Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 18T/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010767
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Molitorys

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2219010767.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasamosudkyňouJUDr.DanouMolitorysvtrestnejveciobžalovaného:A.B.,

nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. F. XX/XX, B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.03.2025 v Dunajskej Strede takto

r o z h o d o l :

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. F. XX/XX, B.,

sa podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. 2 Pv 289/19/2201-34 zo dňa 16.09.2019 pre
skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/,
odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa mesiaca september roku 2014 do dňa 26.04.2019 v meste B., okres
Dunajská Streda, na ulici G. G. v obytnom bloku pod súpisným číslom XXXX/XX v byte na deviatom
poschodí, týral svoju družku H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., G. G. XXXX/XX, a to tým spôsobom,
že H. I. s intenzitou raz týždenne uvádzal slová „si obyčajná feťácka kurva, piča, vieš sa starať iba o
kokoty, na ktorých skáčeš", kedy ju opľul, pričom počas slovných hádok s intenzitou raz mesačne do
nej sácal oboma rukami, nezistenou rukou ju držal zozadu za krk a ťahal ju a mykal s ňou, potom H.
I. a ich maloletým deťom H., nar. XX.XX.XXXX, D.S.Š., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX,
vytiahol v presne nezistených nociach štyri krát spod hlavy vankúše počas ich spánku, následkom čoho

sa prebudili, v presne nezistený deň a mesiac v roku 2017 v priestore medzi obývacou izbou priložil
H. I. ohorok horiacej cigarety do oblasti jej pravého ramena, následkom čoho jej spôsobil zranenie
nevyžadujúce lekárske ošetrenie, v presne nezistený deň v mesiaci apríl roku 2019 v detskej izbe do
pravého kolena H. I. sediacej na posteli hodil hliníkový popolník, následkom čoho neutrpela zranenie
vyžadujúce lekárske ošetrenie, dňa 21.04.2019 v čase okolo 16.00 hod. v kuchyni pristúpil k H. I. zozadu,
kedy ju oboma rukami sotil, následkom čoho narazila bruchom do kuchynskej linky, nezistenou rukou
ju potiahol k detskej izbe, kde ju pustil a oboma rukami sotil do nej v oblasti ramien, následkom čoho

padla na kolená na parkety, potom ju ťahal po podlahe za tričko a mykal s ňou, následkom ktorého útoku
utrpela odreninu kože na lýtku nohy na oblasti veľkosti 10 x 5 cm, ktoré týranie vykonal okrem presne
nezisteného obdobia v roku 2016 a presne nezisteného obdobia jedného mesiaca v presne nezistenom
mesiaci v strede roka 2018, keď bola z predmetného bytu H. I. odsťahovaná, a ktoré konanie v H. I.
vyvolávalo psychické a fyzické utrpenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Dunajská Streda bola dňa 17.09.2019 doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č. 2 Pv 289/19/2201-34 zo dňa 16.09.2019 na obvineného A. B., nar.

XX.XX.XXXX, (ďalej aj ako „obvinený“ alebo „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom sp. zn. 18T/101/2019 zo dňa 03.06.2020 oslobodil

obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným
činom.

Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 5To/85/2020 zo dňa 18.02.2021 rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 1

Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa
nekorešponduje so samotným výrokom rozsudku. Odvolací súd dal do pozornosti, že okresný súd
obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby podanej pre spáchanie
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno

d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na skutkovom základe
tam uvedenom, pretože skutok nie je trestný činom. Avšak skutok opísaný vo výroku napadnutého
rozsudku napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. V ďalšom odvolací súd uviedol,
že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva domnienka, že prvostupňový súd dospel k záveru,

že k spáchaniu skutku, pre ktorý bol obvinený obžalovaný, vôbec nedošlo, rozhodne však nebolo
možné povedať, že skutok, spod ktorého ho okresný súd oslobodil (tak ako bol opísaný vo výroku
napadnutého rozsudku), nie je trestným činom. Nastala tak situácia, kedy výrok napadnutého rozsudku
bol v príkrom rozpore s jeho odôvodnením, čím sa stal rozsudok nepreskúmateľný. Vychádzajúc
z uvedeného odvolací súd uložil súdu prvého stupňa opätovne zhodnotiť vykonané dokazovanie a znovu

rozhodnúť v otázke viny obžalovaného, pri hodnotení vykonaného dokazovania sa dôkladne zaoberať
všetkými vykonanými dôkazmi a tieto vyhodnotiť najmä v ich vzájomných súvislostiach.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., poškodenej H. I.,
svedkov F. I., J. G., I. K., L. G., G. H. M., H. C., H. B., prečítaním výpovedí svedkov D. N., L. D., O. D.,

G. P. z prípravného konania, výsluchom znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, prečítaním znaleckých
posudkov znalca MUDr. Mária Straku č. 71/2019 a č. 85/2019 a znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického
č. 69/2019; oboznámením relevantných listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2020 vyhlásil, že je nevinný. Obžalovaný vyjadril

nesúhlas s obžalobou, nič také nespáchal, v živote poškodenej neubližoval, miloval ju, riadne pracoval,
rodinu živil. Vypovedal, že spolu žili 9 rokov, poškodená mala problémy už predtým, aj s drogami.
Poškodená začala odchádzať z domu s drogovými ľuďmi, potom odchádzala na viac dní preč z domu,
nikdy nepovedala, kam ide. Oni išli spať s deťmi, ráno sa zobudili a poškodená tam nebola. Poškodená
mala hádky s matkou, jemu povedala, že má problém s matkou, nie s ním. Často mávala triašky, nejavila

žiadny záujem, prespávala, ani sa nezobudila. Veľakrát našiel sáčky od drog, odrezané slamky medzi
detskými vecami. Mizli mu šaty, elektronika, detské hračky, predávala to na internete. Aj peniaze mizli,
deťom vyprázdnila šporničku. On varil, pral, upratoval. Raz chcela spáchať samovraždu, potom mu
hovorila, že už dvakrát to skúsila, keď sa nepoznali. Mal viackrát podaný návrh na dočasné zverenie
detí do starostlivosti, zobral to späť. Keď sa bola poškodená bicyklovať s deťmi, vrátila sa s oškretou

nohou, aj deti hovorili, že mama spadla. Konflikty mali len bežné, on si potom išiel zapáliť, boli ticho, ona
v jednej izbe, on v druhej, potom sa po hodine znova rozprávali. Nie je agresívny, nikdy v živote sa nebil.
Poškodenejnenadávalvulgárne,možnojejpovedal„čosisprostá“.Bolnormálnežiarlivý.Neobmedzoval
ju v stretávaní, nechcel, aby k nim chodila N. G., je to feťáčka a dílerka. Nezamykal poškodenú,
nekontroloval jej mobil. Výplata poškodenej išla na účet do primabanky, ktorý bol na jeho meno, pretože

poškodená bola na čiernej listine a nemohla si tam otvoriť účet. Prišla jej tam jedna výplata okolo 300,-eur z potravín, hneď mu volala, že to došlo a on jej peniaze hneď odovzdal. Poškodená neplatila nič v
domácnosti. On bol užívateľom drog v rokoch 2012 alebo 2013. Bol odsúdený za obmedzovanie osobnej
slobody poškodenej, skutok je z roku 2013, súd bol 2016. Keď chcela poškodená spáchať samovraždu,

lekár mu povedal, že je ťažká feťáčka, keď sama nechce, tak jej nič nepomôže. Poškodená povedala,
že je to sprostosť. Pokusy o samovraždu mala aj pred ich spolužitím.

Poškodená H. I. na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2020 vypovedala, že vážne konflikty začali v roku
2013. Obžalovaný nebol zlý partner, o rodinu sa dokázal postarať. Bol príliš žiarlivý, chcel vedieť o čom

sa baví s ľuďmi, aby mu ukázala telefón, aby nemala kontakt so svetom. Po čase už zamkýnal dvere.
Povedal, že to nechcene zamkol. Zamykanie bolo intenzívne v rokoch 2015 a 2019. Hádky sa týkali toho,
že je zlá matka, zlá žena, neschopná, deťom vykrikoval, že ich neľúbi a že sa o nich nestará. V roku 2015
alebo 2016 došlo k tomu, že to celé vzdala, dvakrát sa pokúsila o samovraždu, raz sa predávkovala,
raz si podrezala žily. O samovraždu sa pokúsila, lebo nevidela východisko zo vzťahu, bol to nátlak,
skúšali aj poradňu. Obžalovaný jej počas nadávok hovoril, že je piča, kurva, že sa venuje len chlapom a

sama sebe, že je neschopná matka. Jedenkrát s rozbehom na nej zahasil cigaretu, to bolo v roku 2015
alebo 2016. Po prečítaní výpovede z prípravného konania, kedy poškodená uviedla, že sa to stalo v
roku 2017 poškodená uviedla, že nie je si istá dátumom, mohlo to byť 2016 alebo 2017. Obžalovaný
ju napadol fyzicky v roku 2015 alebo 2016, zozadu ju chytil a začal ju ťahať do kúpeľne za oblečenie,
chcel ju osprchovať, že je prefetovaná, tak sa mu podarilo vytrhnúť hadicu z kohútika, potom s kabátom

pozametal zem. Ďalší bol v roku 2019 kedy ho prosila, aby mohla odísť s deťmi, že to nemá význam, sotil
ju o kuchynskú linku a smerom na chodbu ju sotil, kde spadla. Medzitým kričal, hádal sa s ňou, ostala
jej modrina na bruchu, na nohe jazva, mala asi 10 cm odreninu na nohe. Následné dni upadla do takej
depresie, že nič nechcela, len ležala. Obžalovaný vtedy volal jej matke, že je prefetovaná, došla sociálka
a vysvitlo, že je úplne v pohode. Zvykol s ňou triasť, keď niečo nepochopila, tak ju opľul a sotil. Na veľkú

noc na ňu hodil popolník, išiel ho vysypať a povedal, že to bolo náhodou. Mala z obžalovaného strach, že
čo zas príde, kvôli čomu sa zas budú hádať. Nešlo o fyzický strach, ale že ju dostane do takého stavu, že
vyskočí z balkóna. Okrem heroínu vyskúšala všetko, nepadla do toho, že by užívala pravidelne. Užívali
drogy spolu aj s obžalovaným ešte pred prvým synom. Odkedy zobrali obžalovaného do väzby, tak je
čistá. Boli prípady, keď zobrala H. so sebou k matke. Potom prišiel obžalovaný s rozhodnutím súdu v

sprievode polície preňho. Odchádzala pre to, lebo to chcela s obžalovaným skončiť, zakazoval jej odísť
s deťmi, deti jej ale potom chýbali, keď ich nevidela. Zdôverovala sa matke, písala jej to do e-mailu.
Hovorila to aj L. G., bývalej najlepšej kamarátke. Vedela to aj J. G..

