Uznesenie – Ústavná starostlivosť ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/206/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623200102
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1623200102.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,tohočasuumiestnená:CentrumpredetiarodinyA.C.,D.D.E.XX,F.,zastúpenákolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 60A, 901 01 Malacky, dieťa
rodičov – matka: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXX, I. J. a otec: K. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom L. M. E. XXX/XX, N., korešpondenčná adresa: O. XXX, I. J., za účasti Krajskej prokuratúry
v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava 1, v konaní o návrhu matky o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou,
o odvolaní Okresnej prokuratúry Malacky proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 8P/5/2023-289
zo dňa 25.06.2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancieodvolanímnapadnutýmrozsudkomnariadilnadmaloletouA.ústavnústarostlivosť,
ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny A. C., P., A. A. D. D. XX/X, F. (výrok I.). Súčasne
uložil otcovi a matke povinnosť prispievať na výživu maloletej A. tak, že každý z nich je povinný

prispievať sumou 150 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o nariadení
ústavnej starostlivosti nad maloletou A., ktoré budú obaja zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
na účet zariadenia, v ktorom maloletá A. je, resp. bude aktuálne umiestnená (výroky II. a III.). Zároveň
rozhodol o zákaze styku matky a otca s maloletou A. (výroky IV. a V). S účinnosťou od právoplatnosti
napadnutého rozsudku zrušil neodkladné opatrenie súdu prvej inštancie č. k. 8P/133/2023-15 zo dňa
17.08.2023 (výrok VI.). Konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletej A. zastavil (výrok VII.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich
náhradu nepriznal (výrok VIII.).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 28 ods. 1, § 44 ods. 1, 2 a 4, § 54 ods. 1 až 5, §
55 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a 2, § 81 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“),

podľa § 217 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 231 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a podľa § 29 ods. 1 a 2, § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“). Z vykonaného dokazovania,
najmä s ohľadom na závery vyšetrovania vo veci podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby, ako aj vzhľadom na správu z Centra pre deti a rodiny A. C., P., A. A. D. D. XX/X, F.
(ďalej len „CDR F.“) zo dňa 06.05.2024 mal za to, že nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou

je dôvodné. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že maloletá bola s vysokou pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou vystavená v domácom prostredí fyzickým atakom, fyzickému a psychickémunásiliu, ktoré vyústilo do nutnosti hospitalizácie dňa 04.08.2023 službou rýchlej zdravotníckej pomoci
na Kliniku detskej anestéziológie a intenzívnej medicíny, pričom pri prijatí mala na koži mnohopočetné
poranenia, čerstvé škrabance, modriny v rôznom štádiu hojenia, jazvy staršieho dáta, v tvárovej časti

početné hematómy postupujúce k ušniciam, čerstvo odretú kožu, vo vlasovej časti početné odreniny
čerstvé aj v rôznom štádiu hojenia, na dolnej pere 2 tržné rany, na podnebí petechie, zaschnutú krv,
na hrudníku, chrbte a krku početné hematómy v rôznom štádiu hojenia, takisto v okolí pupka, v oblasti
genitálu a na končatinách modriny v rôznom štádiu hojenia, odreniny na horných končatinách, bol
zistený subdurálny hematóm, poškodenie očnicovej dutiny, v brušnej dutine voľnú tekutinu a prítomné

posttraumatické zmeny. Z uvedeného násilia na maloletej je podozrivý partner matky, pričom je
zrejmé, že matka nebola schopná uchrániť maloletú pred takýmto utrpením. Zároveň vyvstáva otázka,
či sa aj ona nepodieľala (či už aktívne alebo pasívne) na takomto konaní. Konštatoval, že je zrejmé,
že domáce prostredie sa pre maloletú stalo zdraviu, resp. život ohrozujúcim, preto musel pristúpiť
k vyňatiu maloletej z daného prostredia (okamžite nariadením neodkladného opatrenia) a následne
rozhodnúť o ďalšej starostlivosti o maloletú. Súd prvej inštancie zvažoval možnosť zverenia maloletej

do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke (ktorá si podala samostatný návrh a prvoinštančný súd
vo veci vedie osobitné konanie), avšak na základe správy podanej CDR F., kde je maloletá v súčasnosti
umiestnená v prostredí profesionálnej rodiny, z ktorej vyplýva, že prítomnosť starej matky a kontakty s
ňou u maloletej vyvolávajú negatívne spomienky na „K.“ a „B.“ je zrejmé, že maloletá potrebuje akútnu
psychologickú intervenciu, do ktorej by sa mala stará matka zapájať postupne, tak, aby jej prítomnosť

nevyvolávala u maloletej traumatické spomienky, a preto od tejto možnosti v súčasnosti upustil (konanie
o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke prerušil). I keď je odňatie dieťaťa z
rodinného prostredia závažným zásahom do základných ľudských práv dieťaťa a jeho rodičov, nariadil
nad maloletou ústavnú starostlivosť. Vzhľadom k tomu, že maloletá je už na základe nariadeného
neodkladného opatrenia umiestnená v CDR F. a v prostredí profesionálnej rodiny daného CDR má

vytvorené bezpečné prostredie, dobre sa na profesionálnu matku adaptovala, súd prvej inštancie ju v
danom zariadení aj ponechal.
Konštatoval, že vzhľadom k tomu, že maloletá bola v domácom prostredí vystavená násilnému konaniu
(nie je zrejmé, aké následky toto konanie na maloletej zanechá), pričom nie je zistené v akej miere sa
na danom konaní podieľala matka, pričom mal za to, že pravdepodobne bude čeliť trestnému konaniu.

Za stavu, že otec o maloletú nemá žiaden záujem, ako aj z dôvodu zistených skutočností v súvislosti
s možným správaním matky, prvoinštančný súd súčasne zakázal stretávanie sa rodičov s maloletou.
V tejto súvislosti uviedol, že maloletá bude musieť prejsť psychologickou intervenciou, pričom okrem
starej matky by týmto procesom mali prejsť aj obaja rodičia a opätovne budovať vzťah s maloletou a
až na základe výsledkov tohto procesu bude možné uvažovať o opätovnom osobnom kontakte rodičov

s maloletou.
Súd prvej inštancie zároveň zaviazal každého z rodičov prispievať na výživu maloletej sumou vo výške
150 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o nariadení ústavnej starostlivosti
nad maloletou. Pri určení výšky výživného prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch
rodičov, zohľadnil vek maloletej a jej celkový zdravotný stav. Konštatoval, že obaja rodičia sú zdraví,

v perspektívnom veku, kedy matka je riadne zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom cca
1.000 - 1.100 Eur a otec bol pred umiestnením do výkonu trestu odňatia slobody riadne zamestnaný, a
aj keď sa po prepustení ihneď nezamestná, bude mať nárok na podporu v nezamestnanosti. Záverom
uviedol, že rodičia voči výške výživného vo výške 150 Eur mesačne nemali námietky.

3. Neodkladné opatrenie č. k. . 8P/133/2023-15 zo dňa 17.08.2023, ktorým súd prvej inštancie rozhodol
o vyňatí maloletej zo starostlivosti rodičov pred rozhodnutím súdu vo veci samej, v celosti s účinnosťou
od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 337 ods. 3 CSP zrušil.

4. Konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, vzhľadom

na skutočnosť, že ho v celom rozsahu zobrala späť a ostatní účastníci konania so zastavením konania
v časti návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vyjadrili súhlas, súd
prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 29 CSP konanie zastavil.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, keď žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním okresná prokurátorka,
s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP a ust. § 62 ods. 1 CMP, v ktorom uviedla,
že súd prvej inštancie nariadil nad maloletou ústavnú starostlivosť, pričom toto rozhodnutie odôvodnilnajmä s poukazom na závery vyšetrovania vo veci podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej a
osoby a zverenej osoby a na správu CDR F. zo dňa 06.05.2024. Na základe týchto podkladov mal súd
prvej inštancie za preukázané, že maloletá bola s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou

vystavená v domácom prostredí fyzickým atakom, fyzickému a psychickému násiliu, ktoré vyústilo
do nutnosti jej hospitalizácie dňa 04.08.2023. Poukázala na to, že nariadenie ústavnej starostlivosti
je krajným a výnimočným opatrením, pričom výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného
opatrenia musia byť preukázané. Uviedla, že nariadiť ústavnú starostlivosť možno len vtedy, ak je
výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej

osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. Mala za to, že súd prvej inštancie v rozpore s
princípom materiálnej pravdy typickom pre mimosporové konanie, v ktorom je povinný aplikovať tzv.
vyšetrovací princíp za účelom zistenia skutočného stavu veci, nevykonal riadne dokazovanie, v ktorom
by bolo nepochybne preukázané, že výchova maloletej je vážne ohrozená, resp. vážne narušená. Súd
prvej inštancie vychádzal z pravdepodobnosti tejto skutočnosti, pričom nezisťoval žiadnym dôkazným
prostriedkom, či sú v súčasnej dobe splnené zákonné podmienky na nariadenie ústavnej starostlivosti.

