Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201119
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124201119.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, XX. XXXXXXX XXXX/XX, C.,
zastúpeného JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom, SNP 744, 908 79 Borský Svätý Jur, proti žalovanej:
D. E., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. XX, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním zo dňa 1.2.2024 doručeným súdu 5.2.2024 a označeným ako návrh na
nariadenieneodkladnéhoopatreniažalobcažiadal,abysúdvydaluznesenímtotoneodkladnéopatrenie:
„Žalovaná je povinná zdržať sa akéhokoľvek konania na sociálnych sieťach smerujúceho voči osobe
žalobcu. Žalovanej sa zakazuje prostredníctvom sociálnych sietí, akýchkoľvek médií vrátane tlače

rozširovať informácie týkajúce sa trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve policajného
zboru Bratislava V pod č.k. ORP-33/1VYS-BA-2024.“

2. Návrh odôvodnil tým, že „žalovaná od začiatku mesiaca január šíri najmä na instagrame pod účtom
s názvom „lenockatt“ jednak nepreverené informácie, druhak nepravdivé informácie a hlavne informácie
dehonestujúceho charakteru na osobu žalobcu ako i jeho rodinu, najmä matku, ktorá situáciu i tak ťažko

psychicky znáša“ /pozn. súdu: žalobca pritom ale v návrhu výslovne nešpecifikoval žiadne konkrétne
informácie - viď § 132 ods. 2 CSP, ktoré by o ňom žalobkyňa mala šíriť, a ktoré by mali byť nepravdivé,
ani informácie dehonestujúce charakteru na jeho osobu a jeho rodinu, najmä matku (ktorá navyše nie je
účastníkom tohto konania, a žiadne jej práva nie sú predmetom tohto konania), a napokon ani konkrétne
„nepreverené“ informácie šírené žalovanou, a svoje tvrdenie o ich vadnosti/nepravdivosti).

3. Žalobca uviedol, že dokonca žalovaná založila jednu samostatnú zložku na IG účte s názvom „akcia
potkan“, kde verejne rozpráva o žalobcovi, celkovo sa vyjadruje pejoratívne, hanlivo, vulgárne. Čo však
viacej, svojimi vyjadreniami v postavení svedka v trestnej veci práve vedenej na MS BA 5 pod spis. Zn.
52T/5/2024, ktoré sa celkovo vedie na OKP Bratislava 5 pod spis. Zn. ORP-33/1-VYSBA-2024 vynáša
na verejnosť vlastnými slovami zreprodukované informácie čo sa prípadu týka, a to tak podrobne, že
jej konaním môže prísť k ovplyvňovaniu svedkov, poškodenej .... Aktivita na IG účte žalovanej ohľadom

persóny žalobcu je veľmi produktívna, kedy „len“ v akcii potkan má 2 videá zo dňa 4.1., zo dňa 5.1. – 6
videí, zo dňa 8.1. – 18 videí, zo dňa 9.1. – 4 videá, 1 video zo dňa 10.1., zo dňa 31.1 – 8 videí, zo dňa
1.2. jedno video a zo dňa 2.2. – 1 video, kde žalobcu jednak nazýva vulgárnymi výrazmi, spomína ho
celým menom A. B.+ aj odkiaľ pochádza a kde aktuálne býva, nazýva ho potkan, skunk, had, „pičús“,
päťkorunový gádžo, vyjebanec, zverejňuje bez súhlasu žalobcu súkromné telefonáty so žalobcom,
správy na sociálnej sieti medzi žalobcom a žalovanou, navádza verejnosť/ženy aby ju kontaktovali, kedy

hovorí o údajnom vydieraní zo strany žalobcu, že mal ženy sexuálne zneužívať, odkazuje na celé video
ohľadom danej kauzy na stránku na F. ako i ohľadom kauzy vedenej na polícii.4.Žalobcadodal,žežalovanáaktívnepôsobíprotiosobežalobcunastránkeF.,dávarozhovoryotrestnej
veci pre médiá, informuje verejnosť o trestnom konaní nielen veciach verejných ale i súkromných, ktoré

sú predmetom vyšetrovania, „rieši“ obhajcu žalobcu ako i obhajobu samotnú, rozoberá čo sa kto pýtal
a podobne, čím podľa neho jednoznačne marí spravodlivé vyšetrovanie vo veci. Podľa žalobcu žalovaná
zasahuje do zákonom chráneného práva – ochrana osobnosti, integrity, právo na súkromie a rodinu,
dobré meno, vynášanie informácií rozhodných pre vyššie špecifikovanú trestnú vec, a vzhľadom na
to navrhuje, aby súd vydal (požadované) neodkladné opatrenie. K návrhu priložil fotografie, resp. tzv.