Poškodená H. I. na hlavnom pojednávaní dňa 15.07.2022 vypovedala, že bola v takom psychickom a

fyzickom rozpoložení, že žiaľ dostalo sa to až sem, hádky viac-menej vytvárala ona, bola závislá na
drogách. Poškodená uviedla, že obžalovaný je nevinný, v tom čase sa im narodili 3 deti, boli tam bežné
hádky, nedorozumenia, silou mocou sa držala svojich zásad, chcela mať dokonalú rodinu, samozrejme
sa to nestalo a tým pádom všetko čo sa stalo inak, bolo zle. Dodala, že k drogám sa dostala vonku,
od malička má psychické problémy. Pre ňu došli policajti, keď ich zavolala jej mama, ktorá od začiatku

A. nemala rada a ona s tým len súhlasila. Ona (matka) začala podávať trestné oznámenie v B. a ona
(poškodená) len pokračovala, súhlasila s tým trestným oznámením.
Na odstránenie rozporov bola na návrh prokurátora prečítaná zápisnica o výpovedi poškodenej
z prípravného konania zo dňa 27.04.2019 na čl. 96. Po prečítaní poškodená uviedla, že si na väčšinu
veci nespomína a drží sa toho, čo povedala pred chvíľkou. Na otázku, na ktoré veci si nespomína

uviedla, že si nepamätá celé to obdobie, nepamätá si svoju výpoveď, chce napraviť to, čo pokazila,
skutok sa nestal. K tomu, či si pamätá výpoveď pred vyšetrovateľom odpovedala, že áno, ale nevedela,
ako vypovedala, nebola to pravda. K tomu, čo bolo motívom, že odišla uviedla, že to nezvládla, mali
časté hádky. Poškodená vysvetlila, že tým, že odchádzala z domu treba rozumieť to, že proste sa
pohádali, buchla dvermi a odišla. K tomu, či si pamätá zranenia a popálenie poškodená poznamenala,

že nemá žiadne poranenia. V súvislosti s tým, že mala uvádzať, že obžalovaný jej priložil horiacu
cigaretu k ramenu, že to videl aj jej maloletý syn dodala, že nemá nič na ramene. (Pozn. súdu a hlavnom
pojednávaní prítomný prokurátor nahliadol ľavé rameno poškodenej a uviedol, že tam nie je žiadna
viditeľná rana). K tomu, voči komu sa dopustila krivej výpovede v minulosti, zo čo bola aj odsúdená
poškodená vypovedala, že voči A.. Na otázky súdu poškodená uviedla, že kľúče od bytu v roku 2019

nemala, obžalovaný ju nevymkol, pred súdom vedome neklame, a k tomu čo sa stalo uviedla, že sama
odišla. Ich časté hádky boli o všetkom, o tom, ako vychováva deti, ako sa oblieka, bežné veci, bolo
to obojstranne, robila hlúposti, odchádzala bežne z domu. Na otázku obhajcu, ktorá jej výpoveď jepravdivá, či tá pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní alebo dnešná poškodená vyhlásila, že výpoveď
na hlavnom pojednávaní.

Svedkyňa F. I., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní dňa 11.03.2020 uviedla, že dňa 25.04.2019
hľadala dcéru, išla na políciu v Šamoríne, prosila ich o pomoc, pretože 3 týždne predtým telefonovala s
obžalovaným, že poškodená nie je doma a zase užíva drogy a nestará sa o deti. Volala aj kuratele, ako
je možné, že nadrogovaná poškodená je doma s 2-ročným dieťaťom a obžalovaný išiel do obchodu.
Kurátorky tam išli, povedali jej, že poškodená nie je nadrogovaná, len psychicky zničená. Vypočula si

jeden rozhovor, keď obžalovaný nevypol telefón, hovoril synom, že mamička ich neľúbi, nechce ich.
Hovorila mu, aby svoje problémy riešili bez detí. Bolo jej ľúto, že zobrali obžalovaného do väzby, ale
aby niekto takto obmedzoval niekoho, to nie. Potom zobrala dcéru na odbery a všetky boli negatívne.
Posledným impulzom na podanie trestného oznámenia boli fotky, ktoré dostala od dcérinej kamarátky.
Keď dostala tie fotky, utekala na políciu. Na jednej fotke mala zranenia nohy a na druhej modriny na
bruchu okolo pupka. Fotky jej poslala J., poškodenej kamarátka. Pred ňou nebolo také, že by zdvihol

obžalovaný na poškodenú ruku. Keď boli deti malé, tak sa starali. Raz jej dcéra hovorila, že keď mala
doma dve deti, tak jej obžalovaný vynadal do kuriev. Keď robila v jednote, tak tam obžalovaný chodil
každý deň a vysedával tam a boli to tlaky. Obžalovaný bol pri hádkach direktívny, poškodená je dlho ticho
a potom vybuchne. Problémy začali v rokoch 2012-2013, keď poškodená čakala druhé dieťa. Odvtedy
boli aj kľudné obdobia, mali všetko. Poškodená sa jej sťažovala cez e-maily a smsky, že ju obžalovaný

zamyká. Raz si všimla popáleniny na poškodenej, obžalovaný na poškodenej mal zahasiť cigaretu. H.
napadol poškodenú s nožnicami, lebo chcel ocka, keď bol obžalovaný asi mesiac vo väzbe. Z počutia
vie, že aj obžalovaný mal problémy s drogami, keď bol pod vplyvom, tak mal povyhadzovať spod hláv
poškodenej a detí vankúše. Poškodená jej raz hovorila, že obžalovaný ju stiahol do kúpeľne a sácal ju
o vaňu, niečo tam robil s hadicou. Potom jej volala, keď sa hádali, obžalovaný poškodenej stočil hrebeň

do vlasov a nemohla kričať, lebo boli deti doma. V ten rok, keď sa narodil H., sa poškodená pokúsila o
samovraždu, pojedla lieky, jej povedala, že to je vyústenie konfliktov s obžalovaným. Poškodená mala
problémy ako dieťa, dostala sa do partie, od 18 rokov žila svoj život, drogy začala užívať asi ako 7-čka.
V roku 2012 videla, že užívajú drogy. Vnukov vídavala raz za mesiac alebo raz za dva mesiace od roku
2016. Keď tam bola, neboli žiadne problémy pred ňou, len sa občas hádali. Dňa 26.04.2019 sa pohádala

s poškodenou, chcela na ňu prepísať firmu, poškodená to odmietla.

Svedkyňa F. I., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní dňa 24.04.2020, na návrh obhajoby i
na vlastnú žiadosť vzhľadom na nové okolnosti, veci, opätovne vypovedala. Svedkyňa uviedla, že
od poslednej výpovede nevie, kde sa zdržiava poškodená, tá jej poslala e-mail so samovražedným

obsahom,žesanecítinatovychovávaťsamadeti.BolazadržanávB.sdrogami,nevie,kdemomentálne
je a čo robí. Deti sú jej (svedkyni) zverené do osobnej starostlivosti od 16.03.2020, bude podávať
riadny návrh na zverenie. Od 16.03. videla poškodená deti len cez whatsup, potom zablokovala mobil,
pretože začala deťom hovoriť, že sa chce zabiť a že je (svedkyňa) piča. Neoznámila jej, že chce deti
naspäť, že sa chce o ne postarať. Počas spolunažívania s poškodenou našla u nej marihuanu, na to

poškodená povedala, že to je len pre prípad, že by to s nimi nevydržala. Ona podala trestné oznámenie
na obžalovaného preto, lebo jej kamarátka poškodenej poslala fotky, kde má poškodená zranenú nohu.
Poškodená na to povedala, že to s ňou robí obžalovaný. Poškodená jej potom povedala, že to sa bola
bicyklovať s chlapcami a spadla. Aj maloleté deti jej to potvrdili. S obžalovaným sa poškodená hádali
ako pes a mačka, ale nevidela, že by poškodenú napadol. Na poškodenej videla len popáleninu, že to

mal na nej obžalovaný zhasínať cigaretu, ale po tomto všetkom nevie, či to bol len výmysel poškodenej.

Svedkyňa J. G. na hlavnom pojednávaní dňa 11.03.2020 vypovedala, že sa s poškodenou pozná 4
roky, ich deti spolu chodili do škôlky. Stretávali sa na ihrisku, občas na návšteve. Poškodená jej písala
správy o vzťahu s obžalovaným. Obžalovaný sa správal k poškodenej normálne. Poškodená jej písala,

že už nevládze, že nemôže nikam ani chodiť, stále musí byť doma s deťmi, hádali sa. Poškodená jej
napísala, že sa k nej obžalovaný správa ako ku handre, že ju udrel pred deťmi. Poradila jej, aby to
nenechávalalentak.Poškodenánezanedbávaladeti.Spomínalajej,žebolavnemocnici,malaproblémy
dávnejšie, nevie, či kvôli drogám. Poškodená sa pokúsila o samovraždu preto, že ju obžalovaný týral.
Na poškodenej nevidela zranenia, ale posielala jej správy s modrinami, škrabancami a odreninami na

nohách a bruchu. S obžalovaným a poškodenou sa stretávali jedenkrát do týždňa na ihrisku. Poškodená
sa sťažovala na obžalovaného na ihrisku alebo do telefónu.Svedkyňa I. K. na hlavnom pojednávaní dňa 11.03.2020 vypovedala, že je suseda z obytného domu.
Do rodiny chodila, pretože poškodená párkrát vytopila susedov, neotvárala. Keď k nim prišla, tak
poškodená ležala v posteli. Hádzali kvetináče a ohorky z cigariet dole. Spolužitie nebolo dobré od

začiatku. Poškodená si zmyslela a odišla a nechala tam deti. Obžalovaný vodil svoje deti, ona vodila
vnučky, stretala sa s obžalovaným, s poškodenou nie. Posledné dva roky sa staral obžalovaný a jeho
matka. Poškodenú videla tak, že niekomu dala deti na tri hodiny a potom sa nevrátila naspäť. Išla na
ihrisko a odtiaľ odišla. Vie, že obžalovaný voľakedy užíval drogy. Odkedy bol s deťmi, nemôže naňho
nič povedať, je čistý, stále bol s deťmi. Poškodená každému hovorila, že ju nepúšťajú von, ale to tak

nebolo. Raz našli v noci malého vo výťahu a kvôli tomu obžalovaný odkladal kľúče, aby sa deti nestratili.
Poškodená v noci vyšla von, že si ide zapáliť a potom zmizla a prišla ráno. Poškodenú dobitú nevidela,
nevidela na nej modriny, chodila celé leto vyzlečená, bola oblečená vyzývavo.

