Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 6, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125315470
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125315470.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobkyne A. B. C., D.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Ivanom Spišiakom,
advokátom, so sídlom Nad Plážou 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej 1/ G. C., D. F., proti
žalovanej 2/ G. C. (SFP) ako neznámym (nezisteným) vlastníkom v konaní zastúpených Slovenským
pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava a proti žalovanej
3/ Slovenskej republike, v mene ktorej koná správca Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova
36, 817 15 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej 1/ k nehnuteľnostiam evidovaným
Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, pre katastrálne územie G.,
ako pozemok parc. reg. "E-KN" č. XXX - záhrada o výmere 28 m2, pozemok parc. reg. "E-KN" č. XXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 46 m2, pozemok parc. reg. "E-KN" č. XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 112 m2 . a pozemok parc. reg. "E-KN" č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 53 m2 .

II. Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej 1/ k nehnuteľnostiam
evidovaným Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, pre katastrálne
územie G., ako pozemok parc. reg. "E-KN" č. XXX - H. o výmere 28 m2, pozemok parc. reg. "E-KN" č.
XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 46 m2, pozemok parc. reg. "E-KN" č. XXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 112 m2 a pozemok parc. reg. "E-KN" č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 53 m2 tak, že tieto nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne, o veľkosti
podielu 1/1.

III. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej 2/ k nehnuteľnosti evidovanej
Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, pre katastrálne územie G.,
ako pozemok parc. reg. "E-KN" č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2.

IV. Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej 2/ k nehnuteľnosti
evidovanej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, pre katastrálne
územie G., ako pozemok parc. reg. "E-KN" č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2 tak,

že túto nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne, o veľkosti podielu 1/1.

V. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne, žalovanej 2/ a žalovanej 3/ k nehnuteľnosti
evidovanej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, pre katastrálne
územie G., ako pozemok parc. reg. "E-KN" č. XXX - orná pôda o výmere 53 m2.

VI. Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo žalobkyne, žalovanej 2/ a žalovanej 3/ k

nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, prekatastrálne územie G., ako pozemok parc. reg. "E-KN" č. XXX - orná pôda o výmere 53 m2 tak, že túto
nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne, o veľkosti podielu 1/1.

VII. Žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanej 1/ sumu 477,72,-EUR a žalovanej 2/ sumu 449,88,-EUR na
depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu v tvare IBAN:
I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod VS: XXXXXXX, a vyplatiť žalovanej 3/ sumu 211,92,-EUR na
účet vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu v tvare IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod VS:
7272025, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VIII. Súd žiadnej zo sporových strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasa,prostredníctvomprávnehozástupcu,žaloboudoručenousúdudňa26.5.2025domáhala
zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Banská
Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX, všetky pre katastrálne územie

G., podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a jeho vyporiadania tak, aby súd prikázal nehnuteľnosti
do jej výlučného vlastníctva. Súčasne navrhla, aby jej súd určil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/,
náhradu za ich spoluvlastnícke podiely a to žalovanej 1/ sumu 384,36,-EUR, žalovanej 2/ sumu 361,78,-
EUR a žalovanej 3/ sumu 170,42,-EUR.

2. Podaný návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovanými 1/, 2/, 3/ je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností vedených Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, v katastrálnom území
G., na LV č. XXX ako pozemok parcela registra "E" p.č. XXX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere
119 m2, ako žalobkyňa o veľkosti podielu 5/6 a žalovaná 2/ o veľkosti podielu 2/12. Na LV č. XXX ide
o pozemky parcela registra "E" p.č. XXX - záhrada o výmere 28 m2, parcela registra "E" p.č. XXX

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 46 m2, parcela registra "E" p.č. XXX - zastavaná plocha a
nádvorieovýmere112m2,parcelaregistra"E"p.č.XXX-zastavanáplochaanádvorieovýmere53m2a
to žalobkyňa o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/6 a žalovaná 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
2/12. Napokon, LV č. XXX sa týka pozemku evidovaného ako parcela registra "E" p.č. XXX - orná pôda
o výmere 53 m2, ktorého je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1/3, žalovaná

2/ o veľkosti podielu 1/3 a žalovaná 3/ o veľkosti podielu 1/3. Žalobkyňa tvrdila, že ide o formálnych
spoluvlastníkov, ktorí na pozemkoch nijakým spôsobom nehospodária, neplatia za ne miestne dane a že
spoluvlastníctvo žalovaných sťažuje situáciu ohľadom užívania parciel ako celku. Žalobkyňa predmetné
nehnuteľnosti dlhodobo obhospodaruje, a má záujem sa o ne starať aj naďalej. Žalované 1/, 2/ sú
dlhodobo neznáme a žalobkyni sa o nich ani o ich právnych nepodarilo zistiť žiadne informácie ani na

obecnom úradu, ani na MV SR. K hodnote spoluvlastníckych podielov žalobkyňa poukázala na kúpne
zmluvy zo dňa 21.1.2025 a 8.11.2023, titulom ktorých predávala svoje spoluvlastnícke podiely a to
za kúpnu cenu 10,23,-EUR/m2 a 9,02,-EUR/m2, ktorých priemer bol 9,65,-EUR/m2. Nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom konania sú charakterom a lokalitou totožné, prinajmenšom veľmi podobné. Kúpnu
cenu považovala preto za aktuálnu a spravodlivú, nakoľko za predmetnú sumu bola ona sama ochotná

predať veľmi podobné nehnuteľnosti v totožnej lokalite. Ide súčasne o cenu dosiahnutú pri trhových
podmienkach Žalobkyňa mala záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou
nadobudnutia pozemkov do svojho výlučného vlastníctva za súčasného vyplatenia primeranej náhrady
vo výške 9,65,-EUR/m2, t.j. spolu za sumu 916,56,-EUR s rozdelením v prospech žalovaných 1/, 2/, 3/.
Poukázala na ustanovenia § 136 ods. 1, ods. 2, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa tvrdila, že sa dňa 9.4.2025 pokúsila o uzatvorenie mimosúdneho návrhu na vysporiadanie
sporných nehnuteľností, avšak bez odpovede. Keďže nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, podala žalobu na súd. Mala za to, že sú splnené všetky zákonom
stanovené podmienky na zrušenie podielového spoluvlastníctva a preto žiadala žalobe vyhovieť.

