Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 1, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124200483
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124200483.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu A. B. C. a sudkýň A. D. E. a A. F. G. v
spore žalobcov 1) H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v J. G., G. XXX a 2) A. I., K. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom v J. G., G. XXX, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš,
spol. s r.o., IČO: 36 839 132, so sídlom v Trenčíne, Námestie sv. Anny 361/20 proti žalovanému L. K.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v J. L., K. L. XXX, právne zastúpeného Pavlom Trnkom, advokátom,

so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, o odstránenie časti plotu, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 13C/1/2024-170 zo dňa 18. novembra 2024,
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 13C/1/2024-197 zo dňa 03. júna 2025,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcom 1), 2) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. návrh žalovaného na prerušenie
konania zamietol, vo výroku II. žalobu v celom rozsahu zamietol a vo výroku
III. žalovanému priznal voči žalobcom 1), 2) nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Vec právne posúdil
podľa § 124, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka
a § 57 ods. 1 Stavebného zákona. Dôvodil tým, že žalobcovia sa po úprave žalobného
petitu, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 16.09.2024, domáhali, aby súd žalovanému uložil povinnosť

na vlastné náklady odstrániť plot pozostávajúci z betónových základov, železných stĺpikov a drôteného
pletiva, nachádzajúci sa na hranici pozemkov evidovaných Okresným úradom Trenčín, katastrálnym
odborom, Okres: J., obec: J. L., katastrálne územie: J. L., zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemku
reg. C KN parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2 a pozemku reg. C KN
parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcu 1) a žalobcu 2) a evidovaných Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, Okres: J.,
obec: J. L., katastrálne územie: J. L., zapísaných na LV č. XX, a to pozemku reg. C KN parcelné

č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1506 m2 a pozemku reg. C KN parcelné č. XXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 71 m2, vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1), a to v rozsahu medzi
bodmi XXX-X M. XXX-X M. XXX-X M. XXX-X, ako sú vyznačené na Vytyčovacom náčrte p.č.
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, vyhotovenom vyhotoviteľom MAP GEO Trenčín, s.r.o., Legionárska 79,
911 01 Trenčín, IČO: 45 403 066 dňa 12.03.2024 a autorizačne overeným dňa 14.03.2024 N. G. B., v
lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovanému žiadali aj uloženie povinnosti

odstrániť na vlastné náklady všetky porasty vysadené na pozemkoch evidovaných
Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, Okres: J., obec: J. L., katastrálne
územie: J. L., zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemku reg. C KN parcelné č. XXX/X - zastavanáplocha a nádvorie o výmere 13 m2, v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu 1) a žalobcu
2) a evidovaných Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, Okres: J., obec: J.
L., katastrálne územie: J. L., zapísaných na LV č. XX, a to pozemku reg. C KN parcelné

č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 71 m2, vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1), v lehote
30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanom prípade ide o spor, či žalovaný nezasahuje do
vlastníckeho práva žalobcov užívaním časti ich pozemkov, a či sa v dôsledku toho nenachádza plot,
ním postavený, na pozemku žalobcov. Predmetom prebiehajúceho konania je odstránenie plotu, ktorý

v súčasnosti oddeľuje pozemky, ktoré užívajú na jednej strane žalobcovia a na druhej strane žalovaný.
Nejedná sa o určenie hranice pozemkov, ale odstránenie plotu, ktorý podľa žalovaného hranicu tvorí.
S ohľadom na tvrdenie žalobcov, že priebeh hranice je v iných miestach ako stojí
oplotenie, súd ako predbežnú otázku najprv riešil otázku vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom stojí
plot, ktorý žiadajú žalobcovia odstrániť. Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.1998 zistil, že žalovaný v roku
1998 nadobudol výlučné vlastníctvo k parcele č. XXX/X – záhrady o výmere 1590 m2 a na základe

