Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124291705
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124291705.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore
žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166,
zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,Štefanovičova4,Bratislava,IČO:00585441,o
zaplatenie 629,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 18C/55/2024-107 zo dňa 12. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 629,42 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy
629,42 Eur od 14.12.2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.2 Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 629,42 Eur spolu s úrokom

z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 629,42 Eur od 14.12.2023 do zaplatenia. Žalovaný žiadal žalobu
zamietnuť.

1.3 Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 04.09.2023
došlo v A. B. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, C. D. E. F.
D. G. B. H. I. J. H., IČO: XXXXXXXX, so sídlom K. XXX, XXX XX A. B. (poškodený). Ku vzniku škody
došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného

u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť
do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku
č. 1191/2023 zo dňa 21.09.2023, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové
vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 21.9.2023 do 19.10.2023 po dobu zotrvania poškodeného
vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 19.10.2023 a bolo naďalej opravované v autoservise,
po ktorú dobu nemohol poškodený
s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu

nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre
neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla žalobca vystavil poškodenému
faktúru č. 13452023 splatnú dňa 02.11.2023 na sumu 1523,43 Eur bez DPH za 29 dní, t.j. dobu užívania
náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie aprevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovanej. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu
nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti

dňa 28.11.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia, poistné plnenie krátil
a žalobcovi dňa 30.11.2023 poskytol poistné plnenie vo výške 894,01 eur.

1.4 Zo Zmluvy o nájme č. 1191/2023 zo dňa 21.09.2023 mal súd prvej inštancie za preukázané, že
žalobca uzatvoril túto zmluvu s poškodeným, predmetom ktorej bol prenájom osobného motorového

vozidla zn. L. D. M., N. I., EČV: O., za obdobie 21.09.2023 - 19.10.2023 za denné nájomné 85 Eur,
zmluvné nájomné 62 Eur. Predmetom zmluvy bol i poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 30 Eur.
Cena nájmu bola uvedená s DPH. Poškodený mal od žalobcu zapožičané náhradné motorové vozidlo
zn. L. D. M., N. I., EČV: O., za obdobie 21.09.2023-19.10.2023, t. j. 29 dní (Čestné prehlásenie zo dňa
19.10.2023) z dôvodu, že vozidlo poškodeného bolo po poistnej udalosti zo dňa 04.09.2023 servisované
v autoservise. Z uvedeného listinného dôkazu bolo preukázané aj to, že v uvedenom období nemal

poškodený k dispozícii iné vhodné vozidlo
a prenájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia
podnikateľskej činnosti. Z listinného dôkazu - Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla
z autoservisu zo dňa 19.10.2023 mal súd prvej inštancie za preukázané, že poškodené vozidlo
poškodenéhozn.E.J.P.:A.boloprevzatéautoservisomQ.A.zaúčelom opravydňa05.09.2023,pričom

ku dňu 19.10.2023 bolo poškodené vozidlo naďalej opravované v autoservise. Žalobca vyfakturoval
faktúrou
č. 13452023 zo dňa 19.10.2023 poškodenému na základe Zmluvy o nájme č. 1191/2023 za prenájom
motorového vozidla zn. L. D. M., EČV: O., za obdobie
21.09.2023-19.10.2023 sumu 1498,43 eur bez DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v

sume 25 eur bez DPH, t. j. celkovo 1523,43 eur bez DPH. Žalobca uzatvoril
s poškodeným ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2023. V zmysle tejto
zmluvy (body 1., 2., 3., 4. zmluvy) poškodený za odplatu vo výške 1523,43 Eur (ktorá zodpovedá
faktúre č. 13452023 vystavenej žalobcom za prenájom vozidla zn. L. D. M., EČV: O.) postúpil žalobcovi
pohľadávku spolu s príslušenstvom a všetkými právami súvisiacimi s touto pohľadávkou, ktorú mal

poškodený voči žalovanému vo výške 1523,43 Eur bez DPH z titulu nároku na náhradu účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa
04.09.2023 na vozidle
zn. E. J. P.:A.. Žalobca sa s poškodeným dohodol, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty
za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy

započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku voči žalovanému vymáhať vo vlastnom mene a na
vlastný účet (bod 5. zmluvy).

