Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324202757
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4324202757.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice, so sídlom Ľudovíta Štúra 53, 934 05 Levice, dieťa rodičov matka: C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., zastúpená: JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou so
sídlom Nám. Hrdinov 13, 934 01 Levice, a otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XXX XXX
XX A. B., zastúpený: JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 1, 934 01 Levice,
v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na

odvolaniematkyaotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduLevicezodňa04.02.2025č.k.11P/111/2024-421,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov III., IV., a VIp o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 04.02.2025 č.k. 11P/111/2024-421 zveril maloletého A. B., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke (výrok I.) oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok (výrok II.) otcovi uložil povinnosti prispievať na výživu maloletého sumou 450

eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 05.08.2024 (výrok
III.) zaostalé výživné za obdobie od 05.08.2024 do 31.01.2025 v sume 1.114,69 eur uložil otcovi zaplatiť
k rukám matky v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.) zamietol návrh matky na určenie
výživného pre maloletého odo dňa jeho narodenia do 04.08.2024 (výrok V.) styk otca s maloletým upravil
každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu od 08:30 hod. do 11:30 hod. a od 15:30
hod. do 18:30 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 08:30 hod. do
11:30 hod. a od 15:30 hod. do 18:30 hod., s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní v stanovený

čas maloletého odovzdať a prevziať pred bydliskom matky (výrok VI.) o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VII.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 3, 4, VI., § 25 ods. 1, 2, § 26,
§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o
rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“) zveril do
osobnej starostlivosti matke a oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok,

otázky ktoré v konaní medzi rodičmi sporné neboli. Pri určovaní výšky výživného na maloletého v zmysle
zákonných kritérií určovania výživného (§ 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine) vychádzal z príjmov rodičov a
ich majetkových pomerov. Na strane matky na rodičovskej dovolenke zistil jediný príjem z rodičovského
príspevku 473,30 eur mesačne. Matka je vlastníčkou rodinného domu v A., ktorý obýva od októbra 2024sama s maloletým (predtým zdieľala spoločnú domácnosť so svojou matkou). Matka je spoluvlastníčkou
ornej pôdy v pomere 1 celku, v katastrálnom území G. H., z jej prenájmu má nájomné 25 eur ročne.
VlastnímotorovévozidloVolkswagenPassat,r.v.2006.Súdprvejinštanciedoúvahyvzaljejnevyhnutné

mesačné výdavky, splátky úveru na bývanie 217,29 eur, plyn 150 eur, životné poistenie 64,50 eur,
internet 12,95 eur, elektriku 100 eur, skylink 118,80 eur, daň z nehnuteľností a psa spolu 50,01 eur
ročne, komunálny odpad 75 eur ročne, poistenie nehnuteľnosti 134,22 eur ročne a PZP motorového
vozidla 39,40 eur štvrťročne ako aj ostatné bežné náklady na stravu, ošatenie, drogériu a pod.. Na
strane otca mal preukázaný príjem zo živnosti za zdaňovacie obdobie roku 2023, príjmy 24.428 eur,

výdavky 17.488,11 eur, základ dane 6.939,89 eur. Počnúc 23.08.2023 bol uznaný invalidným v rozsahu
50% bez nároku na invalidný dôchodok. Z otcom predložených výpisov z účtov mal preukázané, že za
kalendárny rok 2024 na účte otca č. XXXXXXXXXX boli realizované vklady z podnikateľskej činnosti
celkovo 33.104,80 eur, na účet č. XXXXXXXXXX celkovo 32.411,51 eur, spolu na oba účty 65.516,31
eur. Výdavky za rok 2024 súvisiace s podnikateľskou činnosťou mal na odvody sociálneho poistenia
2.664,86 eur, zdravotného poistenie 945,20 eur, uhradené faktúry spolu 30.174 eur, na nákup materiálu

(pokladničné doklady) 1.730,80 eur a cestovné 600 eur. Čistý príjem otca po odpočítaní výdavkov ustálil
v sume 29.401,45 eur, priemerne mesačne 2.450,12 eur netto. V roku 2024 v mesiacoch február a máj
bolo otcovi vyplatené poistné plnenie v celkovej sume 34.847,13 eur za zničenú hospodársku budovu
v jeho vlastníctve. Otec je výlučným vlastníkom chaty v I. a 1,8 hektára ornej pôdy v obci G. J. (ktoré
nevyužíva sám ani na prenájom), motorové vozidlo Volkswagen Golf, r.v. 2001, Renault Traffic, r.v. 2006,

motocykel Yamaha, r.v. 2021 a ďalších osem áut staršieho dáta výroby (značiek Lada Samara, r.v.
1991, Škoda Forman, Wartburg, Škoda 105, Škoda 100, Trabant 601). Otec žije v spoločnej domácnosti
s partnerkou (dosahujúcou príjem 2.166,12 eur netto mesačne), jeho mesačné výdavky sú platby za
VŠZP 101,02 eur, účtovníčku 50 eur, Orange 90 eur, úver J. 226,34 eur, úver K. 96,08 eur, plyn 100
eur, elektrina 85 eur, voda 9 eur, kanalizácia 9 eur, odpad 12 eur, Allianz životné poistenie 72,70 eur, L.