kúpnej zmluvy, obsiahnutej v notárskej zápisnici zo dňa 14.07.1999, nadobudol v roku 1999 výlučné
vlastníctvo k parcele č. XXX – záhrady o výmere 1428 m2 s tým, že v súčasnosti sú tieto pozemky
(resp. ich dotknuté časti) v katastri nehnuteľností vedené ako parcela reg. C č. XXXX – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 339 m2 a XXXX/X – záhrada o výmere 2599 m2. Predmetné parcely boli
zo strany žalovaného užívané až po hranicu, vytýčenú plotom, odo dňa nadobudnutia

predmetných nehnuteľností žalovaným. Súčasťou užívania predmetných parciel žalovaného bola aj časť
pôvodných parciel registra C č. XXX/X (výlučné vlastníctvo žalobcu v 1. rade) a XXX/X (bezpodielové
spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/); tejto časti v súčasnosti zodpovedajú novovytvorené parcely reg. C č.
XXX/X M. XXX/X, nakoľko takto jednotlivé pozemky oddeľoval plot, ktorý tam stál odo dňa nadobudnutia
predmetných pozemkov žalovaným. Vzhľadom na obranu žalovaného a užívací stav predmetných

nehnuteľností(nielenžalovaným,aleajjehoprávnychpredchodcov,odktorýchpredmetnénehnuteľnosti
nadobudol), zaoberal sa tvrdením žalovaného, že vlastnícke právo k predmetným pozemkom mu patrí
na základe vydržania. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný mal vedomosť o tom,
že daný súčasný užívací stav, súčasné oplotenie nemá priebeh po hranici zobrazenej v katastrálnej
mape, ani podľa hranice zobrazenej vo vypracovaných geometrických plánoch.

Rovnako nebola zistená vedomosť právnych predchodcov žalovaného o tom, že užívací stav nie je
totožný so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Súd preto návrh na doplnenie dokazovania
ohľadom výsluchu svedkov N. O. P. a N. Q. L., ktorí sa podieľali na vypracovaní geometrického plánu
č. XXXXXXXX-XXX/XX, ktorým sa odčlenila z parcely reg. C č. XXX/X parcela č. XXX/X, ktorý bol
vypracovaný pre právnu predchodkyňu žalovaného J. A., zamietol. Konštatoval, že dobromyseľnosť

žalovaného ako držiteľa bola splnená. Tomuto zodpovedá aj zákonná úprava, a to konkrétne § 3 ods. 2
Katastrálneho zákona, podľa ktorého za hranicu susedných pozemkov, vymedzenú vlastníckym právom,
sa považuje aj hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú, a ak
nie je medzi nimi sporná. Konštatoval, že na závere súdu o dobromyseľnosti žalovaného nič nemení
ani tvrdená skutočnosť žalobcov, že žalovaný nezaplatil kúpnu cenu za metre, ktoré má ohradené.

Preto aj návrh na doplnenie dokazovania znaleckými posudkami N. G. K. zamietol. S ohľadom na
argumentáciu žalobcov, že žalovaný nepreukázal, že pri nadobudnutí pozemkov
postupoval s primeranou opatrnosťou a že si tieto nechal zamerať odborne spôsobilo osobou za účelom
presného vytýčenia hraníc pozemkov žalovaného, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 31.05.2005, sp. zn. 22Cdo/1240/2004, v ktorom sa uvádza: „Samotná skutočnosť,