Svedkyňa L. G. na hlavnom pojednávaní 11.03.2020 uviedla, že ide o kamarátku poškodenej, stretávali
sa každý deň po škôlke, mali deti v jednom veku. Chodili spolu na ihrisko, kde bývala poškodená s

obžalovaným. Obžalovaný vystupoval voči poškodenej veľmi milo, bol na nich príjemný pohľad ako na
dvojicu, vedeli spolu tráviť čas. Poškodenej to liezlo na nervy, chcela byť trošku sama. Hovorila jej o
štandardných veciach, boli to banality, čo treba navariť a tak. Žiadne hádky nespomínala. Poškodená
zvykla odbiehať z ihriska, išla do obchodu, na hodinu alebo dve, potom sa vrátila. Vtedy ju požiadala, aby
sa o deti postarala, povedala, že 5 minút a zrazu to boli dve hodiny. Pred ňou poškodená vystupovala ako

sebavedomá žena s troma deťmi. Nejavila sa, že by užívala drogy, o drogách vie len z klebiet. Domov k
poškodenej chodila nie pravidelne, viackrát chodila poškodená k nej domov. Prestali sa kamarátiť v júni
2018, keď nastupovala do práce, obžalovanému veľmi záležalo, aby sa kamarátili, ona už nechcela byť
s ňou kamarátka. Poškodená mala nejakú kamarátku, ktorú obžalovaný nemusel a ku ktorej dala dieťa.
S poškodenou sa veľa stretávala, raz jej povedala, že potrebuje rozdrviť lieky. Myslela si, že drví lieky

pre deti, ale videla, koľko toho je a pchala to do detskej ponožky. Povedala, že je to pre obžalovaného,
aby večer spal. Odvtedy začala byť čudná. Poškodená jej povedala, že obžalovaného nemá rada, raz
ho milovala, raz s ním nechcela byť, chcela sa od neho vzdialiť. Mala také vyjadrenia, že človek nevedel,
či je to sranda alebo nie je. Napr. že keby A. s ňou nežil a zavreli by ho, tak ona môže zostať bývať
v tom byte. Poškodená sa vždy pekne obliekala, bola upravená, obžalovaný zabezpečoval domácnosť

s financiami.

Svedkyňa G. H. M. na hlavnom pojednávaní dňa 24.04.2020 vypovedala, že ide o zamestnankyňu
úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Prvý úradný záznam s rodinou je zo dňa 23.06.2016, dostavila
sa poškodená, sanitka ju doviezla na pohotovosť, chcela predísť hádke s partnerom, mala bolesti v

podbrušku. Obžalovaný ju mal kopať, za všetko mal kričať, bol vo väzbe. Uviedla, že v ich záujme je,
aby boli deti na dobrom mieste. Úradné záznamy sú o tom, že vypočuli jedného, druhého, neriešia
medziľudské vzťahy, povedali im, aby podali návrh na neodkladné opatrenie, tieto boli viackrát podané,
aj stiahnuté. Vždy išlo o to, že nemohli jeden bez druhého, to je jej osobný názor. Deti vždy našli v
poriadku. Ona ich aj osobne stretla, išli ku gynekológovi, hovorili, že sa majú radi, to majú aj podpísané.

Osobne nikdy nevidela, že by tam išlo o týranie. Poškodená nehovorila, že ju bije, ale že je žiarlivý a že
ona je pod tlakom. Na šetrení boli 3-4krát, ich návštevy sú vždy náhodné, o deti bolo vždy postarané.
Nevie potvrdiť, kto sa viacej sťažoval na toho druhého, v rodine podľa nej ide o veľkú žiarlivosť. Len pri
poslednej návšteve sa poškodená nechcela vyjadriť, bola apatická, ležala v posteli, povedala jej, že rieši
nejaký doklad s matkou. Odporúčali testy na drogy obidvom, nevie, aké boli výsledky. Spis je odstúpený

do Bratislavy, keďže tam sa riešilo zverenie.

Z výpovede svedkyne H. C. na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2020 vyplynulo, že ide o kamarátku
poškodenej. Poškodená jej o obžalovanom hovorila, že je na ňu zlý, tvrdý, že ju psychicky a fyzicky
týra. Ona toho svedkom nikdy nebola. Obžalovaný mal na poškodenej hasiť cigarety, mal ju biť, 1-2krát

bola u nich doma. Pracovala s poškodenou v potravinách pár mesiacov v roku 2018. Obžalovaný tam
chodil za poškodenou každý deň, vždy s deťmi, ktoré chceli vidieť mamu alebo prišli nakúpiť. Stretnutia
prebiehali v pohode, bola tam výmena názorov ohľadom peňazí. Poškodená jej asi jedenkrát povedala,
že jej vadí, že tam prišiel obžalovaný. Obžalovaný priniesol výpoveď poškodenej, nevie, či chcela skončiť
poškodená alebo obžalovaný. Potom bola už v minimálnom kontakte s poškodenou. Keď poškodená

utiekla od obžalovaného, tak jednoducho zdrhla, nechala tu deti a ozvala sa po čase. Obžalovaný ju
viackrát hľadal, lebo nikto nevedel, kde je poškodená. Ona na poškodenej nikdy nevidela známky po
nejakom násilí. Modrinu mala, keď bola behať. Keď jej poškodená hovorila, že ju obžalovaný týra a žeju bije, tak tomu neverila, pretože poškodená sa pri tom smiala. Poškodená predávala veci z domu pod
falošným profilom na internete.

Z výpovede svedkyne H. B. - matky obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2020 vyplynulo,
že vo vzťahu obžalovaného a poškodenej sa vyskytli problémy z dôvodu, že poškodená viackrát opustila
byt a odišla z domu. Bolo to v roku 2015, keď odišla viackrát, zobrala so sebou deti, odišla do Bratislavy,
tam si vybrala nocľah, išli ju hľadať, deti zobrali so sebou, ona tam zostala. V roku 2016 sa pokúsila o
samovraždu,vtedyjejvolalipohotovosť.Vroku2016eštedvakrátodišlanakratšiudobu.Zatenčasmala

ona (svedkyňa) deti, obžalovaný pracoval. Keď sa narodil najmladší vnuk C., bolo kratšie obdobie kľudu,
potom začali tie isté problémy. Odišla aj v roku 2017, aj 2018. Poškodená prosila, aby sa mohla vrátiť, jej
matka ju zobrala k lekárovi a vyšlo najavo, že užíva drogy. Obžalovaný podal návrh na súd, aby mu boli
deti dočasne zverené, pred rozhodnutím poškodená prosíkala, preto to zobral späť. V marci a apríli 2019
iné nerobila, len ležala, nestarala sa o deti. V predajni farby laky pracovala asi mesiac, ona sa starala o
deti. Prácu potom nechala, len ležala, sťažovala sa, že ju bolia zuby. Na Veľkú noc 2019 poškodená len

ležala, ona (svedkyňa) navarila, všetko pripravila na veľkú noc, takže obžalovaný vtedy prišiel a všetko
zobral domov, potom poškodená vstala a išla si zabehať s deťmi. Poškodená vtedy spadla, obžalovaný
jej to vtedy hovoril, keď prišiel k nej s dvoma deťmi. Nikdy nevidela napádanie poškodenej obžalovaným,
obžalovaný sa vždy staral, čo chce poškodená, všetko jej dal. Poškodená klamala, zmizla vtedy, keď
prišli príspevky na deti. Poškodená nemala telefón, lebo si ho vždy rozbila. Rovnako strácala kľúče,

predávala laptop, gitaru, playstation, ponúkala na predaj šaty obžalovaného a topánky. Nebola žiadnym
spôsobom obmedzená na živote, chodila do práce, v noci opúšťala byt. Obžalovaný sa poškodenej nikdy
nevyhrážal, prosil ju, aby viedla normálny život. Od času vzatia obžalovaného do väzby nemala priamy
styksvnukmidoseptembra,odnovembraichmávanavíkendy,prišliajcezVianoce,cezjarnéprázdniny
boli u nej. Potom mala poškodená prísť pre deti a neprišla, 10.03.2020 prišla matka poškodenej pre

deti, keď vysvitlo, že poškodená sa túla, potom boli zavreté hranice. Keď hranice otvorili, boli deti u nej
5 týždňov, o matku sa nezaujímali, cez telefón plačú, kedy už príde otec. Poškodená mala problémy s
drogami a alkoholom od 15 rokov. Pred pojednávaním v marci ju chytili a našli u nej drogy, pustili ju,
ale jej kamaráta zobrali do väzby. Obžalovaný sa snažil chrániť poškodenú, aby sa nestretávali s ľuďmi,
ktorí mali na ňu zlý vplyv.

Z prečítanej výpovede svedkyne D. N. z prípravného konania zo dňa 23.07.2019 vyplynulo, že je
pracovníčkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, asi pred 3 rokmi prišiel na úrad obžalovaný, ktorý
chcel riešiť situáciu, aby mal deti v opatere, lebo poškodená sa nestarala o deti, usmernila ho na
oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí. Niekedy v roku 2018 chodila v B. na detské ihrisko, chodila

tam aj poškodená. Niekedy táto odbehla na polhodinu s dvoma deťmi, prišla naspäť s taškami billa,
ona strážila najstaršieho syna. Obžalovaný nebol na ihrisku, lebo pracoval. Asi trikrát prišiel obžalovaný
za nimi na ihrisko. Nevidela žiadne hádky medzi nimi, správali sa normálne, na poškodenej nevidela
modriny a zranenia, nesťažovala sa na obžalovaného.

Z prečítanej výpovede svedka L. D. z prípravného konania zo dňa 23.07.2019 vyplynulo, že ide o suseda
z obytného domu. Posledný rok a pol videl skoro každý deň, ako obžalovaný chodil s deťmi do školy a
škôlky. Poškodenú s deťmi nevídal, chodila týždenne asi 4x preč taxíkom vyobliekaná a vymaľovaná,
išla sama, nevie kam. Niekedy ju nevidel niekoľko dní, aj týždňov. Nevidel, že by sa s poškodeným
hádali,poškodenánemalažiadnezranenia.Podľajehovedomiapoškodenádroguje.Kebyjuobžalovaný

zamykal, tak by kričala z okna.

Z prečítanej výpovede svedka O. D. z prípravného konania zo dňa 01.08.2019 vyplynulo, že je susedom
z rovnakého poschodia v obytnom dome. Začiatkom roka 2019 za ním prišiel obžalovaný a zavolal ho,
aby išiel s ním k nim domov. Obžalovaný mu ukázal svoju družku, ktorá ležala v obývacej izbe na koberci,

mala vankúš pod hlavou, bola zakrytá paplónom po ramená a spala. Obžalovaný mu povedal, že tak
spí už 20 hodín. Poškodená nemala žiadne zranenia, iba spala, aj keď deti behali po byte. Rovnako
niekedy v roku 2019 okolo 6,00 hod. ráno im niekto zazvonil. Prišli dve najväčšie deti obžalovaného,
najmenšie dieťa stálo vo dverách, pýtali sa, či sa môžu hrať s jeho synom. On im povedal, že ešte
spí. Spýtal sa, kde sú rodičia, oni povedali, že fajčia na balkóne, toto sa stalo asi trikrát. Občas sa

rozprával s obžalovaným, ktorý mu povedal, že poškodená pred narodením tretieho dieťaťa odišla asi
na mesiac alebo dva. Po narodení tretieho dieťaťa poškodená odišla na deň alebo viac dní, nevie kam.
Obžalovanému povedal, prečo ju nepošle preč, on povedal, že ju miluje. Posledný rok sa o deti staral
obžalovaný a matka obžalovaného. Keď párkrát videl poškodenú, bola vysmiata, nevidel žiadne stopynásilia. Nevidel, ani nepočul obžalovaného, že by napadol poškodenú. Obžalovaný a poškodená sa
zvykli hádať skoro denne o drobnostiach, napr. že obžalovaný spálil nejaký koláč. Nevšimol si, že by
bola poškodená zamknutá v byte a nemohla z bytu odísť.

