Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125308040
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6125308040.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: A. B., C., C.

C. D. XXXX/XX, XXX XX E., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so
sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: G. H., I.. B. F. J., C. C. K.
X, XXX XX L. – C. M., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 711 832, o zaplatenie
206,54 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 206,54 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
7,65 % ročne zo sumy 206,54 EUR od 14.04.2025 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.05.2025 a postúpenou Okresnému
súdu Žilina dňa 27.06.2025 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 206,54 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 206,54 EUR od 14.04.2025 do zaplatenia
a nahradenia trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.01.2025 došlo v N. k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol
O. L., nar.XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX N. D. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody
došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal
poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo
bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa
03.02.2025, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom

náhradného vozidla trval od 03.02.2025 do 13.02.2025 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise, až do objektívnej a reálnej možnosti vyzdvihnúť si opravené motorové vozidlo z autoservisu
po doručení krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým
spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii
iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení
doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú
dňa 28.02.2025 na sumu 655,06 EUR s DPH za 11 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo

fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla.
Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie
zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči
žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradnéhovozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle
bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2025 vznikla voči žalovanému pohľadávka

vo výške 655,06 EUR s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval
žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka
mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 31.03.2025 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo
výške 448,52 EUR. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné
plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol

žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo
forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti
užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom
žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného
rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla
vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S

poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia
žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 11.04.2025
podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 27.03.2025
podľa oznámenia o poistnom plnení. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáhal
uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 206,54 EUR spolu s úrokom z omeškania

vo výške 7,65 % ročne od 14.04.2025 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky
predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na
náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva

zachovaný,zmenilasalenosobaoprávnenádomáhaťsauspokojeniapredmetnejpohľadávky.Dlžníkom
v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn.
3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok

Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený
sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo
v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho
dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za

nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené
vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať

pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy, a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby
bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká

nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané
nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,
predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok
Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 24.09.2019, sp. zn.: 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli

vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas
toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným
motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku
(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu

v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukázal na právny názor a závery ÚS SR vyslovené
v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený
Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. Ústavný súd SR sa v odôvodnenípredmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu
o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu

o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody,
vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo
vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie.
Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS

215/2020.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 4Up/680/2025 zo
dňa 23.05.2025 (č.l. 27 spisu).

4. Žalovaný podal v zákonnej lehote na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu

odpor, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za
nedôvodný. Žalobca odôvodnil svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 20.01.2025 došlo v
Rosine k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom
v čase dopravnej nehody bol O. L., nar.XX.XX.XXXX, bytom: H. XXX, XXX XX N. D. (ďalej len
„Poškodený“). K vzniku spôsobenej škody malo dôjsť prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne

poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania
jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme
dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 03.02.2025 (ďalej len „Zmluva o nájme“), na základe
ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo (ďalej len „Náhradné vozidlo“).
Nájom náhradného vozidla mal trvať od 03.02.2025 do 13.02.2025. Po ukončení doby trvania nájmu

náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 28.02.2025 na
sumu 655,06 EUR s DPH za 11 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla, pričom vo fakturovanej
sume mal byť zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla (ďalej
len „Faktúra“). Poškodený mal zároveň dňa postúpiť svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Na

základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.03.2025 (ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení“)
zaslaného žalobcovi došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu škodovej udalosti.
Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného vozidla celkovo vo výške 448,52
EUR. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaným, žalovaný poukázal na
odôvodnenie uvedené v Oznámení o poistnom plnení, v zmysle ktorého bola priznaná primeraná

doba zapožičania náhradného vozidla v rozsahu 9 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla
poškodeného zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných
dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Zapožičanie náhradného
vozidla bolo žalovaným priznané len do vystavenia faktúry za opravu vozidla poškodeného, t. j. do
dňa 11.02.2025. Žalovaný mal za to, že prenájom náhradného vozidla po reálnej oprave poškodeného

motorového vozidla poškodeného bol zjavne neúčelný. Obvyklosť a primeranosť žalovaným aplikovanej
dennej sadzby prenájmu vo výške 36,- EUR bez DPH/deň (44,28 EUR s DPH) žalovaný preukazoval
predkladanými cenníkmi. Na dôkaz uvedených skutočnosti predložil zároveň výpočet nákladov za
prenájom náhradného vozidla. Žalovaný ďalej uviedol, že z Oznámenia o poistnom plnení sa teda
žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany

