Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/148/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121207966
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5121207966.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

ačlenovsenátuJUDr.JanyKotrčovejaJUDr.JanyVargovej,vsporežalobcu:A.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/X E., proti žalovanému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. XXX, právne zastúpený
Mgr. Pavol Karman, advokát, so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, o určenie platnosti kúpnej
zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
17C/65/2021-303 zo dňa 3. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu o určenie, že kúpna zmluva

V 151/2016 zo dňa 11.02.2016 doručená Okresnému úradu Bytča, katastrálny odbor, dňa 16.02.2016,
pôvodne uzavretá s H. B. - kupujúca a žalovaným k parcele EKN parc. č. 5177 - trvalý trávny porast
bez výmery v celosti v kat. úz. G. D. zapísaná na žalovaného na liste vlastníctva č. XXXX, s následným
dodatkom ku kúpnej zmluve uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným dňa 12.09.2021, doručená
žalobcom žalovanému na podpis dňa 13.09.2021, ktorou sa k parcele EKN parc. č. 5177 dopĺňa iba
výmera 26173 m2 v celosti je kúpnou zmluvou s jej dodatkom kúpnou zmluvou platnou, v celom rozsahu
zamietol.VýrokomII.žalovanémuprotižalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.

1.1
Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. G. D. zistil, že
parc. reg. KNE 5177 o výmere 26173 m2 - trvalý trávny porast je zapísaný žalovaný v podiele 1/1, titul
nadobudnutia RI738/83-39/84, RI760/84-68/85 a osvedčenie o dedičstve 21D/2116/2005, Dnot 3/2006,
právoplatné dňa 25.04.2008 a X 28/2023 protokol o oprave chyby v kat. operáte 1217/2023 a poznámka
je zapísaná pod P 134/2021 - žaloba o určenie platnosti kúpnej zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve V

151/2016prepozemokparcelureg.EKN5177,17C/65/2021podanánaOSŽilina.Zobsahupripojeného
vkladového spisu Okresného úradu Bytča, katastrálny odbor, V 151/2016 (č.l. 181) súd zistil, že dňa
16.02.2016B.H.aA.F.-(žalovaný),podalinávrhnavkladkúpnejzmluvy,kedyžalovanýakopredávajúci
na jednej strane kúpnej zmluvy a H. B. (právna predchodkyňa žalobcu) ako kupujúca na strane druhej
tejto zmluvy žiadali, aby bol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi dňa 11.02.2016 a jej príloh
na LV XXXX vykonaný v registri EKN pre kat. úz. G. D. zápis a to do A LV parc. EKN 5177 - trvalé trávne
porasty bez výmery v celosti 1/1, do B LV: H. B. v celosti ťarchy, C LV - žiaden návrh. Prílohou návrhu

je kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným ako predávajúcim na jednej strane tejto kúpnej zmluvy a H.
B. ako kupujúca na strane druhej a predmetom kúpnej zmluvy bola parc. EKN 5177 - TTP bez výmery
v celosti (1/1), ktoré nadobudol predávajúci dedením 21D/2116/2005, Dnot 3/2006 a dohodnutá kúpna
cena vo výške 80 eur, ktorú sumu kupujúca predávajúcemu vyplatila pred podpisom tejto kúpnej zmluvy,čo predávajúci svojím podpisom zároveň na tejto kúpnej zmluve potvrdzuje. Podpis predávajúceho
overený dňa 16.02.2016. Z rozhodnutia Okresného úradu Bytča, katastrálny odbor zo dňa 17.02.2015
(správne má byť rok 2016) č. V 151/2016 (právoplatnosť dňa 25.02.2016), zistil, že úrad konanie prerušil

s odôvodnením, že v katastrálnom území G. D. sa uskutočňuje zhotovenie Registra obnovenej evidencie
pozemkov, pričom došlo k zastaveniu zápisov práv k nehnuteľnostiam, kedy nehnuteľnosti evidované na
listoch vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území G. D. sú predmetom konania, a preto nie je možné o
nich v súčasnosti rozhodnúť v rámci predmetného konania o návrhu na vklad. Konanie o návrhu na vklad
prerušuje až do právoplatného ukončenia ROEP a po ukončení ROEP Okresný úrad Bytča, katastrálny

odbor predložený návrh na vklad opätovne preskúma a rozhodne v konaní o návrhu na vklad v súlade
s katastrálnym zákonom. Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina - notára spis. zn. 9D/726/2017-113,
Dnot 12/2018 zo dňa 23.05.2018 (právoplatné 23.05.2018) vo vec prejednania dedičstva po poručiteľke
menom H. B., D. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, ktorého účastníkom je A. B., bola
určená všeobecná hodnota majetku, ktorý tvoria nehnuteľnosti vedené na mene poručiteľky v kat. úz. G.
D. okrem iných LV č. XXXX - 1/1 EKN parc. č. 5177 - TTP bez výmery (vedené ešte na meno A. F., ktorý

