Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124247634
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124247634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, XXX XX, B., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Zboja,
advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01, Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: Union
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60, Bratislava, IČO: 31 322 051, v konaní o zaplatenie
350,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
10C/48/2024-71 zo dňa 10.7.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
350,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobkyni priznal proti žalovanej právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Výrokom III. vyslovil, že o výške náhrady trov konania žalobkyne
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

1.1
Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa odôvodnila žalobu tou skutočnosťou, že je vlastníkom a
držiteľom motorového vozidla BMW 3, ev. č. B., ktoré viedla dňa 6.10.2023 v čase o 19:50 hod. na
ceste Dubná skala 18. Spred ňou idúceho vozidla Fiat Tipo ev. č. E. odfrkol kameň. Kamienok spôsobil
žalobkyni na čelnom skle prasklinu. Vozidlo škodcu viedol F. G., ktorý je zároveň poistený v poisťovni
žalovanej. V uvedenom čase vozidlo žalobkyne nepredbiehalo žiadne iné vozidlo a oproti nešlo žiadne
ďalšie vozidlo. Žalobkyňa následne škodcu upozornila, že bola spôsobená škoda na jej motorovom

vozidle a to svetelnou a zvukovou signalizáciou. Škodca však zastavil až na pumpe, kde zastavila
aj žalobkyňa, následne spísali správu o nehode, kde škodca uviedol svoje údaje, pričom záznam o
dopravnej nehode vlastnoručne podpísal. Následne si žalobkyňa ako poškodená v zmysle ustanovenia
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych
predpisov uplatnila nárok na náhradu škody v spoločnosti Union poisťovňa, a.s., pričom dňa 7.11.2023
zaslala žalovanej dotazník k oznámeniu o škodovej udalosti na čelnom skle zo dňa 6.10.2023. Za týmto

účelom žalobkyňa v čo možno najkratšom čase predložila všetky potrebné doklady do Union poisťovňa,
a.s. Žalobkyňa si dala čelné sklo H. I. J. K. C. L. J. L. ROMAN REICHL, AUTOSKLO SERVIS, IČO:
41 806 158, prevádzka M. X, XXX XX B., na základe čoho jej bola dňa 16.10.2023 vystavená faktúra
č. 2023060 na celkovú sumu 350 Eur, ktorú dňa 16.10.2023 žalobkyňa uhradila. Poisťovňa oznámilažalobkyni listom zo dňa 13.11.2023 riešenie škodovej udalosti poškodeného vozidla bez poskytnutia
poistného plnenia s odôvodnením, že škodca zodpovednosť za škodu spôsobenú na vozidle žalobkyne
nepotvrdil. Z uvedeného dôvodu podľa žalovanej nebola splnená podmienka preukázania nároku podľa

§ 15 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle čoho neexistuje právny základ pre poskytnutie náhrady škody.

1.2
Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka ďalej podľa § 4 ods.
1, § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 6, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla.
1.3
Súd prvej inštancie zistil, že N. F. G. potvrdil, že v kritický deň 6.10.2023 vo večerných hodinách, keď už
bola tma, šiel so svojím motorovým vozidlom na oslavu do B., I. spolujazdcom bola aj jeho manželka. V
oblasti, kde sa nachádzajú už diaľničné mosty, teda kde sa nachádza zjazd z diaľnice pred J., si všimol,
že za ním idúce motorové vozidlo riadené žalobkyňou, ako neskôr zistil, začalo na neho blikať, dávalo

mu signalizáciu svetlami, pričom ale túto skutočnosť si všimla skôr jeho manželka ako spolujazdkyňa.
Najbližšie bezpečné miesto na zastavenie motorového vozidla zbadal až na H. pumpe, ktorá je vlastne
prvou benzínovou pumpou v smere od O. F. vjazdom do J.. Z vozidla žalobkyne vystúpil jej priateľ,
ktorý ho upozornil, že už volal políciu a žalobkyňa ho hneď informovala, že jej poškodil čelné sklo na
motorovom vozidle a muselo to byť kamienkom z jeho motorového vozidla. On si toho, že by mu nejaký