že vlastník pozemku, resp. jeho právni predchodcovia nenechali zamerať hranicu svojho pozemku,
nemohla znamenať nedostatok ich dobrej viery, že im patrí časť susedného pozemku iného vlastníka“.
Súd preto prijal záver, že ak žalovaný, ktorý nadobudol pozemky od svojich právnych predchodcov,
akceptoval hranicu vymedzenú nimi a s touto nemanipuloval, bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný. Pokiaľ si žalovaný ako stavebník nesplnil povinnosť dať zamerať umiestnenie stavieb,

ani nesplnenie tejto povinnosti nemôže byť pričítané na ťarchu dobromyseľnosti žalovaného. Uviedol,
že vlastnícke právo žalovaného nie je odvodzované od prípadného porušenia jeho povinnosti
v stavebnom konaní, a preto uplatnenie zásady „z nepráva nemôže vzniknúť právo“ nie
je v uvedenom kontexte namieste. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že bolo preukázané splnenie
predpokladu spôsobilého predmetu vydržania, spôsobilého subjektu vydržania, oprávnenosti držby, ako

aj dobromyseľnosti vydržateľa, zohľadnil, že žalovaný sa uchopil držby dotknutých pozemkov najneskôr
ku dňu zavkladovania jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. dňa 13.01.2000, vydržacia
doba uplynula v januári 2010, boli splnené všetky podmienky vydržania sporných častí pozemkov.
Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcova predmetný plot tvorí hranicu susediacich pozemkov, konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcov, keď ich vlastnícke právo k dotknutej časti pozemku preukázané nebolo, súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a úspešnému

žalovanému priznal proti žalobcom 1), 2) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku.

4. Proti výrokom II. a III. podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Nesúhlasili so záverom prvoinštančného súdu, že ak žalovaný, ktorý nadobudol pozemky od svojich
právnych predchodcov, akceptoval hranicu vymedzenú nimi a s touto nemanipuloval, bol so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný. Uviedli, že žalovaný v roku 2008 plot prestavoval,
posunul ho smerom k jeho pozemkom, takže sa nejednalo o prestavbu, ale o vybudovanie nového
plota a odstránenie starého plota. Ak by žalovaný pri tejto „prestavbe“ plotu postupoval v súlade s

právnymi predpismi a stavbu plota ohlásil (pri ohlásení drobnej stavby – oplotenia - príslušný stavebný
úrad vždy skúma, v koho vlastníctve je pozemok, na ktorom bude nový plot vybudovaný), žalovaný
by zistil, že pôvodné oplotenie sa nenachádza na pozemku v jeho vlastníctve,
ale na pozemku žalobcov. Konštatovaním, že nesplnenie tejto povinnosti nemôže byť pričítané na
ťarchu dobromyseľnosti žalovaného, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom.

V otázke posúdenia dobromyseľnosti žalovaného vo vzťahu k nim tvrdenému vydržaniu vlastníckeho
práva nebola naplnená podmienka dobromyseľnosti žalovaného, nakoľko opakované porušovanie
zákona, resp. nedodržanie zákonnej povinnosti zo strany žalovaného nemôže byť vyhodnotené ako
ospravedlniteľný omyl, ktorý zakladá žalovaného dobromyseľnú držbu. V odvolaní namietali, že súd
odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkov N. O. P. a N. Q. L. a doplniť dokazovanie znaleckými

posudkami N. G. K., vypracovanými ku kúpnej zmluve uzavretej formou notárskej zápisnice zo dňa
14.07.1999, ktoré museli podľa názoru žalobcov obsahovať presnú špecifikáciu premetu kúpy, a to
najmä výmeru pozemkov v m2, ako aj kópiu katastrálnej mapy, z ktorej vyplýva umiestnenie pozemkov.
V prípade, ak by vykonaním týchto dôkazov bolo preukázané, že kúpna zmluva, resp. znalecký posudok
jasne vyšpecifikoval predmet kúpy a hranice pozemkov, žalovaný nemôže tvrdiť, že konal v dobrej

viere. Vykonanie týchto dôkazov bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že žalovaný nebol
dobromyseľný pri užívaní predmetných pozemkov. Namietali, že súd nevzal do úvahy, že
dobromyseľnosť žalovaného zanikla v roku 2000, kedy si žalovaný nechal vyhotoviť geometrický plán č.
XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 02.12.2000 na odčlenenie parcely č. XXX/X na stavebný pozemok,
ku ktorému bol odovzdaný záznam podrobného merania zmien č. 248, preto žalovanému muselo byť

už v roku 2000 zrejmé, kde sa nachádza hranica pozemkov, a teda, že plot je postavený na pozemku
žalobcov.

