Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/195/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122208094
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3122208094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej
v právnej veci žalobcu BFF Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, právne zastúpeného: Mgr. Tomáš Čentéš, advokát so sídlom Stará
Vajnorská 90, 831 04 Bratislava, IČO: 42 124 182 proti žalovanému: Fakultná nemocnica Trenčín,
so sídlom Legionárska 641/28, 911 71 Trenčín, IČO: 00 610 470, právne zastúpenému: Advokátska
kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín 911 40, IČO: 36 837 857,
o zaplatenie 493.556,49 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 22

Cb/110/2022-624 zo dňa 26. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/110/2022-624 zo dňa 26. júna 2024 potvrdzuje.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť
zaplatiťžalobcovizaplatiťžalobcoviistinuvovýške493.556,49Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške
9,50% ročne zo sumy 7 916,77 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 5 141,76 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 6 855,68 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 1 713,92 Eur od 30.7.2022

do zaplatenia, zo sumy 11 997,45 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 6 855,68 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 1 713,92 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 3 427,84 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 1 713,92 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 561,57 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 8 569,61 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 3 427,84 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 5 141,76 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 3 427,84 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 18 853,13 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 454,94 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 1 769,96 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 2 461,96 Eur od 30.7.2022

do zaplatenia, zo sumy 1 090,98 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 811,00 Eur od 30.7.2022 do
zaplatenia, zo sumy 569,99 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 1 192,98 Eur od 30.7.2022 do
zaplatenia, zo sumy 1 193,98 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 1 411,00 Eur od 30.7.2022 do
zaplatenia, zo sumy 1 713,92 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 25 708,82 Eur od 30.7.2022 do
zaplatenia, zo sumy 1 713,92 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 1 713,92 Eur od 30.7.2022 do
zaplatenia, zo sumy 8 569,61 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 30 064,50 Eur od 30.7.2022 do
zaplatenia, zo sumy 7 397,94 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 23 994,89 Eur od 30.7.2022 do

zaplatenia, zo sumy 17 675,20 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 3 427,84 Eur od 30.7.2022 do
zaplatenia, zo sumy 5 141,76 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 13 256,40 Eur od 30.7.2022 do
zaplatenia, zo sumy 10 283,53 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 13 256,40 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 6 855,68 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 13 256,40 Eur od 30.7.2022do zaplatenia, zo sumy 5 141,76 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 3 427,84 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 29 136,66 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 1 713,92 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 10 995,83 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 1 570,83 Eur od 30.7.2022

do zaplatenia, zo sumy 9 425,00 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 3 141,66 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 685,97 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 1 220,99 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 2 047,66 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 2 047,66 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 2 047,66 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 2 047,66 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 2 047,66 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 2 047,66 Eur od 30.7.2022

do zaplatenia, zo sumy 4 095,32 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 2 047,66 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 4 095,32 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 4 095,32 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 531,35 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 604,82 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 339,61 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 555,61 Eur od 30.7.2022 do
zaplatenia, zo sumy 555,61 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 2 047,66 Eur od 30.7.2022 do
zaplatenia, zo sumy 4 095,32 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 4 095,32 Eur od 30.7.2022

do zaplatenia, zo sumy 4 095,32 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 4 095,32 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 301,21 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 517,21 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 1 732,73 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 301,20 Eur od 30.7.2022
do zaplatenia, zo sumy 282,01 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 730,81 Eur od 30.7.2022 do
zaplatenia, zo sumy 301,21 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 2 028,00 Eur od 30.7.2022 do

zaplatenia, zo sumy 378,84 Eur od 30.7.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávok celkovo vo výške 5.800,- Eur, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Druhou výrokovou vetou, žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol že, žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 493.556,49
eur spolu s príslušenstvom a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávok v sume 5.800,--eur na tom
skutkovom základe, že disponuje voči žalovanému 79 pohľadávkami (na základe 79 faktúr) čo do istiny
a originálne nadobudnutým príslušenstvom týchto pohľadávok s tým, že ide o jednotlivých 79 istín, ktoré
v súčte tvoria celkovú istinu vo výške 402.975,41 Eur a k nim prislúchajúce originálne úroky z omeškania

plynúce odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca ako ručiteľ plnil konkrétnemu pôvodnému veriteľovi
žalovaného, vrátane originálneho nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávok.

3. Uviedol, že zároveň disponuje voči žalovanému 51 pohľadávkami (51 samostatnými faktúrami) v

podobe ich príslušenstva - kapitalizovaného úroku z omeškania v celkovej výške 336,07 Eur pri ročnej
sadzbe 9 % z jednotlivých 51 istín predmetných pohľadávok za obdobie od 20.7.2022 - deň nasledujúci
po dni, kedy žalobca ako ručiteľ zaplatil tieto istiny pôvodnému veriteľovi žalovaného - VITAMED.SK
s.r.o. - namiesto žalovaného - do príslušného dňa, kedy boli pohľadávky uhradené na účet žalobcu.

4. Žalobca ďalej uviedol, že disponuje voči žalovanému aj ďalšími 14 pohľadávkami (14 samostatnými
faktúrami) v podobe ich príslušenstva s tým, že ide tiež o kapitalizované úroky z omeškania v celkovej
výške 1.596,28 Eur pri ročnej sadzbe 9 % z jednotlivých 14 istín týchto pohľadávok za obdobie od
30.7.2022 - deň nasledujúci po dni, kedy žalobca ako ručiteľ zaplatil tieto istiny pôvodnému veriteľovi
žalovaného - MEDICAL GROUP SK a.s. - miesto žalovaného - do príslušného dňa, kedy boli jednotlivé

istiny uhradené žalobcovi. Má za to, že aj v tomto prípade žalovaný nesprávne zasielal platby spoločnosti
MEDICAL GROUP SK a.s., ktorá jednotlivé platby preposielala na účet žalobcu.

5. Voči žalovanému disponuje nárokom na kapitalizované úroky z omeškania v sume 88.648,73 Eur
v zmysle faktúry číslo 2022560002 zo dňa 30.06.2022, ktorú žalovanému vystavila ešte spoločnosť

MEDICAL GROUP SK a.s., pričom tieto kapitalizované úroky z omeškania uhradil žalobca ako ručiteľ
spoločnosti MEDICAL GROUP SK a.s. Spolu tak ide o kapitalizované úroky z omeškania v sume
90.581,08 Eur (súčet súm 336,07 Eur + 1.596,28 Eur + 88.648,73 Eur).

6. V dôsledku zaplatenia istín 79 pohľadávok z titulu ručenia sa na základe subrogácie, resp. zákonnej

cesie stal aj vlastníkom originálneho príslušenstva týchto pohľadávok v podobe originálnych úrokov z
omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni, kedy žalobca ako ručiteľ plnil dlžné istiny konkrétnemu
pôvodnému veriteľovi žalovaného namiesto omeškaného žalovaného, ako aj príslušenstva v podobe
originálneho nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.7. Má za to, že mu zároveň vznikol voči žalovanému nárok aj na kapitalizované úroky z omeškania
v dôsledku uhradenia príslušných dlžných istín žalovaným, keď k jednotlivým úhradám 65 istín (51 +

14) prišlo až po plnení žalobcom ako ručiteľom namiesto žalovaného. Z uvedeného dôvodu si uplatnil
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nielen vo vzťahu k 79 dlžným istinám,
ale aj 66 (51 + 14 +1) kapitalizovaným úrokom z omeškania.

8.Celkovositakpopriistine493.556,49Euraúrokuzomeškaniazo79dlžnýchistínaždoichzaplatenia,

uplatňuje voči žalovanému aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo vzťahu k 145 pohľadávkam (79 istín zo 79 faktúr + 66 kapitalizovaných úrokov z omeškania zo 66
faktúr) v celkovej sume 5.800,- Eur (145 x 40,- Eur).

9. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal žalobou
uplatnený nárok čo do výšky ani právneho dôvodu, mal za to, že ručiteľské vyhlásenia žalobcu, na

základe ktorých sa mal stať veriteľom žalovaného z ručenia sú neplatné. Bol toho názoru, že v konaní
nebolo preukázané, že žalovaný by mal byť dlžníkom pôvodných veriteľov v rozsahu, v ktorom si
žalobca ako údajný ručiteľ uplatňuje v tomto konaní.

10. Súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetom sporu, po pripustení zmeny žaloby je žaloba,

ktorousažalobcasavočižalovanémudomáhazaplateniasumy493.556,49Eurspríslušenstvomtitulom
nároku uplatneného v zmysle § 308 Obchodného zákonníka ako nároku voči dlžníkovi (žalovanému),
za ktorého splnil záväzok ako ručiteľ.

11. Pohľadávky, ktorých zaplatenia sa žalobca v predmetnom spore domáha, sú záväzkami, ktoré vznikli

na základe súkromnoprávnych záväzkových vzťahov, pričom súd spor posudzoval ako obchodnoprávnu
vec a na daný spor aplikoval ustanovenia § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 CSP, § 261 ods. 1, 2, § 303, §
308, § 332 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 369c Obchodného zákonníka.

12. Podľa súdu medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca podpísal ručiteľské vyhlásenie, že

uhradí za žalovaného záväzok voči obchodnej spoločnosti MEDICAL GROUP SK a.s. v prípade, ak svoj
záväzok voči obchodnej spoločnosti MEDICAL GROUP SK a.s. spočívajúci v úhrade splatných faktúr
nesplní žalovaný ako i skutočnosť, že žalobca podpísal ručiteľské vyhlásenie, že uhradí za žalovaného
záväzok voči obchodnej spoločnosti VITAMED SK s.r.o. v prípade, ak svoj záväzok voči obchodnej
spoločnosti VITAMED SK s.r.o. spočívajúci v úhrade splatných faktúr nesplní žalovaný. Nebolo medzi

stranami sporné ani to, že žalobca oznámil žalovanému, že za neho uhradil záväzok zo splatných faktúr
voči obchodnej spoločnosti MEDICAL GROUP SK a.s. ako i záväzok zo splatných faktúr voči obchodnej
spoločnosti VITAMED SK s.r.o.

13.Spornouvšakbolapodľanázorusúdumedzistranamiotázka,čisúsplnenépodmienkynauplatnenie

nároku žalobcu voči žalovanému podľa § 308 Obchodného zákonníka v kontexte na tvrdenie žalovaného
spochybňujúce splnenie záväzku zo strany žalobcu.

14. Žalovaný nepopieral, že vo svojom účtovníctve eviduje záväzky voči obchodným spoločnostiam
MEDICAL GROUP SK a.s. a VITAMED SK s.r.o. z neuhradených faktúr, avšak nárok žalobcu uplatnený

titulom regresného nároku neuznáva, nakoľko nebola preukázaná skutočnosť, že žalobca splnil za
žalovaného jeho záväzok voči obchodným spoločnostiam MEDICAL GROUP SK a.s. a VITAMED SK
s.r.o. z predmetných faktúr. V tejto súvislosti nepovažuje vyhlásenia oboch obchodných spoločností o
splnení ručiteľského záväzku za dostatočné dôkazy preukazujúce realizáciu úhrady týchto platieb.

15. Spornou medzi sporovými stranami v prejednávanom spore bola tiež otázka, či je platný právny
úkon ručiteľského záväzku žalobcu voči obchodnej spoločnosti MEDICAL GROUP SK a.s. a spoločnosti
VITAMED SK s.r.o., a to v kontexte na tvrdenie žalovaného o možnom obchádzaní zákazu postúpenia
pohľadávky, ktorý upravuje Príkaz ministra zdravotníctva SR, platný v čase uzavretia zmlúv medzi
žalovaným a obchodnými spoločnosťami VITAMED SK s.r.o. a MEDICAL GROUP SK a.s..

16. Žalovaný namietal uplatnený nárok žalobcu z ručiteľského záväzku argumentujúc aj tým, že ide o
konanie odporujúce dobrým mravom a konanie nie súladné s poctivým obchodným stykom, čo by malo
mať za následok neplatnosť právnych úkonov ručenia.17. Podľa názoru súdu prvej inštancie pre posúdenie žalobou uplatneného nároku je potrebné poukázať
na rozdiel medzi zákonnou cesiou podľa § 308 Obchodného zákonníka a postúpením pohľadávky.

Ručenie v obchodnoprávnych vzťahoch je komplexne upravené v Obchodnom zákonníku ako inštitút
na zabezpečenie záväzku.