kamienok odfrkol od motorového vozidla, nebol vedomý, pretože práve v tej časti, kde nachádza zjazd
z diaľnice od M. smerom na O., C. je tesne za J., idú motorové vozidla rýchlo a takýto kamienok mohol
odfrknúť práve z vozidiel v protismere, teda v smere na O.. On sám má totiž takúto skúsenosť. Svedok
tvrdil, že časť kolies má kryté kapotou, čo znamená, že sa zmenšuje uhol, pod ktorým by kameň z jeho
motorového vozidla mohol odfrknúť do čelného skla žalobkyne. Žalobkyňa mala poškodenie čelného

skla na ľavej strane. On, keďže opakovane prechádza úsekom, kde sa nachádza zjazd z diaľnice
smerom od M. K. O., si všimol, že na ceste sa nachádzajú nejaké nečistoty, a to v smere do B. K.
pravej strane. Svedok stále opakoval, že si nie je vedomý, že by prešiel cez nejaké kamene, ktoré mohli
odfrknúť do okna žalobkyne. Protokol o dopravnej nehode podpísal, pretože nechcel robiť problémy a
nechcel vyzerať ako vodič, ktorý ušiel z miesta dopravnej nehody, takže protokol spísal a aj podpísal,

avšak uviedol, že nie je si vedomý toho, že práve jeho motorové vozidlo poškodilo vozidlo žalobkyne.
Uviedol, že ročne najazdí 30.000 až 40.000 km, ale svojím vozidlom Fiat Combi, ktoré vlastní asi dva
roky, sa mu nikdy predtým ani potom nestalo, že by spôsobil škodu na čelnom skle odfrknutím kamienka.
Súd prvej inštancie mal za to, že tvrdenia svedka N. G. potvrdil aj záznam o dopravnej nehode zo dňa
6.10.2023, ktorý spísali svedok a žalobkyňa tak, ako to vyplynulo z ich výpovedí. Podľa zápisu spísaného

žalobkyňou, mala puklinu na čelnom skle a svedok G. uviedol, že nie je si vedomý viny. Faktúrou
vystavenou P. P., D. servis, prevádzka M. X, B., N.: XX XXX XXX, C. XXXXXXX, J. 16.10.2023 a splatnou
23.10.2023, žalobkyňa preukázala vzniknuté náklady na opravu čelného skla v celkovej sume 350 Eur
a táto suma zo strany žalovanej namietaná nebola. Z listu žalovanej zo dňa 13.11.2023 bolo zrejmé, že
žalovaná týmto listom žalobkyni oznámila, že pri šetrení predmetnej škodovej udalosti č. 60789-2023

žalovaná zistila skutočnosti, na základe ktorých nie je nárok žalobkyne na náhradu škody preukázaný.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú na motorovom vozidle žalobkyne poistenec žalovanej na základe
jeho písomného stanoviska nepotvrdil a zavinenie si nepriznáva. Preto podľa tvrdenia žalovanej v
tomto liste u žalobkyne neexistuje právny základ pre poskytnutie náhrady škody. Žalobkyňa výpisom o
platobnej operácii na jej účte preukázala tiež úhradu vyššie uvádzanej faktúry autoservisu. Žalobkyňa

podľa hlásenia o škodovej udalosti škodovú udalosť nahlásila u žalovanej 11.10.2023 a osvedčením o
evidencii motorového vozidla preukázala, že je vlastníčkou poškodeného motorového vozidla zn. BMW
320D, ev. č. B., ktoré bolo poškodené.

1.4

Žalovaná do spisu pripojila aj dotazník ku škodovej udalosti, ktorý vyplnila samotná žalobkyňa na výzvu
žalovanej, ale aj dotazník, ktorý vyplnil pre žalovanú N. G., teda jej poistenec. Po oboznámení sa s
obsahom dotazníka vyplneného žalobkyňou, súd musel konštatovať, že údaje, ktoré žalobkyňa uviedla v
tomto dotazníku, plne korešpondujú skutočnostiam, ktoré uviedla v jej výpovedi. Z odpovedí v dotazníku,
ktorý vyplnil N. G. okrem skutočností, ktoré uviedol vo svojej výpovedi o priebehu udalosti, svedok a teda

