Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 5, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624010201
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6624010201.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA.
a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M. v trestnej veci obžalovaného A.
B. stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
dňa 05. augusta 2025 konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.
zn. 29T/11/2024 zo dňa 02.06.2025, v spojení s opravným uznesením sp. zn. 29T/11/2024 zo dňa

11.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš sp. zn. 29T/11/2024-419
zo dňa 02.06.2025 v spojení s uznesením sp. zn. 29T/11/2024-430 zo dňa 11.06.2025 bol obžalovaný
A. B. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom

základe, že
dňa21.10.2022vobedňajšíchhodináchvk.ú.C.B.vlokalite„D.B.“vporasteE.XXX/Xnachádzajúcom
sa na parcele č. XXXX/X, zapísanej na LV E. XXXX, ktorý je vedený vo výpise parciel „E“ ako lesný
pozemok a vlastníkom ktorého je F. B. G., odcudzil tam nachádzajúcu sa čerstvo napílenú drevnú
hmotu na metrovicu – dub cerový o objeme 2,38m3 a to takým spôsobom, že bez povolenia a súhlasu
majiteľa predmetného pozemku nariadil ďalším trom osobám, aby mu tam uložené drevo nachádzajúce

sa v strede porastu (XX°XXXX,XXXXX“ – H. I. J. K. XX°XX´XX,XXXXX“ – východná zemepisná šírka)
naložil na nákladné motorové vozidlo zn. B. L., EČ:L. a takto naložené drevo z miesta odcudzil, čím pre
F. B. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., M. J. XXXX/XX, prechodne bytom I. H., N. E. XXX/XX
spôsobil škodu odcudzením drevnej hmoty v celkovej výške 190, 40 Eur.
Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.

Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanému výkon trestu podmienečne odložený.
Podľa § 50 ods.1 Trestného zákona bola obžalovanému určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému uložila povinnosť, nahradiť poškodenému F.
B. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. J. XXXX/XX, I., škodu vo výške 190,40 Eur.

Podľa § 288 ods.1 Tr. por. sa poškodený F. B. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. J. XXXX/XX, I.,
so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.“

Vo zvyšných jeho častiach ostal rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 29T/11/2024 zo dňa 02. 06.
2025, nezmenený.
Súd vyhodnotil výpovede svedkov J. D., O. P. a Q. R. za účelové, vzhľadom na to, že títo potvrdili,

že sa v inkriminovanom čase priamo nachádzali na mieste spáchania trestného činu, avšak svoje
výpovede oproti prípravnému konaniu čiastočne pozmenili, respektíve tieto upravili a modifikovali naprospech obžalovaného. Svedok O. P. už v rámci prípravného konania uviedol, že drevo nachádzajúce
sa na lesnom pozemku bolo čerstvo napílené. Svedok Q. R. a J. D. namietali, že to čo vypovedali
v rámci prípravného konania nebola celkom pravda, lebo vyšetrovateľ buď doplnil ich výpovede alebo

určitým spôsobom upravil. Naproti tomu pred súdom jasne zotrvali na svojich výpovediach z prípravného
konania. Ich výpovede neboli ani konzistené v tom smere, či drevo bolo riadne poukladané alebo
porozhádzané. Svedok D. a P. ich výpovede boli odlišné aj z toho dôvodu, že D. tvrdil najprv, že drevo
nebolo čerstvé a neboli na zemi nachádzajúce sa piliny, kedy naproti tomu svedok P. jasne v prípravnom
konaní uviedol, že drevo bolo čerstvé a na mieste sa nachádzali aj piliny.

Obžalovaný poznal týchto svedkov a tí jeho, keďže im v minulosti podporoval futbalový klub. Zároveň
tieto osoby si chceli istým spôsobom privyrobiť, za čo boli vďační obžalovanému, ktorý im navrhol,
aby si privyrobili, pokiaľ s ním pôjdu nakladať drevo. Z toho dôvodu sa títo cítili istým spôsobom byť
zaviazaní priamo obžalovanému v úmysle napomôcť mu v tejto trestnej veci. Z uvedeného dôvodu súd
ich výpovede považoval za nepravdivé, v snahe napomôcť obžalovanému. Naproti tomu súd mal za
jednoznačne preukázané z výpovede svedka S. N., ktorý bol v tom čase oznamovateľ a privolal hliadku