3. K žalobe žalobkyňa pripojila plnú moc pre právneho zástupcu zo dňa 7.4.2025, výpis z LV č. XXX
pre k.ú. G., výpis z LV č. XXX pre k.ú. G., výpis z LV č. XXX pre k.ú. G., Kúpnu zmluvu spísanú vo
forme Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade J. J. K., E., L. X.XX.XXXX E. M. XXX/XXXX,
M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, Kúpnu zmluvu zo dňa 21.7.2025, poskytnutie údajov z registra
MV SR o žalovanej 1/ zo dňa 14.3.2025, žiadosť o uzatvorenie mimosúdnej dohody zo dňa 9.4.2025,

odpoveď Obce G. týkajúcej sa žalovanej 1/ zo dňa 30.12.2023, e-mailovú odpoveď Obecného úraduMotyčky týkajúcu sa žalovanej 2/ zo dňa 8.4.2025, poskytnutie údajov z registra MV SR o žalovanej 2/
zo dňa 3.4.2025.

4. Žalovaní 1/, 2/, 3/ vo vyjadrení k žalobe, vzniesli námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovanej 1/. Uviedli, že na LV č. XXX, k. ú. G. je pri žalovanej 1/ uvedený titul nadobudnutia N.
XXXX/XXXX, XXXX/XXXX. Vychádzajúc zo všeobecných štatistických údajov ohľadom veku dožitia na
Slovensku je vylúčené, aby žalovaná 1/ žila. Keďže ju však žalobkyňa označila menom a priezviskom,
mala za to, že sa jedná o osobu žijúcu, len jej pobyt je neznámy. Preto navrhli pripojiť dedičský spis

po žalovanej 1/ na preukázanie, či jej právni nástupcovia sú osoby známe alebo neznáme a teda
či žalovaná 1/ je neznámy vlastník zastúpený SPF. Ďalej poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019, vo vzťahu k označeniu žalovaných. S navrhovaným
spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasili. Za primeranú náhradu
treba považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok
obstaranie obdobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený

ostatným spoluvlastníkom (ÚS ČR III. ÚS 102/94). Podľa ustálenej judikatúry základom pre stanovenie
primeranejnáhradyzanehnuteľnosťjejejvšeobecnácenaobvyklávdanommiestevdoberozhodovania
s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo
možné predať spoluvlastnícky podiel (ČR R 15/99). Zhodne aj stanovisko občianskoprávneho kolégia
NS SR z 20. 10. 1997 sp. zn. Cpj. 30/97. Prihliada sa predovšetkým k cenám, za ktoré by boli v danom

mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných kvalít (NS ČR 22 Cdo
885/2001). Pre určenie primeranej náhrady je rozhodujúca cena nehnuteľností v dobe ich vyporiadania
(NS ČR 22 Cdo 1927/2004). Aj zo Stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. Cpj 30/97 z 20.10.1997, z ktorého vyplýva, že: "Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje
súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca, pretože tu nejde o postup

podľa § 127 O.s.p., kde treba odborne posudzovať napr. obstarávacie náklady na zhotovenie stavby,
jej kvalitu, vady a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj keď odborná znalecká mienka
spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byť informácie
príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja
nehnuteľnosti zaoberajú. Tiež sú tu poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných

porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľnosti
musí vychádzať ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite
a slúžia tomu istému účelu." Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v
peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná
podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú nemožno považovať

stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola
primeraná musí byť závislá nielen od konštrukcii a vybavení a veku stavby ale i na záujme o ňu t. j. na
dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť teda o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu,
za ktorú by bolo možné vec predať. Suma navrhnutá žalobkyňou vo výške 9,65 Eur/m2, je priemerom
kúpnych cien, za ktoré predávala svoje spoluvlastnícke podiely na obdobných nehnuteľnostiach. Z

náhľadu na ortofotomapu vyplýva, že sporné parcely sa nachádzajú v intraviláne obce G., s priamym
prístupom z verejnej komunikácie. Na sporných pozemkoch sa nachádzajú stavby, alebo tvoria priľahlý
pozemok - dvor k týmto stavbám. Ide tak o stavebné pozemky. SPF vykonalo identifikáciu parciel z
registra E na register C, nakoľko druh pozemku je záväzný podľa registra C. Po identifikácii na parcelu
registra C je zrejmé, že v danom prípade ide tiež o druh pozemku, zastavaná plocha a nádvorie. Pri

určovaní primeranej náhrady je potrebné vychádzať zo skutočnej, trhovej ceny nehnuteľností v čase
vyhlásenia rozsudku. Žalovaní predložili zmluvy získané v rámci svojej činnosti, z ktorých vyplýva iná
cena nehnuteľností. Poukázali na inzerát na sumu 55,-EUR/m2 v obci G., N. L., stavebný pozemok, na
Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. 02982/2023-PKZP-K40283/23.00 za
30,-EUR/m2 a Kúpnu zmluva č. 04622/2024-PKZ-K40696/24.00, k trvalému trávnemu porastu a ornej

pôde v obci I. O.. Za primeranú náhradu za ustupujúce spoluvlastnícke podiely preto považovali priemer
všetkých dôkazov predložených v tomto konaní, t.j. cenu vo výške 26,80,-EUR/m2. Napokon, pokiaľ išlo
o náhradu trov konania navrhli, aby súd rozhodol, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov
konania.