poistenec žalovanej na otázku, na základe čoho identifikoval, kto je zodpovedný za vzniknutú škodu,
odpovedal, že poškodený identifikoval iba na základe zvuku a jazdy za jeho motorovým vozidlom, pričom
na ďalšiu otázku odpovedal, že nie je si vedomý odskočenia predmetu kameňa spod kolies jeho vozidla
a počas riadenia svojho vozidla v čase vzniku škodovej udalosti nevidel odskočený odlietajúci predmet.Potvrdil však, že žalobkyňa jazdila v kolóne za ním, bola tma a suchá cesta. Nevie ale s určitosťou
potvrdiť, že čelné sklo na vozidle žalobkyne nebolo poškodené pred samotnou škodovou udalosťou a na
otázku, či pripúšťa možnosť, že predmet kameň mohol byť vymrštený, odskočený aj spod kolies iných

vozidiel, resp. naloženého nákladu, odpovedal, že áno, nakoľko bola tma a v tej časti bola hustá doprava.

1.5
Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k hlbokému vnútornému presvedčeniu, že
poškodenie čelného skla motorového vozidla žalobkyne, uvedeného vyššie, spôsobil v mieste, ktoré

opísala žalobkyňa, teda v oblasti Q. L. J. časti výjazdu naložených nákladných motorových vozidiel so
štrkom, kamienok, ktorý odfrkol spod kolies poistenca žalovanej N. F. G.. Skutočnosť, že si samotný
N. F. G. neuvedomoval to, že by mu spod kolies odfrkol nejaký predmet, že by tento nevidel, že
nie je si vedomý, že by prešiel po nejakých kamienkoch, je podľa presvedčenia súdu irelevantná,
pretože N. F. G. ako vodič motorového vozidla až po ubehnutí niekoľko sto metrov si uvedomil a
zistil, že žalobkyňa mu dáva signály svojím motorovým vozidlom a teda začal iným spôsobom vnímať

dopravnú situáciu okolo neho. Podľa presvedčenia súdu prvej inštancie presahuje možnosti ľudského
vnímania, aby vodič idúceho motorového vozidla v kolóne počas tmy, keď je nutné sledovať najmä
dopravnú situáciu, ktorá sa nachádza pred ním (najmä vzhľadom na potrebu zachovávať bezpečnú
vzdialenosť od pred ním jazdiaceho motorového vozidla), dokázal kontrolovať situáciu za svojím
motorovým vozidlom do takej miery, aby aj vzhľadom na hluk motora v kabíne motorového vozidla

a tmu, dokázal zaregistrovať odskočenie drobného kamienka spod kolies svojho motorového vozidla.
Preto tvrdenia poistenca žalovanej, že si nie je vedomý toho, že by po kamienkoch prešiel a že niečo
také mohli spôsobiť aj vozidlá idúce v protismere, súd nepovažoval za tak relevantné skutočnosti,
ktoré by mohli vyvrátiť tvrdenia žalobkyne. Navyše je nutné si uvedomiť, že N. F. G. ani nemohol
vedieť, kedy presne došlo k momentu poškodenia čelného skla vozidla žalobkyne, pretože sled udalostí,

že si samotná žalobkyňa poškodenie po náraze predmetu do jej čelného skla uvedomila a že sa
rozhodla nejakým spôsobom zastaviť vodiča pred ňou idúceho motorového vozidla, sa odohrával v
istej časovej postupnosti a za jazdy oboch motorových vozidiel, ktorou prekonávali vzdialenosť od
miesta poškodenia motorového vozidla až po miesto, kde si svedok G. uvedomil, že sa za ním niečo
deje, teda zbadal signalizáciu vozidla žalobkyne. Súd prvej inštancie uveril žalobkyni, že situácia v

momente poškodenia jej motorového vozidla bola taká, ako ju opísala, teda že v momente nárazu
do jej čelného skla v protismere nešlo žiadne motorové vozidlo, pretože to, ako si od tohto momentu
začala počínať žalobkyňa, jej priateľ (teda dávanie svetelnej a zvukovej signalizácie, volanie polície),
svedčí o hlbokom vnútornom presvedčení osádky motorového vozidla žalobkyne, že je to práve pred
nimi idúce motorové vozidlo, ktoré spôsobilo danú škodu. Súd prvej inštancie poukázal na judikatúra