18. Súd konštatoval, že v prípade zákonnej cesie podľa § 308 Obchodného zákonníka sa ručiteľ, ktorý
uhradil záväzok dlžníka stáva „novým veriteľom“ dlžníka v rozsahu uhradeného záväzku. Ručiteľovi tým

vzniká nové právo voči dlžníkovi a zabezpečením pohľadávky ručením sa postavenie dlžníka nemení,
nedostáva sa do horšej pozície. V prípade splnenia záväzku, ktorý bol predmetom ručenia, prešlo právo
domáhať sa splnenia tohto záväzku voči dlžníkovi na ručiteľa s tým, že ručiteľ nenadobúda nárok, ktorý
mal veriteľ voči dlžníkovi ako je tomu v prípade postúpenia pohľadávky, ale vzniká mu nárok na náhradu
plnenia, ktoré ručiteľ poskytol za dlžníka. S poukazom na námietku žalovaného, že medzi pôvodnými
veriteľmi a žalovaným bolo v predmetných zmluvách bola dohodnutá nemožnosť postúpenia pohľadávky

súd ďalej uviedol, že s poukazom na uvedený rozdiel medzi zákonnou cesiou podľa § 308 Obchodného
zákonníka a postúpením pohľadávky nie je podľa právneho názoru súdu možné považovať využitie
predmetného právneho inštitútu zabezpečenia pohľadávky ručením za obchádzanie dojednania medzi
žalovaným a obchodnými spoločnosťami o zákaze postúpenia pohľadávky v zmysle Príkazu ministra
zdravotníctva SR.

19. Ďalej súd skonštatoval, že splnenie ručiteľského záväzku, ako podmienky pre uplatnenie nároku
podľa § 308 Obchodného zákonníka, mal preukázané z vyhlásení obchodných spoločností VITAMED
SK s.r.o. a MEDICAL GROUP SK a.s, (resp. ViaPharma Sk, s.r.o.). Predmetné vyhlásenia uvedených
obchodných spoločností obsahujú jasné a určité vyjadrenia o úhrade sumy, ktorá bola zaplatená

žalobcom z titulu ručiteľské vyhlásenia. Hoci žalovaný nepovažuje uvedené vyhlásenia za postačujúci
dôkaz, neuviedol v tomto smere, skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, prečo by uvedené vyhlásenia
mali byť nepravdivé a tým nespôsobilé preukázať skutočnosť úhrady ručiteľského záväzku.

20. Využitie inštitútu ručenia a následne uplatnenie nároku v zmysle § 308 Obchodného zákonníka

nie je možné podľa právneho názoru súdu považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi
alebo za konanie nesúladné s poctivým obchodným stykom. Je legitímnym očakávaním žalovaného
požadovať riadne a včasné dodanie tovaru, ktorý si objednal u obchodných spoločností VITAMED SK
s.r.o. a MEDICAL GROUP SK a.s. Rovnako tak sú legitímne očakávania uvedených obchodných
spoločností, aby za tovar alebo služby, ktoré dodajú, mali uhradené riadne a včas nimi vystavené splatné

faktúry. V prípade, že využijú inštitút, ktorý úhradu ich pohľadávok zabezpečuje a ktorý je upravený
v Obchodnom zákonníku ako právny inštitút na zabezpečenie záväzku, nemôže to byť posudzované
ako obchádzanie zákona, obchádzanie zmluvného dojednania, výkon odporujúci dobrým mravom alebo
poctivému obchodnému styku. Ako už bolo uvedené, splnením ručiteľského záväzku po výzve veriteľa
na úhradu splatnej pohľadávky a následným uplatnením nároku voči dlžníkovi, sa postavenie dlžníka

nemení. Žalobca ako ručiteľ, ktorý splnil dlh za žalovaného ako dlžníka, sa titulom uplatnenia nároku
v zmysle § 308 Obchodného zákonníka nedomáha iného (vyššieho) plnenia než mal právo domáhať
sa veritelia (obchodné spoločnosti VITAMED SK s.r.o. a MEDICAL GROUP SK a.s.), voči ktorým
žalovanému záväzky vznikli.

21. Vzhľadom na uvedené súd skonštatoval, že žalobca preukázal existenciu i výšku ním uplatneného
nároku na zaplatenie 145 pohľadávok (z toho 79 samostatných istín a 66 samostatných kapitalizovaných
úrokov z omeškania), ktorého nároku sa voči žalovanému domáha v zmysle § 308 Obchodného
zákonníka, keď predložil listinné dôkazy preukazujúce existenciu ručiteľských vyhlásení; výzvy
obchodných spoločností VITAMED SK s.r.o. a MEDICAL GROUP SK a.s. na plnenie na miesto

žalovaného na základe ručiteľských vyhlásení ako i skutočnosť, že uhradil za žalovaného jeho
pohľadávky voči obchodným spoločnostiam VITAMED SK s.r.o. a MEDICAL GROUP SK a.s. na základe
ručiteľských vyhlásení.

22. Žalovaný tiež namietal žalobcom uplatnený kapitalizovaný úrok ako i úrok z omeškania,

argumentujúc, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, v ktorý deň mali byť pripísané prostriedky
poskytnuté žalovaným na účet obchodných spoločností VITAMED SK s.r.o. a MEDICAL GROUP SK,
nakoľkožalovanývykonávalčiastočnéúhradynaúčtytýchtospoločností.Medzistranaminebolosporné,
že žalovaný čiastočne uhradil splatné faktúry vystavené obchodnou spoločnosťou MEDICAL GROUPSK a.s. k rukám uvedenej spoločnosti po tom, ako mu bolo žalobcom oznámené, že žalobca uhradil
záväzky voči obchodnej spoločnosti MEDICAL GROUP SK a.s. uhradil na základe ručiteľského záväzku
ako i skutočnosť, že žalovaný čiastočne uhradil splatné faktúry vystavené obchodnou spoločnosťou

VITAMED SK s.r.o. a.s. k rukám uvedenej spoločnosti po tom, ako mu bolo žalobcom oznámené,
že žalobca uhradil záväzky voči obchodnej spoločnosti VITAMED SK s.r.o.. na základe ručiteľského
záväzku.

23. Spolu s príslušenstvom súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, ktoré považoval za správne

vyčíslené, napriek námietke žalovaného, ktorý poukazoval na skutočnosť, že žalovaný plnil pôvodným
veriteľom. Podľa názoru súdu nebolo sporné, že žalovanému bola žalobcom oznámená skutočnosť o
tom, že uhradil záväzky žalovaného voči obchodným spoločnostiam VITAMED SK, s.r.o. a MEDICAL
GROUP SK, a.s. ako ručiteľ. Skonštatoval, že situáciu keď napriek riadnemu oznámeniu ručiteľa o
splnení záväzku žalovaný plní svoj dlh pôvodnému veriteľovi nie je podľa názoru súdu možné považovať
za riadne plnenie veriteľovi, preto sa žalovaný dostal s úhradou svojho záväzku do omeškania a

žalobcovipatriaokremistinyakapitalizovanýchúrokovajúrokyzomeškania.Taktosúdpriznalžalobcovi
aj paušálnu náhradu nákladov v celkovej výške 5.800,--eur za uplatnených 145 pohľadávok x 40,--eur,
a to v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov, keď poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa k 30.11.2022 sp. zn. 2Obdo/59/2021, a to vo výške 40,--eur za každú
uplatnenú faktúru.

24. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol konaní úspešný
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Skonštatoval, že v danom
prípade neaplikoval ustanovenie § 257 CSP o nepriznaní náhrady trov konania neúspešnej (správne
úspešnej) sporovej strane pre dôvody hodné osobitného zreteľa, keď podľa názoru súdu nie je možné

dôvody hodné osobitného zreteľa odvodiť len od povahy subjektu žalovaného ako nemocničného
zariadenia s tým, že ide o obchodnoprávny charakter sporu, kde žalovaný má postavenie subjektu
obchodnoprávneho vzťahu, a preto bolo o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté v súlade so
zásadou úspechu v spore, keď nárok na náhradu trov konania bol priznaný úspešnej sporovej strane
voči sporovej strane, ktorá úspech spore nemala.

25. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný podľa § 365 ods. 1
písm. b/, f/ a h/ CSP, nakoľko podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva žalovaného na spravodlivý proces.

26.Skonštatoval,žesiplnevedomýprávnehorozdielumedzizákonnoucesioupodľa§308Obchodného
zákonníka a postúpením pohľadávky, avšak podľa názoru žalovaného v danom prípade pre posúdenie

žalobcomuplatnenéhonárokunemožnovychádzaťprimárnezoskutočnosti,žeuvedenéprávneinštitúty
nie sú totožné a je medzi nimi rozdiel, tak ako to uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení napadaného
rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného je v danom prípade esenciálna práve skutočnosť, že obchodné
spoločnosti VITAMED SK, s.r.o. a MEDICAL GROUP SK, a.s. (ďalej ako „pôvodní veritelia“) a
žalovaný si medzi sebou dojednali zákaz postúpenia pohľadávok, nakoľko bolo ich vzájomnou vôľou,

aby v obchodnoprávnych vzťahoch medzi pôvodnými veriteľmi a žalovaným nedochádzalo k zmene
subjektu na strane veriteľa. Postupom žalobcu a pôvodných veriteľov však dochádza k obchádzaniu
vzájomného dojednania medzi žalovaným a pôvodnými veriteľmi, nakoľko deklarovaným ručiteľským
právnym vzťahom dochádza v skutočnosti k zastretiu reálneho právneho úkonu, a to vzájomného
postúpenia pohľadávky a teda dochádza k obchádzaniu vzájomnej dohody žalovaného a pôvodných

veriteľov o tom, že v obchodnoprávnych vzťahoch medzi pôvodnými veriteľmi a žalovaným nebude
dochádzať k zmene subjektu na strane veriteľa respektíve, že k zmene subjektu na strane veriteľa by
mohlo dôjsť výlučne po predchádzajúcom súhlase žalovaného, respektíve Ministerstva zdravotníctva
SR ako zriaďovateľa žalovaného.

27. Skonštatoval, že konanie žalobcu a pôvodných veriteľov však nikdy nebolo odobrené žiadnym
súhlasom žalovaného ani jeho zriaďovateľa a žalovaný ani jeho zriaďovateľ neboli zo strany žalobcu ani
pôvodných veriteľov nikdy dopytovaní v súvislosti s vydaním súhlasu, ktorý by žalobcovi umožňoval stať
sa novým veriteľom žalovaného, respektíve vstúpiť do pozície ručiteľa žalovaného. V danom prípadesi teda žalobca musel byť vedomý, že vstupuje do pozície ručiteľa žalovaného v priamom rozpore s
dojednaním učineným medzi pôvodnými veriteľmi a žalovaným, že v ich obchodnoprávnych vzťahoch
zostane subjekt vystupujúci na strane veriteľa nemenný.

28. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s odôvodnením napádaného rozhodnutia v bode 98 kde súd
prvej inštancie v línii uvedeného opomenul, že nie je legitímnym právom žalobcu ako údajného ručiteľa
sa neoprávnene obohacovať na úkor žalovaného. Opakovane poukázal na to, že ručiteľské vyhlásenie
žalobcu je v priamom rozpore s dohodou pôvodných veriteľov a žalovaného o zákaze postúpenia

(prípadných) pohľadávok na tretie osoby, a teda v rozpore s deklarovanou vôľou pôvodných veriteľov a
žalovanéhoozachovanítotožnostizmluvnýchstránvrámciichobchodnoprávnychvzťahov.Malzato,že
ručiteľské vyhlásenie nie je dostatočne určité, nakoľko z obsahu predmetného ručiteľského vyhlásenia
nie je dostatočným spôsobom špecifikovaný záväzok, za ktorý má ručiteľ ručiť. Tento záväzok je podľa
názoru žalovaného potrebné špecifikovať určením každej jednej faktúry vystavenej zo strany pôvodného
veriteľa, ktorú mal údajne žalobca uhradiť za žalovaného a. Ďalej poukázal na to, že účinnosť ručenia sa

viaže na súhlas veriteľa, teda v danom prípade na súhlas obchodných spoločností VITAMED SK, s.r.o.
aMEDICALGROUPSK,a.s., avšakdanomprípadejezpohľadužalovanéhootázne,čipôvodníveritelia
takéto konanie skutočne akceptovali, nakoľko žalobcom predložená žaloba a jej prílohy neobsahujú
žiadny konkrétny súhlas pôvodných veriteľov, ktorí by pripúšťal údajné postavenie žalobcu ako ručiteľa
žalovaného.