screenshoty rôznych postov či správ zobrazených na displeji neznámeho elektronického zariadenia (bez
označenia jednotlivých dôkazov, viď § 132 ods. 1 CSP a primerane § 220 ods. 2 CSP) o rôznych osobách
označených okrem iného aj ako A., D., A., A., F., G., D. E., ďalej o tom, že A. B. mal byť dňa 31.1.2024
vzatý do väzby, o výzve aby sa prihlásili dievčatá ktorým ublížil, a o tom že bol obvinený zo sexuálneho
násilia, vydierania a kupliarstva.

5.Vďalšomsvojompodanízodňa8.2.2024označenomakodoplnenielistinnýchdôkazov,adresovanom
podľa jeho záhlavia Ministerstvu vnútra SR, Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava V., Mestskému
súdu Bratislava I., Krajskému súdu Bratislava, tunajšiemu súdu a Mestskému súdu Bratislava IV.
k listu označenému ako ČVS:ORP-33/1-VYS-B5-2024 52Tp/5/2024 žalobca (prostredníctvom svojho
právneho zástupcu) predložil ďalšie fotografie, resp. tzv. screenshoty rôznych postov či správ

zobrazených na displeji neznámeho elektronického zariadenia (taktiež bez označenia jednotlivých
dôkazov, viď § 132 ods. 1 CSP a primerane § 220 ods. 2 CSP) od osoby označenej ako lenockatt
komunikujúcej o tom, ako osoba s menom Robko vypovedala o svojej nevine či priznaní v trestnom
konaní s tým, že ponechávajú „na zvážení, či to nie je práve svedok (D. E.), kto sa dopúšťa svojim
konaním trestnej činnosti za spoluúčasti iných osôb,“ a to nie len voči ich klientovi.

6. Napokon dňa 11.2.2024 žalobca súdu doručil ďalšie podanie, ku ktorému opätovne doložil ďalšie
fotografie, resp. tzv. screenshoty rôznych postov či správ zobrazených na displeji neznámeho
elektronického zariadenia (niektoré opakovane, a znova bez označenia jednotlivých dôkazov) s tým, že
k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dokladajú v prílohe „články, stories zo strany žalovanej,

z ktorých je evidentné, že táto naďalej jednak marí vyšetrovanie, pokračuje v páchaní trestnej činnosti,
pričom táto ešte graduje.“

7. Z formulácie a obsahu podaní žalobcu vyplýva, že jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia
by mal súvisieť s vyhľadávaním a šírením informácií zo strany žalovanej o negatívnej, resp. nezákonnej

činnosti žalobcu, ktorej sa mal (žalobca) podľa žalovanej dopustiť, spolu so šírením kritiky a negatívneho
hodnotenia jeho osoby, ako aj informácií o jeho väzobnom stíhaní a trestnom konaní (v ktorom žalobkyňa
vystupovala v pozícii svedka), vo vzťahu k vecnej pravdivosti ktorých a ich dôvodov sa však žalobca vo
svojom návrhu nijako konkrétne nevyjadril, a vo vzťahu ku existencii ktorých (resp. ich opaku), vrátane
preukázania obsahu konkrétneho trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve policajného

zboru Bratislava V. pod sp. zn. ORP-33/1-VYS-BA-2024 (a jeho vzťahu k žalobcovi), nepredložil ani
žiadny dôkaz. Žalobca sa pritom vo svojom návrhu domáha ochrany proti konaniu žalovanej, ktoré
vymedzuje (iba) jeho všeobecným smerovaním (výsledkovo) proti akémukoľvek konaniu žalovanej na
sociálnych sieťach smerujúceho voči osobe žalobcu, a rozširovaniu informácií týkajúcich sa trestného
konania bez toho aby bolo dostatočne určito, zrozumiteľne a vykonateľne zrejmé čoho konkrétne - akého

