Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010713
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010713.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
D. C., trvale bytom
B. E. XXX, trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona,
na verejnom zasadnutí dňa 2. októbra 2025 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry

Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. januára 2025, sp. zn.
25T/46/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. januára 2025, sp. zn. 25T/46/2024, bol obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.

1 Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. (v texte tohto rozhodnutia aj len „Tr. zák.“) na tom
skutkovom základe, že:
„dňa 29.11.2023 o 17:55 hodine na ceste č. III/1770 v katastrálnom území obce C. na nadjazde ponad
cestu R2 smerom od obce C. do obce F. G., ako vodič vozidla Peugeot Boxer, evidenčné číslo H.
patriacom spoločnosti I., I., so sídlom H., J. K. X, IČO: XXXXXXXX, pri predchádzaní poškodenej
chodkyne L. F., nar. XX.XX.XXXX, kráčajúcej po rovnakej ceste v rovnakom smere blízko pravej krajnice,

pričom táto vedľa seba po svojej pravej strane tlačila svoj bicykel značky Admiral, v tom čase v
zadnej časti riadne vybavený výstražnými svetelnými a reflexnými prvkami, nedodržal dostatočný bočný
odstup od poškodenej a následne poškodenú zachytil pravou prednou časťou vozidla, následkom čoho
poškodená spadla na vozovku, pričom technickou príčinou vzniku kolíznej situácie bola nesprávna
technika jazdy obžalovaného vedúceho vozidlo Peugeot Boxer, evidenčného čísla H., konkrétne jeho
oneskorená, resp. žiadna reakcia na chodkyňu, čím týmto konaním obžalovaný porušil ustanovenie

§ 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla
a sledovať situáciu v cestnej premávke a poškodenej spôsobil zranenia medicínsky klasifikované ako
ťažké, konkrétne devastačné poranenie predkolenia vľavo s otvorenou zlomeninou kostí predkolenia
s posunom, následkom čoho bola vykonaná amputácia končatiny v hornej časti predkolenia vľavo,
zlomeninu rebier II. - VIII. vpravo a V. - XII. vľavo s posunom, hemotorax obojstranne a šok traumatický,

s dobou liečenia, ktorú doposiaľ nie je možné odhadnúť, najmenej však 6 mesiacov a so závažným
obmedzením obvyklého spôsobu života najmenej 63 dní.“

Za to bol okresným súdom obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 157
ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého trestu okresný súd podľa § 49

ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému podmienečne odložil
na skúšobnú dobu vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.Okresný súd obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods.
2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Zároveň okresný súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodených L. F., nar.
XX.XX.XXXX v C. D. C., bytom F. G. E. XX a F. M. H., a. s., IČO: XXXXXXXX so sídlom H. G. X, XXX
XX C. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného, ktoré písomne odôvodnil nasledovne:

„S rozsudkom okresného súdu vo výroku o vine a konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, sa v

plnom rozsahu stotožňujem, nestotožňujem sa však s výrokom o podmienečnom treste odňatia slobody
a treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, pretože súdom
uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, so skúšobnou dobu 14 mesiacov a
trestomzákazučinnostiviesťmotorovévozidlána24mesiacovpodľamôjhonázoruvzhľadomnaspôsob
spáchania činu, jeho následok je neprimerane mierny, nespravodlivý a nie je ani spôsobilý splniť účel

tak individuálnej, ako ani generálnej prevencie, čí výchovný účel u obžalovaného. Máme za to, že účel
trestu v prípade obžalovaného možno dosiahnuť len podmienečným trestom odňatia slobody a trestom
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo väčšej výmere.