29. Okrajovo žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že zo strany žalobcu ide o dlhoročné
systematické zneužívanie situácie v oblasti zdravotníctva. Žalovaný zastáva názor, že žalobca sa do
pozície ručiteľa žalovaného dostal cielene a účelovo, pričom voči žalovanému sa domáha zaplatenia
údajného nároku v rozpore s deklarovanou vôľou pôvodných veriteľov a žalovaného, aby práva a

povinnosti z obchodno-záväzkových vzťahov pôvodných veriteľov ako dodávateľov a žalovaného ako
objednávateľa zostali medzi nimi zachované.

30. Podľa názoru žalovaného nielenže ručiteľské vyhlásenie žalobcu vykazuje viaceré právne vady, ale
žalobca v konaní ani riadne nešpecifikoval záväzok, ktorý by mal zabezpečovať z pozície údajného

ručiteľa žalovaného. Podľa žalovaného v konaní nebola preukázaná ani skutočnosť, že zo strany
žalobcu by malo dôjsť k skutočnému plneniu údajných záväzkov žalovaného pôvodným veriteľom,
nakoľko v tomto smere bolo zo strany žalobcu v konaní predložené len vágne vyhlásenie pôvodných
veriteľov o údajnej úhrade sumy, ktorá mala byť zaplatená žalobcom titulom ručiteľského vyhlásenia,
uvedené však podľa názoru žalovaného nemožno považovať za relevantný dôkaz, na základe ktorého

by mal súd akceptovať tvrdenie žalobcu, že z jeho strany došlo k skutočnému splateniu záväzkov
žalovanéhopôvodnýmveriteľom.Súdprvejinštanciesaspoukazomnabod97napadanéhorozhodnutia
daným prípadom zaoberal len povrchne skrz výklad zákonnej cesie podľa § 308 Obchodného zákonníka
avýkladpostúpeniapohľadávky,atedabezhlbšiehokontextuaskutočnéhozámerupôvodnýchveriteľov
ažalobcuadôsledkovztakéhotokonaniaplynúcich.Zobsahutakejtopísomnostinemožnopodľanázoru

žalovaného vyvodzovať, že zo strany žalobcu skutočne malo dôjsť k splneniu záväzku žalovaného
pôvodnému veriteľovi, a to aj s ohľadom na fakt, že zo strany žalobcu v konaní neboli predložené žiadne
výpisy z bankového účtu, ani výpisy z účtovníctva žalobcu ako ani žiadne iné relevantné dôkazy, na
základe ktorých by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať skutočné plnenie pôvodným
veriteľom za žalovaného. Ďalej poukázal na to, že síce inštitút ručenia nie je podmienený aj súhlasom

dlžníka, avšak vo všeobecnosti je to práve dlžník, ktorý vyhľadáva tretiu osobu, ktorá by vstúpila do
pozície ručiteľa, pričom v danom prípade sa žalobca stal údajným ručiteľom žalovaného bez akejkoľvek
vedomosti a iniciatívy žalovaného, teda na základe vlastného, podľa názoru žalovaného pochybného
jednostranného ručiteľského vyhlásenia. Žalovaný nikdy neprejavil akúkoľvek vôľu, aby sa žalobca stal
jeho ručiteľom. Z uvedených dôvodov žalovaný zastáva názor, že konanie žalobcu a pôvodného veriteľa

indikuje nepoctivý zámer žalobcu nadobudnúť postavenie a práva veriteľa žalovaného, z dôvodu ktorého
nemožno konaniu žalobcu poskytnúť právnu ochranu.

31. Podľa návrhu žalovaného správanie žalobcu nemožno označiť prívlastkom poctivosti, slušnosti a
ani profesionálnosti, nakoľko zo strany žalobcu dochádza k porušovaniu zásady poctivého obchodného

styku, ktorého záväznosť stanovuje ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka a k porušovaniu dobrých
mravov. Žalovaný má teda názor, že výkon práva žalobcu v kontexte ustanovenia § 265 Obchodného
zákonníka by nemal požívať právnu ochranu a žalobcom uplatňovaný nárok by mal byť v celom rozsahu
zamietnutý.32. Žalovaný ďalej uviedol, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti je verejným záujmom najužšie
súvisiacim so základnými hodnotami chránenými aj ústavnými normami, nakoľko fungujúci systém

chráni život a zdravie pacientov. Žalobca však pristupuje k pohľadávkam z oblasti verejného
zdravotníctva neadekvátne, a to ako k bežným obchodným pohľadávkam. Žalovaný poukázal na
najzásadnejšie nedostatky prejednávaného prípadu, keď absentuje konkrétny súhlas pôvodných
veriteľov so vstupom žalobcu do pozície ručiteľa; v praxi ručiteľa zabezpečuje a vyhľadáva strana
dlžníka, avšak v danom prípade sa žalobca stal údajným ručiteľom žalovaného bez akejkoľvek

ingerencie žalovaného; žalovaný a pôvodní veritelia uzatvorili medzi sebou dohodu, že nepristúpia k
postúpeniu (prípadných) pohľadávok na tretie osoby, a teda deklarovali svoju vlastnú vôľu zachovania
totožnosti subjektov vystupujúcich na oboch zmluvných stranách, avšak žalobca sa mal stať veriteľom
žalovanéhotitulomúdajnéhoručenianapriektýmtodeklarovanýmzáväzkom;žalovanýmalbyťužvčase
vzniku ručiteľského záväzkového vzťahu v omeškaní s uspokojením pohľadávok pôvodných veriteľov,
čo vyznieva prinajmenšom zvláštne, nakoľko pôvodní veritelia v čase vstupu do obchodnoprávneho

vzťahu so žalovaným nemali potrebu akéhokoľvek zabezpečenia svojich prípadných pohľadávok a
naviac na základe vlastnej a slobodnej vôle súhlasili s dohodou o zákaze postúpenia pohľadávok a teda
zachovania totožnosti oboch zmluvných strán; žalobca sa odmieta zúčastniť štátom riadenej koncepcie
oddlženia, hoci sa jedná o pohľadávku v oblasti zdravotníctva a oddlženie je mechanizmom, ktorým
zriaďovateľ štátnych zdravotníckych zariadení konvaliduje stav súvisiaci s nedostatočným financovaním

týchto zdravotníckych zariadení, vrátane žalovaného; údajným uspokojením pohľadávok pôvodných
veriteľov sa na základe regresu žalobca domáha plnenia od žalovaného nielen čo do istiny, ale najmä
požadovaním príslušenstva pohľadávky, ktoré si pôvodní veritelia žalovaného v zásade nenárokujú, čo
je podľa názoru žalovaného primárnym dôvodom, prečo žalobca odmieta využiť pomoc od štátu formou
koncepcie oddlženia nemocníc, keďže v takom prípade by sa musel vzdať príslušenstva pohľadávky.

33. Ďalej uviedol, že žalovaný ako údajný dlžník by sa mohol dostať do omeškania s plnením žalobcovi
až vtedy, keď žalobca preukáže, že z jeho strany reálne došlo k plneniu pôvodným veriteľom za
žalovaného. Rozhodujúcou skutočnosťou pre omeškanie žalovaného ako dlžníka voči žalobcovi je teda
až moment, kedy nastanú účinky bezchybného preukázania nároku žalobcu žalovanému, a to výpisom

z účtu, výpisom z účtovníctva žalobcu alebo iným právne relevantným dokladom, ktoré však zo strany
žalobcu v konaní neboli predložené a teda nebolo preukázané, že by bol žalobca skutočne plnil za
žalovaného pôvodným veriteľom.

34. Vzhľadom na to, že v danom prípade žalovaný nie je ani nemôže byť v omeškaní s úhradou

akéhokoľvek dlhu žalobcovi, žalobca nie je oprávnený uplatňovať si voči žalovanému ani paušálnu
náhradu nákladov z uplatnenia pohľadávky, nakoľko v danom prípade nielenže neexistuje pohľadávka
žalobcu voči žalovanému, ale účelom paušálnej náhrady nákladov je odradiť od oneskorených platieb
a poskytnúť veriteľom spravodlivú náhradu nákladov na vymáhanie, ktoré im vznikli v dôsledku
oneskorenej platby. Žalovaný má za to, že v danom prípade na strane žalobcu nie je daný nárok

na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, nakoľko pohľadávka, respektíve pohľadávky
zanikli v prípade ich úhrady žalobcom pôvodným veriteľom; práva zo zaniknutých pohľadávok nemohli
prejsť na žalobcu, nakoľko nejde o ich postúpenie alebo prechod a žalobca nie je právnym nástupcom
pôvodného veriteľa vo vzťahu k pohľadávke; žalobcovi nevznikli žiadne náklady s vymáhaním
pohľadávok; žalobca neuhradil pôvodným veriteľom za žalovaného žiadnu paušálnu náhradu nákladov

spojenú s vymáhaním pohľadávok; žalovaný nie je v omeškaní s úhradou údajného nároku žalobcu vo
výške sumy rovnajúcej sa istine, ktorú žalobca uhradil údajne pôvodným veriteľom z titulu ručenia za
žalovaného, a teda neexistuje pohľadávka, ktorá by mala byť po lehote splatnosti.

35. Žalovaný má za to, že žalobca v danom prípade nedisponuje ani pohľadávkou voči žalovanému z

titulu kapitalizácie úrokov z omeškania, pretože žalovaný vykonával úhrady na bankový účet pôvodných
veriteľov, nakoľko žalobca neuviedol žiaden preskúmateľný dôkaz o tom, že sumy, ktoré uvádza by
mali byť odvoditeľné reálnym výpočtom. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, v ktorý deň mali byť
pripísané prostriedky poskytnuté žalovaným na bankový účet pôvodných veriteľov, vzhľadom na čo
je žalobcom uplatnená suma titulom kapitalizácie úrokov z omeškania nepreukázateľná. Čo sa týka

žalobcom uplatneného nároku na náhradu úrokov z omeškania, žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu
ani v tomto smere neboli v konaní špecifikované jednotlivé faktúry, vo vzťahu ku ktorým si žalobca údajný
nárok uplatňuje, vzhľadom na čo je aj v tomto smere žalobcom uplatnený nárok nepreskúmateľný.36. Žalovaný ďalej uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie konal nesprávnym procesným postupom,
čím žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva, a to do takej miery, že na strane
žalovaného došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V predmetnej veci sa pred súdom prvej

inštancie dňa 27.05.2024 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd za prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu aj právneho zástupcu žalovaného prijal uznesenie, na základe, ktorého odročil pojednávanie
na deň 19.06.2024 o 13.30 hodine za účelom vyhlásenia rozsudku, ktoré však nebolo zrealizované,
a to z dôvodu nahláseného výskytu bomby na súde od 12.38 h a následnej evakuácii a uzavretí
budovy súdu. Nový termín verejného vyhlásenia rozsudku bol žalovanému oznámený dňa 04.07.2024

s tým, že v obsahu upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku sa uvádza, že súd prvej inštancie
vyhlási rozsudok dňa 26.06.2024 (streda) hodina: 10.30, pojednávacia miestnosť 123. Žalovaný teda
bol zo strany súdu prvej inštancie oboznámený o termíne verejného vyhlásenia rozsudku až ex post,
teda až po tom, ako došlo k samotnému verejnému vyhláseniu rozsudku. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/120/2009 zo dňa 13.10.2009.
Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie v súvislosti s oznámením času a miesta verejného vyhlásenia

rozsudku žalovanému postupoval procesne nesprávnym spôsobom, čím bolo zo strany súdu prvej
inštanciezasiahnutédoprocesnéhooprávnenia žalovanéhoosobnesazúčastniťnaverejnomvyhlásení
rozsudku a takýmto spôsobom si aj overiť, či k verejnému vyhláseniu rozsudku v predmetnom čase a
na predmetnom mieste skutočne došlo a s akým odôvodnením bol rozsudok vyhlásený.

37.Krozhodnutiu súduprvejinštancieohľadneneaplikovaniaustanovenia§257CSP žalovanýuviedol,
že s konštatovaním súdu prvej inštancie sa nemožno stotožniť a má za to, že v prípade, ak by aj v danej
veci boli naplnené dôvody preukazujúce údajný nárok žalobcu voči žalovanému (čo žalovaný namieta),
takvdanomprípadesúnaplnenédôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nakoľkožalobcajesilnýekonomický
subjekt a nepriznanie nároku na náhradu trov konania nebude mať nepriaznivý vplyv na status žalobcu,

pričom naopak u žalovaného by to mohlo ohroziť verejný záujem, a to riadne poskytovanie zdravotnej
starostlivosti, nakoľko je nevyhnutné zdôrazniť, že aj samotný žalobca si musí byť vedomý toho, že
vstupuje do pohľadávok voči zdravotníckym zariadeniam, ktoré sú dlhodobo podfinancované, a teda by
mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia pacientov. Priznaním nároku na náhradu trov konania by tak v
reálnom dôsledku mohlo dôjsť k zásahu do hodnôt chránených aj ústavnoprávnymi normami.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd Banskej Bystrici, ako
súd odvolací rozsudok Okresného súdu Trenčín zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatňuje právo na náhradu trov odvolacieho konania.

39. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným vyjadrením zo dňa 30.08.2024. Uviedol, že
okrem iných ako prílohu vyjadrenia zakladá do spisu nový rozsudok v skutkovo a právne identickej veci,
ktorým je rozsudok Mestského súdu Bratislava III. sp. zn. B2 - 25Cb/177/2020 zo dňa 20.06.2024, ktorý
je v prospech žalobcu. Žalovaným bola Univerzitná nemocnica Bratislava.

40. Žalobca napadnutý rozsudok považuje za vecne absolútne správny, riadne odôvodnený a v súlade s
rozhodovacou praxou všeobecných súdov Slovenskej republiky. Subjektívna nespokojnosť žalovaného
s výrokom a odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré nie sú v jeho prospech, nie je
odvolacím dôvodom. Odvolanie žalovaného neprináša (azda okrem časti venovanej VVR) žiadnu novú
argumentáciu, žiadne nové postrehy alebo myšlienky, ktoré by žalovaný neprodukoval už v konaní pred

súdom prvej inštancie.

41. Žalovaný tvrdí, že rozumie rozdielu medzi zmluvnou cesiou podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka a ručením podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, ale vraj nejde o tento rozdiel, ale o
to, že pôvodní veritelia žalovaného mali mať vzájomnú vôľu so žalovaným, aby v obchodnoprávnych

vzťahoch medzi pôvodnými veriteľmi a žalovaným nedochádzalo k zmene subjektu na strane veriteľa.
Nevedno z čoho usudzuje žalovaný, že pôvodní veritelia mali vôľu zákazom zmluvnej cesie vylúčiť
akúkoľvek zmenu subjektu na strane veriteľa a nakladanie so svojimi pohľadávkami. V konaní pred
súdom prvej inštancie nebol produkovaný žiaden dôkaz zo strany žalovaného, ktorý by preukazoval
takéto tvrdenie žalovaného. Uviedol, že účelom ručenia nie je primárne zmena v osobe veriteľa dlžníka.

Ručenie je zabezpečovací inštitút. Zmluvná cesia nie je zabezpečovací inštitút - tá sleduje primárne
zmenu v osobe veriteľa dlžníka. Ďalej poukázal na to, že nie je možné vylučovať kogentné ustanovenia
o ručení podľa Obchodného zákonníka. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka sú ustanovenia §
303, 304, 306 ods. 2 a 3, 308, 311 ods. 1 a 312 kogentnými ustanoveniami, ktoré ani keby hypotetickyzmluvné strany chceli vylúčiť vzájomnou dohodou, tak ich vylúčenie nie je možné. Tvrdenia žalovaného
o tom, ako bola vôľa strán vylúčiť akékoľvek nakladanie s pohľadávkami pôvodných veriteľov sú nielen
nepravdivé a ničím nepodložené, ale aj právno-technicky vylúčené. Ak žalovaný tvrdí, že ručiteľským

vyhlásením žalobcu dochádza k „obchádzaniu zákona“, tak tomu už žalobca vôbec nerozumie, pretože
zmluvná cesia je preto zmluvnou cesiou, lebo sa dohoduje medzi zmluvnými stranami. Nerozumie ako
môže ručiteľské vyhlásenie obchádzať zákon, keď zákaz zmluvnej cesie sa dohaduje zmluvne a jeho
existencia nie je daná zákonom.

42. K argumentácii žalovaného o údajnej neurčitosti ručiteľského vyhlásenia žalobcu vo vzťahu k
jednotlivým pôvodným veriteľom žalovaného, žalobca poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Košice
II. zo dňa 03.11.2021 č. k. 35Cb/95/2020-336, v ktorom sa tamojší súd v právne a skutkovo totožnej veci
už vysporiadal s touto argumentáciou iného žalovaného (Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice),
pričom išlo o identicky znejúcu formu ručiteľského vyhlásenia.

43. Ďalej sa žalobca vyjadril k omeškaniu žalovaného. Uviedol, že o tom, že dlžník, ktorý je v
omeškaní so zaplatením svojho dlhu je nepoctivý, de facto rozhodli v minulosti najvyššie súdne autority
v rozhodnutiach : uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.08.2007 sp. zn. III.
ÚS 218/07-8, podľa ktorého omeškanie dlžníka je porušením záväzkového vzťahu, ďalej rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.03.2009 sp. zn. 6Obo 96/08, podľa ktorého je

zodpovednosť dlžníka za omeškanie objektívnou zodpovednosťou. Ďalej poukázal na články smernice
Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 7/2011/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v
obchodných transakciách ako aj na Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z.z. a ustanovenia § 369 až 369d
Obchodného zákonníka, ktoré sú výsledkom transpozície tejto smernice Európskej únie do národných
právnych predpisov.

44. V otázke dobrých mravov a dobrovoľnosti štátneho oddlženia poukázal a do spisu založil uznesenie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.10.2022 sp. zn. 7Cob/74/2020 (išlo o spor žalobcu a Fakultnej
nemocnice s poliklinikou A. B. C. D. o zaplatenie pohľadávok s príslušenstvom), v ktorom sa krajský súd
venoval viacerým právnym otázkam, ktoré súvisia s pohľadávkami vzniknutými zo vzťahu dodávateľ a

nemocnica ako objednávateľ. Vo vyjadrení odcitoval body 44 až 48 odôvodnenia tohto uznesenia.

45. K tvrdeniu žalovaného ako žalobca nepreukázal plnenie z ručenia, poukázal na to, že žalobca do
súdneho spisu založil písomné potvrdenie od pôvodných veriteľov žalovaného o tom, že plnenia od
ručiteľa dostali v celej výške. Žalovaný zostal v tejto otázke pasívny a nenavrhol vykonať žiadne ďalšie

dokazovanie. Žiadnym spôsobom okrem spochybňovania týchto listinných dôkazov nebol v tejto otázke
aktívny a neuniesol dôkazné bremeno o opaku, čo je základom kontradiktórneho konania. Žalobca
pritom vychádzal z predbežného právneho posúdenia veci zákonnou sudkyňou súdu prvej inštancie,
ktorá tieto listinné dôkazy označila za postačujúce, preto žalobca nemal žiaden právny dôvod pristúpiť k
doplneniu dokazovania v tejto otázke. Poukázal tiež na množstvo rozsudkov, ktoré žalobca v tejto veci

založil do súdneho spisu s tým, že ide o bežný postup, kedy takýto listinný dôkaz v podobe písomného
potvrdenia pôvodného veriteľa dlžníka súdom úplne postačuje za účelom preukázania poskytnutia
plnenia z ručenia ručiteľom pôvodnému veriteľovi dlžníka. Preto žalobca nevidí žiaden dôvod, pre ktorý
by to nemalo postačovať aj v tomto súdnom konaní.

46. Ďalej poukázal na to, že podľa ustanovenia § 332 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka
súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom
zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil. V tejto súvislosti citoval z odôvodnenia rozsudku Mestského
súdu Bratislava III., že dňa 04.04.2024 č. k. B2-25Cb/122/2021-1281, čo bol spor medzi žalobcom ako
ručiteľom a Univerzitnou nemocnicou Bratislava ako žalovaným, v ktorom súd v otázke súhlasu alebo

nejakej ingerencie dlžníka s ručením uviedol, že „na vznik ručiteľského záväzku sa nevyžaduje žiadny
úkon dlžníka (napríklad súhlas). Ide tu o výnimku, lebo v obchodných vzťahoch platí všeobecná zásada,
že tretia osoba nemôže plniť za dlžníka bez jeho súhlasu s výnimkou, ak tretia osoba za záväzok ručí
alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil (§ 332 ods. 1)“. Dlžník
mimo vzťahu ručiteľ a pôvodný veriteľ a žiadna jeho ingerencia do tohto vzťahu nie je podľa platného

právneho stavu a rozhodovacej praxe súdov prípustná.

47. Žalobca poukázal na ďalšie rozsudky Okresného súdu Košice II., Okresného súdu Prešov a uviedol,
že v každom z rozsudkov zákonné sudkyne a sudcovia zhodne konštatovali, že plnenie z titulu ručeniav zmysle Obchodného zákonníka má za následok subrogáciu ručiteľa do pozície nového veriteľa
žalovaného vo vzťahu k istinám, ktoré miesto dlžníka plnil pôvodnému veriteľovi ručiteľ (žalobca).
Zdôraznili, že pôvodné pohľadávky preto nezanikli, naďalej existujú, avšak ich vlastníkom sa stal

žalobca. Potvrdzujú to aj názory rešpektovaných odborníkov z oblasti obchodného práva, na ktoré
žalobcavďalšomtextepoukázal.Uviedol,žežalovanýsvojezáväzkynikdynesplnil,pretonevidížalobca
žiaden právny dôvod, aby sa mohol dovolávať právnych účinkov. Nemení na tom nič ani tá skutočnosť,
že pôvodného veriteľa uspokojil žalobca ako ručiteľ miesto žalovaného dlžníka.

48. K nároku na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal žalobca aj na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2008 sp. zn. 3M Obdo 2/2007. Uviedol, že v zmysle záveru
ustanovenia § 308 a v zmysle vyššie uvedeného má za to, že žaloba žalobcu je dôvodná aj v časti
uplatnených úrokov z omeškania, ide o originálne príslušenstvo, na zaplatenie ktorého vznikol nárok
žalobcovi po plnení z ručenia za dni, kedy je žalovaný v omeškaní s plnením žalobcovi. K takému záveru
sa priklonili aj iné všeobecné súdy, ktorých rozsudky žalobca doručil do súdneho spisu.

49. K nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky uviedol, že táto právna
otázka už bola definitívne vyriešená rozsudkami Súdneho dvora EÚ a uzneseniami Najvyššieho súdu
SR. V zmysle všetkých vo vyjadrení citovaných rozhodnutí, nariadení a skutočností je nepochybné, že
žaloba žalobcu je dôvodná aj čo do výšky uplatneného nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške uplatnenej v žalobe (5.800,--eur ako súčin počtu pohľadávok 145 v
podobe 145 faktúr a sumy 40,--eur). Ide o originálny nárok žalobcu voči žalovanému, pretože podľa
judikatúry má každý veriteľ, ktorý disponuje pohľadávkou voči dlžníkovi, s ktorej zaplatením je dlžník v
omeškaní, automaticky nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

50. K okolnostiam verejného vyhlásenia rozsudku, kde sa žalovaný zjavnou procesnou obštrukciou
snaží dosiahnuť zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie pre údajnú procesnú chybu na strane súdu
prvej inštancie žalobca uviedol, že upovedomenie o mieste a termíne verejného vyhlásenia rozsudku
zaslal súd prvej inštancie do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného na slovensko.sk
dňa 20.06.2024. Právny zástupca žalovaného dostal dňa 20.06.2024 do svojej elektronickej schránky

notifikáciu o tom, že mu súd doručuje upovedomenie o termíne vyhlásenia VVR. Právny zástupca
žalovaného sa napriek vedomosti o tom, že predošlé vyhlásenie rozsudku bolo zmarené pre hrozbu
bombovým útokom, slobodne a dobrovoľne rozhodol, že túto elektronickú zásielku prevezme až dňa
04.07.2024. Navyše oznam súdu o tom, že VVR v danej veci bude dňa 26.06.2024 bol zverejnený aj
na úradnej tabuli súdu dňa 20.06.2024. Žalovaný a jeho právny zástupca tak mali hneď dve možnosti,

ako sa dozvedieť o termíne vyhlásenia VVR. Prípad Najvyššieho súdu SR, na ktorý poukazuje žalovaný
sa týka prípadu, kedy odvolací súd vôbec neoznámil stranám sporu, že by malo dôjsť k vyhláseniu
VVR. Nešlo tak o prípad, kedy súd doručoval žalovanému upovedomenie a ten natiahol lehotu na jeho
prevzatie a kedy súd zverejnil informáciu o termíne a mieste VVR aj na úradnej tabuli súdu.

51. K aplikácii § 257 CSP žalobca uviedol, že nepovažuje argumentáciu žalovaného v tejto otázke za
hodnú reakcie, keďže opäť raz žiada žalovaný nepriznať žalobcovi nejaký peňažný nárok len preto, že
je podnikateľským subjektom.

52. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny a riadne odôvodnený v zmysle § 387 ods. 1,2 CSP s tým, že žalobca si voči
žalovanému uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

53. Na vyjadrenie žalobcu reagoval písomným vyjadrením zo dňa 03.10.2024 žalovaný, ktorý uviedol,
že rozporuje vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného v celom rozsahu, nesúhlasí s ním a tvrdenia

uvádzané žalobcom považuje za nepreukázané. V plnom rozsahu zotrváva na všetkých svojich
tvrdeniach doposiaľ uvedených tak v písomných podaniach, ako aj v rámci prednesov, ktoré boli
uskutočnené na vykonaných pojednávaniach a dopĺňa ich týmto predkladaným vyjadrením.

54. Žalovaný tvrdenia žalobcu namieta a odmieta vyjadrenia žalobcu o akejkoľvek údajnej subjektívnej

nespokojnosti. Žalovaný v podanom odvolaní rozsiahlo špecifikoval a odôvodnil nedostatky rozhodnutia
súdu prvej inštancie, z dôvodov ktorých sa zo strany žalovaného s rozsudkom súdu prvej inštancie
nemožno stotožniť. Podľa žalovaného je rozsudok Mestského súdu Bratislava III. sp. zn. B2 - 25
Cb/177/2020 zo dňa 20.06.2024 založený na odlišných skutkových a právnych okolnostiach, vzhľadomna čo podľa názoru žalovaného nemožno žalobcom prezentovanú judikatúru aplikovať na daný
konkrétny prípad.

55. V prejednávanom prípade je to práve žalobca a pôvodní veritelia, ktorí sa všemožne a nehľadiac na
právnedôsledkysvojhokonaniasnažiaobísťvzájomnédohodymedzižalovanýmapôvodnýmiveriteľmi,
kedy sa mal žalobca stať údajným novým veriteľom žalovaného, a to prostredníctvom rôznych právnych
inštitútov, pri ktorých je podľa názoru žalovaného vzhľadom na charakter daného prípadu otázna ich
legitimita a zákonnosť. Tieto zásadné skutočnosti boli podľa názoru žalovaného zo strany súdu prvej

inštancie opomenuté, súd ich podľa názoru žalovaného pri svojom rozhodovaní neodôvodnene nevzal
do úvahy a ani sa s nimi relevantne nevysporiadal v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia. Takýto
postup prvoinštančného súdu nemožno zo strany žalovaného akceptovať.

56. Podľa žalovaného esenciálnou skutočnosťou, s ktorou sa v prejednávanom prípade súd prvej
inštancie nevysporiadal je, že postupom žalobcu a pôvodných veriteľov dochádza k obchádzaniu

vzájomnéhodojednaniamedzižalovanýmapôvodnýmiveriteľmi,nakoľkoúdajnýmručiteľskýmprávnym
vzťahom dochádza v skutočnosti k zastretiu reálneho právneho úkonu, a to vzájomného postúpenia
pohľadávky,atedadochádzakobchádzaniuvzájomnejdohodyžalovanéhoapôvodnýchveriteľovotom,
že v obchodnoprávnych vzťahoch medzi pôvodnými veriteľmi a žalovaným nebude dochádzať k zmene
subjektu na strane veriteľa, respektíve že k zmene subjektu na strane veriteľa by mohlo dôjsť výlučne

po predchádzajúcom súhlase žalovaného, respektíve Ministerstva zdravotníctva SR ako zriaďovateľa
žalovaného. V danom prípade však žalovaný ani jeho zriaďovateľ nikdy neboli požiadaní zo strany
akéhokoľvek subjektu o vydanie takéhoto súhlasu, ktorý by žalobcovi umožňoval vstúpiť do pozície
ručiteľa žalovaného. Predsa samotný pôvodný veritelia deklarovali svoju vôľu o nemennosti subjektu na
straneveriteľavobchodnoprávnychvzťahochsožalovaným,otoviacjeprežalovanéhonepochopiteľné,

že s týmito zastretými právnymi úkonmi žalobcu sa doposiaľ konajúce súdy v žiadnom z prejednávaných
prípadov náležite nevysporiadali, ale naopak, tieto nedôvodne akceptujú.

57. Ďalší právny nedostatok, ktorý bol podľa žalovaného doposiaľ z každej strany opomínaný je, že
ručiteľské vyhlásenie žalobcu nie je dostatočne určité, nakoľko v obsahu predmetného ručiteľského

vyhlásenia nie je dostatočným spôsobom špecifikovaný záväzok, za ktorý má ručiteľ ručiť. Tento
záväzok je však podľa názoru žalovaného potrebné špecifikovať určením každej jednej faktúry
vystavenej zo strany pôvodného veriteľa, ktorú mal údajne žalobca uhradiť za žalovaného. Opätovne
poukázal na to, že žalobca v konaní nepreukázal ani skutočnosť, že z jeho strany by malo dôjsť k
skutočnému splneniu údajných záväzkov žalovaného pôvodným veriteľom, nakoľko v tomto smere bolo

zo strany žalobcu v konaní predložené len vágne vyhlásenie pôvodných veriteľov o údajnej úhrade
sumy, ktorá mala byť zaplatená žalobcom titulom ručiteľského vyhlásenia. Z pohľadu žalovaného je
právne neakceptovateľné, že subjektívne žalobcom a pôvodnými veriteľmi prezentované vyhlásenia o
údajnom splatení záväzku by mali byť akceptované ako dôkaz údajne preukazujúci splatenie záväzkov
žalovaného pôvodným veriteľom.

58. Podľa žalovaného konaním žalobcu dochádza k zneužitiu systému, v ktorom sa pracuje s verejnými
financiami ľudí platiacich svoje zdravotné poistenia a skutočnosti, že štátne zdravotnícke zariadenia nie
sú objektívne schopné svoje záväzky uhrádzať včas. Žalovaný zotrváva na svojom právnom názore, že
súd prvej inštancie sa daným prípadom zaoberal len povrchne, a to skrz všeobecný výklad zákonnej

cesie podľa § 308 Obchodného zákonníka a skrz všeobecný výklad postúpenia pohľadávky, a teda
bez posúdenia hlbšieho kontextu a skutočného zámeru pôvodných veriteľov a žalobcu a dôsledkov z
takéhoto konania plynúcich.

59. Podľa žalovaného nemožno opomínať, že cieleným a účelovým konaním žalobcu v konečnom

dôsledku dochádza k poškodzovaniu práve pacientov zdravotníckeho zariadenia ako tretích subjektov
nezainteresovaných záväzkovoprávnych vzťahov žalovaného, na úkor ktorých by sa mal žalobca dostať
do privilegovaného postavenia, a to bez toho, aby sa bol býval súd prvej inštancie daným prípadom
zaoberal čo do jadra problematiky, keďže : v danom prípade absentuje konkrétny súhlas pôvodných
veriteľov so vstupom žalobcu do pozície ručiteľa; v praxi ručiteľa zabezpečuje a vyhľadáva strana

dlžníka, v tom prípade sa žalobca stal údajným ručiteľom žalovaného bez akejkoľvek ingerencie
žalovaného; žalovaný a pôvodní veritelia uzatvorili medzi sebou dohodu, že nepristúpia k postúpeniu
pohľadávok na tretie osoby; žalovaný mal by už v čase vzniku ručiteľského zväzkového vzťahu v
omeškaní s uspokojením pohľadávok pôvodných veriteľov, čo vyznieva prinajmenšom zvláštne, nakoľkopôvodníveriteliavčasevstupudoobchodnoprávnehovzťahusožalovanýmnemalipotrebuakéhokoľvek
zabezpečenia svojich prípadných pohľadávok a naviac na základe vlastnej a slobodnej vôle súhlasili
s dohodou o zákaze postúpenia pohľadávok; žalobca sa odmieta zúčastniť štátom riadenej koncepcie

oddlženia, hoci sa jedná o pohľadávku v oblasti zdravotníctva a oddlženie je mechanizmom, ktorým
zriaďovateľ štátnych zdravotníckych zariadení konvaliduje stav súvisiaci s nedostatočným financovaním
týchto zdravotníckych zariadení vrátane žalovaného; údajným uspokojením pohľadávok pôvodných
veriteľov sa na základe regresu žalobca domáha plnenia od žalovaného nielen čo do istiny, ale najmä
požadovaním príslušenstva pohľadávky, ktoré si pôvodní veritelia žalovaného v zásade nenárokujú.

60. Žalovaný zastáva názor, že konanie žalobcu a pôvodného veriteľa indikuje nepoctivý zámer žalobcu
nadobudnúť postavenie a práva veriteľa žalovaného, z dôvodu ktorého podľa názoru žalovaného
nemožno konaniu žalobcu poskytnúť právnu ochranu.

61.Ďalejžalovanýzotrvávanasvojomprávnomnázore,ženiejeaaninemôžebyťvomeškanísúhradou

akéhokoľvek dlhu žalobcovi a žalobca nie je oprávnený uplatňovať si voči žalovanému ani paušálnu
náhradu nákladov z uplatnenia pohľadávky, nakoľko v danom prípade nielenže neexistuje pohľadávka
žalobcu voči žalovanému, ale účelom paušálnej náhrady nákladov je odradiť od oneskorených platieb a
poskytnúť veriteľom spravodlivú náhradu nákladov na vymáhanie, ktoré vznikli v dôsledku oneskorenej
platby.

62. V danom prípade žalobca nedisponuje podľa žalovaného ani pohľadávkou voči nemu z titulu
kapitalizácie úrokov z omeškania, pretože žalovaný vykonával úhrady na bankový účet pôvodných
veriteľov, nakoľko žalobca neuviedol žiaden preskúmateľný dôkaz o tom, že sumy, ktoré uvádza by
mali byť odvoditeľné reálnym výpočtom. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, v ktorý deň mali byť

pripísané prostriedky poskytnuté žalovaným na bankový účet pôvodných veriteľov, vzhľadom na čo je
žalobcom uplatnená suma titulom kapitalizácie úrokov z omeškania nepreukázateľná.

63. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na náhradu úrokov z omeškania, žalovaný uviedol, že zo
strany žalobcu ani v tomto smere neboli v konaní špecifikované jednotlivé faktúry vo vzťahu, ku ktorým

si žalobca údajný nárok uplatňuje.

64. V ostatnom sa žalovaný v celom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení uvedených v obsahu podaného
odvolania, rozporuje tak skutkové aj právne okolnosti uvádzané žalobcom z dôvodov, ktoré rozsiahlo
odôvodnil a preukázal. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania.

65. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 24.10.2024, ku ktorému ako
prílohu založil do spisu nový rozsudok v skutkovo a právne identickej veci, a to rozsudok Krajského súdu
v Košiciach, ako odvolacieho súdu zo dňa 25.09.2024, č. k. 2Cob/108/2023-424, ktorý je v prospech

žalobcu. Žalovaným bola Fakultná nemocnica J. A. Reimana, Prešov a týmto rozsudkom odvolací súd
potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 14.07.2023 č. k. 25Cb/3/2022-377, ktorý žalobca
založil do súdneho spisu krátkou cestou na súdnom pojednávaní dňa 13.03.2024 s tým, že rovnopis
rozsudku dostal vtedy aj právny zástupca žalovaného. Vo vyjadrení žalobca poukázal na argumentáciu
Krajského súdu v Košiciach, ktorá súvisí s argumentáciou žalovanej Fakultnej nemocnice Trenčín

produkovanej v súdnom konaní. Argumentáciu žalovaného, ktorú reflektuje rozsudok odvolacieho súdu
a jeho citované časti odôvodnenia, preto považuje žalobca v daných častiach za irelevantnú a vecne
nesprávnu.