súdov Slovenskej republiky jednoznačne považuje škodu vzniknutú na čelnom skle odfrknutím predmetu
od kolies iného motorového vozidla za škodu, ktorá je spôsobená prevádzkou motorového vozidla.
Vzhľadom na skutočnosť, že často ide o pomerne drobné kamienky, ktoré však aj s ohľadom na rýchlosť
vozidla škodcu, môžu letieť vysokou kinetickou energiou, nemusia byť najmä počas jazdy v noci videné
a to dokonca ani samotným vodičom poškodeného motorového vozidla, ktorý spravidla poškodenie

zistí až na základe zvuku nárazu a následne vizuálneho vnímania poškodenia na čelnom skle. O
to skôr (keďže každý vodič idúceho motorového vozidla sleduje predovšetkým situáciu pred svojím
motorovým vozidlom), je nemožné žiadať, aby vodič motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo, dokázal
sledovať permanentne situáciu za svojím motorovým vozidlom do tej miery, že by si všimol odfrknutie
akéhokoľvek drobného predmetu spod kolies svojho motorového vozidla. Je preto neprijateľné, aby sa

pre preukázanie nároku poškodeného takýmto spôsobom bezpodmienečne vyžadovalo, aby aj vodič
škodca si bol vedomý odfrknutia kamienka spod kolies svojho motorového vozidla, dokonca aby takéto
niečo videl. Vyžadovanie takéhoto súhlasného prejavu poškodeného a škodcu by vzhľadom na limity
ľudskéhovnímaniapraktickyznamenalozbaviťpoškodenéhomožnostipreukázaťsvojnároknanáhradu
takto spôsobenej škody.

1.6
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa ako poškodená svoj nárok na náhradu škody,
ktorá jej vznikla vo výške 350 Eur (náklady na opravu poškodeného čelného skla na jej motorovom
vozidle), nepochybne preukázala, svoj nárok uplatnila priamo voči poisťovni škodcu, teda voči žalovanej

a vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 42 ods. 2 písm. b) citovaného zákona a ust. § 15 ods.
1 citovaného zákona, je poisťovňa žalobkyni priamo povinná poskytnúť poistné plnenie, teda nahradiť
škodu, ktorú poistenec žalovanej žalobkyni spôsobil. O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 255
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).2.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Odvolanie
odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

2.1
Žalovaný vyjadril názor, že prvostupňovým súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a napriek zreteľným
pochybnostiam ako sám v rozsudku spomína „uveril“ žalobkyni, že situácia v momente poškodenia jej
motorového vozidla bola taká, ako ju opísala, teda že v momente nárazu do jej čelného skla v protismere
nešlo žiadne motorové vozidlo, pretože to, ako si od toho momentu začala počínala žalobkyňa, jej
priateľ (teda dávanie svetelnej a zvukovej signalizácie, volanie polície), svedčí o hlbokom vnútornému

presvedčení osádky motorového vozidla žalobkyne, že je to práve pred nimi idúce motorové vozidlo,
ktoré spôsobilo danú škodu. Na druhej strane však konajúci súd v napadnutom rozhodnutí nevenuje
pozornosť tomu, že skutkový priebeh v danom prípade mohol založiť zodpovednosť aj úplne iného
subjektu, pričom podľa názoru žalovanej, je potrebné vziať do úvahy, že žalobkyňa pri identifikácii
zodpovednostného subjektu za škodu na jej čelnom skle mohla byť okolnosťami škodovej udalosti

uvedená do omylu, a to predovšetkým v dôsledku zlej viditeľnosti a vysoko frekventovanej obojsmernej
premávky. Žalovaný má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že úvahy súdu
sú skôr založené na jeho subjektívnom hodnotení skutkového stavu a vychádzajú z jeho absolútnej
dôvery v žalobkyninu výpoveď o priebehu škodovej udalosti. Žalovaný uviedol, že z vykonaných dôkazov
je zrejmé, že interpretácia skutkového stavu prvostupňovým súdom nemôže obstáť a hodnoverne

nepreukazuje ani príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a vznikom škody
na čelnom skle žalobkyne. Právna úprava zodpovednosti za škodu vyžaduje, aby v každom prípade bola
skutočná škoda spoľahlivo zistená, čo do jej rozsahu a jej pôvodcu. V tomto prípade tomu však nebolo,
keďže zodpovednostný vzťah poisteného žalovaného ku škode nebol dostatočne preukázaný.
2.2

