Rozsudok · Kúpna zmluva · Judgement

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122378880
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122378880.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu MDTC, s. r.
o., so sídlom Benkova 4025/6, 036 01 Martin, IČO: 45 324 727, v konaní zastúpený JUDr. Jaroslav Pilát,
s. r. o., so sídlom Balkánska 1423/106, 851 10 Bratislava - mestská časť Rusovce, IČO: 55 258 689,
proti žalovanému ZTS - ŠPECIÁL, a. s., so sídlom Lieskovec 575/25, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO:
36 302 511, v konaní zastúpený TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03
Bratislava, IČO: 35 905 832, o zaplatenie 287.520,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/89/2022-589 zo dňa 13. mája 2024 v znení opravného

uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/89/2022-618 zo dňa 13. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.22Cb/89/2022-589zodňa13.mája2024vzneníopravného
uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/89/2022-618 zo dňa 13. júna 2024 vo výroku I.
potvrdzuje v časti uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu v sume 287.520,- Eur a
zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v časti uloženej
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,03 % za každý aj začatý deň
omeškania zo sumy 287.520,- Eur od 22.04.2021 do zaplatenia.

II. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/89/2022-589 zo dňa 13. mája 2024 v znení
opravného uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/89/2022-618 zo dňa 13. júna 2024 vo
výroku II. zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu v sume 287.520,- Eur spolu so zmluvným úrokom z omeškania vo výške 0,03 % za každý
aj začatý deň omeškania zo sumy 287.520,- Eur od 22.04.2021 do zaplatenia a vo výroku II. rozhodol,
že žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o

výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, žalobca sa žalobou proti žalovanému domáha
zaplatenia istiny 287.520,- Eur spolu so zmluvným úrokom z omeškania vo výške 0,03 % za každý aj
začatý deň omeškania zo sumy 287.520,- Eur od 22.4.2021 do zaplatenia. Podanie žaloby odôvodnil
tým, že dňa 23.12.2019 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.11.2020
(ďalej len „kúpna zmluva“), predmetom ktorej bola kúpa 5-osého frézovacieho horizontálneho centra

FPT RONIN EVO, výrobné číslo: GM1020201 (ďalej len „stroj“). Splnil všetky svoje záväzky, stroj
dodal, nainštaloval, bola zmeraná a schválená geometria. Z kúpnej zmluvy vyplývala pre žalovaného
povinnosť umožniť vyrobiť vzorový kus. Žalovaný začal vyrábať vzorový kus dňa 20.4.2021, avšak
dňa 21.4.2021 jeho výrobu svojvoľne zastavil. Žalovaný následne začal na stroji svojvoľne vyrábaťinú výrobu, než bola výroba vzorového kusa. Následkom výrobcom zabudovanej poistky bol stroj
dňa 25.6.2021 zablokovaný z dôvodu uvedenia do prevádzky (nainštalovania) a nezaplatenia kúpnej
ceny. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, že on stroj zablokoval. Následne žalovaný bez autorizácie

zasiahol do softvérového vybavenia stroja, stroj odblokoval a opäť začal na stroji vyrábať. Už nie je
možné očakávať žiadnu výrobu vzorového kusa, resp. jeho dokončenie. Žalovaný stroj používa v bežnej
výrobe na účely, na ktoré je stroj určený, a to bez toho, aby riadne zaplatil celú kúpnu cenu za tento
stroj. Bez výroby a zmerania vzorového kusu nemôže žalobca podľa kúpnej zmluvy vystaviť poslednú
faktúru na zostávajúcich 20% kúpnej ceny. Konanie žalovaného žalobca označil za konanie, ktoré je

v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku, pretože neexistuje žiadna
vecná prekážka na podpis preberacieho protokolu. Žalovaný sa po zaplatení druhej splátky kúpnej
ceny na základe kúpnej zmluvy stal vlastníkom stroja a od toho momentu s ním nakladá bez ohľadu
na svoje zmluvné povinnosti kupujúceho, pričom najmä odmieta zaplatiť poslednú časť kúpnej ceny s
DPH vo výške 287.520,- Eur s príslušenstvom. Potvrdil, že vo svojich vyjadreniach uvádzal, že stroj
mohol byť zablokovaný spôsobom naprogramovaným v jeho softvéri, avšak uvedené sa podľa žalobcu

nikdy nepreukázalo relevantným spôsobom. Ide o domnienku, ktorú by mohol potvrdiť alebo vyvrátiť
autorizovaný technik, ktorému žalovaný aktívne zabránil, aby sa mohol dostať k stroju, skúmať dočasnú
závadu tvrdenú žalovaným a odhaliť jej príčinu. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalovaného o
nedodaní postprocesora ako vade dodanej veci poukázal na to, že kúpna zmluva v znení dodatku č. 1
neobsahovala povinnosť žalobcu dodať postprocesor. Žalovaný ani nemal záujem, aby mu postprocesor

dodával žalobca, už v júni 2020, teda približne 5 mesiacov pred tým, než bol podpísaný dodatok č. 1, sa
žalovaný dohodol s treťou osobou SOVA digital a.s. na dodávke postprocesora. Žalovaný dňa 9.3.2021
po viacnásobnom zmeraní stroja podpísal protokol s konštatovaním o úplnosti a kompletnosti stroja.
Doplnil, že postprocesor nie je nevyhnutný ku skúške, ktorá mala byť následne vykonaná, čo potvrdili vo
svojich výpovediach aj svedkovia p. A. a p. B., ktorí majú niekoľko desaťročné skúsenosti z tejto oblasti.

Tým považoval tvrdenia žalovaného o vade dodaného stroja za vyvrátené. Vo vzťahu k protinároku
žalovaného uviedol, že vo všetkých uvedených prípadoch ide o odstraňovanie reklamovanej vady v
poskytnutej záručnej dobe. Je neprípustné, aby sa do úvahy bral stav, kedy žalovaný odmietne vykonať
skúšku stroja, stroj riadne protokolárne prevziať, tento dva mesiace svojvoľne a neznámym spôsobom
používa a následne tvrdí, že stroj má vadu. Poukázal na to, že k prechodu vlastníckeho práva a teda aj

k prechodu nebezpečenstva vzniku škody na tovare podľa ustanovenia bodu 4.4 kúpnej zmluvy došlo
dňom odpísania druhej splátky kúpnej ceny na účet predávajúceho, čo nastalo dňa 22.3.2021. Poukázal
tiež na nerovnovážne postavenie strán zmluvy.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že podľa kúpnej zmluvy platí, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi poslednú časť kúpnej zmluvy po podpise preberacieho protokolu
špecifikovaného v článku 2.1 písmena b) kúpnej zmluvy. Predpokladom podpisu preberacieho protokolu
je v zmysle článku 1.1.2 kúpnej zmluvy okrem iného aj dodanie stroja bez vád. Žalobca dodal stroj
s vadami, preto žalovanému nevznikla povinnosť preberací protokol podpísať. Neboli tak naplnené
zmluvné predpoklady pre vznik nároku žalobcu na úhradu tretej časti kúpnej ceny. Žalobca sa zároveň v

dôsledku dodania vadného plnenia a neodstránenia týchto vád v lehotách podľa kúpnej zmluvy napriek
ich včasnej notifikácii dostal do porušenia zmluvných povinností, v dôsledku ktorých žalovanému vznikol
nároknazmluvnúpokutu,akoajnazľavuzkúpnejcenypodľačlánku3.9-3.11kúpnejzmluvy.Žalovanýsi
preto uplatnil protinárok v celkovej sume 255.174,- Eur titulom zmluvnej pokuty a titulom uplatnenej zľavy
z kúpnej ceny za stroj. Žalobca resp. výrobca stroja počas toho, ako žalovaný v súlade s kúpnou zmluvou

vyrábal vzorový kus, na diaľku zablokoval stroj a žalovaný nemohol v jeho výrobe ďalej pokračovať. Stroj
už v čase prechodu vlastníckeho práva na žalovaného trpel skrytou vadou (možnosťou zablokovania
stroja na diaľku, čo je vlastnosť, ktorú si žalovaný ako kupujúci nevymienil) a táto vada sa prejavila
aktiváciou zablokovania dňa 29.6.2021. Túto skutočnosť v konaní opakovanie explicitne potvrdil aj
žalobca, pričom až vo svojich posledných vyjadreniach ako aj v záverečnej reči zrazu začal tvrdiť, že

uvedené myslel len ako domnienku. Podľa § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že žalobca ako
predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody
na tovare na kupujúceho, aj keď sa táto vada stane zjavnou až po tomto čase. Je bezvýznamné, či
uvedený blokačný mechanizmus aktivoval výrobca stroja alebo žalobca, ide o vadu stroja, za ktorú v
tomto zmluvnom vzťahu zodpovedá žalobca. O tejto vade stroja žalovaný notifikoval žalobcu nasledovný

deň 30.6.2021 a požiadal ho o odstránenie tejto vady, aby mohol ďalej pokračovať vo výrobe vzorového
kusa. Nakoľko však stroj nebol odblokovaný, žalovaný jednak nemohol dokončiť výrobu vzorového kusa
a jednak nemal v zmysle čl. III. ods. 3.3 kúpnej zmluvy povinnosť podpísať preberací protokol. Neboli
preto splnené podmienky pre úhradu žalovanej tretej časti kúpnej ceny za stroj podľa čl. II. ods. 2.1 písm.b)kúpnejzmluvy.Odžalobcužiadalservisnékódy,ktorésúpotrebnénaodblokovanieresp.servisovanie
stroja a tieto výrobca stroja mal žalovanému do budúcnosti poskytovať, čo podľa žalovaného vyplýva z
čl. 3 návrhu Dohody o urovnaní pripravenej žalobcom, resp. k nej priloženému e-mailu výrobcu stroja.

Alternatívne žalovaný od žalobcu žiadal dodanie náhradného SSD disku so software bez blokovacieho
kóduakonáhradnýdiel,oprotipodpisupreberaciehoprotokolu.Zdôraznil,žepožiadavkyžalovanéhoboli
na mieste, keďže žalovaný nie je povinný servisovať stroj u žalobcu. Rovnako tak nie je povinný využívať
služby teleservisu resp. diaľkovej diagnostiky cez výrobcu stroja, nakoľko je to služba dobrovoľná a
osobitne spoplatnená, a tiež táto služba predpokladá zapojenie stroja na internet, čo pre žalovaného

predstavuje nepriechodnú prekážku. Toto bolo niekoľkokrát žalovaným žalobcovi vysvetlené, no napriek
tomu žalobca v rámci odblokovania stroja nástojí na jeho pripojení na internet, žalovaný však takýto
postup nemôže pripustiť, pretože je štátnou firmou, ktorá pôsobí v oblasti obrany a bezpečnosti a pracuje
tak s množstvom citlivých informácií, únik ktorých by mohol znamenať ohrozenie bezpečnosti štátu
resp. iné potenciálne neželané následky. Pripojenie stroja na internet vystavuje všetky údaje, ku ktorým
má stroj prístup, resp. ktoré sú do stroja zadávané, nebezpečenstvu ich odcudzenia (prípadne iného

zneužitia). Nakoľko žalovaný má zavedené aj iné preventívne a bezpečnostné opatrenia, požiadavka na
odblokovaní stroja bez jeho pripojenia na internet je podľa žalovaného nanajvýš legitímna a žalovaný
ňou sledoval ochranu citlivých informácií. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca v rámci svojej ponuky
predloženej do verejnej obchodnej súťaže uviedol, že stroj dodá aj s postprocesorom, pričom táto
ponuka predstavuje prílohy č. 1 až 3 kúpnej zmluvy, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Žalobca ale

postprocesor spolu so strojom nedodal. Žalovaný bol preto nútený objednať výrobu postprocesora ku
stroju cez iného dodávateľa. Vzhľadom na dĺžku výroby postprocesora, ktorý bol žalovanému dodaný
až začiatkom apríla roku 2022, sa výroba vzorového kusa oddialila. Dodanie stroja bez postprocesora
preto predstavuje nedodanie stroja v súlade s jeho technickou špecifikáciou podľa prílohy č. 1 kúpnej
zmluvy a v zmysle čl. III. ods. 3.5 kúpnej zmluvy predstavuje vadu veci. Podľa čl. III. ods. 3.3 kúpnej

zmluvy tak žalovaný má právo nepodpísať preberací protokol a nevzniká mu povinnosť prevziať faktúru
za čiastkovú dodávku. Zdôraznil, že po úhrade druhej časti kúpnej ceny za stroj sa stal jeho vlastníkom,
keďže v zmysle čl. I ods. 1.1.2 kúpnej zmluvy na neho prešlo vlastnícke právo. Aj v prípade preukázania,
že na stroji vyrábal, bol na to ako riadny vlastník stroja oprávnený. Žalobca si v rámci dodania stroja sám
nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývali zo súťažných podkladov na obstaranie stroja a ktoré mali priamy

vplyv na dĺžku výroby vzorového kusu. Tvrdenia žalobcu o tom, že neoprávnene zasiahol do softvéru
stroja, označil za nepravdivé. Poprel, že by nejakým spôsobom zasahoval do softvéru stroja, alebo že
by iným spôsobom porušil práva duševného vlastníctva výrobcu k stroju. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu
o nerovnoprávnom postavení zmluvných/sporových strán uviedol, že v danom prípade sa jedná o vzťah
založený na základe predpisov obchodného práva, preto žiadna zo strán nemá charakter slabšej strany.

Rovnako tak predmetné súdne konanie medzi sporovými stranami nepredstavuje konanie so slabšou
stranou, ktorá by požívala osobitnú ochranu v zmysle procesnoprávnych predpisov.

4. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi sporovými stranami neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu
o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným a o tom, že žalobca žalovanému dodal stroj,

ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. Taktiež podľa súdu prvej inštancie nebola medzi stranami sporná
skutočnosť, že kúpna cena bola rozdelená na tri časti, pričom žalovaný žalobcovi prvé dve časti
kúpenej ceny uhradil. V zmysle ustanovení kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva na
kupujúcehodňomrealizáciedruhejplatby.Strojsanachádzavpriestorochžalovanéhoajevovlastníctve
žalovaného, nakoľko druhá časť kúpnej ceny bola žalovaným žalobcovi zaplatená. Neuhradená ostala

tretia časť kúpnej ceny 287.520,- Eur (20 % z celkovej kúpnej ceny). Súd prvej inštancie vychádzal
zo zistenia, že z ustanovení kúpnej zmluvy vyplýva, že nárok na zaplatenie tretej (poslednej) časti
kúpnej ceny žalobcovi vzniká podpísaním preberacieho protokolu k tovaru (stroju), na ktorom bude
kupujúcim výslovne potvrdené 1./vykonanie úspešnej skúšky daného tovaru (stroja) v mieste dodania,
predmetom ktorej bude vyrobenie vzorového kusa splňujúceho technickú toleranciu definovanú vo

výkresovej dokumentácii vzorového kusa tvoriaceho prílohu č. 3; 2./ vykonanie zaškolenia obslužného
personálu kupujúceho; 3./ odovzdanie všetkých písomných dokumentov vyhotovených v slovenskom
alebo českom jazyku, ktoré sú potrebné na riadnu prevádzkovú činnosť tovaru – stroja (manuál).
Skutočnosť, že preberací protokol žalovaný nepodpísal, nebola medzi stranami sporná. Predmetom
sporu medzi stranami bol nárok žalobcu na zaplatenie tretej časti kúpnej ceny. Žalovaný namietal, že zo

strany žalobcu nedošlo k riadnemu plneniu, pretože súčasťou dodaného stroja mal byť aj postprocesor
a dodaný stroj mal vadu spočívajúcu v jeho zablokovaní.5. Súd prvej inštancie prijaté rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetný spor je spor medzi obchodnými
spoločnosťami,týkajúcisaichpodnikateľskejčinnosti,pretobolposudzovanýakosporobchodnoprávny.
Skutočnosť, že žalovaný je obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu je zrejmá z verejne

dostupných zdrojov, predovšetkým z obchodného registra, čo však nezakladá dôvod pre záver o
nerovnoprávnom postavení žalobcu a žalovaného. Považoval preto za nepreukázané tvrdenie žalobcu
o nerovnoprávnom postavení zmluvných resp. sporových strán v súdenej veci.

6. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, že bolo povinnosťou žalobcu dodať spolu so strojom

i postprocesor, súd prvej inštancie poukázal na to, že povinnosť žalobcu dodať spolu so strojom aj
postprocesor kúpna zmluva priamo neupravuje. Súd prvej inštancie tiež považoval za preukázané
tvrdenie žalobcu, že žalovaný ani nemal záujem o dodanie postprocesora od žalobcu, ale že mal záujem
o dodanie postrocesora od tretej osoby, konkrétne od obchodnej spoločnosti SOVA Digital a.s., ktorú
skutočnosť potvrdzuje e-mailová komunikácia zo dňa 6.7.2020 medzi obchodnou spoločnosťou SOVA
Digital a.s. a žalobcom, ako i svedecká výpoveď p. A.. Preto nedodanie postprocesora (spolu so strojom)

nie je možné považovať za vadu dodanej veci.

7. Súd prvej inštancie ďalej vyhodnotil, že medzi stranami nebolo sporné, že po istom čase od začatia
používania stroja žalovaným došlo k jeho zablokovaniu, resp. na stroji sa objavilo tzv. chybové hlásenie.
Spochybnené nebolo, že žalovaný vyzval žalobcu na odstránenie uvedenej poruchy. Medzi stranami

zostalo sporné, čo spôsobilo uvedenú poruchu stroja, resp. či zo strany žalobcu ako subjektu, ktorý stroj
žalovanému dodal, bolo poskytnuté riadne plnenie v podobe dodania stroja bez vád, resp. odstránenie
tejto vady v primeranej lehote. Súd prvej inštancie pri posúdení tejto otázky zohľadnil, že skutočnosť, že
žalovaný dodaný stroj užíva, bola svedeckými výpoveďami preukázaná. Súd prvej inštancie poukázal na
to, že to bol žalovaný, kto tvrdil, že dodaný stroj mal vady spočívajúce v tzv. chybovom hlásení a blokácii

stroja. Bolo potom na žalovanom, aby uvedené skutkové tvrdenie preukázal, pričom bolo na voľbe
žalovaného, aké dôkazy (prostriedky procesnej obrany) na preukázanie ním uvádzaných skutkových
tvrdení zvolí a použije. Zo samotného tvrdenia o tom, že dodaný stroj bol zablokovaný, za situácie,
kedy žalobca poprel, že by išlo o vadu dodaného stroja, ktorú stroj mal mať už v čase dodania, resp.
tvrdil, že k blokácii stroja malo dôjsť nesprávnym užívaním zo strany žalovaného, nebolo podľa názoru

súdu prvej inštancie bez ďalších dôkazov možné ustáliť, že stroj dodaný žalobcom mal vady v podobe
nevymienenej vlastnosti stroja. Súd prvej inštancie pri tom poukázal na skutočnosť, že zo svedeckých
výpovedí osôb spolupracujúcich so žalobcom vyplynulo, že zo svojej praxe majú vedomosť o existencii
tzv. blokačných mechanizmov, ktoré majú do strojov inštalovať ich výrobcovia, ale ani jeden svedok
nepotvrdil, že by tak malo byť i v danom prípade.

8. Podľa súdu prvej inštancie v konaní nebolo preukázané ani to, že by na strane žalobcu došlo k
omeškaniu s neodstránením reklamovanej vady. Zo svedeckých výpovedí p. A. a p. B. pre súd prvej
inštancie vyplynulo, že poskytli žalovanému riadnu a včasnú súčinnosť. Ich výpovede neboli relevantne
spochybnené. Naopak, z výpovedí uvedených svedkov ako i z predloženej e-mailovej komunikácie

vyplýva, že zo strany žalovaného nebola poskytnutá súčinnosť žalobcovi na odstránenie tvrdenej
poruchystroja.Tvrdeniežalovanéhootom,žeštandardnepoužívanýpostupzapojenímstrojanainternet
nie je vzhľadom na charakter výroby žalovaného (zbrojársky priemysel) vhodný, resp. môže byť priamo
vylúčený, je akceptovateľným dôvodom, avšak uvedená skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcu.
Žalobca preto nebol so svojim plnením z kúpnej zmluvy v omeškaní, a teda nie sú na strane žalovaného

dôvody pre uplatnenie zmluvnej pokuty podľa čl. 3.10 kúpnej zmluvy. Keďže nebolo preukázané, že
by predmetný stroj mal v čase jeho dodania vady spočívajúce v nedodaní postprocesora alebo vady
spočívajúce v zablokovaní stroja, na strane žalovaného neboli dané dôvody ani pre uplatnenie zľavy z
kúpnej ceny podľa čl. 3.11 kúpnej zmluvy.

9. Zo svedeckej výpovede p. C. A. ako i z listinných dôkazov podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že
bola vykonaná úspešná skúška stroja v priestoroch žalovaného; bolo vykonané školenie obslužného
personálu kupujúceho a boli odovzdané požadované písomné dokumenty, čím boli splnené podmienky
pre podpis preberacieho protokolu zo strany žalovaného.

10. Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania preto dospel k záveru, že stroj bol
žalobcomžalovanémudodanýriadneažalobcapreukázaldôvodnosťžalobouuplatnenéhonárokučodo
existencie i výšky a to ako v časti istiny, tak i v časti úrokov z omeškania, ktoré boli žalobcom uplatnené
a vyčíslené v súlade so zmluvným dojednaním sporových strán.11. Súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP priznal podľa zásady úspechu vo veci žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v celom jeho rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), e) a h) CSP, teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. Podanie odvolania žalovaný odôvodnil tým, že dňa 24.10.2023 si uplatnil písomným podaním

adresovanýmsúduprotinárokvcelkovejvýške255.174,-Eur,vktoromuviedol,žejehonárokjezaložený
na článku 3.9 až 3.11 kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 23.12.2019 v znení jej dodatku
č. 1 zo dňa 24.11.2020 a pozostáva zo zmluvnej pokuty a zľavy z kúpnej ceny z dôvodu porušenia
povinností žalobcu odstrániť reklamovanú vadu stroja, ktorá spočívala v jeho zablokovaní. Tiež uviedol,
že nárok žalobcu uplatnený žalobou naďalej popiera, nakoľko neboli splnené podmienky pre úhradu

tretej časti kúpnej ceny dohodnuté v zmluve a následne požiadal súd, aby mu priznal protinárok,
pričom ku žiadnemu započítaniu vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného nedošlo. Poukázal
tiež na záver záverečnej reči, kde žiadal súd prvej inštancie, aby žalobu v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodnú a žalovanému priznal uplatnený protinárok. Keďže žalovaný si uplatnil protinárok,
avšak nikdy nevzniesol kompenzačnú námietku, žalovaný si svoj protinárok v konaní uplatnil nie

ako hmotnoprávnu kompenzačnú námietku, ale ako vzájomnú žalobu v zmysle § 147 ods. 1 CSP.
Prvostupňový súd mal preto vyrubiť súdny poplatok za podanie vzájomnej žaloby, protinárok žalovaného
riadneposúdiťarozhodnúťoňomvovýrokurozsudku,čovšaksúdprvejinštancieneurobilaovzájomnej
žalobe nerozhodol. Súd prvej inštancie sa týmto postupom dopustil odmietnutia spravodlivosti, čo
zakladáodvolacídôvodvzmysle§365ods.1písm.b)CSP.Súdprvejinštancieporušilprávožalovaného

na spravodlivý proces, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

14. Žalovaný namietal i arbitrárnosť a vnútornú rozpornosť rozsudku. Uviedol, že z obsahu napadnutého
rozhodnutia nie je jasné, prečo sa súd prvej inštancie rozhodol ako sporné medzi stranami označiť

zhodné tvrdenia strán o tom, že stroj mal nainštalovaný blokačný mechanizmus, ktorý sa koncom júna
2021 aktivoval. Súd prvej inštancie v bode 7. napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa žalobcu
následkom výrobcom zabudovanej poistky bol stroj dňa 25.06.2021 zablokovaný z dôvodu uvedenia do
prevádzky (nainštalovania) a nezaplatenia kúpnej ceny a následne v bode 96. napadnutého rozhodnutia
súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca popiera, že by išlo o vadu dodaného stroja, ktorú stroj mal

mať už v čase dodania, resp. že k blokácii stroja malo dôjsť nesprávnym užívaním zo strany žalovaného.
Arbitrárnosť a vnútornú rozpornosť rozsudku je podľa žalovaného zreteľne badať aj pri posúdení
súčinnosti žalobcu pri odstránení vady blokácie stroja. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
na jednej strane akceptoval dôvody žalovaného, že štandardne používaný postup zapojením stroja na
internet nie je vzhľadom na charakter výroby žalovaného (zbrojársky priemysel) vhodný, resp. môže byť

priamo vylúčený, ale v rovnakej vete rozsudku zároveň súd prvej inštancie túto obranu neakceptoval
bez vysvetlenia, na základe akých úvah súd prvej inštancie k tomu záveru dospel. Je logické, že ak
je požiadavka žalovaného na nepripojenie stroja na internet akceptovateľnou obranou a žalobca trval
na odstránení vady teleservisom, teda pripojením stroja na internet, musí ísť táto skutočnosť na ťarchu
žalobcu, keď žalobca bol povinný žalovanému poskytnúť iný spôsob odstránenia vady zablokovania

stroja, ako jeho pripojením na internet, a ak tak neurobil, obrana žalovaného bola legitímna. Arbitrárnosť
napadnutého rozhodnutia podľa žalovaného spočíva aj v tom, že súd nezistil žiaden právny problém
v súvislosti s tým, že stroj má v sebe mechanizmus inštalovaný výrobcom stroja, ktorého účelom je
donútiť kupujúceho uhradiť tretiu časť kúpnej ceny, ako to vyplýva zo zhodných tvrdení strán v tomto
konaní. Takýto súkromný donucovací prostriedok je v rozpore so zákonom, keďže výkon práva majú

podľa ústavy, resp. zákonov v Slovenskej republike na starosti súdy a súdni exekútori, nie súkromné
osoby. Rozsudok súdu prvej inštancie je rozporný aj v tom smere, že na jednej strane súd prvej inštancie
konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by stroj mal akúkoľvek vadu, no zároveň konštatoval,
že nebolo preukázané, že by na strane žalobcu došlo k omeškaniu s odstránením reklamovanej vady.Pokiaľ stroj nemal vady, nie je zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie zaoberal poskytnutím súčinnosti
žalobcom pri odstraňovaní reklamovanej vady.

15. Súdu prvej inštancie žalovaný vytýkal tiež to, že sa nevysporiadal so zásadnými tvrdeniami
žalovaného vo vzťahu k úroku z omeškania. Poukázal na to, že žalobca si v konaní uplatnil úrok z
omeškania vo výške 0,03 % od 22.04.2021, kedy mal žalovaný svojvoľne prestať vyrábať vzorový kus.
Faktúru na úhradu tretej časti kúpnej ceny za dielo podľa zmluvy žalobca vystavil až dňa 26.05.2022 so
splatnosťou 29.05.2022. V rovnaký deň, t.j. 26.05.2022, tiež žalobca vyzval žalovaného na úhradu tretej

časti kúpnej ceny. Tieto skutočnosti ako zistené z listinných dôkazov v bodoch 64. a 66. napadnutého
rozhodnutia konštatuje aj samotný súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie žalovanému priznal úroky
z omeškania podľa článku 2.2 druhej vety kúpnej zmluvy od 22.04.2021 do zaplatenia. Podľa článku
2.2 druhá veta kúpnej zmluvy, „omeškanie kupujúceho s úhradou i čiastkových faktúr môže predávajúci
postihnúť úrokom vo výške 0,03 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania“. Keďže úrok
z omeškania podľa článku 2.2 druhej vety kúpnej zmluvy sa viaže na omeškanie s úhradou faktúry,

nie je možné, aby sa tento úrok z omeškania žalobcovi priznal za časové obdobie 16 mesiacov, ktoré
predchádzali vystaveniu faktúry, žalovaný sa totiž nemohol dostať do omeškania s úhradou faktúry, ktorá
vystavená nebola. Žalovaný na túto zásadnú skutočnosť poukázal na pojednávaní dňa 30.10.2023, ako
tovyplývazozápisniceopojednávaní,resp.zozvukovéhozáznamuztohtopojednávania.Prvostupňový
súd sa však v napadnutom rozhodnutí nikde ani jednou vetou nevyjadruje k tejto zásadnej argumentácii

žalovaného a len konštatuje priznanie úroku z omeškania v zmluvne dohodnutej výške 0,03 % denne
od 22.04.2021 bez nevysvetlenia, prečo považuje pre účely priznania zmluvného úroku z omeškania
ako relevantný dátum 22.04.2021. Súd prvej inštancie sa vo vzťahu k priznaniu úroku z omeškania
nijak nevysporiadal ani s ďalšou zásadnou skutočnosťou, ktorá medzi stranami sporná nebola, a to so
späťvzatím faktúry zo strany žalobcu. V časti týkajúcej sa úroku z omeškania preto rozsudok neobsahuje

riadne odôvodnenie požadované zákonom. Ak aj prvostupňový súd dospel k záveru, že podmienky
pre vystavenie faktúry žalobcom splnené boli, faktúra bola žalobcom vystavená dňa 26.05.2022 a jej
splatnosťnastala29.05.2022,žalovanýsatakpreúčelystranamidohodnutéhoúrokuzomeškaniamohol
prvýkrát dostať do omeškania až 30.05.2022, teda po splatnosti faktúry. Preto sa jedná i o nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, kedy súd prvej inštancie správne zvolenú právnu normu

nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav.

16. Žalovaný považoval za nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie týkajúce sa blokácie
stroja. Poukázal na to, že žalobca priamo v konaní potvrdil existenciu nainštalovaného blokačného
mechanizmu, jeho aktiváciu a dôvod aktivácie, t.j. snahu o donútenie žalovaného uhradiť tretiu časť

kúpnej ceny. Žalobca tiež vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že
následkom výrobcom zabudovanej poistky bol stroj dňa 25.06.2021 zablokovaný z dôvodu uvedenia do
prevádzky (nainštalovania) a nezaplatenia kúpnej ceny. Z výsluchu svedka p. D. B. vyplýva, že svedok
mal vedomosť o tom, že je možné nainštalovať do stroja mechanizmus, ktorý po čase stroj zablokuje,
alebo ho inak vyradí z prevádzky. Všetky vykonané dôkazné prostriedky vrátane skutkových tvrdení

sporových strán preukazujú skutočnosť, že stroj mal výrobcom zabudovanú poistku, resp. blokačný
mechanizmus,ktorýsakoncomjúna2021aktivoval,čopredstavujezhodnéskutkovétvrdeniesporových
strán, ktoré sa nedokazuje, preto nie je dôvod, aby o ňom súd prvej inštancie pochyboval. Z pohľadu
civilného sporového konania sa v zmysle § 186 ods. 2 CSP jedná o zhodné tvrdenia strán, keďže túto
skutočnosť opakovane deklarovali obe sporové strany a preto si mal súd prvej inštancie tieto nesporné

skutkové tvrdenia osvojiť ako zistený stav bez potreby ich dokazovania. Keďže tieto skutkové tvrdenia
neboli v rozpore so žiadnym iným dôkazom vykonaným súdom prvej inštancie v tomto konaní, súd
prvej inštancie nemal dôvod o ich pravdivosti pochybovať. Súd prvej inštancie preto vo vzťahu k týmto
skutkovým tvrdeniam nesprávne konštatoval, že žalovaný ich v konaní nepreukázal, keďže preukazovať
ich vzhľadom na zhodnosť skutkových tvrdení ani nemusel. Súd sa napriek tomu priklonil k tvrdeniam

žalobcu, ktorý začal neskôr tvrdiť, že stroj sa mal údajne zablokovať v dôsledku nesprávneho užívania
stroja žalovaným. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie konštatoval nepreukázanie vád
stroja, v dôsledku čoho žalobcovi priznal jeho nárok, a zároveň v celom rozsahu zamietol žalovaného
protinárok uplatnený v tomto súdnom konaní.

17. Za arbitrárny žalovaný považoval záver súdu prvej inštancie, že stroj sa mal údajne zablokovať
v dôsledku nesprávneho užívania zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie neuviedol, prečo mal za
preukázané, resp. prečo dal prednosť tomuto tvrdeniu žalobcu, ktoré žalobca na prvom stupni žiadnym
dôkazným prostriedkom nepreukazoval, a priklonil sa k nemu napriek zhodným skutkovým tvrdeniamstrán o tom, že stroj sa koncom júna 2021 zablokoval v dôsledku aktivácie blokačného mechanizmu
nainštalovaného do stroja jeho výrobcom ako prostriedok vynútenia úhrady tretej časti kúpnej ceny. Z
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, akými úvahami sa súd prvej inštancie v tomto ohľade riadil a prečo

v rámci svojej úvahy uprednostnil ničím nepreukázané a zjavne účelové tvrdenia žalobcu pred zhodnými
tvrdeniami strán sporu.

18. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie i to, že nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz - obhliadku
stroja na mieste, pretože tento dôkaz mal okrem iného spôsobilosť preukázať zablokovanie stroja a

jeho znefunkčnenie v dôsledku takéhoto zablokovania. Súd prvej inštancie v reakcii na požiadavku
žalovaného na vykonanie takéhoto dokazovania konštatoval, že má za to, že takáto obhliadka stroja nie
je potrebná, nakoľko skutočnosti, ktoré sa mali obhliadkou stroja preukázať, a to či sa stroj nachádza
v závode žalovaného a či sa na stroji vyrába, už nie sú medzi stranami sporné. Súd prvej inštancie
preto pochybil aj tým, že nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz - obhliadku stroja na mieste a v
napadnutom rozhodnutí konštatoval nepreukázanie zablokovania stroja žalovaným, ktoré však takáto

obhliadka mohla preukázať.

19.Žalovanýnamietalajnesprávnosťskutkovýchzistenísúduprvejinštancietýkajúcesapostprocesora.
Uviedol, že zo zmluvy, z výzvy na predkladanie ponúk do obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej
žalovaným a z ponuky, ktorou sa žalobca ako uchádzač prihlásil do verejnej obchodnej súťaže, vyplýva,

že sa žalobca zaviazal dodať stroj spoločne s postprocesorom. Na poslednej strane prílohy č. 1 Zmluvy
sa pri položke „POSTPROCESSOR“ uvádza „dodanie post-procesora (EdgeCam)“. Toto bola súčasť
ponuky žalobcu, ktorá sa následne stala neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ako jej Príloha č. 1. Na str. 2
ponuky žalobcu je pri technickej špecifikácii pri položke „postprocesor“ uvedené vo vzťahu k požiadavke
žalovaného „áno“ a vo vzťahu k návrhu žalobcu „áno“. Sám žalobca vo svojej ponuke potvrdil, že

žalovaný vo výzve na predkladanie ponúk požadoval dodanie postprocesora a zároveň deklaroval, že
stroj dodá s postprocesorom. Žalovaný v obchodnej verejnej súťaži rozhodoval na základe predložených
ponúk, teda pri výbere žalobcu ako úspešného uchádzača prihliadal na obsah jeho ponuky, ktorej
súčasťou bolo aj dodanie postprocesora. Súd prvej inštancie v bode 89. napadnutého rozhodnutia
konštatoval, že povinnosť dodať spolu so strojom i postprocesor kúpna zmluva priamo neupravuje.

Podľa žalovaného súd prvej inštancie k tomuto konštatovaniu dospel na základe komunikácie žalobcu
so spoločnosťou SOVA Digital a.s. z júna 2020 predloženej v tomto konaní žalobcom a na základe
výpovede p. A.. Vo vzťahu ku komunikácii medzi žalovaným a spoločnosťou SOVA Digital a.s. dal
žalovaný odvolaciemu súdu do pozornosti, že ide o komunikáciu po uzavretí zmluvy v čase, kedy už
bolo na základe komunikácie medzi stranami jasné, že žalobca postprocesor k stroju nedodá. Výpoveď

p. A. o povinnosti žalovaného dodať postprocesor nemá výpovednú hodnotu. Pán A. na otázku zástupcu
žalovaného o tom, či má vedomosť o obsahu zmluvy, explicitne uviedol, že o obsahu zmluvy vedomosť
nemá, a preto jeho výpoveď nemôže slúžiť na kvalifikované preukázanie toho, či žalobca mal alebo
nemal podľa zmluvy dodať postprocesor. Uviedol, že povinnosť žalobcu dodať postprocesor explicitne
vyplýva z listinných dôkazov, a preto túto skutočnosť nie je dôvodné preukazovať výsluchom svedka,

ktorý s obsahom zmluvy nebol oboznámený.

20. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie aj nesprávne právne posúdenie blokačného mechanizmu
stroja ako vady veci. Poukázal na článok 3.5 kúpnej zmluvy, podľa ktorého vadou sa rozumie odchýlka
v kvalite, rozsahu a parametroch tovaru stanovených v špecifikácii tovaru, ktorá tvorí prílohu č. 1 tejto

zmluvy, a platnými predpismi a technickými normami. Poukázal tiež na znenie § 422 ods. 1 vety prvej
Obchodného zákonníka a § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že žalobca mal povinnosť
dodať žalovanému stroj podľa špecifikácií dohodnutých v Prílohe č. 1 zmluvy, pričom medzi týmito
špecifikáciami sa žiadna poistka výrobcu, resp. blokačný mechanizmus umožňujúci stroj zablokovať,
nenachádza. Jedná sa tak zjavne o nevymienenú vlastnosť stroja, ktorú stroj celkom zjavne mal v čase

jeho dodania žalobcom do závodu žalovaného. Jedná sa potom o skrytú vadu dodaného stroja, za ktorú
v zmysle § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka zodpovedá žalobca, keďže ide o vadu, ktorú stroj mal v
okamihu prechodu nebezpečenstva škody na tovare na žalovaného ako kupujúceho, hoci sa táto vada
stala zjavnou až po tomto čase. Žalovaný ani nemohol preukázať, že vec má vady, lebo to, či vec má
vadu a kto za takúto vadu zodpovedá, je právnym posúdením, ktoré prináleží výlučne súdu, právne

otázky sa nedokazujú. Súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenia § 425 ods. 1 v spojení s § 422 ods.
1 Obchodného zákonníka, hoci tak urobiť mal, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci.21. Žalovaný nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie vyslovenými v bode 99. napadnutého
rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že zo svedeckých výpovedí p. A. a p. B. malo
vyplynúť, že poskytli žalovanému riadnu a včasnú súčinnosť s odstránením vady, a preto na strane

žalobcu nedošlo k omeškaniu s odstránením vady. Podľa žalovaného z dokazovania jednoznačne
vyplýva, že stroj sa koncom júna 2021 zablokoval z dôvodu aktivácie blokačného mechanizmu
nainštalovaného výrobcom stroja, pričom žalovaný vyzval dňa 30.06.2021 listom žalobcu na to, aby toto
zablokovanie ako vadu stroja odstránil, žalobca túto vadu neodstránil (stroj zostal naďalej zablokovaný)
a podmieňoval jej odstránenie úhradou poslednej časti kúpnej ceny ako aj pripojením stroja na

internet, čo žalovaný legitímne odmietol. Stroj tak vykazoval vady až do jeho opätovného spojazdnenia
žalovaným v októbri roku 2021. Nebolo právom žalobcu podmieňovať odstránenie vád tovaru úhradou
tretej časti kúpnej ceny, a preto podmienené poskytnutie súčinnosti za účelom odstránenia vád stroja
nie je možné považovať za skutočnú súčinnosť žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalobca na základe výzvy žalovaného na odstránenie vady zablokovania stroja najskôr odmietal jej
odstránenie a následne jej odstránenie podmieňoval inými plneniami žalovaného alebo pripojením

stroja na internet, pričom ale vadu stroja reálne nikdy neodstránil. Preto záver súdu prvej inštancie
o tom, že žalobca žalovanému pri odstránení vady poskytol náležitú súčinnosť nemôže vo svetle
vykonaného dokazovania obstáť. Žalovaný namietal tiež nesprávne právne posúdenie postupu žalobcu
pri odstránení vád stroja, keď žalovanému ako kupujúcemu priznáva § 436, resp. § 430 Obchodného
zákonníka požadovať odstránenie vady tovaru. Žalobca však svoju povinnosť odstrániť reklamovanú

vadu podmieňoval ukončením obchodu, t.j. úhradou tretej časti kúpnej ceny za stroj žalovaným a
finálnym odovzdaním stroja podľa zmluvy, tento prístup žalobcu vyplýva z komunikácie medzi stranami.
Z ustanovení Obchodného zákonníka a zmluvy však nevyplýva právo žalobcu odoprieť povinnosť
odstrániť reklamovanú vadu, ak žalovaný neuhradil tretiu časť kúpnej ceny, ani právo inak podmieňovať
odstránenie vady. Zmluva umožňovala žalovanému nepodpísať finálny preberací protokol podľa článku

2.1 písm. b) vtedy, ak nebol stroj dodaný bez vád. Keďže stroj mal pri dodaní vadu, resp. vady,
žalovanému nikdy nevznikla povinnosť podpísať finálny preberací protokol.

22. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil i vo vzťahu k protinároku
žalovaného. Argumentoval tým, že žalovaný si uplatnil voči žalobcovi protinárok vyplývajúci zo

žalobcovej zodpovednosti za vady, a to konkrétne zmluvnú pokutu a nárok na zľavu z kúpnej ceny z
dôvodu omeškania žalobcu s odstránením vady tovaru. Pri vade spočívajúcej v blokačnom mechanizme
stroja je zo skutkového stavu zrejmé, že napriek včasnej výzve žalovaného zo dňa 30.06.2021 nebola
žalobcom vada odstránená, vadu stroja si odstránil svojpomocne žalovaný v októbri 2021. Podmienky
pre vznik nároku žalovaného z vád tovaru predpokladané v článku 3.9 až 3.11 kúpnej zmluvy boli

splnené. Pretože stroj mal vadu, žalovaný túto vadu u žalobcu včas, resp. bezodkladne reklamoval a
žalobca túto vadu v lehotách podľa článku 3.9 až 3.11 kúpnej zmluvy neodstránil, stroj bol zablokovaný
do konca júna 2021 až do odstránenia tohto zablokovania žalovaným v októbri 2021, teda celkom zjavne
viac ako 45 dní. Pre vznik nárokov žalovaného podľa zmluvy je pritom rozhodujúce to, či bol stroj čo i
len čiastočne nefunkčný po dobu viac ako 45 dní.

23. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

24. Uviedol, že žalovaný v podaní s názvom „Uplatnenie protinároku žalovaného“ nepožadoval nič, čo

uvádza ustanovenie § 137 CSP, keďže v tomto podaní sa nenachádza žiadny žalobný návrh podľa
ustanovenia § 132 ods. 1 CSP. Žalovaný vo svojom podaní nenavrhol, aby mu bolo čokoľvek prisúdené,
resp. aby súd o čomkoľvek rozhodol. Žalovaný v tomto podaní uvádza, že si týmto uplatňuje voči
žalobcovi protinárok v celkovej výške 255.174,- Eur, a to z titulu zmluvnej pokuty a zľavy z kúpnej ceny
v zmysle článku 3.9 až 3.11 kúpnej zmluvy, nakoľko stroj dodaný žalobcom mal vady, ktoré žalobca

napriek výzve v zmluvne stanovenej lehote neodstránil. Žalovaný však nevykonal žalobný návrh v
zmysle formulácie petitu, kde by navrhoval súdu, ako má v tejto veci rozhodnúť, a preto toto podanie
nemožno považovať za vzájomnú žalobu, ale len za prostriedok procesnej obrany. Súd prvej inštancie
sa preto s týmto protinávrhom vysporiadal procesne správne.

25. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v konaní nepredkladal dôkazy, ktoré mal súd vykonať. V jednom
prípade sa stotožnil s návrhom žalobcu, aby bola vykonaná obhliadka na mieste, ktorou malo byť
preukázané, že na stroji sa pracuje, že funguje vo výrobe. Žalovaný ale potvrdil, že na stroji sa pracuje,čo je konštatované aj v zápisnici o pojednávaní zo dňa 30.10.2023, a preto súd navrhol tento dôkaz
nevykonať, s čím súhlasili obidve strany sporu.

26. K tvrdeniam žalovaného, že konštatovanie žalobcu o zablokovaní stroja ako dôsledku nezaplatenia
poslednej v časti kúpnej ceny je niečo, čo nemalo byť považované zo strany súdu prvej inštancie
ako sporné, pretože ide o zhodné skutkové tvrdenie sporových strán, žalobca uviedol, že z výpovede
svedka p. D. B. vyplynulo, že je známa informácia, že výrobcovia (teda nielen konkrétny výrobca
tohto konkrétneho stroja) takéto „niečo“ vedia nastaviť, avšak nie je to možné preukázať, pretože to

nie je nikde oficiálne v žiadnej dokumentácii uvedené. Preto aj žalobca vychádzal z toho, že príčinou
objavenia sa chybovej hlášky na stroji mohlo byť práve toto, teda vychádzal z dôvodu síce praxou
poznaného, ale nikdy oficiálne žiadnym výrobcom potvrdeného. Od 25.02.2021, kedy bol žalovaný
prvýkrát vyzvaný k vykonaniu záverečnej skúšky nainštalovaného stroja, až do objavenia sa chybovej
hlášky cca 29.06.2021, uplynuli 4 mesiace. Žalovaný započal skúšku stroja dňa 20.04.2021, ktorú
svojvoľne zastavil na druhý deň 21.04.2021. Opracovávaný kus zhodil zo stroja. Žalobca nemohol tušiť,

čo sa za 2 mesiace od 23.04.2021 do 29.06.2021 so strojom dialo, ako sa s ním zaobchádzalo, akým
spôsobom bol obsluhovaný a podobne. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že tvrdenie, že stroj
mal mať nainštalovaný blokačný mechanizmus, ktorý sa aktivoval koncom júna 2021, je ako tvrdenie
medzi stranami sporné. Žalobca ani nevie povedať, čo bol skutočnou príčinou, preto navrhol vykonať
znalecké dokazovanie, ktoré by mohlo dať na túto otázku odpoveď, avšak žalovaný sa vykonaniu tohto

dôkazu bránil. Keďže žalovaný svoje tvrdenie o skrytej vade stroja (tovaru) nikdy nepreukázal, nebolo
mu možné priznať v jeho prospech tvrdenie, že išlo o skrytú vadu tovaru.

27. Žalobca ďalej uviedol, že nie je pravdou, že žalobca ponúkal žalovanému servisný zásah na stroji
len formou teleservisu, teda pripojením na internet. Žalobca ponúkal aj možnosť, že k stroju môžu prísť

technici priamo od výrobcu, aby sa problémom zaoberali. S týmto však žalovaný taktiež nesúhlasil.
Pokiaľ žalovaný nesúhlasil z vlastných subjektívnych dôvodov so štandardným poskytnutím servisného
zásahu, nebolo možné mu poskytnúť iný servisný zásah. Tvrdenie žalovaného o tom, že on si takúto
službu neobjednal a nemožno ho nútiť ju využiť, je síce pravdivé, ale ani on nemôže požadovať niečo
od žalobcu v rozpore so zmluvou.

28. Pokiaľ žalovaný opakovane tvrdil, že úroky z omeškania nemali byť prisúdené tak, ako tomu je v
rozhodnutí súdu prvej inštancie, a to z dôvodu, že žalobca nevydal faktúru, a teda žalovaný nemôže
byť v omeškaní s jej úhradou, zo strany žalobcu bolo preukázané, že dňa 20.04.2021 začal s výrobou
vzorového kusa, čo bola posledná podmienka na to, aby mohol byť podpísaný odovzdávací/preberací

protokol a žalobcom vystavená faktúra na tretiu, záverečnú časť kúpnej ceny. Prvýkrát bol žalovaný
žalobcom vyzvaný na započatie výroby vzorového kusa 25.02.2021, teda po inštalácií a úspešnom
zmeraní geometrie stroja. Žalovaný začal s výrobou vzorového kusa dňa 20.04.2021, čo oznámil
žalobcovi. Výrobná skúška prebiehala úspešne, avšak na druhý deň sa predčasne skončila. Dôvod
tohto kroku nikto nezdôvodnil. Od pracovníkov žalovaného sa pracovníci žalobcu dozvedeli, že dostali

príkaz „zhodiť“ zo stroja opracovávaný kus. Na technické vysvetlenie žalobca uviedol, že pokiaľ sa
opracovávaný kus (oceľový blok) zhodí zo stroja, dokonca sa medzitým začne na stroji iná výroba, už
nie je žiadna istota, že by sa nanovo podarilo pôvodne opracovávaný kus upevniť na stroj s úplnou
presnosťou tak, ako bol upevnený predtým a vyrobiť tak skúšobný výrobok s úplnou presnosťou.
Preto je takáto skúška zmarená, v prípade neuspokojivého výsledku by ju nebolo možné považovať

za relevantnú. Keďže došlo aktívnym konaním zo strany žalovaného k nemožnosti splnenia zmluvnej
podmienky na to, aby mohol byť stroj riadne odovzdaný/prevzatý (podpísaný preberací protokol) a mohla
byť vystavená faktúra zo strany žalobcu, žalovaný sa dostal do omeškania. Žalovaný svojim konaním
navodil stav, kedy by žalobca nemohol vydať faktúru nikdy, pričom žalovaný začal stroj, ku ktorému
medzitým nadobudol vlastnícke právo, používať vo svojej výrobe. Preto tvrdenie, že žalovaný nemôže

byť v omeškaní, pretože žalobca nevystavil faktúru, nemôže požívať akúkoľvek právnu ochranu. Dátum
22.04.2021 má relevanciu, pretože je to deň, kedy už žalovaný odmietol poskytovať potrebnú súčinnosť
na to, aby mohol žalobca riadne splniť svoj záväzok. Súd prvej inštancie všetky okolnosti, ktoré sa týkajú
omeškania žalovaného posúdil správne. Čisto formálne rozhodnutie, ktorého sa domáhal žalovaný, by
tak bolo nesprávne, nezákonné, krajne nespravodlivé a v rozpore so základnými princípmi CSP.