5. Na preukázanie svojich tvrdení predložili inzerát na predaj stavebného pozemku v Obci L., N.
J., kúpnu zmluvu č. 04622/2024-PKZ-K40696/24.00, Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva č. 02982/2023-PKZP-K40283/23.00, identifikáciu parciel zo dňa 3.6.2025, 4x
ortofotomapu k vyporiadavaným parcelám.6. Žalobkyňa v replike vo vzťahu k žalovanej 1/ poukázala na to, že stav listu vlastníctva nie je jej
zodpovednosťou. Poukázala na titul zastúpenia žalovanej 1/ vyplývajúci z listu vlastníctva a trvala

na tom, že žalovaná 1/ je neznámy vlastník, ktorého vo veci zastupuje SPF. Ďalej, s poukazom na
súhlas žalovaných so spôsobom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, považovala za spornú iba
otázku náhrady za vyporiadanie, ktorá by mala byť neznámym spoluvlastníkom uhradená. Nesúhlasil
s názorom, že ňou navrhnutá cena je nízka. Naopak, cena 26,80,-EUR/m2 je neprimerane vysoká.
Takéto pozemky, sa vzhľadom na svoj charakter nevyskytujú v inzercii realitných portálov, keďže nemajú

trhový potenciál z dôvodu, že na sporných pozemkoch sa nachádzajú stavby. Okrem žalobkyne nebude
v budúcnosti existovať reálny záujemca o takéto pozemky. Využiteľná by bola len ich priľahlá plocha,
ktorá však vzhľadom na okolnosti nemá mať prečo pre tretie osoby akýkoľvek význam. Preto, akékoľvek
iné spôsoby ohodnocovania sporných pozemkov neodzrkadľujú ich objektívnu hodnotu, iba deformujú
trhové prostredie samotné a spôsobujú nerovnovážny stav vo vzťahu k snahe vlastníkov o vysporiadanie
svojich nehnuteľností. Príkladom je aj predloženie dôkazu zástupcu žalovaných, ktorým je inzercia

exkluzívneho stavebného pozemku v hodnote 55,-EUR/m2, avšak v lokalite L., N. J., resp. kúpna zmluva
a dohoda týkajúca sa nehnuteľností v katastrálnom území I. O.. Nejde teda ani o totožné katastrálne
územie, pričom inzerovaná cena nezodpovedá ani realizovaným obchodom t. j. cenám, za ktoré sa
nehnuteľnosti predávajú. Vo vzťahu k inzerátu žalobkyňa tvrdila, že za minimálnu alebo dokonca žiadnu
odplatu je možné na inzertných portáloch zverejniť akýkoľvek inzerát v akejkoľvek cene. Inzerát však má

väčšinou nulovú výpovednú hodnotu, nakoľko nezodpovedá reálnym okolnostiam konkrétneho prípadu.
Nikto by nezverejňoval inzerciu o tom, že chce predať 1/3, resp. 1/6 svojho dvora. Žalobkyňa mala za to,
že cena navrhnutá SPF neodzrkadľuje charakter ani podmienky tohto prípadu. Poukázala na rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16C/18/2021, týkajúci sa pozemku v k. ú. G. a podobného
dôvodu jeho vyporiadania, kde hodnota pozemku bola 8,-EUR/m2. V otázke náhrady trov konania, s

poukazom na charakter konania, súhlasila s rozhodnutím, že žiadna strana sporu nebude mať nárok
na náhradu trov konania.

7. K replike žalobkyňa pripojila rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16C/18/2021.

8. Zástupca žalovaných 1/, 2/, 3/ v duplike trval na svojej argumentácii. Vo vzťahu k predloženému
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16C/18/2021, ktorého predmetom bol pozemok v
k. ú. G. uviedol, že ide o rozhodnutie z roku 2022, teda spred 3 rokov, od kedy stúpli ceny pozemkov
minimálne o 100 %. Základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná
cena obvyklá v danom mieste, v dobe rozhodovania. Náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny

celej veci, nie ako cenu, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (ČR R 15/99). Odhliadnuc
od inzerátu, v konaní predložil aj kúpnu zmluvu a dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktoré uzavrel v rámci svojej činnosti, kde primeraná náhrada bola stanovená na sumu
vo výške 30,-EUR/m2, a to za druh pozemku trvalý trávny porast, nie zastavaná plocha a nádvorie a
záhrada, ako v tomto konaní. Po prehodnotení všetkých skutočností, zástupca žalovaných 1/, 2/, 3/

považoval za primeranú náhradu za ustupujúce spoluvlastnícke podiely, sumu vo výške 20,-EUR/m2,
čo je priemer sumy navrhovanej žalobcom 9,65,-EUR a sumy 30,-EUR/m2, ktorú SPF uzavrelo v rámci
svojej činnosti. Uvedená suma korešponduje aj s rozsudkom predloženým žalobkyňou z roku 2022, s
poukazom na nárast cien nehnuteľností.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