Z prečítanej výpovede svedka G. P. z prípravného konania zo dňa 06.08.2019 vyplynulo, že je konateľom
spoločnosti F. D., D., a pracoval uňho obžalovaný ako čašník na základe pracovnej zmluvy, poškodená
pracovala na základe dohody. Obžalovaný mal zodpovedný prístup k práci, avšak bolo zistené, že
odkladal nejaké finančné prostriedky, ktoré nezaúčtoval, preto bol prepustený. Dlh uhradil. Odcudzil tiež

nejaké veci, ktoré následne vrátil. Poškodená mala podľa slov obžalovaného užívať drogy a mala sa
kurviť. Toto nevidel na poškodenej. K spolužitiu sa nevedel vyjadriť. Poškodená mu o obžalovanom
povedala, že ju bil, ale on nevidel na poškodenej žiadne známky násilia, nepovedala mu, že by nechcela
pracovať s obžalovaným, nevidel žiadny útok, hádky medzi nimi nezaznamenal.

Znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický na hlavnom pojednávaní dňa 03.06.2020 vypovedal, že v

osobe obžalovaného sa jedná o osobu s primeraným stavom poznávacích funkcií, zvýraznenosť čŕt
nachádzame v oblasti porúch sociability a za forenzne významné vo vzťahu ku skutku považuje
osobnostnú nezrelosť spojenú so zníženou kvalitou regulácie uvoľňovania vnútorného napätia, ktorá
sa spája so zníženou kapacitou pre zvládanie interpersonálnej záťaže. Ide najmä o komunikáciu s
emočne blízkymi osobami, akou môže byť partnerka. Všeobecná vierohodnosť je u obžalovaného

znížená, rovnako špecifická vierohodnosť jeho výpovede ako psychologická kategória. U poškodenej
ide o osobu, ktorej stav poznávacích funkcií nie je forenzne významne narušený. Ide o osobnosť
prevažne extrovertovanú, zameranú na reakcie svojho okolia. Stavy jej potrieb prežíva intenzívnejšie a
intenzívnejšia je aj reakcia na ich neuspokojenie. V rozhodovacích a ovládacích procesoch prevažujú
emócie, pričom racionálna kontrola je sekundárna. Poškodená očakáva od svojho okolia upevňovanie

svojho sebaobrazu a pokiaľ sa jej takéto potvrdenie nedostáva, tak koná nápadne až v asociálnom
rozsahu. Vo vzťahu ku skutku boli zistené také reakcie, ktoré sú z okruhu pôsobenia stresu, avšak nie
sú závažného rozsahu do takej miery, že by ju zásadným spôsobom obmedzovali v bežnom živote,
napriek tomu, že jej prinášajú pocity diskomfortu. Všeobecná aj špecifická vierohodnosť výpovede
sú znížené. U poškodenej je obzvlášť významné narušenie schopnosti primerane vnímať v stavoch,

ktoré sú pre ňu emočne nadlimitné, čo súvisí s jej štruktúrou osobnosti, ako aj v stavoch ovplyvnenia
návykovými látkami. U poškodenej je racionalita sekundárna, kvalita rozhodnutí súvisí s intenzitou
emócií, tým je narušené myslenie, aj hodnotenie reality. Ide o trvalú vlastnosť, ktorá je takého rozsahu,
že ovplyvňuje všeobecnú vierohodnosť poškodenej, preto sa dá očakávať, že v stavoch silných emócií
bude hodnotiť realitu skreslene, čo však neznamená, že by nevedela identifikovať základné oporné

body situácie. K zníženiu všeobecnej vierohodnosti prispieva aj pravdepodobnosť užívania návykových
látok. V klinickom obraze poškodenej sú znaky, ktoré sú typické pre reakciu na stres. Tie boli tvorené
konfliktmi s obžalovaným a podieľali sa na nich zdroje súvisiace s osobnosťou poškodenej v zmysle
intenzívnehoprežívaniaaemočnejregulácie.Konfliktnosť,ktorábolamedziobžalovanýmapoškodenou
vzájomná, ovplyvňovala život poškodenej počas spolužitia. Z psychologického hľadiska samotný prísun

negatívnych emócií, ktorý vyplýva z konfliktov, nie je postačujúcim kritériom na stanovenie týrania z
psychologického hľadiska. V psychickom stave poškodenej boli zistené nie závažné zmeny, ktoré sú
miernymi prejavmi reakcie na stres. Zneužívanie návykových látok u poškodenej nebolo zistené ako
následok procesu týrania. Obžalovanému sa nepodarilo ovládnuť poškodenú natoľko, aby sa stala od
neho závislou, vzdorovala mu a sama od neho odišla. Pokiaľ aj bol rozbehnutý nejaký proces, ktorý by

niekedy mohol skončiť týraním v psychologickom význame, tak celkom určite bol prerušený, nestal sa.
Niečo tam bolo, ale nebolo to závažné.

Zo záverov znaleckého posudku č. 69/2019 znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, okrem už uvedeného
v rámci výsluchu vyplynulo, že konanie obžalovaného, ktoré sa mu kladie za vinu, spôsobovalo

poškodenej psychické utrpenie, tak z dôvodov konfliktov medzi nimi, ako aj z fyzického násilia, pokiaľ
sa preukáže. Správanie obžalovaného pociťovala ako nesúlad so svojimi potrebami, čo u nej vyvolávalo
stres spojený so strachom z reakcií obžalovaného na jej prejavy realizácie vôle. Uvedené vzájomné
konflikty negatívnym spôsobom ovplyvňovali jej život po dobu vzájomného spolužitia. K zásadnej
zmene psychického stavu poškodenej v priamom dôsledku konfliktného vzťahu nedošlo a prognóza je

spojená s nárokmi na reštrukturalizáciu osobnosti pri rizikových faktoroch vedúcich k dekompenzácii
emočnej stability. Súčasný psychický stav poškodenej sa vyznačuje miernymi prejavmi reakcie na stres
v dôsledku konfliktov medzi ňou a partnerom, pričom sčasti súvisí aj s konaním obžalovaného. K miere
nie je možné sa vyjadriť. U poškodenej boli vo všeobecnosti zistené znaky reakcie na stres. Poškodenáv konfliktných situáciách v prípade, že s konaním obžalovaného nesúhlasila, prejavovala odpor verbálne
aktívne alebo pasívne vyhýbavo (odišla). Voľným zhodnotením znalcom nejde o mechanizmus týrania a
u poškodenej o týranú osobu z psychologického hľadiska, napriek tomu, že sa vyskytujú niektoré typické

znaky. Z psychologického hľadiska nie je postačujúce, aby zažívala príkorie, ktoré pripisuje správaniu
partnera.

Zo záverov znaleckého posudku č. 71/2019 znalca MUDr. Mária Straku vyplynulo, že obžalovaný nie
je závislý na psychoaktívnych látkach, v čase skutku neboli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti

žiadnym spôsobom a v žiadnej miere ovplyvnené, zmenené, znížené, či vymiznuté. Pobyt obžalovaného
na slobode nie je nebezpečný, nie je potrebná žiadna z foriem ochrannej psychiatrickej liečby. Nie je
potrebné uňho skúmať duševný stav.

Zo záverov znaleckého posudku č. 85/2019 znalca MUDr. Mária Straku vyplynulo, že poškodená
nie je závislá na psychoaktívnych látkach. Bola užívateľkou psychoaktívnych látok (dominantne

psychostimulancií a kokaínu) bez prítomnosti vzniku látkovej telesnej alebo psychickej závislosti. Pobyt
poškodenej na slobode nie je nebezpečný, nie je potrebná žiadna z foriem ochrannej psychiatrickej
liečby. Nie je potrebné u nej skúmať duševný stav, aktuálne netrpí žiadnou forenzne významnou
duševnou poruchou, či chorobou.

Z uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5P/76/2018 zo dňa 06.11.2018 vyplynulo, že
maloleté deti boli dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca - obžalovaného. Matke bola určená
povinnosť prispievať na výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa. Uznesenie
bolo vydané v spojitosti s návrhom obžalovaného podaným súdu dňa 05.11.2018, v ktorom obžalovaný
popisuje dôvody.

Z uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 20P/72/2018 zo dňa 06.03.2019 vyplynulo, že súd
zastavil konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, na základe späťvzatia návrhu
matkou.

Z lekárskej správy poškodenej zo dňa 01.02.2016 vyplynulo, že pacientka bola prijatá po úmyselnom
samopoškodení liekmi, údajne v suicidálnom úmysle. Je depresívne ladená, ľahko somnolentná. Prijatá
za účelom sledovania stavu. Doporučená pravidelná psychiatrická liečba, riešenie situácie doma s
partnerom, nesúhlasila s ústavnou psychiatrickou liečbou, prepustená do ambulantnej starostlivosti.

ZosprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinyzodňa22.05.2019vyplynulo,žerodinajepoddohľadom
od 23.06.2016. poškodená v danom čase hlásila agresivitu obžalovaného. Navštevovali poradenstvo,
potom sa im narodilo spoločné tretie dieťa. Vo februári 2017 bola ukončená spolupráca s rodinou.
Ďalšie hlásenie prišlo zo strany otca v októbri 2018, poškodená opustila domácnosť a nevie, kde sa
zdržiava.Srodinousaďalejpracovalo,bolivyžiadanésprávyzoškolyamaterskejškoly.Dňa25.02.2019

oznámené, že návrh na zverenie vzatý späť oboma stranami. Rozhodli sa opäť žiť ako rodina. Dňa
12.04.2019 sa dostavila stará matka maloletých detí zo strany matky a uviedla, že jej dcéra sa potrebuje
liečiť, psychopat otec ju cez deti vydiera. Rodina bola okamžite navštívená, avšak počas návštevy
bolo zistené, že o deti je riadne postarané, ďalšie konflikty sa nedali konštatovať. Po tomto dátume
veci nabrali rýchly spád, dňa 22.04.2019 bola poškodená vypočutá políciou a otec bol vzatý do väzby.