žalovaného poskytnuté. Žalobca pritom neuviedol ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali poskytnutie vyššej sumy, než aká už bola poskytnutá. Žalobca zároveň žiadnym
spôsobom nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom prehlásení
poškodeného zo dňa 13.02.2025 (ďalej len „Čestné prehlásenie“) síce poškodený uviedol, že mal od
žalobcuzapožičanénáhradnévozidlozdôvodu,žejehovozidlobolopopoistnejudalostivautoserviseaž

do doručenia krycieho listu poisťovňou a nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo, a prenájom náhradného
vozidla bol pre neho nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný
(nehovoriac už o jeho preukázaní), preto ho žalovaný považoval za zjavne účelový. Mal za to, že
žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň mal za to, že moment doručenia
krycieho listu autoservisu (na ktorý sa poškodený odvoláva vo svojom Čestnom prehlásení) je absolútne

irelevantný a účelový, keďže autoservis nie je žiadnym spôsobom oprávnený zadržiavať už opravené
motorové vozidlo poškodeného (ako predmet jeho vlastníckeho práva), resp. podmieňovať jeho vydanie
poškodenému doručením krycieho listu poisťovne (napokon aj faktúra vystavená autoservisom málehotu splatnosti). Vzhľadom k uvedenému mal žalovaný za to, že uplatnené nároky žalobcu sú
nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. k zrušeniu
platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods.
1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP,
Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 26.06.2025 predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina
(ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.

6. Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 53 spisu),
v ktorom požiadal príslušný súd o pokračovanie v konaní a k odporu uviedol, že odpor podaný
žalovaným považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá
oporu v skutkovom, ani právnom stave, a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie
splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých

súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky
procesnej obrany však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a
preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských
súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším
poisťovniam. Čo sa týka nutnosti a účelnosti doby prenájmu, k tomu uviedol, že je potrebné vychádzať

z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v servise a tiež z jeho
reálnej možnosti poškodeného užívať svoje vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vozidlo
nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo poškodený využíval na
ten istý účel ako svoje vlastné, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre
protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho

zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol
poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné
krátenie plnenia odôvodnil vlastným určením doby trvania nájmu, je neoprávnené a svojvoľné. Žalobca
ďalej uviedol, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého
uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k

žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie
svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise I. M., s. r. o., ktorý
je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného
vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené
riadne, spoľahlivo a rýchlo. Žalobca predložil faktúru vystavenú autoservisom I. M., s. r. o. zo dňa

11.02.2025. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru alebo služby
dňa 11.02.2025, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom
slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu
náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej
úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Až

poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného,
resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry
za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a
vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení
krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho,

ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za
opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po doručení predmetného krycieho listu
istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného, a preto okamžite po doručení krycieho
listu dňa 12.02.2025 bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si
vyzdvihol najbližší pracovný deň, t.j. 13.02.2025. Žalobca do konania predložil Čestné prehlásenie

poškodeného, z ktorého vyplýva, že poškodený vzhľadom na krátkosť času od oznámenia o možnosti
prevzatia svojho opraveného vozidla dňa 12.02.2025 mal objektívnu možnosť vyzdvihnúť si svoje
opravené vozidlo až dňa 13.02.2025. V deň 13.02.2025 si poškodený svoje opravené vozidlo vyzdvihol
a náhradné vozidlo vrátil. Taktiež nie je možné spravodlivo požadovať, aby poškodený mal pracovné
a osobné povinnosti zariadené tak, aby v momentne doručenia krycieho listu mohol opravené vozidlo

prevziať a náhradné vozidlo vrátiť. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné
za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či
likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (k uvedenému poukazujeme
na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený vdanom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného
vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o
možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo

opravené vozidlo vydané autoservisom. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej
bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné
krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje z pohľadu
žalobcu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný nijako nepreukázal, že momentom
vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho

a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený. Preto je
potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu kedy bolo vozidlo prijaté
do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne
alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. V tejto
súvislosti poukazujeme na aktuálny Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn.
3Cob/94/2023. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že v prípade vykonávania opráv motorových

vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo,
a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp.
poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne
dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom
neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho

spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými
prostriedkami na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania
náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné
považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom
prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho

užívania. Žalobca uviedol, že sa jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov
pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca ďalej podotkol,
že ohľadom otázky účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla do doručenia krycieho listu
poisťovňou boli prekonané rozhodnutia súdov, na ktoré poukazoval žalovaný. Vo vzťahu k dôvodnosti

a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla žalobca dal do pozornosti aktuálne Rozsudky Krajského
súdu v Žiline, a to zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 9Co/107/2023 a 11Co/88/2023 a zo dňa 25.06.2024 sp. zn.
9Co/162/2023, či Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn. 3Cob/94/2023, ako
aj stotožňujúci sa názor Ústavného súdu Slovenskej republiky s názorom odvolacieho súdu vyslovený
v jeho náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej

škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k
ukončeniuopravyhavarovanéhovozidla,defactovtedy,keďsaopravenévozidlodostanedodispozičnej
sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že
účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,
ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje

vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného
vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok.
V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 03.02.2025
do 13.02.2025, t.j. 11 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom
prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej

udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou,
na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného.
Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo
skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku
škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a

tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave.
Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca
dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za
ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený
dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho

neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo
najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodné
zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne
obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listuzo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie
krycieho listu nemalo opodstatnenie. Zo strany autoservisu tak nejde o uplatnenie zádržného práva,
ako usudzoval súd prvej inštancie, ktoré vyhodnotil ako neoprávnené, a to dokonca s dopadom na

príčinnú súvislosť medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a konaním poistenca žalovanej. Je
potrebné si uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť
konania poistenca žalovanej a inštrukcií poisťovne. Žalobca poukázal na ust. § 560 Občianskeho
zákonníka, resp. ust. § 326 Obchodného zákonníka, o synalagmatickom záväzku, ktoré vylučujú
tvrdené neoprávnené konanie autoservisu. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola

vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové
vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené
motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného
motorovéhovozidla.Niejerelevantnénáhraduzapredmetnúškodunepriznaťzaobdobie,počasktorého
sa vozidlo poškodeného preukázateľne nachádza v autoservise, a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil
alebo neovplyvnil poškodený, a to nasledujúce po dátume vykonania opravy odvodenom z faktúry

predstavujúcej výzvu na zaplatenie (účtovný doklad). Je to totiž práve poškodený, ktorý bol proti svojej
vôli vylúčený z možnosti užívania vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne, resp. mimo
jeho vplyvu, umožnené opravené vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom po doručení
krycieho listu poisťovňou. Žalobca je presvedčený, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by
bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto

majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie
krytia predmetných nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku
autoservisu odovzdať opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie.
Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať,
v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca

žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre
účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania
vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne
neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá
má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Rozhodovaciu

prax, o ktorú žalovaný opiera svoju procesnú obranu v jeho písomných podaniach v súčasnosti žalobca
považovalzaprekonanú,atovzhľadomnavyššieoznačenýnálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,
ako aj s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, a to konkrétne Rozsudok Krajského súdu v
Žiline zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 7Co/51/2024, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.04.2024,
sp. zn. 6Co/77/2023, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 a

Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 9Co/107/2023. V poslednom označenom
rozhodnutí odvolací súd uviedol, že nesúhlasí s obranou žalovaného o neoprávnenom zadržiavaní veci
autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho
súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Je potrebné
mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo

zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam,
kdetátovyplývazdohodyúčastníkov.Bolobynaivnédomnievaťsa,žepoškodený(vpozíciispotrebiteľa)
by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred
úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si
na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v

rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie
všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v
danom prípade aby sa škoda nenavyšovala). Podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by došlo k
prerušeniupríčinnejsúvislostimedzispôsobenoudopravnounehodouaškodoupoškodeného(nákladmi
za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou

udalosťou", ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či
tretieho subjektu (napr. servisu). Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 7Co/94/2021 zo dňa 27.10.2021 a závery v ňom uvedené, odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že odklon od uvedených záverov je zdôvodnený neskorším Nálezom Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS
602/2022-34 zo dňa 16.2.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady

za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane
do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu
náhradného vozidla dal žalobca do pozornosti aj Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 26.03.2024 sp.
zn. 9Co/107/2023, no najmä aktuálny Rozsudok Krajského súdu v Žiline, a to zo dňa 18.12.2024, sp. zn.6Co/77/2024, ktorý vychádza z totožného skutkového stavu ako je v tomto prípade, pričom vo svojom
rozhodnutíargumentovalnasledovne:„Vychádzajúczvyššieuvedenéhopodľanázoruodvolaciehosúdu
je potom existencia, príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou

zo dňa 19.04.2022) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného
motorového vozidla až do realizácie úhrady žalovaným, prípadne do vystavenia krycieho listu zo strany
žalovaného, daná.“ Žalobca tiež poukázal, na aktuálny Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 28.01.2025, sp. zn. 14Co/6/2025, ktorý vychádza z totožného skutkového stavu ako je v tomto
prípade a v ktorom Krajský súd v Bratislave konštatoval nasledovné: „Pri posudzovaní účelnosti nájmu

motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je preto potrebné vychádzať predovšetkým
zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z dôkazov vykonaných
súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že motorové vozidlo poškodeného bolo v servise od
31.01.2024 a nachádzalo sa v ňom aj dňa 26.03.2024, kedy síce poškodený ukončil nájom náhradného
motorového vozidla, avšak zo strany autoservisu v daný deň ešte nedošlo k vydaniu motorového
vozidla; z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že autoservis vydáva opravované i vozidlo

až po predložení krycieho listu (potvrdenie vystavené autoservisom dňa 26.03.2024). Rovnako tak z
vykonanéhodokazovaniavyplynulo,žekrycílistbolvydanýžalovanouaždňa16.04.2024.Zvykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a
škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú poškodený
bez vlastného zavinenia nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a preto je možné dospieť k záveru,

že náklady za nájom náhradného vozidla boli po celú túto dobu vynaložené účelne.“ Okrem toho,
Krajský súd v Bratislave v predmetnom rozhodnutí vyslovil i to, že je nevyhnutné prihliadnuť najmä na
partnerský vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, pričom práve vydanie krycieho listu je skutočnosťou,
ktorá poskytne partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal
poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná

doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. K výške denného nájomného
za náhradné vozidlo žalobca uviedol, že žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný s poukazom
na nutne a účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla v súvislosti so vznikom škody,
konkrétne v danom prípade s poukazom na výšku denného nájomného. Žalovaný stanovil dennú sadzbu
za prenájom náhradného vozidla vo výške 36,- EUR bez DPH za deň, pričom uviedol, že vychádzal z

prieskumu trhu v danom regióne a s ohľadom na typ poškodeného vozidla. Na podloženie svojich tvrdení
predložil spolu s odporom cenníky autopožičovní, ktoré majú preukazovať denný nájom pre daný typ
vozidla. Ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom
mieste a čase, tento podľa názoru žalobcu účelovo skúmal vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného
nájomného, ktorá by svedčila jeho tvrdeniam. Žalobca uviedol, že prieskum trhu prostredníctvom

internetu nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za
prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé čo všetko je zahrnuté v
uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna. Pokiaľ teda žalovaný sám stanovil ako primeranú výšku
denného nájomného práve sumu 36,- EUR bez DPH, takýto postup považuje žalobca za svojvoľný
a neopodstatnený. Poukázal na to, že výška denného nájmu sa odvíja okrem iného aj od výbavy

konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného
motorového vozidla. Vzhľadom k tomu bola výška denného nájomného vozidla K. C. v danom prípade
stanovená na sumu 55,- EUR s DPH aj s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového
vozidla P. F.. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil súdu prehľad cien denného nájmu
porovnateľných vozidiel v okrese E. - (i) deltarentcar.sk poskytuje prenájom porovnateľného motorového

