Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 7, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 21Nt/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011334
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sopúch
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124011334.11

Uznesenie

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom, v trestnej veci odsúdeného A. B.,
o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre, dňa
07.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, návrh odsúdeného A. B., narodeného XX.XX.XXXX v Nitre,
trvale bytom C. D., prechodne bytom C. D., E. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody

Hrnčiarovce nad Parnou, zo dňa 10.09.2024 na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T/7/2022, v ktorej súd o obžalobe rozhodol rozsudkom 5T/7/2022
dňa 25.10.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.
1To/108/2022 dňa 13.12.2022 a ktorými súdy obžalovaného uznali za vinného a uložili mu trest odňatia
slobody vo výmere 10 rokov so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, z a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy konania

podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený A. B. (ďalej len „odsúdený“) podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Ondrejom Urbanom,
MBA, advokát a súčasne i konateľ spoločnosti URBAN&PARTNERS s.r.o. (ďalej v texte len so znením
„obhajca“) dňa 10.09.2024 na Okresný súd Nitra návrh na povolenie obnovy konania v právoplatne
skončenej veci, rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 5T/7/2022 zo dňa 25.10.2022, právoplatným

dňa13.12.2022,vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvNitre,sp.zn.1To/108/2022,zodňa13.12.2022.

Odsúdený návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že vo veci existujú nové dôkazy
a skutočnosti, pričom má za to, že týmito skutočnosťami skôr neznámymi možno odôvodniť iné
rozhodnutie o vine, preto navrhol vypočuť svedkov: F. G., H. I. a J. G., ktorí mali pred policajtmi
vypovedať pod nátlakom v neprospech odsúdeného a tak ani ich výpovede pred súdom sa nezakladajú

na pravde, pretože boli k výpovediam donútení nátlakom, nakoľko prvostupňový a taktiež druhostupňový
súd založili vinu odsúdeného na výpovediach týchto svedkov (predtým neznámym dôkazom sa rozumie
predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom
konaní vykonaný, ale s novým obsahom). Rozsudky súdov boli založené na výpovediach vyššie
uvedených svedkov, ktorí podľa odsúdeného neuvádzali pravdu. Títo traja svedkovia vo svojich čestných
vyhláseniach uviedli, že ich výpovede neboli pravdivé z dôvodu nátlaku a donucovania, preto takéto

pôvodné dôkazy (výpovede) nemožno ani len považovať za zákonné a vierohodné a k posúdeniu
viny odsúdeného ich je potrebné vykonať nanovo, pričom rovnako takéto výpovede nemôžu prejsť
testom „RAVEN“ (povesť svedka, schopnosť „vidieť“, záujem prospechu, odbornosť svedka, nezaujatosť
svedka).

Obhajca ďalej poukázal na novelu Trestného zákona s tým, že v prípade povolenia obnovy konania

s poukazom na ustanovenie § 2 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona by v novom konaní za skutok v bode
1/odsúdenémunehrozilatrestnásadzbavrozmedzídesaťrokovažpätnásťrokovalevrozmedzísedemrokov až pätnásť rokov, a teda by sa už nejednalo o obzvlášť závažný zločin, ale o zločin a aj v prípade
opätovného odsúdenia by mohol byť odsúdenému uložený priaznivejší trest.

Ďalej poukázal na nepríčetnosť odsúdeného, nakoľko vo veci boli vypracované dva znalecké posudky
Mgr. Jolanou Múdrou a MUDr. Eduardom Višňovským. Znalkyňa J. J. uviedla, že mentálna úroveň
odsúdeného sa pohybuje vo veku 9-10 ročného dieťaťa a schopnosť odsúdeného uvedomiť si
spoločenské dôsledky svojho konania a rozpoznať jeho nebezpečnosť bola znížená. Znalec J. C.
odlišne od znalkyni uviedol, že podľa neho odsúdený bol schopný chápať zmysel trestného konania.

Podľa obhajcu je nespornou skutočnosťou, že odsúdeného mentálna a rozumová vyspelosť je na
úrovni 9-10 ročného dieťaťa, teda odsúdený je na mentálnej úrovni mladší ako kritérium veku pre
vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa. Podľa obhajcu súdy tomuto záveru nejakú pozornosť
nevenovali a nemohli tak správne posúdiť a ustáliť ovládacie a rozpoznávacie schopnosti odsúdeného
a teda súdy nemohli správne právne posúdiť ustanovenie § 23 Trestného zákona a tak z uvedených
dôvodov navrhol opätovne vypočuť znalca MUDr. Višňovského a vykonať nový znalecký posudok a to

iným znalcom, pretože otázka nepríčetnosti odsúdeného nebola v pôvodnom konaní objasnená bez
dôvodných pochybností.

Obhajca dňa 03.12.2024 zaslal súdu odborné vyjadrenie znalca psychiatra MUDr. Petra Šomšáka
(odborné posúdenie záverov znaleckých posudkov vypracovaných znalcom MUDr. Višňovským a Mgr.

Múdrou).

Súd na verejnom zasadnutí oboznámil žiadosť odsúdeného na povolenie obnovy konania (č. l. 2-19),
rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/7/2022 (č.l. 30-39), rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.
1To/108/2022 (č.l. 40-46), odpis registra trestov (č.l. 48-49, 64-65; 185-186), lustráciu ZVJS (č.l. 50,

58), lustráciu Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č.l. 60-63; 181-184), hodnotenie
na odsúdeného z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou (č.l. 69-70), skrátený výpis klienta (č .l. 71), odborné
vyjadrenie znalca MUDr. Šomšáka (č.l. 77-89), hodnotenie z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou (č.l.
69-70), skrátený výpis klienta (č. l. 71), odborné vyjadrenie znalca MUDr. Šomšáka (č.l. 77-84; 85-59),
znalecký posudok znalca MUDr. Šomšáka (č.l. 117-156), vyjadrenie odsúdeného k znaleckému posudku

(č.l. 168-171), žiadosť o poskytnutie informácií (č.l. 175-176), sťažnosť odsúdeného (č.l. 209-211),
znalecký posudok MUDr. Višňovského (č.l. 212-230), späťvzatie sťažnosti (č.l. 231).

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 5T/7/2022 súd oboznámil na verejnom zasadnutí
najmä: rozsudok Okresného súdu Nitra č.l. 725-741, odvolanie odsúdeného č.l. 795-815, rozsudok

Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1To/108/2022, č.l. 824-836, dovolanie č.l. 876-907, vyjadrenie prokuratúry
k dovolaniu, č. l. 914-915, vyjadrenie odsúdeného k vyjadreniu prokurátora, č.l. 918-922, predkladacia
správa OS Nitra k dovolaniu č.l. 932, doplnenie dovolania č.l. 943-948, 951-954, 974-1001, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.l. 1007-1019.

Odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/7/2022 zo dňa 25.10.2022, právoplatným
dňa 13.12.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/108/2022, zo dňa 13.12.2022
uznaný vinným zo spáchania : v bode 1. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b),

písmeno j) Trestného zákona, v bode 2. pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bol uložený trest prepadnutia veci a to mobilný telefón
zn. Samsung s popraskaným displejom, IMEI 1357577/331074/2 a mobilný telefón zn. Samsung bielej

farby, poškodený s popraskaným displejom, IMEI 356099/06/087919/6 nachádzajúcich sa v úschove na
OKP KR PZ Nitra, na oddelení dokladov a podľa § 83 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona mu súd
uložil ochranné opatrenie - zhabanie veci, a to 19 ks nábojov zn. K. G. kaliber 7,65 nachádzajúcich sa
v úschove na OKP KR PZ Nitra, na oddelení dokladov. Súd mu taktiež uložil odsúdenému podľa § 76
odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Súd následne na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.03.2025 vykonal výsluch svedkov F. G., H. I.,
J. G..Svedok F. G. na verejnom zasadnutí uviedol, že si nepamätal ako vypovedal na hlavnom pojednávaní
v právoplatne skončenej trestnej veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T/7/2022.
V prípravnom konaní vypovedal dobrovoľne. Po nahliadnutí do spisu (21Nt/34/2024 na č.l. 16) potvrdil

svoj podpis na čestnom prehlásení, ktorý vykonal dobrovoľne. Uviedol, že v prípravnom konaní pred
vyšetrovateľom vypovedal pravdu, ale bol donútený, aby svoju výpoveď podpísal. Vedel, že vypovedal
aj pred súdom, ale bližšie si nič nepamätal.
Svedok H. I. na verejnom zasadnutí uviedol, že čestné prehlásenie, ktoré mu samosudca predložil
k nahliadnutiu (č.l. 14) podpísal dobrovoľne a zotrval na skutočnostiach uvedených v tomto čestnom

vyhlásení, pred vyšetrovateľom vypovedal v neskorých hodinách, približne medzi 22.00 hod. až 23.00
hod., neriešil čo je v zápisnici o jeho výsluchu napísané, podpísal ju odišiel, a až na hlavnom pojednávaní
uviedol, že to, čo vypovedal pred vyšetrovateľom, nebola pravda. Uviedol, že odsúdený nebol dílerom
drog, ale ich konzumentom. Potvrdil, že od odsúdeného nikdy žiadne drogy nekupoval. V trestnej veci
odsúdeného nebol zadržaný, vypovedal v nej ako svedok. Na hlavnom pojednávaní vypovedal pravdu,
ale presne si už nepamätal, čo vypovedal. Najlepšie si pamätal na výpoveď pred súdom. K napísaniu

čestného vyhlásenia ho viedlo to, že zbytočne a neprávom je odsúdený v base.

Svedok J. G. na verejnom zasadnutí uviedol, že čestné prehlásenie, ktoré mu samosudca predložil
k nahliadnutiu (č.l. 18) podpísal dobrovoľne, pričom zotrval na jeho obsahu. Nevedel uviesť, kto pripravil
čestné prehlásenie pripravil, nepamätal si, ako sa k nemu dostalo, nepamätal si, či bol na obecnom

úrade overiť podpis. Cítil, že pred vyšetrovateľom vypovedal pod nátlakom. Iné k veci neuviedol.

Znalec J. H. L. na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.06.2025 uviedol, že odsúdeného vyšetril dňa
20.01.2024. Čo sa týka diagnózy odsúdeného, to je jeden z bodov, kde sa s J. C. nezhodli. Mal
kdispozíciiposudokznalkyniMgr.Múdrej,ktorásavyjadrilakjehointeligenciianepriamoajkudiagnóze.

Takisto mal k dispozícii dokumenty z roku 1993, na základe ktorých odsúdený navštevoval špeciálnu
školu, práve kvôli tomu, že nebol schopný na základe jeho intelektu absolvovať normálnu základnú
školu. Vyšetrenie, tento zdroj informácií, znalecký posudok Mgr. Múdrej znalkyne z odboru psychológie,
odvetvie klinickej psychológie, ktorá p. B. vyšetrila, urobila mu IQ testy, stanovil diagnózu ľahkej
mentálnej zaostalosti. Pri miernej duševnej zaostalosti sa rozlišuje ešte mierna duševná zaostalosť

s minimálnou poruchou správania alebo s nejakou ťažkou poruchou správania, ktorá vyžaduje liečbu.
Úroveň kognitívnych, čiže rozumových funkcií pri miernej duševnej zaostalosti podľa odbornej literatúry
odsúdený mal na úrovni 9-12 ročného dieťaťa, s tým, že sa opieral o vedecké fakty. Je na znalcovi,
či sa rozmedzí 9-12 rokov, prikloní k 12 rokom alebo skôr k 9 rokom. Odsúdenému skúšal dávať
čítať, písať a počítať. Odsúdený čítať nevedel skoro vôbec, písať tiež veľmi nevedel a príklady počítal

na prstoch, v podstate ako malé dieťa. Znalec sa na základe skúmania priklonil k mentálnemu veku
odsúdeného vo veku 9 ročného dieťaťa. Diagnóza odsúdeného je podľa znalca trvalá, nemenná a nedá
sa liečiť. Odsúdený nevedel definovať, čo je dobro a zlo, či páchal/nepáchal, či robil/nerobil niekomu
zle, to všetko bolo u neho na úrovni 9-10 ročného dieťaťa. Znalec dospel k názoru, že v čase páchania
skutku, vzhľadom k tomu, že ten skutok páchal opakovane, v podstate v detskej naivite a zastával názor,

že s vysokou pravdepodobnosťou odsúdený nevedel, že robí niečo zlé, nevedel pochopiť následky
svojho konania. Z uvedených dôvodov dospel znalec k záveru, záveru, že rozpoznávacie schopnosti
odsúdeného boli v čase páchania skutku, napriek tomu, že tento skutok páchal opakovane, vymiznuté.
Ovládacie schopnosti odsúdeného podľa znalca boli zachované, pričom inteligencia ako taká nemá
veľký vplyv na vôľový systém človeka.

Odsúdený nebol závislý na pervitíne, resp. drogách, odsúdený konzumoval psychotropné látky a ani
v čase páchania skutku nebol od týchto psychotropných látok závislý. Znalec z uvedeného dôvodu
nenavrhol odsúdenému uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ani ochranné psychiatrické liečenie,
keďže u odsúdeného sa jedná o nemennú, trvalú poruchu, ktorá sa v psychiatrii liečiť ani nedá, keďže

lieky na zvýšenie inteligencie neexistujú.