Matka maloletých uvádzala, že čím ďalej, tým horšie znášala žiarlivosť partnera, ktorý ju obmedzoval
na slobode a v domácnosti aj mimo nej. Dňa 06.05.2019 sa dostavila stará matka maloletých, ktorá ich
informovala, že okresný súd zamietol návrh na neodkladné opatrenie na zverenie maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky. Matka maloletých podľa starej matky absolvuje denné odbery moču pre
zistenie prítomnosti drog v tele.

Zo správy Q. D. zo dňa 22.05.2019 vyplynulo, že obžalovaný pracoval pre spoločnosť v období od
12.07.2017 do 30.09.2019, práce boli vykonávané príležitostne. Plnil si svoje pracovné povinnosti,
nemajú informácie ohľadom jeho súkromia. Poškodená pre nich nepracovala.

Zo správy R. I. C. D. vyplynulo, že poškodená u nich pracovala v období od 10.09.2018 do 11.11.2018,
bola veľmi šikovná, pracovne aktívna, priateľská a obľúbená v kolektíve. Obžalovaný za ňou často
chodieval sám, aj s deťmi. Po jeho návšteve bola vždy nervózna, niekedy aj plakala, nevedela sa
sústrediťnaprácu,pretohopoprosila,abyzaňoupočaspracovnejdobynechodil.Obžalovanýtododržala čakával ju vonku pred predajňou. Pracovný pomer bol ukončený zo strany poškodenej. Jeden deň
neprišla do práce, nezdvíhala telefón, neodpovedala na správy. Po pár dňoch jej druh osobnej priniesol
výpoveď, že si našla inú prácu, lebo jej táto výplata nestačí.

Zo správy Primabanky zo dňa 06.08.2019 vyplynulo, že je v nej vedený C. D. B., nar. XX.XX.XXXX ako
majiteľ účtu vedeného od 01.10.2018.

Z návrhu na určenie výživného podaného poškodenou zo dňa 22.10.2018 vyplynulo, že poškodená ním

navrhuje zverenie troch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti vzhľadom na dlhodobé nezhody s
obžalovaným.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 2T/25/2017 zo dňa 17.03.2017 vyplynulo, že
poškodená bola uznaná vinnou pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného
zákona a bol jej uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní

2 roky.

Zo správy školskej psychologičky zo dňa 12.05.2020 vyplynulo, že H. B., nar. XX.XX.XXXX sa stal
žiakom P. B. D. G. B. S. M. - I. koncom školského roka 2018/2019. Prestup bol realizovaný tesne
pred koncom školského roka, proces adaptácie prebiehal naďalej aj začiatkom ďalšieho školského

roka, v jeho druhom ročníku. Na novú školu sa adaptoval dobre. Triedny kolektív ho prijal a začlenil
medzi seba. Vďaka individuálnemu prístupu mohol vyrovnať rozdiely v oblasti vtedajšej dosiahnutej
úrovne obsahových a výkonových vzdelávacích štandardov. V interakcii učiteľ - žiak viackrát konzultovali
priebežne sa vyskytujúce ťažkosti v oblasti rešpektovania autority učiteľa a jeho pokynov na vyučovaní.
H. mal vždy priestor vyjadriť svoj názor na danú situáciu. Svoje subjektívne hľadisko vysvetľoval

neporozumením či aktuálnou nechuťou plniť si svoje povinnosti. H. osobnosť je detská, vo vývine. V
osobnom kontakte pôsobí príjemne a priateľsky. Jeho komunikačné schopnosti sú na dobrej úrovni.
Motivujúco naňho pôsobia vonkajšie odmeny v podobe materiálnych vecí, ktoré ho aktuálne zaujímajú
- napr. vlastný mobil, nové lego, atď. V bezpečnom a bezpodmienečne pozitívnom prístupe zdieľa svoje
túžby, plány, sny, primerané jeho fyzickému a mentálnemu veku, ako aj jeho rodinnej situácii.

Z lekárskej správy MUDr. Vojtecha Pálházyho zo dňa 12.05.2020 vyplynulo, že poškodená je v
evidencii ambulancie od 28.06.2016. Vtedy bola gravidná, vo 4. mesiaci, moč bola pozitívna na
metamfetamín. Poškodená vtedy deklarovala ochotu abstinovať, bola zahájená príprava na odvykaciu
liečbu. Poškodená dohodu nedodržala, vzorku moču priniesla jedenkrát, na program nenastúpila. Druhá

návšteva bola až 02.05.2019, posledná 03.12.2019, tvrdila, že je čistá. Záver psychiatra: abnormne
štruktúrovaná osobnosť závislá na psychoaktívnych látkach s poruchami správania.

Z návrhu matky poškodenej F. I. na vydanie neodkladného opatrenia vyplynulo žiadosť o zverenie
maloletých detí do starostlivosti starej matky maloletých vzhľadom na odchod poškodenej z domácnosti.

Z uznesenia sp. zn. 59P/50/2020 zo dňa 16.03.2020 vyplýva, že na základe návrhu starej matky F. I.
zo dňa 13.03.2020 boli maloleté deti C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, H. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar.
XX.XX.XXXX, dočasne zverené do starostlivosti starej matky F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, M..

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda vyplynulo, že rodina je riešená od

23.06.2016 do 20.09.2016. Následné správy sú od 22.10.2018, keď poškodená opustila spoločnú
domácnosť, správa zo dňa 03.12.2018 končí záverom, že matka poškodenej zvažuje podanie trestného
oznámenia na obžalovaného z predaja drog a týrania jej dcéry a vnukov. Poškodenej matka volala
pracovníčkeapovedalajej,žehovorilaspoškodenou,ktorájupožiadala,abyjuužnikdynekontaktovala.
Následná správa je zo dňa 12.04.2019, na základe udania F. I. bolo treba poškodenú dostať na

liečenie. Obžalovaný je tiež psychopat a vydiera poškodenú cez deti. Posledná správa je z 06.05.2019
o priebežnom kontakte s matkou a starou matkou maloletých detí po vzatí obžalovaného do väzby.

V súdnom spise je založená aj rozsiahla e-mailová komunikácia poškodenej H. I. s matkou F. I., ktorá
obsahuje komunikáciu v priebehu viacerých rokov.

V odpise registra trestov má obžalovaný štyri záznamy – 1/ odsúdenie v trestnej veci Okresného súdu
Dunajská Streda, sp. zn. 3T/64/2006, pre skutok právne kvalifikovaný podľa § 213 ods. 1 Trestného
zákona, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený; 2/ odsúdenie v trestnej veci Okresného súduDunajská Streda, sp. zn. 1T/12/2013, pre skutok právne kvalifikovaný podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona; 3/ odsúdenie v trestnej veci Okresného súdu Bratislava 5, sp. zn. 0T/45/2013, pre skutok právne
kvalifikovaný podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený;

4/ odsúdenie v trestnej veci Okresného súdu Bratislava 5, sp. zn. 2T/1/2014, pre skutok právne
kvalifikovaný podľa § 183 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, § 183 ods. 1 Trestného zákona. Zo správy
z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 27.03.205 vyplynulo, že sa o osobe
obžalovaného nenašli žiadne údaje. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 27.03.2025
vyplynulo, že obžalovaný bol od 25.10.2021 do 31.10.2024 zamestnaný s tým, že zo Sociálnej poisťovni

je mu vyplácaný invalidný dôchodok a dávka v nezamestnanosti. Z odpovede na lustráciu v registri
generálnej prokuratúry zo dňa 27.23.2025 vyplynulo, že aktuálne sa voči obžalovanému nevedie žiadne
ďalšie trestné konanie. Z údajov v Agende dopravno-správnych činností zo dňa 27.03.2025 vyplynulo
päť priestupkov na úseku cestnej premávky v období od roku 2004 do roku 2012, kedy je evidovaný
posledný priestupok. Z odpisu registra obyvateľov zo dňa 27.03.2025 súd zistil, že obžalovaný je
rozvedený a má štyri deti.

Z odpovede na lustráciu v ZVJS vyplynulo, že poškodená sa nenachádza vo výkone väzby ani vo
výkone trestu odňatia slobody. V odpise registra trestov má poškodená dva záznamy – v prvom
prípade sa dopustila prečinu krivej výpovede a krivej prísahy, v druhom prípade šlo o drogový trestný
čin s tým, že v oboch prípadoch sa na poškodenú hľadí ako kedy nebola odsúdená. Zo správy

z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 27.03.2025 vyplynuli dva priestupky,
v jednom prípade šlo o priestupok na úseku cestnej premávky, v druhom prípade sa poškodená dopustila
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa
27.03.2025 vyplynulo, že poškodená bola v minulosti zamestnaná, naposledy v období od 11.10.2024
do 31.10.2024, žiadne dávky resp. dôchodky jej zo Sociálnej poisťovni nie sú vyplácané. Z odpovede na

lustráciu v registri generálnej prokuratúry zo dňa 27.03.2025 vyplynulo, že aktuálne sa voči poškodenej
vedú trestné konania. Z údajov v Agende dopravno-správnych činností zo dňa 27.03.2025 vyplynuli dva
priestupky na úseku cestnej premávky a to jeden v roku 2022 (priestupok podľa §22 ods. 1 písm. m/
zákona č. 379/1990 Zb.) a jeden v roku 2024 (priestupok podľa §22 ods. 1 písm. f/ zákona č. 379/1990
Zb. a § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z. z.). Z odpovede na lustráciu v registri obyvateľov zo dňa

27.03.2025 súd zistil, že poškodená je slobodná a má tri deti.

Podľa§208ods.1písm.a/Trestnéhozákona, ktoblízkejosobealeboosobe,ktorájevjehostarostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo

obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa
páchateľa potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného
zákona je dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia jedným

z konaní podľa § 208 ods. 1 písm. a) až e). V obsahu znenia (základnej) skutkovej podstaty trestného
činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona je vymedzený konkrétny
výpočet foriem konania páchateľa, ktorými môže byť táto skutková podstata naplnená. Súčasne pre
naplnenietejtoskutkovejpodstaty,zostranypáchateľa,musíísťotrvalejšie(sústavnejšie)konanie,ktoré
sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním s tým, že ak

sa pravidelne opakuje, musí byť spôsobilé poškodenej osobe (osobám) zapríčiniť psychické, prípadne
aj fyzické útrapy (len spôsobilé, následok teda nastať nemusí). Nevyžaduje sa, aby u blízkej osoby
vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť,
bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (teda ako zlo, bezprávie, krivdu), t. j.
ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy

z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Nejde teda o pojem totožný s pojmom neznesiteľné
útrapy. Kvalifikačným hľadiskom možného následku tohto trestného činu vo forme fyzického alebo
psychického utrpenia je trvalosť či hromadnosť, teda to, že útoky sú opakované, sú sústavné a práve tátoopakovanosť spôsobuje, resp. môže spôsobiť fyzické či psychické utrpenie poškodených osôb (osoby),
ktoré nie je len celkom krátkeho a prechodného charakteru.