29. Žalobca poukázal tiež na to, že platná kúpna zmluva v súvislosti s postprocesorom uvádza, že
žalobca je povinný dodať len 3D model stroja, čo aj urobil. Žalovaný sa dohodol na výrobe postprocesora
so spoločnosťou SOVA Digital a.s. už v júni 2020, teda 5 mesiacov predtým, než bol podpísaný dodatokč. 1 k zmluve. Počas celej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným nebolo zo strany žalovaného
vytknutéanijedenraz,žebynedodalžalovanémusostrojomajpostprocesor.Žalovanýnikdynenamietal
„nedodanie postprocesora“, pretože v marci 2021 vedel, že ho má pre neho dodať iná firma - SOVA

Digital, a. s.. Okrem toho, žalovaný dňa 11.03.2021 podpísal protokol, že stroj je v poriadku a kompletný,
nechýbajú mu žiadne časti. Kópia tohto protokolu aj s prílohami sa nachádza v spise.

30. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na skutočnosť, že žalobca tvrdil, že všetky okolnosti na to,
aby si vystavil faktúru na úhradu tretej časti kúpnej ceny, vznikli dňa 22.04.2021, kedy sa mal žalovaný

údajne dostať do omeškania so splnením svojich zmluvných povinností poskytnúť žalobcovi súčinnosť.
Žalobca si teda od tohto dátumu uplatnil aj úrok z omeškania. Na druhej strane však žalobca uvádza, že
k danému dátumu faktúru nevystavil a s vystavením faktúry čakal prakticky až do zaslania predžalobnej
výzvy žalovanému v máji 2022. Žalobca si síce v žalobe uplatnil úrok z omeškania od 22.04.2021, avšak
v zákonom určenej výške. Následne žalobca zmenil pôvodne uplatnený úrok z omeškania na zmluvný
úrok z omeškania, ktorého výška je v porovnaní so zákonným úrokom z omeškania vyššia. Pri zmluvnom

úroku z omeškania si však strany okrem jeho odlišnej výšky dohodli odlišne aj moment, od ktorého
žalobcovi môže takýto úrok vzniknúť, keď týmto momentom je omeškanie žalovaného so zaplatením
žalobcom riadne vystavenej faktúry. Pre účely začiatku plynutia zmluvného úroku z omeškania je
rozhodujúcim momentom omeškanie s úhradou riadne vystavenej faktúry, a moment, kedy sa žalovaný
dostal do omeškania s poskytnutím súčinnosti, je z tohto hľadiska úplne irelevantný. Žalobca potom

žiada priznať úrok z omeškania v zmluvne dohodnutej výške od momentu, ktorý nezodpovedá dohode
strán, ale vychádza zo zákona, pričom takýto postup je neprípustný a priznanie takto uplatneného úroku
z omeškania celkom zjavne poškodzuje žalovaného. Vo zvyšku žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach.

31. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii prednesenej v jeho vyjadrení k odvolaniu

žalovaného.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací [§ 34 ods. 2 písm. a) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“] po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), viazaný
rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP, § 383 CSP), dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku I.
vecne správne v časti uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 287.520,- Eur a v časti
uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,03% za každý

aj začatý deň omeškanie zo sumy 287.520,- Eur s príslušenstvom od 22.04.2021 do zaplatenia je
potrebné napadnuté rozhodnutie pre nedostatok dôvodov zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a preto bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie tiež v závislej
II. výrokovej vete o trovách konania. Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1
a § 219 ods. 1 ods. 3 CSP).

33. Odvolací súd na účely tohto odvolacieho konania predovšetkým poukazuje na to, že vzájomné

funkčné väzby súkromného práva hmotného, ktoré je postavené na autonómii vôle subjektov
súkromnoprávneho vzťahu, sa premietajú do sporového procesného práva predovšetkým dispozičnou
zásadou, ktorá ovláda civilný proces. Dispozičná zásada je v oblasti civilného procesu vyjadrením
princípu autonómie vôle a zodpovednosti jednotlivca za presadzovanie svojich vlastných právnych
záujmov. Len stranám je dané, aby slobodne nakladali s konaním a jeho predmetom. Dispozičná

zásada sa prejavuje ako v konaní pred súdom prvej inštancie, tak aj v opravných prostriedkoch,
teda aj v odvolacom konaní, ktorého zahájenie je v rukách odvolateľa, ktorý vymedzuje i jeho
predmet. Aj v konaní pred súdmi sa totiž uplatňuje všeobecná zásada „každý nech si stráži svoje
práva“ (lat. vigilantibus iura scripta sunt), podľa ktorej je každý účastník zodpovedný za priebeh konania
a uplatňovanie svojich práv a oprávnených záujmov, ktorá vyžaduje od strany sporu i dôslednú úvahu

o tom, v akom rozsahu a akým spôsobom podľa noriem hmotného a procesného práva bude uplatňovať
ochranu svojich práv. Názor, že za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený
aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023).34.Dôsledkomdispozičnejzásadyvodvolacomkonaníjeviazanosťodvolaciehosúduodvolanímapreto
odvolacie konanie nepredstavuje všeobecnú kontrolu správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu

prvej inštancie zo strany odvolacieho súdu z úradnej povinnosti, ale jeho zmyslom je cielený prieskum
napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je preto oprávnený preskúmať
napadnuté rozhodnutie len v rozsahu, v ktorom to odvolateľ navrhol, a zásadne len z dôvodov, ktoré
odvolateľ v odvolaní vymedzil. I Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. IV. ÚS 239/2025
vyslovil názor, že nie je možné akceptovať, ak odvolací súd rozhodne na základe argumentov, ktoré

neboli v odvolaní uplatnené a ku ktorým sa protistrana nemala možnosť vyjadriť. Tento nález ústavného
súdu bol publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky s právnou
vetou: „Aj vecne správny dôvod kasácie opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia funkčne
príslušným súdom môže porušiť právo na spravodlivý proces podľa ústavy a dohovoru v kontexte
nerovného postavenia strán civilného sporového konania, ak opravný súd relevantne prekročí rozsah
svojho prieskumného oprávnenia.“ Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto odvolací súd preskúmal len

z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uviedol v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1
CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie
dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

35.Odvolacísúdnapodkladeodvolaniažalovanéhonezistildôvodnato,abysaodchýlilodzáverovsúdu

prvej inštancie prijatých v preskúmavanom rozhodnutí vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia,
ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 287.520,- Eur. Odvolací
súd preto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a s poukazom
na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi ním požadovanú istinu ďalšie dôvody na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, pričom

odvolací súd vyhodnocoval iba tie námietky a argumenty odvolateľa uplatnené v odvolaní, ktoré mali
význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
78/95 zo dňa 16.03.2005).

36. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v ňom opakovane poukazoval predovšetkým na to, že

žalobcavosvojichvyjadreniachopakovaneuviedol,žestrojmávsebevýrobcomnainštalovanýblokačný
mechanizmus, ktorý sa aktivoval koncom júna 2021, čo vo svojich tvrdeniach uvádzal aj žalovaný.
Podľa nosnej odvolacej argumentácie žalovaného pokiaľ obe strany zhodne tvrdili, že stroj má v sebe
nainštalovaný blokačný mechanizmus, z pohľadu civilného sporového konania sa podľa § 186 ods. 2
CSP jedná o zhodné tvrdenia strán, pri ktorých v zmysle § 186 ods. 2 veta prvá CSP platí, že z nich

súd vychádza bez potreby ich dokazovania. Skutočnosť, že stroj mal výrobcom zabudovanú „poistku“,
resp. blokačný mechanizmus, ktorý sa koncom júna 2021 aktivoval, podľa žalovaného predstavuje
zhodné skutkové tvrdenie sporových strán, ktoré sa nedokazuje, resp. o ktorom nie je dôvod pochybovať
a preto mal súd prvej inštancie z tejto skutočnosti vychádzať pri svojom rozhodnutí. Na základe
odvolacej argumentácie žalovaného sa preto odvolací súd zaoberal tým, či skutočnosť, že stroj mal od

výrobcu zabudovanú poistku (blokačný mechanizmus), je možné na účely tohto konania považovať za
zhodné tvrdenie strán, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a preto malo tvoriť podklad pre meritórne
rozhodnutie tohto sporu.

37. Odvolací súd pripomína, že účelom civilného sporového konania je rozhodovanie sporov

vyplývajúcich z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv, keď ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty (porov. čl. 1 a 2 základných princípov CSP). Nevyhnutným predpokladom
dosiahnutia tohto cieľa je náležité objasnenie skutkového stavu, ku ktorému dochádza prostredníctvom
dokazovania. Dokazovanie, ktoré súd v civilnom sporovom konaní vykonáva zásadne na pojednávaní

(§ 188 ods. 1 CSP), slúži na zistenie skutkového stavu veci, na ktorého základe rozhodne súd o veci
samej (§ 215 ods. 1, ods. 2 CSP). Zákon neurčuje, akými dôkaznými prostriedkami má strana konania
splniť svoju dôkaznú povinnosť. Z tohto hľadiska neustanovuje zákon žiadne obmedzenia a podáva
iba príkladný výpočet dôkazných prostriedkov, ktoré najčastejšie prichádzajú do úvahy (§ 187 ods. 2
CSP). Z komentárovej literatúry k § 151 CSP (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,
1540 s.), vyplýva, že skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje,
ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný
postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ichpravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd zásadne nevykonáva dôkazy
na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Ustanovenie § 186 ods. 2 CSP totiž oprávňuje
súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd nemusí vykonávať

dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné a môže ich bez dokazovania
zobrať za základ svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle
ktorej súd zásadne nemá povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom, alebo
nie. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových
tvrdení.

38. Pri prevzatí zhodných tvrdení strán za meritórny základ rozhodnutia je súd limitovaný § 186 ods.
2 CSP tým spôsobom, že nemôže považovať za preukázané také zhodné tvrdenia strán, u ktorých
existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Uvedená koncepcia má zabrániť vytvoreniu fiktívnych
skutočností a vystavať na nich súdne rozhodnutie. Súd tak musí vo svojom rozhodnutí vychádzať
zo stavu, ktorý zodpovedá dokázaným tvrdeniam účastníkov konania (§ 191 CSP), skutočnostiam,

ktoré neboli medzi stranami sporné a zároveň súd o ich pravdivosti nemá dôvodné pochybnosti (§
186 ods. 2 CSP), skutočnostiam, ktoré nie je nutné dokazovať (§ 186 ods. 1 CSP) a skutočnostiam
vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok a právnych fikcií (§ 192 CSP). Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Vierohodnosť

každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 2
CSP). Hodnotením dôkazu sa pri tom rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným
dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota
pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Hodnotením dôkazu z hľadiska jeho pravdivosti súd
dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy podávajú správu, je možné považovať za

pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Tiež pravdivosť zhodných tvrdení strán súd vyhodnocuje vo vzťahu k
poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov a skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu
konania, a až celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje podklad pre vyvodenie záveru,
či neexistujú dôvody vnášajúce relevantné pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení strán. Odvolací
súd pripomína tiež to, že pri hodnotení zhodných skutkových tvrdení strán z hľadiska ich pravdivosti

zákon nepredpisuje formálny postup. Zákon tiež neurčuje ani váhu jednotlivých dôkazov tým, že by
niektorým dôkazom priznával vyššiu pravdivostnú hodnotu, alebo naopak, že by určitým dôkazným
prostriedkom (ktoré sú prípadne v rozpore so zhodnými tvrdeniami strán) dôkaznú silu celkom alebo
sčasti odopieral. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom ako aj zhodným skutkovým
tvrdeniam strán sa preto deje nielen ich skúmaním jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach.

Vnútorné presvedčenie sudcu o dôvodnej pochybnosti o pravdivosti zhodného skutkového tvrdenia je
potom výsledkom logického myšlienkového postupu vychádzajúceho z posúdenia tiež tých objektívnych
skutočností, ktoré v konkrétnej prejednávanej veci boli preukázané inými dôkazmi, alebo ktoré vyšli inak
najavo.

39. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v podanej žalobe uviedol, že dňa 28.06.2021 došlo k
zablokovaniu stroja, čo je ochranný mechanizmus výrobcu stroja v prípade, že kupujúci svojvoľne
nezaplatí za dodanie a inštaláciu stroja, resp. iným spôsobom neplní riadne zmluvné podmienky. V
replike poukázal na skutočnosť, že stroj bol odovzdaný v poriadku, bez vád, so zodpovedajúcimi
parametrami a súčasťami, čo potvrdil aj žalovaný podpisom protokolu a na základe toho uhradil aj

druhú splátku kúpnej ceny. K zablokovaniu stroja došlo až následne, kedy už stroj bol vo vlastníctve
žalovaného, žalovaný si stroj odblokoval sám, stroj funguje a vyrába, čo potvrdil tiež zástupca
žalovaného na rokovaní u ministra obrany. K zablokovaniu stroja došlo svojvoľným konaním žalovaného,
ktorý bol vlastníkom stroja. Žalovaný so strojom neautorizovane manipuloval, pričom toto svoje
protiprávne konanie snaží hodiť na žalobcu. Vyjadrenie žalovaného, že žalobca mal od začiatku úmysel

dodať vadný tovar, je nezmysel, nepravda, nikdy takýto úmysel nemal a tým, čo tvrdí žalovaný, sa toto
ani nedá preukázať. Následne žalobca v podaní zo dňa 19.12.2022, ktoré bolo návrhom na doplnenie
dokazovania, uviedol, že žalobca stroj nezablokoval a žalovaný toto svoje tvrdenie nevie preukázať.
Stroj sa zablokoval 25.06.2021, teda 2 mesiace po tom, ako žalovaný zrušil výrobu vzorového kusa,
pričom do jeho výroby a odovzdania stroja nebolo možné na ňom nič iné vyrábať. Stroj sa zablokoval

počas inej výroby, ktorá na ňom prebiehať nemala, a preto tieto okolnosti idú na ťarchu žalovaného.
Žalobca v tomto podaní žiadal súd, aby bol vykonaný dôkaz obhliadkou podľa § 187 ods. 2 , § 188
ods. 2 a § 211 CSP. Zmyslom obhliadky malo byť zistenie, či sú tvrdenia žalovaného o vade veci
pravdivé, alebo či k nej mohlo dôjsť aj inak. V podaní zo dňa 25.10.2023 (doručenému súdu prvejinštancie dňa 26.10.2023) žalobca uviedol, že žalovaný sa viackrát vyjadril v zmysle, že predávajúci,
resp. výrobca môžu kedykoľvek zablokovať stroj na diaľku. Toto nie je pravda, nikdy to pravda nebola a
osobitne upriamil pozornosť súdu na fakt, že toto žalovaný vždy len tvrdí, ale nikdy nijako nepreukazuje.

V čase, keď stroj nebol riadne odovzdaný na jeho používanie vo výrobe, žalovaný na ňom vyrábal, a
to neznámym spôsobom, pričom žalobca nevie, aké zásahy na stroji vykonal. Okrem vykonania iných
dôkazov zotrval i na spracovaní znaleckého posudku, ktorý by celkovo posúdil stav stroja a zásahy do
neho vykonané treťou osobou.

40. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že dňa 28.06.2021 došlo k zablokovaniu stroja na diaľku,
bez toho, aby na to žalobca žalovaného upozornil, resp. bez toho, aby mal žalovaný vôbec vedomosť
o takejto „funkcionalite“ stroja“. Blokačný mechanizmus výrobcu, t.z. možnosť naprogramovania
„zaseknutia“ dodaného stroja výrobcom, resp. žalobcom na diaľku, jednoznačne predstavuje skrytú
vadu dodaného tovaru, nakoľko sa nejedná o vlastnosť, ktorá je bežná, resp. ktorá by bola medzi
stranami dohodnutá, pričom žalovanému ako kupujúcemu nebola ani oznámená. Zo strany žalobcu sa

jedná o úmyselne vadné plnenie, ku ktorému sa žalobca aj sám priznáva. Existencia „ochrany výrobcu“
znamená nevymienenú a zmluvne žiadnym spôsobom nedohodnutú vlastnosť dodaného tovaru, ktorá
sama osebe predstavuje vadu tovaru a spôsobila kupujúcemu škodu tým, že mu bráni stroj uviesť do
stavu riadneho užívania. Tvrdenia žalobcu o „lehote na spustenie/vypnutie blokačného mechanizmu
výrobcu“ nasvedčuje tomu, že žalobca mal od začiatku úmysel dodať vadný tovar, ktorého vlastnosťou

(na úkor kupujúceho, ktorý o nej nemal žiadnu vedomosť) bola ochrana záujmov výrobcu, s ktorým bol
v zmluvnom vzťahu výlučne žalobca. V duplike uviedol, že žalobca, resp. výrobca stroja počas toho,
ako žalovaný v súlade s kúpnou zmluvou vyrábal vzorový kus, na diaľku zablokoval stroj a žalovaný
tak nemohol v jeho výrobe ďalej pokračovať. Stroj v čase prechodu vlastníckeho práva na žalovaného
trpel skrytou vadou (možnosťou zablokovania stroja na diaľku), čo je vlastnosť, ktorú si žalovaný ako

kupujúci nevymienil, a táto vada sa prejavila aktiváciou zablokovania dňa 29.06.2021, keď žalobca,
resp. výrobca stroj zablokovali. Dôvodom pre nevyrobenie vzorového kusu bolo jednak nedodanie
stroja s postprocesorom a následné zablokovanie stroja žalobcom, resp. výrobcom stroja a nie konanie
žalovaného. Žalobca dodal stroj s vadami, ktoré sa prejavili až po odovzdaní stroja - zablokovanie
stroja v júni 2021. Touto vadou, t.j. možnosťou diaľkového zablokovania prístroja stroj trpel už v čase

jeho dodania, resp. doručenia žalovanému. Žalovaný tiež považoval za dôležité primárne vypočuť p. A.
(zamestnanca žalobcu) a štatutárneho zástupcu výrobcu stroja, spoločnosti FPT INDUSTRIE S.P.A., a
to k okolnostiam obstarania stroja, jeho montáže a zablokovania.

41. Zo zvukového záznamu o pojednávaní (§ 98 CSP) a zo zápisnice o pojednávaní (§ 99 CSP) zo dňa

30.10.2023 vyplýva, že súd prvej inštancie tvrdenia strán prednesené v rámci konania pred súdom prvej
inštancievyhodnotiltak,žeakospornúmedzistranamiposúdilotázku,čidošlokneoprávnenémuzásahu
na predmetnom stroji zo strany žalobcu jeho zablokovaním na diaľku; otázku, či žalovaný bez autorizácie
zasiahol do softvérového vybavenia stroja a stroj protiprávne odblokoval; otázku, či bol predmetný stroj
bez vád; otázku, či predmetný stroj mal vady spočívajúce v jeho zablokovaní a v nedodaní postprocesora

a nadväzne na to, či sú na strane žalovaného dané dôvody pre uplatnenie zľavy z kúpnej ceny podľa
článku 3.11 Zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami.

42. Z obsahu zvukového záznamu o pojednávaní (§ 98 CSP) a zápisnice o pojednávaní (§ 99 CSP) zo
dňa 17.01.2024 vyplýva, že svedok p. C. A., ktorý bol do roku 2019 zamestnancom žalobcu, vo svojej

svedeckej výpovedi na otázku, či má vedomosť, že by bola na stroji nainštalovaná zabezpečovacia
poistka pre prípad neuhradenia faktúry spoločnosti MDTC odpovedal, že oficiálne nie, oficiálne takúto
informáciu nedostal nikdy od žiadneho výrobcu. Svedok p. D. B., ktorý bol zamestnancom žalobcu
približne do roku 2019, na otázku, ako sa dozvedel o zablokovaní stroja, resp. o tomto chybovom hlásení
a čo nasledovalo, svedok odpovedal, že to bolo všeobecné chybové hlásenie. Bola tam porucha TLC

modulu. Číslo si nepamätal. Je to chyba, ktorá by sa dala identifikovať, čo sa stalo až podrobným
štúdiom materiálov. Bolo by to z jeho strany zdĺhavé riešenie, preto sa takéto veci riešia s výrobcom
cez teleservis. Na otázku, či sa dá tento typ stroja zablokovať na diaľku, svedok odpovedal, že nie.
Vysvetlil, že nie je s internetom ani s ničím spojený, ani v prípade teleservisu. V prípade teleservisu
je spojený cez nejaký konkrétny PC u zákazníka, ktorý je pripojený na internet. Na otázku, či môže

dodávateľ stroja alebo výrobca stroja na diaľku zablokovať stroj, svedok odpovedal, že sa to nedá. Na
otázku, či má oficiálnu vedomosť, že je možné nainštalovať do stroja mechanizmus, ktorý po čase stroj
zablokuje alebo nejak vyradí z prevádzky, svedok odpovedal, že áno je to možné, myslí si, že v podstate
takéto poistky majú skoro všetci výrobcovia z dôvodu, že ak sa nedodržia zmluvné podmienky a stroj sauvedie do prevádzky, je veľmi ťažké nejaké pohľadávky vymáhať. Na otázku, či si svedok spomína, že
v prípade blokácie alebo chybových hlásení ide o veci softvérového charakteru, čo to znamená, svedok
uviedol, aby bol presný, že nevie, či to bola blokácia alebo všeobecná porucha. Na otázku, či ju svedok

nevidel, svedok odpovedal, že ju videl na monitore, ale aby bol presný, všeobecne, porucha sa ukáže
nejakým číslom. Ak by ju chcel špecifikovať, na to sú tisíc stranové manuály. Nemal potrebu to takto
robiť, pretože robí sa to tak, že sa to napojí cez ten teleservis a programátor to odstráni rýchlejšie ako
on. Na otázku, či si svedok spomína, že existujú nejaké poistky, aby sa stroj vypol, či to vie popísať
technicky bližšie, svedok odpovedal, že to, že také poistky existujú, vie povedať len zo svojej praxe,

že sa s nimi už stretol na iných strojoch. Nevedel, či bola aj na tomto konkrétnom stroji. Na otázku, že
svedok spomínal, že existujú také poistky takmer vo všetkých strojoch, či môže ozrejmiť ako technik, ako
to funguje, svedok odpovedal, že čisto v teoretickej rovine môže povedať, že to môže byť napr. od dní
zapnutia stroja, ktoré si stroj môže počítať a po čase sa vypnúť, môže výrobca stroja povedať, že môže
to trvať mesiac, dva mesiace, a potom sa stroj vypne. Môže to tak byť, ale nehovorí, že u tohto stroja
to tak je. Na otázku, že ak tomu dobre rozumie od toho času sa vypne ten stroj a ak chceme, aby sa

zapol, čo je potrebné urobiť, svedok odpovedal, že musí prísť servisný technik, lebo sa to musí zapojiť
na teleservis, prípadne sa to môže riešiť tak, že sa dá postup zákazníkovi, ktorý si to vynuluje, ale to už
je na výrobcovi, ale zopakoval, že nevie, či na tomto konkrétnom stroji tú poruchu spôsobil takýto timing,
vravel to vo všeobecnosti. Na otázku, či má každé číslo chybového hlásenia presnú popisnú hodnotu,
svedok odpovedal, že áno. Na otázku, či na základe takéhoto čísla vie svedok identifikovať, o čo ide,

svedok odpovedal áno, sú chybové hlásenia, ktoré jednoznačne indikujú chybovú poruchu, toto bolo
také všeobecné chybové hlásenie. Ten TLC modul, ktorý hlásil chybu, má na starosti jednu časť stroja.
Väčšina chýb sa obsluhuje ďalšími hláseniami. Ak ten modul nemá bližšie špecifikované hlásenia, tak
potom sa musí nejaký špecialista k tomu pripojiť cez diagnostiku a priamo cez modul sa na to pozrieť.
Na otázku, do akej miery je možné povedať, že chybové hlásenie bolo spôsobené niečím iným ako

poistkou, svedok odpovedal, že to nevie povedať, vie povedať, že porucha bola v nejakom TLC module.
Či to bolo spôsobené poistkou alebo naozaj nejakou chybou, to povedať nevedel.

43. Žalobca následne po výsluchu svedkov vo svojom podaní zo dňa 14.02.2024 poukázal na
skutočnosť, že znalecké dokazovanie považuje za jediný spôsob, ako zistiť, čo bolo príčinou

zablokovania stroja, ktorý žalovaný protiprávne užíval, aj vzhľadom na to, že si žalovaný uplatňuje nárok
z vád veci. Tiež poukázal na to, že k zablokovaniu stroja v čase omeškania žalovaného došlo, resp.
mohlodôjsťajjehoneodbornoumanipuláciou,pretožeakosámžalovanýuviedol,nastrojivyrába.Keďže
k zablokovaniu došlo 2 mesiace po tom, ako sa žalovaný dostal do omeškania (svojvoľne zastavil výrobu
vzorového kusa, ktorú požaduje zmluva), odborný pohľad na túto záležitosť je pre rozhodnutie súdu

potrebný. Poukázal tiež na to, že svedok p. B. uviedol, že existencia predprogramovaného zablokovania
stroja pre prípad nezaplatenia kúpnej ceny je „šepkandou“ medzi technikmi, ako je on, resp. že sa to
síce hovorí, ale nikto, žiadny výrobca to nikdy oficiálne nepotvrdil. Odmietol tiež hypotézu žalovaného,
že stroj možno zablokovať na diaľku, zdôraznil, že tvrdenie žalovaného o vadnom dodaní stroja je mimo
akéhokoľvek dôkazu. O pôvode zablokovania stroja sa žalobca len domnieval, žalovaný len opakuje

domnienku žalobcu, nikdy nepredložil nijaký dôkaz. Žalovaný bez toho, aby boli splnené podmienky
pre odovzdanie stroja na tomto stroji protiprávne vyrába, používa ho, tvrdí nejaké vady, pričom nie je
jasné, čo všetko na stroji spôsobil a ako do neho zasiahol v rámci neautorizovaného zásahu. Ak sa má
preukázať, čo spôsobilo „zablokovanie stroja“, je potrebné vykonať dokazovanie.

44. Žalovaný v záverečnej reči poukázal na to, že ďalšou vadou dodaného stroja bolo jeho dodanie
s blokačným mechanizmom, resp. s poistkou, v dôsledku ktorej sa stroj bez intervencie výrobcu
stroja zablokuje. Túto skutočnosť v konaní opakovane explicitne potvrdil aj žalobca, pričom vo svojich
posledných vyjadreniach ako aj v záverečnej reči zrazu začal tvrdiť, že uvedené myslel len ako
domnienku, keďže pravdepodobne zistil, že tieto jeho predchádzajúce výroky nie sú pre neho v tomto

konaní priaznivé. Zotrval na tom, že táto vada sa prejavila tým, že stroj sa po dodaní a po prechode
vlastníckeho práva na žalovaného skutočne zablokoval. Ide o nevymienenú vlastnosť stroja, o ktorej
žalobca žalovaného nijako neinformoval a z právneho hľadiska ide o skrytú vadu stroja, navyše sa jedná
o prostriedok súkromného vynucovania splnenia zmluvných podmienok, čo nie je v intenciách práva
Slovenskej republiky prípustné.

45. Odvolací súd vyhodnotiac tvrdenia strán prednesené v rámci konania pred súdom prvej inštancie
z hľadiska ich zhodnosti, ako aj z hľadiska ich pravdivosti v kontexte výpovedí svedkov p. A. a p.
B., dospel k záveru, že nie je možné súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného, že súd prvejinštancie mal pri budovaní skutkového základu tvoriaceho podklad pre prijatie napadnutého rozhodnutia
vychádzať z nesporných tvrdení strán o zabudovaní „blokačného mechanizmu“, resp. „poistky“ do stroja
zo strany výrobcu.

46. Aj keď je síce pravdou, že žalobca existenciu takejto poistky tvrdil už v podanej žalobe, v priebehu
konania vysvetlil, že išlo o jeho domnienku, pričom už v replike tiež poukázal na to, že vada vzhľadom
na odstup času od započatia výroby vzorového kusa mohla vzniknúť aj neoprávneným užívaním stroja
žalovaným. Žalobca teda už v skorom štádiu konania tvrdil dve rôzne alternatívny príčiny chybového

hlásenia. Tvrdenia žalovaného, že výrobca, resp. žalobca stroj zablokoval na diaľku na základe
výpovede p. B. následne označil za nezmysel, poukázal na to, že žalovaný túto vadu stroja označuje
za fakt, ktorý však v priebehu konania nepreukázal, žiadal o odborné posúdenie príčiny chybového
hlásenia.

47. Oproti tomu žalovaný v konaní tvrdil existenciu blokačného mechanizmu výrobcu, rep. možnosť

naprogramovania „zaseknutia“ dodaného stroja výrobcom, resp. žalobcom, na diaľku. Následne
i žalovaný po výsluchu svedkov korigoval svoje tvrdenie o vade stroja tak, že stroj mal zabudovanú
poistku, ktorá sa mala aktivovať bez intervencie výrobcu stroja (teda nie na diaľku).

48. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že vo vzťahu k predneseným skutkovým tvrdeniam strán

o existencii zabudovaného blokačného mechanizmu sa nemohlo jednať o také zhodné skutkové tvrdenia
strán, z ktorých mal súd vychádzať, už len z toho dôvodu, že samotný žalobca tvrdil aj inú možnú príčinu
„zablokovania stroja“ v podobe jeho nesprávneho užívania (zásahu) žalovaným, ktorá vylučovala príčinu
„zablokovania stroja“ v dôsledku výrobcom zabudovanej poistky. Následne žalobca v priebehu konania
výslovne upresnil, že pokiaľ aj uviedol, že stroj mal výrobcom zabudovaný blokačný mechanizmus,

jednalo sa o jeho domnienku a opakovane tiež poukazoval na to, že k otázke príčiny vzniku chybového
hlásenia na stroji je potrebné doplniť dokazovanie znaleckým (odborným) posúdením. Žalovaný v konaní
tvrdil možnosť naprogramovania „zaseknutia“ dodaného stroja výrobcom, resp. žalobcom, najskôr na
diaľku (čo svedok p. B. vo svojej výpovedi následne vylúčil), neskôr tvrdil, že bez intervencie výrobcu.
Žalovaný vo svojej argumentácii poukazuje len na tie tvrdenie žalobcu o existencii poistky, ktoré sa

obsahovo prekrývajú s jeho tvrdeniami, a presadzuje to, aby odvolací súd ignoroval iné prednesy
žalobcu, ktoré sú s nimi v rozpore, čo nie je možné pripustiť. Správne preto súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil otázku existencie konkrétnych vád dodaného stroja za medzi
stranami spornú, keď na podklade tvrdení strán nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, čo
bolo konkrétnou príčinou vzniku chybového hlásenia stroja v júni 2021, keď strany obsahovo ani zhodne

netvrdili výlučne jednu konkrétnu možnú príčinu chybového hlásenia na stroji.