5. Žalovaný odvolanie žalobcov nepovažoval za dôvodné. Uviedol, že žalobcovia v priebehu konania,
vedomí si stavu dôkaznej núdze, v snahe uniesť dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažovalo, prednášali aj

skutkové tvrdenia, ktoré vôbec nemali potenciál ovplyvniť posúdenie otázky jeho dobromyseľnej držby
nehnuteľností, na ktorých sa nachádza časť plotu, ktorej odstránenia sa domáhajú. Toto konštatovanie
plne platí aj pre otázku údajného nesplnenia si povinnosti dať si zamerať stavbu rodinného domu,
keďže v súvislosti s touto stavbou sa preukázateľne neriešili hranice pozemkov s pozemkami, ktoré
sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov. Potvrdil, že súd prvej inštancie sa otázkou

dobromyseľnosti dôsledne zaoberal a svoje závery podporil odkazom na relevantnú rozhodovaciu prax.
Uviedol, ženávrhnavypočutieoznačenýchosôbžalobcoviapredniesliažnapojednávaníkonanom
dňa 18.11.2024, teda pred vynesením rozsudku, pričom potreba prednesenia tohto návrhu nebola
vyvolaná dokazovaním vykonaným na tomto pojednávaní, takže súd nemal dôvod návrh pripustiť aj so
zreteľom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania. K otázke údajného zániku jeho dobromyseľnosti

v roku 2000 v súvislosti s poznatkami, ktoré mal získať z GP č.
XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 02.12.2000 a zo Záznamu z podrobného merania zmien č.
248, zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

6. Žalobcovia v odvolacej replike akcentovali vedomé porušovanie zákonov zo strany žalovaného, a to
tak pri stavbe rodinného domu, ako aj pri vybudovaní nového plotu a odstránení starého.7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSPadospelkzáveru, ženapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. a vo výroku III. potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP. Nakoľko odvolanie, podané zo strany žalobcov, nesmerovalo proti výroku I., ktorým súd návrh
žalovaného na prerušenie konania zamietol, správnosť tohto výroku odvolaním nebola spochybnená,
odvolací súd preto uvádza, že výrok I. napadnutého rozsudku nadobudol právoplatnosť.

8.Preskúmanímveciodvolacísúdkonštatuje,žesavplnomrozsahustotožňuje soskutkovými

i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok. Určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára
organickú (kompletizujúcu) jednotu. Keďže odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
9.Vprejednávanomsporesažalobcoviažalobnýmpetitom,upravenýmsosúhlasomsúduuznesenímzo
dňa 16.092024, domáhajú odstránenia časti oplotenia na tom skutkovom základe, že pozemky žalobcov

(CKN parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X v k.ú. J. L.) a pozemky žalovaného (CKN parc. č. XXXX a parc.
č. XXXX/X v k.ú. J. L.) oddeľuje plot, pozostávajúci z betónových základov, železných tyčí a živého
plota a v dôsledku vytyčovacieho náčrtu, vyhotovenie ktorého objednali žalobcovia, bolo
zamerané oplotenie pozemkov žalobcov vyhotoviteľom MAP GEO Trenčín, s.r.o. dňa 15.03.2021, ktorý
vyhotovilN.H.G.aautorizačneoveriladňa15.03.2021N.G.B.,bolizdigitalizovanéúdajevkatastrálnom