10. Súd konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP za prítomnosti sporových strán.

11. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe. Poukázal na to, že ide o

nehnuteľnosti, ktoré sú dlhodobo obhospodarované žalobkyňou a z toho vyplýva aj hodnota, ktorú
navrhla. Pokiaľ ide o trhovú hodnotu veci má za to, že tieto pozemky, resp. podiely na nich nie
sú zaujímavé pre tretie osoby, pretože ide o podiel pod rodinným domom, podiel pozemku pod
hospodárskou budovou, podiel pozemku v predzáhradke a na prístupovej ceste. Ďalej poukázal na to, že
žalobkyňa je dôchodkyňa a každé Euro pre ňu veľa znamená. Napriek tomu je ochotná ponúknuť vyšší

vyrovnací podiel, teda nie 9,65,-Eur ako navrhovala ale 12,-Eur za m2. Takýmto spôsobom by sa vedela
dohodnúť a vedela by to uhradiť. S takýmto niečím by súhlasila. Mal za to, že cena navrhnutá zástupcom
žalovaných nezodpovedá skutočným pomerom k vyporiadavaným pozemkom, pričom doklady, ktoré
predložili, teda dohodu o vyporiadaní a kúpnu zmluvu, sa týkajú katastrálneho územia I. O., ktorénezodpovedá katastrálnemu územiu G.. Z tohto dôvodu preto nezodpovedá ani cena pozemkov v k.ú.
G. cene pozemkov v k.ú. I. O.. Naopak, on poukázal na zmluvy realizované žalobkyňou, ktoré sa týkali
práve k.ú. G.. Pokiaľ ide o prístup z verejnej komunikácie vyporiadavané parcely N. XXX P. XXX nemajú

prístup z verejnej komunikácie. Pokiaľ ide o parcelu N. XXX na tejto sa nachádza hospodárska budova,
ktorá je určená na zbúranie. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhuje, aby súd vychádzal z cien v k.ú.
G. a nie z cien v k.ú. I. O.. Okrem toho nehnuteľnosti vyporiadavané v tomto konaní sú parcely reg. "E",
ktoré nekorešpondujú s reálnym stavom, ktorý sa na týchto parcelách nachádza a s reálnymi hranicami.
Teda, žalobkyňa ako dôchodkyňa bude musieť ešte tieto E-parcely zamerať geometrickým plánom tak,

aby to dala do súladu so stavom, ktorý na tých pozemkoch je, čo budú pre ňu ďalšie náklady, ktoré bude
musieť vynaložiť.

12. Zástupca žalovaných 1/, 2/, 3/, v konaní nad rámec svojich vyjadrení, na ktorých trval, poukázal
na dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a kúpnu zmluvu, z ktorých vyplýva suma 30,-Eur
za m2 pozemku, pričom išlo o trvalé trávne porasty a ornú pôdu. V priebehu konania dospeli k výške

20,-Eur za m2, ktorú považujú za primeranú. Poukázal na skutočnosť, že ide o pozemky v intraviláne
Obce Motyčky s priamym prístupom z komunikácie. Teda ide o stavebné pozemky. Vzhľadom na túto
skutočnosť považoval suma 20,-Eur/m2 za primeranú. Je síce pravdou, že zmluvy, ktoré v konaní
predložili sú z k.ú. I. O., avšak ich predmetom boli pozemky, ktorých druh bol trvalé trávne porasty a orná
pôda, zatiaľ čo predmetom vyporiadania v tomto konaní je zastavaná plocha a nádvoria a záhrada. V

tomto smere predložili aj identifikáciu parciel. Čo sa týka prístupu z verejnej komunikácie je pravdou čo
bolo uvedené, že nie všetky parcely majú prístup z verejnej komunikácie, avšak ostatné parcely takýto
prístup majú, pričom tvoria dvor, resp. prístup k stavbám.

13. Právny zástupca žalobkyne právo záverečnej reči nevyužil, iba poukázal na všetko čo už bolo k

veci uvedené.

14. Zástupca žalovaných 1/, 2/, 3/, v záverečnej reči v celom rozsahu poukázal na svoje doterajšie
vyjadrenia a navrhol, aby súd rozhodol v súlade s nimi.

15. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len "Občiansky zákonník"), ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre
možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne
pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči

ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok
rozdelí podľa podielov.

16. Podľa § 34 ods. 18 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení

neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 330/1991 Zb."), pozemkový fond za štát a neznámych
vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov
spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy,
a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca
vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy,

a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak
sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko
fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je
určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko
a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území a ku konaniu o stavebnom

zámere.

17. Podľa § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 180/1995 Z.z."), register sa
skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných

informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník
je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy.18. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c)
a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným
vlastníkom"), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o

lesné pozemky.

19. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13).

20. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred
orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne
postupuje správca.

21. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. oprávnenia fondu k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1
písm. b) a c) ustanovené v § 17 a 18 zanikajú doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník

preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom.

22. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalej len "CSP"), nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

23. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

25. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to žalobou
(č.l. 2-8 súdneho spisu), plnou mocou pre právneho zástupcu zo dňa 7.4.2025 (č.l. 10), výpisom z
LV č. XXX pre k.ú. G. (č.l. 12), výpisom z LV č. XXX pre k.ú. G. (č.l. 14), výpisom z LV č. XXX

pre k.ú. G. (č.l. 16), Kúpnou zmluvou spísanou vo forme Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom
úrade J. J. K., E., dňa 8.11.2023 pod M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX (č.l. 17-19),
Kúpnou zmluvou zo dňa 21.7.2025 (č.l. 20-21), poskytnutím údajov z registra MV SR o žalovanej 1/
zo dňa 14.3.2025 (č.l. 23), žiadosťou o uzatvorenie mimosúdnej dohody zo dňa 9.4.2025 (č.l. 25-26),
odpoveďou Obce Motyčky týkajúcou sa žalovanej 1/ zo dňa 30.12.2023 (č.l. 28), e-mailovou odpoveďou