konkrétneho konania na sociálnych sieťach „smerujúceho voči osobe žalobcu“ (na ktoré vzhľadom na
nejaké konkrétne skutočnosti nemá byť oprávnená), sa má žalovaná v tejto súvislosti zdržať (porovnaj
§ 325 ods. 2 písm. d) CSP, podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala). Je to obdobné tomu, ako by sa žalobca domáhal,
aby sa žalovaná (prípadne ktokoľvek iný) neurčito zdržala (všeobecne) úplne všetkého (každého, bližšie

neurčeného konania), ktoré by (eventuálne) mohlo „smerovať“ voči osobe žalobcu bez toho, aby z toho
bolo zrejmé čoho konkrétne a v akej miere sa tak má vlastne reálne zdržať (a čo naopak konať môže), a
teda bez toho aby bolo zrejmé (a osvedčené) aké konkrétne neoprávnené konanie resp. činnosť, ktorej
sa má žalovaná zdržať, to vlastne právom chránenému záujmu žalobcu od žalovanej bezprostredne
hrozí, a teda prečo je tak potrebné a dôvodné pomery navrhovaným spôsobom bezodkladne upraviť.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 1 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

9. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona,
v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.
4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením

vlády podľa čl. 120 ods. 2.

10. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľačl.26ods.2ÚstavySRkaždýmáprávovyjadrovaťsvojenázoryslovom,písmom,tlačou,obrazom
alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu

na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a
televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
Podľa čl. 26 ods. 3 Ústavy SR cenzúra sa zakazuje.

11. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe

akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca
v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
(povinnosťtvrdenia),tedavymedziťskutkovéokolnosti,ktorémajúbyťpodkladomrozhodnutia,aoznačiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

12. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na

akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

13. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno

tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový
stav aplikovať.

14. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá riadny, a teda
úplný, zrozumiteľný a určitý (po materiálnej stránke vykonateľný) návrh na jeho vydanie podaný

oprávnenou osobou a potrebu, aby boli pomery strán (v medziach právomoci súdu) neodkladne dočasne
(len po určený čas) alebo trvalo (§ 336 ods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa
§ 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať
z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha (v tomto prípade zrejmeprávo na to, aby sa žalovaná zdržala „akéhokoľvek konania“ na sociálnych sieťach smerujúceho „voči
osobe žalobcu“, a „nerozširovala“ prostredníctvom sociálnych sietí, akýchkoľvek médií vrátane tlače
„informácie týkajúce sa“ žalobcom označeného „trestného konania“), a že bez navrhovanej neodkladnej

ochrany (konkrétnym neoprávneným konaním alebo činnosťou druhej strany v budúcnosti, ktorým chce
zabrániť, a ktorých hrozbu i neoprávnenosť musí nie len tvrdiť, ale aj osvedčiť) jej bezprostredne hrozí
(neoprávnená) ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody či zhoršenia
právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v občiansko-právnych vzťahoch strán, a sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné

opatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych)
vzťahov strán sporu (Bureš, J. – Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s.
88). Súdna ochrana (v občianskom súdnom konaní) sa totiž poskytuje (občiansko)právnemu nároku,
a nie (občiansko)právne nedôvodnej, iba fakticky, politicky alebo sociálne zdôvodňovanej (právne
nepodloženej) požiadavke (záujmu) – inak by (vo všeobecnosti) existovalo riziko, že by neodkladné
opatrenie mohlo byť zneužívané. To, že má ísť o ochranu konkrétneho občianskoprávneho nároku

vyplýva napokon aj so záverov najvyšších súdnych autorít, keď podľa Ústavného súdu SR súd musí
už v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe predložených
dôkazov vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti úspechu navrhovateľa neodkladného opatrenia v konaní
ovecisamej.Ústavnýsúdneakceptujepostup,vrámciktoréhosaskúmanienárokuvoformeosvedčenia
odkáže na konanie vo veci samej (III. ÚS 139/2022). Obdobne aj podľa NS SR má súd povinnosť

zaoberať sa v primeranom rozsahu aj pravdepodobnosťou úspechu navrhovateľa vo veci samej (sp. zn.
1 Obo 8/2019, Obdo 79/2020). „Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným
opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné,
ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať
danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie

tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom
predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. ...
Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo
sa javí ako preukázané – niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to,
čo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné

či neodkladné hmotnoprávne posúdenie).“ (III. ÚS 458/2022).

15. Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je podanie (riadneho) návrhu
na jeho nariadenie smerujúceho k dostatočne určitému rozhodnutiu o uložení povinnosti protistrane
a patriacemu do právomoci súdu, osvedčenie práva navrhovateľa (že podľa ním uvedených

aosvedčenýchskutočnostímupravdepodobnepatrístýmsúvisiaceprávo,aprotistranamápožadovanú
tomu zodpovedajúcu povinnosť, ktorých ochrany či plnenia sa domáha), ďalej osvedčenie že ide o taký
stav, ktorý neznesie odklad, a teda že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo
právom chránený záujem navrhovateľa vo veci samej boli (vážne či ťažko napraviteľné) ohrozené, a že
ochranu týchto záujmov (sledovaný účel) nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. K nariadeniu

neodkladného opatrenia preto môže dôjsť iba v prípade, ak okrem osobného záujmu navrhovateľa, ktorý
musí byť naliehavý, z osvedčeného skutkového stavu zároveň vyplýva (je osvedčená) aj s tým súvisiaca
danosťjehoprávavovecisamej,ktorévosvojomobsahuzahŕňaajoprávnenieapovinnosť,resp.úpravu
pomerov obsiahnutú v navrhovanom neodkladnom opatrení /v tomto prípade občianskoprávny nárok
žalobcu,abysažalovanázdržala„akéhokoľvekkonania“nasociálnychsieťachsmerujúceho„vočiosobe

žalobcu“,azároveňaj(absolútne)šírenia(akýchkoľvek)„informáciítýkajúcichsa“žalobcomoznačeného
„trestného konania“ (aj keby to robila vecne, slušne, primerane a objektívne, resp. v tomto prípade
dokonca bez ohľadu na objektívnu pravdu, ku ktorej sa žalobca nevyjadril, ústavné práva žalobkyne na
zhromažďovanie a šírenie informácii, ako aj jej právo na slobodu prejavu, a navyše bez akéhokoľvek
časového obmedzenia/, teda vecná (hmotnoprávna) legitimita (oprávnenie) navrhovateľa vo vzťahu

k predpokladanému predmetu konania vo veci samej - aby sa uplatňovaný nárok javil ako dôvodný (s
perspektívou zachovania tohto stavu aj po eventuálnom rozhodnutí vo veci samej). Z uvedeného je
tak zrejmé, že na základe tvrdených a osvedčených skutočností musí byť daná vecná súvislosť medzi
navrhovaným neodkladným opatrením a potenciálnym návrhom (konaním) vo veci samej.
Pred vydaním neodkladného opatrenia teda musí jeho navrhovateľ tvrdiť a osvedčiť aspoň základné

skutočnosti o pravdepodobnosti občiansko-právneho nároku (vrátane jeho podstaty a rozsahu), ktorému
sa má poskytnúť neodkladná (predbežná) ochrana (presný opis právnych vzťahov, ich podstaty, a
rozsahu vzájomných práv a povinností – vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov svojich konkrétnych
občianskoprávnych nárokov, a osvedčiť ich – predložiť právne relevantné dokumenty, resp. dôkazyosvedčujúce tento stav a nárok – v danom prípade zdržať sa absolútne a neurčito „akéhokoľvek“ konania
nasociálnychsieťachsmerujúcehovočiosobežalobcu,arozširovaniainformáciítýkajúcichsažalobcom
označeného trestného konania), a tiež skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán navrhovaným

spôsobom vyplývajúce najmä z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli
vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe navrhovanej neodkladnej úpravy občianskoprávnych
vzťahov (vrátane jej naliehavosti, určitosti, primeranosti a rozsahu), a teda že navrhované neodkladné
opatrenie je zároveň aj primeraným a vhodným, resp. správne zvoleným nástrojom právnej ochrany
(neodkladné opatrenie totiž nemá nahrádzať iné právne inštitúty – v zmysle ust. § 324 ods. 3