úvery 33,60 eur, L. H. 8 eur, K. H. 10,11 eur, TV 14 eur, pohonné hmoty a servis auta 300 eur, výživné na
plnoletého A. 70 eur a vreckové 100 eur, sporenie E. 50 eur, strava 300 eur, oblečenie 70 eur, drogéria
30 eur, lekáreň 40 eur, krmivo pre psov 30 eur a ročne za domovú daň 66,77 eur, poistenie domu 202
eur, cestovné poistenie 257,60 eur, poistenie motorové vozidlo Renault Trafic 102,59 eur, motocykel
Yamaha 79 eur, motorové vozidlo Volkswagen Golf 110,99 eur.

3. Výšku nákladov na odôvodnené potreby maloletého ustálil na stravu 200 eur, náhrada materského
mlieka 78 eur, plienok 60 eur, oblečenie 100 eur, hygiena a drogéria 40 eur, lieky a vitamíny 20 eur,
hračky 30 eur, konštatujúc že maloletý je zdravý a nemá zvýšené výdavky na zdravotný stav alebo
z iných dôvodov. Takto ustálené náklady maloletého považoval za primerané veku maloletého a do

odôvodnených nákladov maloletého zahrnul aj pomernú časť nákladov matky na bývanie v sume 127,10
eur (plyn 75 eur mesačne, elektrika 50 eur mesačne, poplatok za komunálny odpad 2,10 eur mesačne).

4. Pri určení výživného vychádzal z príjmov rodičov, na strane matky z jej rodičovského príspevku
a príjmu z prenájmu poľnohospodárskej pôdy, na strane otca vychádzal z priemerného čistého príjmu

dosahovaného z výkonu živnostenskej činnosti, ktorý ustálil na sumu 2.450,12 eur netto mesačne.
Uviedol, že zohľadnil poistné plnenie vyplatené otcovi v sume 34.847,13 eur titulom náhrady škody
vzniknutej na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Zhodnotil, že určené výživné spoločne aj s primeraným
výživným zo strany matky, ktorá vyživovaciu povinnosť plní v tomto veku maloletého najmä osobnou
starostlivosťou a z prídavku na dieťa 60 eur mesačne, sú spôsobilé pokryť aktuálne odôvodnené potreby

maloletého, a súčasne je primerané možnostiam a schopnostiam rodičov. Tvrdenia otca týkajúce sa
jeho zdravotných problémov neurologicko-ortopedického charakteru nespochybnil, avšak ako vyplynulo
nielen z výpovede otca, ale aj z predloženého odborného posudku o invalidite, tieto pretrvávajú dlhšiu
dobu, operáciu chrbtice otec absolvoval v júni roku 2023, v auguste 2023 bola u neho konštatovaná
poúrazová koxatróza bedrového kĺbu, pričom práve stav po operácií chrbtice bol určený ako rozhodujúce

ochorenie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50%. Aj napriek uvedenému
otec živnostenskú činnosť stále vykonával s výnimkou troch mesiacov roku 2023 kedy bol jeho príjem
krytý dávkami nemocenského poistenia. S poukazom na uvedené bol presvedčený, že otcovi nič nebráni
vykonávať podnikateľskú činnosť aj naďalej, v prípade nevyhnutnosti aj prostredníctvom tretích osôb,
čo otec aj dlhšiu dobu vychádzajúc z jeho výpovede realizoval. Vyhodnotil ako účelové tvrdenie otca

spočívajúce v ukončení výkonu živnostenských prác počnúc mesiacom december 2024. Poukazujúc aj
na výšku ním pravidelne vynakladaných výdavkov mal za to, že otcom tvrdené ukončenie podnikania
a financovania svojich potrieb len z finančnej úspory z predchádzajúceho obdobia, ktorú odhadol
sumou 2.000 až 3.000 eur sa nezakladá na pravde. V záujme komplexného zhodnotenia majetkových,zárobkovýchaosobnýchpomerovrodičovprihliadolajnaskutočnosť,žematkajevlastníčkouornejpôdy,
otec okrem ornej pôdy aj vlastníkom nevyužívanej chaty ako aj viacerých motorových vozidiel, ktoré sú
spôsobilé v prípade ich scudzenia poskytnúť rodičovi istú finančnú zábezpeku do budúcna. Zdôraznil,