Na otázku, čiodsúdený trpí alebo netrpí duševnou chorobou – poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti a o akú literatúru, resp. z čoho vychádzal jeho záver znalec
uviedol, že sa opieral o IQ testy, ktoré robila kolegyňa Mgr. Múdra a podľa tejto hodnoty spadal

odsúdený podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, (používal nemeckú verziu H. Dilling z roku 2011) do
úrovne miernej duševnej zaostalosti, s minimálnou poruchou správania. Vychádzal z tejto hodnoty zo
zahraničia, pričom ale na Slovensku je to výlučne v kompetencii znalcov z odvetvia psychológie, čiže
Mgr. Múdra odsúdeného testovala, pričom posudok bol zadaný advokátskou kanceláriou. Vychádzalz toho, že je to znalkyňa, test vykonala riadne a podľa tejto hodnoty odsúdeného zaradil do miernej
úrovne.Krozpoznávacímaovládacímschopnostiamuviedol,žeIQodsúdenéhourčitemalanejakývplyv
na páchanie trestnej činnosti odsúdeným, keďže výkon trestnej činnosti zodpovedal úrovni intelektových

schopností odsúdeného, to znamená, že odsúdený si nedával pozor, drogy mal rozdávať, pričom díler
drog to robieva inak, pričom odsúdený nevedel poriadne počítať, čiže keby tie drogy seriózne predával
tak by asi už po mesiaci vykazoval stratu. Podľa znalca detská naivita odsúdeného do dostala do výkonu
trestu.

Podľa znalca ak by bol teraz odsúdený testovaný, tak by mu vyšlo podobné IQ, okolo hodnoty 56
plus, mínus, to znamená, že tá mentálna úroveň bude u neho rovnaká, t.j. mentálna úroveň 9-10
ročného dieťaťa, pričom podľa znalca je u odsúdeného diagnóza nemenná, trvalá a stála. Znalec
ďalej uviedol, že odsúdený sa počas celého vyšetrenia pred ním hral s hračkou. Znalec diagnostikoval
u odsúdeného stredne ťažkú, ťažkú a hlbokú duševnú zaostalosť. Ľudia, ktorí trpia stredne ťažkou
duševnou zaostalosťou nevedia rozprávať, tam už je organické poškodenie mozgu, napr. stredne ťažký

– imbecilita títo ľudia nevedia už ani rozprávať, pri ťažkej už iba vydávajú zvuky, sú nevyspytateľní
v správaní, tá komunikácia v postate nie je možná. Pri tej ťažkej a hlbokej to už sú ľudia, ktorí vydávajú
z jeho skúsenosti len zvuky. Odsúdený vedel, že sa jednalo o pervitín, ale podľa znalca nevedel, že
pervitín je droga, že ide o niečo zlé a že môže spôsobovať rôzne duševné a telesné poškodenia.

Znalec ďalej uviedol, že odsúdený v čase spáchania skutku nebol závislý na žiadnej návykovej
látke a v čase spáchania skutku trpel miernou duševnou zaostalosťou a mohlo u odsúdeného dôjsť
k detolerancii intelektu, pri depravácii osobnosti sa môže IQ meniť, napr. dlhodobou, pravidelnou
konzumáciou drog alebo psychoaktívnych látok. Nezistil u odsúdeného žiadne prejavy ani známky
impulzivity. Tým, že odsúdený má znížené IQ má zníženú schopnosť reagovať v určitých situáciách, keď

je napr. pod tlakom alebo v strese. Znalec zastával názor, že u odsúdeného vzhľadom na dĺžku páchania
trestnej činnosti jeho ovládacie schopnosti neboli ovplyvnené, pretože sa nejednalo o impulzívne
konanie v afekte a tak odsúdený podľa znalca mohol ovládať svoje konanie.
Na otázku zákonného sudcu, že na jednej strane hovoril, že odsúdený mal vymiznuté ovládacie
schopnosti, že aj v čase páchania skutku boli jeho rozpoznávacie schopnosti vymiznuté, ale zároveň

v posudku konštatoval, že odsúdený bol schopný chápať zmysel trestného konania. Bolo tak nevyhnutné
odstrániť tento rozpor, na čo znalec uviedol, že tie rozpoznávacie schopnosti sa vzťahujú na skutok
aodsúdenýniejeschopnýchchápaťzmyseltrestnéhokonania,určiteniejeschopnýchápaťparagrafové
znenia, ale vie, že je súdený, do určitej miery podľa znalca vedel, za čo je súdený, že mal advokáta, ale
vždy to podľa znalca bolo na úrovni 8 až 10 ročného dieťaťa. Znalec doplnil svoj záver v tom zmysle, že

odsúdený vedel chápať zmysel trestného konania na úrovni 8 až10 ročného dieťaťa.

Znalec MUDr. Eduard Višňovský na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.06.2025 zotrval v celom
rozsahu na svojom písomne vypracovanom znaleckom posudku. Uviedol, že si nemyslí, že mierna
duševná zaostať má narastajúcu tendenciu. Odsúdený podľa znalca mohol ovládať svoje konanie.

Pri posudzovaní, či sú u odsúdeného rozpoznávacie schopnosti vymiznuté a či môže chápať zmysel
trestného konania, nevychádzal čisto z diagnózy, nakoľko sa to považuje z odborného - forezného,
psychiatrického hľadiska za zavádzajúce, ide o veľmi nebezpečnú cestu posúdenia, pričom samotná
diagnóza má determinovať doživotne. Vychádzal z konkrétneho charakteru skutku, z jeho dĺžky trvania,
z anamnézy, ktorú mal odsúdený, z trestnoprávnej aktivity a z trestnoprávnej aktivity jeho doterajšieho

života, z trestných činov, ktoré v minulosti spáchal. Znalec tak konštatoval u odsúdeného diagnózu
na pomedzi mentálnej subnormy a ľahkým stupňom duševnej zaostalosti. Dospel k nej tak, že si
všímal, ako doteraz odsúdený žil, zistil, že bol 6 krát súdne trestaný a právoplatne odsúdený. Bol
odsúdený aj v Nemecku, kde žil dva roky, u niektorých z predchádzajúcich sudcov – senátov nevzbudil
podozrenie, že by mohlo ísť u odsúdeného o nejakú duševnú poruchu a odsúdený sa tak ani nesprával,

neprejavoval, preto je možné pochybovať o narušení jeho duševného stavu a teda redukovanie
poznávacích a rozpoznávacích schopností. Prihliadal na históriu a charakter skutkov. Bol odsúdený
za úverový podvod, nebezpečné vyhrážanie v Nemecku, kde žil dva roky s priateľkou, čiže odsúdený
žil kvalitným partnerským vzťahom. Prihliadal na to, ako reálne žil, nie že len samotná diagnóza
modifikovala závery jeho znaleckého posudku, ale bolo potrebné o odsúdenom hovoriť ako o probantovi,

s tým, že diagnóza ako samotná nerobí vyhodnotenie ovládacích a rozpoznávacích schopnosti, ktoré sú
veľmi dynamickou veličinou a v danom konkrétnom prípade bral do úvahy trestnú činnosť odsúdeného,
ktorá bola veľmi bohatá, prihliadal na vyšetrenie J. C., podľa znalca veľmi schopnej psychologičky, ktorá
v roku 1993 hovorila o hraničnom pásme retardácie ľahkej zaostalosti. Hraničné pásmo znamenalo,že bolo na rozhraní mentálnej subnormy a ľahkej duševnej zaostalosti. Znalec bral do úvahy, čo sa
stalo bezprostredne po spáchaní skutku, resp. po ňom, keď odsúdený bol psychiatricky vyšetrený
v rámci služby na psychiatrickej klinike vo Fakultnej nemocnici Nitra kolegyňou – psychiatričkou, ktorá