V § 138 Trestného zákona zákonodarca taxatívne vymedzuje závažnejší spôsob konania, ktorý je
okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby. Aby bolo možné použiť kvalifikačný
znak závažnejším spôsobom konania, ktorý sa vyskytuje v kvalifikovaných skutkových podstatách, je
potrebné, aby páchateľ naplnil aspoň jeden znak z písmen a/ až j/, pričom páchateľ môže naplniť
aj viacero znakov zo závažnejšieho spôsobu konania podľa § 138 Trestného zákona. Pod pojmom

"závažnejší spôsob konania" rozumieme v zmysle § 138 písm. b/ Trestného zákona páchanie trestného
činu po dlhší čas. Aby páchateľ naplnil kvalifikačný pojem "páchanie trestného činu po dlhší čas" v
zmysle § 138 písm. b/ Trestného zákona, musí ísť o páchanie toho istého trestného činu (bez ohľadu
na to, či páchateľ naplní raz základnú skutkovú podstatu inokedy kvalifikovanú skutkovú podstatu). Z
gramatickéhovýkladumožnovyvodiť,žemusíísťotakdlhýčas,ktorýjednakprekračujeinakobvyklýčas
páchania konkrétnej trestnej činnosti (tzv. kvantitatívna stránka), jednak by použitie základnej skutkovej

podstatykonkrétnehotrestnéhočinudostatočnenevystihovalozávažnosťspôsobukonaniakonkrétneho
páchateľa (tzv. kvalitatívna stránka). Tento znak je potom potrebné posudzovať individuálne v každom
konkrétnom prípade.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím

nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých
dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného konania.
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach, je potrebné

rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Koslobodeniuobžalovanéhospodobžalobypodľa§285písm.a/Trestnéhoporiadkudôjdevtedy,aksúd
na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nemôže jednoznačne, bez dôvodných
pochybností, prijať záver, že sa stal samotný skutok uvedený v obžalobnom návrhu. Nie je však nutné,

aby sa nestalo vôbec nič z vymedzenia skutku uvedeného v obžalobnom návrhu a postačuje, že sa
nestalo to, čo tvorí podstatu skutku pri rešpektovaní zachovania totožnosti skutku. Uvedený dôvod
sa uplatní jednak v prípade preukázania, že sa skutok nestal, jednak v prípade, že po vykonanom
dokazovaní zostali dôvodné pochybnosti, že sa skutok stal. V prípade tohto dôvodu oslobodenia sa
uplatnení zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), t.j. ak po vykonanom

dokazovaní zostanú o určitej skutkovej okolnosti dôvodné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť
vykonaním ďalších dôkazov, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel k
záveru, ženebolomožnébezdôvodnýchpochybnostíprijaťzáver,žesastalskutokkladenýobvinenému
za vinu, preto bolo potrebné postupom podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodiť obžalovaného
spod obžaloby.

Ťažiskovou otázkou bolo, či sa obžalovaný voči poškodenej správal po dlhší čas takým spôsobom, že
jeho správanie v poškodenej vyvolávalo psychické a fyzické utrpenie tak, ako mu to kladie za vinu
obžaloba a vyvodzuje z toho naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu -
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.

V konaní nebolo sporné, že obžalovaný a poškodená ako druh a družka v období vymedzenom
vobžalobespolusichmaloletýmideťmispoločneobývalidomácnosťvmesteB.,okresDunajskáStreda,
na T. G. G. v obytnom bloku pod súpisným číslom XXXX/XX v byte na deviatom poschodí. Nespornouskutočnosťou bola aj existencia hádok medzi obžalovaným a poškodenou, no priebeh ich spoločného
spolužitia však obžalovaný a poškodená opisujú rozdielne.

Obžalovaný od začiatku popiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Uznal, že mali
s poškodenou konflikty, hádky, tie však boli iba bežné, poprel, že by poškodenej ubližoval, vulgárne jej
nadával, zamykal ju. Obžalovaný poukázal na problémy poškodenej s drogami, na jej opätovné pokusy
o samovraždu, jej nezáujem o domácnosť a časté opustenie domácnosti, pričom práve on sa o všetko
staral. Dal do pozornosti, že keď sa bola poškodená bicyklovať s deťmi, vrátila sa s oškretou nohou,

pričom aj deti hovorili, že mama spadla.

Naproti tomu poškodená vypovedala o vážnych konfliktoch s poškodeným už od roku 2013, obžalovaný
bol príliš žiarlivý, kontroloval jej mobil, potom ju začal zamykať. V roku 2015-2016 sa dvakrát pokúsila
o samovraždu (raz sa predávkovala, raz si podrezala žily), lebo nevidela východisko zo vzťahu.
Poškodená opísala vulgárne nadávky, ktoré jej obžalovaný počas spolužitia adresoval (piča, kurva,

neschopná matka a pod.) ako aj viaceré fyzické ataky voči jej telesnej integrite (zahasil na nej cigaretu,
ťahanie za oblečenie do kúpeľne, kde ju chcel osprchovať, sotenie o kuchynskú linku a smerom na
chodbu v dôsledku čoho mala modrinu na bruchu, na nohe jazvu - asi 10 cm odreninu na nohe, následne
upadla do depresie, opľul ju, zvykol ňou triasť). Poškodená verbalizovala strach z obžalovaného, pričom
nešlo o strach fyzický, ale že ju dostane do takého stavu, že vyskočí z balkóna. Poškodená priznala

užívanie drog. K svojim odchodom uviedla, že tak činili z dôvodu, že to chcela s obžalovaným skončiť,
zakazoval jej odísť s deťmi, deti jej ale potom chýbali, keď ich nevidela. O všetkom sa zdôverila matke,
kamarátke L. G. a vedela o tom aj J. G.. Poškodená však následne, pri výsluchu na hlavnom pojednávaní
dňa 15.07.2022 vypovedala, že obvinený je nevinný. Hádky viac-menej vytvárala ona, bola závislá na
drogách, pričom šlo len o bežné hádky, nedorozumenia. Dodala, že od malička má psychické problémy.

K výpovedi z prípravného konania, v ktorej usvedčovala obžalovaného z „týrania“ poškodená uviedla, že
sinaväčšinuvecinespomína,žesinepamätácelétoobdobie,nepamätásisvojuvýpoveď,chcenapraviť
to, čo pokazila, skutok sa nestal, nevedela ako vypovedala pred vyšetrovateľom. K motívu, ktorý ju viedol
k tomu, že odchádzala z domu poškodená poznamenala, že mali časté hádky a ona to nezvládla, preto
keď sa pohádali, buchla dvermi a odišla. K zraneniam a popáleniu poškodená poznamenala, že nemá

žiadne poranenia, ani na ramene. Poškodená ďalej vypovedala, že voči obžalovanému sa v minulosti
dopustila krivej výpovede, zo čo bola aj odsúdená. Dodala, že kľúče od bytu v roku 2019 nemala,
obžalovaný ju nevymkol, sama odišla. Ich časté hádky boli o všetkom, o tom, ako vychováva deti, ako
sa oblieka, bežné veci, bolo to obojstranné, robila hlúposti, odchádzala bežne z domu. K pravdivosti jej
výpovede vyhlásila, že pravdivá je jej aktuálne výpoveď na hlavnom pojednávaní.

Súd sa vzhľadom na zmenu výpovede poškodenej zameral na jej jednotlivé výpovede a ich logickú
súvislosť s neskoršími dôkazmi, ktoré majú svedčiť o vine obžalovaného a ich posúdením a riadnym
vyhodnotením dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané poškodenou sami o sebe, ani v spojení s
ďalšími dôkazmi neobstoja.

Výpoveď poškodenej je jediným priamym dôkazom usvedčujúcim obžalovaného zo spáchania skutku,
ktorý sa mu v prejednávanom prípade kladie za vinu, no z pohľadu súdu sa jedná o dôkaz nejasný
anepresvedčivý,pretoževýpovedipoškodenejchýba jasnosť,logickosť,zrozumiteľnosť,presvedčivosť.
Rovnako vierohodnosť poškodenej a jej výpovede, ktorá ako jediná priamo v značnej miere potvrdzuje

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, bola spochybnená a pravdivosť jej tvrdení v značnom rozsahu
vyvrátená ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.

Pokiaľ ide o pravdivosť výpovede poškodenej, táto bola takmer v celom rozsahu popretá výpoveďou
obžalovaného, ktorý poprel násilné správanie voči poškodenej, v značnej miere bola vyvrátená

výpoveďou susedov, ktorý opísali obžalovaného ako starostlivého otca, ktorý každý deň zabezpečoval
prevoz detí do školy a škôlky, zatiaľ čo všetci susedia zhodne opísali ako poškodená pravidelne opúšťala
sama spoločnú domácnosť, do ktorej sa vrátila niekedy až po niekoľkých dňoch, chodila oblečená
vyzývavo a žiadne viditeľné zranenia nemala.

V tomto smere je z pohľadu súdu potrebné uviesť, že pravdivosť výpovede poškodenej bola
spochybnená aj výpoveďou svedkyne F. I., jej matky, ktorá v súvislosti so zraneniami, ktoré mal
poškodenej spôsobiť obžalovaný uviedla, že hoci prvotne jej poškodená uviedla, že zranenie na nohe
a bruchu, ktoré sú zachytené na fotografiách, jej mal spôsobiť obžalovaný, neskôr jej uviedla, že sajej stali pri bicyklovaní, čo potvrdili aj maloleté deti poškodenej. Vzhľadom aj na drogovú minulosť
a nezáujem poškodenej o maloleté deti, samotná matka poškodenej vyslovila pochybnosti o pravdivosti
tvrdení poškodenej.

V naznačenom smere poukazuje súd ďalej na konkrétny obsah výpovedí obžalovaného, poškodenej
a vo veci vypočutých svedkov ohľadom charakteristiky poškodenej a obžalovaného, prípadne aj ich
spolužitia. Do popredia vystupuje skutočnosť, že poškodená bola už od detstva užívateľkou drog. Hoci
aj obžalovaný priznal občasné užívanie drog, poškodená priznala aj psychické problémy a dva pokusy

o samovraždu. Navyše vo vzťahu k obžalovanému bola v minulosti právoplatne odsúdená za trestný čin
krivej výpovede, čo v očiach súdu v súhrne s ostatými zistenými skutočnosťami vyvoláva pochybnosti
o hodnovernosti poškodenej a pravdivosti jej výpovede.