66. Ďalej uviedol, že keďže žalovaný vo svojom vyjadrení neprodukuje žiadnu novú argumentáciu,

žalobca prioritne poukazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaného ako aj na písomné a ústne
prednesy produkované v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že žalovanému sa evidentne
nepáči rozhodovacia prax všeobecných súdov Slovenskej republiky, na ktorú žalobca poukazuje a ktorú
postupne zakladá do spisu. Vraj ide vždy o skutkovo a právne odlišné situácie. To však vôbec nie je
pravdou, práve naopak - vždy ide o identické situácie. Štátna fakultná alebo univerzitná nemocnica si

objedná lieky, liečivá alebo zdravotnícky materiál. Nechá si ich dodať od dodávateľov a nezaplatí zaň.
Všetky súdne rozsudky, ktoré žalobca postupne založil do súdneho spisu sa týkajú skutkovo a právne
identických situácii.67. Pokiaľ ide o údajné obchádzanie zákazu zmluvnej cesie ručením, žalobca sa k nemu vyjadroval
už v konaní pred súdom prvej inštancie. Stačí sa pozrieť do priloženého rozsudku Krajského súdu v
Košiciach, kde sa tiež spomína presne taká istá argumentácia zo strany Prešovskej nemocnice, no

nebola jej nič platná, pretože je nezmyselná. Ručenie upravené v § 303 a nasl. Obchodného zákonníka
je inštitút zabezpečenia pohľadávky, ktorý je úplne odlišný od inštitútu zmluvného postupovania
pohľadávok, ktorý je upravený v paragrafe 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý nie je
zabezpečovacím inštitútom, iba spôsobom zmeny vlastníctva pohľadávky. Jedná sa o dva rozdielne
právne inštitúty, či už z pohľadu podmienok ich platného vzniku alebo ich účelu a zaradenia z hľadiska

vnútornej systematiky príslušnej právnej normy. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu z
dôvodu neplatnosti vzniku ručenia pre konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom a zneužitia
práva poukázal žalobca vo vyjadrení, napríklad na rozsudok Okresného súdu Košice II. zo dňa
03.11.2011 sp. zn. 35Cb/95/2020.

68. Ďalej uviedol, že argumentáciu v časti IV. zo strany žalovaného v jeho vyjadrení považuje žalobca

za argumentáciu, ktorá absolútne ignoruje rozhodovaciu prax všeobecných súdov v otázkach ručenia a
jeho právnych účinkov, ako aj platnú a účinnú právnu úpravu v zmysle Obchodného zákonníka.

69. Čo sa týka tvrdenia žalovaného o tom, ako si vraj pôvodní veritelia nikdy nenárokujú voči
nemocniciam príslušenstvo pohľadávok, je to buď lož alebo nevedomosť zo strany žalovaného, keď v

tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti napríklad priložený rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo
dňa 05.10.2021 sp. zn. 25Cb/184/2020. Išlo o súdny spor medzi dodávateľom nemocnice (PHARMOS,
a.s.) a žalovaným z titulu zaplatenia úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky. Ide dokonca o rozsudok pre uznanie, ktorým nemocnica uznala nárok svojho
dodávateľa na úroky z omeškania. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Piešťany,

v ktorom spoločnosť B. Braun Medical, s.r.o. požaduje od nemocníc v prípade omeškania aj zaplatenie
úrokov z omeškania a zároveň poukazuje na uznesenie o schválení zmieru zo dňa 17.12.2013 sp. zn.
42Cb/50/2012 vydané Okresným súdom Bratislava II. v spore medzi spoločnosťou E. - 1. slovenská
lekárnická akciová spoločnosť a žalovanou Univerzitnou nemocnicou Bratislava.

70. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v časti V. jeho vyjadrenia, žalobca nerozumie v čom má byť
nárok žalobcu nepreskúmateľný. Žalobca poukazuje na to, že v zmysle dlhoročnej ustálenej judikatúry
nestačí, aby žalovaný len popieral žalobcom uplatnený nárok. Námietka žalovaného musí byť konkrétna
a musí z nej byť zrejmé, čoho presne sa týka, v čom je uplatnený nárok vyčíslený údajne nesprávne a
ako inak to malo byť urobené. Žalobca sa má za to, že spôsob, akým argumentuje žalovaný v časti V.

svojho vyjadrenia tieto náležitosti nespĺňa a nie je preto žiaden dôvod sa ňou ďalej zaoberať, nakoľko
ani nie je možné sa k takto vznesenej námietke konkrétne vyjadriť zo strany žalobcu.

71.Vzhľadomnauvedenéskutočnostinavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávny
potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

%.

72. Dňa 14.04.2025 žalobca doložil do súdneho spisu dva rozsudky Krajského súdu v Bratislave,
ktoré boli vydané po podaní odvolania žalovaným a týkajú sa skutkovo právne identických súdnych
konaní, ktoré žalobca viedol na bratislavských súdoch s Univerzitnou nemocnicou Bratislava. Jedná

sa o rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.02.2025 sp. zn. 3Cob/157/2024 a sp. zn.
3Cob/174/2024. Žalobca uviedol, že prvoinštančné rozsudky mestského súdu Bratislava III sp. zn.
B2-25Cb/148/2021 a sp. zn. B2-25Cb/177/2020 už sú súčasťou súdneho spisu.

73. Písomným podaním zo dňa 22.07.2025 zaslal Krajský súd v Banskej Bystrici podanie žalobcu zo

dňa 14.04.2025 na vedomie právnej zástupkyni žalovaného.

74. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania
podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2, CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol
v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219
ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.75. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.

76. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaného zaoberal v rozsahu,
ktorý postačuje na konštatovanie, že žalovaný v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné
okolnosti prípadu. Odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m.m IV. ÚS 112/05,
I. ÚS 117/05).

77. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti napadnutého výroku I. rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 493.556,49 Eur s
príslušenstvom a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 5.800,- Eur
a výroku II., ktorým rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že medzi pôvodnými veriteľmi a

žalovaným bol dohodnutý zákaz postúpenia pohľadávok, že účinnosť ručenia sa viaže na súhlas veriteľa
s tým, že v danom prípade je otázne, či pôvodní veritelia takéto konanie skutočne akceptovali, nakoľko
žalobcom predložená žaloba a jej prílohy neobsahujú žiadny konkrétny súhlas pôvodných veriteľov,
ktorý by pripúšťal údajné postavenie žalobcu ako ručiteľa žalovaného, že žalobca v konaní riadne
nešpecifikoval záväzok, ktorý by mal zabezpečovať z pozície údajného ručiteľa žalovaného, že v konaní

nebola preukázaná skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k skutočnému splneniu údajných záväzkov
žalovaného pôvodným veriteľom, že v danom prípade sa žalobca stal údajným ručiteľom žalovaného
bez akejkoľvek vedomosti a iniciatívy žalovaného, že správanie žalobcu je v rozpore so zásadou
poctivého obchodného styku, že úroky z omeškania si pôvodní veritelia nenárokujú, že žalobca musí
preukázať, že plnil za žalovaného, že nemá nárok na paušálnu náhradu nákladov a že bolo porušené

právo na spravodlivý súdny proces, pretože žalovanému bolo oneskorene oznámené verejné vyhlásenie
rozhodnutia a zároveň bol toho názoru, že súd prvej inštancie v danom prípade neaplikoval ustanovenie
§ 257 CSP o nepriznaní náhrady trov konania správne, pretože podľa názoru žalovaného sú naplnené
dôvody hodné osobitného zreteľa.

78. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie, keď súd prvej inštancie konštatoval existenciu Ručiteľského vyhlásenia zo dňa
02.06.2022, ktoré podpísal žalobca ako ručiteľ podľa ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka,
v ktorom vyhlásil, že uspokojí veriteľa - obchodnú spoločnosť VITAMED.SK s.r.o., Pezinok, ak mu
dlžník Fakultná nemocnica Trenčín nesplní záväzky vzniknuté medzi dlžníkom a veriteľom na základe

dodania tovaru a služieb veriteľom dlžníkovi do súhrnnej výšky 41.523,74 Eur. Ručiteľ sa zaviazal podľa
ručiteľského vyhlásenia poskytnúť veriteľovi toto plnenie do 14 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie
a súčasného splnenia všetkých podmienok podľa bodu 3.3 Zmluvy o poskytovaní finančných služieb č.
R/06/2022 zo dňa 24.05.2022. Prílohou ručiteľského vyhlásenia bol zoznam faktúr v sume 41.523,74
Eur.

79. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval výzvu na plnenie od spoločnosti VITAMED.SK žalovanému
zo dňa 06.06.2022, ktorou vyzval žalovaného na úhradu splatnej sumy pohľadávky vo výške 41.523,74
Eur do 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň ho upozornil, že ak nebude v uvedenej
lehote jeho pohľadávka uhradená, vyzve na úhradu spoločnosť BFF Central Europe s.r.o., ktorá sa stala

na základe ručiteľského vyhlásenia podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 02.06.2022
ručiteľom žalovaného. Zároveň spoločnosť VITAMED.SK upozornila žalovaného, že v prípade splatenia
pohľadávky ručiteľom sa ručiteľ stáva novým veriteľom pohľadávky v súlade s § 308 Obchodného
zákonníka. Súčasťou výzvy na plnenie bol zoznam faktúr v celkovej hodnote 41.523,74 Eur. Žalovanému
bola výzva na plnenie doručená dňa 08.06.2022.

80. Zároveň mal súd prvej inštancie za preukázanú výzvu na plnenie spolu s predložením faktúr a
uplatnenie si záväzku z ručenia zo dňa 27.06.2022 od spoločnosti VITAMED.SK žalobcovi, v ktorej mu
oznámil, že na základe objednávok a následne vystavených faktúr eviduje voči žalovanému pohľadávkuv celkovej výške istiny 41.523,74 Eur. Oznámil mu, že dlžník bol výzvou na plnenie zo dňa 06.06.2022,
ktorá mu bola doručená dňa 08.06.2022 vyzvaný na plnenie s tým, že v stanovenej lehote svoj záväzok
neuhradil, a preto spoločnosť VITAMED.SK vyzvala žalobcu na základe jeho ručiteľského vyhlásenia zo

dňa 02.06.2022 ako ručiteľa na plnenie a uplatnil si nároky z titulu ručenia. Žalobcu požiadal o úhradu
pohľadávky vo výške 46.046,32 Eur do 15 dní od doručenia výzvy na účet spoločnosti VITAMED.SK.
Súd prvej inštancie konštatoval oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia od žalobcu pre žalovaného
zo dňa 28.06.2022, v ktorom žalobca oznámil žalovanému, že na základe Ručiteľského vyhlásenia zo
dňa 02.06.2022 sa stal ručiteľom žalovaného. Oboznámil ho s predmetom ručenia, výškou vystavených

faktúr a ich príslušenstva s tým, že zoznam faktúr je prílohou oznámenia. Oznámil mu, že veriteľ
(spoločnosť VITAMED.SK) si uplatnil nároky z titulu ručenia, požiadal žalovaného, aby ho oboznámil so
všetkými prípadnými námietkami, ktoré sú mu známe a ktoré by bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi a
požiadal ho o písomné oznámenie prípadných námietok do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia
o uplatnenie si nárokov z ručenia. Ďalej mu oznámil, že v prípade, ak mu oznámenie nebude v lehote
doručené, nebude možné následne uplatniť prípadné námietky (§ 309 Obchodného zákonníka).

81. Žalovaný žalobcovi a na vedomie aj spoločnosti VITAMED.SK s.r.o. písomným podaním zo dňa
12.07.2022 oznámil, že Ručiteľské vyhlásenie zo dňa 02.06.2022 považuje za obchádzanie dohody
o zákaze postúpenia pohľadávok veriteľa VITAMED.SK s.r.o., a preto považuje ručenie žalobcu za
neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a na základe uvedeného neuznáva

ani zmluvu, ktorá mala byť uzatvorená v jej prospech ako tretej osoby podľa ustanovenia § 50 OZ.
Žalobca žalovanému písomným podaním zo dňa 01.08.2022 oznámil plnenie z ručenia v celkovej
výške 31.523,74 Eur, ktoré pohľadávky uhradil dňa 19.07.2022 ako ručiteľ na základe výzvy v prospech
veriteľa, čím sa dňa 19.07.2022 stal voči žalovanému novým veriteľom z uvedených pohľadávok.
Súčasťouoznámeniabolzoznamfaktúrvovýške31.523,74Eur.VkonaníbolopreukázanéajPotvrdenie

o prijatí plnenia na základe ručenia vydané spoločnosťou VITAMED.SK dňa 26.09.2022, ktorým
potvrdila, že dňa 19.07.2022 jej bolo poskytnuté plnenie za pohľadávky vyplývajúce z objednávok
zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb a následne vystavených faktúr vo výške istiny 31.523,74
Eur, na základe uvedených skutočností sa spoločnosť BFF CE dňa 19.07.2022 stala novým veriteľom
dlžníka z pohľadávok uvedených v prílohe potvrdenia.

82. Odvolací súd ďalej vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý
konštatoval existenciu Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 04.07.2022 kde žalobca ako ručiteľ vyhlásil, že
uspokojí veriteľa MEDICAL GROUP SK a.s., Bratislava podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka,
ak mu dlžník nesplní záväzky vzniknuté medzi dlžníkom a veriteľom na základe dodania tovaru a

služieb veriteľom dlžníkovi, do súhrnnej výšky 750.000,-- Eur istiny a do súhrnnej výšky 200.000,-- Eur
úrokov z omeškania s tým, že ručiteľ poskytne veriteľovi plnenie záväzkov dlžníka, za ktoré sa týmto
ručiteľským vyhlásením zaručil a ktoré dlžník veriteľovi nesplnil na základe písomnej výzvy veriteľa
dourčenej ručiteľovi, pričom ručiteľ poskytne veriteľovi toto plnenie do 14 dní od doručenia výzvy na
plnenie a súčasného splnenia všetkých podmienok podľa bodu 3.3 Zmluvy o poskytnutí finančných

služieb č. R/08/2022 zo dňa 01.07.2022.