1.5 Z listinného dôkazu Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2023 mal súd prvej inštancie
preukázané, že poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, ktorú mal poškodený voči

žalovanému titulom nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. 98522738620 zo dňa
04.09.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške
1523,43 Eur bez DPH spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Poškodený
požiadal, aby žalovaný plnil na účet žalobcu. Listom zo dňa 19.10.2023 si žalobca uplatnil u žalovaného
náhradu škody z vyššie uvedenej postúpenej pohľadávky poškodeného vo výške 1523,43 Eur. Listom

zo dňa 28.11.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 28.11.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti
č. 9534592697 vzniknutej 04.09.2023 týkajúcej sa poškodeného vozidla zn. E. J. P.:A. a na jeho účet
poukazuje sumu 894,01 Eur ako náhradu nákladov za použitie náhradného vozidla. Z prílohy
k tomuto oznámeniu o poistnom plnení vyplynulo, že žalovaný sumu 1523,43 Eur vyplývajúcu z
faktúry č. 13452023 ponížil o sumu 573,49 Eur titulom zníženia o opotrebenie rozdiel technických

hodnôt pred najazdením km TH1 a po najazdení 5593 km TH2 a o sumu 55,93 Eur titulom zníženia
0,01Eur/1 km. Dňa 30.11.2023 bola na účet žalobcu vedenom v R. B., Q., B. pripísaná platba vo
výške 894,01 Eur od žalovaného s variabilným symbolom XXXXXXXXXX, špecifickým symbolom
XXXXXXXXXX. Z výtlačku z internetovej stránky S. predloženom žalovaným bolo preukázané, že
žalobca na uvedenej internetovej stránke uvádza, že počas celej doby opravy bezplatne zapožičiava

náhradné vozidlo, resp. ak sa klient stane poškodeným pri dopravnej nehode, poskytne mu žalobca
náhradné vozidlo zadarmo. Z mailu zo dňa 09.11.2023 bolo preukázané, že z mailovej adresy D.
žalobca zaslal mail na „M.“, v ktorom oznamoval,
že v prílohe zasiela dokumentáciu k uplatneniu nároku za prenájom náhradného vozidla.1.6 Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 442 ods. 1, § 427 ods. 1, § 517
ods. 1 a 2, § 524 ods. 1, § 581 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. b/, § 11 ods. 7, §

15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

1.7 Súd prvej inštancie ustálil, že pohľadávka na žalobcu bola postúpená platne, a teda žalobca je
v konaní aktívne vecne legitimovaným. Stotožnil sa s argumentáciou žalobcu v tom smere, že pri
postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným došlo medzi nimi

k vzájomnému započítaniu pohľadávok. Zmluvu o postúpení uzatvoril poškodený ako postupca so
žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom náhradného motorového vozidla. Medzi
žalobcom a poškodeným došlo k postúpeniu pohľadávky a súčasne
k vyporiadaniu uzatvorenej zmluvy medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako
prenajímateľom, keďže podľa zmluvy si žalobca pohľadávku vymáha svojím menom a na svoj účet.

1.8. Medzi stranami sporu ostala sporná výška náhrady škody, ktorú žalovaný zaplatil poškodenému
z titulu poistnej udalosti. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že majetok
poškodeného sa zmenšil. Je nesporné, že majetok je tvorený hnuteľnými a nehnuteľnými vecami,
finančným majetkom ako i pohľadávkami a inými majetkovými právami. Z uvedeného vyplýva, že aj
pohľadávka na náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla v súvislosti s poistnou

udalosťou dňa 04.09.2023 vo výške 1523,43 Eur bez DPH bola súčasťou majetku poškodeného. V
zmysle ustálenej judikatúry je škodou akékoľvek zmenšenie majetku poškodeného. U poškodeného
teda došlo k zníženiu jeho aktív (majetku), keď najskôr mal vo svojom majetku túto pohľadávku
a po uzatvorení zmluvy o postúpení už nie. V zmysle uznesenia Krajského súdu Bratislava sp.
zn. 3Cob/220/2017, úhradu nájomného supluje samotné postúpenie. Žalobca si u žalovanej uplatnil

náhradu škody v sume 1523,43 Eur z titulu postúpenia pohľadávky poškodeného voči žalovanej za
prenájom náhradného motorového vozidla v období 21.09.2023-19.10.2023 vrátane, a nie preplatenie
neuhradeného dlžného nájomného za prenájom náhradných vozidiel ako tvrdil žalovaný.