vozidla Q. R. vo výške 60,- EUR a podľa cenovej ponuky spoločnosti (ii) Rai.sk predstavuje denné
nájomné za prenájom vozidla K. C. sumu vo výške 41,- EUR bez DPH, resp. 50,43 EUR s DPH.
Podľa cenníka spoločnosti (iii) P. predstavuje cena denného nájmu porovnateľného vozidla S. I., sumu
45,- EUR bez DPH, resp. 55,35 EUR s DPH. Ďalej predkladáme cenník spoločnosti (iv) jkmrentcar.sk,
ktorá ponúka prenájom porovnateľných motorových vozidiel, a to C. R. vo výške 53,50 EUR s DPH

a vozidlo K. C. vo výške 60,- EUR s DPH. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobcom účtovaná
výška denného nájomného v sume 55,- EUR s DPH je cenou primeranou, obvyklou a teda uplatnený
nárok žalobcu nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste
a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Žalovaný pri určovaní ceny prenájmu vychádzal
pravdepodobne tiež z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi v závislosti od dĺžky prenájmu, čo

však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za správny postup. Cenníky
bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na ako
dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity.
Žalobca však nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, a to tak, že cena zakaždý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred stanoviť
dĺžku trvania opravy. Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej
kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy

dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti
- vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom, resp. poskytnutia
poistného plnenia za opravu. S poukazom na tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku
denného nájomného. Keby si aj poškodený prenajal vozidlo v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave
dlhšej ako napr. tri dni, by pravdepodobne musel uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných

zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného) alebo zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo
na dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá však nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy -
kedy denné nájomné by bolo síce v nižšej výške, ale ak by oprava poškodeného vozidla skončila skôr
ako dohodnutá doba nájmu, poškodený by pravdepodobne stratil výhodu nižšieho nájomného, pripadne
by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Z judikatúry
vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode

hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými
sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté
porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej
(predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovni prostredníctvom internetu (k
uvedenému by sme chceli poukázať na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp.

zn. 27Cb/39/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu a navrhol, aby
Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Žilina, aby tento vo veci konal a rozhodol
tak,žezaviažežalovanéhonazaplateniesumy206,54EURspríslušenstvomananáhradutrovkonania.

7. Vyjadrenie žalobcu k podanému odporu žalovaného bolo dňa 12.08.2025 (doručenka na č.l. 79 spisu)
doručené na vyjadrenie žalovanému, ktorý vo veci neprodukoval už žiadne ďalšie vyjadrenia.

8. Súdvovecinariadiladňa30.09.2025vykonalpojednávanievsúladesust.§180CSPvneprítomnosti
žalobcu, žalovaného, právneho zástupcu žalovaného a za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené riadne a včas dňa
02.09.2025 (doručenka na č.l. 83 spisu). Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie
nedostavili, svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnili, ani z dôležitých dôvodov
nepožiadali o odročenie pojednávania. Súd vec na nariadenom pojednávaní prejednal a následne po
vykonanom dokazovaní aj rozhodol. Možno konštatovať, že strany sporu vo svojich vyjadreniach ako

aj v konaní pred súdom zásadne zotrvali na svojej vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácii
v spore.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom
spise a predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych predpisov:

10. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické
a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky.

11. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

12. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode

nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

13. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

14. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak

je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

15. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.16. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu postúpiť písomnou
zmluvou inému.

17. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

18. Podľa ust. § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť

postihnutá výkonom rozhodnutia.

19. Podľa ust. § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.

20. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZPZP“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

21. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa,
poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie
zodpovednostinaúzemíSlovenskejrepublikynazákladeosobitnéhopredpisu,f)poistenýmten,nakoho
sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla
škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

22. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

23. Podľaust.§4ods.2písm.b)ZPZP,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľza

neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

24. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú

poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Súd v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:

26. Dňa 13.02.2025 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 8

spisu), ktorou so splatnosťou dňa 28.02.2025 fakturoval poškodenému (O. L.) za prenájom náhradného
vozidla (ktoré si poškodený prenajal z dôvodu, že jeho vozidlo bolo v dôsledku poistnej udalosti zo dňa
20.01.2025 poškodené a prevzaté do opravy) podľa zmluvy o nájme č. XXX/XXXX zo dňa 03.02.2025
(na č.l. 6 spisu) zn. K. C., MT, EČV: T., a to za obdobie od 03.02.2025 do 13.02.2025, t. j. za 11 dní na
sumu 655,06 EUR s DPH.