CSP ho napr. nemožno vydať, ak jeho účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, prípadne
zabezpečujú inštitúty trestného práva). Subsidiarita týkajúca sa nariadenia neodkladných opatrení je
síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru
ústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť
dosiahnutá účinná súdna ochrana (IV. ÚS 13/2020 a I. ÚS 257/2019). Neodkladným opatrením, o ktorom
sa rozhoduje v skrátenom konaní (len na základe skutočností predložených navrhovateľom), preto

nemožno upravovať pomery strán nad naliehavú nevyhnutnú mieru a neurčito (ale len v potrebnom
neodkladnom rozsahu). Formulácia navrhovaného neodkladného opatrenia (jeho petit) musí byť preto
navyše zároveň nepochybne aj určitá a zrozumiteľná tak, aby rozhodnutie, ak mu súd vyhovie (a
povinnosti z neho vyplývajúce), mohli byť zároveň aj jasné a vykonateľné, nakoľko v opačnom prípade
by bolo zbytočné (nepotrebné).

Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je teda jednak riadny, úplný, určitý a zrozumiteľný
(po materiálnej stránke vykonateľný) návrh na jeho nariadenie, a ďalej najmä osvedčenie konkrétneho
práva a toho, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad preto, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
pomerov, by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci samej boli ohrozené, či už v podobe
nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného

stavu v občianskoprávnych vzťahoch strán. Navyše, keďže neodkladné opatrenia má upravovať právne
vzťahy resp. pomery spravidla len do času definitívnej súdnej (právnej) ochrany (§ 336 ods. 1, resp. §
337 ods. 1 CSP), z jeho návrhu, aj pre posúdenie primeranosti, musí byť tiež zrejmé, čoho presne sa
má, resp. by sa mal jeho navrhovateľ alebo odporca (ak by s takýmto právom navrhovateľa nesúhlasil)
domáhať návrhom vo veci samej, teda akého konkrétneho a dostatočne určitého hmotnoprávneho

nároku (osvedčeného práva) sa neodkladné opatrne týka, resp. akému konkrétnemu osvedčenému
(pravdepodobnému) právnemu nároku má poskytovať ochranu. Pri nariadení neodkladného opatrenia
totiž súd musí zároveň jeho navrhovateľovi uložiť povinnosť podať (v určitej lehote), resp. protistranu
poučiť o možnosti podať konkrétnu (nie akúkoľvek) žalobu vo veci samej (viď úvodný odsek tohto bodu
o potrebe existencie vecnej súvislosti medzi navrhovaným neodkladným opatrením a konaním vo veci

samej).

16. „Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, či bude nasledovať žaloba na
určenie (pričom treba uviesť konkrétny právny vzťah či právo, ktoré by malo byť predmetom takého
určenia s uvedením, z čoho navrhovateľ vyvodzuje svoj naliehavý právny záujem na požadovanom

určení), či tu má nasledovať žaloba na plnenie s uvedením dôvodu požadovaného plnenia. Až vtedy
môže súd pri nariadení predbežného opatrenia navrhovateľovi zároveň podľa § 76 ods. 3 OSP uložiť,
aby návrh na začatie konania v lehote, ktorú mu určí, podal.“ /Uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp.
zn. 7 Cmo 237/2000 (citované podľa časopisu Soudní rozhledy č. 10/.

17. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje v skrátenom konaní spravidla len na základe
osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom vydané
neodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP), a predstavuje
tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné opatrenie je preto
možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho

právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň však, okrem svojho práva (vrátene jeho rozsahu), konkrétnymi
skutočnosťami odôvodní a súčasne aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne
potrebné upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň tomuto nároku aj
primeraný, keďže neodkladným opatrením nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru,

ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu,
prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že
navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že toto jeho právo je reálne(podľa konkrétnych osvedčených skutočností alebo úkonov druhej strany, prípadne aspoň indícií o nich)
ohrozené, a navrhovaná bezodkladná úprava pomerov strán je tak potrebná.