predmetnú nehnuteľnosť poručiteľke odpredal na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2016, evidovanej
OÚBytča,katastrálnymodborompodč.V151/2016)apotvrdilnadobudnutieceléhodedičstvatak,akoje
uvedené v bode I/ jedinému zákonnému dedičovi - synovi poručiteľky A. A. B.. Z rozhodnutia Okresného
úradu Bytča, katastrálny odbor sp. zn. V 151/2016-5 zo dňa 29.12.2020 zistil, že návrh na vklad kúpnej
zmluvy dňa 16.02.2016 (predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej

sa v kat. území G. D. a evidovanej na LV č. XXXX) bol zamietnutý. Z rozhodnutia Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR č. VoÚ 18/2021/Pop dňa 19.05.2021 (právoplatnosť 26.05.2021) zistil, že
rozhodnutie Okresného úradu Bytča, katastrálneho odboru č. V 151/2016 zo dňa 29.12.2020 zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Z rozhodnutia Okresného úradu Bytča, katastrálny odbor, sp. zn. V 151/2016-17
zo dňa 23.06.2021 (právoplatnosť 23.08.2021) zistil, že konanie o návrhu na vklad dňa 16.02.2016

(predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území G. D.
a evidovanej na LV č. XXXX) bolo prerušené z dôvodu zistenia nedostatkov, ktoré bránia povoleniu
vkladu. Na odstránenie vyššie uvedených nedostatkov správny orgán určil lehotu 30 dní od doručenia
rozhodnutia. Okresný úrad Bytča, katastrálny odbor, rozhodnutím sp. zn. V 151/2016-18 zo dňa
3.12.2021 ako príslušný správny orgán v konaní o vklade do katastra nehnuteľnosti účastníkov konania

návrh na vklad dňa 16.02.2016 (predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. území G. D. a evidovanej na LV č. XXXX) zastavil. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.03.2022 v spojení s rozhodnutím OÚ Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát
katastra nehnuteľností, číslo spisu OU-ZA-OOP5-2022/017391-001-23 zo dňa 04.03.2022, ktorým
príslušný odvolací správny orgán na základe odvolania účastníka konania napadnuté rozhodnutie

potvrdil.Zrozhodnutia odvolaciehosprávnehoorgánuzistil,žedôvodombolaskutočnosť,žepredložená
kúpna zmluva nie je spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností, a to z toho dôvodu, že v súlade
s § 42 ods. 2 písm. c) kat. zákona neobsahuje označenie pozemku podľa výmery pozemku. Správny
orgán v rozhodnutí vyjadril právny záver, že relevantným konaním by mohlo byť iniciovanie konania o
nahradenie prejavu vôle v dodatku, čo však z predloženého žalobného návrhu nevyplýva.

1.2
Súd prvej inštancie uviedol, že podaniami doručeným súdu dňa 1.03.2024 žalobca rozšíril žalobu
o nahradenie prejavu vôle A. F. v dodatku ku kúpnej zmluve V 151/2016, predávajúci z kúpnej
zmluvy zo dňa 16.02.2016, ktorý priamo vyplýva z rozhodnutia OÚ Žilina zo dňa 04.03.2022.
Uznesením 17C/65/2021-287 zo dňa 08.03.2024 súd nepripustil zmenu žaloby v znení jej rozšírenia

doručeného súdu dňa 1.03.2024; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2024. Následne
podaním doručeným súdu dňa 26.03.2024 (č. l. 291) žalobca žiadal zmenu pôvodnej žaloby (o určenie
platnosti kúpnej zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluvy) o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom 1/1
parcely KNE 5177 - trvalý trávny porast o výmere 26173 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz.
G. D., obec G. D. a navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby. Uznesením vyhláseným na pojednávaní

dňa 03.04.2024 súd nepripustil zmenu žaloby v znení podania zo dňa 26.03.2024 a ďalej pokračoval
v konaní o pôvodnom návrhu.

1.3
Súd prvej inštancie konštatoval, že z písomného návrhu žalobcu - dodatok ku kúpnej zmluve V 151/2016

(čl. 52 dôkaz predložený žalobcom) zo dňa 12.09.2021 z obsahu vyplýva, že predávajúci (žalovaný) a
žalobca ako kupujúci - dedič titulom osvedčenia o dedičstve 9D/726/2017-113 uzatvorili dňa 12.09.2021
dodatok ku kúpnej zmluve sp. zn. V 151/2016 na základe rozhodnutia OÚ Bytča zo dňa 23.06.2021 a
nové znenie čl. I. z dodatku ku kúpnej zmluve je, že predávajúci A. F. ako výlučný vlastník nehnuteľnostinachádzajúcej sa v kat. úz. G. D., zapísanej na LV XXXX ako KNE parcela 5177 - trvalé trávne porasty
o výmere 26.173 m2 v celosti 1/1. Výmeru parcele EKN 5177 - 26.173 m2 určil Rozhodnutím Okresný
úrad Bytča č. C 11/2019 zo dňa 19.12.2019. Nové znenie čl. IV. z dodatku ku kúpnej zmluve predávajúci