Podľa žalovaného sa žalobkyňa snažila navodiť dojem, že jediným možným spôsobom vzniku škody
na jej čelnom skle je prevádzka motorového vozidla poisteného u žalovanej. Predovšetkým ide o ňou
deklarovanú skutočnosť, že v čase škodovej udalosti sa na danom úseku cesty I/18 nenachádzali iné
motorové vozidlá, ktoré by boli spôsobilé poškodiť jej čelné sklo. Neskôr však pri svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 10.07.2024 už uznáva, že sa na danom úseku cesty nachádzali aj iné motorové vozidlá

v obojsmernej cestnej premávke, pričom v momente nárazu zhodou okolností nešlo žiadne oproti idúce
motorové vozidlo. Počas tejto výpovede na súde žalobkyňa ďalej udáva, že bezprostredne po náraze
bola v značnom strese a napriek tomu si však je istá, že práve v momente nárazu kamienka do jej
čelného skla neprechádzalo žiadne oproti idúce motorové vozidlo. Vzhľadom na čas, kedy nastala
škodová udalosť, okolo 20-tej hodiny podvečer a miesto (jeden z najvyťaženejších cestných úsekov

na Slovensku) je dôvodné predpokladať, že práve smerom na O., M. v opačnom smere, bola vysoko
frekventovaná cestná premávka, tak ako to uviedol poistený vo vyplnenom dotazníku zo dňa 25.10.2023
a na pojednávaní počas jeho výsluchu v konaní pred súdom. Na druhej strane však z vykonaných
dôkazov a najmä z vyjadrení účastníkov konania, resp. svedkov jednoznačne vyplýva, že v danom
čase sa na predmetnom úseku cesty I/18 nachádzalo viacero motorových vozidiel, ktoré mohli spôsobiť

žalobkyni škodu na čelnom skle. Uvedené podporuje aj notoricky známa skutočnosť, že daný úsek cesty
I/18priQ.L.jejednouznevyťaženejšíchkomunikáciínaSlovenkuajemálopravdepodobné,žebypráve
v čase škodovej udalosti na danom úseku nenachádzali žiadne motorové vozidlá. Sama poškodená vo
vyplnenom dotazníku zo dňa 07.11.2023 uvádza, že „na ceste smerom na B. sa pred nami nachádzalo
jedno vozidlo, a pred tým vozidlom išli ďalšie motorové vozidlá ktoré odbáčali na diaľnicu, a v opačnom

smere išli taktiež vozidlá smerujúce na O..“

2.3
Žalovaný mal za to, že sa žalobkyňa a poistený žalovaného nezhodli na priebehu škodovej udalosti,
ktorá je základným prekladom pre preukázanie nároku poškodeného na náhradu škody, pričom ani

dokazovanie pred prvostupňovým súdom tieto pochybnosti hodnoverne neodstránil. V konaní teda
nebolo preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného
a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi popisom priebehu vzniku škody a poškodením
motorového vozidla žalobkyne. Žiadny ďalší dôkaz (napr. videozáznam), ktorý by potvrdil priebehvzniku škodovej udalosti tak, ako uvádza žalobkyňa, a ktorý by jednoznačne potvrdil jej tvrdenia nebol
predložený. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa uvádza rôzne tvrdenia, ktoré prvostupňový súd
preberá aj do odôvodnenia rozhodnutia a nie sú podložené žiadnym dôkazom. Takýmto príkladom je

tvrdenie, že obhliadajúci technik žalobkyni povedal, že vzhľadom na miesto nárazu kamienku do čelného
skla, uvedené muselo byť zavinené jedine autom jazdiacim pred vozidlom žalobkyne. Okrem toho, že
uvedené tvrdenie je nepodložené je potrebné ešte uviesť, že obhliadajúci technik nie je znalcom a
jeho úlohou je zdokumentovať rozsah škody a nie príčiny jej vzniku. Ďalej z perspektívy žalovanej sa
javí absurdnou aj polemika o zodpovednosti poisteného žalovanej z dôvodu podpisu správy o nehode

(bod 26. až 28. odôvodnenie rozsudku), keďže poistený žalovanej jednoznačne v písomnom vyhotovení
správy o nehode uvádza, že si nie je vedomý viny za žalobkyninú škodu a správu o nehode spisuje,
resp. aj podpisuje na odporúčanie príslušníkov PZ SR.

