Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 6, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125211523
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125211523.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., C. X, zastúpeného:
ALENA ZADÁKOVÁ – advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, IČO: 53 209 451, konajúca
prostredníctvom JUDr. Aleny Zadákovej, advokátky proti žalovanej: Biznis Park Rampová s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Rampová 5, IČO: 48 337 099, zastúpenej: ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Žriedlová 3, IČO: 53 540 964, konajúca prostredníctvom JUDr. Petra Žoldoša, advokáta,

o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 9.7.2025 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým

žalovanému uloží
- povinnosť umožniť žalobcovi prejazd motorovými vozidlami a prechod peši cez pozemok – parcelu
registra „ C „ č. XXXX/X ostatná plocha, zapísanú na LV č. XXXX pre obec: B. – D. E. , k. ú. D. E. a to cez
jej časť, identifikovanú ako diel 2 o výmere 75 m2 geometrickým plánom č. 53/2023 na vyznačenie práva
prechodu a prejazdu cez pozemok č. XXXX/X , vyhotovený spoločnosťou DAPRIN, s. r. o. , Družstevná
pri Hornáde a to k stavbám bez súpisného čísla na pozemku parcelné číslo XXXX/X o výmere 2504 m2

zastavaná plocha a nádvorie , zapísaným na LV č. XXXXX pre obec B. – D. E. k. ú. D. E. v smere tam
aj späť a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
- povinnosť odstrániť nákladné motorové vozidlo zn. TATRA bez ŠPZ brániace výkonu práva prechodu
cez parcelu registra „ C „ č. XXXX/X ostatná plocha, zapísanú na LV č. XXXX pre obec: B. – D. E. , k.
ú. D. E. a to cez jej časť, identifikovanú ako diel 2 o výmere 75 m2 geometrickým plánom č. 53/2023 na
vyznačenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok č. XXXX/X, vyhotovený spoločnosťou DAPRIN, s.

r. o. , Družstevná pri Hornáde a to k stavbám bez súpisného čísla na pozemku parcelné číslo XXXX/X
o výmere 2504 m2 zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXXXX pre obec B. – D. E. k. ú.
D. E. a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Návrh odôvodnil tým, že od r.2001 je výlučným vlastníkom parciel č. XXXX/X – zast. plocha a nádvorie
o výmere 2504 m2 a č. XXXX/XX o výmere 5 m2 – ostatná plocha, zapísaných na LV č. XXXXX, ako

aj stavieb, na nich stojacich, bez súpisného čísla. Vyššie uvedené pozemky žalobca od počiatku užíval
výlučne na podnikateľské účely a to najmä ako hospodársky dvor pre obchodnú spoločnosť Včielka
Košice s. r. o. , Košice, IČO: 36 775 487, ktorej bol spoločníkom spolu s manželkou A. B. B. (od 11. 5.
2007 do 07. 12. 2022). Jeho zámerom do budúcna je uvedené parcely prenajímať tejto spoločnosti, resp.
tretej osobe za účelom získania príjmu z prenájmu. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností,
zapísaných na LV č. XXXX k. ú. Stredné mesto, okrem iných aj parcely č. XXXX/X o výmere 1752

m2 a parcely č. XXXX/X o výmere 822 m2 – ostatná plocha . Na parcele žalovaného č. XXXX/X sa
nachádza verejná účelová cesta. Táto verejná účelová cesta je jedinou cestou , po ktorej sa vie žalobcadostať na svoj pozemok a k stavbám, ako aj po časti parcely č. XXXX/X k. ú. o výmere 75 m2, ku
ktorej sa vo veci samej žalobca mieni domáhať zriadenia vecného bremena za náhradu v prospech
vlastníka stavby spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok. Žalovaný niekedy v roku 2023

geometrickým plánom č. 72/2022 , G1-884/2022, R-3145/2022 č. z. 66/13 rozdelil pôvodnú parcelu č.
XXXXovýmere3376m2–zastavanáplochaanádvorie(sospôsobomvyužitia22–pozemok,naktorom
bola postavená inžinierska stavba – cestná komunikácia na celej ploche) na tri samostatné parcely : 1)
parc.č. XXXX/X o výmere 1752 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku 22 / t.
j. verejná účelová cesta /, 2) parc.č. XXXX/X o výmere 802 m2 – ostatná plocha a spôsob využívania

