Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti životnému… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010489
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823010489.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr.

Adriany Gallovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 25. februára 2025 prejednal
odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/74/2023 z 27.9.2024
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/74/2023 z 27.9.2024.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., podľa § 405b ods. 1 druhá veta Tr. por., § 405a ods. 1, ods. 2 Tr. por., §

405d ods. 2 Tr. por., s použitím § 84 Tr. zák., pri nedotknutom výroku o vine z rozsudku Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 4T/74/2023 z 9.2.2024, právoplatného 27.2.2024, v dôsledku zániku trestnosti činu,

zrušuje vo výroku o treste

rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/74/2023 z 9.2.2024, právoplatný 27.2.2024.

S poukazom na právoplatne uznaný výrok o vine zo spáchania
- zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák.
účinného do 6.8.2024 (ďalej len „Tr. zák.“), s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. v bode 1/ rozsudku,
- zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák.,
s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v bodoch 2/,
3/ rozsudku,
- prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.,
prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr. zák.

v bode 4/ rozsudku,
- zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zák. v bodoch 2/, 3/, 4/ rozsudku,

odsúdenému A. B., nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom D., t.č. v ÚVTOS Ružomberok,

pre:

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.,
- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., s
poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.,
- prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.,
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr. zák.

u k l a d áPodľa § 208 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 6.8.2024, za použitia § 36 písm. c), k), l), n)
Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c), písm. d),
ods. 4 Tr. zák., per analogiam, § 41 ods. 2 Tr. zák. primeraný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaraďuje odsúdeného na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/74/2023 z 27.9.2024 bol podľa
§ 405b ods. 1 druhá veta Tr. por., § 405d ods. 1, ods. 2 Tr. por., s použitím § 84 Tr. zák. v dôsledku zániku
trestnosti činu, zrušený len vo výroku o treste za skutky pod bodmi 2/, 3/, 4/, kvalifikované ako zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1

písm. c) Tr. zák., rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/74/2023 zo dňa 9.2.2024, ktorým bol
odsúdenému A. B. v bode 1/ pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., v bode 2/, 3/ pre zločin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., s poukazom
na ust. § 138 písm. e) Tr. zák. a s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., v bode 4/ pre prečin

neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., pre prečin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa
§ 219 ods. 2 Tr. zák., v bode 2/, 3/, 4/ pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Tr.
zák., s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. uložený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm.
c), k), l), n) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm.

c), d), ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na výkon
ktorého ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia,
a súčasne s poukazom na právoplatne uznaný výrok o vine rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.
zn. 4T/74/2023 zo dňa 9.2.2024, ktorý ostal týmto rozhodnutím nedotknutý, odsúdenému A. B. len pre

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., v bode 2/, 3/ pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., s poukazom na ust. § 138 písm. e) Tr. zák. a s poukazom
na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., v bode 4/ pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania

platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. uložil podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm.
c), ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
4 roky a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil odsúdeného na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonom stanovenej lehote napadnutý
odvolaním prokurátora. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že okresný súd výmeru
uloženého trestu odôvodnil ust. § 39 ods. 2 písm. c), ods. 5 Tr. zák., pričom pôvodných 5 rokov trestu
odňatia slobody, s poukazom na vypustenie právnej kvalifikácie zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. f), s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., považoval za neprimerane

prísne. Základnou funkciou trestu je represívna funkcia, popri ktorej do popredia vystupuje aj výchovná
funkcia tak
vo vzťahu k páchateľovi, ako aj pôsobenie na potenciálnych páchateľov tak, aby boli odradení od
páchania trestných činov. V tomto smere bolo podľa názoru prokurátora potrebné uložiť odsúdenému
totožný trest ako v pôvodnom rozsudku, pretože už v uložení pôvodného trestu bolo reflektované na to,

že sa ku skutkom priznal, skutky oľutoval a prejavil záujem o nápravu, neopomínajúc skutočnosť, že
skutky spáchal v stave zmenšenej príčetnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol,
aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste zrušil a sám uložil odsúdenému
spravodlivý trest.K odvolaniu prokurátora sa vyjadril odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným okresnému súdu 26.11.2024, v ktorom uviedol, že odvolanie prokurátora nepovažuje
za dôvodné. Je pravdou, že pri ukladaní trestu v pôvodnom rozsudku bolo prihliadnuté na zistené

poľahčujúce okolnosti u odsúdeného a skutočnosť, že spáchal trestnú činnosť v stave zníženej
príčetnosti, avšak ostatná novela Trestného zákona mala
na jeho prípad taký dopad, že bolo potrebné pri troch skutkoch uvedených v obžalobe vypustiť
posúdenie jeho konania právne kvalifikovaného ako zločin krádeže. Pri opätovnom rozhodovaní o výške
trestu prvostupňový súd postupoval správne, keď pri výmere trestu prihliadol aj na túto skutočnosť.

S touto novou skutočnosťou sa prvostupňový súd vysporiadal aj vo svojom odôvodnení, keď uviedol,
že považoval predchádzajúcu výmeru trestu 5 rokov za neprimerane prísnu po vypustení právnej
kvalifikácie zločinu krádeže a ako primeraný trest vyhodnotil trest vo výmere 4 roky a 6 mesiacov, ktorý
taktiež považuje za adekvátny
z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Odsúdený uviedol, že veľmi ťažko znáša výkon trestu.
Dlhodobo trpí duševným ochorením - schizofréniou, ktorá sa u neho prejavuje rôznymi paranojami,

sluchovými halucináciami a negatívnym prežívaním. Práve tieto prejavy ochorenia sa v náročnom
prostredí výkonu trestu zhoršujú, čoho dôsledkom bolo, že už
po krátkej dobe výkonu trestu schudol 30 kg a bol hospitalizovaný v Nemocnici pre odsúdených v C.. Aj
z hľadiska zásad pre ukladanie trestu vo vzťahu k jeho osobe
a najmä skutočnosti, že od roku 2007 trpí schizofréniou, považuje trest uložený prvostupňovým súdom

za primeraný najmä za podmienky, keď mu bolo zároveň uložené aj ochranné protialkoholické a
psychiatrické liečenie ústavnou formou. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 293 ods. 3 Tr.