3.
Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. Mala za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Uviedla, že súd prvej inštancie hodnotil
dôkazy podľa svojej voľnej úvahy vo vzájomnej súvislosti. Odôvodnenie rozhodnutia je presvedčivé,
logické, konzistentné a bezrozporné. Mala za to, že v konaní nebolo preukázané, že by škodu spôsobilo
iné vozidlo. Poukázala na to, že sám škodca pri svojej výpovedi na pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 10.07.2024 uviedol, že to, že na neho žalobkyňa bliká, si najskôr všimla jeho manželka ako

spolujazdkyňa. Teda je zrejmé, že časový moment, kedy došlo k odfrknutiu kamienka do čelného skla
žalobkyne a časový moment, kedy si škodca uvedomil, že žalobkyňa na neho bliká a dáva mu svetelnú
signalizáciu bol rozdielny. Žalobkyňa uviedla, že počas konania pred prvostupňovým súdom popisovala
priebeh udalosti tak, ako sa stal a z toho dôvodu sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného, že by
sa snažila navodiť dojem, že jediným možným spôsobom vzniku škody na jej čelnom skle je prevádzka

motorového vozidla poisteného u žalovanej, takéto tvrdenia rozporovala. Zdôraznila, že počas celého
konania konštantne popisovala priebeh udalosti tak, že v čase, kedy zachytila náraz kamienku do jej
čelného skla nešlo oproti nej žiadne iné motorové vozidlo. Oproti žalobkyni jazdili iné motorové vozidlá,
avšak nie v rozhodujúcom momente, ktorým bol vznik škodovej udalosti, nemá súvis s prejednávanou
vecou, nakoľko v nej je potrebné sústrediť sa na moment vzniku škodovej udalosti. Zdôraznila, že je

potrebné sústrediť sa na moment vzniku škodovej udalosti, kedy oproti žalobkyni nešlo iné motorové
vozidlo, preto je nerelevantné tvrdenie žalovaného, že je dôvodné predpokladať, že smerom na Žilinu
bola vysoko frekventovaná premávka. Vzhľadom na hmotnosť vozidla a hmotnosť a veľkosť kamienku
je evidentné, že vodič (vinník) nemá šancu nijakým spôsobom zaznamenať, že spod jeho kolies bol
vymrštený kamienok. Žalobkyňa záverom uviedla, že žalovaný v závere odvolania uvádza, do konania

nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil priebeh vzniku škodovej udalosti tak, ako to uvádza
žalobkyňa. Za tento dôkaz žalobkyňa považuje správu o nehode, v ktorej je zachytený skutkový opis
škodovej udalosti, túto poškodená (žalobkyňa) nespisovala sama ale spisovala ju za prítomnosti a za
súčinnosti vodiča vozidla spod ktorého bol vymrštený kamienok. Vodič poistený v poisťovni žalovaného
poskytol žalobkyni pri spisovaní správy o nehode súčinnosť, o čom svedčí aj samotná správa o nehode,

kde sú vypísané všetky údaje vodiča.
4.
Žalovanývpísomnejreplikekvyjadreniužalobkynenaďalejtrvalnatom,žeprvostupňovýsúdnesprávne
vyhodnotil skutkový stav a je toho názoru, že zodpovednosť za škodu pripisuje jej poistenému len
na základe žalobkyňou subjektívne vnímaných a uvádzaných skutočností spojených so škodovou

udalosťou. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2010, sp. zn. 4Cdo/54/2009,
pričom mal za to, že v tomto prípade to tak nie je, keďže v konaní pred prvostupňovým súdom nebol
spoľahlivo zistený subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu a tak napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu. K správe o nehode uviedol, že poistený žalovanej poskytol
svoje údaje a podpísal správu o nehode len na odporúčanie privolanej hliadky Policajného zboru SR,

pričom však jednoznačne odmieta svoju zodpovednosť na spôsobenej škode.
5.
Žalobkyňa v písomnej duplike k replike žalovaného zotrvala na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení.
V konaní podľa názoru žalobkyne nebolo žalovaným nijakým konkrétnym dôkazom preukázané, že by
ku škode na čelnom skle žalobkyne malo dôjsť inak, ako to žalobkyňa popisovala pri svojej výpovedi.

