Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011883
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8121011883.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

LucieBašistovejaJUDr.GabrielyDubovej,PhD.,naverejnomzasadnutíkonanomdňa22.októbra2025,
v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona
a iné, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 1T/91/2021 zo dňa 25.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. poriadku z r u š u j napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

I.

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C.

u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

- v presne nezistený deň v roku 2021 do 04.05.2021 v Prešove dvakrát vykonal pohlavný styk s mal.
D. B. nar. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že v čase pohlavného styku vedel, že mal. D. B. v tom čase
nedovŕšila pätnásty rok svojho života,

t e d a

- vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

t ý m s p á c h a l

- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody

vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II.
Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom Prešov spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 1Pv 215/21/7707
zo dňa 26.11.2021 v bode 3 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.

a) Tr. zákona, na tom skutkom základe, že

- dňa 17.05.2021 v Prešove prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu z Okresného súdu Prešov
sp. zn. 41T/76/2018 zo dňa 25.03.2021, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.
zn. 41T/76/2018 zo dňa 08.02.2019, právoplatným 08.02.2019, pozmenený uznesením Okresného súdu
Prešov sp. zn. 41T/76/2018 zo dňa 09.12.2020, právoplatným 04.03.2021 s nástupom najneskôr do

20.05.2021 v ÚVV a ÚVTOS C., E. F. G. X, avšak bez vážneho dôvodu výkon tohto trestu v lehote
stanovenej súdom nenastúpil a do výkonu trestu odňatia slobody bol na základe písomnosti na dodanie
do výkonu trestu odňatia slobody Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2018 zo dňa 31.05.2021
dodaný príslušníkmi polície dňa 02.06.2021,

pretože skutok nie je trestným činom.

III.
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného A. B. vinným v bode 1) zo zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona a v bode 2) z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1) v presne nezistený deň v roku 2021 do 04.05.2021 v Prešove dva krát vykonal pohlavný styk s mal.
D. B. nar. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že v čase pohlavného styku vedel, že mal. D. B. v tom čase
nedovŕšila pätnásty rok svojho života,

2) dňa 17.05.2021 v Prešove prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu z Okresného súdu Prešov

sp. zn. 41T/76/2018 zo dňa 25.03.2021, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.
zn. 41T/76/2018 zo dňa 08.02.2019, právoplatným 08.02.2019, v spojení s uznesením Okresného súdu
Prešov sp. zn. 41T/76/2018 zo dňa 09.12.2020, právoplatným 04.03.2021 s nástupom najneskôr do 3
dní od prevzatia výzvy v ÚVV a ÚVTOS C., E. F. G. X, avšak bez vážneho dôvodu výkon tohto trestu
v lehote stanovenej súdom nenastúpil a do výkonu trestu odňatia slobody bol na základe písomnosti

na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2018 zo dňa
31.05.2021 dodaný príslušníkmi polície dňa 02.06.2021.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1
Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho na

výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o práve na opravný prostriedok,
podal odvolanie obžalovaný aj jeho obhajca. Keďže po rozhodnutí okresného súdu bol obhajcovi
obžalovaného pozastavený výkon advokácie, obžalovanému bol ustanovený nový obhajca, ktorý

odvolanie obžalovaného na výzvu súdu písomne odôvodnil. Uviedol pritom, že obžalovaný sa s výrokom
rozsudku, čo do viny ani trestu, nestotožnil. Vo vzťahu ku skutku v bode 1) nemal obžalovaný vedomosť
ovekupoškodenej,pretosacítinevinný,pričomvkonanípodrobneopísal,akokuskutkudošlo.Poukázal
tiež na to, že samotná poškodená bola iniciátorom spoločného stretávania s obžalovaným. Vo vzťahu
k bodu 2) skutku obžalovaný uviedol, že miera závažnosti skutku je nepatrná, keďže nemal úmysel

nenastúpiť výkon trestu, nevediac pritom o výzve na nastúpenie výkonu trestu. Z uvedeného dôvodubolo potrebné aplikovať tzv. materiálny korektív. K uloženému trestu potom obžalovaný uviedol, že tento
považuje aj napriek súdom určenému zníženiu za neprimerane prísny, keďže najmä vo vzťahu k bodu
1) skutku šlo o obvyklý spôsob života komunity. Zároveň zásah, ktorý sa takýmto trestom uskutoční,