83. V konaní bola konštatovaná aj výzva na plnenie od spoločnosti MEDICAL GROUP SK žalovanému
zo dňa 04.07.2022, ktorou ho vyzval na úhradu splatnej sumy pohľadávky vo výške 513.646,13 Eur
do 5 pracovných dní od doručenia výzvy. Žalovaný bol upozornený, že ak nebude v uvedenej lehote

pohľadávka veriteľa uhradená, vyzve na úhradu spoločnosť BFF Central Europe s.r.o., ktorá sa stala
na základe Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 04.07.2022 jeho ručiteľom a upozornil žalovaného, že v
prípade splatenia pohľadávky ručiteľom sa ručiteľ stáva novým veriteľom pohľadávky v súlade s § 308
Obchodného zákonníka. Súčasťou výzvy na plnenie bol zoznam faktúr v sume 513.646,13 Eur.

84. V konaní bola zároveň konštatovaná existencia Výzvy na plnenie - uplatnenie si záväzku z ručenia
od spoločnosti MEDICAL GROUP SK a.s. zo dňa 19.07.2022 adresovaná žalobcovi, ktorou mu oznámil,
že dlžník bol vyzvaný na plnenie Výzvou zo dňa 04.07.2022, ktorá mu bola doručená dňa 08.07.2022
s tým, že dlžník v stanovenej lehote záväzok neuhradil, preto ho spoločnosť MEDICAL GROUP SK
a.s. vyzýva na základe Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 04.07.2022 ako ručiteľa na plnenie a uplatňuje

si nároky z titulu ručenia. Požiadal žalobcu o úhradu pohľadávky vo výške 513.646,13 Eur. Súčasťou
výzvy na plnenie bol zoznam faktúr. Následne žalobca písomným podaním zo dňa 20.07.2022 oznámil
žalovanému uplatnenie si nárokov z ručenia kde mu oznámil, že si veriteľ uplatnil voči žalobcovi ako
ručiteľovi nároky z ručenia a požiadal ho, aby ho oboznámil so všetkými prípadnými námietkami, ktorésú mu známe a ktoré by bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi. Požiadal ho o písomné oznámenie
prípadných námietok do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia o uplatnení si nárokov z ručenia
s tým, že v prípade, že mu nebude oznámenie v lehote doručené, nebude možné následne uplatniť

prípadné námietky (§ 309 Obchodného zákonníka). Súčasťou oznámenia bol zoznam faktúr v celkovej
výške 513.646,13 Eur.

85. Listom z 01.08.2022 oznámil žalobca žalovanému, že na základe Ručiteľského vyhlásenia zo dňa
04.07.2022 sa stal ručiteľom žalovaného s tým, že predmetom ručenia boli pohľadávky spoločnosti

MEDICAL GROUP SK a.s. vyplývajúce z objednávok zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb a
následne vystavených faktúr v celkovej výške 493.320,47 Eur a ich príslušenstva. Tieto pohľadávky
uhradili dňa 29.07.2022, keď si ako ručiteľ splnil svoj záväzok z ručenia na základe výzvy v prospech
veriteľa. Na základe týchto skutočností sa dňa 29.07.2022 stal žalobca novým veriteľom žalovaného
z uvedených pohľadávok a požiadal žalovaného, aby tieto pohľadávky uhradil na účet spoločnosti
žalobcu. Prílohou Oznámenia bol zoznam faktúr v celkovej výške 493.320,47 Eur. Súd mal preukázané

aj Potvrdenie o prijatí plnenia na základe ručenia vystaveného spoločnosťou MEDICAL GROUP SK a.s.
dňa 06.09.2022, v ktorom potvrdil, že zo strany spoločnosti BFF Central Europe s.r.o., Bratislava ako
ručiteľa na základe Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 04.07.2022 bolo spoločnosti MEDICAL GROUP SK
dňa 29.07.2022 poskytnuté plnenie za pohľadávky vyplývajúce z objednávok, zmlúv a na ich podklade
vystavených faktúr vo výške istiny 493.320,47 Eur s tým, že na základe uvedených skutočností sa

spoločnosť BFF CE dňa 29.07.2022 stala novým veriteľom dlžníka z pohľadávok uvedených v prílohe
tohto potvrdenia.

86. Písomným podaním zo dňa 25.07.2022 zaslal žalovaný žalobcovi a na vedomie aj spoločnosti
MEDICAL GROUP SK a.s. stanovisko k Oznámeniu o uplatnení si nárokov z ručenia, v ktorom žalobcovi

oznámil, že Ručiteľské vyhlásenie zo dňa 04.07.2022 považuje za neplatné, nakoľko mu nebolo
preukázané splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok ručenia s tým, že v prípade dodatočného
preukázania splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok ručenia je žalovaný ochotný pristúpiť k
rokovaniu o splátkovom kalendári a informoval žalobcu, že spoločnosti MEDICAL GROUP SK a.s.
naďalej plní sčasti svoje záväzky.

87. Spoločnosť MEDICAL GROUP SK a.s. vyzvala písomným podaním zo dňa 11.08.2022 žalovaného
aj na úhradu splatnej sumy pohľadávky vo výške 88.648,73 Eur do 5 pracovných dní od doručenia výzvy.
SúčasťouvýzvybolzoznamfaktúrnazákladektorýchsiuplatňujespoločnosťMEDICALGROUPSKa.s.
úroky z omeškania a listom zo dňa 05.09.2022 vyzvala spoločnosť MEDICAL GROUP SK a.s. žalobcu

na plnenie - uplatnenie si záväzku z ručenia, keďže žalovaný na základe výzvy na plnenie svoj záväzok
voči spoločnosti MEDICAL GROUP SK a.s. neuhradil.

88. Žalobca následne listom zo dňa 12.09.2022 oznámil žalovanému uplatnenie si nárokov z ručenia
na základe Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 04.07.2022 a listom zo dňa 28.09.2022 oznámil žalobca

žalovanému plnenie z ručenia s tým, že na základe Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 04.07.2022 uhradili
pohľadávku spoločnosti MEDICAL GROUP SK a.s. vo výške 88.648,73 Eur dňa 27.09.2022, a to ako
ručiteľ na základe výzvy v prospech veriteľa, čím sa stal voči žalovanému novým veriteľom uvedených
pohľadávok v celkovej výške 88.648,73 Eur.

89. Z obsahu spisu mal ďalej odvolací súd preukázané Potvrdenie záväzku spoločnosti žalovaného
k dátumu 31.12.2021 adresovaného spoločnosti MEDICAL GROUP SK a.s. Jednalo sa o súpis
neuhradených pohľadávok v celkovej výške 569.881,42 Eur, keď žalovaný vyhlásil, že jeho záväzok
voči MEDICAL GROUP SK a.s. zodpovedá účtovnej evidencii MEDICAL GROUP SK a.s. vo výške
569.881,42 Eur. Potvrdenie žalovaného bolo vydané dňa 07.02.2022.

90. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

91. Podľa § 308 Obchodného zákonníka ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči

dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré
sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.92. Podľa § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti
dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí.
Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom

zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.

93. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

94. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

95. Odvolací súd po preštudovaní spisu konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom
na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil. Náležite vysvetlil, prečo po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,

že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 493.556,49 Eur s príslušenstvom, paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávok v celkovej výške 5.800,- Eur a podrobne opísal, akými
úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu riadil. Zároveň súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne

uvádzať.

96. Iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie správne vyhodnotil, že v danom prípade sa podľa § 308 Obchodného zákonníka stal ručiteľ
- žalobca, ktorý uhradil záväzok dlžníka novým veriteľom dlžníka v rozsahu uhradeného záväzku,

čím mu vzniká nové právo voči dlžníkovi. S poukazom na námietku žalovaného ohľadne nemožnosti
postúpenia pohľadávok na základe dohody medzi pôvodnými veriteľmi a žalovaným poukázal správne
súd prvej inštancie na rozdiel medzi zákonnou cesiou podľa § 308 Obchodného zákonníka a postúpením
pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka, keď dôsledkom splnenia záväzku ručiteľom je to, že
ručiteľ nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa, stáva sa novým veriteľom dlžníka namiesto pôvodného

veriteľa s tým, že tu ide o nútenú cesiu, resp. zákonnú cesiu, ktorá sa uskutoční na základe zákona.
Splnením záväzku ručiteľom zaniká záväzok len voči pôvodnému veriteľovi, ale záväzok dlžníka trvá
aj naďalej voči ručiteľovi, resp. novému veriteľovi, a preto je dlžník povinný plniť ručiteľovi to, čo bol
povinný plniť pôvodnému veriteľovi a ručiteľ z titulu svojich nových veriteľských oprávnení je oprávnený
požadovať od dlžníka, aby mu plnil to, čo on plnil za neho pôvodnému veriteľovi. V prípade postúpenia

pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, teda postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe
zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku
proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým
veriteľom. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani na vznik ručiteľského záväzku sa nevyžaduje

súhlas dlžníka.

97. S poukazom na uvedené je námietka žalovaného ohľadne neplatnosti ručiteľského vyhlásenia
žalobcu je nedôvodná. Ručenie je inštitút zabezpečenia pohľadávky, pričom podstatou postúpenia
pohľadávky je zmena v osobe veriteľa. V prejednávanej veci nedošlo k uzatvoreniu žiadnych zmlúv o

postúpení pohľadávok medzi žalobcom a pôvodnými veriteľmi, išlo o ručenie na základe ručiteľských
vyhlásení. Pôvodní veritelia žalovaného nepostúpili žiadnu svoju pohľadávku na žalobcu. V tejto
súvislosti odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnom
rozsahu stotožňuje.

98. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že využitie
právneho režimu zabezpečenia pohľadávky ručením nemožno považovať za obchádzanie dojednania
medzi žalovaným a obchodnými spoločnosťami a o zákaze postúpenia pohľadávky v zmysle Príkazu
ministra zdravotníctva SR.99. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného, že Ručiteľské vyhlásenie
žalobcu vykazuje viaceré právne vady a žalobca ani riadne nešpecifikoval záväzok, ktorý by mal

zabezpečovať z pozície údajného ručiteľa žalovaného, ani s námietkou žalovaného, že zo strany
žalobcu nebola preukázaná v konaní skutočnosť, že by malo dôjsť k splneniu údajných záväzkov
žalovaného pôvodným veriteľom. Odvolací súd konštatuje, že obe Ručiteľské vyhlásenia spĺňajú
zákonom stanovené náležitosti. Sú v nich označený ručiteľ, veriteľ, dlžník, špecifikované záväzky
dlžníka, ich výška, s tým, že prílohu Ručiteľských vyhlásení tvoril zoznam faktúr. Ďalej bolo v

Ručiteľských vyhláseniach uvedené dokedy ručenie trvá, v akej výške poskytne ručiteľ veriteľovi plnenie
záväzkov dlžníka a na základe akej zmluvy sa tieto Ručiteľské vyhlásenia uzatvárajú.

100. Nedôvodná je aj ďalšia námietka žalovaného, že nie je preukázané, či skutočne žalobca pôvodným
veriteľom žalovaného pohľadávku, ktorú si teraz vymáha od žalovaného uhradil, keď podľa názoru
odvolacieho súdu bolo v konaní nesporne preukázané, že pôvodní veritelia najprv vyzvali na plnenie

žalovaného, oznámili mu, že ak nebude v lehote stanovenej vo výzve uhradená pohľadávka, vyzvú na
úhradu spoločnosť BFF Central Europe s.r.o. ako ručiteľa, a to na základe Ručiteľského vyhlásenia,
zároveň bol žalovaný pôvodnými veriteľmi upozornený, že v prípade splatenia pohľadávky ručiteľom
sa ručiteľ stáva novým veriteľom pohľadávky v súlade s § 308 Obchodného zákonníka. K výzvam boli
priložené zoznamy faktúr, ktoré bol povinný žalovaný uhradiť a zároveň bolo nesporne preukázané,

že pôvodní veritelia si v dôsledku nezaplatenia pohľadávok uplatnili voči žalobcovi záväzok z ručenia.
Samotní pôvodní veritelia potvrdili, že zo strany spoločnosti BFF Central Europe s.r.o., došlo k
poskytnutiu plnenia vo výškach uvedených v potvrdeniach.