27. Dňa 13.02.2025 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený ako postupca zmluvu o postúpení
pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na rube č.l. 8 spisu), v ktorej poškodený deklaroval, že
má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni a likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu
spôsobenú vozidlom zn. H. Q., EČV: T., vo výške 655,06 EUR s DPH z titulu jeho nároku voči

žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených
nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 20.01.2025
na vozidle zn. P. F., EČV: T. (bod 1 zmluvy). Poškodený touto zmluvou ďalej postupoval žalobcovi
pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť poškodenému za postúpenie
pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy. V bode 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie

pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške
655,06 EUR s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom
poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. K. C., MT, EČV: T.. V bode 5 zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky ana úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude
postupovanú pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

28. Listom zo dňa 13.02.2025 adresovanom žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na rube
č.l. 9 spisu) poškodený oznamoval žalovanému, že dňa 13.02.2025 postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.01.2025 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom
náhradného vozidla vo výške 655,06 EUR s DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými

na žalobcu, čím jeho pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o
jej plnenie na ďalej špecifikovaný bankový účet.

29. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 27.03.2025 adresovanom žalobcovi (dôkaz
produkovaný žalobcom na č.l. 11 spisu) oznamoval žalobcovi, že dňa 27.03.2025 ukončili šetrenie
poistnej udalosti, na základe ktorého bude žalobcovi poukázané poistné plnenie vo výške 448,52 EUR,

pričom priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla je 9 dní, v ktorej je zahrnutý čas na
opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných
dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Zapožičanie náhradného
vozidla priznané do vystavenia faktúry za opravu vozidla 11.02.2025. Neprimerane účtovaná denná
sadzba na náhradné vozidlo upravená na 36,- EUR bez DPH/deň (44,28 EUR s DPH).

30. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj vyššie uvedených skutočností
súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný v tomto konaním žalobcom je dôvodný. Súd posúdil
pohľadávku poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla
ako existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku fakturácie prenájmu náhradného

vozidla zo strany žalobcu, ktorý si počas opravy poškodeného vozidla prenajal náhradné vozidlo. Súd
považuje postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie
náhradného vozidla na žalobcu, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi
žalobcom a poškodeným dňa 13.02.2025, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého je daná aktívna
vecná legitimácia žalobcu na uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v tomto konaní.

K uvedenému záveru súd dospel z dôvodu, že Občiansky zákonník v § 525 nevylučuje postúpenie
predmetnej pohľadávky. Podľa názoru súdu došlo k platnému postúpeniu pohľadávky poškodeného voči
žalovanémunažalobcu(vysporiadaniezáväzkupoškodenéhovočižalobcoviztituluneuhradenejfaktúry
bolo vyriešené v zmluve o postúpení, bod 5, a to vzájomným započítaním s nárokom poškodeného na
odplatu za postúpenie pohľadávky).

31. Poškodený ako právny predchodca žalobcu mal z uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby žalovaný za
neho nahradil preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením
alebo stratou veci. Súd je toho názoru, že takým nárokom je aj žalobcom uplatňovaná žalovaná

suma, a to s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej skutočnou škodou je aj nájomné
za prenajaté motorové vozidlo. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je
paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov
spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom
spore ešte splnenia ďalších podmienok. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.11.2017,

sp. zn. 13Cob/110/2017). Vzhľadom na potrebu poškodeného počas trvania opravy poškodeného
vozidla využívať náhradné motorové vozidlo, súd neuznal krátenie počtu dní, za ktoré sa malo vyplatiť
nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného, nakoľko nájomná zmluva
bola uzatvorená na obdobie od 03.02.2025 do 13.02.2025 (t.j. 11 dní nájmu). Tieto skutočnosti
potvrdil poškodený v Čestnom prehlásení zo dňa 13.02.2025 a v Potvrdení o odovzdaní a prevzatí

motorového vozidla z autoservisu zo dňa 13.02.2025 autoservis, v ktorom sa oprava poškodeného
vozidla vykonávala (č.l. 7 a č.l. 15 spisu).