dopadne nielen na obžalovaného, ale aj jeho rodinu, čo v danom prípade nie je žiadúce. Vzhľadom na
uvedenénavrholnapadnutýrozsudokzrušiťavecvrátiťnanovéprejednaniearozhodnutie,alternatívne,
napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Protitomutorozsudkupodalodvolanieajokresnýprokurátor,ktorývdodatočnompísomnomodôvodnení

odvolania uviedol nasledovné skutočnosti. V prvom rade sa okresný prokurátor nestotožnil s neuznaním
viny obžalovaného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona ani s postúpením veci na priestupkové konanie. Poukázal pritom na
výpoveď poškodenej F. H., tiež na závery jej znaleckého skúmania znalcami z odboru zdravotníctva,
farmácie a psychológie. Znalci sa pritom vyjadrili k charakteru zranenia poškodenej utrpeného hryznou
ranou ľavej prsnej bradavky, ktoré zodpovedalo konaniu obžalovaného. Zároveň, psychické procesy

a stavy poškodenej, ktoré sa prejavovali v správaní a prežívaní, svedčali pre vierohodnosť jej osoby.
Na druhej strane, zo správy FNsP C. zo dňa 27.05.2021 vyplynulo, že obžalovaný bol hospitalizovaný
na oddelení pre poruchy psychiky a správania spôsobené užívaním alkoholu. Taktiež, zo znaleckého
posudku vypracovaného na obžalovaného sa dá hovoriť o jeho pohnútke v zmysle okamžitého
uspokojeniasexuálnejpotreby.Uznanímvinyzostíhanéhoskutkuznásilneniabypritomdošlokzvýšeniu

trestu,keďžezákonvtakomprípadeustanovujetrestnúsadzbuvovýmere7až15rokov.Nadrámectoho
okresný prokurátor uviedol, že z odpisu registra trestov vyplývajú 4 záznamy obžalovaného. Naposledy
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/1/2020 zo dňa 22.01.2020, a to pre
spáchanie trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Z výkonu tohto trestu bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa 24.06.2020 s probačným dohľadom
v trvaní 18 mesiacov a skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov, pri súčasnom uložení povinnosti zamestnať
sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Predmetný skutok preto obžalovaný spáchal
v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, pri existencii priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h),
písm. m) Tr. zákona. Vzhľadom na uvedené okresný prokurátor navrhol napadnutý rozsudok i uznesenie

Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/91/2021 zo dňa 25.10.2024 zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie, respektíve, aby odvolací súd vo veci rozhodol sám podľa § 322 ods.
3 Tr. poriadku.

Na základe podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.

poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku

dospel krajský súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné a odvolanie okresného
prokurátora nie je dôvodné.

Oboznamujúc sa so závermi plynúcimi z vykonaného dokazovania, ale aj doplneného dokazovania na
verejnomzasadnutíoboznámenímtrestnéhorozkazuOkresnéhosúduBratislavaII.sp.zn.0T/280/2018,

ale aj správou o nastúpení a vykonaní trestu vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2018 podľa
názoru krajského súdu bolo v posudzovanej veci preukázané, že skutky, ktoré sa obžalovanému kladú
za vinu sa stali a spáchal ich práve obžalovaný, avšak pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia
dospel krajský súd k záveru, že tento nie je s ohľadom na materiálny korektív trestným činom.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. poriadku
uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu
ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledok vykonaného dokazovania za pochybné, a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Odôvodnenie
napadnutéhorozsudkupovažujekrajskýsúdzapresvedčivé,pretonaňvcelomrozsahuodkazuje,majúc

pritom za to, že v dvojinštančnom súdnom konaní tvoria rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa
jednotu.Pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zákona je objektom ochrana vývoja detí a ich
nedotknuteľnosť v sexuálnej sfére. Pri jeho aplikácii je preto bezvýznamné, či osoba mladšia ako 15 ro-
kov súhlasí so sexuálnym konaním páchateľa, nakoľko Tr. zákon týmto ustanovením zakazuje akékoľ-

vek sexuálne styky (či iné obdobné konania) s osobami mladšími ako 15 rokov. Toto ustanovenie pos-
kytuje teda ochranu osobe mladšej ako 15 rokov, a to tak pred heterosexuálnymi činmi, ako aj pred ho-
mosexuálnymi. Miera pohlavnej vyspelosti nie je rozhodujúca.