Obecného úradu Motyčky týkajúcou sa žalovanej 2/ zo dňa 8.4.2025 (č.l. 30), poskytnutím údajov
z registra MV SR o žalovanej 2/ zo dňa 3.4.2025 (č.l. 32), vyjadrením zástupcu žalovaných 1/, 2/,
3/ k žalobe (č.l. 52-55), inzerátom na predaj stavebného pozemku v Q. L., časť J. (č.l. 56), kúpnou
zmluvou č. 04622/2024-PKZ-K40696/24.00 (č.l. 57-59), Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva č. 02982/2023-PKZP-K40283/23.00 (č.l. 60-62), identifikáciou parciel zo dňa 3.6.2025

(č.l. 63), 4x ortofotomapou k vyporiadavaným parcelám (č.l. 64-65), poverením zamestnanca zo dňa
13.6.2025 (č.l. 72-73), replikou žalobkyne (č.l. 79-82), rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica,
sp. zn. 16C/18/2021 (č.l. 83-85), duplikou žalovaných 1/, 2/, 3/ (č.l. 95-97), ako aj ostatnými listinami
nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

26. Z uvedených listinných dôkazov, prednesov na pojednávaní, ako aj z obsahu celého spisového
materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

27. Súd mal vecnú legitimáciu strán sporu preukázanú výpismi z listov vlastníctva. So žalovanými 1/, 2/
súd konal ako s neznámymi vlastníkmi, t.j. v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Súd námietku

pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/, odôvodnenú tým, že až po zistení jej prípadných právnych
nástupcov bude možné zistiť, či ide o osoby neznáme, nakoľko pri žalovanej 1/ sa na LV nachádza č.d.
1490/1909, 2487/1913 a je tak vylúčené, aby žalovaná 1/ žila, nepovažoval za dôvodnú.

28. Súd v tomto smere poukazuje na to, že pojem neznámy vlastník ako strana sporu bol zavedený

do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákonom č. 330/1991
Zb. a zákonom č. 180/1995 Z. z.. Na základe uvedených osobitných právnych predpisov (lex
specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku), bol ustanovený zákonný mechanizmus nakladaniapozemkového fondu s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo
sídlo nie je známe (podľa § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. č. 180/1995 Z. z.). Ide o tzv. pozemky
s nezisteným vlastníkom (§ 13 zákona č. 180/1995 Z.z.). Potreba zavedenia osobitného subjektu

neznámych (nezistených) vlastníkov vyplynula z potreby, zaviesť čo najefektívnejšie postupy a pravidlá
pri usporiadaní pozemkového vlastníctva s ohľadom na poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho
práva všetkým vlastníkom, teda aj neznámym. Za nezisteného vlastníka podľa definície uvedenej v
§ 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z. z. je potrebné považovať aj subjekt identifikovaný aspoň
menom a priezviskom, ktorého miesto trvalého pobytu (sídlo) nie je známe. Zákon neobmedzuje

definíciu nezisteného vlastníka iba na osobu, ktorá žije. Nakladanie s pozemkami nezistených
vlastníkov a zastupovanie nezistených vlastníkov pred súdmi a inými orgánmi zveril zákon Slovenskému
pozemkovému fondu a lesom Slovenskej republiky v § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. a v § 34
ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. Nezistení vlastníci sú teda účastníkmi právnych vzťahov a aj stranou
sporu v súdnom konaní, keďže zákon im priznáva presne určené práva a povinnosti. Nezistených
vlastníkov však nemožno stotožňovať s fyzickými osobami v zmysle občianskeho práva. Nemožno na

nich aplikovať ustanovenia vzťahujúce sa na fyzické osoby o vzniku a zániku spôsobilosti na práva
a povinnosti a z toho vyplývajúcej procesnej spôsobilosti. Slovenský pozemkový fond v tomto konaní
nezastupuje fyzickú osobu, ktorá smrťou stratila spôsobilosť byť stranou sporu, ale osobitný subjekt
- nezisteného vlastníka, ktorému zákon priznáva procesnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu podľa
§ 61 CSP má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Procesnú subjektivitu neznámym (nezisteným) vlastníkom priznáva zákon č. 180/1995 Z. z. a zákon
č. 330/1991 Zb. Z ustanovenia § 61 CSP je zrejmé, že zákon môže priznať procesnú subjektivitu
aj takým subjektom, ktoré podľa hmotného práva nie sú spôsobilé mať práva a povinnosti. V týchto
prípadoch je spôsobilosť byť účastníkom konania daná subjektu bez hmotnoprávnej subjektivity preto,
aby bolo možné uskutočniť proces a zabezpečiť tým spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov

účastníkov. Medzi takéto subjekty patrí aj neznámy (nezistený) vlastník, ktorému ako špecifickému
subjektu procesnú spôsobilosť, ale aj hmotnoprávnu spôsobilosť, napríklad pri uzatváraní kúpnych
zmlúv, nájomných zmlúv a podobne priznáva zákon. Na Slovenský pozemkový fond, ako zákonného
zástupcu neznámych (nezistených) vlastníkov, nie je možné vzťahovať ustanovenie občianskoprávnych
predpisov o zastúpení, ale iba špeciálne ustanovenie osobitných právnych predpisov, ktoré zadefinovali

tomuto zákonnému zástupcovi oprávnenia na úrovni tak hmotného, ako aj procesného práva. Toto
zastúpenie nie je viazané na právnu skutočnosť existencie či smrti fyzickej osoby ako vlastníka, ale na
skutočnosť absencie identifikačných údajov, inak spojených s osobou zisteného vlastníka. Ustanovenia
osobitných zákonov o nezistených vlastníkoch neukladajú povinnosť Slovenskému pozemkovému fondu
zisťovať identifikačné údaje o nezistených vlastníkoch ani šetriť, či sú títo vlastníci živí alebo mŕtvi.