žiadnu diagnózu mentálnej retardácie u odsúdeného nestanovila a hodnotila iba adaptačnú poruchu
po simplexnej, teda jednoduchej osobnosti, samozrejme, že to malo byť časovo nejako limitované ako
k tomu dospela alebo nedospela. Po spáchaní skutku bola odsúdenému odporučená hospitalizácia
v nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, kde bol 20 dní.

Z prepúšťacej správy, ktorá bola vypracovaná niekoľko dní po spáchaní trestnej činnosti vyplynulo,
že u odsúdeného sa jednalo o známky mentálnej subnormy. V závere bola v diagnóze spomenutá
ľahká duševná zaostalosť odsúdeného, ale veľmi často to podľa znalca je praktická záležitosť, pretože
v zdravotnej poisťovni sa dáva kód, v ktorom nie je uvedená psychiatrická diagnóza, z dôvodu úhrad
nákladov spojených s hospitalizáciou alebo s liečbou a podľa znalca tak sú nútení úplne bizarne nedávať
Z-tkové kódy, aj keď nezistia duševnú poruchu ale onálepkovať pacienta nejakou diagnózou aj hlbšou,

hoci by to mohlo byť aj neférové, aby to teda mohlo byť uznané ako hospitalizácia môže odísť bez F-
kovej diagnózy. Znalec u odsúdeného dospel k diagnóze na pomedzí mentálnej subnormy a ľahkého
stupňa duševnej zaostalosti aj na základe vyšetrení odsúdeného z minulosti a na základe kriminálnej
anamnézy doterajších 6-tich právoplatných odsúdení odsúdeného. Odsúdený už o živote niečo vedel,
viedol partnerský vzťah, to nebolo nejaké dieťatko, ktoré vodíte za ruky, ale v Nemecku normálne

fungoval, dokonca si z Nemecka prostredníctvom internetových služieb dokázal zakúpil letenku. Znalec
si vyžiadal dokumentáciu z Ústavu na výkon trestu v Hrnčiarovciach nad Parnou, kde z nálezu od
MUDr. Martinku, zistil, že s odsúdeným žiadne problémy neboli, aj keď sa mu pripisovala diagnóza ľahkej
duševnej zaostalosti, nevyžadoval si žiadne psychofarmaka, žiadne sedenia a psychoterapie, lebo bol
bezproblémový pacient. Odsúdený bol 6 krát odsúdený, 3 krát mu bol zadržaný a odňatý vodičský

preukaz a bol zastavený políciou ako šoféroval. Znalec tak položil otázku : „ Ktoré malé dieťa šoféruje
auto?“ Bola to zo strany odsúdeného trestná činnosť, z dôvodu ktorej bol zastavený. Z dopravnej polície
si vyžiadal ďalšiu správu, v ktorej bolo uvedené, v ktorom období bol odsúdený zastavený hliadkou
polície, keď sa dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za opakovane neoprávnené
vedenie motorového vozidla. Podľa znalca je neprípustné pripisovať tejto diagnóze väčší deficit než má

v súdno-psychiatrickej praxi. Odsúdený podľa znalca normálne fungoval a podľa jeho názoru dokázal
aj chápať zmysel trestného konania a takisto jeho rozpoznávacie schopnosti hodnotil ako zachované.
Odsúdený, aj keby uvažoval o tej ľahkej duševnej zaostalosti, čo stále je na pomedzí, lebo psychologické
a psychiatrické vyšetrenie je nápomocné pri stanovení diagnózy psychiatrom a nie psychológom.
Znalec ďalej uviedol, že z ďalšej dokumentácie vyplynulo, že samotné IQ jednorazové nedefinuje

mentálnu retardáciu. Podľa znalca sa jedná o pomocné jednorazové vyšetrenie ako „blesk“, ktoré
o ničom nehovorí, a je tak nevyhnutné na túto diagnózu pozerať komplexne. Ak by bola táto diagnóza
bola tak závažná, tak by odsúdený pri jeho vyšetrení nedokázal tak jasne povedať, čo robil, že :
„predával som drogy“. Odsúdený žil sociálne normálnym životom, chodil behávať, poznal ľudí s firmy
HSH, žil normálnym, praktickým životom. Vzhľadom k tomu, že v praktickom živote normálne fungoval,

šoféroval, kupoval cez internet letenky, cestoval po svete, zamestnal sa (v Nemecku pracoval ako tesár)
a simplexne vedel, čo je náplňou života. Odsúdený otvorene hovoril, že bol zneužitý, vedel, že robil
„bieleho koňa“, všetko to vedel vysvetliť. Podľa znalca nebolo možné konštatovať, že v danom prípade
odsúdený mohol mať v čas spáchania skutku vymiznuté alebo znížené ovládacie schopnosti. Odsúdený
užíval metamfetamín, ale nebol na ňom závislý. Znalec v celom rozsahu teda zotrvával na obsahu ním

vypracovaného znaleckého posudku.

Odsúdený podľa znalca netrpel chorobou ľahkej mentálnej zaostalosti a hraničnou mentálnou
zaostalosťou. Na rozhraní zostal preto, lebo spoločenský život odsúdeného bol normálne fungujúci,
aj keď zúžený, svoje schopnosti prejavil v športovom, vzťahovom, pracovnom postoji, pochodil svet

a normálne pracoval, preto subnorma a ľahká duševná zaostalosť odsúdeného znalec kvantifikoval ako
ľahkú a na pomedzí. Konanie odsúdeného (predaj drog) trvalo veľmi dlho, odsúdený si ho uvedomoval
a aj ho pomenoval, takže on vedel, že predáva pervitín, keďže to bola látka, ktorú aj užíval, on vedel, že
ju užíva a privyrábal si ňou a rozumel peniazom. Odsúdený vo vzťahu k svojmu konaniu vedel chápať
význam dobra a zla.