Za formy sexuálneho zneužívania sa považuje akékoľvek neprístojné vystavovanie dieťaťa sexuálne-

mu kontaktu, pričom môže ísť o tzv. kontaktné zneužívanie (sem patrí zneužívanie a to buď aktívnym
konaním páchateľa, ktorý vykonáva súlož s dieťaťom, dotýka sa jeho pohlavných orgánov a podobne
alebo aktívnym konaním dieťaťa, t. j. dieťa sa dotýka pohlavných orgánov páchateľa a podobne), ako aj
o tzv. bezkontaktné zneužívanie (ide o sexuálne aktivity, pri ktorých nedochádza k žiadnemu sexuálne-
mu kontaktu, napríklad vystavovanie dieťaťa pornografickým záznamom, opakované bezkontaktné úto-
ky exibicionistu a podobne). Ak jednotlivec realizuje svoje sexuálne aktivity s osobou mladšou ako 15

rokov, dostáva sa do rozporu s Trestným zákonom.

Krajský súd ku skutku právne kvalifikovanému ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.
1 Tr. zákona v prvom rade poukazuje na výpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že s maloletou D. B.
ml. mali súlož u neho doma začiatkom roka 2021. Z výpovede maloletej D. B. ml. pri odstraňovaní

rozporu s výpoveďou z prípravného konania zo dňa 19.05.2021, t. j v čase, keď mala 14 rokov, vyplýva,
že maloletá s obžalovaným mala pohlavný styk dvakrát. Aj keď na hlavnom pojednávaní maloletá
D. B. ml. vypovedala, že jej pohlavný styk s obžalovaným bol v roku 2022, keď mala už 15 rokov,
s ohľadom na časový odstup výpovede svedkyne na hlavnom pojednávaní od spáchania skutku, za
hodnovernú považuje aj krajský súd výpoveď svedkyne z prípravného konania, ktorej pravdivosť bola

napokon podporená výpoveďou obžalovaného. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že súložil s maloletou D. B.
ml. iba raz, za hodnovernú považoval krajský súd aj v tejto časti výpoveď maloletej o dvoch súložiach,
keďže aj obžalovaný v rámci vyjadrenia k výsluchu maloletej uviedol, že v čase, keď mala 14 rokov,
mala s ním pohlavný styk dvakrát. Tomuto hodnoteniu korešponduje aj lekárska správa gynekológa zo
dňa 04.05.2021, podľa ktorej v tom čase maloletá D. B. ml. nebola panna a vyšetrenie svedčalo pre

opakovaný pohlavný styk v minulosti. Vzhľadom na uvedené, krajský súd považoval tvrdenie svedkyne
D. B. ml. za vierohodné.

Taktiež aj výpoveď svedkyne D. B. st. (matky svedkyne maloletej D. B.) usvedčuje obžalovaného,
nakoľko sa jej maloletá dcéra o sexuálnom styku priznala v deň, keď ju našla v pivnici s obžalovaným.

Svedkyňa pritom potvrdila, po výzve na odstraňovanie rozporu s výpoveďou z prípravného konania
ohľadne obdobia, kedy sa incident v pivnici stal, že to bolo v máji 2021. Vzhľadom aj na obdobie jej
výsluchu v prípravnom konaní (máj 2021) krajský súd uveril výpovedi svedkyne v prípravnom konaní,
nakoľko svedkyňa na hlavnom pojednávaní taktiež uviedla, že hneď na to volala políciu. Toto jej tvrdenie
korešponduje s už uvedenou lekárskou správou zo dňa 04.05.2021 týkajúcou sa maloletej, ktorá sa na

predmetné vyšetrenie dostavila v doprovode polície. Taktiež svedkyňa vysvetlila, že bolo to asi tak, ako
to uvádzala na polícii, nakoľko si to už nepamätala. Obdobie spáchania skutku tak jednoznačne zapadá
do obdobia roka 2021 do dňa vyšetrenia maloletej na gynekológii dňa 04.05.2021. V neposlednom
rade obžalovaný mal podľa vlastných tvrdení vykonať s maloletou súlož začiatkom roka 2021, kedy
maloletá celkom zrejme 15. rok veku ešte nedovŕšila. Jednotlivé dôkazy tak zhodne viedli aj krajský súd

k hodnotiacemu záveru, že maloletá mala v čase vykonania súlože s obžalovaným menej ako 15 rokov,
a teda išlo o obdobie roka 2021 do mája 2021.