Policajného zboru a túto priviedol na miesto spáchania trestného činu. Svedok videl priamo na mieste
spáchania trestného činu motorovú pílu, ktorej výpovedi súd uveril. Zreteľne poukázal na to, že píliť
stromy na predmetných parcelách síce nevidel, ale počul ako na mieste boli vypiľované stromy s tým,
že drevo bolo už nachádzajúce sa na zemi, popílené na metrovinu, pričom táto bola sčasti naložená
na vetrieske, ktorej ako je zrejmé z evidenčnej karty vodiča je vlastníkom priamo obžalovaný. Súd jeho

výpovedi uveril aj z toho dôvodu, že priamo na vedľajších parcelách je jeho vlastníkom stará mama, tieto
miesta dobre pozná, pretože tam chodil odmalička. I na vedľajšej parcele, ktorej vlastníkom je svedkova
stará mama došlo k výrubu dreva, avšak uvedené nie je predmetom tohto konania. Za usvedčujúce
dôkazy v neprospech obžalovaného považoval súd aj výpoveď svedka Q. B., bratranca poškodeného,
ktorý ho splnomocnil na to, aby sa tento staral o lesné pozemky nachádzajúce sa vo vlastníctve

poškodeného a zároveň na komunikáciu s odborným lesným hospodárom. Zároveň je potrebné uviesť,
že osoba obžalovaného priamo svedka Q. B. pozná, pričom obžalovaný v minulosti potom čo boli
vymerané hranice pozemkov, prišiel za svedkom B. domov ohľadom uzavretia dohody na ťažbu dreva
na predmetných parcelách. K dohode však nedošlo, pretože ako i svedok uviedol, tieto pozemky majú
pre ich rodinu skôr symbolický význam a nie sú určené na ťažbu. Z naznačeného je preukázané, že

obžalovaný mal vedomosť o týchto lesných parcelách, evidentne mal záujem o ťažbu, okolie veľmi
dobre poznal. Napokon obžalovaný má s ťažbou dreva dlhoročné skúsenosti, pretože už v minulosti
vykonal ťažbu drevnej hmoty hneď na susediacej parcele a ako živnostník sa živí ťažbou dreva. Treba
ale uviesť, že v konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný vypílil celú parcelu. Preukázané bolo, že
drevo nachádzajúce sa na cudzej parcele ležiace už na zemi spolu s brigádnikmi spiľoval na metrovicu

a toto nakladal na svoju vetriesku.
Zároveň súd vyhodnotil listinný dôkaz, a to doklad o pôvode dreva, ktorý považoval za neúplný a neurčitý
právny úkon nepreukazujúci tvrdenia obžalovaného len ohľadom pravosti dokladu o pôvode dreva.
Okresnýsúdmalzapreukázanévýpoveďoulesnéhohospodára,žetentoťažbudrevaneschválil,stromy,
ktoré sú určené na výrub, resp. na ťažbu, by mali byť riadne označené a taktiež ich pne, nachádzajúce

sa na mieste spáchania trestného činu neboli označované spôsobom v súlade s ich riadnym značením.
Zároveň okresný súd nemal pochybnosti o tom, že o výške škody, nakoľko táto bola určená písomným
potvrdením č. 01/2023 vypracované znalcom F. S. O. a je zrejmé, že v predmetnej veci sa jedná o
prečin podľa § 212 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, čím bolo z pohľadu okresného súdu jednoznačne
preukázané, že v danom prípade nie je potrebné dosiahnutie malej škody nad 700,- Eur.

Predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho svojím odvolaním obžalovaný napadol
priamo do zápisnice z hlavného pojednávania, pričom svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom
obhajcu, kde uviedol, že má jednoznačne za to, že nie je zrejmé, prečo okresný súd neuveril trom
svedkom, ktorí vypovedali v jeho prospech, ale vyhodnotil ako pravdivé len svedecké výpovede S. N.
a Q. B..