operáte a takto bolo zistené, že žalovaný na pozemkoch žalobcov umiestnil plot, na umiestnenie ktorého
žalobcovia nikdy nedali žalovanému súhlas. Aj keď strany sporu namietali existenciu priebehu hranice
medzi pozemkami žalobcov 1) a 2) a žalovaného, súd meritórne nerozhodoval o priebehu hranice medzi
pozemkami, ani o vlastníckom práve žalovaného ,avšak v dôsledku procesnej obrany žalovaného sa
dôvodneprejudiciálnezaoberalotázkouvlastníckehoprávakpozemku, naktoromsanachádza

sporné oplotenie. V danej veci súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru o vydržaní spornej časti
pozemku žalovaným, z ktorého právneho posúdenia vychádzal pri rozhodovaní prejednávanej veci.
Uzavrel tak, že predmetný plot tvorí hranicu susediacich pozemkov. Vyplýva to z bodu 26 odôvodnenia,
v ktorom súd uvádza, že bolo preukázané splnenie predpokladu spôsobilého predmetu vydržania,
spôsobilého subjektu vydržania, oprávnenosti držby, ako aj dobromyseľnosti vydržateľa, preto sa súd

sústredil na posúdenie uplynutia zákonom vyžadovanej vydržacej lehoty, ktorá je v zákone
stanovená jednotne, a to v rozsahu 10 rokov, pričom počiatok sa počíta od momentu dobromyseľného
uchopenia držby veci. Zároveň súd uviedol, že jej uplynutie nezakladá právny titul na
získanie vlastníckeho práva, ale ho priamo zriaďuje. Ak po uplynutí vydržacej doby stratí oprávnený
držiteľ dobrú vieru, na vznik vlastníckeho práva to nemá žiaden vplyv, preto pokiaľ sa žalovaný uchopil

držby dotknutých pozemkov najneskôr ku dňu zavkladovania jeho vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, t. j. dňa 13.01.2000, vydržacia doba uplynula v januári 2010, kedy boli splnené všetky
podmienky vydržania sporných častí pozemkov a kedy sa žalovaný stal ich zákonným vlastníkom. Pokiaľ
žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že súd sa nezaoberal podstatnou skutočnosťou, ktorá má
vplyv na zánik dobromyseľnosti žalovaného, nakoľko žalovaný si nechal vyhotoviť geometrický plán

č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 02.12.2000, vyhotovený spoločnosťou GEOplán Trenčín, geodetická
kancelária, na odčlenenie parcely č. XXX/X na stavebný pozemok, ku ktorému bol odovzdaný Záznam
podrobnéhomeraniazmienč.248,zktoréhomumuselobyťzrejmé,kdesanachádzahranicapozemkov,
a teda, že plot je postavený na pozemku žalobcov, je evidentné, že žalobcovia
v podanom odvolaní namietajú, že týmto zistením žalovaný prestal byť dobromyseľným držiteľom,

ktorým tvrdením sa podľa žalobcov súd prvej inštancie v rozsudku vôbec nezaoberal a neuviedol, prečo
sa týmto tvrdením žalobcov nezaoberal. Nakoľko povinnosťou odvolacieho súdu je v zmysle § 387 ods. 3
CSPvodôvodnenírozhodnutiazaoberaťsaajpodstatnýmivyjadreniamistránprednesenýmivkonanína
súde prvej inštancie, ak sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie

uvádza, že ak po uplynutí vydržacej doby stratí oprávnený držiteľ dobrú vieru, na vznik vlastníckeho
práva to nemá žiaden vplyv. Pokiaľ zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný sa
uchopildržbydotknutýchpozemkovnajneskôrkudňuzavkladovaniajehovlastníckehoprávadokatastra
nehnuteľností, t. j. dňa 13.01.2000, ktoré skutkové zistenia neboli odvolaním namietané, v prípade,
že by sa žalovaný preukázateľne z GP z roku 2000 dozvedel o tom že neužíva skutočné vlastníctvo,