Podľa názoru znalca odsúdený chápal význam trestného konania, vychádzal z toho, že duševná
zaostalosť má 4 stupne. Hovoril o pomedzí subnormy a ľahkej zaostalosti. Je stredne ťažká,
ťažká a hlboká. U odsúdeného sa jedná o ten najnižší stupeň, ktorý nie je možné psychiatrovaťa medicializovať. Podľa znalca pri takomto ľahkom klientskom náleze nemôže byť reč o tom, že by
odsúdený nemohol pochopiť význam trestného konania, pričom to podľa znalca nepripúšťa ani tá
samotná diagnostická jednotka. Samotný IQ test nehovorí o intelektovom deficite, je ovplyvňovaný

viacerými skutočnosťami. Odsúdený je v ľahkom stupni alebo v pomedzí a preto by nemala vzniknúť
nejaká pochyba, že by on nevedel pochopiť, napr., že kto je sudca, kto je prokurátor a prečo je súdený
a kto ho súdi.

Z odborného hľadiska sú znalci varovaní, aby nebrali stupne vývoja dieťaťa na konkrétny vek, nakoľko

musia posudzovať praktický život človeka aj s prípadným intelektuálnym deficitom. Odsúdený nebol
v minulosti vyšetrený u psychiatra, dopustil sa 6 skutkov, nebola mu nikdy obmedzená jeho spôsobilosť
na právne úkony, nemal žiadny invalidný dôchodok. Znalec konštatoval, že len ak by mal určiť v akom
stupni by videl odsúdeného, bolo by to možno na úrovni 12-14 rokov.

Súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.06.2025, podľa § 272 odsek 3 v nadväznosti § 289

Trestného poriadku, nevykonal návrh prokurátorky na doplnenie dokazovania ohľadne zabezpečenia
rozhodnutia v trestných konaniach odsúdeného doposiaľ ako aj priestupkových spisov, keďže v tomto
konaní to považoval za nadbytočné.

Súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.07.2025, podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku odmietol

návrh obhajoby na vykonanie dôkazu a to podaného na verejnom zasadnutí dňa 09.06.2025 vo forme
pribratia znaleckého ústavu na preskúmania záverov otázok tak ako boli kladené znalcom, teda na
preskúmanie znaleckých posudkov znalcov MUDr. Šomšáka, ktorý bol vypočutý na verejnom zasadnutí
a J. C., ktorý bol dopočutý na verejnom zasadnutí, ktorý vypracoval znalecký posudok v prípravnom
konaní a bol už vypočutý na hlavnom pojednávaní a to z dôvodu, že sa jedná o okolnosti, ktoré vyhodnotí

súd, keďže pribratie znaleckého ústavu súd v danom štádiu konania nepovažuje za opodstatnené.

Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Nitra vo svojom konečnom návrhu uviedla, že vykonaným
dokazovaním v rámci verejného zasadnutia neboli predložené zo strany obhajoby také dôkazy, na

základe ktorých by bolo možné povoliť obnovu konania. Mala zato, že ak aj predložila obhajoba v
aktuálnom konaní nový znalecký posudok MUDr. Šomšáka, tak je potrebné poukázať na vykonané
dokazovanie jednak v pôvodnom konaní, ako aj na konanie ktoré prebehlo v rámci aktuálneho verejného
zasadnutia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odsúdený prechovával a následne predával,
ako aj bezodplatne dával drogy - pervitín a marihuanu, čo potvrdili aj výpovede svedkov v pôvodnom

konaní, ku ktorým sa vyjadroval Okresný súd Nitra ako aj Krajský súd v Nitre, v pôvodnom konaní.
Svedok J. G. na verejnom zasadnutí, na otázky odpovedal, že čestné vyhlásenie, ktoré on podpísal,
a v ktorom bolo uvedené, že v rámci jeho výsluchu na polícii bol na neho vyvíjaný nátlak, on vôbec
nečítal, nevedel ani uviesť, či na obecnom úrade, na overovaní podpisu bol sám. Svedok F. G., aj keď
predložil podobné resp. rovnaké čestné prehlásenie, uviedol, že pred policajtom v pôvodnom konaní

vypovedal pravdu. Čo sa týka znaleckého posudku MUDr. Šomšáka, tak dokonca aj podľa jeho názoru
na odsúdeného ovládacie schopnosti nemala mierna duševná zaostalosť žiaden vplyv. Poukázala na
znalecký posudok MUDr. Višňovského, ako aj jeho nasledovnú výpoveď (odsúdený mal zachovaný
kontakt s realitou, v čase skutku, ktorý trval dva roky vedel vyhodnotiť svoje konanie ako protiprávne,
teda vedel, že jeho konanie je nesprávne). Uviedol, že ak by bolo prítomné organické poškodenie

mozgu, musela by sa táto skutočnosť preniesť do dlhodobejšej hospitalizácie, pričom zhodné zistenia
ako J. C. mala aj Nemocnica pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, kde sa taktiež nepotvrdila
žiadna vážna choroba, išlo len o adaptačnú poruchu, ktorá odznela, čo by pri duševnej chorobe nebolo
možné. Mentálna subnorma nie je mentálna retardácia, ide o jednoduchosť prežívania, oploštenosť
vyšších emócií, avšak toto nemá význam nato, aby človek fungoval v rámci nejakých zákonných

noriem. Takisto poukázala na aktuálnu správu z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte len so znením „NS SR“), zo dňa 17.6.2025, ktorým
najvyšší súd dovolanie odsúdeného odmietol. Tu poukázal okrem iného na fakt, že odsúdený, ani jeho
obhajca v pôvodnom konaní nenamietal schopnosť chápať zmysel trestného konania, tiež poukazuje na
neexistenciu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Taktiež NS SR poukázal na skutočnosť, že nie

je pravda konštatovanie obhajcu, ktoré mimochodom predostieral aj v tomto našom konaní, že znalkyňa
Mgr. Múdra odsúdenému namerala IQ 56, nakoľko táto znalkyňa mu namerala IQ 82, čo konštatoval
aj NS SR. Na základe uvedeného je zrejmé, že v pôvodnom konaní sa súdy dostatočne vysporiadali s
otázkou trestnej zodpovednosti, ako s otázkou právnou. Mala zato, žeotázka príčetnosti bola v pôvodnom konania riadne skúmaná a bola riadne zodpovedaná
otázka, či odsúdený vzhľadom k svojmu duševnému stavu v čase spáchania skutkov mohol a vedel
rozpoznať protiprávne konanie a svoje konanie ovládať. Na základe uvedeného navrhla návrh

odsúdeného v zmysle § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietnuť.

Obhajca odsúdeného v konečnom návrhu uviedol, že vykonanými dôkazmi na verejnom zasadnutí bolo
preukázané splnenie podmienok na povolení obnovy konania. Má za to, že z troch čestných vyhlásení
a z troch vypočutých svedkov, dvaja potvrdili, že v pôvodnom konaní nehovorili pravdu.