1.9 V danej veci boli preukázané všetky tri predpoklady zodpovednosti za škodu podľa

§ 427 Občianskeho zákonníka, t. j. vznik škody vo výške 1523,43 Eur za prenájom náhradného
motorového vozidla poškodeným za obdobie 21.09.2023 - 19.10.2023 vrátane, počas ktorého obdobia
bolo motorové vozidlo poškodeného v oprave práve v dôsledku (v príčinnej súvislosti) so škodovou
udalosťou/dopravnounehodou,ktorúspôsobilomotorovévozidlopovinnezmluvnepoistenéužalovanej.
Keďže bolo preukázané, že žalovaný plnil žalobcovi len čiastočne, keď uhradil sumu 894,01 Eur zo sumy

1523,43 Eur, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi rozdiel v žalovanej
výške, t. j. vo výške 629,42 Eur. Žalovaný nepreukázal, že poistné plnenie krátil o sumu 629,42 eur
dôvodne.

1.10 Čo sa týka úroku z omeškania súd prvej inštancie konštatoval, že zmysle bodu 3. Zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2023 poškodený postúpil na žalobcu aj príslušenstvo.
Príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky z omeškania. Žalobca žiadal priznať
úrok z omeškania zo žalovanej sumy 629,42 Eur od 14.12.2023 do zaplatenia, a to vo
výške 9,50% ročne. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade so zákonom, konkrétne § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Žalovaný

bol povinná v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia
prešetrovania poistnej udalosti. Ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa 28.11.2023,
čo vyplýva z listinného dôkazu Oznámenie o poistnom plnení z rovnakého dňa, a žalovaná mala plniť
najneskôr do 13.12.2023. Nakoľko tak neurobil, od nasledujúceho dňa 14.12.2023 je v omeškaní. Preto
žalobcovi patrí úrok z omeškania práve od 14.12.2023. Čo sa týka výšky úroku z omeškania, tento sa

odvíja od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, ktorá sa zvyšuje o 5 percentuálnych bodov. Táto základná úroková sadzba
ECB bola ku dňu 14.12.2023 vo výške 4,5% + 5% = žalobcom uplatnených 9,5% ročne.

1.11 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 CSP a úspešnému žalobcovi priznal

nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2.1 Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobuvcelomrozsahuzamietnuťažalovanémupriznaťnároknanáhradutrovkonania,alternatívnenapadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný namietal nedostatok riadneho odôvodnenia súdu prvej inštancie, na základe ktorého
dospel súd prvej inštancie k záveru o aktívnej legitimácii žalobcu. Odôvodnenie je v tejto časti
podľa žalovaného protirečivé, keď nie je zrejmé, či podľa súdu prvej inštancie nárok poškodeného
na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mal existovať už pred samotným
uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2023 alebo vznik nároku poškodeného

na náhradu škody bol viazaný na právny úkon započítania podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 19.10.2023. Podľa žalovaného nemohol byť nárok poškodeného na náhradu škody v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla viazaný na právny úkon započítania podľa bodu 5. zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 19.10.2023, nakoľko právny úkon započítania je len právny konštrukt (resp. právna
fikcia), pri ktorom k žiadnemu skutočnému plneniu a teda k zmenšeniu majetkovej sféry nedochádza,
právny úkon započítania je vo svojej podstate ekvivalentný právny úkon, pri ktorom je na strane

každého účastníka dohody o započítaní strata pohľadávok kompenzovaná v rovnakom rozsahu stratou
záväzkov, pričom k objektívnemu zmenšeniu majetku nedochádza. Podľa žalovaného sa súd prvej
inštancie nevyporiadal, resp. nesprávne vyporiadal s argumentáciou, že žalobca prostredníctvom
webovej stránky S. ponúka motoristom bezplatný prenájom náhradného vozidla, čo je v rozpore
s vystavenou faktúrou za prenájom náhradného vozidla a tým vec aj nesprávne právne posúdil. Tiež