101. Pokiaľ žalovaný zastáva názor, že nikdy nebol a ani nie je oprávnený akýkoľvek svoj prípadný

záväzok evidovaný voči pôvodným veriteľom uhrádzať žalobcovi, ale len výlučne pôvodným veriteľom
ako skutočným veriteľom prípadnej pohľadávky, konštatuje odvolací súd, že žalovaný mal možnosť na
základe výziev na plnenie uhradiť svoj záväzok pôvodným veriteľom, čo sa však nestalo. Zároveň bol
upozornený, že ak tieto pohľadávky neuhradí, vyzvú pôvodní veritelia na úhradu spoločnosť žalobcu,
ktorá sa na základe Ručiteľského vyhlásenia stala ručiteľom žalovaného. Žalovaný bol teda pôvodnými

veriteľmi jednak vyzvaný na zaplatenie ich pohľadávok a zároveň bol upozornený na to, že ak tieto
pohľadávky veriteľov neuhradí, budú si ich veritelia vymáhať od žalobcu ako ručiteľa žalovaného. Ak
teda žalovaný v odvolaní tvrdí, že mal uhrádzať svoj prípadný záväzok len pôvodným veriteľom, ako
skutočným veriteľom prípadnej pohľadávky, mohol tak učiniť na základe výziev na plnenie od pôvodných
veriteľov, k čomu však nedošlo. Preto ani táto námietka žalovaného nie je dôvodná.

102. K odvolacej námietke žalovaného, že správanie žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka konštatuje odvolací súd, že v súdenom prípade
nezistil také konanie žalobcu, ktoré by vykazovalo znaky rozporu so zásadami poctivého obchodného
styku.

103. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

104. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecných morálnych zásad,

či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie
konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné a záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor
zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon
subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva,
ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze

zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Zásady poctivého
obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva. Tu sú kritériom právnej ochrany výkonu
práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj
keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu. Tým, že Obchodný
zákonník v § 265 všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, tieto zásady majú v

tomto prípade právnu záväznosť.

105. Zásada, že výkon práva, ktorý je v rozpore s zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva
právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka) deklaruje jednu zo zásad, na ktorých stojí Obchodnýzákonník. Táto zásada má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami
v obchodovaní. Uplatňovanie zásady poctivého obchodného styku v obchodnej praxi spočíva v
rešpektovaní tejto zásady už pri uzatváraní obchodných zmlúv, ako aj v priebehu ich plnenia. Požiadavka

poctivého obchodného styku je kompatibilná s dobrými mravmi a uplatňuje sa v obchodnom styku. Pod
pojmom zneužitie práva sa rozumie prekročenie rozsahu oprávnenia, rozpor s cieľom, ktorý právna
norma na výkon oprávnenia určuje (resp. ktorý výkonom sleduje,) a tým bezdôvodný zásah do práv a
právom chránených záujmov iných subjektov, ktoré tvorí obsahovú súčasť samotného subjektívneho
práva.

106. S poukazom na uvedené podľa odvolacieho súdu ani uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní finančných
služieb medzi žalobcom a pôvodnými veriteľmi, ani Ručiteľské vyhlásenie žalobcu nemožno považovať
za konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ručiteľské vyhlásenie žalobcu
je obchodnou praxou v rámci záväzkových vzťahov v podnikateľskom prostredí realizované v súlade so
zákonom a tak ako už odvolací súd uviedol, Ručiteľské vyhlásenie spĺňalo všetky zákonom vyžadované

náležitosti. Na to, aby mohol súd skonštatovať, že konanie žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, muselo by ísť z jeho strany o konanie, ktorým by žalobca bezdôvodne zasahoval
do práv žalovaného. Žiadne také konanie žalobcu však odvolací súd nezistil, keďže žalovaný bol v
obchodnom styku s pôvodnými veriteľmi, na základe jeho objednávok mu bol dodaný zdravotnícky
materiál a lieky, ktoré on prevzal a bol povinný za tento dodaný tovar uhradiť kúpne ceny v zmysle

predložených faktúr nachádzajúcich sa v súdnom spise. Keďže tak neurobil ani na základe výzvy
pôvodných veriteľov, uplatnili si pôvodní veritelia uhradenie svojej pohľadávky od ručiteľa žalovaného -
žalobcuanáslednetentoodžalovaného.Keďžežalovanýanižalobcovidobrovoľneuvedenépohľadávky
neuhradil,žalobcasasvojhonárokudomáhavrámcikonaniapredsúdomatakétouplatňovaniesisvojho
nároku nemôže byť podľa názoru odvolacieho súdu považované za rozporné s poctivým obchodným

stykom. S tým, že v rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon práva stranou v konaní, ktorý je
výrazom zneužitia tohto práva na úkor protistrany. Žiadne okolnosti, ktoré by viedli súd k záveru o konaní
žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, či o výkone práva žalobcu zneužívajúcim spôsobom, odvolací súd
v prejednávanej veci nezistil.

107. Podľa odvolacieho súdu nie je dôvodná ani námietka žalovaného ohľadne uplatňovania si úrokov
z omeškania zo strany žalobcu, ktorý uviedol, že pôvodní veritelia žalovaného si v zásade nenárokujú
príslušenstvo pohľadávky, čo je podľa názoru žalovaného aj primárnym dôvodom prečo žalobca odmieta
využiť pomoc od štátu formou koncepcie oddlženia nemocníc, keďže v takom prípade by sa musel vzdať
príslušenstva pohľadávky. Z predložených listinných dôkazov je nesporne preukázané, že žalovaný sa

dostal so zaplatením predmetných faktúr do omeškania a z tohto dôvodu žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie úroku z omeškania tak, ako mu ho priznal aj súd prvej inštancie. Keďže bol žalovaný v
omeškaní s úhradou svojho záväzku voči pôvodnému veriteľovi, správne súd prvej inštancie rozhodol,
keď ho zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni plnenia ručiteľského
záväzku až do zaplatenia. K odvolacej námietke žalovaného, že si ani pôvodní veritelia v zásade

nenárokujú príslušenstvo pohľadávky sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že aj pôvodní veritelia si voči
rôznym nemocniciam nárokujú príslušenstvo pohľadávok, keď poukázal na viaceré rozhodnutia súdov
Slovenskej republiky, v ktorých sa dodávatelia nemocníc domáhali zaplatenia úrokov z omeškania a
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

108. Podľa odvolacieho súdu nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že žalobca nemá nárok na
paušálnu náhradu nákladov, nakoľko podľa jeho názoru nielenže neexistuje pohľadávka žalobcu voči
žalovanému, ale účelom paušálnej náhrady nákladov je odradiť od oneskorených platieb a poskytnúť
veriteľom spravodlivú náhradu nákladov za vymáhanie, ktoré im vznikli v dôsledku oneskorenej platby.
Súd prvej inštancie priznanie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo

výške 5.800,- Eur dostatočne odôvodnil, keď poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30.11.2022 sp. zn. 2Obdo/59/2021, podľa ktorého „Veriteľ má nárok na paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka
v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 40,- Eur za každú pohľadávku, ktorá
je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo poskytnutie služby, a to aj v prípade, že

si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Takáto faktúra musí zodpovedať jednej
ucelenej obchodnej transakcii smerujúcej k dodávke tovaru alebo poskytnutiu služieb za odplatu, teda
nesmie byť účelovo delená. Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradoupohľadávky, ani na výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná automaticky po uplynutí lehoty splatnosti
pohľadávky.“ S poukazom na uvedené odvolací súd uvádza, že žalobca má nárok okrem príslušenstva
pohľadávkyajnapaušálnunáhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky,akosprávnerozhodol

aj súd prvej inštancie.

109. Žalovaný v odvolaní ďalej namietol, že súd prvej inštancie konal nesprávnym procesným postupom,
čím žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva do takej miery, že na strane
žalovaného došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to s odôvodnením, že nový termín

verejného vyhlásenia rozsudku bol žalovanému oznámený dňa 04.07.2024, teda že žalovaný bol zo
strany súdu prvej inštancie oboznámený o termíne verejného vyhlásenia rozsudku až po tom, ako došlo
k samotnému verejnému vyhláseniu rozsudku.

110. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pojednávanie konané dňa 27.05.2024 bolo odročené na deň
19.06.2024 o 13:30 hod. za účelom vyhlásenia rozsudku. Právny zástupca žalobcu a právny zástupca

žalovaného zobrali termín vyhlásenia rozsudku na vedomie s tým, že osobitne predvolaní nebudú. Na
č.l. 614 spisu sa nachádza úradný záznam súdu prvej inštancie o tom, že verejné vyhlásenie rozhodnutia
nariadené na deň 19.06.2024 o 13:30 hod. nebolo realizované z dôvodu nahláseného výskytu bomby
na súde o 12:38 hod. a následnej evakuácii a uzavretí budovy súdu. Zároveň súd prvej inštancie nariadil
doručiť právnemu zástupcovi žalobcu a právnemu zástupcovi žalovaného emailom i do elektronickej

schránky prípis znenia, že nový termín, na ktorom bude verejne vyhlásený rozsudok bol určený v súlade
s príslušnými procesnými predpismi pri zachovaní procesných lehôt na deň 26.06.2024 o 10:30 hod.
v pojednávacej miestnosti č. 123. Nariadil doručiť upovedomenie o termíne pojednávania na ktorom
bude vyhlásený rozsudok právnemu zástupcovi žalobcu, právnemu zástupcovi žalovaného. V súdnom
spise sa nachádza doručenka o doručení predmetného úradného záznamu a upovedomenia právnemu

zástupcovi žalobcu, právnej zástupkyni žalovaného ktorej bol prípis doručený emailovým podaním zo
dňa 20.06.2024 a zároveň sa v spise nachádza na č.l. 618 oznámenie vyvesené na úradnej tabuli súdu
dňa 20.06.2024 o tom, že dňa 26.06.2024 o 10:30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 123 v budove
OkresnéhosúduTrenčínbudevprávnejveciBFFCentralEuropes.r.o.protiFakultnánemocnicaTrenčín
o zaplatenie 493.556,49 Eur s príslušenstvom verejne vyhlásené rozhodnutie. Na č.l. 619 sa nachádza

úradný záznam o tom, že dokument verejné vyhlásenie rozsudku 22Cb/110/2022 bol zverejnený na
úradnej tabuli súdu od 20.06.2024 do 05.07.2024.

111. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 219 ods. 3
CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Zároveň právnej zástupkyni žalovaného
súd čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku oznámil aj emailovým podaním zo dňa 20.06.2024.
S poukazom na uvedené ani táto námietka žalovaného nie je dôvodná.

112. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neaplikoval na rozhodnutie o nároku

na náhradu trov konania ustanovenie § 257 CSP, keď podľa jeho názoru sú naplnené dôvody hodné
osobitného zreteľa, nakoľko žalobca je silný ekonomický subjekt a nepriznanie nároku na náhradu trov
konania nebude mať nepriaznivý vplyv na status žalobcu, pričom naopak u žalovaného by to mohlo
ohroziť verejný záujem, a to riadne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania správne v súlade s § 255 ods. 1 CSP a

žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

113. Výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok obsahuje § 257 CSP, ktorý umožňuje súdu, aby vo
výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na

náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Ustanovenie § 257 CSP nemožno
vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov
konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej
veci ako aj v okolnostiach na strane účastníka konania.

114. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad
týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že
je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Totoustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, na dosiahnutie spravodlivosti strany sporu,
pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa možno
uviesť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu,

dôležitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy,
osobné pomery strany sporu a nízky príjem.

115. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne v súdenej veci neaplikoval ustanovenie
§ 257 CSP a uvedený postup aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie

vzhľadom na dané dospel k záveru, že v danom prípade nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257
CSP a bolo namieste priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, keďže bol v
konaní v celom rozsahu úspešný.

116. Odvolateľ v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom neuviedol žiadne
argumenty spôsobilé zmeniť, resp. spochybniť správnosť zistených skutkových záverov. Odvolací súd

zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca svoje dôkazné bremeno v konaní uniesol,
odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné s poukazom na to, že súd prvej
inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, pričom svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil.

117. Vzhľadom na závery prijaté a vysvetlené v tomto rozhodnutí, odvolací súd nezistil relevantnosť ani
jedného z odvolacích dôvodov žalovaného, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej prvej a
závislej druhej výrokovej vete o trovách prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

118. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

119. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).