Význam to má v tom, že potom je narušená okolnosť troch a viacerých. Ďalej bol vykonaný znalecký
posudok, jeho doplnenie a bol vypočutý znalec MUDr. Šomšák, navrhnutý obhajobou, ktorý zásadným
spôsobom spochybnil a jasne povedal, že odsúdený je na mentálnej úrovni 9 ročného dieťaťa a na
poslednom pojednávaní jasne povedal jednu vetu, v ktorej bol rozpor, a to „nechápe význam trestného
konania, on vie, že je síce na súde, v budove ale on nevie, o čom sa tu s ním bavíme a aký to má na
neho význam“. Má za to, že materiálne bol naplnený odvolací dôvod podľa písmeno c) a ten bude podľa

neho predstavený do návrhu ako porušenie č.l 46 ústavy, čl. 6 dohovoru, lebo mentálne nechápavé dieťa
nemôže rozumieť trestnému obvineniu. Ďalej uviedol, že dopočúvaný znalec MUDr. Višňovský zmenil
proti pôvodnému znaleckému posudku to, že povedal, že odsúdený je na úrovni 14 ročného dieťaťa,
preto je podľa názoru obhajcu vnímanie niekde na hranici marginálnej, tej ku ktorej hovorí znalec MUDr.
Šomšák, preto podľa neho musí súd okolnosti vyhodnotiť a zodpovedať zásadnú otázku, či odsúdený

chápal význam tohto konania a či rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v tomto konaní boli, teda či
bol alebo nebol príčetný. Je to síce právna otázka, ale vychádza z nových skutkových zistení, ktoré bez
svojho zavinenia nemohol predložiť nikto. 9 ročné dieťa nevie nič predložiť. Poukázal na novú líniu dvoch
svedkov, ktorí niečo povedali a aj potvrdili svoje čestné vyhlásenia, keďže pred vyšetrovateľom mal byť
na nich vyvíjaný nátlak. Preto v zmysle zásady „in dubio pro reo“ a „in dubio pro mítius“ aj pri výklade

per analogiam musí súd podľa neho zohľadniť závery znalca J. L. a povoliť obnovu konania a zrušiť
rozhodnutia v tom pôvodnom konaní a prerušiť výkon trestu.

Odsúdený v konečnom návrhu uviedol, že sa stotožňuje s tým, čo povedal jeho obhajca.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí

podmienky obnovy konania podľa § 394.

Súd po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí, preštudovaní pripojeného spisu Okresného súdu
Nitra, sp.zn. 5T/7/2022, návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, jeho doplnení, po vypočutí
svedkov a znalcov a po vyjadrení všetkých procesných strán na verejnom zasadnutí skúmal, či sú

v danom prípade splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v súlade s ustanovením
§ 394 Trestného poriadku.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, teda nejde o ďalší riadny opravný prostriedok,

nejde o ďalší druh odvolania, v rámci ktorého by odsúdený mohol žiadať o opätovné prehodnotenie
už vykonaných dôkazov, resp., aby sa súd opätovne zaoberal obhajobou odsúdeného, ktorá už bola
známa v pôvodnom konaní. Akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je
preto prípustný len vo výnimočných prípadoch.

Účelomobnovykonania,akomimoriadnehoopravnéhoprostriedku,jeodstrániťnedostatkyvskutkových
zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Skutočnosťou skôr neznámou sa rozumie objektívne
existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, alebo ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavuveci a ktorá nebola predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa obnova
týka. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo
o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce, či

tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu (R 10/1976). Obnova konania je založená
na skúmaní a hodnotení nových skutočností alebo dôkazov, ktoré sú súdu predložené ako reálne
skutočnosti alebo dôkazy, teda v konaní o povolenie obnovy konania sa súd obmedzuje na zistenie, či
vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Nové skutočnosti
v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukazovať novými dôkazmi (naplnenie prvej

podmienky k povoleniu obnovy konania). Pre povolenie obnovy konania je okrem podania návrhu
oprávnenou osobou potrebné splniť súčasne aj dve podmienky a to, že musí ísť o skutočnosti alebo
dôkazy súdu skôr neznáme a tieto skutočnosti samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi
už skôr známymi musia viesť k inému rozhodnutiu, než aké bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie,
prípadne ak vzhľadom na tieto nové skutočnosti a dôkazy by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu.

Účelom obnovy konania však nie je revízia pôvodného trestného stíhania (neplatí revízny princíp),
ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v
pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli

vykonané v pôvodnom konaní nemožno opakovať (revízia pôvodného rozhodnutia a predchádzajúceho
mu konania prichádza do úvahy pri podaní dovolania, ak sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie
tohto, od obnovy konania odlišného mimoriadneho opravného prostriedku). Súd je oprávnený zaoberať
sa len týmu výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ povolenia obnovy konania domáha.

Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania v prvom rade musí skúmať existenciu nových
skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych a až následne potom zisťuje, či tieto nové skutočnosti
alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojitosti s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie, ktoré sa
týka viny alebo trestu.

Súd po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí nezistil žiadne nové skutočnosti ani dôkazy,
ktoré by vyšli najavo dodatočne (po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn.
5T/7/2022), teda neboli súdu skôr známe, a ktoré by následne v súlade s ustanovením § 394 Trestného
poriadku odôvodňovali povolenie obnovy konania, pretože by mali vplyv na skutkový stav, resp. by mohli
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo vzťahu k výroku o treste.

V prípade nových skutočností a dôkazov, na ktoré odsúdený poukázal vo svojom návrhu na povolenie
obnovy konania súd uvádza, že na verejnom zasadnutí vykonal výsluch navrhnutých svedkov H. I., F. G.,
J. G., ktorí predložili súdu zhodné čestné vyhlásenia, obsahom ktorých bolo, že v uvedenom trestnom
konaní príslušníci policajného zboru na nich vyvíjali nátlak, aby vypovedali v neprospech odsúdeného

a preto ich výpoveď pred vyšetrovateľom tak ani pred súdom sa nezakladá na pravde, pretože boli
k nej donútený. Súd predvolal na verejné zasadnutie navrhnutých svedkov. Svedok F. G. na verejnom
zasadnutí uviedol, že si nepamätal ako vypovedal na hlavnom pojednávaní ale v prípravnom konaní
vypovedal dobrovoľne a vypovedal pravdu, t.j. jeho čestné vyhlásenie je v zrejmom rozpore s tým, čo
uviedolnaverejnomzasadnutí.SvedokH.I.naverejnomzasadnutípotvrdil,žečestnéprehlásenie,ktoré

mu samosudca ukázal podpísal dobrovoľne a zotrval na skutočnostiach uvedených v tomto čestnom
vyhlásení, na hlavnom pojednávaní uvádzal, že to nie je pravda, čo vypovedal pred vyšetrovateľom.
Uviedol, že odsúdený nebol dílerom drog, ale ich konzumentom. Najlepšie si pamätal na výpoveď
pred súdom, kde vypovedal, že odsúdený bol konzumentom a nie dílerom. Svedok J. G. na verejnom
zasadnutí uviedol, že predložené čestné prehlásenie, ktoré bolo súčasťou návrhu na povolenie obnovy

konania podpísal dobrovoľne, zotrval na obsahu čestného prehlásenia i napriek tomu, že nevedel súdu
uviesť, kto vlastne písal predložené čestné prehlásenie, nepamätal si ani to, ako sa k nemu dostalo,
nepamätal si, či bol na obecnom úrade overiť podpis. Na hlavnom pojednávaní poprel, že by policajt na
neho vyvíjal akýkoľvek nátlak.