nesúhlasil s právnym posúdením uvedeným v ods. 35. a 36. napadnutého rozsudku, že poškodenému
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vznikol nárok na náhradu škody. Poukázal na pojem
skutočná škoda, ktorý sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu
poškodeného a na rozdiel medzi nárokom na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením
motorového vozidla a nárokom na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Škoda v

súvislosti s prenájmom náhradného vozidla by poškodenému vznikla až zaplatením faktúry za prenájom
náhradného vozidla. Poškodený (I. J. H.) fakticky pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 19.10.2023 mal voči žalobcovi len nesplnený záväzok na úhradu nájomného za prenájom
náhradného vozidla z titulu nájomného záväzkového vzťahu existujúceho medzi nimi. Vo vzťahu
k ods. 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaný uviedol, že akýkoľvek nárok poškodeného

na náhradu škody voči poisťovateľovi má charakter tzv. mimozmluvného záväzku, pričom na vznik
tohto mimozmluvného záväzku spočívajúceho v nároku na náhradu škody musia byť splnené zákonné
podmienky uvedené v zákone číslo 381/2001 Z.z. v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ si teda poškodený
u žalovaného ako poisťovateľa pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nikdy neuplatnil

a nepreukázal vznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, tak
poškodenému nikdy nemohla vzniknúť voči žalovanému pohľadávka na náhradu škody v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla, ktorú by poškodený mohol platne postúpiť na iný subjekt. Žalovaný
poukázal na viaceré rozhodnutia súdov.

2.3 Rozsudok súdu prvej inštancie považoval v tejto časti za nepresvedčivý, zmätočný a vnútorne
rozporný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa žalovaného nespĺňa požiadavky na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a ESĽP.

2.4 Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu, priznať

žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania alebo napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.1 Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Napadnutý

rozsudok považoval za vecne správny, riadne odôvodnený, spĺňajúci všetky náležitosti požadované
ustanovením§220ods.2CSP. Súdprvejinštanciesapodľažalobcudôslednevysporiadalspredmetom
konania pričom sa žalobca plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení
rozhodnutia a nevidí dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu.

3.2 Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami,
argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej
úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku.
Skutočnosť, že konajúci súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného, nezakladá automatickyzáver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s
námietkou aktívnej legitimácie ako aj námietkou o údajnom bezplatnou ponúkaní náhradného vozidla
zo strany žalobcu. Právne relevantným je obsah dokumentov podpísaných poškodeným pri dojednaní

nájmu náhradného vozidla, teda najmä zmluvy o nájme, z ktorej vyplýva, že nájomné bolo dojednané
a preto informácie z webovej stránky S. nie sú právne relevantné, pričom táto stránka nepatrí
ani žalobcovi, Q. H. A. I. H., čo je subjekt odlišný od žalobcu. Žalobcova internetová stránka sa nachádza
na doméne S. .

3.3 Aktívna legitimácia žalobcu v spore o zaplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla
poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise z dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej
poistencov žalovaného už bola ustálená vo viacerých súdnych sporoch roh aj so žalovaný. Aktívna
legitimácia žalobcu vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania
sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva
medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje

rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo
k úhrade faktúry a zároveň
k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložený na prenájom
náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať

sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.