Poukázala na skutočnosť, že z týrania a fyzického násilia voči maloletej je obvinený partner matky, ktorý
je trestne stíhaný pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. a) Trestného zákona v súčasnosti už v štádiu konania pred súdom vedeného na Okresnom
súde Malacky pod sp. zn. 3T/17/2024 a ktorý sa od augusta minulého roku nachádza vo väzbe.
Zároveň je vzhľadom na poznatky prokuratúry dostatočne preukázané, že zo strany partnera matky

došlo k viacerým formám fyzického násilia voči maloletej, ktoré vyústilo do jej nútenej hospitalizácie
dňa 04.08.2023, dlhodobejšie týranie maloletej vyplýva z podanej obžaloby v predmetnej trestnej veci
(znalecké dokazovanie, výsluchy svedkov, iné dôkazné prostriedky). Namietala, že prvoinštančný súd
žiadnym spôsobom neskúmal a neustálil, či aj zo strany matky dochádzalo k zlému zaobchádzaniu s
maloletou,ktorébyohrozovalojejzdravotnýstavatýmajvýchovu,pričommatkavsúdnomkonanítvrdila

svoju riadnu starostlivosť o maloletú a to vo svojom podaní z 05.02.2024. Súd prvej inštancie tvrdenia
matky nevyvrátil, matku s jej tvrdeniami nekonfrontoval a nezisťoval, aké je v súčasnosti výchovné
prostredie a domácnosť matky, či je vhodné pre duševný a telesný vývoj maloletej (vzhľadom na
neprítomnosť násilného partnera matky). V konaní nebolo dokazovaním preukázané, že zo strany matky
došlo k zanedbávaniu maloletej, v opačnom prípade by takéto správanie matky predstavovalo vážne

narušenie výchovy maloletej, čo by odôvodňovalo nariadenie ústavnej starostlivosti. Z odôvodnenia
rozsudku vyplývajú len dohady súdu prvej inštancie a potenciálne skutočnosti, ktoré však nie sú
spoľahlivo zistené. Ďalej namietala, že prvoinštančný súd poukázal na závery vyšetrovania vo veci
podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej a osoby, ďalej na správu CDR F. zo dňa 06.05.2024 a
záznamy CDR F. zo stretnutí maloletej so starou matkou zo dňa 10.04.2024, 17.04.2024 a 10.05.2024,

ktoré sú založené v spise súdu prvej inštancie sp. zn. 8P/25/2024, avšak účastníci konania neboli
v rozpore s § 204 CSP s listinami CDR F. oboznámení ich prečítaním alebo oznámením ich obsahu,
a teda nemali možnosť sa k nim vyjadriť. Dodala, že ak sa súd prvej inštancie oboznámil s trestným
spisom vo veci ním vedenej pod sp. zn. 3T/17/2024, bolo potrebné oboznámiť účastníkov konania
s tým, ktorá časť predmetného trestného spisu je pre toto konanie relevantná, resp. či z tohto spisu

použije napr. znalecký posudok, odborné vyjadrenie, prípadne iné listiny ako listinné dôkazy v tomto
konaní, prípadne či súd prvej inštancie považuje za potrebné vykonať výsluch svedkov vypovedajúcich
v predmetnej trestnej veci za účelom objasnenia skutočností v posudzovanej veci. V postupe súdu prvej
inštancie vzhliadla rozpor so zásadou priamosti a ústnosti vyjadrenej v § 188 CSP ako i porušenie práva
účastníkov konania na spravodlivý proces.

Okresná prokurátorka ďalej v odvolaní namietala určenie miesta zasielania výživného otcom a matkou,
čo je v rozpore s § 81 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu
vBratislaveč.k.11CoP/47/2023-181zodňa31.03.2023,ktorýkonštatoval,žezmienenémuustanoveniu
nezodpovedá výrok rozhodnutia, v ktorom súd riadne neoznačí takéto zariadenie a nahradí ho neurčitou
a nevykonateľnou formuláciou, že „výživné budú obaja rodičia zasielať na účet zariadenia, v ktorom

maloletý je, resp. bude umiestnený“. Vzhľadom na uvedené mala za to, že súd prvej inštancie výrokmi
II. a III. rozsudku vec nesprávne právne posúdil.
Ďalej namietala, že súd prvej inštancie rozhodol o zákaze styku rodičov s maloletou, pričom vo vzťahu
k zákazu styku matky s maloletou nevykonal v podstate žiadne dokazovanie a styk zakázal iba na
základe domnienky, že maloletá mohla byť týraná a vystavená násiliu nielen zo strany partnera matky,

ale na tomto sa mohla podieľať aj matka. Konštatoval, že pravdepodobne bude čeliť trestnému konaniu,
avšak matka túto skutočnosť nepriamo popiera. Mala za to, že nevyhnutnosť zákazu styku matky s
maloletou nebola preukázaná, pričom jej nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k
záveru, že uskutočňovanie styku matky s maloletou naozaj ohrozuje jej záujem a že takéto opatrenieje nevyhnutné v záujme zdravého vývoja maloletej. Poukázala i na zákaz styku otca s maloletou,
ktorý prvoinštančný súd odôvodnil nezáujmom otca a žiadnym vzťahom k maloletej, čo však podľa
názoru odvolateľky nepredstavuje právne relevantný dôvod na takýto vážny zásah do rodičovských

práv otca. Dodala, že otec nebol prítomný v domácnosti, v ktorej žila matka s maloletou a v ktorej
malo dochádzať k týraniu maloletej. Uviedla, že prvoinštančný súd v tomto smere nevykonal žiadne
dokazovanie odôvodňujúce zákaz styku otca s maloletou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch
IV. a V., t.j. v časti rozhodnutia o zákaze styku rodičov s maloletou považovala za arbitrártne, napĺňajúce
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a § 62 ods. 1 CMP.

Záverom okresná prokurátorka dodala, že s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletou okresná
prokuratúra súhlasila, nakoľko to považovala za opodstatnené s ohľadom na ich vlastné poznatky z
netrestnej oblasti a predovšetkým s ohľadom na poznatky v trestnej oblasti pri výkone dozoru v trestnej
veci obvineného partnera matky a dôkazy nachádzajúce sa v príslušnom trestnom spise. Súd prvej
inštancievšaknevykonalpotrebnédokazovanieanedodržalzákonomstanovenýprocesnýpostup,preto
vzhliadla potrebu podať odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu okresnej prokurátorky sa vyjadril otec maloletej, ktorý uviedol, že s odvolacím návrhom
okresnej prokurátorky súhlasí. Dodal, že počas celého vyšetrovania až doposiaľ mu bol zakázaný
akýkoľvek styk s maloletou bez uvedenia dôvodu. Uviedol, že dcéru nadovšetko ľúbi a v živote by

jej nevedel akokoľvek psychicky ani fyzicky ublížiť. Podotkol, že nejavil žiadne známky agresívneho
správania voči maloletej ani voči jej matke, či už s nimi býval v jednej domácnosti alebo nie. Záverom
uviedol, že maloletú dcéru by chceli vychovávať spoločne ako kompletná rodina a verí, že by to mohlo
mať lepší dopad na jej psychiku a budúcnosť.

8. K odvolaniu okresnej prokurátorky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý mal za to, že súdu
poskytol dostatočné množstvo správ obsahujúcich relevantné dôvody a dôkazy pre nariadenie ústavnej
starostlivosti, o tom v akých pomeroch žije biologická matka a otec, aby mohol súd v predmetnej veci
relevantne rozhodnúť. Uviedol, že otec sa v čase konania súdneho pojednávania nachádzal vo väzbe
a v doterajšom živote maloletej figuroval iba minimálne, nemal záujem o jej zverenie a nikdy ho ani

pred kolíznym opatrovníkom neprezentoval. Konštatoval, že voči matke bolo vznesené obvinenie podľa
§206 ods. 1 Trestného poriadku, pretože neposkytla bezpečie svojej maloletej dcére, ako aj stabilitu
prostredia, v ktorom sa zdržiavala, neochránila jej dôstojnosť, ako aj jej duševný, telesný a citový
vývin. Je otázne a takisto je predmetom vyšetrovania, či sa na týraní maloletej nepodieľala, alebo ho
zámernenekryla.Zuvedenéhodôvodupovažujezaohrozujúce,akbymaloletábolaopätovnevystavená

starostlivostiavýchovesvojejmatky,ktorávminulostizávažnýmspôsobomvovzťahukmaloletejzlyhala
a nezabezpečila ochranu jej života a zdravia. Kolízny opatrovník skúmal možnosť zverenia maloletej do
náhradnej osobnej starostlivosti, pričom konanie vedené pod sp. zn. 8P/25/2024 bolo prerušené konanie
po dobu 6 mesiacov. Možnosti prezverenia maloletej sa stále skúmajú, avšak neodkladné opatrenie,
na základe ktorého bola maloletá umiestnená v CDR F. už prekročilo dobu 6 mesiacov od vydania. V

najlepšom záujme maloletej by bolo, aby bola nariadená nad ňou ústavná starostlivosť a aby mohla
maloletá pokračovať v začatom ozdravnom procese jej traumatizácie. Nebolo prospešné, keby jej liečba
bola prerušená, resp. ovplyvnená novým prostredím, v ktorom by sa maloletá mohla ocitnúť. Kolízny
opatrovník ďalej uviedol, že zákaz styku matky s maloletou považuje pre maloletú za prospešný, keďže
je silno traumatizovaná; vyplavované emócie podchytáva klinická psychologička. Vzhľadom na nízky

vek maloletej je potrebný dostatok času, aby dokázala emócie spracovať primerane veku. Poukázal na
odborné vyjadrenie znalca PhDr. Igora Obucha z mája 2024, v ktorom v jednotlivých častiach uviedol, že
neodporúča, aby maloletá prichádzala do priameho kontaktu s osobami, ktoré jej mohli traumy prípadne
spôsobovať ako aj všetky negatívne zážitky pripomínať. Záverom sa kolízny opatrovník vyjadril, že
s nariadením ústavnej starostlivosti ako aj so zákazom styku matky s maloletou súhlasí, považuje ich

za dôvodné a v najlepšom záujme maloletej s ohľadom na potrebu stability v jej živote, optimalizáciu
jej adekvátneho psychického, fyzického a sociálneho vývinu a elimináciu rizika ohrozenia jej života a
zdravia a opakovanej retraumatizácie.