a kupujúci žiadajú, aby bol na základe tohto dodatku ku kúpnej zmluve vykonaný v registri KNE vklad
dodatku ku kúpnej zmluve povolený a vykonaný na novom LV na kupujúceho zápis: parcela EKN 5177
- trvalé trávne porasty o výmere 26.173 m2 v celosti (1/1) nadobúda A. A. B., do C KN LV žiaden zápis.
Podpis kupujúceho v návrhu dodatku opatrený a bez podpisu predávajúceho.

1.4
Súd prvej inštancie poznamenal, že návrh je pre navrhovateľa (oferenta) záväzný od okamihu, keď
došiel osobe, ktorej je určený (oblátovi). Pri osobnom rokovaní záväznosť nastane okamžite, pri inom
spôsobe návrhu (inter absentes) okamihom, v ktorom sa návrh dostal do dispozičnej sféry obláta (stačí
aj doručenie listovej zásielky do poštovej schránky, odkaz na záznamníku a pod.). Včasné vyhlásenie
je jednostranný adresný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v celom jeho

rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Zákon výslovne ustanovuje, že mlčanie
alebo nečinnosť adresáta návrhu na uzavretie zmluvy samy osebe nemôžu znamenať prijatie návrhu.
Preto je právne bezvýznamné, ak žalobca poštou listom zo dňa 12.09.2021 doručoval žalovanému
návrhu na uzavretie dodatku k zmluve a žalovaný ako adresát návrhu (obláta) na tento nereagoval a
nemožno ho považovať za akceptáciu dodatku zmluvy.

1.5
Právne vec posúdil podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len
„CSP“). Konštatoval, že ustanovenie § 137 písm. d/ CSP podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie
právnej skutočnosti výlučne existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje (prípadne

jej ukladá) podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. V čase rozhodovania súdu v prejednávanej
veci existuje ustálená rozhodovacia prax NS SR, ktorá bez akýchkoľvek pochybností považuje žaloby
o určenie platnosti/neplatnosti právnych úkonov podané po 01.07.2016 za žaloby o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP, ktorých prípustnosť je podmienená existenciou osobitného
predpisu. Slovné spojenie „o určení právnej skutočnosti“ používané v § 137 písm. d/ CSP predstavuje

podľa názoru súdu akúsi legislatívnu skratku zahrňujúcu viaceré špeciálne určovacie žaloby (napr., o
neplatnosť dobrovoľnej dražby, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o neplatnosť výpovede
z nájmu bytu a pod.), ktorých prípustnosť vyplýva z osobitného predpisu vrátane dôvodu, pre ktorý
zákonodarca považoval za potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Súd prvej
inštancie za zásadnú právnu otázkou v danej veci považoval právne posúdenie, či žaloba žalobcu (o

určenie platnosti kúpnej zmluvy a jej dodatku k zmluve) je procesne prípustnou žalobou v zmysle § 137
písm. d/ a dospel k záveru, že ide o žalobu procesne neprípustnú, pretože nejedná sa o určenie právnej
skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu. Posúdenie žaloby bolo v danej prejednávanej veci
zásadnou právnou otázkou. Jedinou zákonnou podmienkou jej prípustnosti je skutočnosť, že oprávnenie
(možnosť) domáhať sa určenia právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu.

1.6
Podľa súdu prvej inštancie žalobca sa tak domáhal určenia právnej skutočnosti, a to určenia platnosti
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.02.2016, kedy podpis predávajúceho bol overený dňa 16.02.2016 a
zároveň sa domáhal platnosti uzavretého dodatku, ktorý doručoval žalovanému poštou dňa 12.09.2021

a tento dodatok predložený žalobcom žalovanému nebol doposiaľ akceptovaný. Prípustnosť podanej
žaloby nemožno podľa názoru súdu vyvodiť ani zo skutočnosti, že na podanie žaloby žalobcu odkázal
správny orgán; okresný úrad rozhodnutím sp. zn. V 151/2016 zo dňa 23.06.2021 ako príslušný
správny orgán v konaní o vklade do katastra nehnuteľnosti účastníkov konania návrh na vklad dňa
16.02.2016 (predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.