49. Odvolací súd už len nad rámec uvedeného poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v konaní tvrdil,
že vada stroja spočívala v tom, že mal zabudovaný blokačný mechanizmus. Svedok p. B. vo svojej
výpovedi jasne uviedol, že v prípade zablokovania stroja, ktoré malo nastať v dôsledku spustenia

blokačného mechanizmus, sa jednalo o všeobecné chybové hlásenie. Výslovne uviedol, že zablokovať
stroj na diaľku nie je možné, uviedol, že si síce myslí, že poistky výrobcovia takýchto strojov majú, ale
zároveň nepotvrdil, že chybové hlásenie na stroji mala spôsobiť práve takáto poistka výrobcu. I svedok
p. A. potvrdil, že žiadnu oficiálnu informáciu od žiadneho výrobcu o tom, že na stroji je nainštalovaná
zabezpečovacia poistka pre prípad neuhradenia faktúry, nikdy nedostal. Odvolací súd preto zdôrazňuje,

žeakbyajtvrdenáskutočnosťoexistencii„zabudovanejpoistkyvýrobcu“nebolamedzistranamisporná,
neznamená to, že zhodné tvrdenia nemôžu byť vyvrátené v rámci ich hodnotenia z hľadiska pravdivosti
na podklade ostatných vykonaných dôkazov, resp. všetkého, čo v konaní vyšlo najavo, čo priamo
pripúšťa § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Odvolací súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalovaného,
že skutočnosť, že stroj mal výrobcom zabudovanú poistku, resp. blokačný mechanizmus, ktorý sa

koncom júna 2021 aktivoval, predstavuje zhodné skutkové tvrdenie sporových strán, pri ktorom nie je
dôvod, aby o ňom súd pochyboval. Žalovaný pri koncipovaní tohto tvrdenia celkom zjavne vychádzal
z nesprávnej interpretácie § 186 ods. 2 CSP, ktorý výslovne hovorí o tom, že súd môže vychádzať
zo zhodných tvrdení strán len v prípade, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Toto
zákonné ustanovenie neuvádza to, čo tvrdí žalovaný, že pri zhodných skutkových tvrdeniach strán nie

je dôvod, aby o nich súd pochyboval. Aj pri zhodných skutkových tvrdeniach strán niet dôvodu na to,
aby sa neuplatnilo ustanovenie § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého je povinnosťou súdu pri rozhodovaní
starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom v rámci konania pred súdom
prvej inštancie na podklade výsluchov svedkov vyšlo najavo, že skutočnosť, že stroj mal výrobcomzabudovanú poistku, resp. blokačný mechanizmus, ktorý sa koncom júna 2021 aktivoval a spôsobil
blokáciu stroja, nie je možné považovať za skutočnosť spoľahlivo preukázanú (pravdivú), ktorá by bola
spôsobilá tvoriť podklad pre rozhodnutie tohto sporu.

50. Správne preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že bolo povinnosťou žalovaného svoje obranné
skutkové tvrdenia o skrytej vade stroja v podobe výrobcom zabudovaného blokačného mechanizmu
preukázať. Z obsahu spisu je zistiteľné, že žalovaný túto svoju procesnú obranu nepodporil označením
a ani predložením žiadneho dôkazného prostriedku, ktorý by túto jeho procesnú obranu preukazoval, na

čo správne poukázal aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí (ods. 95, ods. 96, ods. 97). Súd prvej
inštancie na podklade týchto záverov preto v konaní nepovažoval za preukázané tvrdenie žalovaného,
že stroj dodaný žalobcom žalovanému mal vady. Pokiaľ žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie
arbitrárnosť záveru, že stroj sa zablokoval v dôsledku nesprávneho užívania zo strany žalovaného,
z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na žiadnom takomto závere toto rozhodnutie nespočíva,
preto túto odvolaciu námietku odvolací súd považuje za bezpredmetnú.

51. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že ak sa súd prvej inštancie napriek zhodným
skutkovým tvrdeniam strán rozhodol túto skutočnosť preukazovať, avšak na jeho návrh nevykonal
obhliadku stroja, ktorá mala spôsobilosť preukázať aj to, či stroj bol zablokovaný, odvolací súd vo vzťahu
k tejto argumentácii žalovaného poukazuje na skutočnosť, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia

nevyplýva, že by súd prvej inštancie konštatoval nepreukázanie zablokovania stroja, ale za kľúčové pre
rozhodnutie v tejto veci považoval to, že žalovaný nepreukázal, že stroj mal od výrobcu zabudovanú
tzv. poistku resp. blokačný mechanizmus. Žalovaný, ktorému muselo byť známe stanovisku súdu prvej
inštancie,žepríčinuporuchystrojapovažujezaspornú,boloumožnenénavrhnúťdôkazynapreukázanie
svojich tvrdení. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa pripojil k dôkaznému návrhu žalobcu na

obhliadku stroja. Súd prvej inštancie nevykonanie obhliadky stroja odôvodnil tým, že skutočnosti, ktoré
sa mali obhliadkou stroja preukázať, a to či sa stroj nachádza v závode žalovaného a či sa na stroji
vyrába,užnebolimedzistranamisporné.Zobsahuspisunevyplýva,žebyžalovanývkonanípredsúdom
prvej inštancie následne výslovne navrhol obhliadku stroja za účelom preukázania ním tvrdenej príčiny
chybového hlásenia. Naviac svedok p. B. vo svojej výpovedi poukázal na skutočnosť, že stroj vykazoval

všeobecnú chybovú hlášku, pričom aká bola jej príčina, by bolo možné odhaliť len pripojením stroja na
diagnostiku, prípadne prostredníctvom rozsiahleho manuálu. Žalovaný v podanom odvolaní síce vytýka
súdu prvej inštancie nevykonanie tohto dôkazu, avšak jeho vykonanie práve na účely preukázania ním
tvrdenej vady stroja ani nenavrhol a v odvolaní zároveň ani nevysvetlil, či je tento dôkaz spôsobilý
túto skutočnosť preukázať, nakoľko ani bývalý odborný zamestnanec žalobcu, ktorý bol zavolaný na

odstránenie tejto poruchy, len samotnou obhliadkou (bez manuálu, diagnostiky cez PC) stroja nevedel
identifikovať príčinu sporného chybového hlásenia, a súd potrebnou odbornosťou v tejto oblasti ani
nedisponuje. Preto na podklade odvolania žalovaného odvolaciemu súdu nie je zrejmé ani to, akým
spôsobom by mohol v súdenej veci súd obhliadkou stroja zistiť existenciu zabudovanej vady stroja
(poistka, blokačný mechanizmus) tvrdenej žalovaným. V tomto smere preto odvolacia argumentácia

žalovaného nenachádza oporu v jeho dôkazných návrhoch a v skutkových reáliách, ktoré vyšli najavo
z výsluchu svedka p. B..

52. Odvolací súd považuje za irelevantnú argumentáciu žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil, keď
neaplikoval správnu právnu normu na posúdenie toho, či sa v prípade blokačného mechanizmu jedná

o skrytú vadu stroja, keďže k takémuto právnemu posúdeniu súd prvej inštancie ani pristúpiť nemusel,
keďže existenciu tejto vady nemal v konaní za spoľahlivo preukázanú. Vo vzťahu k súvisiacej odvolacej
námietke žalovaného, podľa ktorej žalovaný ani nemohol preukázať, že vec má vady, lebo to, či vec
má vadu a kto za ňu zodpovedá, je právnym posúdením súdu a právne otázky sa nedokazujú, odvolací
súd uvádza, že sa sňou stotožniť nemohol. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti (roz. NS SR

sp. zn. 5Obdo/45/2020, roz. NS SR sp. zn. Obdo/16/2020) opakovane poukázal na myšlienku E., ktorý
pre rozlišovanie skutkových a právnych poznatkov stanovil kritérium, podľa ktorého všetky tie poznatky,
ktoré sme získali hľadajúc odpoveď na otázku, čo má byť, sú poznatky právne, a tie, ktoré sme získali
odpoveďou na otázku, čo je, sú poznatky skutkové (Gerlich, K.: Skutkové zjištění a právní posouzení v
řízení soudním. Praha, Brno: Orbis, 1934). Postup súdu pri zisťovaní právnych a skutkových poznatkov

je odlišný, s čím prirodzene následne súvisí rozlišovanie skutkových a právnych otázok. Existenciu
vád dodaného tovaru môže konajúci súd posúdiť len na základe skutkových zistení, existencia vád je
preto otázkou skutkovou, pretože je výsledkom hodnotenia dôkazov resp. jej posúdenie je závislé na
skutkových záveroch. Neobjasnená skutková otázka zakladá stav non liquet, a preto v tejto oblasti sauplatňujú pravidlá dôkazného bremena. Ako už odvolací súd uviedol, jedným z najvýznamnejších štádií
civilného sporového konania je dokazovanie. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav
prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti (verifikuje

skutkové tvrdenia strán). Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený
stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto
neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti,
ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je
povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo

žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej
situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Pokiaľ sa
potom žalovaný v konaní bránil tým, že žalobca nedodal tovar riadne (t.j. bez vád), bolo jeho procesnou
povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať. Súd prvej inštancie preto nekládol na žalovaného žiadne
neprimerané dôkazné nároky a preto nie je možné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že v konaní
nemohol preukázať svoje tvrdenie, že dodaný tovar mal vady, pretože sa jedná o právnu otázku.

53.Pokiaľsúdprvejinštanciepoukázalvosvojomrozhodnutítiežnato,žežalovanýneposkytolžalobcovi
dostatočnú súčinnosť pri odstraňovaní blokácie stroja, jednalo sa o argumentáciu, ktorá išla nad rámec
posudzovaniaskutočností,ktorébolivýznamnépreposúdenietohtosporuvčastiuplatnenejistiny,avšak
ktorá nie je spôsobilá (v časti istiny) založiť nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia.

54. Žalovaný tiež považoval za nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že nebolo povinnosťou
žalobcu dodať stroj spolu s postprocesorom. Podľa žalovaného zo zmluvy, z výzvy na predkladanie
ponúk do obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej žalovaným a z ponuky, ktorou sa žalobca ako uchádzač
prihlásil do verejnej obchodnej súťaže, sa žalobca zaviazal dodať stroj spoločne s postprocesorom.

Dodanie postprocesora bolo súčasťou ponuky žalobcu, ktorá sa následne stala neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy ako jej Príloha č. 1. Žalobca vo svojej ponuke potvrdil, že žalovaný vo výzve na predkladanie
ponúk požadoval dodanie postprocesora a zároveň deklaroval, že stroj dodá s postprocesorom.
Žalovaný sa v obchodnej verejnej súťaži rozhodoval na základe predložených ponúk, teda pri výbere
žalobcu ako úspešného uchádzača prihliadal na obsah jeho ponuky, ktorej súčasťou bolo jednoznačne

aj dodanie postprocesora, ktorý žalobca nedodal.

55. Z obsahu spisu vyplýva, že v článku I. s názvom „Všeobecné ustanovenie“ bod 1.1 identifikácia
kúpy Kúpnej zmluvy č. ZTS-Š/GR/OO/ZML/0083/2019 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim dňa 23.12.2019 sa uvádza, že predmetom plnenia kúpnej zmluvy je dodanie

tovaru predávajúcim, a to v nasledovnej štruktúre: názov položky 5-osé frézovacie horizontálne centrum
FPT RONIN EVO počet ks 1, pričom presná špecifikácia tovaru je prílohou č. 1 tejto zmluvy.

56. Odvolací súd v súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalovaného ďalej osobitne zdôrazňuje,
že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že kúpna zmluva povinnosť žalobcu

dodať spolu so strojom i postprocesor neupravuje.

57.Žalovanývodvolaníneuviedol,zktoréhoustanoveniaalebočastikúpnejzmluvyzáväzneupravujúcej
práva a povinnosti jej strán vyplýva, že pokiaľ bolo predmetom zákazky obstaranie 5-osého CNC
frézovacieho horizontálneho centra, súčasťou jeho dodania mal byť aj postprocesor. Žalovaný uviedol

len toľko, že povinnosť žalobcu dodať postprocesor explicitne vyplýva z listinných dôkazov predložených
v tomto konaní, poukázal na podmienky verejnej obchodnej súťaže a ponuku žalobcu. Neušlo pozornosti
odvolacieho súdu, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol konkrétne ustanovenie alebo citáciu
kúpnej zmluvy, z ktorého by vyplývalo, že žalobca sa v nej zaviazal na povinnosť dodať žalovanému
spolu so strojom i postprocesor. Pokiaľ žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca vyhlásil verejnú

obchodnú súťaž za podmienky, že v schopnostiach súťažiteľa by malo byť i dodanie postprocesora a
pokiaľsažalobcadotejtosúťažeprihlásilstým,žejeschopnýdodaťipostprocesor,neznamenáto,žesa
kdodaniupostprocesoratiežzáväznezaviazal,pokiaľsatátopovinnosťnepremietlapriamodouzavretej
kúpnej zmluvy medzi stranami, ktorá jediná je smerodajná pre posúdenie toho, aké záväzky pre strany z
tejto zmluvy vyplývajú. Aké kritéria boli zvolené žalovaným pre vyhodnotenie verejnej obchodnej súťaže

sú pre posúdenie tohto sporu irelevantné.

58. Podľa odvolacích tvrdení žalovaného súd prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva
povinnosť žalobcu dodať spolu so strojom i postprocesor neupravuje, na základe komunikácie žalobcuso spoločnosťou SOVA digital a.s. a na základe výpovede p. A., ktorý o obsahu zmluvy nemal vedomosť.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia (ods. 89 rozhodnutia súdu prvej inštancie) ale vyplýva, že na
základe komunikácie žalovaného s obchodnou spoločnosťou SOVA digital a.s. a na základe výpovede

svedka p. A. súd prvej inštancie považoval za preukázané len to, že žalovaný nemal záujem o dodanie
postprocesora od žalobcu, ale mal záujem o jeho dodanie od tretej osoby. Táto námietka žalovaného
preto nenachádza podklad v napadnutom rozhodnutí a ani v pravidlách výrokovej logiky, pretože pokiaľ
súd prvej inštancie konštatoval, že kúpna zmluva určitú povinnosť neupravuje, nie je možné z toho
vyvodiť, že by k tomuto záveru súdu prvej inštancie pristúpil na základe výsluchu svedkov.

59. Žalovanému sa preto v podanom odvolaní nepodarilo spochybniť ani ten záver súdu prvej inštancie,
že z kúpnej zmluvy nevyplýva žalobcovi povinnosť dodať so strojom i postprocesor.

60. Odvolateľovi sa potom nepodarilo spochybniť záver súdu prvej inštancie, na ktorom založil prijatie
napadnutého rozhodnutia, že stroj bol žalobcom žalovanému dodaný riadne (bez vád, ktoré tvrdil

žalovaný), bola vykonaná úspešná skúška stroja v priestoroch žalovaného, bolo vykonané školenie
obslužného personálu kupujúceho a boli odovzdané požadované písomné dokumenty, čím boli splnené
podmienky pre podpis preberacieho protokolu zo strany žalovaného, z čoho súd prvej inštancie vyvodil
vznik práva žalobcu na zaplatenie tretej splátky ceny v sume 287.520,- Eur stroja podľa uzavretej kúpnej
zmluvy, keď žalovaného zaviazal v napadnutom rozhodnutí na jej zaplatenie. Odvolací súd pre úplnosť

konštatuje, že správnosť záveru súdu prvej inštancie, že pokiaľ boli splnené podmienky pre podpis
preberacieho protokolu zo strany žalovaného, vznikla tým povinnosť žalovanému zaplatiť tretiu splátku
kúpnej ceny, konkrétnou odvolacou argumentáciou žalovaného i z hľadiska právneho posúdenia tejto
otázky v podanom odvolaní spochybnená nebola. Odvolací súd preto po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu v sume 287.520,- Eur

predstavujúcu tretiu časť kúpnej ceny na podklade odvolania žalovaného dospel k záveru, že v tejto časti
sa žalovanému svojou odvolacou argumentáciou vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia spochybniť
nepodarilo.