pozemku 37 / t. j. skaly , svahy a pod. / a 3) parc.č. XXXX/X o výmere 822 m2 – ostatná plocha a
spôsob využívania pozemku 37 / t. j. skaly , svahy a pod. / Nakoľko po verejnej účelovej ceste má
právo prechádzať ktokoľvek kedykoľvek a bez obmedzenia, žalovaný rozdelením parcely vytvoril pre
žalobcu právnu prekážku vstupu na jeho pozemok tým, že po parcele č. XXXX/X už nemá právo cesty po
verejnej komunikácii, nakoľko nemá charakter verejnej účelovej cesty. Žalovaný mu zároveň vytvoril aj
faktickú prekážku, nakoľko na časti parcely č. XXXX/X k. ú. presne pred jeho bránou odstavil nákladné

motorové vozidlo, predtým aj iné vozidlá, čím mu bráni vchádzať a vychádzať z dvora. Žalobca sa
domáha ochrany svojho vlastníckeho práva podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka proti žalovanej,
ktorá do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Žiada, aby žalovaná odstránila následky už
vykonaných rušivých zásahov a do budúcna sa zdržala zásahov do výkonu jeho vlastníckeho práva .
Neoprávnený zásah do vlastníckeho práva trvá od roku 2023 a hrozí aj do budúcna, nakoľko žalovaná

nerešpektuje závery Protokolu cestného úradu, naopak, podala návrh na prehlásenie doterajšej verejnej
účelovej cesty na parcele č. XXXX/X k. ú. D. E. za neverejnú cestu, čo vyplýva z podania cestného
orgánu pod č. k. MK/A/2025/17811 zo dňa 28.5.2025. Žaloba vo veci samej bude smerovať k zriadeniu
vecného bremena spočívajúceho v práve chôdze a jazdy motorovým vozidlom v akúkoľvek dobu, bez
časového obmedzenia, najkratším smerom cez časť pozemku parcely č. XXXX/X k . ú. D. E. o výmere 75

m2kstavbámnaparceleč.XXXX/X,sozámeromsprístupniťsvojenehnuteľnostinielenprejehovýlučnú
potrebu, ale najmä so zámerom užívať tieto nehnuteľnosti formou prenájmu tretím osobám (podľa ust.
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka – zriadenie práva nevyhnutnej cesty) a zároveň alternatívne
smeruje k žalobe o splnenie povinnosti odstrániť prekážky pred vchodom na jeho pozemok, aby sa
dostal k stavbám, pre prípad, že zriadenie vecného bremena nebude možné .Nedomáha sa užívania

verejnej účelovej cesty, nakoľko toto užívanie vyplýva priamo zo zákona, konkrétne z ust. § 22 cestného
zákona; právo všeobecného užívania verejnej účelovej komunikácie znamená, že každý môže užívať
pozemnú komunikáciu obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Žalobca uviedol, že primeranú
ochranumunevedelizabezpečiťorgányštátnejsprávyanisamosprávy,keďžesavpriebehudvochrokov
nedomohol ochrany na Okresnom úrade Košice I v rámci priestupkového konania, na OR PZ Košice

Staré mesto v rámci trestného konania, pred mestom Košice, ktoré je správnym orgánom – stavebným
a cestným a ani postupom podľa ust. § 4 Občianskeho zákonníka.

3. K návrhu sa z vlastnej iniciatívy vyjadrila žalovaná. Poukázala na to, že v podstate identická právna
vec bola už meritórne prejednaná Mestským súdom Košice vo veci vedenej pod sp.zn. 19C/10/2023,

ktorá bola ukončená uznesením zo dňa 21.03.2023, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho v prístupe a v prejazde k parcele číslo XXXX/X, katastrálne
územie D. E. cez pozemky žalovanej. Žalovaná v prvom rade namietala pravdivosť tvrdenia žalobcu,
že cesta vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktorá je postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, je jedinou
prístupovou cestou žalobcu k jeho pozemku. Poukázala na výrez z katastrálnej mapy resp. export