18. Konanie o vydanie neodkladného opatrenia je návrhovým konaním, v ktorom súd nemôže za
účastníkov nachádzať skutkové tvrdenia potrebné na ochranu práva, a na osvedčenie tvrdených
skutočností sú účastníci povinní označiť a predložiť dôkazy. Súd je v konaní o neodkladnom opatrení
viazanýnávrhomnajehovydanie(§216ods.1CSP)aoneodkladnomopatrenírozhodujelennazáklade
skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov, pričom možnosť súdu vykonať iné

než navrhované dôkazy je v tomto prípade, vzhľadom na charakter tohto konania (v ktorom sa klasické
dokazovanie nevykonáva), a predovšetkým vzhľadom prejednaciu zásadu (pri ktorej v zmysle ust. § 185
ods. 2 CSP súd v konaní iné než navrhované dôkazy, okrem dôkazov vyplývajúci z verejných registrov,
prípadne dôkazov známych mu z jeho inej činnosti, vykonať nemôže), prakticky vylúčená.

19. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu
nanariadenieneodkladnéhoopatrenia(prípadnedokladovknimpripojeným),priktoromniesúvážnejšie
pochybnosti o ich pravdivosti, a je dôvodný predbežný skutkový záver o tom, že tvrdené skutočnosti
sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však zároveň, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy, predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových

okolností možno vyvodiť predbežný záver pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva
toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada (teda o existencii občianskoprávneho nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana), a jeho súvis s navrhovanou dočasnou úpravou (a jej potrebou). Znamená
to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver
o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej by mal byť pre navrhovateľa

neodkladného opatrenia priaznivý, a dočasná úprava pomerov, s perspektívou zachovania tohto stavu
aj po rozhodnutí vo veci samej, je potrebná.

20. V danom prípade však súd na základe podaní žalobcu, označených ako návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia a jeho doplnenie, a k nim priložených listín, dospel k jednoznačnému záveru,

že tieto nespĺňajú všetky potrebné náležitosti riadneho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
a že jeho neurčitý nárok, aby sa žalovaná zdržala ním vymedzeného konania, je zároveň aj celkom
zjavne nedôvodný.

21. Žalobca sa svojimi podaniami totiž domáhal toho, aby sa žalovaná zdržala „akéhokoľvek konania na

sociálnych sieťach smerujúceho voči osobe žalobcu“, a všeobecne aj rozširovania informácií týkajúcich
sa žalobcom označeného trestného konania (ktorého skutočný obsah a jeho vzťah ku svojej osobe
– či a ako sa ním označené trestné konanie reálne týka žalobcu - navyše skutkovo nijako konkrétne
nevymedzil, a žiadnou listinou opatrenou ním deklarovanou značkou Okresného riaditeľstva policajného
zboru Bratislava V. č.k. ORP-33/1VYS-BA-2024, preukazujúcou o aké trestné konanie a voči komu by

malo ísť, napr. uznesením o vznesení obvinenia, ani neosvedčil) bez toho, aby bolo z takéhoto jeho
návrhu zrejmé určité, zrozumiteľné a vykonateľné vymedzenie z toho vyplývajúcej povinnosti žalovanej
(jej jednoznačná identifikácia) akého konania „smerujúceho voči osobe žalobcu“ sa má žalovaná zdržať,
a aké informácie (a prečo) týkajúce sa označeného trestného konania, nemá prostredníctvom sociálnych
sietí, akýchkoľvek médií vrátane tlače rozširovať (čo všetko sa pod pojmom „zdržať sa akéhokoľvek

konania voči žalobcovi“ a „rozširovaním informácií týkajúcich sa trestného konania“ má na mysli),
a zároveň z čoho by mali takto (široko, absolútne a všeobecne) vymedzený právny nárok žalobcu a jemu
zodpovedajúce povinnosti žalovanej vyplývať. Uvedená všeobecnosť podania označeného ako návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, pri ktorom odstraňovanie vád neprichádza do úvahy (§ 327 CSP
in fine), pritom podstatne sťažuje aj možnosť jeho uchopenia a riadneho vybavenia.

22. Formulácia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania na sociálnych sieťach smerujúceho voči
osobe žalobcu je tak všeobecná a neurčitá, že z nej nie je zrejmé čo presne a v akom rozsahu sa
tým má konkrétne na mysli. Z návrhu žalobcu nie je zrejmé, čo treba rozumieť pod pojmom zdržať
sa akéhokoľvek konania smerujúceho voči osobe žalobcu tak, aby bolo zrejmé akého konkrétneho