bolo by potrebné dať za pravdu žalobcom, že žalovaný by prestal byť dobromyseľným držiteľom (ktorú
skutočnosť nekonštatoval ani súd prvej inštancie). Samotní žalobcovia v podanom odvolaní tvrdia, že
sa žalovaný o tejto skutočnosti mal dozvedieť už z predmetného geometrického plánu č. XXXXXXXX-
XXX/XXXX zo dňa 02.12.2000, ku ktorému bol odovzdaný ZPMZ č. 248, čo z vykonaného dokazovanianevyplynulo, preto táto námietka o zániku dobromyseľnosti žalovaného nemôže byť dôvodná. Odvolací
súd len dopĺňa, že predmetný geometrický plán vyhotovil N. R. G., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi
uviedol, že tento bol v podstate iba formálnou náležitosťou pre vyňatie pozemku z poľnohospodárskeho

pôdnehofonduavsúčasnostiužtakýtogeometrickýplánniejepotrebnépretentoúčelvyhotoviť.Svedok
na otázku, či bolo pre meranie dôležité umiestnenie plota medzi pozemkami, odpovedal, že v tomto
prípade ani nie. Ak ani podľa svedeckej výpovede nebolo pre meranie dôležité umiestnenie oplotenia,
možno len polemizovať o tom, či žalovanému muselo byť zrejmé, kde sa nachádza hranica pozemkov,
a že plot je postavený na pozemku žalobcov.

10. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní spochybňujú dobromyseľnosť držby nehnuteľností, na
ktorých sa nachádza časť plotu, ktorej odstránenia sa zo strany žalovaného domáhajú vo vzťahu
k porušeniu ohlasovacej povinnosti, odvolací súd uvádza, že otázka, či v konkrétnom
prípade bola dobromyseľnosť preukázaná alebo nepreukázaná, nie je otázkou interpretácie práva,
ale otázkou dostatku, či naopak nedostatku skutkových zistení pre jeden alebo druhý možný záver,

a teda primárne vecou dokazovania (vyhodnotenia skutkových zistení potrebných pre formulovanie
následného právneho záveru, či došlo k vydržaniu). Zároveň platí, že vyhodnotenie existencie, či
neexistencie dobromyseľnosti v konkrétnom prípade závisí od posúdenia jedinečných skutkových
okolností posudzovanej veci (vyplýva napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 7Cdo/180/2019, z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 449/2024).

11. V súvislosti s námietkami žalobcov ohľadne dobromyseľnej držby žalovaného odvolací súd
poukazuje na to, že žiadne skutkové okolnosti sa nemôžu preukázať s absolútnou istotou, vždy pôjde
o otázku určitej miery pravdepodobnosti. Absolútna istota je teda dôkazný štandard, ktorý nie je možné
v súdnom konaní aplikovať, lebo by pritom dôkazné bremeno prakticky nebolo možné uniesť. Preto

v sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodnej skutočnosti podstatne prekračuje vydržacie lehoty,
alebo lehoty skartačné, nie je namieste extenzívnym spôsobom spochybňovať, či otvárať záležitosti,
ktoré už pred desaťročiami založili právne vzťahy.

12. Pri posudzovaní oprávnenosti držby je potrebné vždy vychádzať zo zásady, že jej predpokladom

je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav,
jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne
považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí
aj okolnosť, ako vec nadobudol.

13. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný vstúpil do
oprávnenej držby od roku 1998, kedy nadobudol výlučné vlastníctvo k parcele č. XXX/X – záhrada
o výmere 1590 m2 v k.ú. J. L. a od roku 1999, kedy žalovaný nadobudol výlučné vlastníctvo k parcele
č. XXX – záhrady o výmere 1428 m2 v k.ú. J. L. s tým, že predmetné parcely boli
zo strany žalovaného užívané až po hranicu, vytýčenú plotom. Bolo tak preukázané, že