por., § 405d ods. 2 Tr. por.). Predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti § 311
ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolanie prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu

rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, právo
na obhajobu - § 2 ods. 9, rovnosti (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14. Odvolací súd teda konštatuje, že
súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe v súlade so
všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

V zmysle ust. § 405d ods. 1 Tr. por. na vyhotovenie rozhodnutia, jeho doručenie, opravný prostriedok
proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku a
o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak.

V zmysle citovaného ustanovenia platí, že na vyhotovenie rozhodnutia, jeho doručenie, opravný
prostriedok proti rozhodnutiu a na opravu rozhodnutia podľa štvrtého oddielu ôsmej hlavy tretej časti
Trestného poriadku sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak nie je ustanovené
inak. Odvolací súd zistil, že okresný súd postupoval dôsledne podľa § 405d ods. 2 Tr. por., keď v tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že vykonanie verejného zasadnutia je obligatórne v prípade, ak bol

odsúdenému uložený úhrnný trest alebo súhrnný trest (ako tomu bolo aj v prípade odsúdeného A.
B.), pričom uvedené sa uskutoční za účasti odsúdeného, jeho obhajcu (z hľadiska existencie povinnej
obhajoby), ako aj prokurátora.Nadriadený súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné, avšak došlo k formálnym
pochybeniam v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu, pokiaľ ide o špecifikáciu Trestného
zákona,podľaktoréhoprvostupňovýsúdukladalodsúdenémuprimeranýtrest,azároveňprenepresnosť

výroku prvostupňového rozsudku v časti zrušenia výroku o treste (okresný súd postupoval spôsobom,
že zrušil rozsudok len vo výroku o treste za skutky pod bodmi 2/, 3/, 4/, kvalifikované ako zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c)
Tr. zák. Krajský súd postupoval dôsledne podľa § 405d ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého rozsudok sa
vyhlasuje vždy na verejnom zasadnutí.

Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd postupoval dôsledne v zmysle § 405b ods. 1, veta druhá
Tr. por. a napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku, a v tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku
prvostupňového súdu, s ktorým sa stotožňuje
a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s výrokom napadnutého rozsudku prvostupňového súdu o uložení primeraného trestu
odsúdenému A. B. odvolací súd poukazuje na pochybenie okresného súdu, keď pri ukladaní nového
primeraného trestu nešpecifikoval, podľa ktorého Trestného zákona postupoval, teda podľa ktorého
Trestného zákona bol nový primeraný trest ukladaný. Toto pochybenie preto odvolací súd napravil
a zároveň napravil pochybenie okresného súdu spočívajúce v tom, že okresný súd mal správne zrušiť

celý výrok o treste a nielen zrušiť výrok o treste za určité skutky, pri ktorých zanikla trestnosť činu. Pokiaľ
ide o súvislosti spojené s „primeraným“ trestom, odvolací súd dopĺňa, že v zmysle ust. § 405b ods. 1,
veta druhá Tr. por. súd v dôsledku zániku trestnosti rozsudkom zruší právoplatné rozhodnutie len vo
výroku o treste, čo znamená, že nikdy neruší výrok o vine (a ani žiadne iné výroky, napr. o náhrade
škody alebo o ochrannom opatrení) a nie je oprávnený takýto výrok preskúmavať, prípadne skutok

inak právne kvalifikovať (pokiaľ ide o trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla). Z hľadiska formulácie
výroku o ukladaní primeraného trestu by mal tento obsahovať aj poukaz na výrok o vine (s ohľadom
na predchádzajúci rozsudok). To znamená, že primeraný trest je v daných súvislostiach ukladaný podľa
toho trestného činu,
zo spáchania ktorého bol odsúdený uznaný vinným (t.j. podľa Trestného zákona účinného v čase

ukladania pôvodného trestu). Za primeraný trest možno v daných intenciách považovať aj rovnaký trest,
ako bol uložený, nie však trest prísnejší (čo má súvis s nemožnosťou prieskumu výroku o vine).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok (formálne pochybenia ktorého odvolací súd napravil), lebo súd prvého stupňa v potrebnej
miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol, a jasne odôvodnil svoje zistenia a závery.

Reagujúc na odvolacie námietky prokurátora, ktorý považuje novouložený trest
za neprimerane mierny, odvolací súd poukazuje na nasledovné:

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov

na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má
pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana
spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba
prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práva slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej

prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne

doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu treba dodať, že záver o primeranosti trestu
je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho

realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže
so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá
v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému

páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, krajský súd považoval uložený úhrnný trest odňatia slobody
odsúdenému A. B. vo výmere 4 roky a 6 mesiacov, ukladaný podľa
§ 208 ods. 3 Tr. zák., s použitím zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c), d), ods. 4 per
analogiam Tr. zák. v znení účinnom do 6.8.2024, za primeraný vzhľadom na osobu odsúdeného

i s ohľadom na skutočnosť, že odsúdenému bol ukladaný úhrnný trest
za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, a to pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., zločin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák.,
s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., prečin

neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., prečin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., po vypustení
právnej kvalifikácie konania odsúdeného ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
f) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v bodoch 2/, 3/, 4/ pôvodného rozsudku. Takto
uložený trest zodpovedá stavu veci a zákonu i z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj zaradenie odsúdeného A. B. do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.