť.Rovnakofotografiazč.l.166a167potvrdzujetvrdeniažalovanéhootom,ženovýplotpostavil
v mieste starého plotu, pričom ho posunul o pár centimetrov hlbšie do svojho pozemku. Aj existencia

pôvodného betónového stĺpu, zachytená na fotografii z č.l. 168, ktorá tvorí hranicu medzi 3 pozemkami,
a v súčasnosti tvorí súčasť susedného oplotenia toto jeho vyjadrenie iba potvrdzuje. Túto skutočnosť
dokazujetaktiežporovnaniezáznamupodrobnéhomeraniazroku1997ageometrickéhoplánužalobcov
z roku 2023, z ktorých vyplýva nasledovné: podľa záznamu podrobného merania z č.l. 163 z roku 1997,
ktorý bol vyhotovený na podnet jeho právneho predchodcu, vyplýva, že dĺžka pozemku parc.č. 840/3 je

49,8 m po oplotenie, pričom podľa geometrického plánu č. 45403066-229/2023, predloženého žalobcom
(č.l. 32-33) je táto dĺžka po súčasné oplotenie 50,01 m, z čoho vyplýva záver, že plot nemohol byť
posunutý do pozemku, v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov, o viac ako 3,3 m tak, ako to títo tvrdia,
ale naopak podporuje tvrdenie žalovaného o tom, že pôvodný plot posunul o pár centimetrov bližšie do
svojho pozemku.

25. Ak žalobcovia poukazovali na povinnosť stavebníka zabezpečiť vytýčenie priestorovej polohy podľa
rozhodnutia o umiestnení stavby orgánom alebo organizáciou na to oprávnenou (v zmysle stavebného
povolenia č. F99/02154/ZVK zo dňa 7.7.1999) a tvrdia, že keby si žalovaný túto povinnosť splnil,
prišiel by na to že hranice sú posunuté, súd v tomto smere poukazuje na to, že nebola tvrdená ani

preukázaná skutočnosť, že došlo k vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby, na ktoré bola povinnosť
žalovaného naviazaná. Avšak bez ohľadu na uvedené, zostáva faktom, že žalovaný pri svojich stavbách
nevyužil prácu geodeta, ktorý by mu bol zameriaval umiestnenie stavby, že toto si vykonal svojpomocne,
keď stavby umiestnil na pozemku od jeho hraníc, vytýčených plotmi. Aj keď si žalovaný v zmyslevykonaného dokazovania a jeho tvrdení nesplnil povinnosť dať zamerať umiestnenie stavieb, nesplnenie
tejto povinnosti nemôže byť pričítané na ťarchu jeho dobromyseľnosti. Čo sa týka zásady z nepráva
nemôže vzniknúť právo, k tejto súd uvádza, že vlastnícke právo žalovaného nie je odvodzované od

prípadného porušenia jeho povinnosti v stavebnom konaní, a preto uplatňovanie tejto zásady zo strany
žalobcov v uvedenom kontexte nie je na mieste. Súd musí posudzovať dôkazy nielen jednotlivo (ako
to podľa názoru robí žalujúca strana), ale aj v ich vzájomnej súvislosti. Právna zástupkyňa žalobcov vo
svojej záverečnej reči uviedla, že v roku 1999 žalovaný žiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu
chráničky pre plynovú prípojku k rodinnému domu vodovodnú, elektrickú prípojku a oplotenie parc.č.

840/4 v C. H. (č.l. 73), pričom v povolení je uvedené, že dĺžka prípojok a chráničky pre plyn je 50 m,
a preto keby si splnil svoju povinnosť uvedenú v bode 2 záväzných podmienok na uskutočnenie stavby
(stavebník zabezpečí vytýčenie priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby orgánom
alebo organizáciou, na to oprávnenou) zistil by, že dĺžka prípojok je viac ako 50 m, a rovnako by zistil, že
plot netvorí hranicu s parc.č. 840/2. Uvedený záver žalobcov sú považuje za hypotetický, ktorý nemôže
mať za následok stratu dobromyseľnosti žalovaného. V tomto smere je nutné poukázať aj na znenie

§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje, že v prípade pochybností sa držba považuje za
oprávnenú.

26. Nakoľko bolo preukázané splnenie predpokladu spôsobilého predmetu vydržania, spôsobilého
subjektu vydržania, oprávnenosti držby ako aj dobromyseľnosti vydržateľa, súd sa sústredil na

posúdenie uplynutia zákonom vyžadovanej vydržacej doby. Vydržacia doba je kvalifikované plynutie
času, počas ktorého musí oprávnený držiteľ spĺňať podmienky vydržania. Vydržacia doba pri vydržaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola v zákone stanovená vždy jednotne, a to v rozsahu 10 rokov.
Jej počiatok sa počíta od momentu dobromyseľného uchopenia držby veci. Jej uplynutie nezakladá
právny titul na získanie vlastníckeho práva, ale ho priamo zriaďuje. Ak po uplynutí vydržacej doby

stratí oprávnený držiteľ dobrú vieru, na vznik vlastníckeho práva to nemá žiadny vplyv. Prekážkou
nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať
aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté
vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Nakoľko
žalovaný sa uchopil držby dotknutých pozemkov najneskôr ku dňu zavkladovania jeho vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností t.j. dňa 13.1.2000, vydržacia doba uplynula v januári 2010, kedy boli
splnené všetky podmienky vydržania sporných častí pozemkov, a kedy sa žalovaný stal ich zákonným
vlastníkom.

27. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že zo strany žalovaného nedošlo k neoprávnenému zásahu

do vlastníckeho práva žalobcov, nakoľko toto v konaní nebolo preukázané, naopak preukázané bolo, že
vlastníkom pozemku, užívaného žalovaným, sa v dôsledku vydržania stal žalovaný, pričom predmetný
plot tvorí hranicu susediacich pozemkov. Preto súd konštatuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcov na podanie predmetnej žaloby, keďže ich vlastnícke právo k dotknutej časti pozemku
preukázané nebolo. Súd z uvedeného dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

31. Vzhľadom na to, že žalobcovia boli v konaní neúspešní, súd rozhodol tak, že plne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský

súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného
sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).