Uznesenie – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Cbi/32/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108203801
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6108203801.6

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX,
XXX XX A. - D., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom
Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: JUDr. Ivan Dlhopolec so sídlom
kancelárie Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, správca konkurznej podstaty úpadcu: Zámocká spoločnosť,
akciová spoločnosť "v konkurze" so sídlom Vajanského 16, 984 01 Lučenec, IČO: 35 687 533, právne

zastúpenému: BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o. so sídlom Horná 23, Banská Bystrica 974 01, IČO: 36 866
261, o určenie pravosti popretých pohľadávok, rozhodujúc o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.2.2008 v nadväznosti aj na zmenu petitu pripustenú
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbi/32/2008-300 zo dňa 12.11.2012 domáhal
určenia, že pohľadávky 46.805,35 eur titulom náhrady škody pri splnení podmienky vzniku pohľadávky
a vo výške 204.909,38 eur titulom náhrady škody pri splnení podmienky vzniku pohľadávky sú čo
do právneho dôvodu aj výšky prihlásených pohľadávok zistené a nesporné. Rovnakým uznesením

bolo konanie v časti určenia pohľadávky vo výške 204.909,38 eur titulom náhrady škody pri splnení
podmienky vzniku pohľadávky prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 8C/14/2007, ktoré konanie bolo právoplatne skončené dňa 29.7.2022.

2. Podaním doručeným súdu dňa 12.11.2024 zobral žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť s
poukazom na skutočnosť, že žalobca vo svojich podaniach tvrdí, že žalobcom prihlásené pohľadávky

predstavujú nárok žalobcu na náhradu škody v prípade, ak by po zaradení do súpisu oddelenej podstaty
došlo k speňaženiu majetku žalobcu ako tretej osoby, ktorej majetok zabezpečuje nepreukázané
záväzky úpadcu a v prípade neúspechu žalobcu v súdnom konaní vo veci určenia neplatnosti záložného
práva a nenadobudnutia vecnoprávnych účinkov záložnej zmluvy (V - 2485/2002 - ZN 30/120/2002),
pričom s poukazom na skutočnosť, že konanie sp. zn. 8C/14/2007 vedené na Okresnom súde Bratislava
I, kvôli ktorému bolo konanie v tejto veci čiastočne prerušené, bolo právoplatne skončené a žalobca

v ňom bol úspešný. Žalobca navrhol konanie zastaviť a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu
trov konania.

3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť po pojednávaní,
súd vyzval žalovaného, či súhlasí so späťvzatím žaloby. Dňa 20.11.2024 vyslovil žalovaný súhlas so
späťvzatím žaloby, kedy si súčasne uplatnil voči žalobcovi nárok na uloženie pokuty podľa ust. § 30
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len "ZKR") a žiadal priznať náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. S poukazom na uvedené súd konanie podľa § 145 ods. l C.s.p. v celom
rozsahu zastavil a nárok žalovaného na uloženie pokuty žalobcovi podľa ust. § 30 ZKR vylúčil na
samostatné konanie.

7. Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu,
keď mal za to, že v predmetnej veci zastavenie konania procesne zavinil žalobca neodôvodneným

späťvzatím žaloby, ktoré nebolo vyvolané konaním žalovaného, pričom nezistil také dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné aplikovať právnu normu vyjadrenú v ust. § 257 CSP.
Žalovaný mal za to, že prihlásením pohľadávok žalobcu do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu
a následným iniciovaním tohto sporového konania žalobca uplatňoval svoje majetkové práva a takéto
konanie nemalo a ani nemohlo mať súvis s ochranou jeho vlastníckeho práva, ktorej ochrany sa účinne

domáhal v inom konaní - v konaní o vylúčení veci, pričom žalobca až po tom, ako boli nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu na základe rozhodnutí v iných sporových konaniach nesúvisiacich s týmto
konaním, vylúčené zo súpisu majetku podstát v konkurze, žalobca pristúpil k vykonaniu späťvzatia v
tomto sporovom konaní. Žalovaný poukázal na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 25CoKR/2/2013 zo dňa 19.2.2013 (nesprávne uvedené 2.9.2009), kedy odvolací

súd ohľadne druhej pohľadávky poukazuje na § 48 ods. 4 ZKR, podľa ktorého zabezpečovacie právo
vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak ako podľa
tohto zákona. Pokiaľ by sporný byt podliehal konkurzu, neprichádza do úvahy počas konkurzného
konania výkon záložného práva samotným záložným veriteľom, ale len speňažením zálohu správcom
konkurznej podstaty. Žalovaný ďalej konštatoval, že prvá pohľadávka uplatnená titulom ušlého zisku síce

mohla vzniknúť, avšak žalobca jej vznik v konaní nepreukázal, pričom ďalšie dve pohľadávky uplatnené
titulom náhrady škody nevzniknú a ich prihlásením do konkurzu došlo k nedôvodnému uplatneniu
práva. Žalovaný na záver dodal, že výsledok sporového konania o určenie neexistencie záložného
práva vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C/14/2007 nemá vplyv na posudzovanie
dobromyseľnosti žalobcu pri vypĺňaní a podaní prihlášok jeho pohľadávok, a to najmä s ohľadom na

dôvody popretia pohľadávok žalobcu správcom úpadcu, ktoré nesúvisí s predmetným súdnym konaním.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

12. Rozhodnutie o zastavení konania je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Preto bolo povinnosťou
súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Náhradu trov civilného
sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania upravenou v
§ 256 CSP a uplatňovanou aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania zastaveného pre späťvzatie