že rodič si má byť v prvom rade vedomý svojej vyživovacej povinnosti a úmerne tomu prispôsobiť a
optimalizovať svoje náklady a výdavky tak, aby si mohol v prvom rade plniť svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť. Zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletého a okolnosť, že otec má aj vyživovaciu
povinnosť k plnoletému synovi. Výživné určil od 05.08.2024, teda odo dňa začatia konania na súde v
súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine, nakoľko mal preukázané, že už v tomto čase starostlivosť o

maloletého zabezpečovala matka, pričom zároveň nemal preukázané žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa pre určenie výživného aj pred týmto dátumom, preto návrh matky v tejto časti zamietol.

5. Zročné výživné od 05.08.2024 (podanie návrhu) do 31.01.2025 ustálil vo výške 1.114,69 eur (mal
zaplatiť august 2024 450 eur : 31 dní = 14,52 eur x 27 dní + 5 mesiacov september 2024 až január
2025 x 450 eur, zaplatil august 2024 6 x 200 eur + 150 eur ako príspevok na autosedačku, na výžive

maloletéhosapodieľalvecnýmiplneniamivhodnote177,35eurzakúpenýchnapodnetmatky(podložka,
fusak 38,08 eur, jedálenská stolička 60,90 eur, oblečenie 40,41 eur, termoska, nočník, osuška 37,96
eur). Pri určení lehoty na zaplatenie vzal do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného a zárobkové a
majetkové pomery otca.

6. Súd prvej inštancie pri úprave styku otca s maloletým kládol dôraz na budovanie vzájomných vzťahov
a bezpečných citových väzieb maloletého k otcovi, ktorý ako rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo
zverené do osobnej starostlivosti, je oprávnený uplatňovať svoju úlohu vo výchove (§ 26 Zákona
o rodine). Zdôraznil, že právo styku rodiča s dieťaťom korešponduje právu dieťaťa poznať svojich rodičov
a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so

zákonom s vylúčením nezákonných zásahov podľa č.l. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Za účelom
určenia optimálneho rozsahu styku s poukazom na útly vek maloletého zohľadňoval jeho denný režim.
Dokazovaním mal preukázaný záujem otca na konkrétnej úprave styku s maloletým, že matka v styku
nebráni, avšak trvá na svojej prítomnosti, čo dôvodí potrebou oboznámenia otca s denným režimom a
spôsobom stravovania maloletého. Zistil, že styk otca s maloletým doposiaľ prebiehal nepravidelne, na

žiadosťmatkyvýlučnevjejdomácnosti,prípadnevdetskomcentresvýnimkouvianočnýchsviatkovkedy
maloletý strávil v domácnosti otca bez matky dve a pol hodiny. Vzhľadom na útly vek maloletého, vzťah
k matke ako primárnej vzťahovej osobe, okolnosť, že maloletý otca pozná, prechováva k nemu citový
vzťah, avšak v dôsledku útleho veku a prerušenia spolužitia rodičov nemá k otcovi naplno rozvinutú
citovú väzbu, za potrebné vzhliadol úpravu styku súdnym rozhodnutím. Za dôležité považoval vytvoriť

priestor k rozvíjaniu vzájomných citových väzieb prostredníctvom spoločných aktivít a spoznávania
návykov maloletého a styk upraviť v kratších časových intervaloch. Takt má maloletý možnosť postupne
si privykať na domácnosť otca bez toho, aby negatívne nepociťoval odlúčenie od matky na dlhší čas
a zároveň, aby v čase kedy je matkou ukladaný na spánok bol v jemu známom domácom prostredí.
Stotožnil sa s názorom otca, že stretávanie sa s maloletým v detskom centre nie je vhodným priestorom

pre rozvoj ich vzťahu, kde otec nemá možnosť byť plnohodnotne zainteresovaný do jeho bežného
denného režimu. Rovnako tak nie je vhodným miestom pre realizáciu styku domácnosť matky, najmä za
situácie kedy rodičia nie sú plne schopní konštruktívnej komunikácie, zhodne uviedli, že dochádza medzi
nimi k napätiu a vzájomným animozitám. K obavám matky o schopnosti otca sa o maloletého postarať
v určenom čase uviedol, že je potrebné mať na pamäti, že otec je rovnocenným rodičom ako matka a

na jeho strane neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by jeho rodičovské schopnosti znižovali alebo
vylučovali. Apeloval na rodičov, aby v záujme maloletého vzájomne spolupracovali a nemarili výchovné
pôsobenie druhého rodiča. Zdôraznil, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matke, otca
nijako nevylučuje z jeho rodičovských práv a povinností, pričom úlohou matky je vytváranie priaznivých
podmienok na styk otca s maloletým. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.

Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).

7. Proti výroku VI. rozsudku podala podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) odvolanie matka, navrhujúc ho zmeniť a styk otca s maloletým
upraviť v párnom kalendárnom týždni v utorok a štvrtok od 08:30 hod. do 11:00 hod., a v nepárnom

kalendárnom týždni v sobotu a nedeľu od 16:00 hod. do 18:30 hod.. Mala za to, že súdom upravený
styk nie je v najlepšom záujme maloletého lebo nerešpektuje odporúčania psychologičky J. G. z Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá odporučila postupnú realizáciu styku bez jej prítomnosti. Mala
za to, že dlhodobá absencia otca v živote maloletého vyžaduje jej prítomnosť pri styku. Namietalanevykonanie šetrenia bytových pomerov otca. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti nebral do úvahy
a styk upravil spôsobom, ktorý nerešpektuje vek maloletého, absenciu citovej väzby a to, že otec
o maloletom nič nevie. Ak by otec prejavoval záujem o maloletého od narodenia, resp. po rozchode

a ovládal by základnú starostlivosť, netrvala by na svojej prítomnosti. Možnosť styku mu poskytovala v
rodinnom centre, pričom otec na pojednávaní uviedol, že mu to nevadí a odporučila to aj psychologička
a v priebehu konania, otcovi napokon neprekážalo realizovanie styku ani v jej domácnosti. Uviedla, že
maloletý ma svoje potreby, zvyky, otec podľa nej nemá potrebnú trpezlivosť a nezvláda základné úkony
pri dieťati. Poukázala na intenzitu návštev január až marec 2025, že maloletý je na jej osobu naviazaný

a v zmysle rozhodnutia by maloletého musela prebudiť počas spánku. Mala za to, že aj jej odvolací
návrh zabezpečí dostatočný priestor na zachovanie a budovanie vzťahu medzi otcom a maloletým.

8. Proti výrokom III. a IV. rozsudku podal podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP odvolanie otec,
navrhujúc výživné upraviť vo výške 300 eur mesačne. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal
rozsiahle dokazovanie na preukázanie príjmov rodičov, ich výdavkov a nákladov maloletého a vychádzal

z ním predložených účtov z ktorých vyplýva, že za rok 2024 mal vklady z podnikateľskej činnosti
celkom 65.516,31 eur, pričom po odrátaní odvodov, faktúr nákupov materiálu a cestovných nákladov
bol jeho čistý príjem ustálený na 29.401,45 eur, priemere mesačne 2.450,12 eur netto. Na súdnom
pojednávaní omylom uviedol, že je vlastníkom chaty v I., avšak chatu nevlastní, je dlhodobo vykázaná
na meno bývalej manželky M. B., ktorá ju odkúpila v roku 2019. Nestotožnil sa s úvahou súdu, že jeho

príjem tvorí aj poistné plnenie, ktoré musel použil na opravu poškodenej nehnuteľnosti. Je dlhodobo
práceneschopný, od januára 2025 do 19.03.2025 z dôvodu opuchu nôh, vyvrtnutia a natiahnutia
driekovej chrbtice, trpí šedým zákalom a pripravuje sa na operáciu bedrového kĺbu. Jeho zdravotný
stav sa zhoršil a nie je schopný vykonávať fyzickú prácu v stavebníctve. Aby mohol plniť výživné začal
predávať motorové vozidlá, hľadá si prácu primeranú jeho zdravotnému stavu, ktorú si aj našiel a priložil

zmluvu o spolupráci zo dňa 21.03.2025. Poukázal na metodický pokyn MS SR k výpočtu výživného a
keďže má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, sa na jeho osobu vzťahuje výživné vo výške 12 % z ustáleného
čistého mesačného príjmu.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nespochybňuje jej starostlivosť a rešpektuje denný

režim maloletého, ale dohoda termínu styku je problematická, matka sa vyhovára, ním navrhnuté
termíny jej nevyhovujú a alternatívy nenavrhuje. O maloletého mal záujem od narodenia, snažil sa
matke vyhovieť, posielal jej peniaze, poskytol auto, zaobstaral práčku, aj potrebné veci pre maloletého.
Aktuálne žije s partnerkou, s ktorou má harmonický vzťah. Bol názoru, že maloletý môže u neho tráviť
čas aj s prespatím počas víkendu. Je ochotný spolupracovať s psychológom a kolíznou opatrovníčkou

za účelom zistenia jeho podmienok. Maloletý jeho osobu vníma pozitívne, venuje sa mu, nevyhľadáva
matku, počas vianočných sviatkov bol maloletý v jeho domácnosti 2,5 hod. čo zvládol bez problémov,
osamostatňuje sa. Mal za to, že prítomnosť matky nie je nevyhnutná a to aj s poukazom na odporúčanie
psychologičky realizovať stretávania bez matky.