Oprávnenie Slovenského pozemkového fondu zastupovať neznámych (nezistených) vlastníkov zaniká
podľa § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník
preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. Vlastník alebo právni nástupcovia nezisteného vlastníka teda
majú možnosť sami sa prihlásiť o svoje vlastnícke právo, preukázať ho, aby tak došlo k zidentifikovaniu
nezisteného vlastníka a aby sa z nezisteného vlastníka stal vlastník známy (pozri bližšie uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/13/2024 zo dňa 20. mája 2024). Aj Najvyšší súd SR, v
rámci svojej rozhodovacej činnosti ustálil záver, podľa ktorého je procesnoprávna subjektivita širšia ako
hmotnoprávna. Možno preto dospieť k záveru, že zákon priznáva neznámym (nezisteným) vlastníkom
fikciu procesnoprávnej subjektivity (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo
dňa 15.4.2019, sp. zn. 7Cdo/238/2021 zo dňa 28.2.2022). S poukazom na uvedené, súd námietku

nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/, považoval za nedôvodnú.

29. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa a žalované 1/, 2/, 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXX,
pre katastrálne územie G., ako pozemok parc. reg. "E-KN" č. XXX - záhrada o výmere 28 m2, pozemok

parc. reg. "E-KN" č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 46 m2, pozemok parc. reg. "E-KN" č.
XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 112 m2 a pozemok parc. reg. "E-KN" č. XXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 53 m2 . Ďalej na LV č. XXX, pre katastrálne územie G., ako pozemok parc.
reg. "E-KN" č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2. Napokon aj na LV č. XXX, pre
katastrálne územie G., ako pozemok parc. reg. "E-KN" č. XXX - orná pôda o výmere 53 m2.

30. Nebolo sporné, že žalovaná 2/ bola ako neznámy vlastník, podľa § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovomfonde a o pozemkových spoločenstvách, zastúpený zákonným zástupcom, ktorým je Slovenský
pozemkový fond. Vo vzťahu k žalovanej 1/ súd odkazuje na predchádzajúcu časť odôvodnenia.

31. V konaní nebolo sporné zrušenie podielového spoluvlastníctva a nebol sporný ani spôsob jeho
vyporiadania.

32. Sporná bola výška primeranej náhrady, za ktorú žalobkyňa považovala sumu 9,65,-EUR/m2,
pozemkov, odkazujúc na predchádzajúce zmluvy, ktoré uzatvorila. Zástupca žalovaných 1/, 2/, 3/

považoval za primeranú hodnotu 20,-EUR/m2 pozemkov.

33. Aplikáciou citovaných zákonných ustanovení na zistený skutkový stav, súd dospel k záveru, že
žaloba žalobkyne je dôvodná.

34. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam podľa ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Ide teda o žalobu podľa § 137 písm. b)
CSP, ktorou sa majú usporiadať práva a povinnosti strán (z ich spoluvlastníckeho vzťahu) spôsobom,
ktorý vyplýva z osobitného predpisu. Súd konštatuje, že stranami sporu sú v posudzovanej veci všetci
podieloví spoluvlastníci, čím je splnená podmienka podľa ustanovenia § 78 ods. 1 CSP.

35. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zo samotnej povahy podielového
spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva,
že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Zároveň platí, že spoluvlastník, ktorý sa domáha zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nie je povinný preukazovať dôvody, pre ktoré v podielovom

spoluvlastníctve nechce naďalej zotrvať. Preto, ak v konaní nie sú preukázané dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by súd žalobu zamietol, súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Súd pritom nie je viazaný žalobným návrhom.

36. Súd konštatuje, že v konaní neboli ani tvrdené a ani preukázané žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré by súd spoluvlastníctvo sporových strán nezrušil. Z ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd na návrh niektorého podielového spoluvlastníka, podielové
spoluvlastníctvo zruší v prípade, ak sa spoluvlastníci na zrušení spoluvlastníctva nedohodnú. S
poukazom na zásadu, že nikto nesmie byť nútený, aby proti svojej vôli zotrval v podielovom
spoluvlastníctve, žalobe v tejto časti vyhovel a podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/, 2/

zrušil, keď táto otázka nebola v konaní sporná a nebolo preukázané, že by spoluvlastníctvo plnilo nejaký
účel.

37. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd konštatuje, že rozdelenie veci,
teda vyporiadavaných pozemkov (napriek tomu, že pozemok je v zásade deliteľný vždy), nepovažoval

vzhľadom na veľkosti podielov dotknutých spoluvlastníkov, a výmery pozemkov, za dobre možné.
V prípade rozdelenia pozemkov, by vznikli pozemky veľmi malých rozmerov, t.j. prakticky funkčne
nevyužiteľné a samostatne neužívateľné pozemky. Sporové strany o takýto spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva ani neprejavili záujem. Teda, napriek tomu, že ide o prednostný spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, možno o ňom uvažovať iba v prípade, ak predmet

spoluvlastníctva je reálne a zároveň aj funkčne deliteľný tak, aby vznikli samostatne užívateľné veci,
ktoré by mohli každému vlastníkovi slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a ktoré by boli
zodpovedajúce veľkosti spoluvlastníckych podielov. Súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,
tento spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, neposúdil ako vhodný.

38. Z ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva, že ak rozdelenie predmetu
spoluvlastníctva nie je dobre možné, prichádza do úvahy prikázanie veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu, pričom súd je povinný prihliadnuť na účelné využitie veci a
na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Tretím spôsobom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, je nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku

predaja medzi spoluvlastníkov, ktorý však prichádza do úvahy iba v takom prípade, ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce. V posudzovanom prípade, nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi
spoluvlastníkov neprichádzalo do úvahy z dôvodu, že o dotknutú nehnuteľnosť mala záujem žalobkyňa.Nakoľko s návrhom žalobkyne súhlasil aj zástupca žalovaných 1/, 2/, 3/, súd žalobe vyhovel aj v tejto
časti, keď tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj súd považoval za naviac vhodný.