Navrhnutévýsluchysvedkov,obhajobouoznačenéakonovédôkazy,ktorébymohliprivodiťpriaznivejšie
rozhodnutievoveci,bolisúduznámeužvpôvodnomkonaníaodsúdenémuničnebrániloužvpôvodnom
konaní predložiť súdu takéto čestné prehlásenia. Súd nemá dôvod spochybňovať výpoveď svedkov
v pôvodnom konaní, resp. ich dôveryhodnosť, nakoľko už v pôvodnom konaní mali možnosť namietaťpostup policajtov pri ich výsluchu, vlastnoručne podpísali zápisnice o výsluchu, pred súdom na hlavnom
pojednávaní vypovedali pod prísahou.

Súd vyhodnotil výpovede svedkov v rámci vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí o obnove
konania ako nevierohodné, napriek ich obdobnej deklarácii formulovaných v čestných vyhláseniach,
z dôvodu, že tieto boli v príkrom rozpore s ich predošlými výpoveďami, či už v prípravnom konaní alebo
na hlavnom pojednávaní v pôvodnom konaní, ktorí nevedeli súdu ani dostatočným spôsobom zdôvodniť
a preukázať.

Podľa názoru súdu jednoznačne tak existujú pochybnosti o dôvodoch tak podstatných zmien výpovedí
svedkov, ktorí v pôvodnom konaní vypovedali po tom ako zložili prísahu, že budú vypovedať pravdu
a že nebudú nič zamlčovať v kontexte všetkých okolností, ktoré túto zmenu ovplyvňovali, že si na
pôvodné výpovede nepamätali, že nevedeli, kto im samostatne čestné prehlásenia pripravil, resp. či ich

pripravovali oni samostatne alebo spoločne, keďže sú po formálnej stránke totožné.

ĎalšínavrhovanýdôkazzostranyodsúdenéhobolopribraťdokonaniaznalcaJ.L.,ktorémusúdvyhovel,
pribral znalca do konania a na verejnom zasadnutí ho riadne vypočul, taktiež vypočul na verejnom
zasadnutí aj znalca MUDr. Višňovského. Obhajoba namietala, že odsúdený v čase spáchania skutku

nevedel, že páchal trestný čin, zaoberal sa otázkou, či je odsúdený schopný vnímať zmysel trestného
konania. S otázkou príčetnosti, resp. nepríčetnosti sa zaoberal už súd I. stupňa v pôvodnom konaní
a taktiež odvolací súd, ktorý vyhodnotili, že odsúdený bol v čase spáchania skutku príčetný, t.j. vedel
rozpoznať svoje konanie. Zo znaleckých posudkov a z vyjadrení znalcov k otázke, či je odsúdený
schopný alebo nie je schopný vnímať zmysel trestného konania (od skutku a od rozhodnutia ubehol

značný čas) a obaja znalci sa zaoberali touto otázkou a zhodli sa, že odsúdený trpí miernou duševnou
zaostalosťou, ktorá môže byť na celý život, ide o trvalú poruchu, ale táto nemala vplyv na otázku
príčetnosti, resp. nepríčetnosti. Zhodli sa aj v tom, že odsúdený je schopný chápať zmysel trestného
konania a preto nenavrhli uložiť odsúdenému ochrannú liečbu. Ani tu súd nevzhliadol nové skutočnosti,
ktoré by neboli súdu skôr známe. Súd nad rámec uvádza, že je potrebné konštatovať, že odsúdený

dokázal užívať drogy (k čomu sa aj sám priznal), i napriek diagnostikovanej miernej dušenej zaostalosti,
tá duševná zaostalosť mohla do určitej miery ovplyvňovať jeho rozpoznávacie schopnosti, podstatné
je, aká je tá miera (trestná zodpovednosť). Súd k námietke obhajoby, že dopočúvaný znalec MUDr.
Višňovský zmenil proti pôvodnému znaleckému posudku to, že povedal, že odsúdený je na úrovni 14
ročného dieťaťa, uvádza, že vyjadrenie obhajoby je nepresné, zavádzajúce, bolo vytrhnuté z kontextu

a nezodpovedá reálne stanovisku znalca MUDr. Višňovského, ktorý ale uviedol, že vek 14 rokov ak by
aj pripustil, tak len z čisto teoretického (knižného) hľadiska, by v takom prípade „strelil 14 rokov „

Súd nevyhovel návrhu obhajcu, nepribral do konania znalecký ústav, nakoľko i napriek rozdielnym
záverom znaleckých posudkov, ktoré neboli až tak závažné, že by ich nemohol súd zhodnotiť

a vyhodnotiť, aby súd pribral do konania znalecký ústav, absentovala taktiež výnimočnosť a obzvlášť
závažný prípad, ktorý by si vyžadoval osobitné posúdenie, takúto skutočnosť súd nevzhliadol.
V neposlednom rade súd poukazuje, že sa priklonil k znaleckému posudku MUDr. Višňovského
(tým nespochybňuje odbornosť MUDr. Šomšáka), nakoľko podal znalecký posudok bezprostredne po
spáchaní skutku a súd nevzhliadol žiadne pochybnosti o jeho odbornosti a kvalifikovanosti, pričom

znalec aj na verejnom zasadnutí zodpovedal bezprostredne, erudovane a s prehľadom na všetky
položené otázky.