32. Zpredloženýchlistínvyplynulo,žeprenájomnáhradnéhovozidlabolprepoškodenéhonevyhnutným
dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov. Nutnosť a účelnosť

vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy, resp. do doručenia krycieho listu, vyplýva
práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V
dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo
a tento stav riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený siv príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a
preukázal účelnosť požičania náhradného vozidla. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal
z dôvodu protiprávneho konania poisteného u žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho

neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo
najvhodnejšiu požičovňu vozidiel, resp. servis, ktorý vozidlo odovzdá aj bez krycieho listu a pod., čo je
však v bežnej praxi nepravdepodobné. Nájomný vzťah bol ukončený dňom vrátenia vozidla zo servisu
po ukončení opravy dňa 13.02.2025, kedy bolo opravené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi
(Čestné vyhlásenie zo dňa 13.02.2025 – č.l. 15 spisu a Potvrdenie autoservisu zo dňa 13.02.2025 –

rub č.l. 7 spisu).

33. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Úprava
nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. Pokiaľ žalovaný v rámci likvidácie poistnej
udalosti krátil poistné plnenie, toto bližšie nešpecifikoval. Ďalej žalovaný ani v rámci tohto súdneho
konania nenavrhol a ani sám nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by skrátenie poistného plnenia

nejakým spôsobom preukázal. Súd poukazuje na to, že bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem
samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 2 CSP, preukázať svoje vlastné
tvrdenia o dôvodnosti ním určenej ceny denného nájomného a jeho dĺžky, ktoré priznal poškodenému.
To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci
svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v

rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov
procesnej obrany uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a
primeranosť dĺžky a výšky denného nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie
skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej
povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného

popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný
relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, či stanovenie ceny a je absurdné, aby poškodený
zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach, keďže poškodený bol ten, komu
bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo vlastníckom práve a bolo
jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy

jeho vozidla a bolo by aj neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom
voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného. Súd ďalej uvádza, že cena 55,- EUR s DPH za deň
je bežná cena, je obvyklá, primeraná. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a
dohodol výšku nájomného, ktorú súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal dôvod spochybňovať
a považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti

výšky a dĺžky nájomného z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal. Žalovaný
stanovil dennú sadzbu za prenájom náhradného vozidla vo výške 36,- EUR bez DPH za deň, pričom
uviedol, že vychádzal z prieskumu trhu v danom regióne a s ohľadom na typ poškodeného vozidla. Na
podloženie svojich tvrdení predložil spolu s odporom cenníky autopožičovní, ktoré majú preukazovať
denný nájom pre daný typ vozidla. Ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé ceny prenájmu obdobných

motorových vozidiel v danom mieste a čase, tento podľa názoru súdu účelovo skúmal vzorku trhu
s čo najnižšou výškou denného nájomného, ktorá by svedčila jeho tvrdeniam. Pokiaľ teda žalovaný
sám stanovil ako primeranú výšku denného nájomného práve sumu 36,- EUR bez DPH, takýto postup
považuje súd za svojvoľný a neopodstatnený. Súd poukazuje na skutočnosť, že výška denného nájmu
sa odvíja okrem iného aj od výbavy konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím

na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom k tomu bola výška denného nájomného
vozidla K. C. v danom prípade stanovená na sumu 55,- EUR s DPH aj s prihliadnutím na typ a kategóriu
poškodeného motorového vozidla P. F.. Žalobca za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu
prehľad cien denného nájmu porovnateľných vozidiel v okrese Žilina - napr. deltarentcar.sk, ktorý
poskytuje prenájom porovnateľného motorového vozidla Q. R. vo výške 60,- EUR a podľa cenovej

ponuky spoločnosti Rai.sk predstavuje denné nájomné za prenájom vozidla K. C. sumu vo výške 41,-
EUR bez DPH, resp. 50,43 EUR s DPH. Podľa cenníka spoločnosti P. predstavuje cena denného nájmu
porovnateľného vozidla S. I., sumu 45,- EUR bez DPH, resp. 55,35 EUR s DPH. Predložil aj cenník
spoločnosti O., ktorá ponúka prenájom porovnateľných motorových vozidiel, a to C. R. vo výške 53,50
EUR s DPH a vozidlo K. C. vo výške 60,- EUR s DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za