3.4 Žalobca v celom rozsahu poukázal na argumentáciu v jeho predchádzajúcich podaniach a uviedol,
že podľa neho je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a v súlade so zákonom a vykonaným
dokazovaním.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.12.2024 zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach
polemizujúc s názormi žalobcu z predchádzajúceho vyjadrenia. Doplnil, že sa odvolaním domáha
aj ochrany jeho základných práv, ako aj ochrany zákonnosti ako takej. Podľa žalovaného neboli
kumulatívne splnené podmienky potrebné pre vznik nároku na náhradu škody a to vznik nároku

poškodenéhonanáhraduškody,uplatnenietohtonárokupoškodenýmvočipoisťovateľoviapreukázanie
tohto nároku poškodeným voči poisťovateľovi. Právo na plnenie voči poisťovateľovi na náhradu škody
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniká poškodenému v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona
o PZP až vtedy, keď si poškodený u poisťovateľa aj uplatní a poisťovateľovi preukáže vznik nároku
na náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b/ zákona

o PZP podľa žalovaného upravuje akýsi osobitný druh notifikačnej a dôkaznej povinnosti poškodeného
uplatniť a preukázať poisťovateľovi vznik daného nároku na náhradu škody v príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou, pričom táto notifikačná dôkazná povinnosť predstavuje zákonnú podmienku
vzniku akejkoľvek pohľadávky poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi.

5. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363

CSP s uvedením dôvodov odvolania, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov.

7. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného

nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

8. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

11. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

12. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého

rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Jedinú výnimku predstavuje
oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok a
porušenia práva na spravodlivý proces, a to z úradnej moci.

13. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom
prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného
postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd
preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

14. Odvolací súd ďalej skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom
smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho
procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred

odvolacímsúdom.Vadakonaniavymedzenáv§389ods.1písm.b/CSPjevosvojejpodstateporušením
základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR
okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

15. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za

predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde
o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní
(napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť
výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky
v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.

17. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

18. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním strany sporu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z
vykonanýchdôkazovaleboprednesovstránsporuvyplynuli,neopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoréboli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej
inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne

aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a
z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
odkazuje v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:

20. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite a správne zistil skutkový stav veci. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný, ako
odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie.
Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvej inštancie na podklade vykonaného
dokazovania a namietal dôvody a právne posúdenie veci, pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, akými
úvahami sa spravoval a na podklade ktorých skutočností zaujal právny názor vyslovený vo výrokoch

rozsudku. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal zo súdom prvej inštancie správne
a dostatočne zisteného skutkového stavu.

21. K tvrdeniu žalovaného, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti ust. § 220 CSP uvádza
odvolací súd nasledovné. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená

v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má
byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické
hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd

by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň platí, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia bez pochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom
odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo
veci. Je potrebné zdôrazniť, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná,
t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I. ÚS 50/2004).

22. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky požiadavky riadneho odôvodnenia

v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP Vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia podľa § 220 ods. 2
CSP žalovaný neuviedol a neprezentoval, čo viac by považoval za potrebné uviesť k tomu, aby bolo
možné podľa jeho názoru považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za preskúmateľné a presvedčivé.
V tomto smere sú jeho tvrdenia všeobecné a odkazujúce na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.
Uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

23. Ďalším odvolacím dôvodom bolo tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil otázku aktívnej legitimácie žalobcu. Namietal, že zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená
medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom (poškodeným) je neplatná, a žalobca preto nie je, v
dôsledku uvedenej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, aktívne legitimovaný v spore. Namietal

nepreukázanie účelnosti, nevyhnutnosti
a odôvodnenosti nákladov na prenájom náhradného vozidla v rozsahu tvrdenom žalobcom, tvrdiac že
na to, aby poškodenému voči žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle príslušných ustanovení § 4 ods.
2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej
v ustanovení § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vôbec vznikol nárok na náhradu nákladov na

prenájom náhradného vozidla, ktorý by následne bolo možné zmluvou o postúpení pohľadávky postúpiť
na iný subjekt je potrebné, aby zo strany poškodeného došlo ku skutočnému (reálnemu) vynaloženiu
nákladov za prenájom náhradného vozidla, t.j. je potrebné, aby v majetkovej sfére poškodeného došlo
k vzniku skutočnej (reálnej) ujmy v súvislosti s nájmom náhradného vozidla. Namietal, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že zo strany poškodeného došlo ku skutočnému vynaloženiu nákladov

v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla t. j. nebola preukázaná úhrada faktúry za prenájom
náhradného vozidla číslo 13452023 zo dňa 19.10.2023 zo strany poškodeného a takáto úhrada nebola
zistenáanisúdom.Pretopredmetomzmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa19.10.2023bolopostúpenie
neexistujúcej pohľadávky poškodeného.24. V odseku 42. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávka bola na žalobcu
postúpená platne, a teda žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Stotožnil sa s argumentáciou