území G. D. a evidovanej na LV č. XXXX) prerušil (návrh na vklad ani zmluva neobsahujú údaj o
výmere pozemku registra EKN parc. č. 5177 a žiadal o vyhotovenie dodatku k zmluve aj k návrhu
na vklad) a následne rozhodnutím sp. zn. V 151/2016 zo dňa 3.12.2021 príslušný správny orgán
vo veci konanie o návrhu na vklad zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2022 v
spojení s rozhodnutím OÚ Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, číslo

spisu OÚ-ZA-OOP5-2022/017391-001 zo dňa 04.03.2022. V danej veci bola podaná žaloba o platnosť
samotnej kúpnej zmluvy, ako aj jeho dodatku, pričom otázku platnosti kúpnej zmluvy a dodatku riešil
katastrálny úrad a súd je toho názoru, že právnym prostriedkom akou je žaloba o určenie platnosti
predmetnej kúpnej zmluvy nemožno existujúcu neistotu v právnom postavení žalobcu odstrániť. Vprípade, že by súd vo výroku rozhodnutia na základe dokazovania rozhodol tak, ako sa žalobca domáha,
teda že predmetná kúpna zmluva resp. že dodatok k zmluve (ktorý žalovaný nepodpísal a teda ho
neakceptoval) je platný, na právnom postavení žalobcu by sa nič nezmenilo. Určením, že kúpna zmluva

predstavuje platný záväzkový vzťah, by nedošlo k zmene jeho postavenia, nakoľko je nesporné, že
rozhodnutím príslušný správny orgán vo veci konanie o návrhu na vklad sp. zn. V 151/2016 zo dňa
3.12.2021 právoplatne zastavil. Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností je síce právnym dôvodom
prevodu, sama však prevod vlastníctva nespôsobuje. Ak sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti
zapísanej v katastri nehnuteľností, je právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva vklad do

katastra, ktorý sa vykonáva len na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu. Tieto vecno-
právne účinky vkladu vlastníckeho práva je potrebné dôsledne odlišovať od obligačno-právnych účinkov
platnej a účinnej kúpnej zmluvy a vecno-právne účinky zmluvy zatiaľ nenastali, keďže obligačno-právne
účinky dodatku k zmluve ani nenastali a len na podklade platnej zmluvy a jej dodatku mohlo byť
zákonne rozhodnuté o povolení vkladu. Do úvahy neprichádza ani žalobcom tvrdená skutočnosť, že
dedením nadobudol predmetnú nehnuteľnosť, pretože aj v prípade existencie platnej zmluvy o prevode

vlastníckeho práva (kúpna zmluva) ako titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nemôže súdnym rozhodnutím nahradiť zákonný spôsob (modus) nadobudnutia vlastníckeho práva
podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je len rozhodnutie okresného úradu o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 28 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 v spojení s § 29 zákona
č. 162/1995 Z. z.). Výber konkrétnej žaloby (§ 137 CSP) bolo preto v danom prípade na samotnom

žalobcovi a ani súd resp. účastník katastrálneho konania nie je viazaný prípadnou formuláciou obsahu
do úvahy prichádzajúcej žaloby zo strany okresného úradu, nakoľko výber konkrétnej žaloby je na
žalobcovi. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru o procesnej
neprípustnosti žaloby žalobcu o určenie platnosti právneho úkonu (predmetom zmluvy a jej dodatku -
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území G. D. a evidovanej na LV

č. XXXX). Z tohto dôvodu, keďže v danom prípade nebola prípustná žaloba v znení určenia platnosti
právneho úkonu (kúpnej zmluvy č. V 151/2016), preto už bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci súd
prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal plne úspešnému
žalovanému.

2.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a
h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), a teda súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.
2.1
Žalobca namietal, že na pojednávaní dňa 03.04.2024 bol zamietnutý návrh na zmenu žaloby o určenie,
že je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením uznesenie súdu prvej
inštancie a mal za to, že súd návrh na zmenu vyhodnotil nesprávne. Ďalej mal žalobca za to, že súd prvej

inštancie nesprávne nepripustil aj návrh na pripustenie zmeny žaloby doručené súdu dňa 01.03.2024,
ktorým sa domáhal zmeny tak, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného v dodatku ku kúpnej zmluve.
Žalobca mal za to, že pri rozšírení žaloby o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom parc. E KN 5177
ttp o výmere 26.173 m2 v 1/1-ne, zapísanej na LV XXXX, k.ú. G. D. súdom je vo vzťahu k obsahu a petitu
žaloby vo vzájomnej súvislosti, rozšírenie žaloby žalobcom zo dňa 26.03.2024 sa v žiadnom prípade

nejedná o nový taký návrh, ktorým by bolo zmarené doterajšie dokazovanie, naopak rozšírenie žaloby
o určenie že žalobca je výlučným vlastníkom parc. E KN 5177, ttp o výmere 26.173 m2, k.ú. G. D.,
vychádza zo samej podstaty pôvodnej žaloby žalobcom doručenej súdu dňa 21.09.2021, pričom súdu
žalobca týmto novým podaním dokazovanie nezmaril, naopak rozšírenie žaloby je plne v intenciách
pôvodného žalobného návrhu žalobcu. Súd sa teda novými dôkazmi v rozšírenom návrhu žalobcu