z portálu ZBGIS, z ktorého je zrejmé, že na východnej hranici pozemkov vo vlastníctve žalobcu sa
nachádza samostatná prístupová cesta, ktorá je umiestnená na pozemku vo vlastníctve Slovenskej
republiky,parcelaregistra„C“KNčísloXXXX/X,zapísanánaLVč.X.Tátocestajeminimálneužívateľom
pozemku parc.č. XXXX/X aj reálne využívaná, keďže z uvedeného pozemku vedie priamo k tejto ceste
aj brána. Tvrdenia žalobcu, že ním v súčasnosti využívaná cesta (žalobca využíva uvedenú cestu už

niekoľko mesiacov) nie je objektívne spôsobilá na jej využívanie, sú vyvrátené konaním samotného
žalobcu, keďže žalobca túto cestu vo vlastníctve Slovenskej republiky využíva takmer denne. Žalovaná
ďalej namietala tvrdenie žalobcu, že umiestnila vozidlá na svoj pozemok pred dvor žalobcu. Mala za to,
že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca najmä nepreukázal, že vozidlá, ktoré
sa nachádzajú na pozemku žalovanej, sú vo vlastníctve žalovanej a nepreukázal, aby žalovaná mala

tieto vozidlá v držbe. Vzhľadom na uvedené nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej v tomto
konaní. Žalovaná neporušuje a ani neporušila žiadne predpisy na úseku cestnej premávky. Žalovaná
ďalej poukázala na to, že žalobca sa sám pripravil o užívacie právo k pozemku, pretože hoc žalovaná
uzatvorila nájomnú zmluvu zabezpečujúcu užívacie právo k časti cesty a časti pozemku so spoločnosťouVČIELKA KOŠICE s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom v danom čase bol žalobca, táto spoločnosť
sa ju rozhodla vypovedať. Žalovaná nemá vedomosť o tom, aby A. A. B. historicky chcel výslovne
osobne použiť cestu a pozemok pod cestou vo vlastníctve žalovanej na prístup k nehnuteľnostiam.

Na záver žalovaná dôvodila, že nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, pretože ako to
sám žalobca tvrdí, od januára 2025 cestu žalovanej na prístup neužíva. Viac ako polročná pasivita
žalobcu jednoznačne preukazuje tú skutočnosť, že neexistuje akákoľvek potreba bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu, keďže žalobcovi viac ako 6 mesiacov vôbec nevadilo, že k svojim
nehnuteľnostiam má prístup po inej trase. Žalobca mal navyše dostatok času (takmer 20 rokov), aby

si zabezpečil prístup k svojim nehnuteľnostiam. Žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie žiadneho
nároku, najmä neosvedčil právny nárok na užívanie nehnuteľností žalovanej. Navyše navrhované
výroky neodkladného opatrenia sú nevykonateľné, keďže pozemok vo vlastníctve žalovanej je dlhodobo
prenajatý tretej osobe a žalovaná nemá v súčasnosti objektívnu možnosť ani povinnosť nájom ukončiť.
Rovnako to platí aj pre uskladnené vozidlo, ktoré nie je vlastníctvom žalovanej.

4.Žalobcaknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapripojilnasledovnélistiny: OznámenieMesta
Košice zo dňa 03.09.2019, listy vlastníctva č. XXXXX F. XXXXX, kúpna zmluva zo dňa 18.5.2001,
geometrický plán na vyznačenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok p. č. XXXX/X, e-mail zo dňa
17.2.2023vrátaneodpovedemestaKošice,oznámenieORPZvKošiciachzodňa23.2.2023,oznámenie
ORPZKEdopravnýinšpektorátzodňa3.10.2022,článokzKorzárazodňa11.5.2023,fotodokumentácia

zaparkovaných motorových vozidiel pred vstupom na parcelu č. XXXX/X, podanie žalovaného zo dňa
9. 2.2023, uznesenie OR PZ Košice zo dňa 28.7.2023, podanie na mesto Košice zo dňa 10.7.2023,
vyjadrenie SVP, š. o. , Povodie Hornádu zo dňa 31.10. 2022, znalecký posudok č. 21/2023, kópia z
katastrálnej mapy /v znaleckom posudku /, stanovisko MČ Košice – Staré mesto zo dňa 13.6.2001,
zápisnica stavebného úradu zo dňa 4.10.2023, zápisnica z dedičského konania zo dňa 9.10.2023,

sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 2.4.2024, odpoveď cestného orgánu zo dňa 22.5.2024, úprava
návrhu na vydanie opatrenia zo dňa 13.11.2024, správna žaloba proti Regionálnemu úradu, protokol
o výkone štátneho odborného dozoru z 31.10.2024, rozhodnutie mesta Košice o zastavení konania zo
4.12.2024, odvolanie zo dňa 16.12.2024, závady zistené pri výkone dohľadu cestným úradom zo dňa
31.10.2024, posledný pokus o zmier zo dňa 17.2.2025, odpoveď žalovaného k podaniu žalobcu zo dňa

5.3.2025.