9. K odvolaniu okresnej prokurátorky sa vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že maloletú od jej

umiestnenia v profesionálnej náhradnej rodine stretla trikrát, informácie o tom, kde maloletá žije jej
poskytnuté neboli, stretnutie prebehlo s nenadväzovaním kontaktu s maloletou ani s profesionálnou
matkou, iba sa pozerala a bola rada, že ju po dlhom čase vidí, pretože jej maloletá dcéra veľmi chýba.
Uviedla, že s kolíznym opatrovníkom mala tri stretnutia, po ktorých sa už žiadne preverovanie jej osobynekonalo. Ďalej uviedla, že z dôvodu straty dcéry vyhľadala pomoc psychologičky K. Q.. O maloletú sa
staralaodjej3mesiacovsamavbytesvojejmatkyJ.H.asvýchovoujejpomáhalaajjejstarámatkaK.B..
Podotkla, že mala veľmi blízky vzťah s maloletou, nikdy by jej neublížila, vždy mala zabezpečené všetko

čo sa týka stravy, materiálnych vecí, chodili na výlety a k rodine, maloletá mala veľa lásky a citových
väzieb v celej rodine z jej strany. O maloletú bojuje tak ona ak aj stará matka maloletej, milujú ju, majú
o ňu záujem a chcú aby bola doma v rodine do ktorej patrí. U starej matky má pripravenú vlastnú
prerobenú detskú izbu. Podotkla, že otec maloletej s ňou nemá vytvorený vzťah a nemá o ňu ani záujem.
Taktiež uviedla, že maloletá so starou matkou absolvovala 4 stretnutia, ktoré prebehli bez problémov,

nepreukázala žiaden strach. Vyjadrila pohoršenie nad tým, že maloletá mamu nazýva profesionálnou
pestúnkou a babku nazýva mamou profesionálnej pestúnky, pričom má za to, že maloletej malo byť
vysvetlené, že svoju rodinu má a mali by jej ukazovať aj fotky. Dodala, že vyživovaciu povinnosť si
plní. Je zamestnaná v K. R. R. O. G. I. na dobu neurčitú, v práci trávi veľa času; doma ju nič nedrží,
pretože jej tam chýba maloletá. Dúfa, že sa maloletá čoskoro vráti domov a nevidí dôvod, prečo by
mala byť umiestnená niekde mimo svoju milujúcu rodinu. Má za to, že jej rodina s tým čo sa stalo nemá

nič spoločné, ona ako matka zlyhala počas doby, keď bola s p. O., nebola dobrá matka a opora, ktorú
potrebovala, a preto mala vycítiť, že maloletá nie je pri ňom šťastná. Uviedla, že fyzicky a psychicky
maloletej nikdy neublížila. Záverom zdôraznila, že na sebe pracuje a odlúčenie od maloletej ju stále
veľmi trápi. S odvolaním okresnej prokurátorky sa stotožňuje a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a aby jej umožnil styk s maloletou, prípadne navrátil maloletú späť do jej rodiny.

10. K vyjadreniu otca maloletej a k vyjadreniu matky maloletej sa vyjadril kolízny opatrovník. K vyjadreniu
otca uviedol, že od prípadovej konferencie realizovanej v auguste 2023 sa otec nijakým spôsobom
o maloletú nezaujímal, nekontaktoval CDR F. ani kolízneho opatrovníka, neinformoval sa ohľadne
maloletej ako sa má, a ako sa po zraneniach lieči a pod.. Na ÚPSVaR Malacky sa dostavil iba

raz tento rok v súvislosti s pomocou pri spísaní dokumentu pri uplatnení nároku na náhradu škody
a ujmy spôsobenej maloletej. Kolízny opatrovník považuje za nepreukázané, že by medzi otcom
a maloletou boli vytvorené akékoľvek citové, či vzťahové väzby. Podotkol, že pri umiestňovaní maloletej
do zariadenia bol otec kontaktovaný, na čo reagoval smiechom, následne podráždene a neochotne. Z
telefonickéhorozhovorubolobadaťznámkypožitiaalkoholickýchnápojov,situáciunemalvúmysleriešiť.

Doposiaľ nikdy z jeho, či matkiných úst nepadlo, že by maloletú chceli vychovávať ako kompletná rodina.
Matka na sociálnom šetrení uviedla, že s otcom maloletej pár netvorí a upozornila i na skutočnosť, že
má otec nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody. Samotná matka uviedla, že otec s maloletou nemá
vytvorený žiadny vzťah a ani nemá o ňu záujem. Kolízny opatrovník mal za to, že otec nepreukázal
žiadnu snahu chrániť maloletú a neposkytuje vo vzťahu k nej ani vhodný mravný vzor.

K vyjadreniu matky kolízny opatrovník uviedol, že voči nej je v súvislosti s týraním maloletej vedené
trestné konanie, ktoré nie je ukončené a nevidí dôvod zverenia maloletej do jej starostlivosti.
Uviedol, že sa preveruje, či sa matka na skutkoch vo vzťahu k maloletej priamo alebo nepriamo
nepodieľala. Na dopyt súdu kolízny opatrovník realizoval sociálne šetrenie u matky, kde skúmal
materiálne zabezpečenie, úmysly s maloletou do budúcna, psychickú stránku matky a všetky zistenia

uviedli v správe súdu. Podotkol, že po vyňatí maloletej z domáceho prostredia mala maloletá veľký
problém s príjmom potravy, kedy ponúkanú stravu nepoznala alebo odmietala. Stará matka maloletej
na súdnom pojednávaní uviedla, že ak bude treba, nedovolí matke styk s maloletou, vzhľadom na jej
psychický stav. Kolízny opatrovník v tomto smere vyjadril obavu, že maloletá by sa s matkou u starej
matky mohla stretávať. Maloletá je v starostlivosti u klinickej psychologičky, aby zvládala spracovávať

vyplavované traumy, a preto považuje za žiaduce dopriať maloletej čas, nemeniť prostredie a ponechať
ju v ústavnej starostlivosti. K fotkám rodiny maloletej uviedol, že tieto neboli maloletej ukazované
a rodina jej nebola pripomínaná na základe hlbokej traumy, ktorú prežila v rodinnom prostredí, pričom
pripomenul, že maloletá skončila v nemocnici, kde musela byť pod neustálym dohľadom vzhľadom na
jej zranenia. Maloletá reagovala hysterickým plačom, keď profesionálna náhradná matka napríklad na

cestezobchodučiprechádzkydomovzmienilaslovo„domov“,ktorévmaloletejvyvolávalostrach,obavy
a plač. Kolízny opatrovník tiež uviedol, že v profesionálnej náhradnej rodine, do ktorej bola maloletá
umiestnená ako veľmi malá, jej bolo poskytnuté zázemie a maloletá nadobudla potrebu oslovovať
profesionálnu náhradnú mamu slovom „mama“, hoci jej bolo vysvetľované, že nie je jej skutočná matka.
K vyjadreniu matky, že nemá nič spoločné s tým, čo sa stalo, podotkol, že sama priznala, že ju bývalý

partner udrel, napriek tomu s ním ostávala vo vzťahu, neodišla od neho, nechávala mu strážiť maloletú,
hoci mohla predpokladať, že sa k nej nebude adekvátne správať, zároveň si povesť bývalého partnera
mohla v obci overiť. Dodal, že so starou matkou sa podľa slov matky navštevovali pomenej, maloletá
teda s ňou nemohla mať dostatočne vybudovaný vzťah. Kolízny opatrovník preto, vzhľadom na uvedenéskutočnosti a prebiehajúcu terapiu maloletej u klinickej psychologičky, odporučil nemeniť prostredie
maloletej a ponechať ju v ústavnej starostlivosti, s čím obaja rodičia na pojednávaní súhlasili a nijako
rozhodnutie súdu prvej inštancie nenamietali.

11. K vyjadreniu otca maloletej, k vyjadreniu matky maloletej a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa
vyjadrila okresná prokurátorka. K vyjadreniu otca uviedla, že v ňom potvrdzuje skutočnosť uvádzanú
prokuratúrou v odvolaní, a síce, že súd prvej inštancie ohľadom zákazu styku otca s maloletou nevykonal
dokazovanie. V ostatnom otcove vyjadrenie neobsahuje právne relevantnú argumentáciu vo vzťahu k

odvolaniu a z tohto dôvodu sa k nemu nevyjadrila.
K vyjadreniu matky uviedla, že žiadnym spôsobom vecne nereaguje na podané odvolanie, ale uvádza
svoj pohľad na súčasnú situáciu a vývoj udalostí, ktorý k nej viedol. Keďže matkou uvádzané skutočnosti
nie sú právne relevantnou argumentáciou vo vzťahu k odvolaniu, prokurátorka sa k ním nevyjadrila.
K vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že tento uvádza vecné a skutkové argumenty, ktoré majú
podporiť odvolaním napadnutý rozsudok. Napriek tomu, že prokuratúra disponuje uvádzaným odborným

vyjadrením, ktoré bolo znalcom vyhotovené v trestnom konaní, súd prvej inštancie znalca nevypočul,
odborné vyjadrenie ako listinný dôkaz na pojednávaní neprečítal ani neoboznámil účastníkov konania
s jeho obsahom. Uvedené rovnako platí o ďalších dokladoch, ktoré mali byť kolíznym opatrovníkom v
konaní súdu predložené. Mala za to, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka nepriamo potvrdzuje, že vo
veci nebolo vykonané riadne dokazovanie a odvolanie bolo podané dôvodne.