žalobcu v tom smere, že pri postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným došlo medzi nimi k
vzájomnému započítaniu pohľadávok. Zmluvu
o postúpení uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň
prenajímateľom náhradného motorového vozidla. Medzi žalobcom a poškodeným došlo
k postúpeniu pohľadávky a súčasne k vysporiadaniu uzatvorenej zmluvy medzi poškodeným ako

nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom, keďže podľa zmluvy si žalobca pohľadávku vymáhal
svojím menom a na svoj účet. Z uvedeného odseku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie sa
zaoberal platnosťou postúpenia pohľadávky, ktoré postúpenie považoval za platné, na základe čoho
uzavrel, že žalobca je aktívne legitimovaný v spore. Skutočnosť, že odôvodnenie súdu prvej inštancie
je stručné a vecné neznamená, že došlo
k porušeniu ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, ani k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

25. K odvolaciemu tvrdeniu žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu
v dôsledku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a jeho právnym
predchodcom uvádza odvolací súd nasledovné. Pri konštatovaní správnosti vymedzenia nesporných
skutkových tvrdení súdom prvej inštancie nie je sporná existencia vzájomných právnych vzťahov

medzi poškodeným, poisteným (škodcom) a poistníkom (žalovaným). V súlade so správne zisteným
a hodnoteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil žiaden dôvod hodnotiť
odvolacie tvrdenia žalovaného, ako správne. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že žalovaný pri takto
prezentovanom odvolacom tvrdení nevenoval dostatočnú pozornosť samostatnosti právnych vzťahov,
ktoré vznikli poškodenému na jednej strane vo vzťahu k žalovanému a ktoré vznikli poškodenému vo

vzťahu k žalobcovi na strane druhej. Zo vzťahu medzi poškodeným (veriteľom) a žalovaným (dlžníkom)
vznikla pohľadávka na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou poisteného
motorového vozidla a zo vzťahu medzi poškodeným (dlžníkom)
a žalobcom (veriteľom) vznikla pohľadávka na nájomnom. Skutočnosť, že poškodený mal vo vzťahu k
žalobcovi postavenie dlžníka nebránila tomu, aby poškodený na zmluvnom

základe previedol svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu postupom súladným s § 524 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietal, že došlo k postúpeniu neexistujúcej pohľadávky z
poškodeného na žalobcu. Súd prvej inštancie správne posúdil, že v dôsledku uvedenej zmluvy o
postúpení pohľadávky je daná aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak
k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom

a žalobcom ako prenajímateľom. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom
postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému
ako následok dopravnej nehody, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky,
keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť
postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2023

nepochybne vyplýva predmet postúpenia pohľadávky poškodeného vo výške 1.523,43 Eur s DPH,
ktoré postúpenie poškodený oznámil žalovanému, pričom postúpenie pohľadávky bolo odplatné za
sumu 1.523,43 Eur, ktorá suma zároveň zodpovedá nájomnému za prenájom náhradného vozidla
poškodenému, ktoré nájomné bolo poškodenému vyfakturované faktúrou číslo 13452023 vystavenou
žalobcom ako prenajímateľom. V bode 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky na

úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo započítavajú.
Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému.

26. V zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka môže byť postúpená iba existujúca pohľadávka, aj
premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná.

Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka II. ÚS 165/2017 vyplýva, že
„podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“. Na základe
uvedeného odvolací súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky medzi žalobcom
a poškodeným bolo platné, vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobcu v spore, z ktorého dôvodu
argumentácia žalovaného o neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky je nesprávna.

27. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané a v konaní medzi stranami nebolo ani sporné,
že dňa 04.09.2023 došlo v Považskej Bystrici k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle, C. D. E. F. D. G. B. H. I. J. H.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkoumotorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené pre prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla u žalovaného ako poisťovne. V
dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava

poškodeného vozidla bola vykonaná v období od 05.09.2023 do 19.10.2023. Poškodený za účelom
zabezpečenia svojich potrieb dňa 21.09.2023 uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme dopravného
prostriedku číslo 1191/2023, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla a to v období
od 21.09.2023 do 19.10.2023. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca
poškodenému faktúru číslo 13452023 zo dňa 19.10.2023 splatnú dňa 02.11.2023 vystavenú na sumu

1.523,43 Eur spolu
s DPH za 29 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 19.10.2023 následne poškodený previedol svoju pohľadávku vo výške 1.523,43 Eur s DPH voči
žalovanému za odplatu 1.523,43 Eur žalobcovi a zmluvné strany si zároveň dohodli, že si vzájomné
nároky - na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo,

započítajú. Túto skutočnosť poškodený písomne oznámil žalovanému. Žalovaný dňa 30.11.2023
poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 894,01 Eur. Neuhradený rozdiel v žalovanej výške je
predmetom tohto sporu spolu s úrokom
z omeškania.

28. Pokiaľ ide o poskytnuté poistné plnenie, toto má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola
nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Občiansky zákonník určuje rozsah škody ustanovením
§ 442 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník pritom nedefinuje pojem "skutočná škoda". Podľa
ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného

majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje ako
ujma (vyjadriteľná v peniazoch), spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a
predstavujúca majetkové hodnoty, potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú
škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu
jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do

pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol
bez škodnej udalosti.

29. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len na obdobie,
na aké je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú

vynaloženénutneaúčelne.Riešenieotázky,činákladyzanájomnáhradnéhovozidlabolinutnéaúčelné,
závisí na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom ku konkrétnym skutkovým okolnostiam
sa posudzuje, po akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné. Vychádza sa
totiž z toho, že zmyslom a účelom poskytnutia náhradného vozidla je zachovanie určitého životného
štandardu poškodeného v situácii, keď dôjde k čiastočnému, resp. totálnemu poškodeniu (zničeniu)

vozidla. Poskytnutím náhradného vozidla nie je poškodený ponechaný v tiesni a umožní sa mu viesť
čo do kvality obdobný život ako pred škodovou udalosťou, respektíve dopravnou nehodou. Využívanie
náhradného vozidla nemôže byť celkom bezbrehé a vždy musí byť splnená podmienka účelnosti ich
využitia.

30. V danom prípade pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo
o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 29 dní, po
ktorú dobu trvala oprava poškodeného motorového vozidla, pričom
k zapožičaniu náhradného vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 04.09.2023.
Účelnosť prenájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, vrátane doby nájmu, bola podľa

odvolacieho súdu jednoznačná. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla vyjadril žalovaný
aj tým, že časť týchto nákladov preplatil. Bolo preukázané, že žalovaný priznal za zapožičanie
náhradného vozidla poistné plnenie vo výške 894,01 Eur. Odvolací súd považuje dobu 29 dní, po
ktorú mal poškodený prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu úpravy svojho poškodeného motorového
vozidla za primeranú, odôvodnenú a náklady za prenájom náhradného vozidla za celé toto obdobie za

náklady účelne vynaložené, ktoré možno z hľadiska náhrady škody považovať za skutočnú škodu, ktorá
poškodenému vznikla v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Argumentáciu žalovaného
v tomto smere považoval za nenáležitú.31. Voči súdom prvej inštancie priznanému úroku z omeškania žalovaný nevzniesol v odvolaní žiadne
odvolacie námietky.

32. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, za aplikácie ust. § 255 ods.
1 CSP, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá
sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho
rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu proti žalovanému patrí podľa

§ 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

33. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu
prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len
zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia

s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením
ÚstavnéhosúduSRsp.zn.IV.ÚS350/09zodňa8.októbra2009,podľaktoréhoodôvodneniarozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného

posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho
súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania.
Uvedený záver je zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05,
v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak
odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

34. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odvolacísúdvpodrobnostiachodkazujenaodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancieanajehoprávne
posúdenie. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s

ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.
Uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie,
a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

36 . Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).