5. Žalovaná k vyjadreniu pripojila nasledovné listiny: uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn.
19C/10/2023 zo dňa 21.03.2023 s doložkou právoplatnosti, nájomná zmluva zo dňa 25.2.2021,
katastrálna mapa, faktúra č.20210202083 zo dňa 18.2.2021, fotodokumentácia, výpis z listu vlastníctva

č.X, kat. územie D. E..

6. Podľa ust. § 324 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa ust. § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa ust. § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo obava, že

exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia preto v návrhu musí uviesť rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená a zároveň musí uviesť skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 CSP).11. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu

osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. So
zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na
jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie v rozsahu dokazovania, aké sa vyžaduje v základnom
konaní vo veci samej. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vzhľadom
na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez
výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia má teda povahu osvedčovania. To znamená, že súd prostredníctvom ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,

pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Skutkové tvrdenia je teda nevyhnutné aspoň spoľahlivo osvedčiť a to minimálne do
tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.

12. Z vyššie uvedeného výkladu je zrejmé, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť
oprávnenosť požadovaného opatrenia z hľadiska existencie práva, na ochranu ktorého má byť
nariadené a z hľadiska potrebnosti navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán. Súd zdôrazňuje,
že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti

hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich
pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
neodkladnej dočasnej úpravy. Neodkladné opatrenie neprejudikuje a ani nemôže prejudikovať nárok,
ktorý je ohrozený, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden nárok nepriznáva, ani
nedeklaruje, či tu právo je alebo nie je.

13. Žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.

14. Súd v predmetnej veci po vyhodnotení argumentácie, obsiahnutej v návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,vspojeníspredloženýmilistinnýmidôkazmikonštatoval,žežalobcaneosvedčil

základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Žalobca predovšetkým neosvedčil danosť nároku vo veci samej, vo vzťahu ku ktorému sa domáhal
dočasnej úpravy pomerov medzi stranami.

16. Z predložených dôkazov (listy vlastníctva, katastrálna mapa) vyplynulo, že žalobca je od r.2001
výlučným vlastníkom parciel reg. „C“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2504 m2 a č.
XXXX/XX o výmere 5 m2 ostatná plocha, zapísaných na LV č. XXXXX, obec B. – E., kat.územie D. E..
Žalovaná je vlastníkom priľahlého pozemku registra „C“ parc.č.XXXX/X ostatná plocha o výmere 822
m2, zapísaného na LV č.XXXX, ktorý prilieha (kopíruje) pozemok vo vlastníctve žalobcu č. XXXX/X po

celej jeho dĺžke od západného smeru. Na LV č.XXXXX vo vlastníctve žalobcu nie sú zapísané žiadne
stavby, len pozemky.

17. Čo sa týka nároku žalobcu vo veci samej vo vzťahu k prvému výroku petitu návrhu, tento
po hmotnoprávnej stránke vychádza z inštitútu vecných bremien – konkrétne z práva na zriadenie

nevyhnutnej cesty podľa ust. § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa ust. § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka
stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý

pozemok.
19. Ustanovenie § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. právo nevyhnutnej cesty. Realizuje
sa zriadením vecného bremena rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak. Prístupvlastníka stavby musí byť zaistený k verejnej ceste resp. komunikácii. Priľahlým pozemkom sa pritom
rozumie nielen pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky vzdialenejšie
pozemky, cez ktoré (z ktorých) sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii. prípadne k pozemku, z

ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii.

20. Zákon výslovne určuje, kto je oprávnený podať návrh na zriadenie takéhoto vecného bremena –
je ním výlučne vlastník stavby, v prospech ktorého má súd zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve
cesty cez priľahlý pozemok.