12. Zo správy CDR F. zo dňa 09.09.2024 vyplynulo, že maloletá sa naďalej nachádza v profesionálnej
náhradnej rodine pani S.. B. v K., kde prospieva po psychomotorickej stránke a úspešne napreduje,
cíti sa v bezpečí, je zahŕňaná veľkou láskou a profesionálnu náhradnú rodinu má rada. V čase podania
správy mala maloletá 3 roky a 4 mesiace, vážila cez 14,6kg a merala 96cm; jedla všetko okrem surového

ovocia a zeleniny, jogurtov a spracovaných mäsových výrobkov. V profesionálnej náhradnej rodine je
spokojná, veselá a ľúbi ju; prejavuje sa na nej i veku typické obdobie vzdoru. Nikoho z biologickej rodiny
nespomína,taktiežodposlednejsprávyvmenšejfrekvenciispomínap.O.,kedyzosprávyprofesionálnej
náhradnej rodiny vyplýva nasledovné: „Občas spomína K., hlavne jej utkvelo v pamäti, že je dával do
pusy kako a je škaredý.“ Reakcie maloletej sú spontánne, „K.“ spomenie pri hre, kedy by málokto čakal,

že si na menovaného spomenie. Odborný tím CDR vníma maloletú ako šťastnú, veselú, s mnohými
podnetmi, ktoré dostáva od celej profesionálnej náhradnej rodiny, taktiež ju vníma ako veľmi dôverčivú.
Maloletá od 02.09.2024 začala navštevovať predškolské zariadenie. Na nové prostredie sa adaptuje
úspešne,počiatočnéťažkostiskonzumácioustravysazlepšujú,vškôlkeješťastná,veselá,srovesníkmi
komunikuje, hrá sa a spolupracuje i s učiteľkami. Profesionálna náhradná rodina v tomto smere nehlási

žiadne výchovné ani adaptačné problémy.
Maloletá začala navštevovať Ambulanciu klinickej psychológie a psychoterapie Váš psychológ, s.r.o.,
jej ošetrujúcim psychológom je K. R. K.. Maloletá navštevuje ambulanciu v dohodnutých termínoch,
od 12.06.2024 do dňa podania správy absolvovala 4 stretnutia formou hravej terapie. Maloletá
spsychologičkouspolupracuje,žiadneproblémyvkomunikáciiaprácisdieťaťomCDRF.nebolihlásené.

Maloletá podľa potreby navštevuje pediatra, zároveň absolvuje kontroly v odborných ambulanciách
v Bratislave, ktoré boli odporúčané po hospitalizácii, a to v chirurgickej ambulancii a v neurochirurgickej
ambulancii. Zdravotný stav maloletej je stabilizovaný.
Matka maloletej a stará matka maloletej volajú do CDR F. raz do týždňa (jeden týždeň matka, druhý
týždeň stará matka), informujú sa ohľadne maloletej a občas žiadajú poslanie fotografií, čo im je

umožnené. Prababka maloletej sa na ňu informovala dvakrát.

13. Zo správy o maloletej zo dňa 17.09.2024 vyhotovenej kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že dňa
24.07.2024 bolo realizované stretnutie kolízneho opatrovníka s klinickou psychologičkou K. K., ktorú
oboznámili s problematikou ohľadne maloletej, ako i so skutočnosťou, že kontakt na ňu odovzdali starej

matke maloletej, ktorá má záujem si maloletú vziať do náhradnej osobnej starostlivosti, a ktorej súd
odporučil najskôr absolvovať individuálne terapie a neskôr spoločné terapie s maloletou. Stará matka
začala absolvovať terapie až od 19.08.2024 u inej psychologičky, čím premrhala dva mesiace času.
Postupom terapie sa K. K. skontaktuje s psychologičkou starej matky, aby zistila, či je vhodný čas terapie
starej matky a maloletej začať spájať.

K. K. kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že na nadviazanie vzťahu s maloletou potrebuje cca 10 stretnutí,
používa terapiu hrou, vzhľadom na jej nízky vek musí pristupovať opatrene a jemne. K otázke možnej
zmeny terapeuta v budúcnosti uviedla, že by maloletá mohla stratiť dôveru, nový terapeut by si ju
musel opätovne získať a celý proces by sa posunul na začiatok. Súčasne dodala, že filiálnu terapiualebo terapiu hrou používa málo detských klinických psychológov, pričom v okolí G. K. G. I. nie sú
žiadni. K poskytnutiu správy o priebehu terapie maloletej sa vyjadrila, že vzhľadom na citlivosť údajov
o zdravotnom stave maloletej ju kolíznemu opatrovníkovi poskytnúť nemôže, ale na pokyn súdu správu

vypracuje a predloží súdu.

14. Ku správe kolízneho opatrovníka zo dňa 17.09.2024 sa vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla,
že trvalo žije u svojej matky, o byt sa riadne stará, je v ňom čisto a poriadok. K vyjadreniu kolízneho
opatrovníka vo vzťahu k pomerom, v akých žije, uviedla, že pravdepodobne narážal na fotku vyhotovenú

u obžalovaného po prehľadaní bytu políciou, avšak kým sa v byte zdržiavali s maloletou, nikdy tam
neporiadok nebol. Ďalej uviedla, že od 11.09.2023 pracuje pre K. R. & R. A. A., má zmluvu na
dobu neurčitú, od januára 2024 pracuje na nočné smeny a cez víkendy má ešte jednu brigádu.
Pravidelne navštevuje psychologičku K. Q. a žije normálny život aký žila i s maloletou, kým ho nenarušila
prítomnosťou obžalovaného K. O..
Bola oboznámená s tým, že maloletú zatiaľ nedostane, pretože je obvinená za zanedbanie jej

starostlivosti, preto hneď žiadala o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti svojej matky, ktorá býva
v A. Q.. Počas vzťahu s obžalovaným sa so starou matkou maloletej stretli iba párkrát, preto s nemyslí,
že by maloletá mala z nej mať nejaké traumy. Pri návštevách maloletej sa k babke správala priateľsky,
hrala sa s ňou a bola pri nej. Má za to, že u starej matky v A. Q., kde nemá žiadne spomienky na minulosť,
by sa cítila rovnako dobre ako u profesionálnej náhradnej rodiny, bola by tam rovnako ľúbená, šťastná

a spokojná. S nariadením ústavnej starostlivosti za situácie, kedy má stará matka o zverenie do osobnej
starostlivosti maloletej od začiatku veľký záujem, nesúhlasí.

15. Ku správe kolízneho opatrovníka zo dňa 17.09.2024 a ku správe CDR F. zo dňa 09.09.2024 sa
vyjadrila matka maloletej spolu so starou matkou maloletej, a to najmä ku skutočnostiam týkajúcich sa

jej záujmu o návštevu klinickej psychologičky K. K.. Uviedla, že kontakt na psychologičku K. K. dostala
dňa 25.06.2024 na súdnom pojednávaní, pričom dňa 27.06.2024 na telefónne číslo volala a nechala
odkaz o rozhodnutí súdu a svojich údajoch. V rovnaký deň bola zo strany psychologičky kontaktovaná,
avšak hovor nestihla z dôvodu rannej smeny v práci, preto im zanechala ďalší odkaz s vysvetlením.
Dňa 28.06.2024 opäť psychologičku kontaktovala a nechala odkaz, taktiež volala aj v dňoch 01.07.2024,

02.07.2024, 08.07.2024, avšak vždy sa dovolala do odkazovej schránky. Kontaktovaná zo strany
psychologičky bola dňa 09.07.2024, kedy jej bolo oznámené, že je potrebné sa zaradiť do poradovníka
a počkať, kým sa ozvú, čo môže trvať 2 - 3 mesiace. Dňa 08.08.2024 bola kontaktovaná pani K. O.
T. od pani psychologičky K. K., ktorá jej dala najbližší možný termín 19.08.2024. Na prvom stretnutí
absolvovala psychodiagnostiku a vstupný rozhovor, zároveň jej bolo oznámené, že nemôže mať

rovnakú psychologičku ako maloletá, každá bude mať svoju psychologičku a keď bude maloletá podľa
psychologičky K. K. pripravená, absolvujú spoločné sedenia. Na preukázanie uvedených skutočností
predložila výpisy hovorov, ktoré tvoria prílohu vyjadrenia. Namietala tvrdenie kolízneho opatrovníka,
podľa ktorého premrhala dva mesiace. Uviedla, že sedenia u K. T. naďalej pravidelne absolvuje a bude
v nich pokračovať kým to bude potrebné, pretože jej na maloletej veľmi záleží.

Zároveň k vyjadreniu CDR F. uviedla, že nie je pravda, že do CDR volá jeden týždeň matka maloletej
a druhý týždeň stará matka maloletej. Stará matka volá do CDR každý týždeň a matka každý druhý
týždeň. Zároveň im bolo povedané, aby si informácie predávali medzi sebou. Na preukázanie danej
skutočnosti predložila výpisy hovorov, ktoré tvoria prílohu vyjadrenia

16. Zo správy CDR F. zo dňa 04.12.2024 vyplynulo, že maloletá sa naďalej nachádza v profesionálnej
náhradnej rodine kde prospieva po psychomotorickej stránke a úspešne napreduje, cíti sa v bezpečí, je
zahŕňanáveľkouláskou,profesionálnunáhradnúrodinumáradaamávnejvytvorenéláskyplné,pokojné
a bezpečné prostredie, stále sa ubezpečuje, či ju všetci ľúbia. V čase podania správy mala maloletá 3
roky a 7 mesiace, vážila cez 15,4kg a merala 99cm, má rada rozprávky, kreslí si, spieva si, vie narátať

do 10 a pozná farby; stravovanie je bez zmeny, stále odmieta jesť surové ovocie a zeleninu, jogurty,
mäsové výrobky a nátierky. Asi dva mesiace si nespomenula na „K.“ ani na nič z toho, čo prežívala.
Nikoho zo svojej biologickej rodiny vôbec nespomína. Od septembra 2024 navštevuje materskú školu,
ktorú zvláda bez problémov, i keď pri príchode do triedy občas plače, pretože ťažšie zvláda odlúčenie
od profesionálnej náhradnej mamy.