z 26.03.2024 nemusel zaoberať, čím ani nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k zmareniu doterajšieho
konania súdu, pokiaľ mal súd vec naštudovanú. Žalobca videl v nepripustení dvoch samostatných
návrhov oproti pôvodnej žalobe nesprávne právneho posúdenia veci, naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa 365 ods. l písm. h) CSP. Žalobca mal za to, že už v pôvodnej žalobe (o určenie platnosti zmluvya jej dodatku), ako aj v jej rozšírení (o určenie vlastníctva, nahradenie prejavu vôle) uvádza a požaduje,
abysúdkonalarozhodolojedinejpodstatesporuatoujevlastníckeprávoknehnuteľnostinachádzajúcej
sa v k. ú. G. D. zapísaná na LV XXXX ako parcela registra E KN 5177 trvalý trávny porast o výmere

26.173 m2 v 1/1-ne, ktorú žalobca v dedičskom konaní v Rozhodnutí o dedičstve, Uznesenie SP. zn.
9D 726/2017-113, Dnot. 12/ 2008, zo dňa 23. mája 2018, právoplatné a vykonateľne dňom 23.6.2018,
zdedil- jediný dedič syn poručiteľky.
2.2
Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne oboznámil so žalobou a dôkazmi. Poukázal

na zrušenie uznesenia o odmietnutí žaloby a možný vplyv uvedeného na konanie zákonného sudcu.
Poukázal na to, že v zápisnici zo dňa 03.04.2024 nie je zápis o vyžiadaní CD nosiča z pojednávania
konaného dňa 03.04.2024, ani skutočnosti, že sa samostatnou žalobou domáha ochrany voči vo
veci konajúcej sudkyni. V ďalšom sa odvolateľ zaoberal skorším uznesením o odmietnutí žaloby
a jeho zrušením odvolacím súdom. Ďalej uviedol, že je jeden z objektívnych kritikov postupu sudcov.
Žalobca nesúhlasil s vyjadreniami protistrany ohľadne uzavretia kúpnej zmluvy medzi jeho právnou

predchodkyňou (matkou) a žalovaným, pričom mal za preukázané, že k uzavretiu kúpnej zmluvy
došlo. Žalobca vyjadril právny názor, že súd prvej inštancie mal tvrdenia žalovanej o neuzavretí zmluvy
uviesť v rozsudku. Žalobca vyjadril domnienku o možnej existencii vzťahu medzi zákonnou sudkyňou
a právnym zástupcom žalovanej strany, ktorý je manželom inej sudkyne Okresného súdu Žilina. Žalobca
popísal proces uzavretia kúpnej zmluvy a vyplatenie kúpnej ceny. Žalobca ďalej rozporoval tvrdený

zlý zdravotný stav žalovaného, ktorý sa dňa 07.04.2024 zúčastnil omše v kostole vo G. D.. Žalobca
nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neprípustnosti žaloby, nakoľko jej podanie nevyplýva
z právneho predpisu. Žalobca mal za to, že zákonná sudkyňa prvej inštancie rozhodla v jeho neprospech
z dôvodu zaujatosti. Videl rozpor v tom, že raz súd prvej inštancie uviedol, že v žalobe ide o určenie
právnej skutočnosti, ale na druhej strane takúto žalobu zamietol ako neprípustnú. Záverom žalobca

uviedol, že v prípade zrušenia rozsudku podá voči zákonnej sudkyni námietku zaujatosti, ako aj voči
ostatným sudcom Okresného súdu Žilina.
3.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Mal za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Ďalej uviedol, že sa stotožňuje aj

s uzneseniami, ktorými nebola pripustená zmena žaloby. Podľa žalovaného rozsudok nie je postihnutý
vadami uvádzanými žalobcom v jeho odvolaní, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a
následne vecne správne rozhodol. Rozsudok má náležitosti vyžadované § 220 CSP. Žalobca v jeho
odvolaní vo veci samej opakuje argumenty, ktoré uvádzal v priebehu prvostupňového konania, ku ktorým
v priebehu prvostupňového konania už zaujal stanovisko a na svoje podania a prednesy v celom rozsahu

odkazuje.

4.
Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že argumentácia žalovaného je v rozpore
so zásadami CSP, zmätočná a zavádzajúca. Ďalej uviedol, že vkladové konanie V151/2016 nebolo

právoplatne skončené, nakoľko podal správnu žalobu, v ktorej je vytýčené pojednávanie na 09.10.2024.
Ďalej poukázal na to, že na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 2C/52/2024 prebieha konanie o nahradenie
prejavu vôle žalovaného k podpisu dodatku ku kúpnej zmluve. Záverom vzniesol námietky voči sudkyni
A. I. J. v konaní sp.zn. 2C/52/2024, ako aj ostatných sudcov Okresného súdu Žilina.
5.

Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení.
K správnej žalobe uviedol, že táto smeruje proti rozhodnutiu správneho orgánu o prerušení konania.
Ďalejpoukázalnato,žerozhodnutie,ktoréhopreskúmaniazákonnostisažalobcadomáhalvkonanípred
Správnym súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 3S/23/2024 bola žaloba uznesením zo dňa 30.07.2024
odmietnutá.

6.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t.j. žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol,
včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§

355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.7.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je

viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok

konania.
8.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalobca, konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci
a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s
požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového

stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho
rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku
nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu
normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej
právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu
nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, tieto správne vyložil v súlade

s ustálenou rozhodovacou praxou, a preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať
za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná
nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalobcu) s právnym názorom vysloveným súdom

nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny
proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej
strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP nie je daný.
9.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná

v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na

skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne

vierohodnosti, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej
sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220
ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany

sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne
k odvolacím námietkam žalobcu a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

10.
Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že podstatnou otázkou v danej veci bolo
posúdenie prípustnosti žaloby o požadované určenie platnosti kúpnej zmluvy a jej dodatku . Súd prvej
inštancie správne uzavrel, že uvedená žaloba nie je prípustná podľa § 137 písm. d) CSP, nakoľko
žiaden právny predpis takýto typ žaloby neupravuje. Odvolací súd konštatuje, že zákonodarca prijal
právnu úpravu v podobe § 137 písm. d) CSP, aby predchádzal zbytočným súdnym sporom, ktoré

nemajú na postavenie strán sporu vplyv v tom zmysle, že aj prípadne pozitívne súdne rozhodnutie
nemôže zmeniť ich postavenie. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že právnym prostriedkom
akou je žaloba o určenie platnosti predmetnej kúpnej zmluvy nemožno existujúcu neistotu v právnom
postavení žalobcu odstrániť. Správne uviedol, že v prípade, že by súd vo výroku rozhodnutia na
základe dokazovania rozhodol tak, ako sa žalobca domáha, teda že predmetná kúpna zmluva resp. že

dodatok k zmluve (ktorý žalovaný nepodpísal a teda ho neakceptoval) je platný, na právnom postavení
žalobcu by sa nič nezmenilo. Určením, že kúpna zmluva predstavuje platný záväzkový vzťah, by
nedošlo k zmene žalobcovho postavenia, nakoľko je nesporné, že rozhodnutím príslušný správny orgán
vo veci konanie o návrhu na vklad sp. zn. V 151/2016 zo dňa 3.12.2021 právoplatne zastavil. Ak
žalobca namietal, že podal správnu žalobu, tak odvolací súd k uvedenej námietke konštatuje, že až

do momentu prípadného zrušenie správneho rozhodnutia je toto právoplatné. Naviac treba dodať, že
podľa vyjadrenia žalovaného, bola žaloba o preskúmanie zastavenia vkladového konania odmietnutá.
Vo vzťahu k predloženému predvolaniu na termín Správnym súdom v Banskej Bystrici, odvolací súd
konštatuje, že s ohľadom na predmet konania na predvolaní, je zrejmé, že táto žaloba sa týka prerušenia
konania a výzvy na odstránenie vád, nie zastavenia konania. V zhode s právnym názorom súdu prvej

inštancie odvolací súd uvádza, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností je síce právnym dôvodom
prevodu, sama však prevod vlastníctva nespôsobuje. Ak sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti
zapísanej v katastri nehnuteľností, je právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva vklad do
katastra, ktorý sa vykonáva len na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu. Tieto vecno-
právne účinky vkladu vlastníckeho práva je potrebné dôsledne odlišovať od obligačno-právnych účinkov

platnej a účinnej kúpnej zmluvy a vecno-právne účinky zmluvy zatiaľ nenastali, keďže obligačno-právne
účinky dodatku k zmluve ani nenastali a len na podklade platnej zmluvy a jej dodatku mohlo byť
zákonne rozhodnuté o povolení vkladu. Správne súd prvej inštancie uviedol, že do úvahy neprichádza
ani žalobcom tvrdená skutočnosť, že dedením nadobudol predmetnú nehnuteľnosť, pretože aj v prípade
existencie platnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva (kúpna zmluva) ako titul pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôže súdnym rozhodnutím nahradiť zákonný spôsob (modus)
nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je len rozhodnutie
okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Prípustná je len
prípadná žaloba, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelej matke žalobcu, avšak netreba
opomenúť, že takáto žaloba sa posudzuje z hľadiska, či dotknutá osoba bola v čase smrti vlastníkom