žaloby. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch
procesnýchstranách,tedaajnastranežalobcu,ajnastranežalovaného.Akžalobcazoberiežalobuspäť
bez toho, aby to bolo reakciou na konanie žalovaného po podaní žaloby, v takom prípade je zodpovednýza zastavenie konania a podľa § 256 odsek 1 CSP by náhrada trov konania mala patriť žalovanému.
Výnimočne môže súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznať (§ 257
Civilného sporového poriadku). V danom prípade sa žalobca domáhal, aby súd nepriznal žiadnej zo

strán náhradu trov konania s poukazom na skutočnosť, že žalobca vo svojich podaniach tvrdí, že
žalobcom prihlásené pohľadávky predstavujú nárok žalobcu na náhradu škody v prípade, ak by po
zaradení do súpisu oddelenej podstaty došlo k speňaženiu majetku žalobcu ako tretej osoby, ktorej
majetok zabezpečuje nepreukázané záväzky úpadcu a v prípade neúspechu žalobcu v súdnom konaní
vo veci určenia neplatnosti záložného práva a nenadobudnutia vecnoprávnych účinkov záložnej zmluvy

(V - 2485/2002 - ZN 30/120/2002), pričom s poukazom na skutočnosť, že konanie sp. zn. 8C/14/2007
vedené na Okresnom súde Bratislava I, kvôli ktorému bolo konanie v tejto veci čiastočne prerušené,
bolo právoplatne skončené, pričom žalobca v ňom bol úspešný.

13. Ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré sa uplatňuje výnimočne, pričom
výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Aplikácia

ustanovenia § 257 CSP tak pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP,
súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania
celkom alebo sčasti neprizná. V danom sporovom konaní je potrebné konštatovať, že žalobca procesne
zavinil zastavenie konania, keď zobral žalobu v celom rozsahu späť, pričom neuviedol konkrétny

dôvod, prečo berie žalobu späť, len odkázal na svoj úspech v konaní o určenie neplatnosti záložného
práva a nadobudnutia vecnoprávnych účinkov záložnej zmluvy, späťvzatie žaloby neodôvodnil konaním
(správaním) žalovaného v tomto sporovom konaní. S poukazom na uvedené tak súd vyhodnotil, že
nárok na náhradu trov konania prislúcha žalovanému. Žalobca existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa nezdôvodnil. Súd v tomto spore preskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na

nepriznanie trov konania, pričom existenciu takých dôvodov, pre ktoré by mal aplikovať ust. § 257 CSP,
nezistil. Súd vyhodnotil, že žalobca bránil svoje vlastnícke právo k bytu v konaní o excindačnej žalobe,
ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17Cbi/3/2009, pričom predmetom
tohto sporu nebola ochrana vlastníckeho práva k bytu žalobcu, ale predmetom sporu bolo uplatnenie
majetkových práv žalobcu - nároku na ušlý zisk a nárokov na náhradu škody a to aj v budúcnosti

potenciálne vzniknutých škôd na majetku žalobcu, čo nepovažuje súd za ochranu vlastníckeho práva.
Súd konštatuje, že žalobca nesie zodpovednosť za to, aké konkrétne právo a akým spôsobom (nielen)
v konkurze a následne v incidenčnom konaní, uplatní. Účelom všetkých troch pohľadávok žalobcu,
v znení ako si ich žalobca prihlásil do konkurzu, a ktoré pohľadávky po ich popretí správcom si
následne uplatnil v tomto konaní, nebola ochrana vlastníckeho práva k bytu, ale uplatnenie majetkových

práv - náhrady škody vzniknutej alebo potenciálne v budúcnosti vzniknutej za splnenia žalobcom v
prihláške uvedených podmienok (druhá a tretia pohľadávka), kedy v prípade druhej a tretej pohľadávky s
ohľadom na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku, nemožno dôvodne predpokladať úspech žalobcu
v incidenčnom spore. Ako správne poukázal žalovaný, aj Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací
súd v procesnom rozhodnutí č.k. 25CoKR/2/2013 zo dňa 19.2.2013 vydanom v priebehu tohto konania

konštatoval, že zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas
konkurzu vykonať inak ako podľa ZKR; záložný veriteľ E., F. preto v konkurze nemohol uplatniť výkon
záložného práva. Veriteľ môže prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu ako zabezpečenú, avšak vykonať
záložné právo, tj. uplatniť jeho výkon nemôže. Rovnako je možné s poukazom na ust. § 76 ZKR a
teda účinky zápisu majetku do súpisu konštatovať, že samotným "zahrnutím majetku do podstaty"

škoda nevznikne. V prípade týchto dvoch pohľadávok z titulu náhrady škody sa preto jedná o zjavne
nedôvodné uplatnenie práva a preto existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v prípade týchto
dvoch pohľadávok k náhrade škody nemohla byť daná. V prípade prvej pohľadávky z titulu ušlého
zisku na nájomnom, keďže dielo malo byť dokončené do 31.08.2003, jedná sa síce o pohľadávku z
právneho hľadiska možnú, to znamená nie zjavne nedôvodnú, avšak v štádiu prihlásenej pohľadávky

za nepreukázanú, ktorá pohľadávka rovnako neslúžila k ochrane vlastníckeho práva žalobcu k bytu.
Ide o peňažný nárok bez súvisu s prípadnou existenciou záložného práva a s inými konaniami, vrátane
konkurzného konania. Ani tu súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP a preto platí, že žalobca
procesne zavinil zastavenie konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalovanému tak vznikol nárok na
náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že

o výške trov konania bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v troch
vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.