10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že kým nebol stanovený dátum súdneho pojednávania
otec sa nezaujímal, či niečo nepotrebuje. Otcov harmonický vzťah nekorešponduje s realitou, keď otec
psychicky a fyzicky atakuje svoju partnerku. Tvrdenie, že maloletý ju nevyhľadával nie je pravdivé.
Maloletý má nestabilnú chôdzu a reč, čo nesvedčí o jeho osamostatnení. Návrh otca o prespávaní
nepovažovala za správny. Rozhodnutie o výživnom navrhla potvrdiť ako vecne správne, ktoré je

primerané osobným, majetkovým a zárobkových pomerom otca. Otec síce deklaroval, že ukončí svoju
podnikateľskú činnosť a uvádza zdravotné problémy, však tieto sú dlhodobého charakteru, napriek
tomu podnikateľskú činnosť vykonával a to aj prostredníctvom tretích osôb. Z výpisu zo živnostenského
registra je zrejmé, že otec vo výkone podnikateľskej činnosti pokračuje, túto neukončil ani nedošlo
z jeho strany k pozastaveniu výkonu. Tvrdenia o nemožnosti pracovať považovala za účelové.

Správne súd prvej inštancie poukázal aj na výšku jeho pravidelne vynakladaných výdavkov, z čoho je
zrejmé, že tvrdenie otca o ukončení podnikania a financovania svojich potrieb len z finančnej úspory z
predchádzajúceho obdobia nie sú pravdivé.

11. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k odvolaniu matky a otca stotožnil s rozsahom súdom prvej

inštancie upraveným stykom otca s maloletým, ktorý rešpektuje v kratších časových intervaloch
vek maloletého a preukázané okolnosti daného prípadu, kedy na strane otca neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by znižovali alebo vylučovali jeho schopnosť sa o maloletého postarať. Skonštatoval,
že bytové podmienky otca sú viac ako štandardné, domácnosť je plnohodnotne vybavená. Pridržiavalsa pôvodného návrhu úpravy styku každý párny týždeň v sobotu a nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod..
Pokiaľ ide o výšku výživného súhlasil s argumentáciou a návrhom otca.

12. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel
k nasledovným záverom.

13. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom upravil výkon rodičovských práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti za skutkového stavu, že osobnú starostlivosť
o maloletého vykonáva matka, ktorá otázka v konaní sporná nebola. Predmetom odvolacieho prieskumu
v zmysle podaného odvolania matky bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku otca
s maloletým (výrok VI.), v zmysle odvolania otca rozhodnutie o výživnom na maloletého (výroky III. a IV.).

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa

procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods.
2 CSP).

16. Súd prvej inštancie v danej prejednávanej veci dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky

určenia výživného na maloletého a jeho výšky, ako aj určenia rozsahu styku otca s maloletým, výsledky
dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods. 2 CSP, súd prvej
inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu
konania. V odvolaní matky a otca neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie

nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17. Pokiaľ matka v odvolaní uvádza, že konanie má inú vadu konania (ktorú však bližšie
nekonkretizovala) je treba uviesť, že za vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci je treba v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP považovať akékoľvek pochybenie v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody (napr. nesprávne realizovanie
manudukčnej povinnosti súdu, pochybenie vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými
rozhodnutiami, posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu).
Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd existenciu inej vady konania, majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie v posudzovanej veci nezistil.

18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s
maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.21. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým odvolací súd uvádza,
že súd prvej inštancie správne posúdil skutkové okolnosti podstatné pre vyhodnotenie najvhodnejšej

