Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201583
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8324201583.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobkyne Y. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v V. č. XX, právne zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so
sídlom vo Svidníku, na ul. Karpatskej č. 804/10, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom v Piešťanoch, na ul. Teplickej č. 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom v Trenčíne, na ul. 1. mája č. 173/11, IČO: 47 234
679, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určení
neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné

zo dňa 31.10.2024 č.k. 6Csp 41/2024 - 103, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vo výroku o uložení
povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie s príslušenstvom a vo výroku o trovách
konania.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
09.08.2017 je bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné

obohatenie vo výške 1.449,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy
1.449,32 eur od 14.06.2024 do zaplatenia. Ďalej rozhodol o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok
uvedených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.08.2017. Žalobkyni priznal vo vzťahu k
žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá úverová
zmluva, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobkyni úver vo výške 4.500 eur. Ide teda o spotrebiteľskú

zmluvu. Táto úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov.Žalovanýjeprávnickouosobou,ktorávrámcipredmetusvojhopodnikaniaposkytuje
spotrebiteľské úvery a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

3. Zmluva bola uzatvorená dňa 09.08.2017, pričom v nej bol uvedený dátum prvej splátky, a to 15.

september 2017 a termín konečnej splatnosti 15. jún 2022. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť 58 splátok.
Tieto údaje sú dostatočné na to, aby bolo možné určiť dĺžku, či dobu trvania zmluvy. Za takejto situácie
nebolo možné určiť posudzovanú úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcejnáležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., lebo z údajov uvedený v konkrétnej
zmluve možno nepochybne určiť dĺžku, či dobu trvania zmluvy.

4. Rovnako v zmluve sú uvedené všetky parametre pre výpočet RPMN, lebo výška úveru je uvedená
v sume 4.500 eur, výška mesačnej splátky 116,32 eur, pričom táto suma mala byť splácaná mesačne
a celkovo mala žalobkyňa uhradiť 58 splátok. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17,83
%, pričom žiadne iné poplatky v zmluve uvedené neboli. V dôsledku uvedeného nebolo možné vyhovieť
žalobe o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu chýbajúcej náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.

2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.

5. Žalobkyňa zároveň namietala, že predmetná zmluva obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN a
to vo výške 14,84 %, ale podľa údajov zverejnených na webovom portáli Ministerstva financií Slovenskej
republiky v danom období pri obdobných spotrebiteľských úveroch predstavovala priemerná RPMN
13,74 %.

6. Podľa oznámenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2017 boli zverejnené
ministerstvom dňa 28.04.2017 a za druhý štvrťrok 2017 boli zverejnené dňa 31.07.2017. Z údajov
zverejnenýchministerstvomfinanciívyplýva,žeprinovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochveriteľmi

za prvý štvrťrok 2017 bola priemerná RPMN pri úveroch od jedného do piatich rokov vo výške 14,84 %
a pri úveroch postihnutých veriteľmi za druhý štvrťrok 2017 bola priemerná RPMN 13,74 %.

7. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z.z. musí zmluva obsahovať priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu

zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok. Keďže úverová zmluva bola uzatvorená 09.08.2017, t.j. do 15 kalendárnych dní po zverejnení
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za druhý kalendárny štvrťrok, žalovaný bol
povinný vychádzať z hodnôt pre prvý kalendárny štvrťrok, teda z hodnoty 14,84 %, ktorá bola v zmluve
uvedená správne.

8. Na základe vyhodnotenia náležitostí, ktoré musí preskúmavaná zmluva obsahovať v zmysle ust.
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nebolo možné vyhodnotiť poskytnutý úver ako bezúročný a bez
poplatkov, lebo v zmluve sú uvedené všetky povinné údaje, vrátane správnej výšky RPMN.

9. Vo veci sa skúmala i žalobkyňou namietaná neprimeraná výška dohodnutého úroku. Úrok je len

jednou z náležitostí odplaty, tak ako to ustanovuje § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Výšku odplaty
nie je možné zamieňať s výškou úroku, lebo ten tvorí len jednu zložku odplaty a keď samotná odplata
neprevyšuje povolenú výšku v zmysle vykonávacieho predpisu, to neznamená, že samotný úrok môže
byť v rovnakej výške. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo
svetle princípu dobrých mravov a doterajšia judikatúra súdov ustálila, že neprimerané úroky sú v

rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú
základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly pokiaľ ide o
rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Neprimeranou a preto odporujúceho dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám

uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú
taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ
tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná
a odporuje dobrým mravom.

10. Zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska bolo
preukázané, že priemerné úrokové sadzby pri úveroch uzatvorených v auguste 2017 so splatnosťou
od jedného do piatich rokov boli vo výške 7,04 %. V preskúmavanej úverovej zmluve je výška ročnejúrokovej sadzby 17,83 %, čo je viac než dvojnásobok priemerných úrokových sadzieb pri úveroch
poskytovaných bankami v danom období. Takto dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi,
a preto v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatná a nemôže požívať súdnu ochranu.

11. V dôsledku uzatvorenia spotrebiteľskej úverovej zmluvy medzi stranami bolo potrebné skúmať,
či žalovaný pred jej uzatvorením posudzoval bonitu žalobkyne, to znamená jej schopnosť splácať
úver náležitým spôsobom. Povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa chráni nielen samotného spotrebiteľa
pred negatívnymi dôsledkami neschopnosti splácať úver, ale sprostredkovane aj spoločnosť ako

celok, nakoľko predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom platobnej neschopnosti v podobe pádu
spotrebiteľa a osôb na ňom závislých do verejnej sociálnej siete, narušených rodinných a sociálnych
vzťahov a podobne. V neposlednom rade chráni aj veriteľov, lebo odborné posúdenie bonity spotrebiteľa
pri žiadosti o ďalší úver znižuje riziko veriteľov, ktorí rovnakému spotrebiteľovi poskytli úvery alebo
iné služby už skôr. Veriteľ má tak zákonnú povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, pričom vzhľadom
na požiadavku odbornej starostlivosti je povinný subjektívne údaje poskytnuté spotrebiteľom overiť

minimálne u zamestnávateľa a zistené údaje konfrontovať s údajmi z verejne dostupných databáz.
Rovnako tak má povinnosť posudzovať aj výdavky spotrebiteľa, a to nielen formálnym spôsobom a zistiť,
či vzhľadom na ich výšku v pomere k príjmu spotrebiteľa, bude spotrebiteľ schopný poskytnutý úver
splácať.

12. Žalovaný pred poskytnutím úveru skúmal bonitu žalobkyne pokiaľ ide o jej príjmy a výdavky, a to
tak, že zabezpečil dôkaz o jej príjme, a to výplatné pásky a daňové priznanie a tiež výpis z účtu za
primerané obdobie. Úverová zaťaženosť žalobkyne bola skúmaná v registroch SOLUS a NRkJ, pričom
bolo zistené, že žalobkyňa spláca jeden úver vo výške 204 eur mesačne. Vychádzalo sa z toho, že
žalobkyňa má príjem 910 eur a prídavok na dieťa 23,52 eur. Z toho odpočítal životné minimum žalobkyne

vo výške 198,09 eur, splátku iného úveru 204 eur mesačne a splátku schváleného úveru vo výške 116,32
eur. Súvahou týchto údajov zistil, že limit najvyššej mesačnej splátky je u žalobkyne 323,11 eur, a teda
žalobkyňa je schopná splácať poskytnutý úver. Iné listiny o skúmaní bonity žalobkyne, najmä pokiaľ ide
o jej pravidelné mesačné výdavky, predložené neboli.

13. Výdavky žalobkyne teda neboli skúmané v dostatočnom rozsahu s odbornou starostlivosťou, a preto
si žalovaný nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., teda s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pre naplnenie podmienok
uvedených v predmetnom ustanovení nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o
výške príjmu, na ktoré sa žalovaný obmedzil pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí úveru. Ak by

pre splnenie zákonnej podmienky s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver postačovalo len uvedenie výšky príjmu spotrebiteľa bez náležitého preukázania
a vyhodnotenia výdavkov, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie
vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Konanie žalovaného preto nemožno vyhodnotiť inak ako hrubé
porušenie povinností veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyne poskytnutý úver

splácať. Na strane žalovaného ide o nezodpovedný prístup bez odbornej starostlivosti, a teda takémuto
konaniu nemožno priznať súdnu ochranu. Žalovaný sa pri skúmaní výdavkov žalovanej obmedzil len na
zistenie jej úverovej zaťaženosti v príslušných úverových registroch, ale neskúmal žiadnym spôsobom
jej výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb. Z jej príjmu odpočítal len náklady na životné
minimum žalobkyne vo výške 198,09 eur a výdavky na dieťa vo výške 68,48 eur, čo je nedostatočné.