konania, za akých okolností a v akej miere by sa mala žalovaná zdržať na mysli, a dodržanie
tejto povinnosti mohlo vyhodnocovať. Konaním na sociálnych sieťach smerujúcim voči osobe žalobcu
pritom napokon môže byť vo výsledku (svojim výsledkom) – za určitých okolností, resp. predpokladov,
ktoré žalobca v návrhu nijako neobmedzil – v podstate akékoľvek, a to dokonca aj dovolené čioprávnené konanie žalovanej resp. konajúcej osoby, pri ktorom to žalovaná, resp. konajúci subjekt,
vlastne ani nemusí predpokladať. Žalovaná by sa tak podľa návrhu žalobcu zrejme mala zdržať
v podstate zrejme akéhokoľvek konania na sociálnych sieťach, keďže vo výsledku, tak ako je to

naznačené už vyššie, konaním na sociálnych sieťach voči osobe žalobcu (ako neurčitý pojem) môže byť
v podstate akékoľvek (aj oprávnené) konanie žalovanej na sociálnych sieťach. Návrh žalobcu (i tomu
zodpovedajúce vyhovujúce rozhodnutie súdu) s povinnosťou žalovanej zdržať sa akéhokoľvek konania
vymedzeného iba jeho všeobecným výsledkom či smerovaním voči osobe žalobcu (jeho záujmom),
by tak bolo možné vykladať aj ako povinnosť žalovanej zdržať sa absolútne akéhokoľvek konania

na sociálnych sieťach, ktoré by mohlo byť v rozpore s akýmikoľvek záujmami žalobcu, čo je zjavný
nezmysel. Rozhodnutie súdu v sebe nemôže nezhŕňať neurčité pojmy, a preto z návrhu na jeho vydanie
i skutočností, ktoré ho odôvodňujú, musí byť zrejmé akého konkrétneho (ako a v akej miere žalobcu
ohrozujúceho) konania by sa žalovaná mala zdržať, a podľa čoho sa bude splnenie tejto povinnosti
následne vyhodnocovať, resp. ak to nesplní, kedy, akým spôsobom, v akej miere a za akých okolností
by sa mali potom tieto jej povinnosti (exekučne alebo inak) právne vynucovať.

Obdobne tak aj formulácia povinnosti smerujúca k zdržaniu sa rozširovania (akýchkoľvek) informácií
týkajúcich sa žalobcom označeného trestného konania (bez ohľadu na ich povahu, druh, obsah a vzťah
k žalobcovi) je tak všeobecná a neurčitá (osobitne v súvislosti s ústavou zaručeným základným právom
žalovanej na slobodu prejavu a šírenie informácií), že ani z tejto nie je zrejmé čo presne a v akom
rozsahu sa tým má konkrétne na mysli, najmä čo treba rozumieť pod pojmom informácie týkajúce sa

trestného konania, ktorého obsah a konkrétne okolnosti žalobca (okrem jeho spisovej značky) nijako
bližšie nešpecifikoval tak, aby bolo zrejmé aké konkrétne informácie, akej povahy a v akom rozsahu,
ktoré sa „týkajú“ trestného konania (označeného iba jeho spisovou značkou), žalovaná nemá šíriť.

23. Žalobca pritom v súvislosti s týmito neurčitými nárokmi vo svojom návrhu neuviedol a neosvedčil

ani žiadne skutočnosti svedčiace o takýchto (absolútnych) občianskoprávnych nárokoch voči žalovanej.
Uviedol (všeobecne), že žalovaná v postavení svedka šíri, resp. (jeho slovami) „vynáša“ na verejnosť
vlastnými slovami zreprodukované informácie týkajúce sa ním označeného prípadu bez toho, aby
tvrdil, že sú nepravdivé, a neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by mala vyplývať (občianskoprávna)
povinnosť žalovanej „zdržať sa (absolútne) akéhokoľvek konania na sociálnych siatiach smerujúceho

voči osobe žalobcu“ a „prostredníctvom sociálnych sietí a akýchkoľvek médií vrátane tlače nerozširovať
(žiadne) informácie týkajúce sa žalobcom označeného trestného konania.“ V nadväznosti na to súd
pripomína, že podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na
základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou
podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb,

alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 10. Podľa čl. 26 ods. 1-3 Ústavy SR žalovaná má
v Slovenskej republike zaručenú slobodu prejavu a právo na informácie, ďalej má právo vyjadrovať
svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať,
prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu, a cenzúra je zakázaná. V danom
prípade neexistuje žiadny právny predpis, podľa ktorého by žalovaná (v postavení svedka), podľa