Čo sa týka námietky obhajcu ohľadne prejudiciálnej otázky, v znení, že je podaný návrh na prejudiciálnu

otázku, kde Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa pýta súdneho dvora Európskej únie, či
je možné zásadu „lex posterio mítius“ aplikovať ich v právoplatne skončenom priestupkom alebo
administratívnom konaní, ktorá podľa čl. 6 Štrasburského dohovoru o ľudských právach má trestný
charakter, a preto ja výkladom per analogiam, že ak v tejto trestnej veci, ktorá bola právoplatne skončená
došlo od 06.08.2024 k radikálnemu zníženiu trestných sadzieb, aj v tomto prípade by sa podľa jeho

názoru mala aplikovať zásada „lex posterio mítius“, a to v nadväznosti na zásadu ekvivalencie o to
viac, že ide o osobu, ktorá má duševné problémy. Zatiaľ nebolo rozhodnuté o prejudiciálnej otázke,
a preto obhajca zastával názor, že aj v tomto konaní je priestor na položenie prejudiciálnej otázky, aby
nedošlo k porušenie zásady zákonného sudcu, kedy zákonným sudcom odsúdeného sú aj sudcoviav Luxembursku. Obhajca to zdôvodnil a poukázal na čl. 24 základných práv Európskej únie v spojitosti
s čl. 47 a 48, keďže podľa znalca MUDr. Šomšľáka mal odsúdený úroveň 9 ročného dieťaťa keďže čl.
24 je priamo aplikovateľný a je súčasťou primárneho práva Európskej únie. Súd k uvedenej námietke

obhajcu uvádza, že súd môže o takejto prejudiciálnej otázke rozhodovať neprimerane dlho. V prípade
ak by bolo rozhodnuté v prospech návrhu, tak súdy by boli povinné konať z úradnej moci.

Odsúdený na záver uvádza, že po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku nastali zmeny právnej úpravy
drogových trestných činov, za spáchané skutky by odsúdenému podľa platných zákonných ustanovení

(§ 173 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona) hrozil trest odňatia slobody vo výmere sedem
rokov až pätnásť rokov) a v danom prípade by nebol skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin
ale ako zločin. Novelou Trestného zákona, platnou od 15.03.2024 a účinnou dňom 06.08.2024, po
zverejnení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 3/2024 z 03.07.2024, došlo
k výraznej zmene výšky trestov za tzv. drogové trestné činy vrátane trestnej činnosti, za ktorú bol
právoplatne odsúdený v roku 2022, pričom mu bol oproti súčasnej právnej úprave uložený neprimeraný

trest, o ktorého zmenu, z dôvodu toho času miernejšieho postihu za rovnaký skutok, usiluje. Podľa
predchádzajúcej právnej úpravy (do 06.08.2024) sa na jeho skutok hľadelo ako na obzvlášť závažný
zločin s trestnou sadzbou od 10 do 15 rokov oproti aktuálnemu zneniu (od 06.08.2024), podľa ktorého
by bol jeho skutok kvalifikovaný už iba ako zločin, kde je výrazne nižšia trestná sadzba (rozpätie
7 až 15 rokov). Úmyslom zákonodarcu v súvislosti s novelizáciou Trestného zákona účinného od

06.08.2024 nebolo prehodnocovanie každého právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, ktorý bol
uložený podľa platných a účinných trestných predpisov do 06.08.2024. Zmena príslušných ustanovení
Trestného zákona v čase po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vyhláseného v pôvodnom konaní
nie je dôvodom na povolenie obnovy konania, ak zákon neustanovuje inak, pretože podstatou obnovy
konania je naprávať možné skutkové omyly, pričom pri zmene zákona sa nemení skutok, ale mení sa

právo. Táto novela sa vzťahovala na konania, kde zanikla trestnosť činu a uložený trest ešte nebol
vykonaný, prípadne na také trestné konania, ktoré v čase účinnosti novely Trestného zákona neboli ešte
právoplatne skončené, teda kde ešte prebiehalo trestné konanie (ak došlo k zmene právnej kvalifikácie,
alebo zmene trestnej sadzby).

V takom prípade sa po účinnosti novely Trestného zákona (od 06.08.2024) konanie páchateľa
posudzovalo a trest sa ukladal podľa Trestného zákona, ktorý bol ako celok pre páchateľa priaznivejší
tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 2 odsek 1 Trestného zákona (časová pôsobnosť). V konaní o
povolenie obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku však nemožno bez relevantných
nových dôkazov, či nových skutočností súdu skôr neznámych (ktoré odsúdený v konaní nepredložil)

nanovo posudzovať trestnosť činu, či primeranosť trestu uloženého odsúdenému v pôvodnom konaní
v roku 2022, takúto možnosť aplikácie novely nepripúšťajú ani prechodné a záverečné ustanovenia
novelizovaných trestných kódexov.

Jediným prípadom, kedy neskoršia zmena právnej úpravy odôvodňuje povolenie obnovy konania (a to

za ďalších konkrétnych podmienok) je ten, ak Ústavný súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím
podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré by bolo považované za skutočnosť skôr
neznámu podľa § 394 ods. 4 písm. b/ Tr. por. a § 93 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom
súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyslovil nesúlad niektorého
ustanovenia tých právnych noriem, na základe ktorých bol vydaný právoplatný odsudzujúci rozsudok,

s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila
súhlas Národná rada SR a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. V
prejednávanej veci odsúdeného však nejde o tento prípad. Ustanovenie čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky síce upravuje časovú pôsobnosť trestnoprávnych hmotných noriem a táto je aj výslovne
obsiahnutá v ustanovení § 2 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá

podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný s výnimkou prípadu, ak v čase medzi spáchaním
činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony a v ktorom prípade sa trestnosť činu
posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Neskorší Trestný zákon ako
pre obžalovaného priaznivejší však možno aplikovať iba do konečného rozhodnutia o trestnom čine v
trestnom konaní, t. j. do právoplatného skončenia veci.

Zmena právnej úpravy po nadobudnutí takého právoplatného odsudzujúceho rozsudku je preto z
hľadiska posudzovania trestnosti skutku a ukladania trestu právne irelevantná a nemôže zakladať
dôvod na jeho revíziu prostredníctvom návrhu na povolenie obnovy konania. Novelou Trestnéhozákona síce bola uložená povinnosť súdu preskúmať skoršie právoplatné rozhodnutia, avšak iba tie,
pri ktorých zanikla trestnosť činu podľa § 84 Tr. zák., ak uložený trest dosiaľ nebol vykonaný, čo nie
je prípad odsúdeného. Odsúdený v rámci konania o povolení obnovy konania nepoukázal na žiadnu

novú skutočnosť, ani neoznačil žiadne také nové dôkazy, ktoré by nemohol bez svojej viny predložiť
v pôvodnom konaní a ktoré by mu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podstatou obnovy
konania nie je naprávať, resp. zmierňovať už uložený trest. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
dospelsúdkzáveru,ženávrhodsúdenéhonaobnovukonanianeobsahovalžiadnenovéskutočnosti,ani
dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia v merite veci, a ktoré by

v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli zmeniť pôvodné právoplatné rozhodnutie
o treste odsúdeného.

Vzhľadom na vyššie popísané dôvody a absenciu podmienok obnovy konania súd rozhodol tak ako je
to vyššie uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že návrh odsúdeného na povolenie obnovy
konania podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní od jeho oznámenia. O sťažnosti
rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok. Právo podať sťažnosť nemá ten, kto sa
tohto práva výslovne vzdal.