Poukázal na to, že znalec vychádzal pri určovaní doby ťažby len z fotografií, pričom lesný hospodár sám
uviedol, že je podľa jeho názoru jasné, že drevo bolo vyťažené pred dlhšou dobou a súd neodstránil
takéto rozpory, len uveril tvrdeniu znalca.
Zároveň je zrejmé, že svedkovia, ktorí svedčili v neprospech obžalovaného, nie sú objektívni vzhľadom
na vzťah k obžalovanému. Je zrejmé, že drevo, ktoré bolo pripravené na metrovicu musel niekto

spracovať, avšak nebol to obžalovaný a nebolo preukázané, že by sa mal niekedy nachádzať na
pozemku poškodeného, tak ako to tvrdili traja svedkovia.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava svojho podaného odvolania ako aj sťažnosti a v prvom rade mal za to, že krajský súd malrozhodnúť najskôr o ich sťažnosti voči opravnému uzneseniu voči rozsudku a následne sa zaoberať
meritom veci. Poukázal na skutočnosť, že samotní policajti potvrdili, že v predmetnej veci nedošlo k
píleniu stromov, a teda namietal aj právnu kvalifikáciu skutku, a keďže v danom prípade vzhľadom na

výšku škody by sa nejednalo o trestný čin, navrhol, aby krajský súd v zmysle návrhu obžalovaného spod
obžaloby oslobodil.
Prokurátor Krajskej prokuratúry uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a správny
a v časti vytýkaných chýb jeho písomného vyhotovenia poukázal na skutočnosť, že rozsudok bol
riadne vyhlásený vo všetkých jeho výrokoch a je zrejmé, že len pisárskou chybou nedošlo k uvedeniu

posledného výroku v prvopise rozsudku, a preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné.
Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí pridržiaval dôvodov podaného odvolania a návrhov jeho obhajcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, a to aj zo
strany zákonného zástupcu v lehote ustanovenej v § 309 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa
práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku,
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Napriek námietkam obhajoby obžalovaného odvolací súd konštatuje, že okresný súd veľmi
zrozumiteľným a jasným spôsobom uviedol v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré skutočnosti

vzal za dokázané, a o ktoré jednotlivé dôkazy oprel svoje rozhodnutie. Krajský súd sa stotožňuje s
tým, že je zrejmé, že v danom prípade traja svedkovia svedčiaci v prospech obžalovaného vypovedali
nekonzistentne, vo viacerých častiach svojej výpovede sa tieto nezhodovali, pričom je zrejmé že takto
vypovedajú najmä v súvislosti so snahou pomôcť obžalovanému.
Krajský súd zároveň k ďalšej žalobnej námietke uvádza, že je zrejmé, že v predmetnom konaní sa

nemohlo jednať len o základnú krádež, pri ktorej je nutné spôsobiť škodu malú v zmysle § 212 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko činnosťou obžalovaného bola odcudzená vec v zmysle písmena
e), takouto vecou je drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku.
Z pohľadu Krajského súdu je zrejmé, že v danom prípade došlo k odcudzeniu dreva a je zrejmé, že toto
drevo sa nachádzalo pripravené na vetrieske. Zároveň je nepochybné, tak ako potvrdil znalec, že sa

jednalo o čerstvo vypílené drevo, a tada sa nemohlo jednať o zostatkové drevo z predchádzajúcej ťažby.
Vzhľadom na všetky tieto okolnosti odvolací súd uvádza, že aj keď je nepochybné, že obžalovaný
sa nestotožnil s vyhodnotením dôkazov tak, ako to urobil prvostupňový súd, avšak subjektívny pocit
z vyhodnotenia dôkaznej situácie nezakladá nezákonnosť takto vykonaného dôkazu, resp. takto
vyhodnoteného dôkazu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa krajský súd v plnom rozsahu pridržiava

argumentácie okresného súdu a považuje toto za zákonné a správne.
Na základe uvedených skutočností preto dospel krajský súd k záveru, že prvostupňový súd rozhodol
správne a zákonným spôsobom v plnom rozsahu sa s jeho vyhodnotením dôkazov a právnym
posúdením skutku stotožnil, a preto odvolanie obžalovaného A. B. v zmysle ust. § 319 ods. 1 Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu Banskej Bystrici jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0
(§ 163 ods. 43 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.