39. Súd sa ďalej zaoberal otázkou primeranosti výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných
1/, 2/, 3/. Súd uvádza, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov a ustálenou
judikatúrou, súd považuje za primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel takú finančnú sumu, za ktorú
jemožné,vdanommiesteačasenadobudnutieobdobnejnehnuteľnostialebospoluvlastníckehopodielu
k nehnuteľnosti. Súčasne však ide aj o takú cenu, za ktorú je možné danú - konkrétnu nehnuteľnosť

(resp. spoluvlastnícky podiel k nej) objektívne predať. Ide teda o cenu danú dopytom a ponukou
týkajúcimi sa konkrétneho spoluvlastníckeho podielu konkrétnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa v danej veci
navrhovala sumu 9,65,-EUR/m2. Na pojednávaní uviedla, že v jej možnostiach je uhradenie sumy 12,-
EUR/ m2, čo považovala za primeranú odplatu vzhľadom ku všetkým okolnostiam tohto vyporiadania a
vzhľadom ku charakteru amožnosti využitia vyporiadavaných pozemkov. Súdu predložila kúpne zmluvy,
titulom ktorých sama predala svoje spoluvlastnícke podiely k pozemkom v danej lokalite, t.j. na L., v k.ú.

G.. Zástupca žalovaných 1/, 2/, 3/ poukazoval na inzerát týkajúci sa predaja stavebného pozemku na L.
v časti J. a na kúpnu zmluvu pozemku a dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku,
obidve v k.ú. I. O., pričom požadoval primeranú náhradu v sume 20,-EUR/ m2.

40. Súd pri stanovení primeranej náhrady prihliadol na kúpne zmluvy predložené žalobkyňou, ktoré

sa týkali k.ú. G., obdobných pozemkov, ktoré sama uzatvorila ako predávajúca. Žiadny iný listinný
dôkaz týkajúci sa k.ú. G. v konaní predložený nebol. Nakoľko išlo o dôkazy vychádzajúce z trhového
mechanizmu tvorby ceny, navyše žalobkyňa bola v postavení predávajúcej, súd tieto dôkazy považoval
za relevantné. Na druhej strane, pokiaľ zástupca žalovaných 1/, 2/, 3/ v konaní poukazoval na kúpnu
zmluvu a na dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré uzatvoril, obidve v k.ú. I. O.,

potom súd súhlasil so správnosťou argumentácie právneho zástupcu žalobkyne, že nie sú na základe
predložených zmlúv uzatvorených žalobkyňou a uzatvorených zástupcom žalovaných, porovnateľné
ceny pozemkov v k.ú. I. O. a v k.ú. G. a to bez ohľadu na to, že vyporiadavané pozemky boli pod
nehnuteľnosťou žalobkyne alebo v jej bezprostrednom okolí, t.j. v intraviláne obce a pozemky v lokalite
I. O. boli trvalé trávne porasty a orná pôda. Súd ďalej prihliadol aj na to, že žalobkyňa v konaní

navrhla cenu 12,-EUR/m2, ktorá bola vyššia ako suma, za ktorú predávala iné svoje spoluvlastnícke
podiely v katastrálnom území G.. Žalobkyňou navrhnutá náhrada za vyporiadanie spoluvlastníckych
podielov preto podľa názoru súdu zodpovedala práve cene pozemkov v k.ú. G. a s poukazom na reálne
uzatvorené kúpne zmluvy týkajúce sa pozemkov v k.ú. G., ju súd považoval za trhovú a za primeranú.

41. Súd teda vzal do úvahy hodnotu pozemku 10,23,-EUR/ m2, 9,02,-EUR/ m2, vyplývajúcu z kúpnych
zmlúv, ktorými žalobkyňa sama ako predávajúca predávala pozemky v k.ú. G., pričom vychádzal z
toho, že išlo o ceny dané ponukou a dopytom na trhu s nehnuteľnosťami a vzal do úvahy aj sumu
navrhnutú žalobkyňou 12,-EUR/ m2. Na uvedené kúpne zmluvy súd prihliadol, ako už uviedol, z dôvodu,
že tieto predstavovali reálnu cenu pozemkov danú ponukou a dopytom na trhu s nehnuteľnosťami, teda

cenu trhovú a išlo o pozemky v porovnateľné s pozemkami vyporiadavanými, S poukazom na reálne
uzatvorené kúpne zmluvy k obdobným pozemkom, mal súd potom za preukázané, že od nich vyššiu
navrhnutú sumu 12,-EUR/ m2, je možné považovať za náhradu vychádzajúcu z ponuky a dopytu na
trhu v danom mieste a aj čase, t.j. trhovú, ktorá zohľadňuje aj špecifiká konkrétnych nehnuteľností.
Súd sa zaoberal aj hodnotou 20,-EUR/m2, navrhnutou zástupcom žalovaných 1/, 2/, 3/, ktorý vychádzal

zo zmlúv, ktoré taktiež sám uzatvoril, teda rovnako išlo o ceny dané ponukou a dopytom na trhu
s nehnuteľnosťami, avšak v inom katastrálnom území. Keďže sa tieto pozemky nachádzali v inom
katastrálnom území, v. k.ú. I. O. a súd mal k dispozícii listinné dôkazy týkajúce sa priamo k.ú. G., súd
vychádzal z listinných dôkazov týkajúcich sa k.ú. G. a porovnateľných pozemkov. Keďže v priebehu
pojednávania žalobkyňa navrhla ako primeranú náhradu sumu 12,-EUR/m2, ktorá bola vyššia, ako sumy