21. Súd konštatuje, že v danej veci žalobca nepreukázal resp. ani len neosvedčil svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v spore, t.j. že je vlastníkom stavieb.

22. Ako je zrejmé z petitu návrhu, žalobca žiada o zriadenie prístupu k stavbám bez súpisného čísla,
nachádzajúcim sa na pozemku parcelné číslo XXXX/X o výmere 2504 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

zapísaným na LV č. XXXXX, obec B. – D. E., k. ú. D. E.. V katastri nehnuteľností, na predmetnom
liste vlastníctva však žiadne stavby evidované nie sú; evidované sú len pozemky. Samozrejme, to
neznamená, že stavby reálne neexistujú; katastrálna mapa ako aj fotodokumentácia existenciu stavieb
skutočne zobrazujú. Pre záver o existencii stavieb - tri haly a budova postavená do roku 2015 - svedčí aj
zápisnica Mesta Košice ako stavebného úradu č.k. 2023/18332 zo dňa 4.10.2023 vo veci objasňovania

priestupkov, ktorými sú jednak uskutočnenie a jednak užívanie stavieb na dotknutých pozemkoch bez
stavebného a bez kolaudačného rozhodnutia.

23. Vyššie uvedené skutočnosti svedčiace pre existenciu stavieb na pozemku vo vlastníctve žalobcu
však nepreukazujú jeho vlastnícke právo k týmto stavbám. Ako naznačuje sám žalobca v návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, stavby boli pravdepodobne vlastníctvom jeho nebohého otca G. B.,
nar.XX.X.XXXX, zomrelého dňa 13.5.2016. Ide však len o domnienku, pretože uvedené stavby neboli
predmetom prejednania v dedičskom konaní po nebohom otcovi žalobcu. Ako to vyplýva zo zápisnice
z pojednávania v dedičskej veci po nebohom poručiteľovi G. B. sp.zn. 42D/164/2023 Dnot 100/2023
zo dňa 9.10.2023, vec prejednávajúci notár (súdny komisár) uviedol, že stavby nemôže zahrnúť do

predmetu dedičstva, pokiaľ tieto nie sú zlegalizované a odporučil dedičom podať žalobu o určenie
vlastníckeho práva, resp. že vec patrí do dedičstva. Keďže dedičia ostali v tomto smere nečinní, Mestský
súd Košice uznesením č.k.42D/164/2023, Dnot 100/2023 zo dňa 18.11.2024 dedičské konanie zastavil.
Uznesenie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Z obsahu uznesenia je na viac zrejmé, že žalobca nie
je jediným do úvahy prichádzajúcim dedičom po nebohom otcovi; ako zákonní dedičia prichádzajú do

úvahy tri deti poručiteľa - okrem žalobcu aj A. G. B. a A. H. I.. Z uvedeného je zrejmé, že okrem toho,
že nie je preukázané vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu k uvedeným stavbám ku dňu jeho
smrti, nie je preukázané ani nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k stavbám titulom dedenia.

24. Čo sa týka stavby oplotenia hospodárskeho dvora vo vlastníctve žalobcu, žalobca svoje vlastnícke

právo preukazoval stanoviskom Mestskej časti Košice Staré mesto pod sp. zn. 2001/03961-002//Bru
zo dňa 13. 06. 2001, ktorým bola povolená ohlásená stavba – oplotenie parcely na J. ul. v Košiciach
na parcele č. XXXX/X kat. územie B. – D. E. v rozsahu oplotenia celej parcely 3 z pozinkovaného
vlnitého plechu vo výške 2 m. Súd konštatuje, že uvedená skutočnosť je pre posúdenie dôvodnosti
návrhu irelevantná. Je tomu tak z dôvodu významu a účelu, na ktorý slúži zriadenie vecného bremena

podľa ust. § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka, ktorým je umožnenie užívania stavby na jej obvyklý
účel. Aj pre obsah resp. rozsah zriaďovaného práva prístupu je rozhodujúci účel užívania stavby
podľa stavebných predpisov, t.j. aby bol zabezpečený hospodársky účel danej stavby. Oplotenie
pozemku predstavuje drobnú stavbu, plniacu doplnkový účel k hlavnej nehnuteľnosti, primárne slúži na
ohraničenie nehnuteľnosti. Na to, aby oplotenie plnilo svoj obvyklý hospodársky účel, nie je potrebné

zriaďovať vecným bremenom právo prístupovej cesty.

25. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, v okolnostiach posudzovanej veci nie je bez významu ani
skutočnosť, na ktorú poukazovala žalovaná, t.j. že žalobca sa sám podieľal na tom, že zanikol jeho
prístup k pozemku a stavbám na pozemku. Tento prístup bol „zastrešený“ nájomnou zmluvou zo dňa

25.2.2021 uzatvorenou na dobu neurčitú medzi žalovanou a spoločnosťou VČIELKA KOŠICE s.r.o.,
ktorej spoločníkom a konateľom v danom čase bol žalobca; táto spoločnosť sa rozhodla nájomnú zmluvu
vypovedať. Podľa výpisu z obchodného registra bol žalobca spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti
až do 16.4.2024; od 17.5.2024 sú spoločníkmi a konateľmi manželka žalobcu a syn žalobcu.26. Žalobca sa v druhom petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd
žalovanej uložil povinnosť odstrániť nákladné motorové vozidlo zn. TATRA bez ŠPZ brániace výkonu

práva prechodu cez parcelu registra „C“ č. XXXX/X.

27. Čo sa týka nároku žalobcu vo veci samej vo vzťahu k druhému výroku petitu návrhu, jeho základ
po hmotnoprávnej stránke vychádza z ochrany vlastníckeho práva proti rušivým zásahom iných osôb
v zmysle ust. § 126 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 127 Občianskeho zákonníka.

28. Podľa ust. § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

29. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

30.Podľaust.§124Občianskehozákonníka,všetcivlastnícimajúrovnaképrávaapovinnostiaposkytuje
sa im rovnaká právna ochrana.
31. Podľa ust. § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad

mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

32. Nesporné je a tvrdil to aj sám žalobca, že motorové vozidlo označené v petite návrhu, stojí na
pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej.

33.Žalovanánamietalasvojupasívnuvecnúlegitimáciu,tvrdiac,žežalobcaneuniesoldôkaznébremeno
ohľadom tvrdenia, že to bola žalovaná, ktorá umiestnila pred dvor žalobcu vozidlo, vrátane tvrdenia, že
vozidlo je vo vlastníctve alebo držbe žalovanej. Žalovaná v tomto smere uviedla, že dotknutý pozemok
prenajíma tretej osobe, dotknuté vozidlo nie je vo vlastníctve žalovanej a žalovaná nemá objektívnu

možnosť ani povinnosť ukončiť nájom tejto tretej osoby.

34. Súd konštatuje, že uvedená argumentácia žalovanej je irelevantná. Z hľadiska charakteru nároku
vo veci samej, ku ktorému sa vzťahuje žalobcom navrhovaná dočasná úprava vzťahov, je súdna prax
ustálená v tom, že žalobu na ochranu vlastníckeho práva proti neoprávneným zásahom možno uplatniť

nielen voči samotnému rušiteľovi, ktorý nie je vlastníkom veci (je napr. nájomcom), ale aj proti vlastníkovi
veci, ktorého povinnosťou bude postarať sa o to, aby jeho nájomca užívaním predmetu nájmu nerušil
susedných vlastníkov vo výkone svojich vlastníckych oprávnení.

35. Neopodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd videl v iných dôvodoch.

36. Je nesporné a ani žalobca netvrdí opak, že motorové vozidlo, odstránenia ktorého sa domáha,
nestojí na pozemku v jeho vlastníctve, ale na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný teda
len realizuje výkon svojho vlastníckeho práva. Samozrejme, v zmysle ust. § 127 ods.1 Občianskeho
zákonníka, aj žalovaná ako vlastník daného pozemku, sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru

primeranú pomerom obťažovala žalobcu ako susediaceho vlastníka pozemkov alebo čím by vážne
ohrozovala výkon jeho práv.

37. Povinnosťou žalobcu bolo preto preukázať, či a akým spôsobom resp. v akom rozsahu zasahuje
žalovaná (hoc aj prostredníctvom svojho nájomcu) do jeho vlastníckeho práva nad mieru primeranú

pomerom.38. Žalobca v tomto smere tvrdil (a uviedol to aj v petite návrhu), že mu odstavené vozidlo bráni výkonu
jeho práva prechodu cez parcelu č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej, ktorá by mala slúžiť prístupu na
jeho pozemok.