Pokiaľ ide o výpovede kamarátok poškodenej či konateľa zamestnávateľa poškodenej, súd konštatuje,
že tieto potvrdzujú tvrdenia poškodenej len nepriamo a vo veľmi minimálnej miere, nakoľko predmetní

svedkovia neboli nikdy priamymi svedkami žiadneho z poškodenou tvrdených útokov zo strany
obžalovaného na jej osobu, nikdy na nej nevideli žiadne zranenia, všetci mali informácie o údajnom
protiprávnom konaní len od poškodenej. Svedkyňa H. C. navyše vypovedala, že daným tvrdeniam
neverila, lebo pri ich prednese sa poškodená smiala. Svedkyňa D. N. zas opísala komunikáciu
poškodenej a obžalovaného v jej prítomnosti za normálnu, obžalovaný bol k poškodenej milý. Z

uvedeného nesporne vyplýva, že svedkovia mali ohľadom údajného týrania zo strany obžalovaného len
sprostredkované informácie od poškodenej, o výpovedi ktorej mal súd vážne pochybnosti z hľadiska jej
vierohodnosti, ako aj pravdivosti vzhľadom na všetky vo veci vykonané dôkazy, pričom sami nikdy neboli
svedkom fyzických ani verbálnych napadnutí zo strany obžalovaného.

Vierohodnosť výpovede poškodenej bola významne spochybnená aj znaleckým skúmaním znalcom
psychológom RNDr. Dušanom Kešickým. Z výsluchu daného znalca vyplynulo, že u poškodenej ide o
osobu, ktorej osobnosť je prevažne extrovertovaná, zameraná na reakcie svojho okolia. Stavy jej potrieb
prežíva intenzívnejšie a intenzívnejšia je aj reakcia na ich neuspokojenie. V rozhodovacích a ovládacích
procesoch prevažujú emócie, pričom racionálna kontrola je sekundárna. Poškodená očakáva od svojho

okolia upevňovanie svojho sebaobrazu a pokiaľ sa jej takéto potvrdenie nedostáva, tak koná nápadne
až v asociálnom rozsahu. Podľa záverov znalca sú všeobecná aj špecifická vierohodnosť výpovede
poškodenej znížené, pričom u poškodenej je obzvlášť významné narušenie schopnosti primerane
vnímať v stavoch, ktoré sú pre ňu emočne nadlimitné, čo súvisí s jej štruktúrou osobnosti, ako aj v
stavoch ovplyvnenia návykovými látkami. U poškodenej je racionalita sekundárna, kvalita rozhodnutí

súvisí s intenzitou emócií, tým je narušené myslenie, aj hodnotenie reality. Ide o trvalú vlastnosť,
ktorá je takého rozsahu, že ovplyvňuje všeobecnú vierohodnosť poškodenej, preto sa dá očakávať,
že v stavoch silných emócií bude hodnotiť realitu skreslene, čo však neznamená, že by nevedela
identifikovať základné oporné body situácie. K zníženiu všeobecnej vierohodnosti prispieva podľa znalca
aj pravdepodobnosť užívania návykových látok. Na tomto mieste súd poznamenáva, že na základe

vykonaného dokazovania mal za preukázané, že poškodená bola užívateľkou psychoaktívnych látok,
a to aj v inkriminovanom čase, čo vyplynulo nielen z výpovede obžalovaného a matky poškodenej –
svedkyne F. I., ako aj z výsledkov znaleckého skúmania znalcom psychiatrom, ale danú skutočnosť
potvrdila samotná poškodená. Znalec RNDr. Dušan Kešický ďalej konštatoval, že k zásadnej zmene
psychického stavu poškodenej v priamom dôsledku konfliktného vzťahu nedošlo a prognóza je spojená

s nárokmi na reštrukturalizáciu osobnosti pri rizikových faktoroch vedúcich k dekompenzácii emočnej
stability. Súčasný psychický stav poškodenej sa podľa znalca vyznačuje miernymi prejavmi reakcie na
stres v dôsledku konfliktov medzi ňou a partnerom, pričom sčasti súvisí aj s konaním obžalovaného,
zároveň boli u poškodenej vo všeobecnosti zistené znaky reakcie na stres. Voľným zhodnotením znalca
v prípade poškodenej nejde o mechanizmus týrania a u poškodenej o týranú osobu z psychologického

hľadiska.

Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že poškodená mala konflikty nielen s obžalovaným, ale aj s vlastnou
matkou, mala problémy s látkovou závislosťou, viackrát sa pokúsila o samovraždu, pričom takéto
správanie u nej nezačalo v dôsledku vzťahu s obžalovaným. Takéto správanie sa u nej vyskytovalo v

minulosti a pretrvávalo i ďalej bez ohľadu na to, či bola vo vzťahu s obžalovaným.

Pokiaľ ide o svedectvo ohľadom modrín na poškodenej, k tomu súd uvádza, že osobu obžalovaného
ako osoby zodpovednej za tieto zranenia uviedla poškodená kamarátke J. G. a zaslala jej fotografieo týchto zraneniach, ktorá tieto následne preposlala matke poškodenej, ktorá na ich podklade podala
trestné oznámenie na obžalovaného. Obžalovaný poprel, že by spôsobil poškodenej dané zranenia
a jeho obhajobu neskôr podporila matka poškodenej, ktorej to mala potvrdiť samotná poškodená

s odôvodnením, že si dané zranenia spôsobila pri bicyklovaní, čo potvrdili aj jej maloleté deti. Žiadny
vo veci vypočutí svedkovia na poškodenej nikdy nevideli žiadne zranenia, a vo vzťahu k zraneniam
zachyteným na fotografiách dospel súd na základe vykonaného dokazovanie k záveru, že tieto sa
poškodenejnestalivpriamejpríčinnejsúvislostiskonanímobžalovaného,alesiichspôsobilapoškodená
sama. Ako nepravdivé vyhodnotil súd aj tvrdenie poškodenej o tom, že obžalovaný na nej mal uhasiť

cigaretu. Hoci matka poškodenej vypovedala, že dané zranenie na dcére videla, súčasne prezentovala
určité pochybnosti o pravdivosti tvrdení poškodenej, ktorá jej ohľadne týchto zranení mala uviesť, že
jej to spôsobil obžalovaný. Okrem toho, poškodená na hlavnom pojednávaní poprela, že by jej takéto
zraneniaobžalovanýspôsobil,napodporusvojichtvrdenínahlavnompojednávaníukázaladanérameno
a vyhlásila, že na ramene nemá žiadne zranenie, žiadne zranenia na ramene poškodenej nevidel ani
prítomný prokurátor.

Naproti tomu obžalovaný od začiatku konania popiera spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu
a konzistentne opisuje spolužitie s poškodenou priznávajúc existenciu bežných hádok a vylučujúc
akékoľvek týranie poškodenej.

Výpoveď obžalovaného je podporená výpoveďami susedov, ktorí zhodne vypovedali o starostlivosti
obžalovaného o deti, o tom ako poškodená pravidelne opúšťala spoločnú domácnosť aj na niekoľko dní,
o tom, že na nej nikdy nevideli žiadne zranenia, hoci sa obliekla striedmo.

V prospech obhajobných tvrdení obžalovaného vyznieva aj výpoveď matky poškodenej svedkyne F.

I., ktorá podaním trestného oznámenia iniciovala trestné konanie na obžalovaného. Táto svedkyňa
ozrejmila, že nebola svedkom konania, ktoré sa kladie obžalovanému za vinu, všetko počula
len sprostredkovane od poškodenej, pričom sama svedkyňa spochybnila pravdivosť skutočností
uvádzaných poškodenou. Svedkyňa dala do pozornosti, že impulzom na podanie trestného oznámenia
boli fotografie zranení poškodenej, ktorej jej mal spôsobiť obžalovaný, o ktorých následne sama

poškodená vyhlásila, že si spôsobila pri jazde na bicykli so synmi, čo maloleté deti sami potvrdili.

Hoci z výpovedi kamarátok poškodenej (J. G., L. G., H. C.) zhodne vyplynulo, že poškodená sa im
sťažovala na obžalovaného, ani jedna si na poškodenej nevšimla žiadne zranenie. Svedkyňa H. C.
navyše vypovedala, že poškodená mala modrinu, keď bola behať a poškodenej neuverila, keď hovorila,

že ju obžalovaný týra a že ju bije, pretože poškodená sa pri tom smiala. V rovnakom duchu vypovedal
aj svedok G. P. – poškodená mu síce o obžalovanom povedala, že ju bil, ale svedok nevidel na
poškodenej žiadne známky násilia, navyše mu ani nepovedala, že by nechcela pracovať s obžalovaným,
nevidel žiadny útok, hádky medzi nimi nezaznamenal a konštatoval, že k ich spolužitiu sa nevie vyjadriť.
Skutočnosť, že zo správy zamestnávateľa poškodenej – R. I. vyplýva, že obžalovaný navštevoval

poškodenú napracovisku,čiužsámalebosdeťmistým,žepoškodenápojehonávštevebolanervózna,
niekedy plakala a nevedela sa sústrediť na prácu, nepreukazuje páchanie žalovanej trestnej činnosti
obžalovaným, jedná sa len o opis správania poškodenej a jej reakciu na prítomnosť obžalovaného
bez konkrétneho určenia príčin jej správania a vzhľadom na charakteristiku osobnosti poškodenej ako
vyplýva zo znaleckého skúmania, nemožno daný dôkaz vyhodnotiť v neprospech obžalovaného.

Matka obžalovaného H. B. vypovedala o problémoch medzi obžalovaným a poškodenou z dôvodu
častých odchodov poškodenej z domu, o problémoch poškodenej s drogami, o jej pokusoch
o samovraždu, svedkyňa vypovedala, že nevidela napádanie poškodenej obžalovaným, čo tiež vyznieva
v prospech obhajobných tvrdení obžalovaného.

Vo vzťahu k výpovedi svedkov – G. H. M. a D. N. – súd uvádza, že tieto prišli do kontaktu s obžalovaným
a poškodenou v súvislosti s tým, že pôsobili ako zamestnankyne úradu práce sociálnych vecí a rodiny.
Svedkyňa H. M. osobne nikdy nevidela, že by šlo o týranie, poškodená nehovorila, že ju obžalovaný
bije, ale že je žiarlivý a že ona je pod tlakom, o deti bolo vždy postarané. Svedkyňa D. N. vypovedala,

že stretávala poškodenú na detskom ihrisku, trikrát tam bol aj obžalovaný, ale nevidela žiadne hádky
medzi nimi, správali sa normálne, na poškodenej nevidela modriny a zranenia, nesťažovala sa na
obžalovaného.Vtejtosúvislostijepotrebnédaťdopozornostiskutočnosť,ževerziaobžalovanéhoohľadomvzájomného
spolužitia s poškodenou bola v značnej miere potvrdená aj samotnou poškodenou v neskoršej výpovedi
s tým, že poškodená zároveň priznala, že hádky vyvolávala ona, priznala užívanie drog, psychické

problémy ako aj skutočnosť že opúšťala spoločnú domácnosť. Súd tak uzatvára, že ani samotná
výpoveď poškodenej jednoznačne nepotvrdzuje spáchanie skutku obžalovaným vo vzťahu k poškodenej
tak, ako je to uvedené v obžalobe.

Znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický na hlavnom pojednávaní dňa 03.06.2020 vypovedal, že v osobe

obžalovaného sa jedná o osobu s primeraným stavom poznávacích funkcií, zvýraznenosť čŕt sa
nachádza v oblasti porúch sociability a za forenzne významné vo vzťahu ku skutku považoval znalec
osobnostnú nezrelosť spojenú so zníženou kvalitou regulácie uvoľňovania vnútorného napätia, ktorá
sa spája so zníženou kapacitou pre zvládanie interpersonálnej záťaže. Ide najmä o komunikáciu s
emočne blízkymi osobami, akou môže byť partnerka. Všeobecná vierohodnosť je podľa znalca u
obžalovaného znížená, rovnako špecifická vierohodnosť jeho výpovede ako psychologická kategória.

V rámci výsluchu znalec vypovedal, že konanie obžalovaného, ktoré sa mu kladie za vinu, pokiaľ sa
preukáže, spôsobovalo poškodenej psychické utrpenie, tak z dôvodov konfliktov medzi nimi, ako aj z
fyzického násilia.

Hoci znalec psychológ konštatoval zníženú všeobecnú a špecifickú vierohodnosť obžalovaného,

súd nemal pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede obžalovaného, ani svedkov – susedov, nakoľko
vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní, a okrem toho ich výpoveď v kontexte s obsahom výpovedí
ďalších vo veci vypočutých svedkov (ako je to uvedené vyššie v texte – napr. výpoveď kamarátok,
matky obžalovaného, matky poškodenej) v otázke opisu poškodenej a jej správania nebola odlišná,
ale korešpondovala s nimi. Neboli zistené ani žiadne skutočností, pre ktoré by mali byť motivovaný

vypovedať určitým spôsobom (t.j. vypovedať účelovo, resp. tendenčne). Zároveň súd z obsahu ich
výpovedí, ako aj ďalších vykonaných dôkazov a okolností prípadu nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá
by nasvedčovala tomu, že sa snažili uvádzať nepravdivé a skresľujúce informácie výlučne v prospech
obžalovaného a v neprospech poškodenej s určitým zámerom, nakoľko všetky nimi tvrdené skutočnosti
boli vo vzájomnom súlade, ich výpovede sa navzájom dopĺňali a vytvárali konzistentný ucelený obraz

o povahe a správaní sa poškodenej a obžalovaného a ich partnerskom spolužití. Potrebné je upriamiť
pozornosťnafakt,žehocisvedkyňaF.I.nahlavnompojednávanímodifikovalasvojuvýpoveďvprospech
obžalovaného, súdu sa javí jej vysvetlenie, prečo tak učinila, za logické, preto zmenu v jej výpovede súd
nepovažoval za účelová, prípadne tendenčnú.

Pokiaľ ide o vierohodnosť poškodenej v predmetnej trestnej veci, túto mal súd, ako je to uvedená
vyššie, na základe vykonaných dôkazov za značne spochybnenú, a to nielen na základe skutočnosti,
že jej výpoveď bola v zásadnej otázke vzniku a priebehu konfliktov medzi ňou a obžalovaným, ako
aj ohľadom ich spolužitia, vyvrátená svedeckými výpoveďami (čo súd podrobne vysvetlil vyššie), ale aj
na základe zistení vyplývajúcich zo znaleckého skúmania znalcom psychológom, ktorý psychologicky

vyšetrili poškodenú a súčasne sa vyjadrili k interakcii medzi ňou a obžalovaným. Vážne pochybnosti
o vierohodnosti poškodenej nadobudol súd predovšetkým na základe konštatovania znalca C. K.,
ktorý ohľadom všeobecnej a špecifickej vierohodnosti výpovede poškodenej zistil, že tieto sú znížené,
pričom u poškodenej je obzvlášť významné narušenie schopnosti primerane vnímať v stavoch, ktoré
sú pre ňu emočne nadlimitné, teda sa dá očakávať, že v stavoch silných emócií bude hodnotiť realitu

skreslene. Závery znaleckého skúmania o tom, že u poškodenej v rozhodovacích a ovládacích
procesoch prevažujú emócie, teda kvalita rozhodnutí súvisí s intenzitou jej emócií a racionálna kontrola
je sekundárna, korešpondujú s výpoveďou poškodenej, keď táto napr. uviedla, že motívom jej odchodov
z domu bola skutočnosť, že sa pohádala s obžalovaným, preto buchla dverami a odišla.

Na základe tohto zistenia bol podľa názoru súdu významne spochybnený celý obsah výpovede
poškodenej, pretože nie je zrejmé, ktoré časti obsahu jej výpovede mohli byť alebo boli zasiahnuté
jej neschopnosťou primerane vnímať v emočne vypätých situáciách, prípadne mohli byť alebo boli
výsledkom skresleného hodnotenia reality. Teda celkovo, čo sa reálne stalo a akým spôsobom, a čo sa
nestalo.Vychádzajúczuvedenésúdustáli,ževýpoveďpoškodenejnemožnopovažovaťzahodnoverný,

jednoznačný a usvedčujúci dôkaz.

Ďalej súd poukazuje na zistenie znalca, ktorý konštatoval, že k zásadnej zmene psychického stavu
poškodenej v priamom dôsledku konfliktného vzťahu nedošlo, súčasný psychický stav poškodenej savyznačuje miernymi prejavmi reakcie na stres v dôsledku konfliktov medzi ňou a partnerom, pričom
sčasti súvisí aj s konaním obžalovaného. Konfliktnosť, ktorá bola medzi obžalovaným a poškodenou
vzájomná, ovplyvňovala život poškodenej počas spolužitia. Z psychologického hľadiska samotný

prísun negatívnych emócií, ktorý vyplýva z konfliktov, nie je postačujúcim kritériom na stanovenie
týrania z psychologického hľadiska. Vo vzťahu ku skutku boli zistené také reakcie, ktoré sú z okruhu
pôsobenia stresu, avšak nie sú závažného rozsahu do takej miery, že by poškodenú zásadným
spôsobom obmedzovali v bežnom živote, napriek tomu, že jej prinášajú pocity diskomfortu. Poškodená
v konfliktných situáciách v prípade, že s konaním obžalovaného nesúhlasila, prejavovala odpor

verbálne aktívne alebo pasívne vyhýbavo (odišla). Voľným zhodnotením znalca sa v prejednávanom
prípade nejedná o mechanizmus týrania a u poškodenej o týranú osobu z psychologického hľadiska,
napriek tomu, že sa vyskytujú niektoré typické znaky, nakoľko z psychologického hľadiska nie je
postačujúce,abypoškodenázažívalapríkorie,ktorépripisujesprávaniupartnera.Znaleckýmvyšetrením
sa teda u poškodenej objektívne nepotvrdila prítomnosť psychických následkov na jej zdraví v podobe
psychického utrpenia, nedošlo u nej ani k zmene psychického stavu v súvislosti so správaním

obžalovaného a v čase vyšetrenia nevykazovala ani známky týranej osoby, hoci znalec konštatoval
prítomnosť reakcie na stres.

Záverom súd sumarizuje, že jediným priamym svedkom všetkých udalostí uvedených v skutkovej vete
obžaloby boli len obžalovaný a poškodená, ktorá potom o spolužití s obžalovaným porozprávala svojej

matke a ďalším osobám. Nakoľko však vierohodnosť a pravdivosť výpovede poškodenej bola zásadným
spôsobom spochybnená, súd dospel k záveru, že takáto výpoveď nemôže byť spoľahlivým podkladom
pre vyslovenie záveru o preukázaní určitej skutočnosti bez rozumných pochybností. Rovnako potom
nemožno považovať za spoľahlivý podklad pre vyslovenie takéhoto záveru ani dotknuté častí výpovedí
svedkov, ktorí len reprodukovali poškodenou sprostredkované tvrdenia o týchto incidentoch, o ktorých

vierohodnosti a pravdivosti mal súd dôvodné pochybnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že vzťah a spolužitie obžalovaného a poškodenej
bolo vzájomne konfliktné, často sa hádali, nebolo však bezpečne a bez pochybnosti preukázané, že
by sa obžalovaný dopustil konania uvedeného v skutkovej vete obžaloby, a teda, že by dlhodobo,

opakovane, jednostranne verbálne a fyzicky napádal poškodenú so zámerom spôsobiť jej fyzické a
psychické bolesti.

Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov dospel súd k záveru,
že žiaden z vykonaných dôkazov jednoznačne, bezpečne a spoľahlivo (bez rozumných pochybností)

sám o sebe, resp. spolu s ostatnými dôkazmi nepreukázal, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, ktorý
sa kladie obžalovanému za vinu. Výpoveď poškodenej ako priamej svedkyne bola v značnej miere
vyvrátené ostatnými svedeckými výpoveďami a znaleckými posudkami, a okrem toho bola podstatne
spochybnená aj vierohodnosť tejto svedkyne, v dôsledku čoho tieto dôkazy nemohli predstavovať
spoľahlivý podklad pre vyslovenie záveru, že nimi bola preukázaná určitá skutočnosť, a keďže svedkovia

mali len sprostredkované, útržkovité a nepresné informácie od poškodenej (pravdivosť výpovede ktorej
bola vyvrátená a vierohodnosť ktorej bola spochybnená), potom ani ich výpoveď ako dôkaz nemožno
považovať za spoľahlivý a usvedčujúci dôkaz.

Súd uzatvára, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn priamych a

nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili uzavretú reťaz na usvedčenie obžalovaného A. B. zo spáchania
žalovaného skutku, resp. ktoré by inú alternatívu, než vinu obžalovaného, nepripustili. Vykonané dôkazy
musiajednoznačnesnajvyššímstupňomistotypreukazovať,žeskutokuvedenývobžalobesastal,tento
je trestným činom a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade
existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné vykladať tieto v prospech obžalovaného a

nie naopak. Súd uzatvoril, že obranu obžalovaného, ktorý spáchanie žalovaného skutku popieral, sa
vykonanými dôkazmi nepodarilo vyvrátiť.

Súd pripomína, že jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro
reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. Z uvedeného vyplýva, že o skutkovom stave

preukazujúcom vinu páchateľa nesmú byť žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia
sám o sebe nestačí na to, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. Použitie
tejto zásady prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieťk náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Výrok o vine zo spáchania trestného činu, nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, alebo
len na pravdepodobných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o
ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov.

Vzhľadom na dôkaznú núdzu, v zmysle zásady „in dubio pre reo“, je súd toho názoru, že v konaní

nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
trestne stíhaný, na základe čoho ho bolo nevyhnutné podľa
§ 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
oslobodiť. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je v tomto prípade jedinou alternatívou, pretože
výsledok dokazovania na hlavom pojednávaní nedovoľuje pri zachovaní základných zásad trestného
konania urobiť záver o tom, že skutok sa stal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dunajská Streda
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.