Podstatné bolo následne aj zistenie, že obžalovaný mal vedomosť o veku maloletej D. B. ml. pred
vykonaním súlože. Tento záver mal krajský súd preukázaný z výpovede maloletej, ktorá uviedla, že

sama to obžalovanému povedala a napokon aj obžalovaný sa tak vyjadril k výsluchu svedkyne. Zároveň
obžalovanýajzinýchokolnostímuselvedieťotom,žesvedkyňavčaseskutkumá14rokov,keďževedel,
že navštevuje 7. alebo 8. ročník základnej školy. Sám obžalovaný pritom uviedol, že bola spolužiačkou
jeho sestry, preto neobstojí tvrdenie obžalovaného, že o veku maloletej nemal vedomosť. Školská
dochádzka začína 6. rokom veku, tak dieťa v uvedených ročníkoch základnej školy má pri riadnom

začatí školskej dochádzky v 6. roku veku života vo všeobecnosti 13, resp. 14 rokov, čo obžalovanému
muselo byť zrejmé. Obžalovaný aj z týchto okolností musel vedieť, že maloletá v čase vykonania súlože
nemala 15 rokov. Krajský súd však opätovne zdôrazňuje, že obžalovaný o veku maloletej D. B. vedel odsamotnej maloletej poškodenej, keďže mu to sama povedala, pričom krajský súd nezistil žiaden dôvod,
prečo by svedkyni neveril.

Obžalovaný tak tým, že súložil s maloletou D. B. ml., o ktorej v čase súlože vedel, že je mladšia ako 15
rokov, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania, pričom vzhľadom na túto
vedomosť šlo o úmyselné konanie. Odvolacie námietky obžalovaného o tom, že nevedel, že maloletá
D. B. ml. v čase vykonania súlože nedovŕšila 15. rok veku, považoval krajský súd s ohľadom na vyššie
uvedené okolnosti za účelové a prednesené len v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti.

Aj podľa názoru krajského súdu bolo v konečnom dôsledku bez odôvodnených pochybností dokázané,
že skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, pod
bodom 1) obžaloby, má znaky žalovaného trestného činu a spáchal ho práve obžalovaný A. B..

Krajský súd zároveň konštatuje, že obžalovaný je plne trestne zodpovedný subjekt z hľadiska veku

apríčetnostiasvojhokonaniavtomtoskutkusadopustilvpriamomúmysleaporušilnímobjektchránený
Trestným zákonom, ktorým je ochrana vývoja detí a ich nedotknuteľnosť v sexuálnej sfére. Obžalovaný
o tom, že svojím konaním poruší Trestný zákon vedel, keďže vedel o tom, že maloletá v čase súlože
nemala 15 rokov, a napriek tomu mal s ňou pohlavný styk, konal tak vedome v úmysle porušiť záujem
chránený Trestným zákonom.

Pokiaľ ide o určenie druhu a výmery trestu krajský súd uznal obžalovaného za vinného len zo zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, pričom trestná sadzba v zmysle Trestného
zákona za uvedený zločin je 3 až 10 rokov. Poľahčujúcu okolnosť tak, ako okresný súd, ani krajský
súd u obžalovaného nezistil. Vzhľadom na zrušenie rozsudku okresného súdu a uznanie obžalovaného

za vinného len z jedného trestného činu, krajský súd už nepriznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť
v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona, a to že spáchal viac trestných činov. Obžalovaný už bol v minulosti
trestne stíhaný, a to nielen za prečiny krádeže, ktorých trestnosť zanikla a prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia, ale aj pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, preto mu krajský súd

priznal priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona tak, ako to konštatoval aj okresný súd.