Žalobkyňa mala za to, že zo skutočnosti, že si poistený u žalovaného nie je vedomý toho, že by prešiel po
kamienkoch a spôsobil tak žalovanej na jej čelnom skle škodu, nemožno konštatovať, že súd nesprávne
vyhodnotil skutkový stav. Poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 34. Rozsudok
žiadala ako vecne správne potvrdiť.6.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359

CSP), t.j. žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe vyhovel,
včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3

CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.
8.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie
veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto

prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať
za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z
akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych

predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú

právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normunesprávneaplikoval.Vprejednávanejvecimáodvolacísúdzato,žesúdprvejinštancienazistený
skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, tieto správne vyložil v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou, a preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať
za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná
nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalovaného) s právnym názorom vysloveným súdom
nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny

proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej
strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS

251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nie je daný.
9.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol naskutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas

konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej

sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383
CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220
ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany
sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne
k odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
10.
Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý dospel k hlbokému vnútornému

presvedčeniu, že poškodenie čelného skla motorového vozidla žalobkyne, uvedeného vyššie, spôsobil
vmieste,ktoréopísalažalobkyňa,tedavoblastiQ.L.včastivýjazdunaloženýchnákladnýchmotorových
vozidiel so štrkom, kamienok, ktorý odfrkol spod kolies poistenca žalovanej N. F. G.. Odvolací súd
konštatuje, že kamienky na uvedenej ceste sú všeobecne známou skutočnosťou z dôvodu prebiehajúcej
výstavby. Správny bol aj záver súdu prvej inštancie, že hoc samotný N. F. G. si neuvedomoval to, že

by mu spod kolies odfrkol nejaký predmet, že by tento nevidel, že nie je si vedomý, že by prešiel po
nejakých kamienkoch, je podľa presvedčenia súdu irelevantná, pretože N. F. G. ako vodič motorového
vozidla až po ubehnutí niekoľko sto metrov si uvedomil a zistil, že žalobkyňa mu dáva signály svojím
motorovým vozidlom, a teda začal iným spôsobom vnímať dopravnú situáciu okolo neho. Správne súd
prvej inštancie konštatoval, že presahuje možnosti ľudského vnímania, aby vodič idúceho motorového

vozidla v kolóne počas tmy, keď je nutné sledovať najmä dopravnú situáciu, ktorá sa nachádza pred ním
(najmä vzhľadom na potrebu zachovávať bezpečnú vzdialenosť od pred ním jazdiaceho motorového
vozidla), dokázal kontrolovať situáciu za svojím motorovým vozidlom do takej miery, aby aj vzhľadom na
hluk motora v kabíne motorového vozidla a tmu, dokázal zaregistrovať odskočenie drobného kamienka
spod kolies svojho motorového vozidla. Preto tvrdenia poistenca žalovanej, že si nie je vedomý toho, že

by po kamienkoch prešiel a že niečo také mohli spôsobiť aj vozidlá idúce v protismere, súd nepovažoval
za tak relevantné skutočnosti, ktoré by mohli vyvrátiť tvrdenia žalobkyne. Správne súd prvej inštancie
uzavrel, že N. F. G. ani nemohol vedieť, kedy presne došlo k momentu poškodenia čelného skla
vozidla žalobkyne, pretože sled udalostí, že si samotná žalobkyňa poškodenie po náraze predmetu
do jej čelného skla uvedomila a že sa rozhodla nejakým spôsobom zastaviť vodiča pred ňou idúceho

motorového vozidla, sa odohrával v istej časovej postupnosti a za jazdy oboch motorových vozidiel,
ktorou prekonávali vzdialenosť od miesta poškodenia motorového vozidla až po miesto, kde si svedok
G. uvedomil, že sa za ním niečo deje, teda zbadal signalizáciu vozidla žalobkyne.
11.
Podstata odvolacích námietok žalovaného smeruje k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne

uzavrel skutkový stav, keď dospel k záveru, že poistenec žalovaného je škodcom, v dôsledku čoho
vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný opakovane tvrdil, že škodu mohlo spôsobiť aj iné vozidlo, ktoré
sa v rozhodnom čase pohybovalo v protismernej premávke, resp. že jej poistenec si nie je vedomý
spôsobenia škody.
12.