Súd pri určení druhu a výmery trestu vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií uvedených

v § 33a Tr. zákona a zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona účinného
od 06.08.2024, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavlnenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možností jeho nápravy. U obžalovaného
zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. 1/ a písm. n/ Tr. zákona, pri nezistení žiadnej
priťažujúcej okolnosti. Súd vychádzal z trestnej sadzby 6 mesiacov až 24 mesiacov. Vzhľadom na osobu

páchateľa a na možnosti jeho nápravy, ako aj na povahu a následok spáchaného trestného činu dospel
súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky ako i individuálnej, či
generálnejprevencieatiežzložkyvýchovnejbudepostačujúciajtrestodňatiaslobodynaspodnejhranici
trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 14
mesiacov. Tento trest súd považuje za dostačujúci na nápravu páchateľa a pri jeho výške súd zohľadnil

závažnosť a následok konania obžalovaného, jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, keď obžalovaný
urobil vyhlásenie o vine za spáchaný skutok a svoje konanie úprimne oľutoval, ktoré vyhlásenie súd
prijal, čím obžalovaný stratil možnosť napadnúť výrok o vine riadnym opravným prostriedkom. Súd
pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdom trestaný.
Prihliadol aj na priestupkovú minulosť obžalovaného, ktorý bol štrnásťkrát postihnutý v priestupkovom

konaní za priestupky na úseku dopravy a proti občianskemu spolunažívaniu. Súd prihliadol aj na celkový
kritický postoj obžalovaného k následku, ktorý svojim nedbanlivostným konaním spôsobil, ktorý je z
hľadiska poškodenej trvalý a na skutočnosť, že svoju trestnú činnosť úprimne oľutoval. Prihliadol pri
ukladaní trestu aj na konštatovanie znalca z odboru cestná doprava, ktorý vyhodnotil spôsob používania
cestnej komunikácie poškodenou ako neprávny, kde táto mohla z technického hľadiska zabrániť vzniku

dopravnej nehody, pokiaľ by sa pohybovala najbližšie pri ľavom okraji vozovky. Súd tiež prihliadol
i na skutočnosť, že obžalovaný je otcom dvojmesačného dieťaťa a je čerstvo ženatý. Preto podľa
názoru súdu takto uložený trest za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj
individuálnej, či generálnej prevencie.

Podľa § 33a ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. zákona, páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané
sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím
na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.
Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

Tam,kdepostačíuloženiesankciepostihujúcejpáchateľamenejciteľne,nesmiebyťpáchateľoviuložená
sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou
na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmouna osobnej slobode páchateľa. Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom
poškodeného.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 veta prvá Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu

a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Zo základných zásad ukladania sankcií v ustanovení § 33a a nasl. Tr. zákona je potrebné okrem iných
prihliadnuť aj k právom chráneným záujmom poškodeného.

Zo základných zásad ukladania trestov zakotvených v ustanovení § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zákona vyplýva,
že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa z právneho hľadiska dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý dovoľuje Trestný zákon obžalovanému uložiť trest odňatia slobody

najmenej vo výmere 6 mesiacov až dva roky.

Z hľadiska skutkových okolností poukazujem v prvom rade na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil
prečinu ublíženia na zdraví s vážnym následkom, ktorým bolo spôsobenie poškodenej L. F. ťažkej ujmy
na zdraví, konkrétne devastačné poranenie predkolenia vľavo s otvorenou zlomeninou kostí predkolenia

s posunom, následkom čoho bola vykonaná amputácia končatiny v hornej časti predkolenia vľavo,
zlomeninu rebier II. - VIII. vpravo a V. - XII. vľavo s posunom, hemotorax obojstranne a traumatický
šok s dobou liečenia, ktorú doposiaľ nie je možné odhadnúť, najmenej 6 mesiacov a so závažným
obmedzením obvyklého spôsobu života najmenej 63 dní. V dôsledku spáchania uvedeného prečinu sa
zdravá žena stala plne invalidnou, neschopnou pracovať, odkázanou na pomoc blízkych osôb aj pri

bežných obslužných činnostiach, pričom ide o stav trvalý a nezmeniteľný.