Predovšetkým ani nezistil, či výška životného minima žalobkyne postačuje na zabezpečenie životných
výdavkov na bývanie, platenie poplatkov súvisiacich so zabezpečením základných životných potrieb a
prípadne iných pôžičiek, ktoré mohli byť poskytnuté aj súkromnými osobami.

14. Dôsledkom hrubého porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou je to, že poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. Súd prvej inštancie preto určil, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
09.08.2017 je bezúročný a bez poplatkov.

15. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver vo

výške 4.500 eur, pričom žalobkyňa na splatenie poskytnutého úveru už uhradila 5.949,32 eur. Keďže
žalovaný nemá nárok na zaplatenie úroku, prípadne iných poplatkov, bolo povinnosťou žalobkyne
vrátiť žalovanému len poskytnutú čiastku úveru, t.j. sumu 4.500 eur. Nakoľko žalobkyňa už uhradilažalovanému 5.949,32 eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, a to vo výške
1.449,32 eur. Z tohto dôvodu bol preto žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 1.449,32 eur žalobkyni.

16. Žalobkyni bol priznaný aj úrok z omeškania zo sumy 1.449,32 eur od 14.06.2024 do zaplatenia,
lebo žalovaný sa v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania s plnením
peňažnéhodlhu.Žalovanémubolažalobadoručenádňa13.06.2024anasledujúcideň,teda14.06.2024,
sa dostal do omeškania. Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., a to 9,50 % ročne.

17. Žalobe žalobkyne bolo vyhovené aj v časti, ktorou sa domáhala určenia neprijateľnosti a neplatnosti
ňou uvádzaných zmluvných podmienok.

18. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

19. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výrokom o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
o uložení povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie s príslušenstvom a o trovách
konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne
v tejto časti bola zamietnutá.

20. Ako dôvod uviedol, že úverová zmluva je vyhotovená korektne, obsahuje všetky povinné náležitosti
upravené zákonom č. 129/2010 Z.z. Žiadny právny predpis vrátane predpisov chrániacich spotrebiteľov
neustanovuje maximálnu výšku úrokovej sadzby, ktorá by mohla byť medzi stranami v zmluve
dohodnutá. S cieľom predísť dojednávaniu neprimerane nevýhodných úverov ustanovil Občiansky

zákonník v § 53 ods. 6 najvyššiu prípustnú odplatu, pričom výška odplaty a spôsob výpočtu je presne
určená naň nadväzujúcim Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa uvedené ustanovenie vykonáva.
Súd v danom prípade obišiel svojím rozhodnutím doslovné jazykové znenie zákona a rozhodol contra
legem, čím pre žalovaného okrem iného nabúral princíp právnej istoty a transparentnosť rozhodovacej
právomoci súdov.

21. Tvrdenia o údajne nedostatočne skúmanom rozsahu výdavkov žalobkyne, navyše s absenciou
odbornej starostlivosti, vychádzajú nielen z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale aj z
nesprávnych skutkových zistení. Z v konaní predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že žalovaný
nespochybniteľne preukázal všetky svoje kroky súvisiace nielen s preverovaním, ale aj s následným

posudzovaním schopnosti žalobkyne splácať úver. Žalovaným bol predložený dôkaz - informácie o
skúmaní bonity z interného systému, ktoré jednoznačne a nespochybniteľne preukazujú, že schopnosť
dlžníka splácať úver je splnená v rozsahu ako predpokladá § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Navyše,
v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov iba v
prípade hrubého porušenia povinností, za ktoré sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver

veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra, čo v danom prípade sa nepreukázalo.
Žalovaný sa nedopustil hrubého porušenia povinností, tak ako to vyplýva z ust. § 7 ods. 1 zákona, keďže
skúmal schopnosť žalobkyne splácať úver nielen tým, že zisťoval jej príjem, rodinný stav a majetkové
pomery, vykonával lustrácie v externých registroch, ale nad rámec povinností vyžadoval od žalobkyne

aj ďalšie doklady, a to potvrdenie zo zahraničia o tom, že podniká ako nezávislá opatrovateľka, vrátane
trojmesačného potvrdenia o inkasovaných príjmoch, daňové priznanie za rok 2016 a trojmesačný výpis
z účtu žalobkyne za obdobie máj, jún a júl roku 2017. V prvom kroku boli príjmy žalobkyne zisťované na
základe samotného dopytu u žalobkyne, ktorá poskytla informácie o svojom príjme, o príjme partnera,
o bývaní, vyživovacej povinnosti, ako aj zamestnaní. Taktiež k výdavkom uviedla, že má vyživovaciu

povinnosť na jedno dieťa, pričom bolo odpočítané aj životné minimum a žalovaný zohľadnil aj existujúce
záväzkyvočiinýmspoločnostiamvovýške204eur.Príjem,akoajvýdavky,bolináslednevdruhomkroku
overené ešte špecifikovanými oficiálnymi potvrdeniami, ktoré boli dôsledne preskúmané a vyhodnotené.
V treťom kroku vytvoril žalovaný ako poskytovateľ úveru pomer príjmov a výdavkov žalobkyne, z ktorých
výsledok umožňoval žalobkyni poskytnúť úver s výškou splátky 116,32 eur. Žalovaný tak má vytvorený

systémnaposúdenieschopnostispotrebiteľasplácaťposkytnutýúver,takženaplnilajposlednúzákonnú
podmienku uvedenú v ust. § 7 ods. 18 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia úverovej zmluvy.22. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

23. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré s výnimkou záveru o neplatnosti dohodnutej úrokovej sadzby pre jej

rozpor s dobrými mravmi, v plnom rozsahu odkazuje.

24. Vo vzťahu k dohodnutej úrokovej sadzbe je potrebné zdôrazniť skutočnosť, podľa ktorej úroky
predstavujú len pre jednu zložku odplaty, pričom táto nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Za takejto situácie súd prvej
inštancie nemohol konštatovať rozpor dohodnutej výšky odplaty v spotrebiteľskom úvere, ktorá bola v

zákonom stanovenom limite s dobrými mravmi. Ak tak urobil, zvolil neprípustný výklad contra legem,
čím porušil právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

25. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorý v ust. § 1a ods. 1 upravuje, že ak ods.
2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť

dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa
predchádzajúcej vety.

26. Výkladom proti doslovnému jazykovému zneniu zákona a na jeho základe rozhodovaním contra
legem by totiž nevyhnutne došlo k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho
štátu a to princípu právnej istoty. Rozhodovať takto nie je možné nikdy v prípade, pokiaľ sa aplikuje jasný,
jednoznačný a zjavne úplný text zákona, resp. právnej normy obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom
na všetky okolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu na takej úprave právnych vzťahov, čo platí práve

pre daný prípad. Tým, že prvoinštančný súd priznal ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
inštitútu dobrých mravov väčšiu váhu než mu v konfrontácii s jasnými a z hľadiska obsahu dispozície
právnej normy pochybnosti nevzbudzujúcimi ustanoveniami § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. prináležala, poprel účel a význam príslušných
ustanovení.Uvedenýmiustanoveniamibolozavedenégenerálnepravidlo,podľaktoréhoodplatanesmie

prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno požadovať a to z dôvodu, že v praxi
bolo potrebné reagovať na ekonomickú, sociálnu a celkovú spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti
s požičiavaním peňazí spotrebiteľom. Aby bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a
stanovení jej najvyššej prípustnej výšky, ponechalo sa toto určenie Vláde Slovenskej republiky, ktorá
odplatu aj najvyššiu prípustnú výšku stanovuje vládnym nariadením. Účelom predmetných ustanovení