Maloletá navštevuje psychologičku K. K. v stanovených termínoch. Žiadny z termínov nebol vynechaný.
Dňa 05.11.2024 požiadali K. K. o preposlanie správy o maloletej, ktorú však ku dňu podania správy
neobdržali.Maloletá podľa potreby navštevuje pediatra a absolvuje kontroly v odborných ambulanciách v Bratislave,
ktoré boli odporúčané po hospitalizácii, a to v chirurgickej ambulancii a v neurochirurgickej ambulancii.
Zdravotný stav maloletej je stabilizovaný.

Stará matka maloletej a matka maloletej volajú do CDR F. raz do týždňa a informujú sa na maloletú,
žiadajú o poslanie fotografií, čo im je umožnené. Otec maloletej sa na ňu neinformoval, prababka
maloletej sa informovala jedenkrát.

17. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 19.12.2024 vyplynulo, že maloletá v starostlivosti

profesionálnej náhradnej rodiny naďalej prospieva, po psychomotorickej stránke robí pokroky, jej
zdravotný stav je stabilizovaný a psychický stav sa čoraz viac stabilizuje. Maloletá naďalej absolvuje
všetky kontroly v odborných ambulanciách a sedenia v ambulancii klinickej psychológie K. K., ktoré
jej podľa názoru kolízneho opatrovníka prospievajú. Maloletá navštevuje materskú školu, kde vykazuje
pozitívne správanie. K náhradnej osobnej starostlivosti starej matky uviedol, že si nie je istý, či by táto
bola maloletej na prospech. Doteraz sa celé okolie maloletej sústredilo na podchytenie jej psychického

stavu, intenzívne pracovali a stále pracujú na stabilizovaní vyplavovaných a potlačených emócií. I keď
má na zreteli prednosť náhradnej osobnej starostlivosti pre ústavnou starostlivosťou, najlepší záujem
maloletej vidí naďalej v nariadení ústavnej starostlivosti. Dodal, že zverením starej matke by síce
maloletá získala domov u svojej biologickej rodiny, avšak vyjadril obavu o možný kontakt maloletej
s matkou. I prípadné nariadenie zákazu styku matke k maloletej ako aj prísľub starej matky, že maloletú

od matky oddelí vníma ako formálnu záležitosť pre súdom, kedy ich dodržiavanie nebude možné nijakým
spôsobomodkontrolovať.Opätovnezdôraznil,žematkaneochránilazdravieanipsychickýstavmaloletej
a v súčasnosti nie je skončené vyšetrovanie, pričom na matku bolo vznesené obvinenie, preto má za
to, že matka môže byť pre maloletú ohrozením a styk neodporúča. Zároveň dodal, že matka so starou
matkou udržujú neustály kontakt a matka býva v byte, ktorý patrí starej matke, v súvislosti s čím poukázal

na to, že skôr či neskôr by ku kontaktu maloletej s matkou došlo. K trestnému konaniu p. O. uviedol,
že nie je ukončené. Záverom zdôraznil, že maloletá sa v profesionálnej náhradnej rodine cíti bezpečne,
členov rodiny si obľúbila a v prípade prezverenia by túto dočasnú rodinu, v ktorej sa cíti spokojne
a v ktorej napreduje, stratila. Zdôraznil, že kontaktu starej matky s maloletou brániť nechcú, k čomu
dodali, že stará matka a maloletá sa majú zúčastňovať individuálnych sedení v ambulancii klinickej

psychológie a po vyhodnotení ich psychologičiek by malo prísť k vzájomnému kontaktu za prítomností
odborného tímu. K tejto fáze sa zatiaľ nedopracovali.

18. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.02.2025 vyplynulo, že od podania poslednej správy sa
informácie ohľadne maloletej výrazne nezmenili, v prostredí profesionálnej náhradnej rodiny naďalej

prospieva, taktiež v materskej škole napreduje, je tam socializovaná a obavu má iba z toho, či pre
ňu profesionálna náhradná mama príde, o čom sa potrebuje každý deň ubezpečiť. Kolízny opatrovník
maloletú navštívil dňa 20.01.2025 v CDR F., maloletá bola v dobrej nálade, usmievala sa a hrala sa,
i keď mu bolo komunikované trucovité obdobie maloletej. Kolízny opatrovník bol informovaný o tom,
že maloletá nikoho z biologickej rodiny nespomína, ani si na nikoho nepamätá, zároveň je veľmi

naviazaná na profesionálnu náhradnú mamu. CRD F. kolíznemu opatrovníkovi uviedlo, že v novembri
počas telefonátu sa matka maloletej dopytovala na tú skutočnosť, že či keď bude maloletá vrátená do
biologickej rodiny, bude môcť chodievať na víkendy k profesionálnej náhradnej matke, keďže je aj tak
na ňu maloletá navyknutá. Táto otázka pracovníkov CDR F. zarazila, pretože matka pravdepodobne
nepočíta s možnosťou, že by maloletá do rodiny vrátená nebola a už riešila to, či môže cez víkendy

chodievať maloletá opäť k profesionálnej náhradnej matke.
Maloletá naďalej podstupuje psychologickú intervenciu formou hravej terapie, pričom z odbornej
správy ambulancie klinickej psychológie a psychoterapie, ktorú maloletá navštevuje, vyplynulo, že
u maloletej bola zaznamenaná prítomnosť opozičného vzdoru, acting-outové tendencie, aktuálne s
výraznejším emocionálnym prežívaním, pričom týmito prejavmi maloletá susp. manifestuje zvýšenú

vnútornú tenziu. V správe je tiež uvedené, že v rámci hrovej terapie sa vyskytli výroky dieťaťa, ktoré
sú signifikantné voči nevhodnému zaobchádzaniu s dieťaťom, prípadne susp. sexuálnym zneužívaním.
Ošetrujúca psychologička v správe uvádza, že pri hrovej terapii nerealizujú skupinové stretnutia
za prítomnosti maloletého dieťaťa, starej matky a terapeuta, hoci toto bolo cieľom pri odbornej
práci s maloletou a bolo to i kolíznym opatrovníkom v klinickej ambulancii interpretované, no z

odborného pohľadu klinického psychológa by práve táto forma intervencie mohla narušiť štruktúru už
prebiehajúcej hrovej terapie s maloletou a psychoterapeutického vzťahu maloletej s terapeutom. Za
najzávažnejší negatívny aspekt potenciálneho stretnutia maloletej so starou matkou v rámci procesu
hrovej terapie vníma ošetrujúca psychologička vyvolanie retraumatizácie dieťaťa, keďže cieľom hrovejterapie je spracovanie negatívnych zážitkov a nie retraumatizovanie. Vzhľadom na závažnosť vyjadrení
ošetrujúcej psychologičky a jej odporúčania kolízny opatrovník navrhol zopakovať psychodiagnostické
vyšetrenie súdnym znalcom a dodal, že od prvého posúdenia maloletej znalcom PhDr. Igorom už prešlo

určité obdobie a maloletá prešla výraznou zmenou oproti minulosti, kedy komunikovala príliš málo.
Podotkol, že v predchádzajúcom súdnoznaleckom vyjadrení kontakt biologickej rodiny s maloletou nebol
odporúčaný, a preto navrhol opätovne súdnym znalcom posúdiť aktuálnu situáciu maloletej a zistiť,
či je maloletá na kontakt s biologickou rodinou, resp. so starou matkou, pripravená. Záverom kolízny
opatrovník zdôraznil, že vystavenie maloletej možnej retraumatizácii si nemôže vziať na zodpovednosť,

nakoľko zastupuje najlepší záujem dieťaťa, ktorý stojí nad všetkým a v tomto prípadne si situácia
maloletej vyžaduje posúdenie kvalifikovaným odborníkom z odboru psychológie, prípade psychiatrie.

19. Zo správy kolízneho opatrovníka o priebehu stretnutia maloletej so starou matkou zo dňa 11.04.2025
vyplynulo, že sa intenzívne pokúšal zabezpečiť pre maloletú organizáciu, ktorá by bola nápomocná pri
realizácii styku maloletej so starou matkou, nakoľko ambulancia Váš psychológ, s.r.o. negovala jeho

dopyt, a teda styk za ich pomoci neprebehol. Prvé stretnutie maloletej so starou matkou sa uskutočnilo
dňa 19.03.2025 v CDR F., za prítomnosti riaditeľa CDR F., ich sociálnej pracovníčky a psychologičky
a pracovníčky oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Stretnutie dopadlo z pohľadu
všetkých zúčastnených osôb dobre, preto sa ďalšie menej formálne stretnutia maloletej so starou
matkou konali dňa 25.03.2025 a dňa 01.04.2025 iba za prítomností riaditeľa CDR F.. Uvedené opätovné

stretnutia sa opäť niesli v dobrej atmosfére, maloletá nebola napätá ani nervózna, so starou mamou
spolupracovala, hrala sa, kreslila a skákala. Riaditeľ CDR mnohokrát hravým a nenásilným spôsobom
maloletej dal na vedomie, že je to jej stará mama. Vzhľadom na uvedené bola situácia ohľadne stretnutí
maloletej so starou matkou prehodnotená so záverom, že profesionálna náhradná matka bude dvakrát
týždenne maloletú odovzdávať na určený čas starej matke, aby si na ňu maloletá plynule navykla.