skutočností uvedených žalobcom, popri svojich povinnostiach podľa ich negatívneho vymedzenia v ust.
§ 13 Občianskeho zákonníka (zdržať sa, resp. upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu
osobnosti), a občianskoprávnej zodpovednosti za prípadnú škodu za neoprávnený zásah podľa § 16 OZ,
resp. trestnoprávnej zodpovednosti za eventuálne poškodenie záujmov žalobcu chránených Trestným
zákonom (napr. za Marenie spravodlivosti podľa § 344 TZ, alebo Krivé obvinenie podľa § 345 TZ), bola

nad uvedené povinná zdržať sa absolútne akéhokoľvek konania smerujúceho voči osobe žalobcu, a
rozširovania (akýchkoľvek) informácií týkajúcich sa žalobcom označeného trestného konania.

24. Okrem toho, v súvislosti so zásadou primeranosti a subsidiarity z podania žalobcu nie je vlastne
vôbec zrejmé, prečo by vzhľadom na ním sledovaný účel, nemali postačovať priamo už zákonom

stanovené (v predchádzajúcom odseku príkladom uvedené) povinnosti a zodpovednosť žalovanej,
a pomery treba podľa neho upraviť aj navrhovaným neodkladným opatrením. Navyše, pokiaľ by išlo
o ochranu pred jednotlivými (nevhodnými) programami, videami vytvorenými užívateľmi a mediálnou
komerčnou komunikáciou na sociálnych sieťach (ktoré žalobca v petite návrhu nijako konkrétne
nešpecifikoval), v zmysle ust. § 49 ods. 1 zák. č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách (na ktorý na str. 2

svojho návrhu všeobecne poukázal aj žalobca) verejnosť, vrátane žalobcu, má k dispozícii oprávnenie
poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí nahlasovať a označovať (nevhodný) obsah poskytovaný na
platforme na zdieľanie videí, a žiadať o prijatie vhodných opatrení.25. „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí primárne spĺňať všeobecné náležitosti návrhu
v zmysle 42 ods. 3 OSP a súčasne musí spĺňať aj náležitosti návrhu v zmysle § 79 ods. 1 OSP.
Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu

na podanie návrhu. Navrhovateľ má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že
je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka
skutočností, odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. To znamená, že navrhovateľ musí
osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca
neodstrániteľná.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2011, sp. zn. 4 Obdo 30/2010)

26. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky
podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo
obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť
pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti
vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre

neunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie
procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich
pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne
apaušálnetvrdeniažalobcuneumožňujúsúduichvecnépreskúmanieaniesúspôsobilébyťpredmetom

dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva
vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).

27. Nedostatok vyššie uvedených základných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, najmä nedostatok určitosti požadovaných povinností, ako aj absencia opísania rozhodujúcich

skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a akýchkoľvek skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie žalobcom formulovaného (absolútneho) nároku (aby sa
zdržala akéhokoľvek konania voči nemu a šírenia akýchkoľvek informácií týkajúcich sa ním označeného
trestného konania), pritom dosahuje takú intenzitu, že bráni v určitom a zrozumiteľnom konaní o takomto
neodkladnom opatrení pokračovať (na základe čoho konkrétne a prečo vlastne – z hľadiska rozsahu

vymedzenia rozhodujúcich skutočností a ich totožnosti – má súd o neodkladnom opatrení práve
navrhovaným spôsobom, vrátane jeho rozsahu, rozhodnúť), a preto súd tento návrh podľa § 327 CSP
ako zjavne neurčitý (i v súvislosti s jeho prípadnou nevykonateľnosťou) odmietol.

28. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Žalovaná bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia procesne úspešná, a preto

by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať jej podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania, o ktorej
výškebynáslednevzmysle§262ods.2CSProzhodolpoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatným
uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanej v konaní o neodkladnom opatrení
žiadne odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva

(trovy konania) nevznikli, a o jej eventuálnych neskorších trovách môže byť rozhodnuté v prípadnom
odvolacomkonaní,aneúspešnýžalobcananáhradutrovkonanianemáprávo,súdnáhradutrovkonania
stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa

podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiachpodania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).