Odvolací súd má za to, že uvedené námietky žalovaného nie sú dôvodné. Žalobkyňa konzistentne počas
celého konania tvrdila, že v momente vzniku škody nešlo oproti žiadne motorové vozidlo a jediným
možným škodcom bol poistenec žalovaného. Je dôležité si uvedomiť, že žalobkyňa bezprostredne
po zistení vzniku škody vykonala všetky úkony, aby škodcu upozornila na vznik škody, čo so jej aj
podarilo v momente, keď tento zastavil na pumpe. Skutočnosť, že škodca si neuvedomil odlietajúce

kamene je irelevantný s ohľadom na priebeh nehodového deja (večerné hodiny) a skutočnosť, že
si nevšimol ani blikajúce vozidlo žalobkyne, ktoré si prvá všimla až jeho manželka. Odhliadnuc od
uvedenej skutočnosti, možno konštatovať, že v značnej časti obdobných prípadov si škodca neuvedomí
(nevšimne), že spôsobil škodu, a preto uvedené nemôže byť smerodajné pri posúdení okolnosti vznikuškody a zodpovednosti za ňu. Závery súdu prvej inštancie potvrdzuje celkový stav veci, kedy poistenec
žalovaného za prítomnosti hliadky PZ spísal so žalobkyňou správu o nehode, hoc si nebol vedomý,
že by spôsobil škodu. Ďalej má odvolací súd za to, že nemôže byť zamietnutie žaloby postavené na

nepotvrdenej námietke žalovaného, že škodu mohlo spôsobiť iné protiidúce vozidlo. Táto námietka je
hypotetická, pričom napriek tvrdeniam žalovaného, ju žalobkyňa nikdy nepotvrdila svojou výpoveďou,
tak ako to žalovaný uviedol v odvolaní. Žalobkyňa síce uviedla, že bola aj protismerná premávka, avšak
k momentu vzniku škody uviedla, že v protismere sa nepohybovalo žiadne vozidlo (viď zápisnica
č.l. 63). Tu odvolací súd konštatuje, že negatívna skutočnosť sa nedá dokázať, a preto aj dôkazná

teória nežiada sporovú stranu, aby takúto skutočnosť preukazovala. Ak žalovaný tvrdil opak tvrdení
žalovanej, a teda že v momente vzniku škody sa oproti pohybovalo iné vozidlo, bolo jeho povinnosťou
takéto tvrdenie preukázať. Ak takúto skutočnosť nepreukázal, tak takáto námietka – skutkové tvrdenie
nemôže obstáť. Ak aj poistenec žalovaného tvrdil, že išli v rozhodnom čase oproti motorové vozidlá,
uvedená okolnosť rovnako nebola preukázaná. Tu je potrebné súčasne pomerovať tvrdenia žalobkyne
a žalovaného, pričom žalobkyňa zaregistrovala prasklinu v skle od vozidla poistenca žalovaného, pričom

tento nezaregistroval preblikávanie svetiel po určitú dobu, a teda nevedel sám uviesť a posúdiť rozhodný
okamih, kedy malo dôjsť ku škode. S ohľadom na uvedené je potrebné sa prikloniť k verzii, ktorú uviedla
žalobkyňa. Odvolací súd súhlasí, že veľkou výhodou by pre žalobkyňu bola existencia kamerového
záznamu, v tom prípade, by však podľa názoru odvolacieho súdu k sporu ani neprišlo. Žalobkyňa
v spore nemala jednoduchú situácia, ale odvolací súd má za to, že uniesla dôkazné bremeno tak, ako to

skonštatovalsúdprvejinštancie.Odvolacísúdpoukazujeajnanespornévyjadreniažalobkyneasvedka,
že pri vzniku škodovej udalosti bol prítomný priateľ žalobkyne, ktorý jednoznačne identifikoval škodcu
a privolal hliadku polície. S ohľadom na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav je odvolací súd
toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom (hlbokému presvedčeniu,
že škodová udalosť prebehla tak, ako ju popísala žalobkyňa) a vec aj správne právne posúdil. Správne

žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom na podklade ním zisteného
skutkového stavu.
13.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,
žalovaný v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považoval napadnutý rozsudok

v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu
trov konania. Inak žalovaný neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom
prieskumu v odvolacom konaní.
14.
Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a

odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§
380ods.2CSP),plnesastotožnilsodôvodnímnapadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpretonapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.

16.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).