úpravy styku otca s maloletým v záujme maloletého dieťaťa, s poukazom na jeho postupné rozširovanie
do budúcnosti. Súd prvej inštancie správne zohľadnil vek maloletého, spôsob a frekvenciu osobnej
starostlivosti otca oň, ako aj zachovanie práva maloletého na rovnocenný styk aj s rodičom, s ktorým
nežije v jednej domácnosti. Odvolacie dôvody matky a jej odvolací návrh boli posúdené ako nedôvodné.
Odvolací súd s poukazom na zistený skutočný stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania, rovnako

ako súd prvej inštancie nezistil žiaden relevantný dôvod, ktorý by bránil určenému rozsahu styku, ktorý
ponecháva plne v kompetencii otca ako druhého rovnocenného rodiča. Nezohľadnil námietky matky
v súvislosti s nedostatočnou starostlivosťou otca, keď uvedeným tvrdeniam matky nesvedčí žiaden
predpoklad z vykonaného dokazovania. Za neopodstatnené považoval aj jej tvrdenia o nedostatočnom
zohľadnení mentálnej a citovej pripravenosti maloletého alebo kvality vzťahovej väzby medzi maloletým
a otcom, ktoré súd prvej inštancie správne vyhodnotil a vo svojom rozhodnutí aj dostatočne vysvetlil.

Nie je možné súhlasiť s názorom matky, že ide o príliš rozsiahly styk s možným negatívnym dopadom
na maloletého (po fyzickej či psychickej stránke) alebo o nedostatočnú zrelosť maloletého (citový
a mentálny vývoj), ktorý akceptuje dodržiavanie spánkových rituálov maloletého v domácom prostredí
u matky. Dôvod, že otec od počiatku narodenia nebol podľa matky dostatočne aktívny pri starostlivosti
o maloletého a preto sa v rozsahu 2,5 hodiny nedokáže o maloletého postarať, nie je bez ďalšieho

relevantný k tomu, aby styk nebol v týchto časových intervaloch určený bez prítomnosti matky. Rovnako
je z pohľadu veku maloletého a budovania si vzťahu s otcom správne styk určený častejšie a v kratších
časových intervaloch, ktoré nenarušujú zaužívané rituály a návyky (režim) maloletého. Ide o prirodzenú
separáciu dieťaťa od matky, navyše, keď maloletý bude v opatere svojho otca, pričom nebol preukázaný
nepriaznivý zdravotný stav maloletého. Na strane otca neboli zistené objektívne ani subjektívne

prekážky participácie na výchove maloletého. Je jednoznačne v záujme maloletého, aby s otcom
trávil primeraný čas osamote tak, aby otec mohol realizovať svoje právo na výchovu a starostlivosť
a maloletý mal zabezpečený rovnocenný kontakt s obidvoma rodičmi. Námietka matky o neprešetrení
stavu domácnosti otca nie je opodstatnená, keď matka nenamietala bytové pomery otca, tieto matka
pozná a z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, že by bytové pomery otca neboli vhodné alebo

dostatočné na zotrvanie maloletého v domácnosti otca. Rovnako žiadne skutkové okolnosti zisťované
v konaní pred súdom prvej inštancie a ani matkou tvrdené neindikujú, že by osobnostné predpoklady
otca alebo spôsob jeho života zásadným spôsobom znižovali jeho rodičovské kompetencie alebo jeho
schopnosti sa o maloletého adekvátne postarať. Požiadavky matky súvisiace s krátením upraveného
styku sú neprimerané a bez vážneho dôvodu obmedzujúce tak výkon rodičovských práv a povinností

otca a ako aj práv maloletého dieťaťa. Žiadna matkou uvádzaná okolnosť nevyučuje otca z osobnej
starostlivosti o maloletého v rozsahu súdom určeného styku. Všetky matkou uvedené námietky súd prvej
inštancie dôkladne a starostlivo zvážil a aj správne vyhodnotil.

22. Dáva do pozornosti rodičom, že obaja sú zodpovední za ďalšiu výchovu, ako aj celkový zdravý vývoj

maloletého a preto v jeho záujme odvolací súd predpokladá aj korektné správanie sa a odovzdávanie
si informácii o maloletom. Súdnym rozhodnutím upravený styk určuje rámec realizácie styku, pričom
rodičia sa napokon vždy môžu na odchýlkach, (ktoré prinášajú rôzne životné situácie, alebo aj
rešpektovanie poobedňajšieho spánku maloletého) osobitne dohodnúť, prípadne sa dohodnúť na
postupnom rozširovaní styku. Potom nič nebude brániť tomu, aby si maloletý mohol prirodzene a bez

zbytočnej psychickej záťaže budovať potrebné citové väzby k obidvom svojim rodičom.

23.Podľa §62ods.1Zákonaoplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25.Podľa §62ods.4Zákonaorodinepriurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob

prípravy na jej budúce povolanie a pod. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom
pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je
zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem
zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako
aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových

pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah
ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si
svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa

a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v
súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.
Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa
prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod. Rozsah
odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a

možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich
celkových vyživovacích povinností a pod.