nehnuteľnosti. Na základe nezavkladovanej zmluvy sa poručiteľ nestáva vlastníkom nehnuteľnosti, ale
mohol by ním byť na základe iných právnych skutočností. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalobca
namietal, že predmetný pozemok zdedil, tak uvedená skutočnosť z dedičského rozhodnutia nevyplýva.
Z dedičského rozhodnutia vyplýva, že žalobca je dedičom práv z dovtedy nezavkladovanej zmluvy, čo
je zásadná skutočnosť pri posudzovaní úspešnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva. Vlastníkom

nemožno niekoho určiť na základe nezavkladovanej zmluvy, ak k tomu nepristúpilo splnenie iných
zákonných podmienok pre takéto určenie (napr. vydržanie), čo však nebol posudzovaný prípad.
11.
K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil, keď nepripustil zmenu žaloby tak,
ako sa jej domáhal, odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Žalobca vedel o právnom názore

správneho orgánu už z jeho rozhodnutia z marca2022 (že súčasná žaloba nemôže zmeniť jeho právne
postavenie), avšak návrh na zmenu žaloby dal až v marci 2024, t.j. tesne pred pojednávaním vo veci,
ktoré sa konalo dňa 03.04.2024. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď uznesením sp.zn. 17C/65/2021-287 zo dňa 08.03.2024 súd nepripustil zmenu žaloby v znení jejrozšírenia doručeného súdu dňa 1.03.2024. Rovnako správne postupoval, ak nepripustil zmenu žaloby
doručenú súdu dňa 26.03.2024 na pojednávaní dňa 03.04.2024. Na prvý pohľad sa môže zdať, že
išlo o veľmi príbuzný spor vychádzajúci z rovnakého skutkového základu, avšak nebolo tomu tak. Súd

prvej inštancie správne vyhodnotil, že rozhodnutie o prípadných zmenených petitoch by si vyžadovalo
ďalšie dokazovanie a odročenie veci. Je dôležité si uvedomiť, že žalobca je pánom sporu, avšak konanie
v zmysle zásad CSP musí byť hospodárne a rýchle, za zachovania práv sporových strán. Ak by v tomto
prípade súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby, musel by dať priestor žalovanému na vyjadrenie
sa k takémuto zmenenému návrhu a následne opätovne priestor žalobcovi. Konanie o nahradenie

prejavu vôle je iného charakteru ako konanie o určenie platnosti zmluvy a rovnako konanie o určenie
vlastníckeho práva v tomto prípade by bolo zásadne iného charakteru s ohľadom na skutočnosti, ktoré
žalobca uviedol v priebehu konania, a ktoré neboli zo strany žalovaného, resp. súdu prvej inštancie
posudzované s ohľadom na petit žalobného návrhu, ktorého sa žalobca primárne domáhal. Rozsah
dokazovania, ako aj prípadnej procesnej obrany sú rozdielne, a teda ak žalobca pristúpil k zmenám
žaloby tesne pred pojednávaním vo veci, tak s ohľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania nebol

dôvod na pripustenie zmeny žaloby, presne tak ako postupoval súd prvej inštancie. Tu odvolací súd
zdôrazňuje, že nie je úlohou súdu prvej inštancie hmotnoprávne a ani procesnoprávne poučovať žalobcu
tak, aby tento bol úspešný vo svojom spore. Naopak musí byť opatrný tak, ako bol v tomto prípade, aby
jednu zo strán sporu nezvýhodnil. V súčasnosti už v civilnom sporovom konaní neplatí zásada zisťovania
materiálnej pravdy, ale sporové strany sú povinné včasným uplatnením svojich procesných oprávnení

prispieť k svojmu úspechu v spore. Odvolací súd ďalej k námietke, že súd prvej inštancie nepripojil
celý vkladový spis správneho orgánu, konštatuje, že táto nie je dôvodná. Za súčasnej právnej úpravy
sporového konania súd pripája prípadné spisy správneho orgánu, ak ich kópie nemôže bez svojej viny
zabezpečiť sama sporová strana, čo táto musí preukázať. Je na sporovej strane, aby preukazovala
dôvodnosťsvojichtvrdeníaniejenasúdeabyzabezpečovaldôkazyvprospechjednejzostránsporu(ak

nejde o spor so slabšou stranou, čo nebol tento prípad), keď táto ich mohla zabezpečiť sama. Odvolací
súd ďalej konštatuje, že žalobcovi po zistení stavu veci, nič nebránilo podať novú žalobu, čo s ohľadom
na skutočnosti uvedené vo replike k vyjadreniu žalovaného sa aj stalo, a nové konanie je vedené na
Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 2C/52/2024. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne
nepripustil navrhované zmeny žaloby, pričom žalobcovi svojím postupom neodňal možnosť konať pred

súdom, ani nezaťažil svoje konanie vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ďalej k námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutkovým tvrdením žalovaného, že
nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, tak táto je rovnako nedôvodná. Súd prvej inštancie v skutkových
zisteniach zreteľne uviedol, že kúpna zmluva bola uzavretá. Preto táto námietka je nedôvodná. Súd
prvej inštancie uviedol, čo zistil, pričom však s ohľadom na záver o neprípustnosti žaloby sa nadbytočne

s uvedeným skutkovým tvrdením žalovaného osobitne nevysporiadaval, nakoľko to nebolo potrebné.
Námietka k neúčasti žalovaného (jeho zdravotného stavu), je pre účely tohto konania bezpredmetná,
nakoľko je právom žalovaného sa konania zúčastniť a nie povinnosťou, zvlášť ak je právne zastúpený
a jeho výpoveď v konaní nie je potrebná, tak ako v tomto prípade.
12.