61. Odvolací súd preto už len nad rámec svojej prieskumnej činnosti vymedzenej odvolaním žalovaného

napodporuvecnejsprávnostipreskúmavanéhorozhodnutiavčastipriznanejistinydodáva,ževDodatku
č. 1 k zmluve sa strany dohodli, že vinkulujúca banka uvoľní tretiu platbu (vo výške 20 % z ceny tovaru v
súlade s Prílohou č. 2 Kúpnej zmluvy) z vinkulujúceho účtu v prospech účtu predávajúceho najneskôr do
troch (3) pracovných dní po tom, čo ktorákoľvek zo zmluvných strán predloží vinkulujúcej banke originál
faktúry predávajúceho a originál oboma zmluvnými stranami podpísaného preberacieho protokolu k

tovaru (stroju), na ktorom bude kupujúcim výslovne potvrdené:
- vykonanie úspešnej skúšky daného tovaru (stroja) v mieste dodania, predmetom ktorej bude vyrobenie
vzorového kusa spĺňajúceho technickú toleranciu definovanú vo výkresovej dokumentácii vzorového
kusa tvoriaceho Prílohu č. 3;
- vykonanie zaškolenia obslužného personálu kupujúceho;

- odovzdanie všetkých písomných dokumentov vyhotovených v slovenskom alebo českom jazyku
kupujúcemu, ktoré sú potrebné na riadnu prevádzkovú činnosť tovaru - stroja (manuál).

62. Odvolací súd pripomína, že medzi stranami nebolo sporné naplnenie všetkých podmienok pre
vystavenie faktúry resp. podpísanie preberacieho protokolu, okrem výroby vzorového kusa. Žalobca

svoj procesný útok v rámci toho konania vystaval na zásadnej skutočnosti, že žalovaný zmaril výrobu
vzorového kusa, a preto nikdy nemôže dôjsť k naplneniu zmluvne dohodnutých podmienok pre úhradu
tretej časti kúpnej ceny, napriek tomu, že žalovaný stroj ako funkčný užíva. Žalovaný sa proti žalobe
bránil, že vzorový kus vyrobiť nemohol, pretože mu v tom bránilo nedodanie postprocesora a blokácia
stroja. V priebehu konania vyšlo najavo, že postprocesor nebol na výrobu vzorového kusa potrebný (čo

potvrdil vo výpovedi svedok p. A.), s jeho výrobou sa začalo 20.04.2021, dňa 21.4.2021 jeho výrobu
žalovaný ukončil. K zablokovaniu stroja nedošlo počas výroby vzorového kusa, ale koncom júna 2021.
Z priebehu konania vplýva tiež to, že na stroji sa vyrába, avšak žalovaný vzorový kus nevyrobil ani ku
dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Svedok p. A. vo vzťahu k výrobe vzorového kusa poukázal na
skutočnosť, že sa začal robiť, avšak keď prišiel na tretí deň, už to bolo prerušené, bolo mu vysvetlené,

že pán riaditeľ zrušil túto skúšku, nebude sa pokračovať, čo on chápal tak, že to stačilo ako dôkaz, že
ten stroj funguje.63. Na podklade skutkového stavu zisteného v tejto veci je možné dospieť k záveru, že žalovaný
zmaril splnenie podmienky výroby vzorového kusa v zmysle článku II. bod 2.1 kúpnej zmluvy pre
poskytnutie tretej platby zo strany žalovaného na základe vystavenia konečnej faktúry a podpísania

protokolu o prevzatí stroja. Podmienka výroby vzorového kusa nie je síce podmienkou v pravom slova
zmysle, keď v zmysle § 36 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka je podmienka vedľajším
ustanovením v právnom konaní, ktorými sa účinnosť právneho konania, t.j. skutočný vznik, zmena
alebo zánik subjektívnych súkromných práv a povinností urobí závislým na skutočnosti, ktorá je
subjektom právneho konania neznáma, alebo je pre ne neistá. Mimo podmienok v zmysle § 36

Obchodného zákonníka sa ale výraz podmienka bežne používa v súkromnom práve tiež pre označenie
niektorých rozhodujúcich skutočností tvoriacich súčasť hypotézy právnej normy, prípadne súčasť
hypotézy zmluvného ustanovenia. Hmotnoprávna podmienka v tomto zmysle určuje, aké predpoklady
musia byť splnené, aby došlo k určitému následku právneho konania, resp. predstavuje podmienenosť
práva ako takého, ktorým môže byť tiež právo na zaplatenie.

64. Článok II. bod 2.1 kúpnej zmluvy obsahuje hmotnoprávnu podmienku, ktorej účelom je vymedzenie
okruhu skutočností rozhodujúcich pre uvoľnenie tretej časti kúpnej ceny za dodaný stroj. Zároveň však
zmluva neupravuje riešenie situácie, ak dôjde zo strany žalovaného k zámernému zmareniu týchto
predpokladov. V súdenej veci niet pochýb o tom, že to, akým spôsobom a kedy bude splnená podmienka
vyrobenia vzorové kusa, záviselo od súčinnosti žalovaného. Ani z pohľadu odvolacieho súdu preto

nebolo možné priznať ochranu konaniu žalovaného, ktorým zamedzil splnenie podmienok pre úhradu
tretej časti kúpnej ceny, tak ako to urobil tiež súd prvej inštancie, keď žalovaného zaviazal na uhradenie
tretej časti kúpnej ceny i bez splnenie podmienok dohodnutých v zmluve, ktorých splnenie záviselo
od žalovaného, pričom ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie platilo, že žalovaný ich splnenie sám
znemožnil. Bolo by v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti a poctivým obchodným stykom

pripustiť, aby mohla jedna zmluvná strana zámerne zmariť splnenie podmienok vyžadovaných zmluvou
pre zaplatenie (časti) kúpnej ceny za situácie, kedy dodaný tovar bez preukázaných vád užíva. Keďže
právna úprava Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a tiež úprava posudzovanej kúpnej
zmluvy túto situáciu neupravuje, bolo potrebné zodpovedať otázku, či túto „medzeru“ je možné preklenúť
analogickým použitím hmotnoprávneho ustanovenia čo do obsahu a účelu najbližšieho posudzovanej

situácii. V tomto zmysle sa pre účely preklenutia tejto medzery javí ako ustanovenie čo do obsahu a
účelu najbližšie ustanovenie § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak účastník, ktorému je
nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.
Pokiaľ potom žalovaný zámerne neoprávnene zmaril splnenie podmienky výroby vzorové kusa, pričom
nesplnenie tejto podmienky mu bolo na prospech, keďže založilo stav, že nemohli byť splnené zmluvne

dohodnuté podmienky na zaplatenie tretej časti kúpnej ceny za dodaný stroj, aj keď stroj prešiel do jeho
vlastníctva a užíva ho, spravodlivým následkom takéhoto konania je, že zmluva sa stala v tejto časti
nepodmienenou, čo je v súlade so závermi a s posúdením tohto sporu zo strany súdu prvej inštancie.
Pre záver o analógii pri použití tejto právnej úpravy fikcie splnenia podmienky v zmysle § 36 ods. 3
Občianskeho zákonníka je možné nájsť podporu v tom, že opačný prístup by bol v rozpore s princípom

bezrozpornosti (inak aj princíp vnútornej súladnosti) právneho poriadku, ktorý vylučuje, aby obdobné
právne situácie boli posudzované odlišne, a teda nie dôvodu na to, aby princípy, ktoré zvolil zákonodarca
pri riešení zámerného zmarenia podmienky v § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, neplatili aj na situáciu,
ktorá nastala v súdenej veci. Uvedené posúdenie zodpovedá tiež základnému právnemu princípu, podľa
ktorého nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho jednania (lat. nemo turpitudinem suam

allegare potest).

65. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie tiež to, že sa nevysporiadal so zásadnými tvrdeniami
žalovaného vo vzťahu k úroku z omeškania a preto v časti týkajúcej sa úroku z omeškania rozhodnutie
súdu prvej inštancie neobsahuje riadne odôvodnenie, je nepreskúmateľné a arbitrárne.

66. Z obsahu Kúpnej zmluvy č. ZTS-Š/GR/OO/ZML/0083/2019 uzavretej medzi žalobcom ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 23.12.2019 vyplýva, že zmluvné strany sa v článku II. ods.
2.2 dohodli, že úhrada za realizované plnenia predmetu kúpnej zmluvy sa uskutoční bezhotovostným
platobným stykom na účet predávajúceho na základe doručených faktúr, prílohou ktorých musia byť

v bode 2.1 definované dokumenty. Omeškanie kupujúceho s úhradou i čiastkových faktúr môže
predávajúci postihnúť úrokom vo výške 0,03 % z dlžnej čiastky za každý, aj začatý deň omeškania.67. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/89/2022-534 zo dňa
30. októbra 2023 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že žalobný návrh bude znieť: „Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 287.520,- Eur spolu so zmluvným úrokom z omeškania vo

výške 0,03 % za každý aj začatý deň omeškania zo sumy 287.520,- Eur od 22.04.2021 do zaplatenia“.

68. Zo zvukového záznamu (§ 98 CSP) a zo zápisnice o pojednávaní (§ 99 CSP) zo dňa 30.10.2022
vyplýva, že žalovaný na pojednávaní uviedol k uplatnenému úroku z omeškania zo strany žalobcu vo
výške 0,03 % z dlžnej čiastky neuhradenej faktúry za každý deň omeškania, že pri úprave žalobného

petitu žalobca neopravil dátum, od ktorého si úrok z omeškania uplatňuje, keď žalobca si uplatňuje
úrok z omeškania od 22.04.2021 do zaplatenia. Faktúra, ktorú žalobca vystavil, však bola vystavená
26.05.2022, to znamená viac ako 14 mesiacov po tom, ako si uplatňuje úroky z omeškania. Faktúru
žalobca nemal právo vystaviť, ak tvrdí, že stroj nebol dodaný. Žalobca na konštatovanom pojednávaní
uviedol, že faktúra vydaná v roku 2022 bola na základe rokovaní sporových strán žalobcom stiahnutá,
pretože na týchto rokovaniach sa dohodla okrem iného aj iná výška tretej splátky kúpnej ceny, ktorá bola

nižšia. Táto dohoda sa v praxi nerealizovala.

69. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie priznanie úroku z omeškania
odôvodnil tým, že žalobca preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku čo do existencie i výšky,
a to ako v časti istiny, tak i v časti úrokov z omeškania, keď bolo preukázané, že žalovaný je s plnením

svojhozáväzkuvočižalobcovivomeškaní.Žalobcovitakpatríokremistinyinároknaúrokyzomeškania,
ktoré boli žalobcom uplatnené a vyčíslené v súlade so zmluvným dojednaním sporových strán. Na
základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel nielen v časti uplatnenej istiny, ale i
v časti zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,03 % za každý aj začatý deň omeškania zo sumy
287.520,- Eur od 22.04.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia

(ods. 102, 103, 104 rozhodnutia súdu prvej inštancie).

70. Civilný sporový poriadok v ust. § 220 ods. 1, ods. 2 ukladá súdu povinnosť v rozsudku uviesť jeho
odôvodnenie, v ktorom jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán. Súd má zákonom uloženú povinnosť s prihliadnutím na charakter prejednávanej veci

presvedčivo sa vysporiadať s argumentáciou strán zúčastnených na konaní, s predloženými dôkazmi
ako aj s príslušným legislatívnym rámcom tak, aby prijaté rozhodnutie zaručovalo jeho transparentnosť a
preskúmateľnosť v opravnom konaní. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zmluvnému
úroku z omeškania z obsahového hľadiska musí preto objasňovať základné dôvody, ktoré v konkrétnych
okolnostiach posudzovanej veci viedli súd prvej inštancie k prijatiu rozhodnutia o tom, že žalobcovi

patrí okrem uplatnenej istiny tiež zmluvný úrok v konkrétnej výške, od konkrétneho dátumu a z
konkrétnej sumy, ktoré sú spôsobilé výrok rozhodnutia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť.
Odôvodnenie priznaného nároku na požadovaný zmluvný úrok z omeškania musí stranám garantovať
možnosť namietať konkrétne skutkové a právne závery pri podaní odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie.

71. Preskúmavané rozhodnutie v časti zmluvného úroku z omeškania neobsahuje žiadne úvahy vo
vzťahu k zodpovedaniu otázky, prečo súd prvej inštancie priznal žalobcovi popri uplatnenej istine tiež
zmluvný úrok z omeškania práve od dátumu 22.04.2021, keď súdu prvej inštancie museli byť známe
skutkové a právne argumenty žalovaného vo vzťahu k výkladu článku II. ods. 2.2 kúpnej zmluvy o tom,

že predávajúci môže postihnúť zmluvným úrokom z omeškania vo výške 0,03 % z dlžnej čiastky za
každý aj začatý deň omeškania kupujúceho len s úhradou vystavených faktúr, pričom v danom prípade
k dátumu 22.04.2021 k vystaveniu žiadnej faktúry zo strany žalobcu nedošlo, čo v konaní ani sporné
nebolo. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal s relevantnými argumentmi žalovaného. Z preskúmavaného rozhodnutia nie

je vôbec zrejmé, na akých dôvodoch založil súd prvej inštancie svoj záver o priznaní zmluvného úroku
z omeškania žalobcovi od 22.04.2021 a z akých dôkazov, prípadne z akého výkladu článku II. ods.
2.2 kúpnej zmluvy vychádzal. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia tak nebol zistiteľný súvis medzi
skutočnosťami, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri priznaní zmluvného úroku z omeškania a
dôkaznými prostriedkami, najmä vo vzťahu k zneniu článku II. ods. 2.2 kúpnej zmluvy. Zo strohého

konštatovania súdu prvej inštancie (popri prezentovanej obrane žalovaného), že žalobcovi patrí okrem
istiny i nárok na zmluvný úrok z omeškania, ktorý bol žalobcom uplatnený a vyčíslený v súlade so
zmluvným dojednaním sporových strán, nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych úvah a na základe
akých konkrétnych skutkových zistení súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel. Súd prvej inštanciestranám v napadnutom rozhodnutí neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov,
znichvyvodenéskutkovézisteniaaprávnezáverytakýmspôsobom,abyvýsledokrozhodovacejčinnosti
v časti úroku z omeškania bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený tak, aby odvolateľ nemusel

hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. So závermi súdu prvej inštancie sa
ani z pohľadu odvolacieho súdu nebolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania
na podklade skutočností zistených v priebehu konania. Nedostatočné zdôvodnenie preskúmavaného
rozhodnutia v časti úroku z omeškania zároveň založilo aj jeho nedostatočnú presvedčivosť.

72. Keďže súd prvej inštancie svoje závery vo vzťahu k priznanému zmluvnému úroku z omeškania
nedostatočne odôvodnil, porušil právo strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v intenzite,
ktorá v konkrétnych okolnostiach súdenej veci dosiahla intenzitu porušenia práva žalovaného na
spravodlivý proces. Nedostatočné zdôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia zároveň znemožnilo
odvolaciemu súdu posúdiť jeho správnosť. Pokiaľ by odvolací súd za takejto situácie rozhodol sám o
uplatnenom nároku na zaplatenie zmluvného úroku z omeškania predostretím vlastnej argumentácie,

jednalo by sa o nové skutkové a právne zhodnotenie podanej žaloby v časti zmluvného úroku z
omeškania, avšak bez možnosti domáhať sa preskúmania jeho správnosti prostredníctvom riadneho
opravného prostriedku. Takýmto postupom by odvolací súd uprel stranám procesný nástroj, ktorým
by mohli proti takto prijatému rozhodnutiu odvolacieho súdu argumentovať. Nerešpektovanie princípu
dvojinštančnosti civilného sporového konania odvolacím súdom by mohlo znamenať znemožnenie

realizácie procesných práv strán, lebo sa im tým odopiera možnosť prieskumu správnosti nových,
poprípade z pohľadu prvostupňového súdu dosiaľ bezvýznamných skutkových zistení (m. m. roz. NS
SR sp. zn.1 Cdo 145/2004 a sp. zn. 5 Cdo 93/2000). I ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS
536/2018 vyslovil, že aj keď ústava explicitne neupravuje princíp dvojinštančnosti civilného sporového
konania a ani z pohľadu čl. 6 dohovoru sa nevyžaduje v občianskoprávnom konaní dve a viac inštancií,

ak však procesný kódex reguluje apelačný stupeň, je nevyhnutné rešpektovať jeho pravidlá. Na základe
týchto úvah potom dospel odvolací súd k záveru, že zistené nedostatky v odôvodnení súdu prvej
inštancievovzťahukpriznanémuzmluvnémuúrokuzomeškanianebolomožnénapraviťpredodvolacím
súdom, preto odvolací súd musel podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP vo výroku I. zrušiť rozhodnutie súdu
prvej inštancie v časti priznaného zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,03 % za každý aj začatý

deň omeškania zo sumy 287.520,- Eur od 22.04.2021 do zaplatenia, a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

73. Zároveň odvolací súd konštatuje, že pri čiastočnom zrušení napadnutého rozhodnutia vo veci
samej neobstojí ani závislý výrok II. o náhrade trov konania o žalobe. Čiastočné zrušenie napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie má za následok, že nie je rozhodnuté o celom predmete konania,
pričom výkladom § 262 ods. 1 CSP možno dospieť k záveru, že jediná ním predpokladaná možnosť
rozhodnutia o náhrade trov sa spája len s takým rozhodnutím súdu, ktorým konanie na jeho inštancii
končí, teda nebude potrebné žiadne ďalšie rozhodnutie potrebné na vysporiadanie sa so žalobou, čo
v danom prípade na základe zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti priznaného zmluvného úroku

z omeškania nie je splnené.

74. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

75. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

76. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahovalo dostatok dôvodov pre jeho prijatie v rámci

priznania zmluvného úroku z omeškania žalobcovi, v záujme zachovania princípu dvojinštančnosti
konania sa odvolací súd musel zdržať vlastného hodnotenia, a teda aj vlastného právneho posúdenia
skutočností uvedených v žalobe vo vzťahu k tejto časti uplatneného nároku žalobcu (§ 391 ods. 2 CSP).
Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že sa pre nedostatok skutkových a právnych dôvodov v rozhodnutí
súdu prvej inštancie vo vzťahu k zmluvnému úroku z omeškania nemohol zaoberať vznesenými

námietkamižalovanéhovovzťahukuskutkovýmzisteniamakprávnemuposúdeniuuplatnenéhonároku
na zmluvný úrok z omeškania, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie žiadne relevantné posúdenie
zmluvného úroku z omeškania ani neobsahovalo, a preto v tomto smere nebolo umožnené odvolaciemusúdu tieto námietky nesprávneho skutkového a právneho posúdenia v odvolacom konaní preskúmať a
ani sa s nimi vysporiadať.

77. V ďalšom priebehu konania súd prvej inštancie o žalobe žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku
na zaplatenie zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,03 % za každý aj začatý deň omeškania
zo sumy 287.520,- Eur od 22.04.2021 do zaplatenia opätovne rozhodne. Súd prvej inštancie podľa
konkrétnych okolností súdenej veci, a na základe všetkých tvrdení, ktoré uvádzal žalobca i žalovaný v
priebehu konania, vrátane tých, ktoré strany uviedli v rámci odvolacieho konania vo vzťahu k zmluvnému

úroku z omeškania, vyhodnotí a posúdi splnenie všetkých zákonných resp. zmluvných predpokladov
pre posúdenie tejto časti uplatneného nároku žalobcu. Súd prvej inštancie bude dbať na to, aby svoje
rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil tak, aby boli zrejmé konkrétne skutkové zistenia a
právne závery podporené úvahami súdu prvej inštancie, na ktorých svoje rozhodnutie založí (§ 391
ods. 3 CSP). Bude úlohou súdu prvej inštancie sa presvedčivo vysporiadať najmä s procesnou obranou
žalovaného, podľa ktorej podľa dohody zmluvných strán bol zmluvný úrok z omeškania naviazaný na

omeškanie žalovaného s úhradou faktúry tak, ako je to uvedené v druhej vete článku II. ods. 2.2 kúpnej
zmluvy, a preto dátum 22. apríla 2021, od ktorého žalobca požaduje zmluvný úrok z omeškania, je vo
vzťahu k tomu zmluvnému ustanoveniu irelevantný. Súd prvej inštancie bude dbať, aby odôvodnenie
rozhodnutia spĺňalo všeobecné požiadavky na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozsudku tak, ako to
upravuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP.

78. Podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto
odvolacieho konania.

79. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že si v súdenej veci uplatnil protinárok vzájomnou žalobou

v zmysle § 147 ods. 1 CSP, a nie hmotnoprávnu kompenzačnú námietku. Súd prvej inštancie mal podľa
názoru žalovaného protinárok posúdiť a rozhodnúť o ňom vo výroku napadnutého rozhodnutia, čo súd
prvej inštancie neurobil.

80. Podľa § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

81. Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

82. Podľa komentárovej literatúry (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s., str.
548 a nasl.), v záujme hospodárnosti konania Civilný sporový poriadok umožňuje, aby si žalovaný svoj
prípadný nárok voči žalobcovi efektívne uplatnil vzájomnou žalobou. Napriek tomu, že žalobca sa po
začatí sporového konania nachádza v pozícii pána sporu (dominus litis), dispozičný princíp oprávňuje

žalovaného vzájomnou žalobou dosiahnuť to, že v pôvodnom konaní bude súčasne prejednaný aj
jeho nárok a o obidvoch nárokoch bude rozhodnuté spoločne. Vzájomná žaloba nie je podmienená
súhlasom žalobcu. Vo svojej podstate je vzájomná žaloba štandardnou žalobou v zmysle § 131 CSP
a nasl. s tým rozdielom, že bola podaná v už začatom spore. V procesnom ponímaní vzájomnou
žalobou nie je kompenzačná námietka žalovaného, ktorou s hmotnoprávnymi účinkami započítava

svoju pohľadávku proti pohľadávke žalobcu, okrem prípadu, ak sú splnené podmienky uplatnenia
vyššieho protinároku za strany žalovaného podľa § 147 ods. 2 veta pred bodkočiarkou CSP. Ak si
strany v konaní uplatňujú vzájomné pohľadávky na plnenie rovnakého druhu, z povahy vzájomnej žaloby
musí vyplývať, že žalovaný pôvodne žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu popiera. Inak by bol jeho
procesný úkon z hľadiska obsahu de iure kompenzačnou námietkou, ktorou dochádza podľa hmotného

práva k zániku záväzku a povahu vzájomnej žaloby má iba prevyšujúci nárok žalovaného v prípade, ak
je jeho pohľadávka uplatnená vo väčšom rozsahu, ako pohľadávka žalobcu.

83. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vedeného v listinnej podobe vyplýva, že dňa 25.10.2023 bolo
súdu prvej inštancie doručené podanie žalovaného označené ako „Uplatnenie protinároku žalovaného“.

V konštatovanom podaní žalovaný uviedol, že: „Žalovaný týmto pristupuje k uplatneniu protinároku v
súlade s Kúpnou zmluvou zo dňa 23.12.2019 v znení jej
Dodatku č. 1 zo dňa 24.11.2020 (ďalej len „Zmluva“). Dôvodnosť žalobcovho nároku však naďalej
popierame, nakoľko neboli splnené podmienky pre úhradu tretej časti kúpnej ceny dohodnuté v Zmluve.Žalovaný si týmto uplatňuje voči žalobcovi protinárok v celkovej výške Eur 255.174. -, a to z titulu
zmluvnej pokuty a zľavy z kúpnej ceny v zmysle čl. 3.9 až 3.11 Zmluvy, nakoľko Stroj dodaný Žalobcom
mal vady, ktoré žalobca napriek výzve v zmluvne stanovenej lehote neodstránil.“

84. Premietnutím právnej teórie na okolnosti súdenej veci je odvolací súd toho názoru, že žalovaný si
v súdenej veci uplatnil voči žalobcovi vzájomnú žalobu, keďže z jeho prejavu je zrejmé, že pohľadávku
žalobcu uplatnenú v súdenej veci naďalej popiera a zároveň si voči žalobcovi uplatnil protinárok z
titulu zmluvnej pokuty a zľavy z kúpnej ceny, keď zároveň toto podanie v sebe neobsahuje žiadny

kompenzačný prejav vo vzťahu k pohľadávkam uplatneným v tomto súdnom konaní. Ak žalovaný
žalobou uplatnený nárok popiera, nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha
plnenia od žalobcu, považovať za kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 CSP. V takom prípade
ide vždy o vzájomnú žalobu, a to aj pokiaľ je žalovaným uplatňovaná pohľadávka v nižšej výške, než je
žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu. Záver, že pre vzájomnú žalobu je typické, že o ňu ide v prípade,
keď žalovaný neuznáva pohľadávku uplatnenú žalobcom, avšak tvrdí, že sám má pohľadávku proti

žalobcovi, bola vyslovená tiež v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 285/2010-43 zo dňa
15. novembra 2010 (pri prispôsobení jeho záverov prijatých za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
novej právnej úprave CSP). Odvolací súd zdôrazňuje práve skutočnosť, že odlišnosť procesných situácií
upravených v § 147 ods. 1 a ods. 2 CSP nespočíva v tom, či si žalovaný v konaní uplatňuje proti
žalobcovi viac, ako žalobca v žalobe, alebo žiada menej, ale v tom, či žalovaný svoju pohľadávku

uplatňuje ako nárok na plnenie s tým, že pohľadávku žalobcu popiera, alebo svoju pohľadávku uplatňuje
na započítanie. Odvolací súd dodáva, že zo zásady bezformálnosti procesných úkonov vyjadrenej v
§ 124 ods. 1 CSP vyplýva, že súd procesné úkony strán posudzuje podľa ich obsahu. Pre posúdenie
procesných úkonov preto nie je významné, ako ich strana označila a ani to, aký obsah im prisudzuje. Je
vždy úlohou súdu, aby zvážil obsah (zmysel) prejavu vôle strany a uzavrel, o aký úkon sa z procesného

hľadiskajedná.Súdsinemôžedomýšľaťobsahúkonualebozobsahuúkonuvyvodiťzávery,ktorézneho
v skutočnosti nevyplývajú. Žalovaný v posudzovanom procesnom úkone zreteľne uviedol, že žalobcov
nárok naďalej popiera a uplatňuje si v tomto konaní voči žalobcovi protinárok v celkovej výške 255.174,-
Eur. V súdenej veci tak išlo o jasný a zrozumiteľný úkon, ktorému však súd prvej inštancie prisúdil iný,
než žalovaným sledovaný úmysel, pokiaľ takýto procesný úkon vyhodnotil len ako procesnú obranu

(kompenzačnú námietku) proti uplatnenému nároku žalobcu, bez toho, aby o protinároku rozhodol vo
výroku svojho rozhodnutia.

85. Vzhľadom na námietky žalobcu týkajúce sa absencie petitu v posudzovanom procesnom podaní
žalovaného ako náležitosti vzájomnej žaloby odvolací súd poukazuje tiež na to, že požiadavka, aby zo

žaloby (vzájomnej žaloby) bolo zrejmé, čoho sa žalovaný domáha, alebo tzv. žalobný návrh v zmysle §
132 ods. 1 CSP, nie je možné vykladať tak, že by žalobca bol povinný vždy vo vzťahu k súdu predniesť
návrh na znenie výroku jeho meritórneho rozhodnutia. Žalobca uvedie, čoho sa žalobou domáha i vtedy,
ak v žalobe presne a jednoznačne označí povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím
súdu. Ust. § 131 CSP žalobu definuje ako procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu

ohrozeného alebo porušeného práva, ktoré musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať i žalobný
návrh, a pokiaľ sa má jednať o žalobu o zaplatenie, musí vo svojom texte obsahovať návrh na zaplatenie
konkrétnej čiastky. Pokiaľ potom žalobca požaduje peňažné plnenie, musí byť zo žaloby zrejmé, akú
čiastku mu žalovaný má zaplatiť. Ak si žalovaný v súdenej veci uplatnil voči žalobcovi protinárok v
celkovej výške 255.174,- Eur z titulu zmluvnej pokuty a zľavy z kúpnej ceny na podklade konkrétnych

skutkových okolností, bez akýchkoľvek pochybností má toto jeho procesné podanie náležitosti žaloby,
pretože v ňom žalovaný uviedol konkrétnu čiastku, ktorej zaplatenia sa vo vzťahu k žalobcovi vzájomnou
žalobou domáha. Takto formulovaný obsah žaloby je presný, určitý a zrozumiteľný, pričom požadovaná
suma vyplýva zo skutočností uvedených žalovaným vo vzájomnom návrhu.

86. V zmysle § 212 ods. 1 CSP platí, že súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom, pričom vo výroku
rozsudku vysloví obsah rozhodnutia vo veci samej (§ 218 ods. 1 CSP). Pokiaľ žalovaný vzájomnou
žalobou mienil dosiahnuť to, že v pôvodnom konaní bude súčasne prejednaný aj jeho nárok a o obidvoch
nárokoch bude rozhodnuté spoločne v rozhodnutí súdu, pokiaľ súd prvej inštancie nerozhodol vo výroku
rozhodnutia i o vzájomnom nároku žalovaného, nepostupoval správne. Ak nerozhodol súd v rozsudku o

niektorejčastipredmetukonania,môžestranado15dníoddoručeniarozsudkunavrhnúťjehodoplnenie.
Súdmôžerozsudok,ktorýnenadobudolprávoplatnosť,doplniťajbeznávrhu,atodopĺňacímrozsudkom,
na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani
vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku (§ 225 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP).87. Keďže súd prvej inštancie nerozhodol o vzájomnej žalobe žalovaného vo výroku napadnutého
rozhodnutia a vec predložil odvolaciemu súdu bez toho, aby postupoval v zmysle § 225 CSP, odvolací

súd mu mohol ešte pred rozhodnutím o odvolaní uložiť, aby vykonal potrebné doplnenie. Tento postup
ale odvolací súd nemusí zvoliť vždy, pretože absencia rozhodnutia o vzájomnej žalobe v napadnutom
rozhodnutí zásadne nebráni odvolaciemu súdu rozhodnúť o napadnutom rozhodnutí, v ktorom bolo
rozhodnuté o žalobe, pretože sa jedná de facto o dve samostatné žaloby. Nerozhodnutie o vzájomnej
žalobe preto v zásade nie je takou vadou v procese prijatia napadnutého rozhodnutia, ktorá by zakladala

nesprávne rozhodnutie o žalobe, keď i podľa § 255 ods. 3 CSP platí, že prípadné vydanie dopĺňacieho
rozsudku sa nedotýka výrokov pôvodného rozsudku. Odvolací súd pri voľbe vhodného procesného
postupu dospel k záveru, že povaha súdenej veci umožňovala odvolaciemu súdu najprv odvolanie
prejednať a rozhodnúť o ňom. Pretože v časti priznaného úroku z omeškania bolo potrebné rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť pre nedostatok riadneho odôvodnenia a keďže úlohou súdu prvej inštancie
bude (opätovne) rozhodnúť v novom rozhodnutí vo veci samej o žalobcom uplatnenom zmluvnom úroku

z omeškania, vrátane o trovách konania o žalobe, bude tak súdu prvej inštancie vytvorený priestor tiež
na rozhodnutie o vzájomnej žalobe, vrátane trov konania o vzájomnej žalobe. Takýto zvolený postup
odvolací súd považuje za súladný nielen s princípom hospodárnosti konania, ale za súladný aj s účelom
súdneho procesu, ktorým je čo najrýchlejšie dosiahnutie právnej istoty medzi stranami sporu, keď
takýmto postupom odvolacieho súdu bol nastolený stav právnej istoty vo vzťahu k žalobcom uplatnenej

istine, ktorá predstavovala základ uplatneného nároku žalobcu.

88. Odvolací súd pripomína, že vzájomná žaloba má riadne procesnoprávne účinky žaloby. Vzájomná
žaloba tak zásadne podlieha poplatkovej povinnosti. V súvislosti s poplatkovou povinnosťou žalovaného
pri vzájomnej žalobe je potrebné zdôrazniť i to, že súd v zmysle § 10 ods. 2 písm. b) zák. č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov nezastaví konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku za vzájomnú žalobu podanú v tej istej veci po tom, ako už začal konať vo veci samej
na základe pôvodnej žaloby.

89. Odvolací súd dodáva, že pri svojom odvolacom prieskume sa nemohol zaoberať odvolacou

argumentáciou žalovaného prednesenou vo vzťahu k posúdeniu vzneseného protinároku zo strany súdu
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, pretože pokiaľ o nej súd prvej inštancie nerozhodol vo výroku
napadnutého rozhodnutia, nemohla byť ani predmetom odvolacieho prieskumu.

90. Odvolací súd konštatuje tiež to, že v konaní nezistil také vady procesných podmienok, na ktoré

odvolací súd prihliada aj vtedy, keď neboli stranami uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

91. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS
78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú
odpoveďnakaždýargumentstranykonania,keďzodôvodneniarozhodnutiamusiabyťzrejmélenvšetky
pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutie (II. ÚS 76/07).

92. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 27, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Kúpna zmluva , Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025