je okrem iného aj ochrana veriteľov, ktorí dodržujú zákon pred nejednotnou rozhodovacou praxou
štátnych orgánov. Veriteľ, ktorý svojim konaním rešpektuje právnu úpravu stanovujúcu limit pre úrokové
sadzby, má legitímne očakávanie, že za to nebude zo strany štátnych orgánov sankcionovaný. Pokiaľ
súd prvej inštancie vyhodnotil odplatu za poskytnutý úver v jednej jej zložke týkajúcej sa dohodnutých
úrokov za rozpornú s dobrými mravmi napriek skutočnosti, že bola dohodnutá v zákonom stanovených

mantineloch, vo svojich dôsledkoch nenaplnil ústavnoprávnu požiadavku vyplývajúcu z princípu právnej
istoty, a to legitímnu predvídateľnosť postupov súdu a práva. Tento záver bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2023 vydaného vo veci 4Cdo
191/2022.

27. Napriek vyššie uvedenému pochybeniu nebolo možné rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť (§
388 C.s.p.) a ani zrušiť (§ 389 C.s.p.).28. Čo sa týka záveru o porušení povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tento je správny. Podľa tohto
ustanovenia, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený požadovať

od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinností
podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostípodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

29. Pokiaľ ide o register na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
musí bez akýchkoľvek pochybností ísť o taký register, z ktorého je schopnosť spotrebiteľa splácať
úver objektívne zistiteľná. To znamená, že aj príslušný register, či databáza musia obsahovať údaje o
príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, nakoľko bez týchto základných údajov sa schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver zistiť nedá.

30. Okrem vyššie uvedeného register slúžiaci na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver mal v zmysle ust. § 7 ods. 8 písm. p) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahovať i ďalšie údaje potrebné na posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za takéto údaje bez akýchkoľvek pochybností

možno považovať údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa.

31. Zo žalovaným predložený listinných dôkazov sa nedajú zistiť žiadne údaje vzťahujúce sa na výdavky
žalovanej s výnimkou údaja o úverovom zaťažení žalobkyne voči inej spoločnosti v čiastke 204 eur.
Zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.08.2017 bola žalovanému známa skutočnosť,

podľaktorejžalobkyňajevydatásvyživovacoupovinnosťoukjednémudieťaťu,pričombývavovlastnom
dome (byte) a pracuje v zahraničí. Už táto okolnosť mala viesť žalovanému k tomu, aby s plnou
vážnosťou pristupoval k zisťovaniu výdavkov žalovanej. Je pritom evidentné, že každá fyzická osoba
musí vynakladať určité čiastky minimálne na výživu a bývanie a v prípade osôb vykonávajúcich pracovnú
činnosť v zahraničí je zrejmé, že takejto osobe vznikajú i ďalšie výdavky v súvislosti s dochádzaním do

miesta výkonu práce. O to viac to platí v prípade žalobkyne majúcej vyživovaciu povinnosť k jednému
dieťaťu. Ak tak žalovaný neurobil, pristupoval k posudzovaniu bonity žalobkyne len formálne.

32. Povinnosťou žalovaného pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver bolo konať s odbornou
starostlivosťou. Odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je

komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah
ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou aj vtedy, ak je povrchná, ak je jej
zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo
vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené tiež.
Hoci zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi schopnosť

splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností
preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa
splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal úverovú bonitu dlžníka aktívne
zisťovať a preverovať.

33. K posudzovaniu schopnosti žalobkyne splácať spotrebiteľský úver pristúpil žalovaný len formálne,
nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalobkyne a jeho postup nenaplnil účel
predpokladaný ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Postup žalovaného je preto možné, tak ako na to správne poukázal prvoinštančný súd, v konkrétnych
okolnostiach hodnotiť podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti splácať spotrebiteľský úver
a zároveň hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, a to jednak
zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a jednak
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

34. V dôsledku hrubého porušenia vyššie uvedenej povinnosti žalovanému vznikol iba nárok na
zaplatenie istiny úveru vo výške 4.500 eur. Žalovaným prijaté plnenie nad rámec tejto istiny v
čiastke 1.449,32 eur tak predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, ktoré musí vydať v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 451 Občianskeho zákonníka.35. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v jeho
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods.
1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej žalobkyni v súvislosti
s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

37. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).