29. Odvolací súd sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi odvolaním otca napadnutého
rozsudku v ktorom súd prvej inštancie s účinnosťou od 05.08.2024 určil vyživovaciu povinnosť otca na

maloletého v sume 450 eur mesačne, uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 05.08.2024 do 31.01.2025 s umožnením jeho plnenia v lehote 60 dní od právoplatnosti
rozsudku, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní
o výživnom na maloletého podstatný význam a nárok aj správne právne posúdil (§ 387 ods. 2 CSP).
V záujme doplnenia dôvodov a vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca dodáva nasledovné.

30. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom na maloletého, jeho správnosť, ako aj
vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako vecne a právne správne.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu
prvej inštancie ako odôvodneným potrebám maloletého a jeho veku, tak aj zisteným zárobkovým

a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre
určovanie výživného na maloleté deti (§ 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákon o rodine). Pri určení výšky
výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, a to pomer
osobnej starostlivosti o maloletého a i okolnosť, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Správne
pri porovnaní príjmov rodičov prihliadal na aktuálnu zárobkovú situáciu na strane matky, ktorá je na

rodičovskej dovolenke a nie je schopná z objektívnych dôvodov (potreba zabezpečovania starostlivosti
o maloletého) sa aktuálne uplatniť na trhu práce a zvýšiť si svoj príjem. Matka je na rozdiel od otca,
ktorého priemerný čistý mesačný príjem dosahovaný z výkonu živnostenskej činnosti súd ustálil na
sumu 2.450,12 eur (záver súdu ktorý otec nenamietal), odkázaná na príjem z rodičovského príspevku
473 eur, ktorý je jediným zdrojom financovania tak vlastných nákladov ako aj výživy maloletého. Výška

výživného bola súdom prvej inštancie správne ustálená nielen s ohľadom na možnosti a schopnosti
rodičov, ale aj s ohľadom na náklady odôvodnených potrieb maloletého, ktoré na základe vykonaného
dokazovania správne ustálil v sume 528 eur mesačne (ods. 9 odôvodenia) a pomernú časť nákladov na
bývanie pripadajúcu na maloletého 127 eur mesačne. Otec napokon tieto závery súdu prvej inštanciea výšku nákladov na maloletého nenamietal. Súd prvej inštancie vychádzal aj z rodičmi preukázaných
ich osobných nákladov, ktoré zároveň odzrkadľujú výšku ich životnej úrovne. Odvolací súd dopĺňa,
že obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona

o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže
nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na
roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa
v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.
Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť

najnáročnejšia. Rodič,ktorýsaodieťastaráosobne,plnívyživovaciupovinnosťprevažneposkytovaním
vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti) a osobnou
starostlivosťou a rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným určeným súdom.
Súd prvej inštancie do výšky výživného teda správne premietol aj podiel matky na zabezpečení
osobnej starostlivosti o dieťa, ktorá je v danom veku maloletého celodenná a najintenzívnejšia. Ďalej
súd prvej inštancie zohľadnil, že náklady na bývanie a domácnosť na rozdiel od otca, ktorý žije

v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou, matka znáša sama. Matka svoje osobné náklady ako
aj časť vyživovacej povinnosti k maloletému uhrádza z dočasne obmedzeného príjmu tvoreného len
rodičovským príspevkom, ktorá skutková okolnosť je dôvodom pre určenie výživného na maloletého vo
výške, ktoré určuje otcovi vyšší finančný podiel na odôvodnených nákladoch maloletého. Odvolací súd
dopĺňa, že tento finančný podiel možno zmeniť po preukázaní zmeny pomerov, ak matka po ukončení

rodičovskej dovolenky začne pracovať a zo svojho príjmu tak bude môcť náklady na potreby maloletého
financovať vo vyššej miere. Odvolací súd prisvedčuje záveru súdu prvej inštancie, že určené výživné
spolusprimeranýmvýživnýmzostranymatkyaprídavkomnadieťa60eurmesačne,súspôsobilépokryť
aktuálne odôvodnené potreby maloletého. Hoci odvolací súd súhlasí s námietkou otca, že do jeho príjmu
nemožno zahrnúť vyplatené poistné plnenie 34.847,13 eur titulom náhrady škody na jeho nehnuteľnosti,

ktoré použil na jej opravu, tu treba upresniť, že použitie týchto finančných prostriedkov otec nepreukázal.
Avšak, ak by aj z týchto finančných prostriedkov otec zhodnotil svoj majetok, uvedené skutkové zistenia
nemajú vplyv na súdom prvej inštancie správne ustálenú výšku výživného na maloletého. K odvolacím
dôvodom otca je potrebné uviesť, že základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov

aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným
a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym,
lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo
najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného
týmto predpokladom. Nedôvodná je námietka otca, že súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil ním

preukazovaný jeho zhoršený zdravotný stav, keď správne vychádzal z dôkazov o aktívnej pracovnej
činnosti otca, najmä preukazujúcich príjem otca za rok 2023 a 2024, na základe ktorých potom ustálil
jeho priemerný čistý mesačný príjem z výkonu živnosti (výkon stavebných prác na Slovensku, najmä
v Nemecku). Zhoduje sa s ním v tom, že v konaní otec ku dňu rozhodnutia nepreukázal zníženie miery
poklesuschopnostivykonávaťsvojuzárobkovúčinnosť(ktorúvykonávalvroku2023a2024),vdôsledku

ktorej by došlo k podstatnému zníženiu jeho príjmu a celkovej životnej úrovne či majetkových pomerov.
Otec nepreukázal svoje tvrdenia o ukončení živnostenského oprávnenia. Odvolací súd prisvedčuje
záveru súdu prvej inštancie, ktorý nezohľadnil obranu otca o ukončení živnosti od decembra 2024,
poukazujúc aj na výšku ním pravidelne vynakladaných osobných mesačných výdavkov (cca 2.200 eur
mesačne), ktoré by mal financovať len z finančnej úspory 2.000 až 3.000 eur. Na základe takto zisteného

skutočného stavu súdom prvej inštancie, je potom plne akceptovateľný jeho záver o zárobkových
možnostiach a schopnostiach otca v nadväznosti na určenú výšku výživného na maloletého.

31. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne ustálil obdobie priznania výživného na maloletého od
podania návrhu matky, následne postupoval správne, keď otcovi uložil povinnosť uhradiť zročné výživné,

ktoré mu vzniklo za obdobie od 05.08.2024 do 31.01.2025, podľa § 232 ods. 3 CSP s poskytnutím
možnostiotcovinedoplatoknavýživnomzaplatiťvprimeranejlehote.Súdprvejinštancievýškuzročného
výživného za rozhodné obdobie správne ustálil ako rozdiel medzi výživným, ktoré mal otec podľa
rozhodnutia uhradiť a platieb, ktoré za rovnaké obdobie na výživu a iné potreby maloletého uhradil.

32. K poukazu otca na metodiku MS SR k výpočtu výživného rodičov na maloleté deti, podľa ktorého
by sa na jeho osobu malo vzťahovať výživné vo výške 12 % z ustáleného čistého mesačného
príjmu, s poukazom na vek maloletého a jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, odvolací
súd udáva, že metodika má výlučne odporúčací charakter. Pokiaľ niektoré okresné a odvolacie súdyodkazujú na metodický pokyn pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom odkázaným
na nich výživou, jedná sa o ich úvahu, ktorá však musí vychádzať z konkrétnych, vykonaným
dokazovaním zistených skutkových a právnych osobitostí každého prejednávaného prípadu, následne

zohľadňovaných v kontexte prijatej zákonnej úpravy týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k
maloletým deťom (§ 62 a nasl. Zákona o rodine). Otcovi dáva do pozornosti, že závery súdov pri
posudzovaní určenia konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti sú výsledkom procesu komplexného
vyhodnotenia skutkových okolností danej veci ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady
voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. V takýchto prípadoch nie

je žiaduce, aby rozhodovacia prax priznala prioritný význam niektorej z okolností, resp. niektorému
z kritérií, posudzovaných pri určovaní konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti, aby sa nezamedzilo
žiadanému výsledku konaní o výživnom voči maloletým (najlepší záujem dieťaťa). Každé jedno
rozhodnutie o výživnom je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné
prípady, i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti. Určenie konkrétnej výšky výživného
súdom je preto vždy výsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností každej posudzovanej

veci (vychádzajúce z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, zárobkových možností, schopností
a majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov) vo vzájomných súvislostiach, práve vďaka
čomu môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery ,,šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a
dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší
záujem maloletého dieťaťa (viď napr. právne závery uznesenia NS SR zo dňa 24.10.2023, sp. zn. 4

CdoR/11/2023, uznesenia NS SR zo dňa 25.07.2018, sp.zn. 4 Cdo/196/2017 ) .

33. K matkou a otcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (t.j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na

základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,

alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných

ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený
odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúce sa tak k úprave
styku otca s maloletým ako aj k výške výživného na maloletého nemožno vytknúť, že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli,
ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

34. K námietke matky a otca, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd
prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k úprave styku a určeniu výživného
a zročného výživného správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada
konania nebola odvolacím súdom zistená.

35. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne
závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil.36. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).