39. Z predložených dôkazov však vyplynulo a žalobca nepopieral, že má možnosť iného prístupu
k svojmu pozemku, ako z pozemku vo vlastníctve žalovanej a to od Hornádu. Ako to vyplýva
zo stanoviska SVP, š.o. Povodie Hornádu, o.z. MČ Košice - Sever zo dňa 31.10.2022, žalobca
požiadal o informácie vo veci alternatívnej prístupovej cesty k svojmu pozemku, ktorá by viedla po

parcele vo vlastníctve Slovenskej republiky č.XXXX/X, zapísanej na LV č.X, kat.územie D. E.. Síce zo
stanoviska vyplýva, že na predmetnej parcele sa nenachádza žiadna cesta resp. komunikácia, je však
zároveň zrejmé, že SVP š.p. toto svoje stanovisko odvíjal od podmienky, ktorou žalobca špecifikoval
svoju žiadosť; touto podmienkou žalobcu bola vhodnosť cesty pre cestnú nákladnú dopravu od 12
ton do 32 ton. Z Protokolu Magistrátu Mesta Košice o výsledku štátneho odborného dozoru nad
pozemnými komunikáciami č.sp.MK/A/2024/16439 zo dňa 25.10.2024 (str.15) vyplýva, že orgán ŠOD

túto alternatívnu cestu hodnotil ako poľnú cestu.

40. Z vyššie uvedeného v spojení so všetkými okolnosťami tejto veci je teda evidentné, že snahou
žalobcu je predovšetkým získať prístup formou prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky vo
vlastníctve žalovanej. Nárok, ktorého sa žalobca domáha uložením povinnosti odstrániť vozidlo

z pozemku vo vlastníctve žalovanej parc.č. XXXX/X brániace výkonu jeho práva prechodu cez tento
pozemok, teda úzko súvisí s posúdením nároku žalobcu na zriadenie práva vecného bremena
nevyhnutnej prístupovej cesty. Ako už súd uviedol vyššie vo vzťahu k otázke zriadenia nevyhnutnej
prístupovej cesty - žalobcovi tento nárok na teraz neprislúcha, pretože nepreukázal, že je vlastníkom
stavieb. Na viac, ako je zrejmé z vyššie uvedeného bodu odôvodnenia tohto rozhodnutia, žalobca

má k dispozícii iný prístup k svojmu pozemku a to, že nejde kvalitatívne o porovnateľnú prístupovú
cestu, vhodnú na pravidelnú prepravu nákladných motorových vozidiel, je v kontexte posudzovanej veci
irelevantné, pretože za takýchto okolností nemožno vyvodiť záver, že žalovaná neoprávnene nad mieru
primeranú pomerom zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu bránením mu v prístupe na jeho pozemok.

41. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, súd v danej súvislosti poukazuje na ust. § 25 ods.1 písm.u)
zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého vodič nesmie zastaviť a stáť na iných miestach,
kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť
jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov
určených na zásobovanie alebo parkovacích miest, ako aj na ust. § 137 ods.1 cit. zákona o cestnej

premávke, podľa ktorého porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Porušenie
zákazu,ktorývyplývazust.§25ods.1písm.u)cit.zákona,tedamôžepredstavovaťporušenievšeobecne
záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a napĺňať znaky priestupku
alebo správneho deliktu, na prejednávanie ktorých majú právomoc iné orgány verejnej moci, nie však

súdy. Ako to vyplynulo z Protokolu Magistrátu mesta Košice o výsledku štátneho odborného dozoru
nad pozemnými komunikáciami č.sp.MK/A/2024/16439 zo dňa 25.10.2024 (str.3), Mesto Košice podnet
v tomto smere postúpilo na prejednanie príslušnému orgánu Policajného zboru.

42. Zhrnúc vyššie uvedené, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

43. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

45. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vydanom pred konaním vo veci samej je rozhodnutím, ktorým
sa konanie o nariadení neodkladného opatrenia končí (§ 262 ods.1 CSP). Žalobca v tomto konaní nemal
úspech, preto mu nárok na náhradu trov konania nepatrí. V konaní mal úspech žalovaný, ktorému súd

proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde,
proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.