Takéto stretnutie sa uskutočnilo dňa 08.04.2025 od 12:10 hod. do 14:00 hod. a ďalšie stretnutie
bolo naplánované na 11.04.2025 od 12:10 hod. do 15:00 hod.. Maloletá zatiaľ reaguje dobre a preto
je rozpracovaný ďalší krok, ktorým je pristúpenie ku krátkodobým pobytom maloletej v domácnosti
starej matky v mesiaci apríl/máj, aby maloletá spoznala prostredie, kam by mala postupne prejsť do
starostlivosti. Za účelom zistenia informácií o tom, ako maloletá reaguje v ambulancii na stretnutia so

starou matkou a či sa jej nezačali vyplavovať traumy z minulosti, kolízny opatrovník dňa 11.04.2025
telefonicky kontaktoval psychologičku K. K., ktorá však kolíznemu opatrovníkovi nechcela poskytnúť
žiadne informácie. Dodal, že CRD F. nehlási žiadne negatívne reakcie maloletej zo stretnutí so starou
mamou, vnímajú však potrebu budovania vzťahovej väzby.

20.ZosprávyCDRF.zodňa14.04.2025vyplynulo,žemaloletájevdomácnostiprofesionálnejnáhradnej
rodiny spokojná, i keď v poslednom čase je náladová, vynucuje si pozornosť, je plačlivá a vie aj
oklamať. Maloletá rada kreslí, chodí von, hrá sa s vnúčatami profesionálnej náhradnej rodiny. Maloletá je
šikovná, rada a rýchlo sa učí. CDR F. ďalej uviedlo, že bolo zo strany kolízneho opatrovníka požiadané
o zabezpečenie stretnutia maloletej so starou matkou. Zabezpečené stretnutia sa uskutočnili v dňoch

19.03.2025, 25.03.2025, 01.04.2025, 08.04.2025 a 11.04.2025 a ďalšie stretnutia sú naplánované na
dni 15.04.2025, 17.04.2025 a 22.04.2025. Každé stretnutie prebiehalo v dobrej atmosfére, u maloletej
nebola viditeľná tenzia, bola spokojná, neplakala, ukazovala čo od babky dostala, i keď starú matku
zatiaľ neoslovuje slovom babka.
Maloletá navštevuje materskú školu, jej stravovacie návyky sa zlepšujú, avšak maloletá prežíva plačlivé

obdobie, vyžaduje si pozornosť a ťažko prijíma, keď p. učiteľka venuje pozornosť inému dieťaťu. Objavilo
sa i agresívne správanie maloletej voči spolužiakom. Plač a negatívne reakcie však rýchlo miznú.
Maloletá podľa potreby navštevuje pediatra a chodí na kontroly do chirurgickej ambulancie
a do neurochirurgickej ambulancie v Bratislave. Najbližšia kontrola je naplánovaná na 13.06.2025
v chirurgickej ambulancii. Zdravotný stav maloletej je stabilizovaný. Maloletá naďalej navštevuje

ambulanciuklinickejpsychológie,kdenepretržitepokračujevterapiáchastretnutiachpodľastanovených
termínov. Psychologička pôsobiaca v CDR F. maloletú hodnotí tak, že zvládne všetky úlohy hrubej
motoriky, koordinácie rúk a očí, reči, učenia a emocionálneho a sociálneho vývinu zodpovedajúceho jej
veku.
Biologická matka a stará matka volajú do CDR F. jedenkrát do týždňa a informujú sa na maloletú, ako

aj žiadajú zaslanie fotografií maloletej. Biologický otec sa od poslednej podanej správy na maloletú
neinformoval a prababka maloletej sa telefonicky informovala dvakrát.21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP v spojení s
§ 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania

alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie okresnej prokurátorky je dôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie bolo potrebné v napadnutej časti nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletou
a v súvisiacich výrokoch o určení výživného rodičom a zákazu styku rodičov s maloletou zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu na nariadenie ústavnej
starostlivosti a s tým súvisiacou povinnosťou rodičov platiť výživné na maloleté dieťa po dobu trvania
ústavnej starostlivosti ako i o zákaze styku rodičov s maloletým dieťaťom.

23. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej

inštancie, ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletou, zároveň bola otcovi aj matke
uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou
rozsudku v časti výroku o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletou, ktoré budú obaja zasielať vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred na účet zariadenia, v ktorom maloletá je, resp. bude aktuálne umiestnená,
a ktorým bol súčasne zakázaný styk otca s maloletou ako aj styk matky s maloletou.

24. Podľa § 28 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), pestúnska
starostlivosť a ústavná starostlivosť.

Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti
zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú
prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy
skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do
pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova
dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti aa)dieťajeosvojiteľnéaniejemožnéhozveriťdostarostlivostibudúcichosvojiteľovalebodostarostlivosti
fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,

c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo
d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.

Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého
dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého

dieťaťa.

Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia
maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.

Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí

presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti
a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a
iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných
a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.

Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a
najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na

strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a
sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu
svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší.
Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne
aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení

dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno
zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre
ktoré bola nariadená.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení

ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne
uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné
poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní

vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

25. Zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti inej fyzickej osoby príp. právnickej osoby ako rodiča
je výnimkou zo zásady, že vychovávať maloleté dieťa je predovšetkým úlohou rodičov a možno
k nemu pristúpiť iba na základe starostlivého, spoľahlivého a dôkladného objasnenia tých okolností,
ktoré odôvodňujú záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu

starostlivosť o svoje maloleté dieťa. Ústavná starostlivosť je osobitnou formou štátom sprostredkovanej
a zabezpečovanej náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá nahrádza osobnú starostlivosť rodičov
o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Zákon o rodine
výslovne uvádza, že tak náhradná osobná starostlivosť ako aj pestúnska starostlivosť majú prednosť
pred ústavnou starostlivosťou a súd musí pred nariadením ústavnej starostlivosti vždy skúmať, či

maloleté dieťa nemožno zveriť do niektorej z týchto dvoch uvedených foriem náhradnej starostlivosti,
kedy z dikcie zákona zároveň vyplýva, že o zverení do pestúnskej starostlivosti môže súd uvažovať len
vtedy, ak sa nepodarí zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Dôležitý v tomto smere nie je iba
subsidiárny charakter ústavnej starostlivosti, ale i skutočnosť, že jej výnimočnosť spočíva v možnosti
využitia tohto inštitútu iba v krajnom prípade, kedy všetkými miernejšími a prijateľnejšími alternatívami

nie je možné zabezpečiť požadovaný výsledok, ako i skutočnosť, že ju možno nariadiť iba na nevyhnutný
čas. Dôvody na strane rodičov, pre ktoré nie sú spôsobilí poskytovať dieťaťu riadnu osobnú starostlivosť,
môžu mať subjektívny i objektívny charakter, a teda môžu byť spôsobené zavineným zanedbávaním
starostlivosti maloletého dieťaťa alebo i aktuálnou nezavinenou neschopnosťou rodičov postarať sa osvoje maloleté dieťa. Súd však okrem posúdenia hmotnoprávnych podmienok explicitne stanovených
Zákonom o rodine pre vyslovenie zverenia maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti je povinný v
neposlednom rade prihliadať a rešpektovať predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.

26. Nemožno poprieť, že je v záujme každého maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle, aby
vyrastalo a bolo vychovávané v prirodzenom rodinnom prostredí a súd je povinný v každej konkrétnej
veci náležite skúmať a za tým účelom i náležite zistiť skutočný stav veci, a na základe neho posúdiť,
či existujú dôvody pre nariadenie ústavnej starostlivosti. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby

vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova
smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností,
mravnému, k duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli súčasne rešpektované jeho práva uvedené
v Dohovore o právach dieťaťa, no i v početných medzinárodných dokumentoch, ktorými je Slovenská
republika viazaná a z ktorých súdu vyplýva povinnosť dôsledne rešpektovať, chrániť a v prvom rade
prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa. „Byť spolu“ je pre rodiča a jeho dieťa podľa ustálenej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva základným prvkom rodinného života a vnútroštátne opatrenia, ktoré
im v tom zabraňujú, sú zásahom do práva chráneného čl. 8 Dohovoru.

27. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedené skutočnosti pri svojom
rozhodnutí nezohľadnil, kedy svoje rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletou

založil na pravdepodobnosti naplnenia hmotnoprávnej podmienky v zmysle § 54 ods. 2 Zákona
o rodine, a to že výchova maloletej je vážne ohrozená alebo vážne narušená. Súd prvej inštancie
vychádzal zo skutočnosti, že vtedajší partner matky maloletej, t. j. pán O., je podozrivý (neskôr
iobžalovaný)zospáchaniatrestnéhočinutýraniablízkejosobyazverenejosobyvovzťahukpoškodenej
maloletej, pričom zároveň konštatoval, že matka nebola schopná maloletú pred utrpením ochrániť,

a preto vyvstáva otázka, či aj samotná matka maloletej sa aktívne alebo pasívne nepodieľala na
danom konaní. Uvedená skutočnosť nebola zo strany prvoinštančného súdu spoľahlivo zistená,
kedy za účelom riadneho zistenia skutočného stavu veci, nebolo vykonané náležité dokazovanie
a v rozpore s princípom materiálnej pravdy pre mimosporové konanie typickým, dospel k záveru
o dôvodnosti nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletou. Odvolací súd vnímajúc závažnosť

prejednávanej veci a zohľadňujúc skutočnosť, že na základe vykonaného dokazovania bolo evidentné,
že s pravdepodobnosťou hraničiacou istote bola maloletá v domácom prostredí zo strany väzobne
stíhaného p. O. vystavovaná fyzickým atakom a fyzickému i psychickému násiliu, ktoré dňa 04.08.2023
vyústilo do nutnosti hospitalizácie maloletej na oddelení jednotky intenzívnej starostlivosti, z dôvodu
jej vážneho a akútne zhoršeného zdravotného stavu, spočívajúceho v upadnutí do bezvedomia po

očividnom fyzickom týraní, konštatoval, že i keď okamžité vyňatie maloletej z domáceho prostredia
formou nariadenia neodkladného opatrenia bolo bez pochýb odvolacieho súdu v danom čase dôvodné,
súd prvej inštancie v konaní vo veci samej bol povinný vykonať riadne a náležité dokazovanie a na
preukázanie naplnenia hmotnoprávnej podmienky spočívajúcej vo vážne ohrozenej, resp. vážne
narušenej výchove maloletej zo strany jej matky nemohol a nemal rezignovať. Súd prvej inštancie však

danú skutočnosť neskúmal a dokazovanie vo vzťahu k existencii zanedbávania a zlého zaobchádzania
s maloletou zo strany jej matky nevykonal, kedy svoje rozhodnutie založil len na domnienke, že sa matka
mohla na konaní jej vtedajšieho partnera p. O. aktívne alebo pasívne podieľať, na čo správne poukázala
i okresná prokurátorka v odvolaní.

28. Odvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť, že tak ako už bolo vyššie uvedené, inštitút
ústavnej starostlivosti je možné využiť iba v krajnom prípade, kedy k menej invazívnym alternatívam
náhradnej starostlivosti nemožno pristúpiť, pričom táto skutočnosť musí byť v konaní riadne preukázaná.
K nariadeniu ústavnej starostlivosti je možné pristúpiť iba v prípade, ak nie je možné dieťa zveriť do
náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. K uvedenému záveru však možno

dospieť iba na základe náležite vykonaného dokazovania, ku ktorému však v danom prípade nedošlo.
Súdprvejinštanciesavtomtosmerenedostatočnezaoberalmožnosťouzvereniamaloletejdonáhradnej
osobnej starostlivosti jej starej matky, ktorá o jej starostlivosť prejavila záujem, pričom odkazujúc
na správu CDR F. a zistenia v nej obsiahnuté od danej možnosti bez ďalšieho upustil a pristúpil
k nariadeniu ústavnej starostlivosti, predstavujúcej veľmi vážny zásah do základných ľudských práv

maloletej i jej rodičov. Odvolací súd v žiadnom prípade nemá záujem zľahčovať vážnosť prejednávanej
veci a ani nespochybňuje, že maloletá sa v prostredí profesionálnej náhradnej rodiny, do ktorej bola
umiestnená, cíti bezpečne, spokojne, prosperujúco, že jej v profesionálnej náhradnej rodine bolo
vytvorené harmonické a pokojné prostredie pre jej ďalší vývoj a vývin a že sa jej dostáva láskya pozornosti, ktorú v rannom detstve postrádala, avšak v tomto ohľadne zároveň považuje za potrebné
apelovať na prvoinštančný súd, že i keď cieľ dosiahnutý nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletou
a jej umiestnenie do harmonickej profesionálnej náhradnej rodiny môže byť súladný s najlepším

záujmom maloletej, súd prvej inštancie pri rozhodovaní nemôže opomenúť zákonom ustanovené
hmotnoprávne podmienky, ktorých naplnenie je nevyhnutné na to, aby k využitiu daného inštitútu vôbec
bolo možné pristúpiť. Preto má za to, že súd je povinný prioritne skúmať, či maloleté dieťa možno
zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, kedy v tomto smere musí vykonať náležité dokazovanie,
ktorému musí predchádzať zisťovanie pomerov v rodine maloletého dieťaťa, či hľadanie inej vhodnej

osoby, ktorej by dieťa mohlo byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ v dôsledku v konaní
preukázaných skutočností a poznatkov k prejednávanej veci súdom nadobudnutých bude možné
dospieťkzáveru,žemaloletédieťaniejemožnézveriťdonáhradnejosobnejstarostlivostižiadnejosoby,
súd je povinný sa zaoberať eventuálnou možnosťou zverenia maloletej do pestúnskej starostlivosti.
Až po vyčerpaní zmienených možností je možné pristúpiť k nariadeniu ústavnej starostlivosti. V tomto
smere vykonané dokazovanie nebolo dostatočné, pričom je nutné poukázať, že správa CDR F. má

pre súd len informatívny, resp. pomocný charakter, jej závery však nie sú pre súd záväzné, preto
i napriek odporúčaniam v správe CDR F. uvedeným má súd povinnosť zvážiť všetky iné, najmä menej
invazívne a menej obmedzujúce, opatrenia. Súčasný záver súdu prvej inštancie, vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, odvolací súd považuje za tohto a takto nedostatočne zisteného skutkového stavu
za predčasný.

29. Nemenej dôležitý je i chybný postup súdu prvej inštancie, kedy v odôvodnení napadnutého rozsudku
poukazuje na závery vyšetrovania vo veci podozrenia p. O. zo spáchania trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby, kedy však zároveň vo vzťahu k trestnému spisu vedenému pod sp. zn.
3T/17/2024 neuviedol, ktorú časť daného spisu považuje vo vzťahu k prejednávanej veci za relevantnú

a ktoré listinné dôkazy z trestného spisu použije, prípadne či pristúpi k výsluchu svedkov. Odvolací
súd nemohol prehliadnuť ani procesné pochybenie súdu prvej inštancie pri vykonaní dokazovania,
kedy z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri úvahách, ktoré ho viedli
k rozhodnutiu tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, vychádzal z viacerých
listinných dôkazov, a to konkrétne zo správy CDR F. zo dňa 06.05.2024 a zo záznamov CDR F. zo

stretnutí maloletej so starou matkou zo dňa 10.04.2024, 17.04.2024 a 10.05.2024, pričom z obsahu
spisového materiálnu ako i z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.06.2024 vyplýva, že kolízny
opatrovník na dané listiny počas jeho výsluchu v postavení účastníka konania poukázal, s tým, že
boli predložené do (iného) konania, vedeného pod sp. zn. 8P/25/2024, avšak do konania vedeného
pod sp. zn. 8P/5/2023 ich nepripojil. Z obsahu zápisnice je zrejmé, že súd prvej inštancie zmienené

listinné dôkazy v rozpore s ust. § 204 CSP nevykonal, a teda na danom pojednávaní listiny ani ich časť
neprečítal a zároveň ani neoznámil ich obsah, a teda ako okresná prokurátorka v odvolaní správne
namietala, účastníci konania nemali možnosť sa s predmetnými listinnými dôkazmi oboznámiť a ani
sa k ním vyjadriť. Z dôvodu nesprávne vykonaného dokazovania, resp. nevykonania dokazovania,
nemajú skutkové závery súdu prvej inštancie, ktoré sú prezentované v napadnutom rozhodnutí, oporu vo

vykonanom dokazovaní. Postup súdu prvej inštancie predchádzajúci vydaniu meritórneho rozhodnutia,
ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných oprávnení, nemožno považovať za
akceptovateľný.

30. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie uloženej povinnosti obom rodičom prispievať na výživu maloletej

vo výške 150 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou napadnutého rozsudku v časti výroku o nariadení
ústavnej starostlivosti nad maloletou, odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď k uloženiu danej povinnosti pristúpil, keďže nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletým
dieťaťom vyživovacia povinnosť rodičov v zmysle § 81 ods. 2 Zákona o rodine nezaniká. Keďže
je v prípade nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletou vylúčené, aby rodičia plnili vyživovaciu

povinnosť vo forme osobnej starostlivosti, musí súd súčasne s rozhodnutím o umiestnení maloletej
rozhodnúťajopovinnostiplatiťvýživnévstanovenomrozsahu.Priurčenívýškyvýživnéhosúdpostupuje
v zmysle ust. § 62 až 65 Zákona o rodine. Prvoinštančný súd pri ustálení výšky výživného správne
vychádzal z veku ako aj celkového zdravotného stavu maloletej, ako aj z možností, schopností a
majetkových pomerov rodičov. Súd prvej inštancie sa však s návrhom kolízneho opatrovníka na

určenie výšky výživného na maloletú v sume 200 Eur mesačne vo vzťahu k obom povinným rodičom
v odôvodnení napadnutého rozsudku bližšie nezaoberal, kedy súčasne rezignoval i na povinnosť
skúmať odôvodnené potreby maloletej, ktoré musia byť v konaní náležite zistené. Po oboznámení sa
s napadnutým rozsudkom má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie síce skúmal majetkové pomerypovinných rodičov maloletej resp. výšku ich priemerných mesačných čistých príjmov, avšak odvolaciemu
súdu nie je zrejme, ako napokon k určeniu výšky výživného v sume 150 mesačne vo vzťahu ku každému
z povinných rodičov dospel, kedy jednak dosahovaný čistý mesačný príjem oboch povinných rodičov nie

je úplne totožný a zároveň za situácie, kedy nedostatočne pristupoval k skúmaniu odôvodnených potrieb
maloletej, ktorých rozsah môže byť vzhľadom na vek, zdravotný stav, predprimárne vzdelávanie, záujmy
či nadanie maloletého dieťaťa rôzny. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti
rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa, ktoré musí reálne zodpovedať potrebám maloletého
dieťaťa. Preto je potrebné vyčísliť všetky pravidelné a nepravidelné výdavky resp. platby na dieťa, aby

bola výška jeho nákladov potrebných na uspokojenie jeho potrieb jednoznačne určiteľná. Na povinnosť
stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať.