to, že žalobcom účtovaná výška denného nájomného v sume 55,- EUR s DPH je cenou primeranou,
obvyklou a teda uplatnený nárok žalobcu nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných
vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Žalovaný pri určovaní ceny
prenájmu vychádzal pravdepodobne tiež z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi v závislostiod dĺžky prenájmu, čo však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za
správny postup. Cenníky bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne
nájomca vie uviesť na ako dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú

svoje podnikateľské aktivity. Žalobca však nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu
prenájmu, a to tak, že cena za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani
požičovňa nevedia vopred stanoviť dĺžku trvania opravy. Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy
najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy
žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením

a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti - vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho
listu poisťovateľom, resp. poskytnutia poistného plnenia za opravu. S poukazom na tento atribút
(doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku denného nájomného. Keby si aj poškodený prenajal vozidlo
v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave dlhšej ako napr. tri dni, by pravdepodobne musel uzatvoriť
viacero na seba nadväzujúcich nájomných zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného) alebo
zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo na dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá však

nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy - kedy denné nájomné by bolo síce v nižšej výške, ale ak by
oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako dohodnutá doba nájmu, poškodený by pravdepodobne
stratil výhodu nižšieho nájomného, pripadne by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového
vozidla musel znášať sám. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na
základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a

porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní.
Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer,
resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom
okruhu požičovni prostredníctvom internetu.

34. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie

vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.
(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).

35. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume

448,52 EUR je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 206,54 EUR uplatnená
dôvodne (uplatnená suma 655,06 EUR - priznaná suma 448,52 EUR = žalovaná istina 206,54 EUR), a
toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu
škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných
hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe

skonštatovaniasúduvychádzajúcehozvýsledkovvykonanéhodokazovaniavyhodnotenýchpodľa§191
CSP.

36. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na

zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal
vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla
v oprave (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v
zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie

veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou
a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom,
aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne
zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného
u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť

na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť
poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal dĺžku doby
nájmu, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná
výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady spojené sodstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za
prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko

bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie
aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú
povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne
skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod,

aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne.
Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho
vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním
viacerých požičovní. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil dĺžku doby nájmu, čo nemožno
akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Súd
mal tak vykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku prenájmu, pričom z listín, ako je

faktúra, či čestné prehlásenie poškodeného a autoservisu, vyplýva dĺžka opravy a opodstatnenosť dĺžky
nájmu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa
16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 322/2025 zo dňa 17.07.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025 zo dňa 06.08.2025.

37. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie

poistného plnenia, t.j. od 14.04.2025, nakoľko dňom 27.03.2025 bolo skončené prešetrovanie poistnej
udalosti, tak ako to bolo oznámené žalovaným listom zo dňa 27.03.2025, a teda týmto dňom začala
plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 11.04.2025. So zvyškom poistného
plnenia je žalovaný v omeškaní, žalovaný poukázal žalobcovi poistné plnenie vo výške 448,52 EUR dňa
31.03.2025, o čom svedčí výpis z účtu zo dňa 31.03.2025 (č.l. 12 spisu).

38. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

39. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

40. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

41. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

42. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba U. Q. L. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Súdsastotožnilsnázoromžalobcunanároknaúrokyzomeškaniatak,akoichžalobcazdôvodňoval
v podanej žalobe s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. V. XXX/XXXX zo dňa 14.10.2021.
Poisťovňa nebola v omeškaní s plnením svojich povinností podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z.,ale bola v omeškaní s plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytla v plnej výške. Poisťovňa
sa vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. s plnením peňažného dostala do
omeškaniapouplynutí15dníodrozhodnutiapoisťovneolikvidáciipoistnejudalosti,ktorejšetreniepodľa

listu zo dňa 27.03.2025 ukončila 27.03.2025. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15 dní a 16.
dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto, pokiaľ žalobca žiadal úroky z
omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 14.04.2025, žiadal ich v súlade s ust. § 517
ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu, priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

48. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.