S účinnosťou od 06.08.2024 došlo k zmene Trestného zákona, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia.
Aj keď je trestná sadzba v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou pre uvedený zločin rovnaká,
teda páchateľovi je možné uložiť trest odňatia slobody na 3 roky až 10 rokov, priaznivejšia je právna

úprava účinná od 06.08.2024 s poukazom na § 38 Tr. zákona, nakoľko už nie je potrebné upravovať
trestnú sadzbu, a to pre prevahu priťažujúcich okolností zvýšením dolnej hranice o 1/3. Trestnosť činu
bola posudzovaná a trest bol ukladaný podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a bol ukladaný
pri trestnej sadzbe 3 roky až 10 rokov.

Zároveň vo vzťahu k trestnému činu sexuálneho zneužívania okresný súd vzhliadol dôvod pre zníženie
trestnej sadzby s odôvodnením, že obžalovaný a poškodená sú partneri, čakali prvé dieťa, preto
by mal byť trest ukladaný tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu obžalovaného a
jemu blízke osoby. S ohľadom na to okresný súd považoval trest odňatia slobody vo výmere dvoch
rokov za primeraný. Keďže však obžalovaný spáchal súdený skutok v skúšobnej dobe podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, odklad výkonu trestu bol v preskúmavanej veci vylúčený
(§ 49 ods. 3 Tr. zákona).

Po oboznámení sa s úvahami okresného súdu dospel krajský súd k záveru o primeranosti uloženého
trestu. Súd prvého stupňa podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona ukladal obžalovanému trest pod dolnou hranicou

trestnej sadzby, berúc do úvahy predovšetkým zásady primeranosti i personality ukladaného trestu. Aj
z pohľadu krajského súdu sa pritom javí, že zákonná úprava trestnej sadzby podľa § 201 ods. 1 Tr.
zákona je pre obžalovaného neprimerane prísna. Pre naplnenie účelu trestu by mal postačovať aj trest
v trvaní kratšom než normuje zákon, čo okresný súd dostatočne presvedčivo argumentoval. Pri určení
výmerytrestupovažujekrajskýsúdtiežzarelevantné,žeobžalovanémubolvsúladesustanovením§49

ods. 3 Tr. zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, čo dostatočne zohľadnilo skutočnosť,
že stíhaného skutku sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody. Uvedené však zároveň dôvodí posudzovať vplyv ukladaného trestu na rodinu
obžalovaného, ktorý práve s osobou poškodenou čakal dieťa a mal by preto plniť rodičovské povinnosti.Sledujúc však aj naplnenie účelu prevencie trestu, ďalšie znižovanie jeho výmery nepovažoval krajský
súd v prípade obžalovaného za vhodné. Obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný, no
doposiaľ ukladané tresty zrejme neviedli k jeho náprave. Na obžalovaného sa preto žiada pôsobiť

dlhším trestom odňatia slobody, zabezpečujúc tak ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že uložený
trest mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život. Opodstatnený sa javí aj účel generálnej prevencie trestu, keďže ako je z podaného
odvolania obžalovaného zrejmé, sexuálne zneužívanie vníma ako obvyklý spôsob života komunity.
Krajský súd však v tejto súvislosti uvádza, že v podmienkach Slovenskej republiky sú zakázane

akékoľvek sexuálne aktivity s osobami mladšími ako 15 rokov. Z trestnosti činu nie je vylúčená žiadna
komunita či etnikum, preto ak hrozí osvojenie si zakázaného konania ako bežného spôsobu života, je
potrebné, aby trest ukladaný obžalovanému odradil každého člena jeho komunity od páchania trestných
činov.

V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 Tr. zákona okresný súd správne zaradil obžalovaného pre výkon

uloženého trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, reflektujúc, že obžalovaný bol v posledných
10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselného prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia, uloženého mu vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/1/2020
a vo veci sp. zn. 4T/39/2019.

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku sa krajský súd zaoberal aj vinou obžalovaného zo spáchania
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Tvrdeniam obžalovaného, že o výzve na nastúpenie do výkonu
trestu nevedel, ani krajský súd neuveril. Obrana obžalovaného sa totižto dostáva do kontradikcie so
závermi plynúcimi z doposiaľ vykonaného dokazovania. Z nich je predovšetkým zrejmé, že obžalovaný

dňa 17.05.2021 v Prešove prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu datovanú dňom 25.03.2021,
ktorá mu bola adresovaná z Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 41T/76/2018. Obžalovaný zároveň
potvrdil súdu, že na doručenke spojenej s predmetnou výzvou je jeho podpis. Vychádzajúc potom
z obsahu doručenej výzvy nespochybniteľne sa v nej uvádzalo, že obžalovaný má nastúpiť do troch
dní od prevzatia výzvy v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody na ulici F.