K námietke nesprávneho procesného postupu odvolací súd tak, ako bolo uvedené už vyššie, uvádza,
že nevzhliadol v procesnom postupe súdu prvej inštancie také konanie, ktoré by odôvodňovalo prijatie
záveru o tom, že bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Skutočnosť, že súd prvej
inštancieneposúdilvecvsúladesnázoromžalobcu,neznamenáporušenieprávanaspravodlivýproces,
ako ani vyhodnotenie jednotlivých tvrdení a dôkazov.

13.
V zmysle § 49 ods. 1 CSP je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

14.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanom
spore (veci) alebo taký jeho osobný vzťah k stranám sporu (účastníkom konania), ich zástupcom,
alebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia
ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia. Žalobca namietal možnú zaujatosť konajúcej sudkyne, pričom túto odôvodňoval jej
postupom v súdnom konaní – prvotnom odmietnutí žaloby, pričom uvedené uznesenie bolo zrušené
odvolacím súdom. Ďalej videl zaujatosť v nepripustení zmeny žaloby a vo svojej podstate v celkovomkonaní súdu prvej inštancie, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby. Tento postup žalobca odôvodňoval tým,
že zákonná sudkyňa je kolegyňou manželky právneho zástupcu žalovaného.

15.
V tomto prípade ohľadne osoby namietanej sudkyne A. K. I. nebola zistená žiadna z okolností, ktorá
by ho v zmysle § 49 CSP vylučovala z prejednávania a rozhodovania veci. Existencia oprávnených
pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria
sa musí rozhodnúť, či existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o

nezaujatosti sudcu. Pri rozhodovaní o tom, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je
nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce. Určujúce
je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Rovnako nie je rozhodujúce, či sa
konkrétnysudcacítizaujatý,alerelevantnésúokolnosti,ktorésúspôsobiléjehonezaujatosťspochybniť.
16.
Sudca je predstaviteľom súdnej moci. Pri výkone svojej funkcie je nezávislý a zákony a iné všeobecne

záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia (čl. 144
Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov). Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie
sudcu.
17.

Pomer, z ktorého žalobca v tomto prípade vyvodzuje zaujatosť sudkyne je pomerom sudcu k inému
sudcovi a jeho manželovi. Odvolací súd má za to, že nemožno bez ďalšieho vylučovať sudcov z konaní
len na základe toho, že stranu sporu zastupuje manžel/ka kolegyne/kolegu ako advokát. K prípadnému
vylúčeniu by musela pristúpiť iná okolnosť, ktorá by svedčila záveru, že dotknutý sudca je zaujatý v danej
prejednávanej veci.

18.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že podstatou zaujatosti, ktorú žalobca v konaní na strane zákonnej
sudkyne vidí, je procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodoval a nepostupoval podľa jeho
predstáv. Odvolací súd uvádza, že takáto námietka zaujatosti je podľa § 49 ods. 3 CSP neprípustná

aodvolacísúdpretonaňunemôžeprihliadnuť.VovzťahuknámietkezaujatostivočisudkyniI.J.odvolací
súd uvádza, že jej zaujatosť môže byť posúdená v rámci konania 2C/52/2024, ak v ňom bude námietka
vznesená, a nie v tomto konaní, nakoľko v tomto konaní zákonnou sudkyňou nie je. Treba upozorniť,
že Krajský súd v Žiline posúdil iba vylúčenie sudcu prejedávajúceho vec, nakoľko o vylúčení ďalších
sudcov by nadriadený súd rozhodoval iba v prípade, ak by rozhodol o vylúčení sudcu, ktorý má vec

prejednať a rozhodnúť (§ 55 veta druhá CSP).

19.
Odvolací súd záverom konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. S ohľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dal odpoveď
na všetky podstatné otázky tak, aby jeho rozhodnutie mohlo byť preskúmané odvolacím súdom, pričom
s argumentáciou súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil (viď predchádzajúce odseky).

20.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,
žalobca v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považoval napadnutý rozsudok
v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu
trov konania. Inak žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom

prieskumu v odvolacom konaní.
21.
Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a
odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP) a plne sa stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

22.O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.

23.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).