súčasťou užívania predmetných parciel žalovaného bola aj časť pôvodných parciel registra C č. XXX/X
M. C. XXX/X, ktoré v tejto časti zodpovedajú novovytvoreným parcelám registra C č. XXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 71 m2 a č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, nakoľko
takto jednotlivé pozemky oddeľoval plot, ktorý tam stál odo dňa nadobudnutia predmetných pozemkov
žalovaným. Možno tak prisvedčiť tomu, že žalovaný užíval nadobudnutý pozemok/pozemky tak, ako boli

oplotené.Pozemkyužívalvstaveohraničenomspornýmoplotením.Žiadnevedoméposúvanieoplotenia
smerom na pozemok žalobcov preukázané nebolo. Pokiaľ v roku 2008 žalovaný plot medzi parcelami
č. XXX/X M. C. XXX/X prestavoval, žalovaný výslovne uviedol: „Nový som radšej postavil v smere viac
do svojho pozemku, aby nikto nemohol namietať, že bol postavený na cudzom“.

14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky, napr. I. ÚS 151/2016, I. ÚS 460/217, dotýkajúce sa dobromyseľného nadobúdania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorých bol vo vzťahu
k ochrane dobromyseľného nadobúdateľa vyslovený názor, že musí ísť o opatrnosť normálnu, obvyklú,
posudzovanú z objektívneho hľadiska a omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným

je omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že držiteľ postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom požadovať. Pokiaľ omyl presahuje
rámec bežného, obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. V danej veci sa odvolací súd
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný bol dobromyseľný a nemal dôvod, aby akostavebník zabezpečil vytýčenie priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby orgánom
alebo organizáciou na to oprávnenou, nemal povinnosť dať zamerať umiestnenie stavieb aj s ohľadom
na to, že takéto užívanie pozemkov nenamietal nikto ani vo vzťahu k vtedajším majiteľom parcely

č. XXX/X.

15. Ak žalovaný nadobúdal predmetné pozemky, ktoré boli oplotené, nový plot postavil v
mieste starého plotu s posunom o pár centimetrov hlbšie do svojho pozemku, teda stavbu plota
nevykonal „na zelenej lúke“, ale na mieste, kde sa nachádzalo pôvodné oplotenie, nie je pre posúdenie

dobromyseľnosti žalovaného relevantné, že žalovaný porušil zákon, resp. nedodržal
zákonnú ohlasovaciu povinnosť pri stavbe oplotenia. Preto ani námietka žalobcov, ktorí spochybňujú
dobromyseľnosť žalovaného, nebola uplatnená dôvodne.

16. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že vykonanie dôkazov výsluchom svedkov N. O. P. a N. Q. L.
a dokazovaním znaleckými posudkami N. G. K. bolo potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti,

že žalovaný nebol dobromyseľný pri užívaní predmetných pozemkov, avšak súd vykonanie týchto
podstatných dôkazov zamietol, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že
geometrický plán, ktorý vypracovala N. O. P. a N. Q. L. na odčlenenie z parcely reg. C č. XXX/
X parcely č. XXX/X bol, vypracovaný pre právnu predchodkyňu žalovaného, znalecký posudok N.
G. K. bol vypracovaný ku kúpnej zmluve zo dňa 14.07.1999, preto výsluchy týchto svedkov a ani

znalecképosudkyN.G.K.nemajúpodľanázoruodvolaciehosúdupotenciálspochybniťdobromyseľnosť
žalovaného. V tomto súdnom konaní je takéto dokazovanie právne bezvýznamné, keďže predmetom
konania nie je určenie priebehu hranice, táto hranica, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, bola
daná existujúcim oplotením, preto navrhované dokazovanie nemá podľa názoru súdu vplyv na právne
posúdenie dobrej viery žalovaného pri vydržaní nehnuteľností, na ktorých sa existujúce oplotenie

nachádza.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 a § 396 ods. 1

CSP. Vychádzajúc z princípu procesného úspechu v konaní, úspešnému žalovanému súd priznal proti
neúspešným žalobcom 1), 2) náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).