G. X, C.. Uloženú povinnosť však obžalovaný nesplnil, keďže do výkonu trestu bol dodaný príslušníkmi
polície dňa 02.06.2021, a to až na základe písomnosti Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2018
zo dňa 31.05.2021 na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd súčasne nezistil žiadny
vážny dôvod na strane obžalovaného, pre ktorý na výkon trestu nenastúpil a krajský súd sa s týmto
záveromstotožňuje.Uvedenéskutkovézisteniasúdunebolivpodanomodvolaníobžalovanéhožiadnym

spôsobom spochybnené, tiež neboli uvedené žiadne iné okolnosti, ktoré by potenciálne mohli byť
posudzované ako iný vážny dôvod.

K nenastúpeniu na výkon trestu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že šiel na výlet do
Nemecka, čo však nemožno považovať za vážny dôvod pre nesplnenie uloženej povinnosti. V tejto

súvislosti sa krajský súd stotožňuje so záverom okresného súdu o tom, že neabsolvovanie výletu by
nemalo pre obžalovaného žiaden podstatný dosah na jeho život.

Obžalovaný tak svojím konaním maril a podstatne sťažil výkon rozhodnutia súdu o tom, že vykoná trest
odňatia slobody, čím po formálnej stránke naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Pri prečinoch Trestný zákon okrem formy zavinenia ustanovuje aj skúmanie závažnosti trestného
činu, ktorá je jeho materiálnou stránkou. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností
potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods. 2). Týmito okolnosťami sú spôsob spáchania

a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka. Spravidla ide o
premenlivé pojmy, ktorých zistenie je podstatné pre rozhodnutie o čine. Ak ich posúdením je závažnosť
činu nepatrná, nejde o prečin.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je teda bezpečné zistenie, či konanie nesie

nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zákona.
To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív).Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. To znamená,
že jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo
byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona aj pozitívny záver o tom,

že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu, je
vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke
trestného konania (otázke viny a trestu).

V prípade negatívneho vymedzenia prečinu z hľadiska závažnosti prichádza v rámci trestného stíhania

voči konkrétnemu obvinenému do úvahy postúpenie veci alebo zastavenie trestného stíhania, či
oslobodenie spod obžaloby.

I keď formálne znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona boli v posudzovanom prípade naplnené, krajský súd po preštudovaní
predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že po vyhodnotení všetkých uvedených kritérií

možno konštatovať, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná, nejde teda o prečin.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2018 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva, pričom mu

bol ukladaný súhrnný trest aj za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona, za ktorý
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/280/2018 a ktorého výrok
o treste bol rozsudkom Okresného súdu Prešov zrušený. Obžalovaný teda bezdôvodne nenastúpil
súhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za skutky právne kvalifikované ako prečiny krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona účinného do 31.07.2019. Ide pritom o totožné trestné činy ako

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, ktorého trestnosť zanikla dňom 06.08.2024.
Obžalovaný trest uložený za uvedené prečiny krádeže už vykonal, preto s ohľadom práve na zánik
trestnosti uvedených prečinov, krajský súd považuje aplikovanie posúdenia materiálneho korektívu za
adekvátne pre rozlíšenie stupňa závažnosti spáchaného prečinu. Uvedené kritériá potom viedli krajský
súd k záveru, že konanie obžalovaného nie je trestným činom, čo viedlo aj k oslobodeniu obžalovaného.

K odvolaniu okresného prokurátora krajský súd uvádza, že dôvodnosť jeho argumentácie smerujúcej
voči neuznaniu viny obžalovaného zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b)
Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona voči poškodenej K. G. bola posudzovaná
v samostatnom konaní, a to v rámci prieskumu sťažnosti okresného prokurátora voči uzneseniu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/91/2021 zo dňa 25.10.2024, ktorého predmetom rozhodovania bol

prokurátorom namietaný skutok znásilnenia.

V nadväznosti na uvedené krajský súd rozhodol, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.