vyplývajúce z ňou predložených zmlúv v k.ú. G., súd potom túto náhradu považoval za primeranú a
zohľadňujúcu aj všeobecný primeraný nárast cien nehnuteľností na trhu, ako aj zohľadňujúcu špecifiká
konkrétnych nehnuteľností a dlhodobú starostlivosť a obhospodarovanie pozemkov žalobkyňou. Podľa
názoru konajúceho súdu, takto určenú výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel, je možné považovať za
náhradu vychádzajúcu z ponuky a dopytu na trhu v danom mieste a čase, t.j. trhovú a aj primeranú, ktorá

zohľadňuje aj špecifiká konkrétnej nehnuteľnosti. Náhrada v takejto výške zodpovedala aj výmere, druhu
aj polohe vyporiadavaných pozemkov. Súd preto sumu 12,-EUR/m2, považoval za primeranú náhradu
za spoluvlastnícky podiel pre spoluvlastníkov žalobkyne.42. Súd vo svojich záveroch poukazuje napríklad na rozsudok Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS
102/1994, podľa ktorého: "Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v
peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná

podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.". Podľa ustálenej judikatúry je
základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť jej všeobecná cena obvyklá v danom
mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej
veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (napr. ČR - R 15/99), pričom
sa prihliada predovšetkým k cenám, za ktoré by boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou a

dopytom predané nehnuteľnosti obdobných kvalít (napr. NS ČR 22 Cdo 885/2001). Zhodné závery
vyplývajú aj zo stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR z 20.10.1997, sp. zn. Cpj. 30/97,
z ktorého vyplýva aj to, že: "Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto
povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca, pretože nejde o postup podľa § 127 O.s.p.,
kde treba odborne posudzovať napr. Obstarávacie náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady a
inú skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj keď odborná znalecká mienka bude jedným z

podkladov pri určovaní všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu
miestnej správy, informácie spoločnosti, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti
zaoberajú.Tiežsútupoznatkyainformáciesamotnýchúčastníkovokúpeapredajiinýchporovnateľných
nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľnosti musí vychádzať
ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu

istému účelu. Všeobecná cena môže byť vyššia, ale aj nižšia ako iná cena (napr. ako vyhlášková,
alebo oznámená realitnou kanceláriou). Tomuto spôsobu určenia ceny nemusí vždy zodpovedať ani
individuálne ponúknutá cena, zvlášť keď ide o tzv. cenu osobnej záľuby, keď vec solventný subjekt je
ochotný cenove ju akokoľvek nadhodnotiť a poskytnúť takto nadhodnotenú kúpnu cenu, len aby ju získal
alebo aspoň dosiahol jej zvýšenie na prospech jedného zo spoluvlastníkov."

43. Súd potom, vychádzajúc zo spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/, ktorý bol o veľkosti 2/12 (čo
zodpovedalo spolu 39,81m2) a zaviazal žalobkyňu uhradiť žalovanej 1/ sumu 477,72,-EUR, a to na
depozitný účet zástupcu žalovanej 1/. Ďalej, vychádzajúc zo spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/,
ktorý bol o veľkosti 2/12 a o veľkosti 1/3 (čo zodpovedalo spolu 37,49m2), zaviazal žalobkyňu uhradiť

žalovanej 2/ sumu 449,88,-EUR, a to na depozitný účet ástupcu žalovanej 2/. Napokon, vychádzajúc
zo spoluvlastníckeho podielu žalovanej 3/, ktorý bol o veľkosti 1/3 (čo zodpovedalo spolu 17,66m2),
zaviazal súd žalobkyňu uhradiť žalovanej 3/ sumu 211,92,-EUR, a to na účet vedený v Štátnej pokladnici.

44. Súd nevykonal dokazovanie pripojením dedičských spisov po žalovanej 1/, podľa č.d. uvedených na

liste vlastníctva. Takýto návrh dokazovania súd považoval za neurčitý, keď nebolo zrejmé, či sa dané
č.d. týkajú nejakého dedičského konania, na akom orgáne bolo vedené a či by sa týkali žalovanej 1/,
keďže vzhľadom na absenciu ďalších identifikačných údajov na LV, okrem mena a priezviska, by nebolo
možné jednoznačne zistiť ani tú skutočnosť, či by sa dedičské konania týkali žalovanej 1/. S poukazom
na skutočnosť, že súd ustálil, že zákonný zástupca žalovanej 1/ je určený správne a je oprávnený za

žalovanú 1/ konať pred súdom, tento návrh dokazovania, súd aj s poukazom na zásadu rýchlosti a
hospodárnosti konania, takéto dokazovanie považoval za nehospodárne a nadbytočné.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania. Súd vzal do úvahy a prihliadol predovšetkým na charakter a povahu sporu,

keď žalované 1/, 2/ ako neznáme vlastníčky, nedisponujúcich hmotnoprávnou subjektivitou, iba, v
zákonom vymedzených konaniach fikciou procesnoprávnej subjektivity, nebolo možné zaviazať ich
na náhradu trov konania (takéto rozhodnutie by nebolo vykonateľné, keďže zo žiadneho zákonného
predpisu nevyplýva, že by osoba tzv. neznámeho vlastníka vo vykonávacom konaní disponovala fikciou
procesnoprávnej subjektivity). Pokiaľ ide o žalovanú 3/, súd poukazuje na to, že spor o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý môže začať na návrh ktoréhokoľvek
podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal
návrh na začatie konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd
návrhu vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých strán sporu. Pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo forme veci,

ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady (napr. Rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17Co/247/2012 zo dňa 27.3.2013). Súd preto v zmysle § 257
CSP rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznalal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.