V druhom rade je nevyhnutné poukázať na to, že obžalovaný podľa znaleckého posudku znaleckej
organizácie z cestnej dopravy z neznámych príčin nereagoval na chodkyňu, ktorá tlačila bicykel vedľa
seba vpravo, pričom mal spozorovať zadné červené svetlo na bicykli na vzdialenosť 40m, pričom okrem

zadného červeného svetla sa v zadnej časti bicykla nachádzali aj dve reflexné pásky. Ak by obžalovaný
reagoval na zadné červené svetlo na bicykli na vzdialenosť 40m pri dovolenej rýchlosti, mohol zabrániť
dopravnej nehody zastavením alebo vyrovnaním rýchlosti pred miestom zrážky. Z technického hľadiska
bola jazda obžalovaného nesprávna. Obžalovaný porušil zákonnú povinnosť venovať sa plne vedeniu
vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

V rámci posudzovania stíhaného trestného činu spáchaného v doprave je potrebné a v danom prípade
nevyhnutné a žiadúce citlivejšie hodnotiť samotné konanie a spôsob spáchania trestného činu, ako i
vnímanie dopadu a následku konania obžalovaného a uvedené zohľadniť aj pri ukladaní trestu.

Bez významu nemôžu zostať ani priestupkové postihnutia obžalovaného, celkovo v počte 14-krát, a to
za priestupky na úseku dopravy a proti občianskemu spolunažívaniu.

Súd prvého stupňa mal aj v týchto konkrétnych skutkových okolnostiach veci dôslednejšie a striktnejšie
posúdiť osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti nápravy a v tej súvislosti posúdiť aj naplnenie

účelu trestu. Taktiež mal osobitne prihliadnuť k právom chráneným záujmom poškodenej L. F., ktorej
bola spáchaním prečinu spôsobená vážna ujma na zdraví. Obžalovaný svojim konaním zasiahol do
práva na ochranu zdravia poškodenej, následok spôsobený trestným činom je nenapraviteľný a tentožiadnym spôsobom nemožno zmierniť. Ani samotná morálna satisfakcia vo forme ospravedlnenia v
danom prípade nie je postačujúca.

Všeobecne platí, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi
a ich páchateľmi. Účel existencie a aplikácie Trestného zákona spočíva najmä v tom, aby sa trestné
činy nepáchali alebo aby trestná činnosť bolo minimalizovaná. Trest má pritom pôsobiť výchovne, a to
nielen na páchateľa, ale tiež na členov spoločnosti. Generálna prevencia sa má pritom uskutočňovať
prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa páchateľovi dokáže zabrániť v páchaní trestnej činnosti,

ostatným členom spoločnosti sa dáva jasne najavo, ktoré správanie je nežiadúce, trestuhodné a aké
hodnoty sú v spoločnosti chránené. Jednou a azda najdôležitejšou hodnotou chránenou Trestným
zákonom je ľudský život a zdravie.

Zastávam názor, že záver o možnosti nápravy páchateľa musí tiež byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi

páchateľov trestných činov.

Vychádzajúc z uvedeného sa javí byť adekvátnym výchovným prostriedkom u obžalovaného uloženie
prísnejšieho podmienečného trestu odňatia slobody v hornej polovici zákonnej trestnej sadzby so
skúšobnou dobou v hornej polovici hranice zákonného rozpätia.

Uloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodyjeneprimeranemierny,nemôževžiadnomprípadepozitívne
pôsobiť na obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súčasne uložený podmienečný
trest odňatia slobody sa vzhľadom na uvedené ani z hľadiska verejného záujmu voči ostatným členom
spoločnosti neprejavuje ako prvok generálnej prevencie. Nie je spôsobilý pôsobiť tak, aby ostatných

členov spoločnosti odradil od páchania trestných činov. Súčasne takýto trest nemôže dostatočne
vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Účelom trestu zákazu činnosti je páchateľa trestného činu dočasne vyradiť z možnosti vykonávať určité
zamestnanie, povolanie alebo funkciu, prípadne vykonávať činnosť, na výkon ktorej treba osobitné

povolenie alebo výkon ktorej upravujú osobitné predpisy.

Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu je takým druhom trestu, ktorý v
prvom rade plní nielen represívnu, ale hlavne preventívnu funkciu trestu, aby sa obžalovanému
zabránilo vykonávať činnosť, na ktorú treba osobitné povolenie, pričom je potrebné zvážiť najmä

rozsah porušených povinností zákona o cestnej premávke, ako aj následok jeho konania. V prípade
obžalovaného je tiež potrebné, aby bol obžalovaný dočasne vyradený z možnosti vykonávať činnosť
vedenia motorových vozidiel, aby sa jeho trestná činnosť v budúcnosti neopakovala. Na druhej strane je
taktiež potrebné zvážiť preventívnu funkciu trestu vo vzťahu k ostatným účastníkom cestnej premávky, z
pohľaduochranyktorýchjeobžalovanémunutnéuložiťtrestzákazučinnostivedeniamotorovýchvozidiel

vo vyššej výmere.

V konkrétnych súvislostiach uvádzam, že súd pri rozhodovaní o treste zákazu činnosti prihliadol na
následok, ktorý trestným činom nastal, na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, osobný postoj
obžalovaného k spáchanému činu a jeho následok, na predchádzajúcu trestnú a priestupkovú minulosť.

Súd tiež prihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaný pracuje ako kuriér a pre výkon jeho práce potrebuje
jazdiť na motorovom vozidle a pravdepodobne príde o prácu, avšak podľa názoru prokuratúry táto
okolnosť nemá relevanciu pri ukladaní uvedeného trestu, pretože obžalovaný je v mladom aktívnom
produktívnom veku, a teda je schopný si nájsť aj iný druh práce na trhu práce, ktorý je nespojený s
potrebou vedenia motorového vozidla.

Neúcta obžalovaného k dodržiavaniu právnych predpisov je charakterizovaná aj opakovaným páchaním
priestupkov, kedy ma obžalovaný evidovaných celkom 14 záznamov na úseku dopravy a proti
občianskemu spolunažívaniu. Je zrejmé, že ani opakované ukladanie pokút v súvislosti v porušením
pravidiel cestnej premávky nemalo na obžalovaného žiadny výchovný účinok, práve naopak vyústilo až

k spáchaniu trestného činu s vážnym, trvalým a nezmeniteľným následkom na zdravie poškodenej.

Pri ukladaní trestu by mal súd zhodnotiť aj proporcionálny zásah do j jednotlivých práv a sledovať
aprobovaný cieľ, ktorým je v danom prípade ochrana života, zdravia verejnosti, verejná bezpečnosť,verejný poriadok. Zásah do práva obžalovaného viesť motorové vozidlo uložením prísnejšieho trestu
zákazu činnosti, minimálne vo výmere 36 mesiacov, sa prokuratúre javí ako primeraný vzhľadom k cieľu,
ktorý sa týmto obmedzením sleduje. Máme za to, že tento cieľ je potrebné i uprednostniť.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 25T/46/2024-242 zo dňa 22.01.2025 vo výroku o
treste a jeho nadväzujúce výroky a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému
uloží podľa § 157 ods, 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona s

poukazom na § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona účinného od 06.08.2024
a § 50 ods. 1 podmienečný trest odňatia slobody vo výmere v hornej polovici zákonnej trestnej sadzby,
so skúšobnou dobou v hornej polovici hranice zákonného rozpätia a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
účinného od 06.08.2024 s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. l), písm. n)
Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke najmenej
vo výmere 36 mesiacov.“

Obžalovaný sa k podanému odvolaniu prokurátora do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu
písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry sa

stotožnil s odvolaním, ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol rozhodnúť tak, ako je uvedené v petite
písomných dôvodov odvolania. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (v texte
tohto rozhodnutia aj len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania prokurátora na verejnom zasadnutí

preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317
ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokoch rozsudku okresného súdu o uloženom
treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej

povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
výrokoch rozsudku okresného súdu o uložených trestoch, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva,

že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd
nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný A. B. urobil na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného.

Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu
o uložených trestoch obžalovanému vyplýva, že prokurátor namietal existenciu vád podľa § 321 ods.
1 písm. e) Tr. por., teda že uložený podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti sú
neprimerane mierne.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného
súduouloženýchtrestoch,senátodvolaciehosúdudospelkzáveruonedôvodnostiodvolacíchnámietok
prokurátora.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť uložených trestov

(podmienečného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti), z odôvodnenia podaného odvolania
nevyplývajú žiadne námietky vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu
predmetných trestov. Na základe preskúmania veci ani odvolací súd nezistil, že by okolnosti, z
ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní týchto trestov obžalovanému nemali oporu vo výsledkochvykonaného dokazovania. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v prejednávanom prípade pri
ukladaní konkrétneho druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu v zmysle § 34
ods. 4 Tr. zákona s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje
za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti, uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 nie je možné

prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam
pre potreby naplnenia účelu trestu. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestu
postupoval v zmysle uvedeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku v
súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. poskytuje jasné a zrozumiteľné odpovede ohľadom všetkých

podstatných skutkových a právnych okolností významných pre rozhodnutie o uložených trestoch.

Odvolací súd k tomu uvádza, že okresný súd po materiálnej stránke v zmysle § 34
ods. 4 Tr. zák. správne prihliadol na to, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento
úprimne oľutoval a na skutočnosť, že obžalovaný urobením vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd prijal,

významným spôsobom napomohol súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. Túto okolnosť je nevyhnutné
aj podľa názoru odvolacieho súdu významným spôsobom zohľadňovať pri ukladaní trestu za spáchanú
trestnú činnosť.

Podľa záveru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestov dôsledne vyhodnotil všetky okolnosti

svedčiace nie len v neprospech (na ktoré len poukazoval prokurátor v podanom odvolaní), ale aj
v prospech obžalovaného. Pokiaľ ide o prihliadnutie na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie a pohnútku, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne prihliadol na všetky
podstatné skutočnosti a okolnosti daného prípadu. Okrem závažného trvalého následku, ktorý
obžalovaný svojím nedbanlivostným konaním spôsobil, správne okresný súd prihliadol i na ten záver

znalca, ktorý vyhodnotil aj spôsob používania komunikácie poškodenou ako nesprávny. Poškodená
sama mohla z technického hľadiska zabrániť vzniku dopravnej nehody, ak by sa pohybovala najbližšie
pri ľavom okraji vozovky. Správne bolo okresným súdom zohľadnené aj to, že u obžalovaného bola
zistená prevaha poľahčujúcich okolností. Obžalovaný sa síce dopustil viacerých priestupkov najmä na
úseku dopravy, ale doposiaľ nebol súdne trestaný. Za daných okolností potom ani odvolací súd nedospel

k závere o dôvodnosti argumentácie prokurátora, ktorý namietal neprimeranú miernosť uloženého
podmienečného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zároveň nezistil žiadne skutkové okolnosti podľa § 34
ods. 4 Tr. zák., ktoré by zvyšovali závažnosť obžalovaným spáchaného trestného činu nad mieru,

predpokladanú v jeho skutkovej podstate, uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona, preto dospel
k záveru, že účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je možné u obžalovaného dosiahnuť aj okresným
súdom uloženým podmienečným trestom odňatia slobody a trestom zákazu činnosti.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora o neprimeranej miernosti

trestov, uložených napadnutým rozsudkom, v zmysle § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por.

Nazákladepreskúmaniasprávnostiodvolanímnapadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduodvolací
súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.