31. Odvolací súd sa taktiež musel stotožniť s odvolacou argumentáciou okresnej prokurátorky, ktorá
poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie určil miesto zasielania výživného otcom maloletej
a matkou maloletej v rozpore s ust. § 81 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine. Súd pri uložení vyživovacej

povinnosti povinným rodičom voči oprávnenej maloletej, ktorej sa nariaďuje ústavná starostlivosť, uloží
súčasne i povinnosť rodičov výživné v rozhodnutím určenej výške poukazovať zariadeniu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestené. Takéto zariadenie je však potrebné vo výroku rozsudku i riadne označiť,
tak aby bolo určité a zrozumiteľné, o aké zariadenie resp. platobné miesto ide a aby ho nebolo možno
ho zameniť s iným. Pokiaľ súd prvej inštancie vo výrokoch II. a III. napadnutého rozhodnutia určil, že tak

matka maloletej ako i otec maloletej sú povinní výživné zasielať na účet zariadenia, v ktorom maloletá
je, resp. bude umiestnená, odvolací súd musel v tomto smere konštatovať, že takto formulované výroky
napadnutého rozhodnutia sú neurčité, kedy nie je možné jednoznačne identifikovať platobné miesto,
ktorému majú povinní rodičia výživné na maloletú v súdom určenej výške poukazovať, pretože to nie je
vo výroku II. a III. explicitne vyjadrené, čoho dôsledkom je ich nevykonateľnosť.

32. V neposlednom rade odvolací súd považoval za dôležité zaoberať sa i odvolacou argumentáciou
okresnej prokurátorky vo vzťahu k určenému zákazu styku matky s maloletou ako aj zákazu styku otca
s maloletou. Súd prvej inštancie siahol po inštitúte predstavujúcom najzávažnejšiu formu zásahu do
výkonu rodičovských práv a povinností, avšak vo vzťahu k možnosti využitia daného inštitútu nezisťoval

relevantné skutočnosti, na základe ktorých by mal za preukázaný dôvod pre legitímnu ochranu záujmu
maloletej, teda také konkrétne skutočnosti, o ktoré by sa tento záujem opieral a ktorý by zároveň
vyvolal nevyhnutnú potrebu absolútneho obmedzenia prirodzeného kontaktu oboch rodičov s maloletou.
Prvoinštančný súd vo vzťahu k zákazu styku matky s maloletou nevykonal žiadne dokazovanie a svoje
rozhodnutie založil iba na konštatovaní skutočnosti, že maloletá bola vystavená v domácom prostredí

násilnému konaniu, pričom nie je zrejmé, aké následky to na nej zanechalo a v akej miere sa na
danom konaní podieľala matka, ktorá bude pravdepodobne čeliť trestnému stíhaniu. Odvolací súd
má za to, že tak čiastočné obmedzenie ako aj úplný zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je
tak závažným zásahom do práv účastníkom konania, že ho nemožno založiť iba na predpoklade
možného budúceho trestného stíhania matky maloletej, ako ani na domnienke, že matka maloletej

sa na násilnom konaní voči maloletej možno v nejakej miere podieľala. Len samotné podozrenie
ohľadne zmienených skutočností nemožno samé o sebe považovať za dostatočne odôvodňujúce záver
o potrebe nevyhnutného autoritatívneho zásahu súdu do výkonu rodičovských práv a povinností tak
výraznou formou, akou je zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom. I keď odvolací súd v danom čase
pravdepodobneprítomnýpasívnypostojmatkykutrpeniumaloletejvžiadnomprípadeneschvaľuje,kedy

súčasne ani nevylučuje možnosť, že výsledky vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní budú
indikovať, že sa matka na atakoch zasahujúcich do fyzickej a psychickej integrity maloletej podieľala
i aktívne, avšak iba na základe domnienok nepodložených výsledkami vykonaného dokazovania
nemožnopristúpiťkvyvodeniuzáveruotom,žematkasanauvedenomsurčitosťoupodieľala,apristúpiť
k tak radikálnej úprave ich vzájomných vzťahov, akou je zákaz styku. Už vôbec si nemožno bez riadne

vykonanéhodokazovaniaosvojiťpredpoklad,žebysamatkananásilnomsprávanívovzťahukmaloletej
v danom čase i aktívne podieľala. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol z dôvodu podozrenia zo
spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby väzobne stíhaný bývalý partner matky,
avšak voči matke maloletej trestné stíhanie vedené nebolo. Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmé, na
akom podklade skrz opomenutie vykonania riadneho dokazovania si súd prvej inštancie osvojil záver

o nutnosti pristúpenia k závažnému a radikálnemu zásahu do výkonu rodičovských práv a povinností
matky, akou je siahnutie po inštitúte zákazu styku s maloletou. Za ešte prekvapivejšie odvolací súd
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k zákazu styku uloženému otcovi maloletej, ktoré
prvoinštančný súd založil iba na strohom konštatovaní, že otec nemá záujem a v podstate ani žiadnyvzťah k maloletej, čo však nie je možné považovať za právne relevantný dôvod na takýto vážny zásah
do výkonu rodičovských práv otca. Odvolací súd v tomto ohľadne apeluje na súd prvej inštancie, že
akékoľvek obmedzenie aspektu rodinného života musí byť riadne a starostlivo odôvodnené. Odvolací

súd na tomto mieste opakovane akcentuje, že tak obmedzenie styku ako aj zákaz styku rodiča s
maloletým dieťaťom patria medzi najzávažnejšie zásahy do výkonu rodičovských práv a povinností a
sú prípustné, len ak sledujú legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a sú tomuto cieľu primerané.
Odvolací súd má za to, že napadnuté rozhodnutie v tejto časti vykazuje prvky arbitrárnosti a svojvoľnosti
súdu, kedy zároveň nedošlo k nenaplneniu požiadavky zrozumiteľnosti a presvedčivosti súdneho

rozhodnutia.Zodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancievzmienenejčastiniejezrejméakérelevantné
myšlienkové postupy a úvahy súd prvej inštancie viedli k takémuto spôsobu rozhodnutia. Právo na určitú
kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie navyše
musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie

prvoinštančného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.
Odvolací súd teda konštatoval, že napadnuté rozhodnutie trpí i vadou nepreskúmateľnosti, keďže
neobsahuje potrebné úvahy súdu, ktoré by zrozumiteľným a jasným spôsobom predostreli dôvody
vysvetľujúce spôsob rozhodnutia zvoleného prvoinštančným súdom, a teda nie je možné v odvolacom
konaní preskúmať správnosť jeho dôvodov, pokiaľ ide o pristúpenie súdu prvej inštancie k zákazu styku

matky s maloletou ako i otca s maloletou.

33. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. I podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)

„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj
právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

34. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový (skutočný)
stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne
závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné
ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre
opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať aj v

ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho
celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým

na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v
neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej
ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11).

35. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie
súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nesplnenie
si povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov.

36. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie konštatoval nielen pochybenie
v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, ale súčasne dospel i k záveru, že nesprávnym procesným
postupom prvoinštančného súdu bolo účastníkom konania znemožnené, aby uskutočňovali im patriace
práva v takej miere, že došli k porušenia práva na spravodlivý proces. Pochybenie súdu prvej inštancie
odvolací súd vzhliadol i v právnom posúdení veci, kedy síce správne zvolil ustanovenie § 81 ods. 2

Zákona o rodine, avšak nesprávne ho aplikoval. Záverom odvolací súd vyslovil názor, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadou čiastočnej nepreskúmateľnosti keďže neobsahuje potrebné
úvahy súdu, ktoré by zrozumiteľným a jasným spôsobom predostreli dôvody vysvetľujúce spôsob
rozhodnutia zvoleného prvoinštančným súdom, a teda nie je možné v odvolacom konaní preskúmaťsprávnosť jeho dôvodov, pokiaľ ide o zákaz styku tak matky s maloletou ako i zákaz styku otca
s maloletou, a zároveň o ustálenie výšky výživného na maloletú.

37. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala
za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu
na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania).

38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) a c) CSP v napadnutej časti zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

39. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu po vrátení veci doplní dokazovanie

vnaznačenomsmere,asícekmožnostizvereniamaloletejdoosobnejstarostlivostimatky, resp.rodičov,
zistenia ich záujmu a pomerov, následne možnosti zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti do úvahy
prichádzajúcich osôb ako i do pestúnskej starostlivosti. Pokiaľ z výsledkov vykonaného dokazovania
bude mať za preukázané, že k uvedeným formám osobnej starostlivosti, resp. náhradnej osobnej
starostlivosti v prípade maloletej nie je možné pristúpiť, bude ďalej postupovať v súlade s ust. 54

ods. 1 a 2 Zákona o rodine a siahne po využití inštitútu ústavnej starostlivosti, kedy svoje rozhodnutie
i náležite odôvodní. V prípade zverenia maloletej do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti súd prvej
inštancie zároveň doplní dokazovanie i vo vzťahu k určeniu výšky výživného, kedy ustáli nie len príjmy
a výdavky oboch rodičov, ale najmä bude skúmať odôvodnené potreby maloletej. V neposlednom rade
súd prvej inštancie vykoná riadne dokazovanie k otázke úpravy styku maloletej s oboma rodičmi, kedy

ku krajnému riešeniu obmedzenia styku prípadne úplného zákazu styku rodičov s maloletou siahne
iba v prípade, že túto potrebu budú indikovať výsledky vykonaného dokazovania. Následne po zvážení
všetkých preukázaných okolností daného prípade súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne a svoje
rozhodnutie i náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP riadne odôvodní.

40. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).